§ 125 [Kategorizácia škody, výšky prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu]

Súvisiace ustanovenia TZ (výber): § 124 – škoda; § 125 – škoda; § 130 – vec; mnohé základné aj kvalifikované skutkové podstaty trestných činov.

Súvisiace predpisy: TP; OZ; OSP; zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K ods. 1:

1. § 125 ods. 1 TZ ustanovuje štyri kategórie škody. Kategorizácia škody je založená na odstupňovaní podľa výšky finančného vyjadrenia spôsobenej škody. Ide o tieto kategórie:

a) škoda malá – je škoda, ktorá prevyšuje sumu 266 eur,

b) škoda väčšia – je škoda, ktorá dosahuje najmenej desaťnásobok sumy 266 eur,

c) značná škoda – je škoda, ktorá dosahuje najmenej stonásobok sumy 266 eur,

d) škoda veľkého rozsahu – je škoda, ktorá dosahuje najmenej päťstonásobok sumy 266 eur.

Každá z týchto kategórií sa používa v mnohých skutkových podstatách trestných činov ako zákonný znak trestného činu; väčšinou je zákonným znakom spôsobenie určitej kategórie škody (napr. sprenevera podľa § 213 ods. 1 TZ – spôsobenie malej škody), avšak zákonným znakom môže byť aj ohrozenie určitou kategóriou škody (napr. všeobecné ohrozenie podľa § 284 ods. 1 TZ – vydanie cudzieho majetku do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu). Uvedené kategórie spoločne spravidla slúžia na odstupňovanie, či konkrétny čin spadá pod základnú skutkovú podstatu trestného činu alebo pod niektorú z kvalifikovaných skutkových podstát (vtedy je kvalifikačným znakom, resp. obzvlášť priťažujúcou okolnosťou), pričom platí, že čím vyššia kategória škody je naplnená, tým sa skutok subsumuje pod prísnejšiu skutkovú podstatu trestného činu (teda spravidla spôsobenie vyššej kategórie škody). Medzi jednotlivými kategóriami škody totiž existuje vzťah špeciality, teda ak je naplnená vyššia kategória škody, ktorá je zároveň zákonným znakom niektorej zo skutkových podstát daného trestného činu, čin nemôžeme subsumovať pod tú skutkovú podstatu, ktorá vyžaduje iba naplnenie nižšej kategórie škody [napr. ak krádežou podľa § 212 TZ je spôsobená značná škoda podľa ods. 4 písm. a), nebudeme čin kvalifikovať pod ods. 3 písm. a), kde sa vyžaduje spôsobenie väčšej škody, ani pod ods. 1, kde sa vyžaduje spôsobenie malej škody]. Medzi jednotlivými kategóriami škody totiž existuje pomer špeciality, čo znamená, že vyššia kategória škody je špeciálnym prípadom nižšej kategórie škody. Teda

a) škoda veľkého rozsahu je v pomere špeciality ku značnej škode, väčšej škode i malej škode,

b) značná škoda je v pomere špeciality ku väčšej škode i malej škode,

c) väčšia škoda je v pomere špeciality k malej škode.

2. Rovnaké hľadiská ako na ustanovenie štyroch kategórií škôd sa použijú na kategorizáciu a vzájomné vzťahy medzi jednotlivými kategóriami (k tomu viď predchádzajúcu vysvetlivku):

a) výšky prospechu – neoprávnený prospech získaný trestným činom spadá pod pojem škoda podľa § 124 ods. 1 TZ (k tomu bližšie pozri vysvetlivky k § 124 ods. 1 TZ), v niektorých prípadoch je však samotný pojem prospech získaný trestným činom použitý ako samostatný zákonný znak základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu. Zároveň pri získaní prospechu trestným činom mohla, ale aj nemusela vzniknúť škoda u inej osoby [napr. vydieračský únos podľa § 186 ods. 2 až 4 TZ, kedy páchateľ dostane od inej osoby výkupné za ďalšiu osobu, pričom získa pre seba prospech, ktorý je zároveň škodou na majetku inej osoby, alebo naproti tomu neoprávnené podnikanie podľa § 251 ods. 2 písm. c) TZ – a získa ním väčší prospech, kedy neoprávneným podnikaním, napr. predajom pneumatík, nie je nikomu spôsobená škoda, páchateľ však získa väčší prospech],

b) hodnoty veci – v danom prípade sa nevyžaduje ani spôsobenie škody, ani získanie majetkového prospechu. Aby išlo o zákonný znak trestného činu, vyžaduje sa len určité nakladanie s vecou, ktorá má istú hodnotu (napr. neoprávnené užívanie cudzej veci podľa § 215 ods. 1 TZ, alebo neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 a 217 ods. 1 až 4 TZ – trebárs v § 216 ods. 1 TZ ide o cudzie motorové vozidlo malej hodnoty, v § 216 ods. 4 ide o motorové vozidlo hodnoty veľkého rozsahu; alebo zatajenie veci podľa § 236 ods. 1 TZ – cudzia vec malej hodnoty),

c) rozsahu činu – pri tomto znaku trestného činu nemusí byť ani spôsobená škoda, ani získaný prospech (trestným činom), dokonca ani nemusí ísť o nejaké nakladanie s vecou. Stačí, ak sa dá finančne vyjadriť, v akej veľkej hodnote bol daný trestný čin spáchaný, teda najčastejšie:

− aký prospech by eventuálne mohlo naplnenie znakov trestného činu pre niekoho alebo dohromady pre viac osôb priniesť (pričom nemusí ísť o páchateľa trestného činu), aj keď k tomuto prospechu nemuselo prísť (napr. podplácanie podľa § 332 ods. 3 TZ je spáchané vo veľkom rozsahu, ak páchateľ ponúkne úplatok vo výške napr. 50 000 eur každej z troch osôb, pričom ide o pokračovací trestný čin a tieto osoby by tak teoreticky mohli spoločne získať prospech 150 000 eur), alebo

− aký veľký obrat by eventuálne mohlo priniesť spáchanie trestného činu [napr. nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 až 4 TZ; pritom trebárs ods. 2 písm. a) TZ obsahuje znak vo väčšom rozsahu, čo znamená, že napríklad drogový dealer prechováva heroín v hodnote 3000 eur, čím je tento znak naplnený, keď ho však predá, bude mať z neho zisk len 750 eur, pretože 2250 eur sú obstarávacie náklady na získanie tohto heroínu a škodu len samotným predajom nikomu nespôsobí; alebo neoprávnené podnikanie podľa § 251 ods. 1 TZ, kde ide o podnikanie v malom rozsahu], aj keď k samotnému obratu fakticky prísť nemusí [napr. § 172 ods. 2 písm. a) TZ je naplnený aj vtedy, keď si človek sám vypestuje marihuanu za napr. 2 700 eur a má ju len pre osobnú spotrebu].

3. Škoda malá (malý prospech, vec malej hodnoty, malý rozsah) je škoda, ktorá prevyšuje sumu 266 eur. Keďže najmenšia menová jednotka súčasnej slovenskej meny euro je 1 cent, malá škoda je škoda dosahujúca sumu minimálne 266 eur a 1 cent. Škoda 266 eur nie je ešte škodou malou.

4. Väčšia škoda (väčší prospech, vec väčšej hodnoty, väčší rozsah) je škoda, ktorá dosahuje najmenej desaťnásobok sumy 266 eur.Zákon vyslovene vyžaduje škodu dosahujúcu desaťnásobok takej sumy, nie desaťnásobok škody malej, pričom jedinou sumou uvedenou v tomto ustanovení je suma 266 eur. Ak by zákon vyžadoval pre väčšiu škodu nie dosiahnutie desaťnásobku takej sumy, ale desaťnásobok škody malej, väčšia škoda by nebola 2 660 eur, ale 2660 eur a 10 centov. Väčšia škoda je teda škoda minimálne 2 660 eur.

5. Značná škoda (značný prospech, vec značnej hodnoty, značný rozsah) je škoda, ktorá dosahuje najmenej stonásobok sumy 266 eur.Zákon vyslovene vyžaduje škodu dosahujúcu stonásobok takej sumy, nie stonásobok škody malej, pričom jedinou sumou uvedenou v tomto ustanovení je suma 266 eur. Ak by zákon vyžadoval pre značnú škodu nie dosiahnutie stonásobku takej sumy, ale stonásobok škody malej, značná škoda by nebola 26 600 eur, ale 26 601 eur. Väčšia škoda je teda škoda minimálne 26 600 eur.

6. Škoda veľkého rozsahu (prospech veľkého rozsahu, vec hodnoty veľkého rozsahu, veľký rozsah) je škoda, ktorá dosahuje najmenej päťstonásobok sumy 266 eur.Zákon vyslovene vyžaduje škodu dosahujúcu päťstonásobok takej sumy, nie päťstonásobok škody malej, pričom jedinou sumou uvedenou v tomto ustanovení je suma 266 eur. Ak by zákon vyžadoval pre škodu veľkého rozsahu nie dosiahnutie päťstonásobku takej sumy, ale päťstonásobok škody malej, škoda veľkého rozsahu by nebola 133 000 eur, ale 133 005 eur. Škoda veľkého rozsahu je teda škoda minimálne 133 000 eur.

7. Za ťažší následok v kvalifikovanej skutkovej podstate, predstavovaný väčšou škodou, značnou škodou alebo škodou veľkého rozsahu podľa § 125 ods. 1 TZ zodpovedá páchateľ aj vtedy, keď ho spôsobil z nedbanlivosti (k tomu bližšie pozri vysvetlivky k § 18 TZ, k tomu porovnaj R 71/1971).

8. Ak je trestným činom spôsobená menšia škoda ako škoda malá (alebo ide o hrozbu menšej škody ako škody malej), teda škoda pod 266 eur a 1 cent, čo sa rovná presne 266 eurám, nejde o škodu malú, ale o škodu nepatrnú (nepatrný prospech, vec nepatrnej hodnoty, nepatrný rozsah). Ak sa ako obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu vyžaduje spôsobenie škody alebo hrozba škody, v takom prípade pri nepatrnej škode zväčša nejde o trestný čin, pretože spôsobenie škody nepatrnej v zásade nie je trestné, ale môže ísť o priestupok (napr. ak je krádežou spôsobená nepatrná škoda a nejde ani o krádež podľa § 212 ods. 2 TZ, ide o priestupok proti majetku podľa § 50 PriesZ).

Taktiež nepatrný prospech netvorí znak skutkovej podstaty trestného činu, zvlášť ak základná skutková podstata vyžaduje naplnenie znaku malého prospechu. Ak pri ňom nebola spôsobená škoda, o priestupok môže ísť len vtedy, ak tak ustanovuje nejaká skutková podstata priestupku. Pojem prospech sa však v niektorých skutkových podstatách trestných činov vyskytuje aj bez diferenciácie jeho výšky, a vtedy platí, že môže ísť o akýkoľvek prospech, teda aj o nepatrný prospech, aby išlo o naplnenie tohto znaku skutkovej podstaty trestného činu [napr. lúpežná úkladná vražda podľa § 146 ods. 2 písm. f) TZ – v úmysle získať majetkový prospech je naplnená aj vtedy, keď úmysel smeroval len na získanie nepatrného majetkového prospechu, trebárs zlatej retiazky za 50 eur].

Podobne nakladanie s vecou nepatrnej hodnoty väčšinou nie je trestným činom (opäť môže byť priestupkom proti majetku podľa § 50 PriesZ, napr. poškodenie cudzieho bicykla v hodnote 200 eur), ak však skutková podstata trestného činu nevyžaduje hodnotu veci pre trestnosť s jej nakladaním, ide o trestný čin bez ohľadu na hodnotu veci (teda aj keď je hodnota veci nepatrná, napr. poškodzovanie cudzej veci podľa § 246 ods. 1 TZ, kedy je trestné poškodenie akejkoľvek veci, aj nepatrnej hodnoty, ak je vec poškodená tým, že ju niekto postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou).

Ak základná skutková podstata vyžaduje pre naplnenie svojich znakov malý rozsah, potom nepatrný rozsah znamená, že nejde o trestný čin (napr. neoprávnené podnikanie podľa § 251 ods. 1 TZ). Väčšinou je však znak rozsah až znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu a vtedy v základnej skutkovej podstate trestného činu za splnenia všetkých ostatných znakov postačuje aj nepatrný rozsah, pretože rozsah nie je obligatórnym znakom skutkovej podstaty, zároveň však každý trestný čin má svoj rozsah – berúc do úvahy najširšie poňatie pojmu rozsah trestného činu [napr. nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 TZ nevyžaduje žiadny rozsah, avšak v § 172 ods. 2 až 4 TZ sú aj alternatívne znaky, ktoré vyžadujú určité kategórie rozsahu, trebárs ods. 2 písm. a) obsahuje znak vo väčšom rozsahu].

9. Pri pokračovacích a hromadných trestných činoch (k pojmu pokračovací trestný čin bližšie pozri vysvetlivky k § 122 ods. 10, 13 TZ, k pojmu hromadný trestný čin bližšie pozri vysvetlivky k § 122 ods. 11, 13 TZ) sa výška škody, výška prospechu, hodnota vecí a rozsah trestného činu spočítavajú [napr. pri pokračovacom trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držaní a obchodovaní s nimi podľa § 172 ods. 2 písm. a) TZ ide o väčší rozsah aj vtedy, keď drogový dealer obchoduje s heroínom tak, že vždy predá dávku v maximálnej hodnote 100 eur a nikdy si od dodávateľa nevezme viac heroínu ako za 2 000 eur, pretože má jednotiaci zámer obchodovať s heroínom a v danom prípade pod týmto zámerom obchodoval s heroínom za 10 000 eur; alebo krádež s prvkami trestného činu hromadného, kedy dvoma krádežami bicyklov v hodnote po 200 eur vedených jednotiacim zámerom síce jednotlivo neprišlo k naplneniu skutkovej podstaty krádeže podľa § 212 ods. 1 TZ, pretože nebola dosiahnutá škoda malá, prišlo k nej však spojením týchto dvoch atakov, ktoré spolu tvoria jeden trestný čin krádeže]. Pri opakovaní v trestnom čine (k pojmu opakovanie v trestnom čine bližšie pozri vysvetlivky k § 122 ods. 9 TZ) sa výška škody, výška prospechu, hodnota vecí a rozsah trestného činu nemôžu spočítavať, pretože ide o rôzne skutky, a teda aj o samostatne kvalifikované trestné činy (napr. krádež diamantu a neskoršia krádež auta, pričom obe boli aktuálnym nápadom páchateľa, k tomu porovnaj R 1/1957).

10. Spôsob, ktorým sa vypočíta výška škody, prospechu, hodnoty veci či rozsahu činu, je určený v § 126 TZ (k tomu bližšie pozri vysvetlivky k § 126 TZ).

K ods. 2:

1. Trestný zákon v osobitnej časti prakticky pri všetkých skutkových podstatách trestných činov, ktorých zákonným znakom je spôsobenie škody ako majetkového následku, určuje kategóriu (výšku) škody podľa § 125 ods. 1 TZ, aká musí byť v danej skutkovej podstate dosiahnutá (napr. pri podvode podľa § 221 ods. 1 TZ musí ísť o spôsobenie malej škody, avšak podľa ods. 2 o spôsobenie väčšej škody, atď.). Toto ustanovenie pôsobí subsidiárne, ak by sa na túto špecifikáciu v niektorej základnej skutkovej podstate trestného činu zabudlo. V takom prípade platí, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá. Nepostačuje teda spôsobenie škody nepatrnej (k tomu bližšie vysvetlivky k § 125 ods. 1 TZ).

2. Toto ustanovenie sa vzťahuje iba na pojem škoda, nie na samostatné pojmy výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu, pretože toto ustanovenie jednak nepočíta s tým, že by sa malo rozšíriť aj na usporiadanie vzťahov v rámci týchto pojmov, jednak preto, že by to nebolo účelné, pretože ak pri prospechu, hodnote veci a rozsahu činu nie je určená ich hranica vyjadriteľná finančne, odkedy ide o trestný čin, už pri nepatrnom prospechu, hodnote veci či rozsahu činu jednoznačne ide o trestný čin, nakoľko tieto pojmy majú širší dosah než pojem škoda [napr. pri prospechu lúpežná úkladná vražda podľa § 146 ods. 2 písm. f) TZ – v úmysle získať majetkový prospech − je naplnená aj vtedy, keď úmysel smeroval len na získanie nepatrného majetkového prospechu, trebárs zlatej retiazky za 50 eur; alebo pri hodnote veci je poškodzovanie cudzej veci podľa § 246 ods. 1 TZ trestné, i keď ide poškodenie akejkoľvek veci, aj nepatrnej hodnoty, ak je vec poškodená tým, že ju niekto postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou; alebo pri rozsahu činu pri nedovolenej výrobe omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držaní a obchodovaní s nimi podľa § 172 ods. 1 TZ sa nevyžaduje žiadny rozsah, aj keď každý trestný čin je prakticky spáchaný v nejakom rozsahu, aj keď v § 172 ods. 2 až 4 TZ sú aj alternatívne znaky, ktoré vyžadujú určité kategórie rozsahu, trebárs ods. 2 písm. a) TZ obsahuje znak vo väčšom rozsahu].

Z judikatúry:

R 1/1957: Pri opakovaní majetkových deliktov nemožno sčítať škody vzniknuté jednotlivými deliktami, a nemožno preto dovodzovať, že až súhrn škôd tvorí „značnú škodu“ (hocijakú výšku škody trestného činu – pozn. autora). Naproti tomu pri pokračovaní v takom delikte (i pri hromadnom trestnom čine – pozn. autora) sa škody sčítajú, takže až ich súčet môže tvoriť „značnú škodu“ (hocijakú výšku škody trestného činu – pozn. autora).

R 71/1971 (upravené znenie): Za ťažší následok v kvalifikovanej skutkovej podstate predstavovaný väčšou škodou, značnou škodou alebo škodou veľkého rozsahu podľa § 125 ods. 1 TZ zodpovedá páchateľ aj vtedy, keď ho spôsobil z nedbanlivosti (k tomu bližšie pozri ustanovenie § 18 TZ – pozn. autora).