§ 28 Prihlasovanie pohľadávok (s účinnosťou od 1. januára 2012)

Súvisiace ustanovenia: § 1, 2, 5, 6, 11, 12, § 25–27, § 29–31, § 33–39, § 82–86, § 196, § 197, 198, 206

Súvisiace predpisy: OSP; OZ; OBZ; ZoSD

Z literatúry: Drápal,L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I. § 1 až 200za. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009; Ďurica, M. Procesné nástupníctvo ako dôsledok singulárnej sukcesie a rozhodovacia prax súdov. Justičná revue, 1999, č. 12; Ďurica, M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii. 2. prepracované a doplnené vydanie. Žilina :EUROKÓDEX, 2010; Lazar, J. a kol. Základy občianskeho hmotného práva. 1. a 2. zväzok. Bratislava : IURA EDITION, 2000; Luby, Š. Občianskoprávny nárok. Výber z diela a myšlienok. Bratislava : IURA EDITION, 1998, s. 221; Richter, T. Insolvenční právo. 1. vyd. Praha : ASPI, Wolters Kluwer, 2008; Steiner, V., Mazák, J. Konkurz a vyrovnanie, systematický výklad. Druhé prepracované vydanie. Bratislava : IURA EDITION, 1997; Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012; Števček, M. a kol. Civilné právo procesné. Žilina : EUROKÓDEX, 2010; Zoulík, F. Zákon o konkursu a vyrovnání. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck/SEVT, 1994.

V konkurznom konaní si veritelia osobitným spôsobom vymáhajú pohľadávky. Je to špecifické súdne konanie, pre ktoré je typický veľký počet účastníkov, ktorí si uplatňujú svoje pohľadávky voči dlžníkovi. Tak ako v iných konaniach aj v konkurznom konaní si veriteľ musí uplatniť svoje právo, ak chce, aby jeho pohľadávka bola uspokojená. Konkurzné konanie býva označované ako tzv. kolektívne konanie, v ktorom dochádza k súbehu veriteľov. KR ustanovuje v tomto konaní špecifický spôsob uplatňovania práva, ktorý sa líši od iných civilných konaní, kde veriteľ podáva žalobu, protinávrh, námietku započítania, návrh na vykonanie exekúcie a pod. Ak podal návrh na vyhlásenie konkurzu veriteľ, tento sa stáva účastníkom konania doručením návrhu na súd. Tento záver platí napriek tomu, že samotné konkurzné konanie sa podľa zákona začína až zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nespĺňa ustanovené náležitosti, súd uznesením návrh odmietne. Toto uznesenie súd doručí navrhovateľovi, teda koná s ním ako s účastníkom konania. Ostatní veritelia, ktorí nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu, sa môžu stať účastníkom konania do vyhlásenia konkurzu tým, že pristúpia do konania (§ 14 ods. 4, § 24 ods. 2), alebo môžu vstúpiť do tohto konania do vyhlásenia konkurzu návrhom na vstup do konania (§ 25 ods. 1). Po vyhlásení konkurzu sa veriteľ, ktorému pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu, môže stať účastníkom konania len podaním prihlášky alebo vstupom do konania (§ 25). Prihlášku musí podať aj ten veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, inak jeho pohľadávka nemôže byť uspokojená.

Pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, môžu byť po jeho vyhlásení uspokojené len na základe podanej prihlášky za predpokladu, že pohľadávka bude zistená, a len v súbehu s pohľadávkami ostatných veriteľov na základe právnych úkonov správcu a pod dohľadom súdu. Tento postup platí pre všetkých veriteľov bez ohľadu na to, či ich pohľadávky vznikli podľa predpisov súkromného, alebo verejného práva. Rovnako je právne irelevantné, či pohľadávka bola už splatná (práve s cieľom môcť ich prihlásiť sa vyhlásením konkurzu všetky pohľadávky stávajú splatnými ex lege ku dňu vyhlásenia konkurzu), alebo či sú pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím, resp. rozhodnutím správneho orgánu. Z týchto dôvodov sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku úpadcu. Individuálne uspokojenie týchto pohľadávok je vylúčené, a preto nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie. Už začaté konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie sa vyhlásením konkurzu zastavujú. K určitému individuálnemu uspokojeniu pohľadávky dochádza pri uspokojovaní zabezpečených veriteľov. Neuplatnením práva formou prihlášky právo nezaniká, ale nemôže byť počas konkurzného konania uspokojené. Po skončení konkurzu si veriteľ neprihlásenej pohľadávky môže pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať. Pohľadávka spravidla nebude materiálne krytá, pretože majetok úpadcu sa speňaží a výťažok sa použije na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní pohľadávku prihlásili. Právnické osoby navyše po skončení konkurzného konania vo väčšine prípadov zaniknú. Neuplatnením práva sa pohľadávka môže premlčať alebo môže aj zaniknúť v dôsledku preklúzie.

Konania začaté do 1. 1. 2012: V § 28 zákon vymedzuje tri skupiny pohľadávok,ktoré sa prihlasujú v konkurze prihláškou. Prvú skupinu, ktorá bude najpočetnejšia, tvoria pohľadávky, ktoré vznikli veriteľovi do vyhlásenia konkurzu. Sem patria aj pohľadávky, ktoré sú zabezpečené zabezpečovacím právom, pričom zákon vymedzuje uspokojenie tejto pohľadávky z výťažku zo speňaženia majetku, ktorým bola pohľadávka zabezpečená. Zabezpečovacie právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené v prihláške zabezpečenej pohľadávky. Právnym dôsledkom neprihlásenia zabezpečovacieho práva je jeho zánik. Druhou skupinou pohľadávok sú budúce pohľadávky, ktoré zákon nedefinuje, a pôjde o pohľadávky, ktoré vzniknú až v budúcnosti, teda po vyhlásení konkurzu, avšak zákon ich prikazuje prihlásiť ako podmienené pohľadávky. Tretiu skupinu predstavujú podmienené pohľadávky, tak ako ich určuje § 28 ods. 3 a 4.

Pohľadávky, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu, tvoria tú najpočetnejšiu skupinu, ktorá sa v konkurzných konaniach uplatňuje. Vznik súkromnoprávnych pohľadávok sa spravidla spravuje príslušným hmotným právom, ktorým sa riadi konkrétny právny vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, a môže byť modifikovaný tou právnou skutočnosťou, ktorá je právnym dôvodom vzniku konkrétnej pohľadávky (najčastejšie zmluvou). Vznik verejnoprávnych pohľadávok je upravený v predpisoch verejného práva (dane, clá a pod.). Pri obidvoch druhoch pohľadávok pohľadávka môže, ale nemusí vzniknúť a byť splatná v ten istý časový moment.

Budúcimi pohľadávkami KR označuje také pohľadávky, ktoré ku dňu vyhlásenia konkurzu ešte nevznikli. Ide o pohľadávky, ktoré pravdepodobne vzniknú po vyhlásení konkurzu a zákon ich prikazuje v taxatívne určených prípadoch prihlásiť, inak by tieto pohľadávky získali privilegovaný právny režim pohľadávok proti podstate. KR spravidla prikazuje tieto pohľadávky si uplatniť ako pohľadávky podmienené (napr. pohľadávka, ktorá vznikne druhej zmluvnej strane odstúpením od zmluvy podľa § 45).

Za podmienené pohľadávky KR vyhlasuje všetky tri skupiny podmienených pohľadávok, tak ako sú uvedené v komentári k § 36 o hlasovaní schôdze veriteľov (podmienené pohľadávky podľa § 36 OZ, budúce pohľadávky ručiteľov dlžníka úpadcu, spoludlžníkov úpadcu, záložcov úpadcu a iných osôb, ktoré budú po vyhlásení konkurzu plniť za úpadcu – § 28 ods. 4, iné pohľadávky, ktoré zákon vyhlasuje z hľadiska ich prihlasovania za podmienené pohľadávky). Veriteľ podmienenej pohľadávky môže uplatňovať svoje práva, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky, ak zákon neustanovuje inak (§ 28 ods. 3). Pohľadávka veriteľovi v zásade vznikne splnením podmienky.

Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi a na súd do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Právne účinky vyhlásenia konkurzu nastanú nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení. Lehota na podanie prihlášky začína plynúť nasledujúci deň potom, čo nastanú právne účinky zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu (ak je vyhlásenie konkurzu zverejnené v Obchodnom vestníku v piatok, zverejnenie de iure nastáva v sobotu a lehota na podanie prihlášky začína plynúť v nedeľu). Lehota na podanie prihlášky je lehotou hmotnoprávnou, ktorá je zachovaná, ak je prihláška podaná v posledný deň lehoty na príslušnom súde. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť. Len podanie prihlášky na súd má vo vzťahu k plynutiu premlčacej lehoty (doby) a zániku práva také isté účinky ako uplatnenie práva na súde. Zákon neupravuje postup súdu pri podaní prihlášky na nepríslušný súd. Prihláška je formou uplatnenia práva na súde, ale nie je návrhom na začatie konania, pretože konkurzné konanie, v ktorom si veriteľ uplatňuje pohľadávku, sa už začalo. Na postup súdu sa primerane použijú ustanovenia OSP. Súd, na ktorý bola podaná prihláška, ak nie je konkurzným súdom (ide o „vecnú alebo o kauzálnu príslušnosť“) alebo nie je miestne príslušným súdom, postúpi prihlášku vecne a miestne príslušnému súdu postupom podľa § 104a alebo podľa § 105 ods. 4 OSP. Právne účinky podania prihlášky na nepríslušnom súde nenastanú, lebo prihláška nie je návrhom na začatie konania a KR s podaním prihlášky na iný súd ako na ten, čo vyhlásil konkurz, žiadne právne účinky nespája.

Na prihlášku, ktorá je doručená len na súd alebo len správcovi alebo je podaná po lehote, sa v konkurze neprihliada.

Ďalším účinkom podania prihlášky na súde je jej vplyv na plynutie premlčacích a prekluzívných lehôt, čo závisí od príslušnej hmotnoprávnej úpravy. Doručenie prihlášky na súd má na plynutie premlčacej lehoty (doby) a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Z tohto dôvodu sa musí prihláška podať nielen u správcu, ale aj na súde. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej lehote (dobe) uplatní právo na súde alebo na inom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota (doba) od tohto uplatnenia počas konania neplynie. Podľa § 402 OBZ premlčacia lehota (doba) prestáva plynúť, keď veriteľ s cieľom uspokojiť alebo určiť svoje právo urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisov upravujúcich súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práv v už začatom konaní.

Účelom konkurzného konania je uspokojenie pohľadávok veriteľov z majetku dlžníka, ktorý podlieha konkurzu, alebo aj z majetku iných osôb, ak ich majetok podľa zákona podlieha konkurzu. Zákon upustil od tradičného delenia pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní, i keď obsahovo je právna úprava často totožná, avšak miestami zbytočne komplikovaná. Pohľadávky veriteľov v konkurznom konaní možno rozdeliť najmä podľa týchto kritérií:

a) času ich vzniku a splatnosti,

b) právneho dôvodu,

c) existencie zabezpečenia,

d) spôsobu uplatňovania,

e) spôsobu uspokojovania,

f) zistenia,

g) podmienenosti,

h) možnosti uspokojenia.

Zákon podľa času vzniku a splatnosti rozlišuje pohľadávky, ktoré sa stali splatnými do vyhlásenia konkurzu, vyhlásením konkurzu a po vyhlásení konkurzu. Podľa času vzniku a splatnosti sa pohľadávky ďalej rozdeľujú na pohľadávky proti podstate, pohľadávky z prevádzkovania podniku úpadcu alebo jeho časti a ostatné pohľadávky. Uvedený spôsob rozlišovania má význam pre spôsob prihlasovania, spôsob a čas ich uspokojovania. Za tzv. všeobecných veriteľov môžeme označiť veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli pred vyhlásením konkurzu a tieto pohľadávky nevykazujú žiadne osobitosti z hľadiska ich právnej kvalifikácie. Veriteľ takejto pohľadávky má právo, aby jeho pohľadávka bola uspokojená rozvrhom výťažku, ak si ju uplatní formou prihlášky riadne a včas a jeho pohľadávka bude zistená. Právnym dôsledkom neuplatnenia práva formou prihlášky, ktorá musí mať ustanovené obsahové a formálne náležitosti, je to, že pohľadávku v konkurze nemožno uspokojiť.

Osobitné ustanovenia o pohľadávkach správcu dane obsahuje § 95 ZoSD. Na účely konkurzu sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa citovaného zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len „sankcia“) sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu. Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu sa považuje daňová pohľadávka podľa § 95 ods. 1 a 6 okrem daňovej pohľadávky podľa ods. 5.

Daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo po jeho vyhlásení, sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu. V konkurze správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred vyhlásením konkurzu, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia. Od 1. 1. 2012 je osobitná právna úprava daňových pohľadávok v § 158 DP.

Podľa právneho dôvodu sa pohľadávky rozdeľujú najmä na pohľadávky z prevádzkovania podniku alebo jeho časti a pohľadávky proti podstate. Rozlišovanie má význam pre spôsob prihlasovania, spôsob a čas uspokojovania pohľadávok.

Podľa existencie zabezpečenia sa pohľadávky delia na zabezpečené a nezabezpečené. Rozlišovanie pohľadávok podľa tohto kritéria má význam pre určenie majetku a výťažku, ktorý sa použije na uspokojenie pohľadávok veriteľov, a pre oprávnenia veriteľov pri správe a speňažovaní majetku. Veritelia, ktorí majú pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom (záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva, zabezpečovací prevod pohľadávky, iné práva, ktoré majú podobný obsah a účinky), majú právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku zo speňaženia toho majetku, ktorým bola pohľadávka zabezpečená. V praxi často dochádza k tomu, že viac veriteľov má pohľadávku zabezpečenú tým istým majetkom. V prípade súbehu zabezpečených veriteľov KR ustanovuje, že veritelia sa uspokojujú podľa poradia rozhodujúceho na jeho uspokojenie. Poradím na uspokojenie sa rozumie časové poradie vzniku práva na zabezpečenie. Tento časový moment vyplýva z príslušného hmotného práva, podľa ktorého zabezpečovacie právo vzniklo (najčastejšie pôjde o záložné právo). Z výťažku získaného speňažením tohto majetku sa preto uspokojuje najskôr veriteľ, ktorému vzniklo zabezpečovacie právo ako prvému. Ak po uspokojení pohľadávky tohto veriteľa sa nevyčerpá celý výťažok, zo zvyšku výťažku sa uspokojuje veriteľ, ktorému vzniklo zabezpečovacie právo v poradí ako druhému, atď. Zabezpečovacie právo musí byť uplatnené v prihláške ustanoveným spôsobom, inak zanikne.

Podľa spôsobu uplatňovania rozlišujeme pohľadávky, ktoré sa musia uplatniť osobitným spôsobom – prihláškou, a pohľadávky, ktoré sa uplatňujú len u správcu bez toho, aby musela byť dodržaná osobitná forma. Rozlišovanie má význam aj pre možnosť uspokojenia pohľadávky.

Podľa spôsobu uspokojovania rozlišujeme pohľadávky, ktoré sa uspokojujú na základe rozvrhu výťažku, a pohľadávky, ktoré sa uspokojujú bez rozvrhu výťažku. Rozlišovanie má význam pre čas a rozsah uspokojovania.

Podľa toho, či pohľadávka je zistená, rozlišujeme pohľadávky sporné a pohľadávky, ktoré sú zistené. Rozlišovanie má význam pre možnosť uspokojenia pohľadávky a právne postavenie veriteľa v konkurznom konaní pri uplatňovaní jeho práv vo veriteľských orgánoch.

Podľa podmienenosti vzniku pohľadávky delíme pohľadávky na podmienené a ostatné. Rozlišovanie má význam pre možnosť uspokojenia pohľadávok, spôsob ich prihlasovania a možnosť výkonu hlasovacích práv veriteľa vo veriteľských orgánoch. V konkurze si uplatňujú pohľadávky aj tí veritelia, ktorí majú podmienené pohľadávky. Vznik, zmena alebo zánik pohľadávky môžu byť viazané na splnenie podmienky. Ide o podmienené právne úkony upravené v § 36 OZ. Podľa tohto ustanovenia vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. KR pri uplatňovaní pohľadávok z podmienených právnych úkonov osobitne upravuje len prihlasovanie tých pohľadávok, ktorých vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky. Podľa § 36 ods. 3. OZ, ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právnym úkonom nepodmieneným. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal tak právo urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia. Pri rozväzovacej podmienke uplatnené právo vzniklo a právny osud tejto pohľadávky závisí od toho, či v dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky pohľadávka počas konkurzu nezanikne.

Ako podmienené pohľadávky si veriteľ musí prihlásiť aj tie pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti z titulu zabezpečovacieho práva za predpokladu, že iné osoby budú plniť za dlžníka jeho veriteľovi počas konkurzu a stanú sa tak veriteľmi dlžníka. KR medzi veriteľov takýchto budúcich pohľadávok zaraďuje ručiteľa, spoludlžníka a záložcu, ako aj iné osoby, ktoré budú plniť za úpadcu. Za podmienené pohľadávky vyhlasuje zákon aj niektoré iné konkrétne pohľadávky.

Určitý druh pohľadávok zákon neumožňuje počas konkurzného konania uspokojiť, aj keď sú oprávnené. KR taxatívnym výpočtom druhovo a časovo určuje pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (§ 100). Tieto pohľadávky je správca povinný poprieť z dôvodu ich nevymáhateľnosti.

Rozlišovanie pohľadávok je právne relevantné aj pre určenie obligatórnych obsahových náležitostí prihlášky.

Konania začaté od 1. 1. 2012: Zásadné zmeny v právnom postavení veriteľov po vyhlásení konkurzu sú premietnuté v § 28 a predovšetkým v § 29 v znení účinnom od 1. 1. 2012, ktorý ustanovuje náležitosti prihlášky a lehotu na prihlasovanie pohľadávok.

Nové znenie § 28 predovšetkým vyjadruje príkaz pre veriteľov, ktorí majú záujem byť účastníkmi konania a chcú byť uspokojení z výťažku získaného speňažením majetku úpadcu, na ktorého bol vyhlásený konkurz, aby si prihlásili pohľadávky. Neprihlásenie pohľadávky neznamená jej zánik, ale len zánik nároku, v dôsledku čoho veriteľ, ktorý si neuplatní pohľadávku formou prihlášky riadne a včas, nemôže byť v konkurze uspokojený. Zákon jednoznačne formuluje, že všetky pohľadávky s výnimkou pohľadávok proti podstate, ktorých taxatívny výpočet je uvedený v § 87, sa uplatňujú v konkurze prihláškou.

Tak ako aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy prihláškou sa prihlasujú:

a) pohľadávky, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu,

b) budúce pohľadávky,

c) pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky,

d) pohľadávky voči inému dlžníkovi odlišnému od osoby úpadcu, ak sú zabezpečené majetkom úpadcu,

e) pracovnoprávne nároky podľa § 87 ods. 3.

Nové znenie § 28 prináša dve zásadné zmeny, ktoré sa týkajú lehoty na prihlasovanie a miesta, kde sa pohľadávka prihlasuje. Ustanovenie § 28 ods. 2 a 3 rozlišuje „základnú prihlasovaciu lehotu a ďalšiu prihlasovaciu lehotu“. Základná prihlasovacia lehota je lehota 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Veriteľ, ktorý si prihlásil pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote, má všetky práva spojené s takouto pohľadávkou, ktoré zákon veriteľovi priznáva za predpokladu, že jeho pohľadávka je zistená aspoň do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Ďalšia lehota na prihlásenie pohľadávky plynie po skončení základnej prihlasovacej lehoty a trvá až do momentu zverejnenia zámeru správcu zostaviť rozvrh zo všeobecnej podstaty v Obchodnom vestníku (§ 96 ods. 2 ).

Podľa dôvodovej správy, umožnenie prihlásenia pohľadávky aj po základnej prihlasovacej lehote má riešiť plynutie lehoty pri cezhraničných konkurzoch, pretože pri zahraničných veriteľoch, ktorí majú svoj domicil v krajinách EÚ, sa vždy aplikuje nadradená právna úprava nariadenia EÚ, v zmysle ktorého je súd alebo správca vždy povinný informovať zahraničného veriteľa o vyhlásení konkurzu, ako aj o lehotách, v ktorých je zahraničný veriteľ povinný prihlásiť svoje pohľadávky. V tomto smere je podľa dôvodovej správy sporné, odkedy zahraničnému veriteľovi vlastne plynie lehota na prihlásenie jeho pohľadávky, t. j. či od vyhlásenia konkurzu, alebo od doručenia výzvy na prihlásenie pohľadávky. Dôvodová správa ďalej konštatuje, že v rámci teraz platnej právne úpravy nie je uspokojivo táto skutočnosť judikovaná, avšak z pohľadu sledovania judikatúry iných členských štátov, prípadne ESD, možno odôvodnenie predpokladať, že zahraničnému veriteľovi by takáto lehota začala plynúť až doručením výzvy na prihlásenie pohľadávky. Dôvodová správa uznáva aj tú skutočnosť, že z pohľadu „jednoduchých veriteľov“ nie je reálne, aby títo veritelia sledovali Obchodný vestník a vždy sa včas dozvedeli o vyhlásení konkurzu.

Prihlásenie pohľadávky v dodatočnej prihlasovacej lehote má na právne postavenie veriteľa v konkurze dva obmedzujúce účinky. U každého veriteľa je to v jeho procesnom postavení a pri zabezpečených pohľadávkach aj v hmotnoprávnom postavení. Veriteľ, ktorý si uplatní pohľadávku v tejto dodatočnej lehote, nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou (napr. byť zvolený za člena veriteľského výboru).

V prípade, že si veriteľ v dodatočnej lehote prihlási zabezpečenú pohľadávku, táto môže byť uspokojená len zo všeobecného rozvrhu v súbehu s ostatnými veriteľmi, ktorých pohľadávky sa budú uspokojovať zo všeobecného rozvrhu. Zákon totiž v § 28 ods. 4 stanovuje, že veriteľ, ktorý si uplatňuje zabezpečenú pohľadávku, si musí uplatniť v základnej 45-dňovej prihlasovacej lehote aj zabezpečovacie právo, inak mu toto právo zaniká. Veriteľ pohľadávky prihlásenej v dodatočnej lehote má právo byť uspokojený z rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Z tohto ustanovenia môžeme vyvodiť záver, že predpokladom uspokojenia pohľadávky prihlásenej v dodatočnej lehote je jej doručenie správcovi do momentu, kým nebude v Obchodnom vestníku zverejnený zámer správcu zostaviť rozvrh zo všeobecnej podstaty. Novelizované znenie neberie do úvahy tú skutočnosť, že správca môže vydávať čiastkové rozvrhy zo všeobecnej podstaty, „posledný rozvrh“ zo všeobecnej podstaty a konečný rozvrh výťažku. Najspravodlivejší výklad, ktorý by poskytoval plnú ochranu práv veriteľov, by bola možnosť prihlásiť si pohľadávku až do oznámenia zámeru zostaviť konečný rozvrh výťažku v Obchodnom vestníku. Pretože zákon použil termín „rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty“ a nie „konečný rozvrh výťažku“, nemožno však tento výklad použiť. Navyše prihlasovanie pohľadávok až do zverejnenia zámeru zostaviť konečný rozvrh výťažku, by mohlo značne odďaľovať skončenie konkurzného konania. Z týchto dôvodov sa pohľadávka môže prihlásiť až do zverejnenia zámeru zostaviť rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty. Ak správca vydáva čiastkové rozvrhy zo všeobecnej podstaty, je možné tak urobiť do zverejnenia zámeru zostaviť „posledný“ rozvrh zo všeobecnej podstaty.

Veriteľ, ktorý si prihlási pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote, má však právo takúto pohľadávku postúpiť a nový veriteľ má právo podať návrh na vstup do konania alebo na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky, ak už bol účastníkom konania na základe inej prihlásenej pohľadávky. Rovnako veriteľovi, ktorý nadobudne prevodom alebo prechodom pohľadávku, ktorá bola prihlásená v dodatočnej prihlasovacej lehote, vzniká právo podať návrh na vstup do konania alebo na potvrdenie prechodu pohľadávky. Prevod alebo prechod pohľadávky sa spravuje ustanoveniami hmotného práva a nie sú viazané na konkurzné právo hmotné ani konkurzné právo procesné. Druhou zásadnou zmenou je miesto, resp. subjekt, u ktorého si veriteľ pohľadávku prihlasuje. Novelizované znenie správne odstránilo ničím neodôvodnený formalisticko-byrokratický spôsob prihlasovania pohľadávok. Podľa novej právnej úpravy si veriteľ prihlasuje pohľadávku len u správcu. Novelizované znenie § 28 ods. 2 nie najvhodnejšou formuláciou stanovuje, že veriteľ doručuje prihlášku aj na súd. Podľa dôvodovej správy v prípade, že veriteľ nedoručí svoju prihlášku na súd, nebude to mať preňho žiadne právne následky. Tento text dôvodovej správy zodpovedá prijatej právnej úprave. To už nemožno tvrdiť o tej časti dôvodovej správy, podľa ktorej doručenie prihlášky na súd môže mať pre veriteľa výlučne prevenčný charakter pre prípady hrubého zlyhania správcu. Zákon nespája s podaním prihlášky na súd žiadne právne účinky a žiadne právne dôsledky. To v konečnom dôsledku potvrdzuje aj dôvodová správa, ktorá konštatuje, že z pohľadu zachovania lehoty, t. j. či prihláška bola, alebo nebola doručená v základnej prihlasovacej lehote, však bude vždy rozhodujúci okamih doručenia prihlášky správcovi. Potom doručenie prihlášky na súd nemá žiadne právne účinky a ani prakticky význam. Pokiaľ časť veriteľov bude túto možnosť využívať, konkurzný súd bude mať neúplný zoznam prihlášok bez akéhokoľvek významu. To nakoniec vyplýva aj z odseku 6, podľa ktorého len doručenie prihlášky správcovi má na plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Veriteľ doručuje prihlášku správcovi (v základnej prihlasovacej lehote alebo v dodatočnej prihlasovacej lehote) len v jednom vyhotovení.

Zapísanie pohľadávky do zoznamu pohľadávok, uplatnenej na základe prihlášky zaslanej v dodatočnej lehote je správca povinný zverejniť v Obchodnom vestníku. Súčasťou tohto oznámenia je uvedenie veriteľa a prihlásenej sumy. Z § 31 ods. 3 vyplýva, že zmenu, ktorá nastala v doručenom zozname pohľadávok, je správca povinný priebežne oznamovať súdu s predložením jeho úplného znenia a s uvedením dátumu jeho vyhotovenia.

Nové ustanovenie § 28 ods. 7 správne rieši právne postavenie veriteľa, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi (úpadca nie je osobným dlžníkom veriteľa), ale táto pohľadávka je zabezpečená zabezpečovacím právom, ktoré sa vzťahuje na majetok úpadcu (napr. úpadca nie je obligačným dlžníkom, ale je záložným dlžníkom, pretože záložným právom na svoju nehnuteľnosť zabezpečuje záväzok iného dlžníka). Takýto veriteľ, pokiaľ chce byť uspokojený v konkurze, ktorý bol vyhlásený na majetok vecného dlžníka, si môže uplatniť pohľadávku prihláškou. Výška pohľadávky bude predstavovať tú pohľadávku, ktorú má voči svoju osobnému dlžníkovi, resp. do takej výšky do akej je zabezpečená, ak je výška zabezpečenia nižšia ako je výška záväzku. Tento veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku úpadcu, ktorým je zabezpečená jeho pohľadávka. Pokiaľ ide o výkon hlasovacích práv, uvedený veriteľ môže vykonávať hlasovacie práva iba v rozsahu, v akom bude jeho pohľadávka uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená, teda podľa hodnoty tohto majetku. Pokiaľ si tento veriteľ prihlási pohľadávku až v dodatočnej lehote, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada. Zákon priznáva veriteľovi takto prihlásenej pohľadávky právo na vydanie obohatenia z dotknutej podstaty. Výška obohatenia, podľa nášho názoru, predstavuje výšku výťažku získaného zo speňaženia tohto majetku, najviac však do výšky prihlásenej a zistenej zabezpečenej pohľadávky. Skutočný rozsah obohatenia príslušnej podstaty bude závisieť od toho, či je na tomto majetku zriadené zabezpečovacie právo pre iných zabezpečených veriteľov úpadcu alebo je vecný veriteľ jediným zabezpečeným veriteľom. Pokiaľ je vecný veriteľ jediným zabezpečeným veriteľom a neuplatní si svoju pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote, majetok ktorým je zabezpečená jeho pohľadávka sa zapíše a speňaží vo všeobecnej podstate, z ktorej sa bude veriteľ uspokojovať ako s pohľadávkou proti podstate v poslednom poradí. O výťažok z predaja tohto majetku sa totiž všeobecná podstata obohatí. Ak boli na zabezpečenom majetku zriadené zabezpečovacie práva aj iných veriteľov, ktorí si prihlásili svoje zabezpečené pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote, zákon nerieši presne pozíciu vecného veriteľa. Tým, že si vecný veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote, na jeho zabezpečovacie právo sa neprihliada, a preto môže byť upokojený až potom čo budú v plnom rozsahu uspokojení zabezpečení veritelia úpadcu, ktorí si prihlásia svoju pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote, pričom získaný výťažok je vyšší ako sú zistené pohľadávky zabezpečených veriteľov. Zvyšok výťažku, ktorý zostane po uspokojení zabezpečených veriteľov sa presunie do všeobecnej podstaty, ktorá sa obohatí o tento zostatok. Vecný veriteľ sa nemôže uspokojovať z oddelenej podstaty aj keby mal skoršie zabezpečovacie právo ako iní zabezpečení veritelia, ktorí by si prihlásili pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote, pretože by potom mal takú istú právnu pozíciu ako keby si prihlásil svoju pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote. Vecný veriteľ musí mať v zásade také isté právne postavenie ako iní zabezpečení veritelia úpadcu, ktorí si neprihlásia včas zabezpečovacie právo a ich pohľadávky sa uspokojujú ako nezabezpečené. Ak by totiž výška výťažku bola vyššia ako prihlásená a zistená pohľadávka, zostatok výťažku by bol súčasťou buď oddelenej podstaty (pri súbehu zabezpečovacích práv k tomu istému majetku), alebo všeobecnej podstaty. Veriteľ pohľadávky prihlásenej v dodatočnej lehote si však túto výšku obohatenia môže uplatniť len ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojuje až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate, ktoré sú uvedené v § 87.

Osobitné ustanovenia o pohľadávkach obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2012 Daňový poriadok. Podľa § 158 Daňového poriadku sa na účely konkurzu za pohľadávku považuje daňový nedoplatok. Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu. V konkurze vystupuje v mene správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, poverený zamestnanec správcu dane, finančného riaditeľstva; v konkurze v mene správcu dane môže konať aj iná osoba, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom, na základe podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s finančným riaditeľstvom.

Z judikatúry:

Ústavný súd ČR III. ÚS 545/1999: Zmyslom právneho inštitútu lehoty všeobecne je zníženie entropie (neurčitosti) pri uplatňovaní práv, resp. jeho právomoci, časové obmedzenie stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Normatívne vymedzenie času na uplatnenie práv pritom môže dopadať tak do oblasti hmotných, ako aj do oblasti procesných subjektívnych práv. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať lehoty hmotnoprávne a lehoty procesnoprávne (ako aj s nimi spojené rozdiely v ich počítaní).

Účelom lehoty obsiahnutej v ust. § 22 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov je stanoviť konečný termín na uplatnenie pohľadávky konkurzného veriteľa v konkurznom konaní, zabrániť prieťahom v konkurze a vytvoriť tak súdu procesnú možnosť rýchleho rozhodovania. Oneskorené podanie prihlášky pohľadávky, resp. jej nepodanie, nemá za následok zánik hmotného práva (pohľadávky), ale má len procesné dôsledky vylúčenia z konkurzného konania (resp. neúčasti v ňom), a tým zmenšenie pravdepodobnosti jej uspokojenia. Hmotné právo (pohľadávka) trvá však ďalej a môže byť naplnené aj mimo konkurzného konania (ako ultima ratio, po uplynutí premlčacej lehoty, aj ako právo naturálne.

Z uvedených dôvodov je nutné predmetnú lehotu interpretovať a aplikovať ako lehotu procesnoprávnu a tomu zodpovedajúcim spôsobom aj počítanie jej plynutia.

Z pohľadu ústavnoprávneho je nutné stanoviť podmienky, za splnenia ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecnými súdmi má za následok porušenie základných práv a slobôd. Ústavný súd zisťuje tieto podmienky v nasledujúcich okolnostiach: základné práva a slobody v oblasti jednoduchého práva pôsobia ako regulatívne idey, pričom na ne obsahovo nadväzujú komplexy noriem jednoduchého práva. Porušenie niektorej z týchto noriem, a to v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (napr. prepiaty formalizmus), sa potom dotýka základných práv a slobôd.

V posudzovanej veci všeobecný súd nesprávne aplikoval ust. § 22 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, a to v dôsledku interpretácie, ktorá je v extrémnom rozpore so všeobecne chápaným a akceptovaným zmyslom aplikovaných právnych pojmov, pričom odoprel sťažovateľovi právo na súdnu ochranu.

Ústavný súd SR III. ÚS 259/2010: Ak všeobecný súd vyhodnotil prihlášky pohľadávok do konkurzného konania doručované v súlade s príslušnými ustanoveniami procesného kódexu a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov elektronickou formou posledný deň zákonom ustanovenej lehoty ako oneskorene podané, pričom sa na technickom zariadení všeobecného súdu vyskytli v tejto súvislosti problémy, jeho postup musel Ústavný súd Slovenskej republiky v konečnom dôsledku hodnotiť ako príliš formalistický, nesprávny a nezákonný, porušujúci základné práva účastníka konania.

Najvyšší súd SR 2 Sžo 505/2009: Pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zák. č. 215/2002 Z. z.) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napríklad jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa.

Nemožno uprieť právnu účinnosť ani formám elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ale ten, kto by ho chcel použiť na právne úkony, by musel dokazovať, že sú splnené náležitosti v zmysle § 40 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka.