151 |
VYHLÁŠKA |
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky |
z 21. marca 2016, |
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív |
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa § 17 písm. c) zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 394/2015 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje: |
|
§ 1 |
Predmet úpravy |
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o |
a) postupe odberu pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd a zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov, |
b) pozemku, skladovaní a používaní hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov, |
c) vedení evidencie spotreby a použitia hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov, |
d) spôsobe spracúvania každoročného bilančného porovnania živín na všetkých pozemkoch podnikateľov, ktorí obhospodarujú poľnohospodársku pôdu alebo lesný pozemok a vykonávajú poľnohospodársku výrobu alebo lesnú výrobu (ďalej len „podnikateľ v pôdohospodárstve“), a o spôsobe poskytovania údajov Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“). |
Odber pôdnych vzoriek z poľnohospodárskych pozemkov a spôsob a rozsah agrochemického skúšania pôd |
§ 2 |
(1) Odber pôdnych vzoriek sa vykonáva na všetkých poľnohospodárskych pozemkoch väčších ako 2 ha, ktoré boli zaradené kontrolným ústavom do výkonu agrochemického skúšania pôd. |
(2) Pôdne vzorky sa z poľnohospodárskych pozemkov odoberajú do 31. mája a spravidla po zbere plodín do 30. novembra. |
(3) Pôdna vzorka sa z poľnohospodárskych pozemkov odoberá sondážnou tyčou v tvare uvedenom v prílohe č. 1 a pozostáva najmenej z 30 vpichov, ktoré sú rozmiestnené rovnomerne po ploche poľnohospodárskeho pozemku alebo po jeho časti. |
(4) Plocha na odber jednej pôdnej vzorky na veľkých poľnohospodárskych pozemkoch predstavuje v priemere výmeru |
a) 10 ha na ornej pôde; odber pôdnej vzorky sa vykonáva z pôdneho profilu najviac do hĺbky 30 cm, |
b) 20 ha na trvalých trávnych porastoch; odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 15 cm, pričom mačinová vrstva pôdy sa do vzorky nezahŕňa, |
c) 2 ha vo vinohradoch; odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 60 cm, pričom vrchných 20 cm pôdy sa do vzorky nezahŕňa, |
d) 3 ha v ovocných sadoch; odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 40 cm, |
e) 3 ha v chmeľniciach; odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 40 cm, pričom vrchných 10 cm pôdy sa do vzorky nezahŕňa. |
(5) Ak podnikateľ v pôdohospodárstve obhospodaruje v rámci kultúrneho dielu viac pozemkov s rovnakou kultúrou, s výmerami menšími, ako je ustanovené v odseku 4 písm. a), b), d) a e), ale väčšími ako 2 ha, výmery týchto pozemkov sa na účely agrochemického skúšania pôd sčítajú a posudzujú sa ako jeden poľnohospodársky pozemok. |
(6) Predsušené pôdne vzorky, vyplnené mapové podklady, záznam o odbere pôdnych vzoriek z poľnohospodárskych pozemkov uvedený v prílohe č. 2 a zoznam kultúrnych dielov sa odovzdávajú na miesto určené podľa § 11 ods. 3 zákona spravidla do jedného mesiaca od skončenia odberov pôdnych vzoriek, najneskôr však do jedného mesiaca po termínoch uvedených v odseku 2. |
§ 3 |
(1) V pôdnych vzorkách z poľnohospodárskych pozemkov sa zisťuje |
a) pôdna reakcia, |
b) obsah prístupných foriem fosforu, draslíka a horčíka. |
(2) V pôdnych vzorkách z poľnohospodárskych pozemkov vybraných kontrolným ústavom sa v prípade potreby zisťuje aj obsah vápnika, síry, medi, zinku, mangánu, bóru, molybdénu, železa, oxidovateľného uhlíka, celkového dusíka a humusu. |
(3) V pôdnych vzorkách z poľnohospodárskych pozemkov s rizikom vstupu nežiaducich látok do potravového reťazca sa rozsah zisťovania rizikových prvkov a rizikových látok určuje podľa špecifík konkrétneho poľnohospodárskeho pozemku. |
(4) Princípy chemických rozborov pôdnych vzoriek z poľnohospodárskych pozemkov sú uvedené v prílohe č. 3. |
(5) Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek z poľnohospodárskych pozemkov sa vyhodnocujú podľa určených kritérií, štatisticky sa spracujú a odovzdajú alebo zašlú podnikateľovi v pôdohospodárstve. Kritériá hodnotenia výsledkov chemických rozborov pôdnych vzoriek z poľnohospodárskych pozemkov na vyhodnotenie pôdnej reakcie a prijateľných foriem obsahov fosforu, horčíka a draslíka sú uvedené v prílohe č. 4. Stanovená hodnota pôdnej reakcie slúži na určenie potreby vápnenia a výpočet dávky oxidu vápenatého na 1 ha. |
(6) Agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pozemkov po vyhodnotení kontrolným ústavom obsahuje |
a) výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek zo skúšaných poľnohospodárskych pozemkov a priemerné hodnoty týchto výsledkov za kultúrny diel, |
b) vyhodnotenie agrochemických parametrov jednotlivých skúšaných poľnohospodárskych pozemkov za kultúrny diel a štatistické prehľady za odskúšanú poľnohospodársku pôdu obhospodarovanú podnikateľom v pôdohospodárstve, |
c) priebežnú evidenciu poľnohospodárskych pozemkov so zvýšeným obsahom niektorej zo zisťovaných živín, |
d) vyhodnotenie vývoja agrochemických vlastností skúšaných poľnohospodárskych pozemkov priebežne a po skončení obdobia agrochemického skúšania pôd členené podľa územného a správneho usporiadania, |
e) vyhodnotenie aktuálneho stavu kontaminácie poľnohospodárskych pozemkov vrátane pozemkov s rizikom vstupu nežiaducich látok do potravového reťazca a vedenie ich zoznamu. |
Odber pôdnych vzoriek z lesných pozemkov a zisťovanie pôdnych vlastností lesných pozemkov |
§ 4 |
(1) Odber pôdnych vzoriek z lesných pozemkov sa vykonáva na každom odbernom mieste odberom minerálnej pôdy osobitne z hĺbky do 10 cm a z hĺbky od 10 cm do 30 cm. |
(2) Odber jednej pôdnej vzorky z lesných pozemkov v lesných škôlkach a lesných porastoch určených na produkciu semena zo semenných sadov, v energetických porastoch a na plantážach vianočných stromčekov sa vykonáva z plochy najviac 0,5 ha. |
(3) Pôdnu vzorku z lesného pozemku tvorí pôdny materiál odobratý z viacerých miest rovnomerne rozmiestnených po ploche vzdialených od seba približne 25 m. |
(4) Odber pôdnej vzorky z lesného pozemku sa vykonáva do hĺbky 25 cm, pričom vrchné 3 cm sa do vzorky nezahŕňajú. |
(5) Hustota a rozmiestnenie odberu pôdnych vzoriek z lesného pozemku má zohľadňovať homogenitu, najmä z hľadiska používaných postupov hnojenia pri príprave pôdy. |
§ 5 |
(1) Chemickým rozborom pôdnych vzoriek z lesných pozemkov sa zisťuje |
a) pôdna reakcia, |
b) oxidovateľný uhlík, |
c) celkový dusík, |
d) obsah prístupných foriem fosforu, draslíka, vápnika a horčíka, |
e) ďalšie prvky, ak si to vyžadujú miestne podmienky. |
(2) Princípy chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov sú uvedené v prílohe č. 3. |
(3) Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov sa vyhodnocujú a vyhodnotenie spolu s protokolom o výsledku skúšok sa uchováva ako doklad na súhrnné hodnotenie pôdnych vlastností lesných pozemkov. |
(4) V lesných škôlkach, porastoch určených na produkciu semena, energetických porastoch a na plantážach vianočných stromčekov sa pôdne vlastnosti zisťujú pravidelne, pričom základné parametre sa zisťujú najmenej každé štyri roky. |
(5) Vyhodnotenie pôdnych vlastností lesných pozemkov slúži ako podklad na návrh hnojenia, vápnenia alebo aplikácie pôdnej pomocnej látky počas dvoch rokov; po ich uplynutí sa vykoná nové zisťovanie stavu pôdnych vlastností lesných pozemkov. |
§ 6 |
Evidencia o poľnohospodárskom pozemku |
Evidencia o poľnohospodárskom pozemku obsahuje |
a) názov katastra, názov štvorca, číslo kultúrneho dielu, užívanú výmeru kultúrneho dielu, užívanú výmeru pozemku, |
b) kultúru, plodinu alebo aj medziplodinu, odrodu alebo aj generáciu a stupeň množenia, úrodu, |
c) druh a čas agrotechnických opatrení, ktorými sú napríklad podmietka, orba, sejba, kultivačné opatrenia, |
d) názov použitých hnojív, termín a spôsob použitia a zapracovania hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín, kompostov, čistiarenských kalov, dnových sedimentov, mäsokostných múčok a vápnenie pôdy, |
e) použité prípravky na ochranu rastlín a moridlá, |
f) uvedenie nevyhnojenej a prípravkami na ochranu rastlín neošetrenej výmery, |
g) vyznačenie zaradenia pozemku do ekologickej poľnohospodárskej výroby, |
h) vyznačenie zaradenia pozemku do zraniteľných oblastí podľa § 2 písm. u) zákona. |
§ 7 |
Skladovanie hnojív v tuhom skupenstve |
(1) Hnojivá v tuhom skupenstve s označením názvu hnojiva sa skladujú v skladoch voľne uložené alebo balené podľa návodu výrobcu. |
(2) Voľne uložené hnojivá v tuhom skupenstve sa skladujú |
a) v hromadách označených názvom hnojiva najviac do výšky 6 m vzdialených najmenej 2 m od seba, |
b) v oddeleniach označených názvom hnojiva, kde hromady môžu dosahovať najvyššie hornú hranu prehradenia, alebo |
c) v zásobníkoch. |
(3) Balené hnojivá v tuhom skupenstve s hmotnosťou do 50 kg sa skladujú vo vreciach uložených na seba najviac do výšky 1,5 m. Pri uložení vriec s hnojivami na paletách sa palety môžu ukladať na seba najviac v dvoch vrstvách. |
§ 8 |
Skladovanie hnojív v kvapalnom skupenstve |
(1) Nebalené hnojivá v kvapalnom skupenstve a sekundárne zdroje živín v kvapalnom skupenstve s označením názvu hnojiva alebo sekundárneho zdroja živín sa skladujú v nádržiach vybudovaných na tento účel a označených názvom uskladneného hnojiva alebo sekundárneho zdroja živín umiestnených v záchytnej vani, ktorej objem prevyšuje objem najväčšej skladovacej nádrže umiestnenej v záchytnej vani. |
(2) Pri skladovaní hnojív v kvapalnom skupenstve a sekundárnych zdrojov živín v kvapalnom skupenstve sa musia dodržiavať podmienky skladovania predpísané výrobcom hnojív alebo producentom sekundárnych zdrojov živín. |
(3) Suspenzné hnojivá sa skladujú v nádržiach označených názvom uskladneného hnojiva s účinným miešacím zariadením. |
§ 9 |
Skladovanie hnojív typu dusičnanu amónneho |
Jednozložkové hnojivá typu dusičnanu amónneho s celkovým obsahom oboch foriem dusíka vyšším ako 28 % možno skladovať len |
a) v skladoch, oddelené a chránené pred kontaktom s organickými látkami, najmä pilinami, slamou, drevom, olejom, ropnými látkami alebo látkami alkalicky reagujúcimi, najmä vápnom a cementom, |
b) balené, v množstve najviac do 25 t v jednom sklade, |
c) tak, aby boli chránené pred priamym slnečným žiarením a teplom zo svetelného zdroja, |
d) najmenej vo vzdialenosti 1 m od stropu skladu, tepelného zdroja a svetelného zdroja, |
e) v sklade, v ktorom je zakázané fajčiť, kúriť a manipulovať s otvoreným ohňom a ktorý je označený nápisom „nebezpečenstvo výbuchu“. |
§ 10 |
Skladovanie hospodárskych hnojív |
(1) Objem skladovacích kapacít na hospodárske hnojivá musí zodpovedať skutočnej produkcii hospodárskych hnojív; neplatí pre celoročný pasienkový spôsob chovu zvierat, celoročné ustajnenie zvierat na hlbokej podstielke, stelivový spôsob prevádzky chovu zvierat bez produkcie kvapalných hospodárskych hnojív a kombináciu týchto spôsobov chovu zvierat, ak spolu trvajú celoročne a hospodárske hnojivá sa využívajú spôsobom nepoškodzujúcim životné prostredie. |
(2) Predpokladaná produkcia hospodárskych hnojív podľa spôsobu ustajnenia jedným zvieraťom za jeden mesiac podľa kategórií alebo druhov hospodárskych zvierat sledovaných v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat je uvedená v prílohe č. 5. |
§ 11 |
Používanie hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov |
(1) Pri používaní hnojív v tuhom skupenstve, tuhých hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín v tuhom skupenstve a kompostov na poľnohospodárskom pozemku nesmie prísť k ich priamemu prieniku alebo splaveniu do povrchových vôd a na vedľajšie pozemky. Tuhé hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín v tuhom skupenstve a komposty sa musia zapracovať do pôdy. |
(2) Pri používaní kvapalných hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín v kvapalnom skupenstve a hydinového trusu na poľnohospodárskej pôde, s výnimkou pestovania viacročných krmovín na ornej pôde a trvalých trávnych porastov, sa úniku prchavých látok zabráni ich priamou aplikáciou do pôdy. Pri aplikácii hnojív v kvapalnom skupenstve, kvapalných hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín v kvapalnom skupenstve a hydinového trusu na poľnohospodárskych pozemkoch nesmie prísť k ich priamemu prieniku alebo splaveniu do povrchových vôd a na vedľajšie pozemky. |
(3) Pri určovaní dávky hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov sa vychádza zo zásad cieleného hnojenia, ktoré zohľadňuje |
a) potreby plodiny na dosiahnutie predpokladanej úrody a kvality produkcie, |
b) množstvo prístupných živín v poľnohospodárskej pôde, výsledky bilančného porovnávania živín na poľnohospodárskom pozemku alebo výsledky analýz rastlín a vonkajšie príznaky porúch vo výžive, |
c) pôdnu reakciu a obsah živín, a to vápnika, horčíka, draslíka a fosforu. |
(4) Hnojivá, hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín a komposty sa na lesných pozemkoch používajú podľa |
a) vyhodnotenia chemických rozborov lesnej pôdy a stavu lesných porastov, |
b) vonkajších príznakov porúch výživy, rastu a vývoja lesných porastov a ich celkového stavu, |
c) podmienok stanovišťa, |
d) výsledkov predchádzajúceho použitia hnojív v lesných porastoch. |
§ 12 |
Vedenie evidencie o použití hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov |
(1) Evidencia o použití hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov na poľnohospodárskych pozemkoch sa musí viesť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. |
(2) Evidencia o použití hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov na lesných pozemkoch sa vedie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 6. |
§ 13 |
Bilančné porovnanie živín |
(1) Bilančné porovnanie živín sa podľa § 10 ods. 6 zákona za poľnohospodársky pozemok spracúva zo vstupov a výstupov hlavných živín, ktorými sú dusík (N), fosfor (P) a draslík (K), a vyjadruje rozdiel medzi množstvom živín dodaných do poľnohospodárskej pôdy a množstvom živín odčerpaných úrodou z jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov. Bilancia živín sa vypočítava podľa vzorcov uvedených v prílohe č. 7. |
(2) Na určenie dávok živín na jednotlivé poľnohospodárske pozemky sa používajú obsahy živín, ktoré sú uvedené v označení hnojív. Pri aplikácii organických hnojív, organicko-minerálnych hnojív, hospodárskych hnojív, čistiarenských kalov, dnových sedimentov a sekundárnych zdrojov živín sa využívajú výsledky aktuálnych analýz alebo obsah živín určených podľa prílohy č. 5 zákona. Koeficienty prepočtu prvkov na ióny dusíka a oxidy a prepočtu iónov dusíka a oxidov na prvky a hodnoty bilančných prebytkov podľa jednotlivých živín sú uvedené v prílohe č. 8. |
(3) Na určenie výstupu živín úrodou hlavného a vedľajšieho produktu pri spracúvaní bilančného porovnania živín sa používajú hodnoty odberu živín podľa tabuľky uvedenej v prílohe č. 3 zákona alebo informácie zverejnené na webovom sídle kontrolného ústavu. |
(4) Úroda vedľajšieho zberového produktu sa určuje na základe pomeru hlavného produktu a vedľajšieho produktu takto, ak ide o: |
a) obilniny.........................množstvo zrna/množstvo slamy ...............................................1:1 |
b) kukuricu.......................množstvo zrna/množstvo kôrovia .............................................1:1,6 |
c) strukoviny.....................množstvo semena/množstvo slamy ..........................................1:1,1 |
d) slnečnicu......................množstvo semena/množstvo stonky a stržňa ...........................1:3,1 |
e) cukrovú repu................množstvo buliev/množstvo skrojkov .........................................1:0,7 |
f) repku olejnú.................množstvo semena/množstvo slamy ...........................................1:2,6 |
g) vinič.............................množstvo hrozna/množstvo listov a dreva .................................1:0,5 |
h) chmeľ...........................množstvo zelených hlávok/množstvo listov a dreva ...................1:1,5. |
§ 14 |
Spôsob poskytovania údajov kontrolnému ústavu |
(1) Údaje o spotrebe hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín, kompostov, čistiarenských kalov a dnových sedimentov na poľnohospodárskych pozemkoch za predchádzajúci hospodársky rok plodiny vedené podľa § 10 ods. 4 a 5 zákona sa v štruktúre uvedenej v § 6 poskytujú kontrolnému ústavu formou elektronického podania na formulári zverejnenom na webovom sídle kontrolného ústavu. |
(2) Údaje o objeme skladovacích kapacít a produkcii hospodárskych hnojív a o počtoch hospodárskych zvierat podľa kategórií a spôsobu ich ustajnenia uvedených v prílohe č. 5 sa podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona poskytujú kontrolnému ústavu formou elektronického podania na formulári zverejnenom na webovom sídle kontrolného ústavu. |
(3) Hlásenie o celkovom množstve sekundárnych zdrojov živín a kompostov uvedených do obehu podľa § 3a ods. 5 zákona sa zasiela kontrolnému ústavu formou elektronického podania na formulári zverejnenom na webovom sídle kontrolného ústavu. |
§ 15 |
Prechodné ustanovenie |
(1) Vedenie evidencie o poľnohospodárskom pozemku a vedenie evidencie o použití hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov na poľnohospodárskych pozemkoch a na lesných pozemkoch musí spĺňať požiadavky podľa § 6 a 12 od 30. mája 2016. |
(2) Skladovanie hnojív v tuhom skupenstve, hnojív v kvapalnom skupenstve, hnojív typu dusičnanu amónneho, hospodárskych hnojív a používanie hnojív v tuhom skupenstve, tuhých hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín v tuhom skupenstve a kompostov musí spĺňať požiadavky podľa § 7 až 11 od 30. mája 2016. |
|
Záverečné ustanovenia |
§ 16 |
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 338/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pre odber pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd, zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov a o vedení evidencie hnojenia pôdy a stavu výživy rastlín na poľnohospodárskej pôde a na lesných pozemkoch. |
§ 17 |
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. apríla 2016. |
|
Ľubomír Jahnátek v. r. |
|
|
Príloha č. 1 k vyhláške č. 151/2016 Z. z. |
.png)
|
|
Príloha č. 2 k vyhláške č. 151/2016 Z. z. |
.png)
|
|
Príloha č. 3 k vyhláške č. 151/2016 Z. z. |
PRINCÍPY CHEMICKÝCH ROZBOROV PÔDNYCH VZORIEK Z POĽNOHOSPODÁRSKYCH POZEMKOV (PP) A Z LESNÝCH POZEMKOV (LP) |
1. Základné agrochemické parametre |
a) pôdna reakcia a jej formy |
Medzi vylúhovacím roztokom a pôdou nastane rovnováha medzi iónmi vodíka v roztoku a iónmi vodíka viazanými v sorpčnom komplexe pôdy. Aktivita iónov sa stanovuje potenciometricky |
- aktuálna forma vo vodnom výluhu, |
- potenciálna forma vo výluhu neutrálnej soli (najčastejšie je to roztok chloridu draselného alebo chloridu vápenatého). |
b) stanovenie podielu výmennej acidity v sorpčnom komplexe (pp) |
pH tlmivého roztoku pridaného do pôdnej suspenzie sa zmení pod vplyvom uvoľnených hydroxóniových iónov. Závislosť je v bežnom rozsahu pôdnych vzoriek lineárna a zmena pH suspenzie po pridaní tlmivého roztoku sa vyjadrí ako množstvo uvoľnených hydroxóniových iónov zo sorpčného komplexu pôdy. |
c) stanovenie obsahu prijateľných živín |
Obsahy prístupných (rastlinami prijateľných) živín sa stanovujú vo vhodne zvolených extraktoch. Najčastejšie používané sú extrakčné roztoky podľa Mehlicha II (lp), Mehlicha III(pp), Berger - Truoga, Barona a Lindsay - Norvella. |
Extrakčný roztok MEHLICHII (lp) |
Metóda je stanovená predovšetkým pre kyslé až neutrálne pôdy. V extrakte sa stanovuje fosfor, draslík, vápnik, horčík, je možné stanoviť aj sodík. |
Extrakčný roztok MEHLICH III(pp) |
Tento extrakčný roztok dobre modeluje prístupnosť živín v pôde pre rastliny. V extrakte sa stanovuje fosfor, draslík, vápnik, horčík, je možné stanoviť aj sodík, meď, mangán, zinok, hliník, bór a železo. |
Koncentrácia horčíka a vápnika v extrakte sa stanovuje metódou atómovej absorpčnej spektrometrie po odstránení rušivých vplyvov prídavkom lantánu. Koncentrácia draslíka sa stanovuje metódou plameňovej fotometrie alebo atómovej emisnej spektrometrie a koncentrácia fosforu sa stanovuje spektrofotometricky po reakcii s molybdénanom amónnym v kyslom prostredí ako molybdénová modrá. Síru, horčík, vápnik, draslík a fosfor možno stanoviť aj metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme. Vo všetkých prípadoch sa na vyhodnotenie využíva metóda kalibračnej krivky. |
d) stanovenie obsahu uhličitanov (pp) |
Uhličitany v pôde sa rozkladajú kyselinou chlorovodíkovou. Objem uvoľneného oxidu uhličitého je úmerný obsahu uhličitanov vo vzorke. |
e) stanovenie obsahu oxidovateľného uhlíka |
Organický uhlík v pôde sa spravidla detekuje infračervenou spektroskopiou ako oxid uhličitý uvoľnený spálením vzorky. Pri vzorke s prítomnosťou karbonátov sa od hodnoty stanoveného celkového uhlíka odpočíta anorganický uhlík na základe zmeranej hodnoty ekvivalentu karbonátov. |
f) stanovenie obsahu celkového dusíka |
Celkový dusík sa stanovuje metódou podľa Kjeldahla alebo je možné stanoviť dusík na jednoúčelových automatických analyzátoroch s tepelnovodivostnou detekciou. |
2. Stanovenie stopových prvkov |
a) stanovenie medi, zinku, mangánu a železa v extrakte podľa Lindsaya a Norvella |
Uvedený extrakčný postup sa používa na stanovenie medi, zinku, mangánu, železa, olova, kadmia, niklu a chrómu. Mierne alkalická reakcia extrakčného činidla a prítomnosť iónov vápnika obmedzuje rozpúšťanie karbonátov, takže sa zníži aj extrakcia okludovaných mikroelementov, ktoré sú pre rastliny neprístupné. |
Jednotlivé prvky sa stanovujú metódou atómovej absorpčnej spektrometrie alebo metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme metódou kalibračnej krivky. |
b) stanovenie bóru a molybdénu - extrakcia pôdy vodou za varu (podľa Bergera a Truoga) |
V extrakte vodou za varu sa stanovuje predovšetkým bór a molybdén pre výbornú koreláciu s príjmom týchto prvkov rastlinami. |
Vzorka pôdy sa extrahuje vodou počas varu. V extrakte sa dané prvky stanovia spektrofotometrickou metódou. Bór je možno stanoviť aj metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme. |
c) stanovenie prístupných mikroelementov extrakciou podľa Barona |
Metóda je stanovená predovšetkým pre kyslé až neutrálne pôdy. V extrakte sa stanovuje železo, zinok, mangán, meď, vápnik, horčík, ťažké kovy, napríklad kadmium, olovo, ortuť, chróm, nikel. |
3. Stanovenie celkového obsahu vybraných prvkov a cudzorodých látok |
Rozklad vzoriek sa robí dvomi základnými postupmi, a to metódou kyselinovej mineralizácie a metódou tlakovej mineralizácie s mikrovlnným ohrevom. |
V extraktoch a mineralizátoroch sa jednotlivé elementy stanovujú vhodne zvolenými validovanými analytickými postupmi. Kritériom pre voľbu je vhodnosť použitia metodiky pre daný prvok a jeho detekčný limit. |
Odporúčanými metódami sú najmä plameňová atómová absorpčná spektrometria, atómová absorpčná spektrometria s hydridovou technikou, atómová absorpčná spektrometria s elektrotermickou atomizáciou a atómová emisná spektrometria s indukčne viazanou plazmou. |
a) stanovenie obsahu rizikových prvkov v extrakte lúčavky kráľovskej za horúca |
Upravená vzorka pôdy sa extrahuje zmesou kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny dusičnej počas varu. Obsahy jednotlivých prvkov v extrakte sa stanovia najvhodnejšou metódou optickej emisnej spektrometrie alebo hmotnostnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme. Možno využiť aj atómovú absorpčnú spektrometriu s atomizáciou v plameni alebo elektrotermickú alebo hydridovú metódu. |
Postup je stanovený pre vzorky minerálnych a organických pôd nielen pre rizikové prvky. Metódou je možné stanoviť tieto prvky: Li, Be, Na, Mg, Al, P, K, Ca, Cr, Mn, Fe, Co, Ni, Cu, Zn, As, Se, Sr, Mo, Cd, Sn, Sb, Ba, Pb, Bi a ďalšie. |
b) stanovenie ortuti |
Celkový obsah ortuti je vhodné stanovovať metódou studených pár po predchádzajúcej mineralizácii zmesou kyselín v Klainovom systéme alebo na jednoúčelovom automatickom ortuťovom analyzátore so spektrometrickou detekciou. |
c) stanovenie polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH) (pp) |
Pôda sa extrahuje vhodným organickým rozpúšťadlom (acetón, toulén, zmes hexánu a acetónu, dichlórmetán, chloroform). Obsah jednotlivých PAH v extrakte sa stanovuje metódou vysoko účinnej kvapalinovej chromatografie s fluorescenčným detektorom alebo plynovou chromatografiou s hmotnostným detektorom. |
d) stanovenie obsahu adsorbovateľného, organicky viazaného chlóru (AOCl) (pp) |
Zlúčeniny s organicky viazaným chlórom sa adsorbujú na aktívne uhlie. Po termickom rozklade sa ich obsah stanovuje mikrocoulometrickou titráciou. |
e) stanovenie chlórovaných uhľovodíkov, polychlórovaných bifenylov (PCB), perzistentných organochlórovaných pesticídov, polychlórovaných dibenzodioxínov (PCDD) a polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF) (pp) |
Pôda sa extrahuje vhodným organickým rozpúšťadlom (zmes hexánu a acetónu). Extrakt vzorky sa prečistí extrakciou kvapalina - kvapalina alebo stĺpcovou chromatografiou cez silikagélovú náplň a následne sa analyzuje metódou plynovej chromatografie hmotnostným detektorom alebo s detektorom elektrónového záchytu. |
f) stanovenie triazínových zlúčenín (rezíduá pesticídov) - atrazín, terbutryn, prometryn, simazín, desmetrín, terbutylazín, metamitron |
Triazínové zlúčeniny sa extrahujú z pôdy vhodným rozpúšťadlom (chloroform) a po následnom prečistení extraktu vzorky cez síran sodný sa identifikuje ich prítomnosť vo vzorke alebo sa stanovuje ich obsah pomocou vysokoúčinnej kvapalinovej alebo plynovej chromatografie. |
|
Príloha č. 4 k vyhláške č. 151/2016 Z. z. |
KRITÉRIA HODNOTENIA VÝSLEDKOV CHEMICKÝCH ROZBOROV POĽHOHOSPODÁRSKYCH PÔD |
Kritériá hodnotenia pôdnej reakcie |
Hodnota pH | Pôdna reakcia | do 4,5 | extrémne kyslá | 4,6 - 5,0 | silne kyslá | 5,1 - 5,5 | kyslá | 5,6 - 6,5 | slabo kyslá | 6,6 - 7,2 | neutrálna | 7,3 - 7,7 | alkalická | nad 7,7 | silne alkalická |
|
Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III |
Orná pôda |
Obsah | Fosfor [mg/kg] | pôda | ľahká | stredná | ťažká | nízky | do 60 | do 50 | do 40 | vyhovujúci | 61 - 95 | 51 - 85 | 41 - 70 | dobrý | 96 - 145 | 86 - 125 | 71 - 100 | vysoký | 146 - 200 | 126 - 165 | 101 - 135 | veľmi vysoký | nad 200 | nad 165 | nad 135 |
|
Obsah | Draslík [mg/kg] | pôda | ľahká | stredná | ťažká | nízky | do 90 | do 130 | do 170 | vyhovujúci | 91 - 150 | 131 - 200 | 171 - 260 | dobrý | 151 - 230 | 201 - 300 | 261 - 370 | vysoký | 231 - 350 | 301 - 400 | 371 - 500 | veľmi vysoký | nad 350 | nad 400 | nad 500 |
|
Obsah | Horčík [mg/kg] | pôda | ľahká | stredná | ťažká | nízky | do 80 | do 110 | do 145 | vyhovujúci | 81 - 135 | 111 - 175 | 146 - 220 | dobrý | 136 - 200 | 176 - 255 | 221 - 340 | vysoký | 201 - 300 | 256 - 340 | 341 - 470 | veľmi vysoký | nad 300 | nad 340 | nad 470 |
|
Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III |
Ovocné sady a vinice |
Obsah | Fosfor [mg/kg] | pôda | ľahká | stredná | ťažká | nízky | do 85 | do 70 | do 60 | vyhovujúci | 86 - 130 | 71 - 110 | 61 - 130 | dobrý | 131 - 180 | 111 - 150 | 91 - 130 | vysoký | 181 - 240 | 151 - 200 | 131 - 170 | veľmi vysoký | nad 240 | nad 200 | nad 170 |
|
Obsah | Draslík [mg/kg] | pôda | ľahká | stredná | ťažká | nízky | do 105 | do 130 | do 170 | vyhovujúci | 106 - 210 | 131 - 260 | 171 - 340 | dobrý | 211 - 320 | 261 - 400 | 341 - 510 | vysoký | 321 - 430 | 401 - 540 | 511 - 680 | veľmi vysoký | nad 430 | nad 540 | nad 680 |
|
Obsah | Horčík [mg/kg] | pôda | ľahká | stredná | ťažká | nízky | do 80 | do 150 | do 250 | vyhovujúci | 81 - 135 | 151 - 220 | 251 - 350 | dobrý | 136 - 200 | 221 - 330 | 351 - 450 | vysoký | 201 - 300 | 331 - 440 | 451 - 550 | veľmi vysoký | nad 300 | nad 440 | nad 550 |
|
Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III |
Chmeľnice |
Obsah | Fosfor [mg/kg] | pôda | ľahká | stredná | ťažká | nízky | do 160 | do 135 | do 110 | vyhovujúci | 161 - 240 | 136 - 195 | 111 - 160 | dobrý | 241 - 300 | 196 - 250 | 161 - 210 | vysoký | 301 - 375 | 251 - 310 | 211 - 260 | veľmi vysoký | nad 375 | nad 310 | nad 260 |
|
Obsah | Draslík [mg/kg] | pôda | ľahká | stredná | ťažká | nízky | do 200 | do 250 | do 300 | vyhovujúci | 201 - 300 | 251 - 380 | 301 - 420 | dobrý | 301 - 400 | 381 - 490 | 421 - 540 | vysoký | 401 - 550 | 491 - 620 | 541 - 670 | veľmi vysoký | nad 550 | nad 620 | nad 670 |
|
Obsah | Horčík [mg/kg] | pôda | ľahká | stredná | ťažká | nízky | do 150 | do 200 | do 250 | vyhovujúci | 151 - 200 | 201 - 280 | 251 - 320 | dobrý | 201 - 300 | 281 - 360 | 321 - 400 | vysoký | 301 - 400 | 361 - 495 | 401 - 530 | veľmi vysoký | nad 400 | nad 495 | nad 530 |
|
Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou MEHLICH III |
Trvalé trávne porasty |
Obsah | Fosfor [mg/kg] | pôda | ľahká | stredná | ťažká | nízky | do 35 | do 30 | do 25 | vyhovujúci | 36 - 75 | 31 - 65 | 26 - 50 | dobrý | 76 - 120 | 66 - 100 | 51 - 85 | vysoký | 121 - 150 | 101 - 125 | 86 - 105 | veľmi vysoký | nad 150 | nad 125 | nad 105 |
|
Obsah | Draslík [mg/kg] | pôda | ľahká | stredná | ťažká | nízky | do 80 | do 100 | do 130 | vyhovujúci | 81 - 120 | 101 - 150 | 131 - 190 | dobrý | 121 - 180 | 151 - 210 | 191 - 270 | vysoký | 181 - 270 | 211 - 290 | 271 - 370 | veľmi vysoký | nad 270 | nad 290 | nad 370 |
|
Obsah | Horčík [mg/kg] | pôda | ľahká | stredná | ťažká | nízky | do 65 | do 90 | do 110 | vyhovujúci | 66 - 100 | 91 - 130 | 111 - 165 | dobrý | 101 - 155 | 131 - 175 | 166 - 230 | vysoký | 156 - 230 | 176 - 255 | 231 - 320 | veľmi vysoký | nad 230 | nad 255 | nad 320 |
|
|
Príloha č. 5 k vyhláške č. 151/2016 Z. z. |
Predpokladaná produkcia hospodárskych hnojív podľa kategórií alebo druhov hospodárskych zvierat sledovaných v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat a podľa spôsobu ustajnenia alebo spôsobu chovu |
Kategórie a druhy
hospodárskych
zvierat | Stelivový chov bez produkcie
kvapalných hospodárskych hnojív
(hlboká podstielka) | Podstielané ustajnenie
s produkciou kvapalných
hospodárskych hnojív | Nepodstielané
ustajnenie | Produkcia tuhých
hospodárskych
hnojív | Produkcia tuhých
hospodárskych hnojív | Produkcia kvapalných
hospodárskych hnojív | Produkcia kvapalných
hospodárskych hnojív | 1 zviera/1 mesiac [m3] | Teľatá do 6 mesiacov | 0,25 | 0,20 | 0,06 | 0,22 | Hovädzí dobytok od 6 do 24 mesiacov | 0,93 | 0,68 | 0,22 | 0,84 | Hovädzí dobytok nad 24 mesiacov | 1,52 | 1,16 | 0,41 | 1,54 | Ošípané vo výkrme a odchove | 0,17 | 0,09 | 0,08 | 0,15 | Ošípané prasnice (a kance) | 0,35 | 0,18 | 0,15 | 0,28 | Ovce do 12 mesiacov | 0,04 | | | | Ovce nad 12 mesiacov | 0,12 | | | | Kozy do 12 mesiacov | 0,04 | | | | Kozy nad 12 mesiacov | 0,12 | | | | Kone | 1,26 | 0,89 | 0,31 | | Kury (Sliepky a brojlery) | 0,004 | | | 0,005 | Morky | 0,007 | | | 0,008 | Husi | 0,006 | | | | Kačice | 0,006 | | | |
|
|
Príloha č. 6 k vyhláške č. 151/2016 Z. z. |
Vzor |
Evidencia o použití hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov na lesných pozemkoch |
Vlastník lesného pozemku: |
Podnikateľ v pôdohospodárstve obhospodarujúci lesný pozemok a vykonávajúci lesnú výrobu: |
IČO: |
Lesný
pozemok -
označenie
JPRL | Termín
aplikácie | | HNOJIVÁ
(minerálne, organické a organicko-minerálne)
Druh hnojiva, jeho zloženie a dávka | POMOCNE
LÁTKY
STOPOVÉ
PRVKY | | | | | | | | názov | kg (l)/ha | | | | | | | | | | | | | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | | | | | | | | | | | | | | | | |
|
|
Príloha č. 7 k vyhláške č. 151/2016 Z. z. |
VÝPOČET BILANČNÉHO POROVNANIA ZIVIN |
Bilancia živín sa vypočíta podľa týchto vzorcov: |
a) bilancia dusíka pre ďatelinoviny (ďatelina, lucerna), strukoviny, ďatelinovo a lucernovo-trávne a strukovinovo-obilné miešanky = (A+B+C+D) - E, |
b) bilancia dusíka pre ostatné plodiny = (A+B+C) - E, |
c) bilancia fosforu a draslíka = (A+B) - E. |
Vysvetlivky: |
A - vstup živín z minerálnych hnojív, organických hnojív, organicko-minerálnych hnojív a sekundárnych zdrojov živín v kg/ha. |
B - vstup živín z hospodárskych hnojív, čistiarenských kalov, dnových sedimentov a kompostov v kg/ha pri zohľadnení ich využiteľnosti podľa prílohy č. 6 zákona. |
C - vstup dusíka biologickou fixáciou po zaoraní predplodín pre: |
1. ďatelinoviny (ďatelina, lucerna) 40 kg/ha, |
2. strukoviny (hrach, bôb, lupina, fazuľa, šošovica, sója a i.) 25 kg/ha, |
3. strukovinovo-obilné miešanky 10 kg/ha, |
4. ďatelinovo a lucernovo-trávne miešanky 15 kg/ha. |
D - ročný vstup dusíka biologickou fixáciou pre |
1. ďatelinoviny (ďatelina, lucerna) 200 kg/ha, |
2. strukoviny (hrach, bôb, lupina, fazuľa, šošovica, sója a i.) 80 kg/ha, |
3. ďatelinovo a lucernovo-trávne a strukovinovo-obilné miešanky 30 kg/ha. |
E - výstup živín úrodou odvezenou z poľnohospodárskeho pozemku v kg/ha podľa prílohy č. 3 zákona. Na podrobnejší výpočet výstupu živín pre konkrétne plodiny možno použiť informácie zverejnené na webovom sídle kontrolného ústavu. |
|
Príloha č. 8 k vyhláške č. 151/2016 Z. z. |
KOEFICIENTY PREPOČTU PRVKOV NA IONY DUSÍKA A OXIDY A PREPOČTU IÓNOV DUSÍKA A OXIDOV NA PRVKY |
Prvky na ióny N a oxidy | Ióny N a oxidy na prvky | N . 4,429 = NO3- | NO3- . 0,226 = N | N . 1,288 = NH4+ | NH4+ . 0,776 = N | P . 2,291 = P2O5 | P2O5 . 0,436 = P | K . 1,205 = K2O | K2O . 0,830 = K | Mg . 1,658 = MgO | MgO . 0,603 = Mg | Ca . 1,399 = CaO | CaO . 0,715 = Ca |
|
Hodnoty bilančných prebytkov podľa jednotlivých živín |
Bilančný prebytok | Dusík (N) | fosfor (P) | draslík (K) | [kg/ha] | nízky | do 20 | do 10 | do 20 | stredný | 21 - 50 | 10 - 20 | 21 - 50 | vysoký | nad 50 | nad 20 | nad 50 |
|