Oznámenie č. 619/2004 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole)

Čiastka 264/2004
Platnosť od 26.11.2004
Účinnosť od 18.04.2007
Uzavretie zmluvy 13.05.2004
Ratifikácia zmluvy 28.05.2004
Literatúra 1
Redakčná poznámka

Dohovor nadobudol platnosť pre SR 1. septembra 2004.

619

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 26. júla 1995 bol v Bruseli prijatý Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole).

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohovorom uznesením č. 952 z 13. mája 2004 a súčasne rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe Slovenskej republiky k dohovoru 28. mája 2004. Listina o prístupe bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európskej únie, depozitára dohovoru, 31. mája 2004.

Dohovor nadobudol platnosť 1. októbra 1998 na základe čl. 45 ods. 3 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. septembra 2004 na základe čl. 46 ods. 4.

K oznámeniu č. 619/2004 Z. z.

DOHOVOR

vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole)

Vysoké zmluvné strany tohto dohovoru, členské štáty Európskej únie,

odvolávajúc sa na akt Rady z 26. júla 1995,

s vedomím naliehavých problémov vyplývajúcich z terorizmu, nedovoleného obchodovania s omamnými látkami, psychotropnými látkami a určenými látkami a iných závažných foriem medzinárodného zločinu,

keďže je potrebný rozvoj solidarity a spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie, najmä prostredníctvom zlepšovania policajnej spolupráce medzi členskými štátmi,

keďže takýto rozvoj by mal umožňovať ďalšie zlepšenie ochrany bezpečnosti a verejného poriadku,

keďže zriadenie Európskeho policajného úradu (Europolu) bolo schválené v Zmluve o Európskej únii zo 7. februára 1992,

berúc do úvahy rozhodnutie Európskej rady z 29. októbra 1993, podľa ktorého sa Europol sa zriaďuje v Holandsku a sídlo má v Haagu,

majúc na pamäti spoločný cieľ zlepšovania policajnej spolupráce v oblasti terorizmu, nedovoleného obchodovania s omamnými látkami, psychotropnými látkami a určenými látkami a iných závažných foriem medzinárodného zločinu prostredníctvom stálej, utajenej a intenzívnej výmeny informácií medzi Europolom a národnými ústredňami členských štátov,

pod podmienkou, že formy spolupráce ustanovené v tomto dohovore by nemali mať vplyv na ostatné formy bilaterálnej alebo multilaterálnej spolupráce,

v presvedčení, že v oblasti policajnej spolupráce sa musí venovať mimoriadna pozornosť ochrane práv jednotlivcov, najmä ochrane ich osobných údajov,

keďže činnosť Europolu podľa tohto dohovoru sa nedotýka právomocí Európskych spoločenstiev; keďže Europol a spoločenstvá majú vzájomný záujem vytvárať v rámci Európskej únie rôzne formy spolupráce, ktoré umožnia čo najúčinnejšie plnenie príslušných úloh,

dohodli sa takto:

HLAVA I

ZRIADENIE EUROPOLU A JEHO ÚLOHY

Článok 1

Zriadenie

1. Členské štáty Európskej únie (ďalej len „členské štáty“) týmto zriaďujú Európsky policajný úrad (ďalej len „Europol“).

2. Europol udržiava spojenie so samostatnými národnými ústredňami zriadenými v každom členskom štáte alebo určenými podľa článku 4.

Článok 2

Ciele

1. Cieľom Europolu je v rámci policajnej spolupráce medzi členskými štátmi podľa Zmluvy o Európskej únii zlepšovať prostredníctvom opatrení uvedených v tomto dohovore účinnosť a spoluprácu príslušných orgánov členských štátov v oblasti predchádzania závažným zločinom a boja proti nim v prípadoch, ak existujú konkrétne náznaky alebo dostatočné dôvody domnievať sa, že ide o činnosť organizovanej zločineckej štruktúry a uvedené zločiny postihujú dva alebo viac členských štátov spôsobom, ktorý si vyžaduje spoločný postup členských štátov vzhľadom na rozsah, dôležitosť a dôsledky príslušných trestných činov. Na účel tohto dohovoru sa za závažné medzinárodné zločiny považujú tieto formy zločinu: spáchané trestné činy alebo trestné činy, ktoré by mohli byť spáchané v oblasti terorizmu ohrozujúceho život, spravodlivosť, osobnú slobodu alebo vlastníctvo, nedovolené obchodovanie s omamnými, psychotropnými a určenými látkami, nezákonná činnosť súvisiaca s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, obchodovanie s jadrovými a rádioaktívnymi látkami, ilegálne prevádzanie imigrantov, obchodovanie s ľuďmi, krádeže motorových vozidiel a formy zločinu uvedené v prílohe alebo ich špecifické prejavy.

2. Na návrh správnej rady Rada jednomyseľne ustanovuje priority Europolu v oblasti boja proti formám závažných medzinárodných zločinov, ktoré patria do mandátu Europolu, ako aj ich predchádzania.

3. Do pôsobnosti Europolu, ak ide o formu trestnej činnosti alebo jej špecifické prejavy, patria aj súvisiace trestné činy. Nezahŕňajú však trestné činy súvisiace s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, pri ktorých ide o formy trestnej činnosti, ktoré podľa odseku 1 nepatria do pôsobnosti Europolu.

Za súvisiace trestné činy sa považuje také konanie, ktoré sa zohľadňuje podľa postupov ustanovených v článkoch 8 a 10:

– trestné činy spáchané s cieľom získavať prostriedky na páchanie trestných činov v oblasti pôsobnosti Europolu,

– trestné činy spáchané s cieľom uľahčovať alebo uskutočňovať trestné činy v oblasti pôsobnosti Europolu,

– trestné činy spáchané na zabezpečovanie beztrestnosti trestných činov, ktoré patria do pôsobnosti Europolu.

4. Na účely tohto dohovoru „príslušné orgány" sú všetky štátne orgány členských štátov, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov zodpovedné za predchádzanie trestným činom a boj proti nim.

Článok 3

Úlohy

1. V rámci cieľov podľa článku 2 ods. 1 plní Europol tieto hlavné úlohy:

1) uľahčuje výmenu informácií medzi členskými štátmi,

2) získava, zhromažďuje a analyzuje informácie a správy,

3) bezodkladne poskytuje príslušným orgánom členských štátov prostredníctvom národných ústrední uvedených v článku 4 informácie a zistené súvislosti medzi trestnými činmi,

4) pomáha pri vyšetrovaní v členským štátoch a poskytuje všetky dôležité informácie národným ústredniam,

5) udržiava počítačový systém zhromaždených informácií obsahujúcich údaje v súlade s článkami 8, 10 a 11,

6) zúčastňovať sa vo funkcii posily v spoločných vyšetrovacích tímoch v súlade s článkom 3a,

7) žiadať kompetentné orgány dotknutých členských štátov, aby viedli a koordinovali vyšetrovania v špecifických prípadoch v súlade s článkom 3b.

2. S cieľom zlepšovať spoluprácu a zvyšovať výkonnosť príslušných orgánov členských štátov prostredníctvom národných ústrední s ohľadom na plnenie cieľov ustanovených v článku 2 ods. 1 Europol plní aj ďalšie úlohy:

1) rozvíja odborné znalosti príslušných orgánov členských štátov v oblasti vyšetrovacích postupov a poskytuje poradenstvo o vyšetrovaní,

2) poskytuje strategické údaje s cieľom uľahčovať a podporovať účinné a racionálne využívanie zdrojov dostupných na vnútroštátnej úrovni na operatívne úlohy,

3) pripravuje súhrnné správy o situácii.

3. Okrem toho môže Europol v rámci svojich cieľov podľa článku 2 ods. 1 v súlade so svojimi personálnymi a rozpočtovými možnosťami a v medziach určených správnou radou poskytovať pomoc členským štátom prostredníctvom poradenstva a výskumu v týchto oblastiach:

1) školenia členov príslušných orgánov,

2) organizácia a technické vybavenie týchto orgánov,

3) metódy predchádzania kriminalite,

4) technické a kriminalisticko-vedecké policajné metódy a vyšetrovacie postupy.

4. Bez toho, aby bol dotknutý Dohovor o predchádzaní falšovaniu peňazí podpísaný v Ženeve 20. apríla 1929 a Protokol k nemu, Europol má taktiež funkciu kontaktného miesta Európskej únie pri kontaktoch s tretími štátmi a organizáciami pre boj proti falšovanej mene euro.

Článok 3a

Účasť v spoločných vyšetrovacích tímoch

1. Úradníci Europolu sa môžu zúčastniť vo funkcii posily v spoločných vyšetrovacích tímoch, ako aj v tímoch vytvorených podľa článku 1 Rámcového rozhodnutia z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch1) alebo podľa článku 13 Dohovoru z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci na trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, ak tieto tímy vyšetrujú trestné činy, ktoré patria do kompetencie Europolu podľa článku 2. Úradníci Europolu môžu v medziach ustanovených právom členského štátu, v ktorom vyšetrovací tím pôsobí, a podľa dohody uvedenej v odseku 2 pomáhať pri všetkých činnostiach a vymieňať si informácie so všetkými členmi vyšetrovacieho tímu podľa odseku 3. Nezúčastnia sa však na prijímaní žiadnych donucovacích opatrení.

2. Administratívna realizácia účasti úradníkov Europolu v spoločnom vyšetrovacom tíme sa ustanoví v dohode medzi riaditeľom Europolu a kompetentnými orgánmi členských štátov zúčastnených v spoločnom vyšetrovacom tíme so zapojením národných jednotiek. Pravidlá upravujúce také dohody určí Správna rada Europolu konajúca na základe dvojtretinovej väčšiny svojich členov.

3. Úradníci Europolu vykonávajú svoje úlohy pod vedením vedúceho tímu, pričom sa zohľadnia podmienky ustanovené v dohode uvedenej v odseku 2.

4. Podľa dohody uvedenej v odsekoch 2 a 3 sa môžu úradníci Europolu priamo spojiť s členmi spoločného vyšetrovacieho tímu a v súlade s týmto dohovorom poskytovať členom a vyslaným členom spoločného vyšetrovacieho tímu informácie z ktorejkoľvek zložky počítačového systému zhromaždených informácií uvedenej v článku 6. V prípade priameho spojenia bude o tom Europol informovať súčasne národné jednotky členských štátov zastúpených v tíme, ako aj členské štáty, ktoré poskytli informácie.

5. Informácie, ktoré získal úradník Europolu počas účasti v spoločnom vyšetrovacom tíme, môžu sa so súhlasom a na základe zodpovednosti členského štátu, ktorý poskytol informácie, zaradiť do ktorejkoľvek zložky počítačového systému podľa podmienok ustanovených v tomto dohovore.

6. Počas pôsobenia spoločného vyšetrovacieho tímu uvedeného v tomto článku budú úradníci Europolu vo vzťahu k trestným činom, ktoré spáchali alebo ktoré boli spáchané proti nim, podliehať vnútroštátnym právnym predpisom členského štátu, v ktorom pôsobia, uplatniteľným na osoby s porovnateľnou funkciou.

Článok 3b

Žiadosti Europolu o začatie vyšetrovania trestných činov

1. Členské štáty sa majú zaoberať každou žiadosťou Europolu o začatie, vedenie a koordinovanie vyšetrovaní v špecifických prípadoch a mali by takým žiadostiam venovať náležitú pozornosť. Europol je potrebné informovať, či sa požadované vyšetrovanie začne.

2. Ak sa kompetentné orgány členského štátu rozhodnú, že nevyhovejú žiadosti Europolu, budú informovať Europol o svojom rozhodnutí a o dôvodoch takého rozhodnutia, ak im nie je znemožnené uviesť svoje dôvody, pretože by tým

(i) poškodili podstatné záujmy bezpečnosti štátu alebo

(ii) by ohrozili úspešnosť prebiehajúcich vyšetrovaní, alebo bezpečnosť jednotlivcov.

3. Odpovede na žiadosti Europolu o začatie, vedenie a koordinovanie vyšetrovaní v špecifických prípadoch, ako aj informácie pre Europol o výsledkoch vyšetrovaní treba odosielať cez kompetentné orgány členských štátov na základe pravidiel ustanovených v Dohovore o Europole a príslušnej vnútroštátnej legislatívy.

4. Na základe dohody o spolupráci, ktorá sa má podpísať s Eurojust-om, bude Europol pri podávaní žiadosti o začatie vyšetrovaní trestných činov informovať Eurojust.

Článok 4

Národné ústredne

1. Každý členský štát zriadi alebo vymenuje národnú ústredňu na plnenie úloh uvedených v tomto článku.

2. Národná ústredňa je jediným styčným orgánom medzi Europolom a príslušnými národnými orgánmi. Členské štáty však môžu povoliť priame kontakty medzi určenými príslušnými orgánmi a Europolom s výhradou podmienok určených dotknutým členským štátom vrátane predchádzajúceho zapojenia národnej ústredne.

Národná ústredňa zároveň dostáva od Europolu všetky informácie zmenené v rámci priamych kontaktov medzi Europolom a určenými národnými orgánmi. Vzťahy medzi národnou ústredňou a príslušnými orgánmi sa riadia vnútroštátnymi právnymi predpismi a najmä príslušnými ústavnými predpismi.

3. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožňujú národným ústredniam plniť si svoje úlohy a najmä umožňujú prístup k príslušným vnútroštátnym údajom.

4. Národné ústredne

1) z vlastnej iniciatívy poskytujú Europolu informácie a správy potrebné na plnenie jeho úloh,

2) na požiadanie Europolu poskytujú informácie, správy a poradenstvo,

3) aktualizujú informácie a spravodajské údaje,

4) v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyhodnocujú informácie a spravodajstvo pre príslušné orgány a poskytujú im takéto materiály,

5) obracajú sa na Europol so žiadosťami o poradenstvo, informácie, správy a analýzy,

6) poskytujú Europolu informácie určené na uloženie do počítačového systému,

7) pri každej výmene informácií medzi nimi a Europolom zabezpečujú súlad s právom.

5. Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov, so zreteľom na udržiavanie verejného poriadku a ochranu vnútornej bezpečnosti, národná ústredňa nie je povinná v jednotlivých prípadoch poskytovať informácie a správy ustanovené v článku 4 bodoch 1), 2) a 6) a v článkoch 7 a 10, ak by išlo o

1) poškodenie základných národných bezpečnostných záujmov alebo

2) ohrozenie úspechu práve prebiehajúceho vyšetrovania, alebo ohrozenie bezpečnosti jednotlivcov, alebo

3) požadovanie informácií súvisiacich s organizáciami alebo špecifickými spravodajskými činnosťami v oblasti štátnej bezpečnosti.

6. Komunikačné náklady národných ústrední znášajú členské štáty okrem nákladov za pripojenie.

7. Vedúci národných ústrední sa stretávajú pravidelne s cieľom poskytovať Europolu pomoc prostredníctvom poradenstva, a to z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti.

Článok 5

Styční dôstojníci

1. Každá národná ústredňa pridelí pre Europol aspoň jedného styčného dôstojníka. Počet styčných dôstojníkov, ktorých môžu vyslať členské štáty do Europolu, určuje správna rada jednomyseľným rozhodnutím. Toto rozhodnutie môže správna rada kedykoľvek zmeniť jednomyseľným rozhodnutím. Ak v tomto dohovore nie je ustanovené inak, na styčných dôstojníkov sa vzťahujú vnútroštátne právne predpisy vysielajúceho členského štátu.

2. Styční dôstojníci sú poverení svojimi národnými ústredňami zastupovaním ich záujmov v rámci Europolu v súlade s vnútroštátnym právom vysielajúceho členského štátu a podľa ustanovení platných pre prevádzku Europolu.

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 4 a 5, styční dôstojníci v rámci cieľov ustanovených v článku 2 ods. 1 pomáhajú pri výmene informácií medzi národnými ústredňami, ktoré ich vyslali, a Europolom, najmä pri

1) poskytovaní informácií Europolu zo strany vysielajúcej národnej ústredne,

2) odovzdávaní informácií z Europolu vysielajúcej národnej ústredni a

3) spolupráci s úradníkmi Europolu poskytovaním informácií a rád, ak ide o analýzu informácií týkajúcich sa vysielajúceho členského štátu.

4. Styční dôstojníci súčasne poskytujú pomoc pri výmene informácií zo svojich národných ústrední a pri koordinácii výsledných opatrení v súlade s vnútroštátnym právom a v rámci cieľov stanovených v článku 2 ods. 1.

5. V súlade s ustanoveniami špecifikovanými v príslušných článkoch v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 3 majú styční dôstojníci právo na vstup do rôznych súborov údajov.

6. Článok 25 sa rovnako vzťahuje na činnosť styčných dôstojníkov.

7. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto dohovoru, práva a povinnosti styčných dôstojníkov vo vzťahu k Europolu jednomyseľne ustanovuje správna rada.

8. Styční dôstojníci požívajú výhody a imunity potrebné na plnenie svojich úloh podľa článku 41 ods. 2.

9. Europol bezplatne poskytuje členským štátom priestory v budove Europolu potrebné na činnosť ich styčných dôstojníkov. Všetky ostatné náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s činnosťou styčných dôstojníkov, znášajú vysielajúce členské štáty. Platí to aj pre náklady na zariadenie pre styčných úradníkov, ak správna rada v konkrétnom prípade pri navrhovaní rozpočtu Europolu jednomyseľne nerozhodne inak.

Článok 6

Automatizovaný systém informácií

1. Europol uchováva počítačový systém na zhromažďovanie informácií, ktorý tvoria tieto komponenty:

1) informačný systém uvedený v článku 7 s obmedzeným a presne definovaným obsahom, ktorý umožňuje členským štátom a Europolu rýchly prístup k potrebným informáciám,

2) pracovné súbory uvedené v článku 10, ktoré sú zriadené pre rôzne časové obdobia na účely analýzy a obsahujú komplexné informácie a

3) indexový systém obsahujúci určité údaje z analyzovaných súborov uvedených v bode 2), v súlade s opatreniami ustanovenými v článku 11.

2. Počítačový systém na zhromažďovanie informácií vedený Europolom nesmie byť za žiadnych okolností pripojený k inému automatizovanému systému okrem automatizovaných systémov národných ústrední.

Článok 6a

Spracovanie informácií Europolom

Europol môže v rámci podpory vykonávania svojich úloh spracúvať aj údaje s cieľom určiť, či sú podstatné pre jeho úlohy a či môžu byť začlenené do automatizovaného systému zberu informácií uvedeného v článku 6 ods. 1.

Zmluvné strany na zasadnutí v Rade určujú dvojtretinovou väčšinou podmienky spracovania takých údajov, najmä ak ide o prístup k údajom a ich využívanie, ako aj o lehoty ich uchovávania a vymazávania, ktoré nesmú prekročiť lehotu šiestich mesiacov, pričom sa riadne zohľadnia zásady uvedené v článku 14. Správna rada pripravuje rozhodnutie zmluvných strán a konzultuje ho v spoločnom dozornom orgáne uvedenom v článku 24.

HLAVA II

INFORMAČNÝ SYSTÉM

Článok 7

Vytvorenie informačného systému

1. Aby mohol Europol plniť svoje úlohy, zriaďuje a uchováva počítačový informačný systém. K informačnému systému, do ktorého členské štáty môžu prostredníctvom národných ústrední a styčných dôstojníkov priamo vkladať údaje v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi a do ktorého Europol môže priamo vkladať údaje poskytnuté tretími štátmi a tretími orgánmi, ako aj analyzované údaje, majú priamy prístup národné ústredne, styční dôstojníci, riaditeľ, zástupcovia riaditeľa a riadne splnomocnení úradníci Europolu.

Priamy prístup národných ústrední do informačného systému je v prípade osôb uvedených v článku 8 ods. 1 bode 2) obmedzený iba na osobné údaje uvedené v článku 8 ods. 2. Na konkrétne vyšetrovanie sú im prostredníctvom styčných dôstojníkov sprístupnené všetky údaje.

2. Europol

1) má za úlohu zabezpečovať súlad s ustanoveniami týkajúcimi sa spolupráce na informačnom systéme a jeho vedení a

2) je zodpovedný za riadny chod informačného systému po technickej a prevádzkovej stránke; pritom prijme najmä všetky potrebné opatrenia za zabezpečenie vykonávania opatrení uvedených v článkoch 21 a 25, ktoré sa týkajú informačného systému.

3. Národná ústredňa každého členského štátu je zodpovedná za komunikáciu s informačným systémom. Je zodpovedná najmä za prijímanie bezpečnostných opatrení uvedených v článku 25 vzhľadom na zariadenia na spracovávanie údajov používané na území dotknutého členského štátu, za preverovanie podľa článku 21 a za opatrenia, správne ustanovenia a postupy príslušného členského štátu na riadne vykonávanie tohto dohovoru.

Článok 8

Obsah informačného systému

1. Informačný systém sa môže používať na ukladanie, zmenu a používanie údajov potrebných na plnenie úloh Europolu okrem údajov týkajúcich sa súvisiacich trestných činov uvedených v článku 2 ods. 3 bode 2). Údaje sa vzťahujú na

1) osoby, ktoré sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi príslušného členského štátu podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do právomoci Europolu podľa článku 2, alebo osoby, ktoré boli odsúdené za takýto trestný čin,

2) osoby, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov z vážnych dôvodov podozrivé zo spáchania trestného činu, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu podľa článku 2.

2. Osobné údaje uvedené v odseku 1 môžu obsahovať len údaje o

1) priezvisku, rodnom mene, krstnom mene a všetkých krycích a falošných menách,

2) dátume a mieste narodenia,

3) štátnom občianstve,

4) pohlaví,

5) ale aj iných charakteristických znakoch, ktoré by mohli pomôcť pri zisťovaní totožnosti, najmä objektívne a nemenné telesné znaky.

3. Okrem údajov uvedených v odseku 2 a údajov o Europole alebo národných ústredniach informačný systém sa môže používať aj na ukladanie, zmenu a používanie týchto informácií týkajúcich sa osôb uvedených v odseku 1 o

1) trestných činoch, podozrení z trestných činov a kedy a kde boli spáchané,

2) prostriedkoch, ktoré boli alebo môžu byť používané na páchanie trestných činov,

3) oddeleniach, ktoré sa zaoberajú prípadom a ich spisové značky,

4) podozrení z členstva v zločineckej organizácii,

5) rozsudkoch vzťahujúcich sa na trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Europolu podľa článku 2.

Tieto údaje sa môžu vkladať do informačného systému aj vtedy, ak ešte neobsahujú žiadne údaje o konkrétnych osobách. Ak Europol vkladá tieto údaje sám, uvedie okrem vlastnej spisovej značky aj to, či boli tieto údaje poskytnuté treťou stranou alebo boli výsledkom vlastnej analýzy.

4. Dodatočné informácie, ktoré má k dispozícií Europol alebo národné ústredne, týkajúce sa skupín osôb uvedených v odseku 1 môžu byť tiež poskytnuté národným ústredniam alebo Europolu, ak o to požiadajú. Národné ústredne to vykonajú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Ak sa dodatočné informácie týkajú jedného súvisiaceho trestného činu alebo viacerých súvisiacich trestných činov, ako je definované v článku 2 ods. 3 bode 2), údaje uložené v informačnom systéme sú príslušne označené tak, aby umožňovali národným ústredniam a Europolu výmenu informácií o súvisiacich trestných činoch.

5. V prípade zastavenia súdneho konania vedeného proti príslušnej osobe alebo v prípade, ak je takáto osoba zbavená obvinenia, sa údaje, ktoré súvisia s takýmto rozhodnutím, z informačného systému vymažú.

Článok 9

Právo na prístup do informačného systému

1. Národné ústredne, styční dôstojníci, riaditeľ, zástupcovia riaditeľa alebo riadne splnomocnení úradníci Europolu majú právo vkladať údaje priamo do informačného systému a vyhľadávať ich v ňom. Údaje sa môžu vyhľadávať, ak je to v konkrétnom prípade potrebné na plnenie úloh Europolu; vyhľadávanie sa uskutoční v súlade so zákonmi, s inými predpismi, administratívnymi opatreniami a postupmi vyhľadávajúcej ústredne podľa dodatočných ustanovení v tomto dohovore.

2. Údaje môže meniť, opravovať alebo vymazávať len ústredňa, ktorá tieto údaje do informačného systému vkladala. Ak sa iná ústredňa domnieva, že údaje uvedené v článku 8 ods. 2 sú nesprávne alebo si želá ich doplniť, ihneď informuje ústredňu, ktorá tieto údaje vkladala; táto ústredňa bezodkladne preverí takéto oznámenie a ak je to potrebné, okamžite tieto údaje zmení, opraví alebo vymaže. Ak sa údaje podľa článku 8 ods. 3 týkajú osoby, každá ústredňa môže vkladať dodatočné údaje podľa 8 ods. 3. Ak dôjde k zrejmému rozporu medzi vloženými údajmi, príslušné ústredne sa po vzájomnej konzultácii dohodnú. Ak má ústredňa v úmysle vymazať všetky údaje podľa článku. 8 ods. 2 týkajúce sa osoby a iné ústredne vložili v súvislosti s touto osobou do systému údaje podľa článku 8 ods. 3, prechádza právna zodpovednosť za ochranu údajov podľa článku 15 ods. 1, ako aj právo meniť, dopĺňať, opravovať a vymazávať tieto údaje podľa článku 8 ods. 2 na ústredňu, ktorá ako ďalšia vložila údaje o tejto osobe podľa článku 8 ods. 3. Ústredňa, ktorá má v úmysle vymazať svoje údaje, o tom informuje ústredňu, na ktorú prechádza právna zodpovednosť za ochranu údajov.

3. Zodpovednosť za možnosť vyhľadávania, vkladania alebo zmeny v rámci informačného systému nesie ústredňa, ktorá vyhľadáva, vkladá alebo mení údaje; musí byť možné zistiť totožnosť tejto ústredne. Prenos informácií medzi národnými ústredňami a príslušnými orgánmi v členských štátoch sa riadi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

4. Okrem národných ústrední a osôb uvedených v odseku 1 môžu v informačnom systéme Europolu zadávať dopyty príslušné orgány vymenované na túto úlohu členskými štátmi. Výsledok dopytu však bude uvádzať len to, či sú požadované informácie dostupné v informačnom systéme Europolu. Ďalšie informácie sa potom môžu získať prostredníctvom národnej ústredne Europolu.

Informácie týkajúce sa vymenovaných príslušných orgánov vrátane neskorších úprav sa poskytnú generálnemu sekretariátu Rady, ktorý informáciu uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

HLAVA III

PRACOVNÉ SÚBORY NA ANALYTICKÉ ÚČELY

Článok 10

Zber, spracovávanie a používanie osobných údajov

1. Ak je to potrebné na plnenie cieľov ustanovených v článku 2 ods. 1, Europol môže okrem údajov neosobného charakteru ukladať, meniť a používať v iných súboroch údaje o trestných činoch, ktoré patria do pôsobnosti Europolu, vrátane údajov o súvisiacich trestných činoch uvedených v druhom pododseku článku 2 ods. 3, ktoré sú určené na špecifickú analýzu a týkajú sa

1) osôb uvedených v článku 8 ods. 1,

2) osôb, ktoré prichádzajú do úvahy, aby boli predvolané ako svedkovia pri vyšetrovaní v súvislosti s trestnými činmi alebo v nasledujúcom trestnom konaní,

3) osôb, ktoré boli obeťami jedného trestného činu alebo viacerých trestných činov, alebo osôb, u ktorých sa z určitých dôvodov predpokladá, že mohli byť obeťami takýchto trestných činov,

4) kontaktných osôb a spoločníkov a

5) osôb, ktoré môžu poskytnúť informácie o príslušnom trestnom čine.

Zber, ukladanie a spracovávanie údajov uvedených v prvej vete článku 6 Dohovoru Rady Európy z 28. januára 1981 týkajúceho sa automatizovaného spracovávania osobných údajov nie je povolené, ak nie je nevyhnutne potrebné na účely príslušných súborov a ak takéto údaje nedopĺňajú iné osobné údaje, ktoré sa už v súbore nachádzajú. Je zakázané vybrať určitú skupinu osôb iba na základe údajov uvedených v prvej vete článku 6 Dohovoru Rady Európy z 28. januára 1981 pri porušení uvedených účelových ustanovení.

Rada jednomyseľne a prijíma vykonávacie predpisy pre súbory údajov, ktoré pripravila správna rada a ktoré obsahujú dodatočné podrobnosti najmä o kategóriách osobných údajov uvedených v tomto článku a ustanoveniach týkajúcich sa bezpečnosti príslušných údajov a vnútornej kontroly ich používania.

2. Takéto súbory sa vytvoria na účely analýzy vymedzenej ako zber, spracovanie alebo používanie údajov s cieľom pomôcť pri vyšetrovaní trestných činov. Každý projekt analýzy vyžaduje vytvorenie analytickej skupiny, v ktorej podľa úloh ustanovených v článku 3 ods. 1 a 2 a článku 5 ods. 3 úzko spolupracujú títo účastníci:

1) analytici a iní úradníci Europolu vymenovaní riaditeľstvom Europolu,

2) styční dôstojníci alebo odborníci z členských štátov poskytujúci informácie alebo ktorých sa analýza týka podľa odseku 6.

Len analytici sú oprávnení vkladať údaje do príslušného súboru a meniť také údaje; všetci účastníci môžu vyhľadávať v súbore údaje.

3. Na žiadosť Europolu alebo z vlastnej iniciatívy poskytujú národné ústredne podľa článku 4 ods. 5 Europolu všetky informácie, ktoré si môže vyžadovať plnenie ich úloh podľa článku 3 ods. 1 bodu 2). Členské štáty oznamujú takéto údaje, len ak sa môžu spracovávať aj podľa vnútroštátnych právnych predpisov na účely prevencie a analýzy trestných činov alebo boja proti nim.

V závislosti od stupňa utajenia sa môžu údaje z národných ústrední odovzdávať priamo alebo inými primeranými prostriedkami analytickým skupinám, a to buď prostredníctvom styčných dôstojníkov, alebo inou cestou.

4. Ak sa zdá, že okrem údajov uvedených v odseku 3 je oprávnená potreba ďalších informácií na plnenie úloh Europolu podľa článku 3 ods. 1 bodu 2), Europol môže žiadať

1) Európske spoločenstvá a verejnoprávne orgány zriadené na základe zmlúv o založení týchto spoločenstiev,

2) iné verejnoprávne orgány zriadené v rámci Európskej únie,

3) orgány, ktoré vznikli na základe dohody medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi Európskej únie,

4) tretie krajiny,

5) medzinárodné organizácie a ich podriadené verejnoprávne orgány,

6) iné verejnoprávne orgány, ktoré sú založené na dohode medzi dvoma alebo viacerými štátmi, a

7) medzinárodné organizácie kriminálnej polície,

o poskytnutie príslušných informácií všetkými primeranými prostriedkami. Môže tiež za rovnakých podmienok a rovnakými prostriedkami prijímať informácie poskytnuté rôznymi orgánmi z ich vlastnej iniciatívy. Rada a po konzultácii so správnou radou jednomyseľne ustanoví pravidlá, ktoré má Europol v tomto ohľade dodržiavať.

5. V miere, v akej je Europol oprávnený podľa právnych nástrojov Európskej únie alebo medzinárodných právnych nástrojov získať prístup k údajom v iných informačných systémoch, môže Europol vyhľadávať osobné údaje takýmito prostriedkami, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh podľa článku 3 ods. 1 druhého bodu. Využívanie týchto údajov Europolom sa riadi platnými ustanoveniami takých právnych nástrojov Európskej únie alebo medzinárodných právnych nástrojov.

6. Ak má analýza všeobecný a strategický charakter, sú všetky členské štáty prostredníctvom styčných dôstojníkov alebo odborníkov v plnom rozsahu oboznámené s výsledkami práce, najmä odovzdávaním správ vypracovaných Europolom.

Ak sa analýza zaoberá špecifickými prípadmi, ktoré sa netýkajú všetkých členských štátov, a slúži na bezprostredne operatívne účely, podieľajú sa na nej predstavitelia týchto členských štátov:

1) členských štátov, z ktorých pochádzajú informácie, na ktorých základe sa rozhodlo o otvorení súboru s analýzou alebo ktorých sa informácie bezprostredne týkajú, a členských štátov, ktoré boli analytickou skupinou neskôr vyzvané na účasť, pretože sa ich medzičasom prípad tiež začal týkať,

2) členských štátov, ktoré z indexového systému zistili, že je potrebné, aby sa oboznámili s informáciami, a ktoré podľa podmienok ustanovených v odseku 7 túto potrebu uplatnili.

7. Potrebu informácií uplatňujú oprávnení styční dôstojníci. Každý členský štát vymenúva a splnomocňuje obmedzené množstvo takýchto styčných dôstojníkov. Ich zoznam predkladá správnej rade.

Styčný dôstojník odôvodní potrebu informácií podľa ustanovení uvedených v odseku 6 písomným zdôvodnením a vyhlásením, ktoré schváli orgán, ktorému podlieha vo svojom členskom štáte, a predloží ho všetkým účastníkom analýzy. Potom sa v plnej moci podieľa na prebiehajúcej analýze.

Ak analytická skupina vysloví námietku, plnoprávna účasť sa odloží, kým sa nevykoná zmierovacie konanie, ktoré môže mať tri etapy:

1) účastníci analýzy sa usilujú dosiahnuť dohodu so styčným dôstojníkom, ktorý uplatnil potrebu informácií; na tento účel majú najviac osem dní,

2) ak nedôjde k dohode, do troch dní sa zídu vedúci príslušných národných ústrední a vedenie Europolu,

3) ak rozpor pretrváva, do ôsmich dní sa zídu zástupcovia zúčastnených strán v správnej rade; ak sa členský štát nevzdá uplatnenia potreby informácií, o jeho plnej moci rozhodne konsenzom.

8. Členský štát, ktorý poskytuje údaje Europolu, rozhoduje sám o stupni a zmene ich utajenia. O akomkoľvek rozširovaní alebo operatívnom používaní analyzovaných údajov rozhoduje členský štát, ktorý poskytol údaje Europolu. Ak sa nedá určiť, ktorý členský štát poskytol Europolu údaje, o rozširovaní alebo operatívnom používaní údajov rozhodujú účastníci analýzy. Členský štát alebo zúčastnený odborník, ktorý sa pripojí k prebiehajúcej analýze, nesmie najmä rozširovať alebo používať údaje bez predchádzajúceho súhlasu pôvodne zainteresovaných členských štátov. Členský štát, ktorý sa pripojí k prebiehajúcej analýze, nesmie najmä bez predchádzajúceho súhlasu príslušných členských štátov rozširovať ani používať údaje.

9. Europol môže pozývať odborníkov z tretích štátov alebo tretích orgánov podľa odseku 4, aby sa zúčastnili na činnosti analytickej skupiny v prípade, ak

1) je v platnosti dohoda medzi Europolom a tretím štátom alebo tretím orgánom, ktorá obsahuje primerané ustanovenia o výmene informácií vrátane odovzdávania osobných údajov, ako aj o dôvernosti vymenených informácií,

2) účasť odborníkov z tretieho štátu alebo tretieho orgánu je v záujme členských štátov,

3) tretí štát alebo tretí orgán je priamo zainteresovaný,

4) všetci účastníci podľa odseku 2 súhlasia s účasťou odborníkov z tretieho štátu alebo tretieho orgánu na činnosti analytickej skupiny.

Účasť odborníkov z tretieho štátu alebo tretieho orgánu na činnosti analytickej skupiny je predmetom dohody medzi Europolom a tretím štátom alebo tretím orgánom. Pravidlá, ktorými sa riadia také dohody, určuje správna rada dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

Dohody medzi Europolom a tretími štátmi alebo tretími orgánmi sa zasielajú spoločnému dozornému orgánu uvedenému v článku 24, ktorý môže predložiť správnej rade akékoľvek pripomienky, ktoré považuje za potrebné.

Článok 11

Indexový systém

1. Europol vytvorí indexový systém pre údaje uložené v súboroch uvedených v článku 10 ods. 1.

2. Riaditeľ, zástupcovia riaditeľa, riadne splnomocnení úradníci Europolu a styční dôstojníci majú právo nahliadať do tohto indexového systému. Indexový systém musí byť usporiadaný tak, aby styčnému dôstojníkovi, ktorý doň nahliada, bolo z údajov jasné, že súbory uvedené v článku 6 ods. 1 bode 2) a článku 10 ods. 1 obsahujú údaje o jeho vysielajúcom členskom štáte.

Prístup styčných dôstojníkov je definovaný tak, že možno ustanoviť, či sa daná informácia nachádza alebo nenachádza v danom súbore, ale nemožno ustanoviť logické väzby a závery týkajúce sa obsahu súborov.

3. Správna rada jednomyseľne ustanovuje podrobný postup tvorby indexového systému.

Článok 12

Postup pri otváraní súboru údajov

1. Pre každý počítačový súbor údajov, ktorý obsahuje osobné údaje, s ktorými pracuje Europol na účely plnenia úloh uvedených v článku 10, musí Europol špecifikovať v príkaze, ktorým sa súbor otvára:

1) názov súboru,

2) účel súboru,

3) skupiny osôb, o ktorých sú uložené údaje,

4) charakter údajov, ktoré sa majú ukladať, a akékoľvek údaje uvedené v prvej vete článku 6 Dohovoru Rady Európy z 28. januára 1981, ktoré sú bezpodmienečne potrebné,

5) prísun a vkladanie údajov, ktoré sa majú ukladať,

6) vstup pre údaje, ktoré budú uložené,

7) podmienky, za akých sú osobné údaje uložené v súbore, za akých sa môžu poskytovať, akým príjemcom a podľa akého postupu,

8) lehoty na skúmanie údajov a dĺžka uloženia,

9) spôsob stanovenia protokolu.

2. Riaditeľ Europolu ihneď informuje spoločný dozorný orgán ustanovený v článku 24 a správnu radu o príkaze na otvorenie súboru údajov a dostane dokumentáciu.

Spoločný dozorný orgán môže správnej rade odovzdať prípadné pripomienky, ktoré považuje za potrebné. Riaditeľ Europolu môže od spoločného dozorného orgánu žiadať, aby toto vykonal v rámci určitej lehoty.

3. Správna rada môže kedykoľvek nariadiť riaditeľovi Europolu, aby zmenil príkaz na otvorenie súboru údajov alebo aby súbor údajov uzatvoril. Správna rada rozhodne o dni, ku ktorému bude účinná taká zmena alebo uzatvorenie.

4. Súbor údajov sa nesmie uchovávať na obdobie dlhšie ako tri roky. Pred skončením trojročného obdobia však Europol preskúma potrebu ďalšieho uchovávania súboru údajov. Ak je to na účely súboru údajov bezpodmienečne potrebné, riaditeľ Europolu môže nariadiť pokračovanie súboru údajov na ďalšie trojročné obdobie. Postup, ktorý sa má v takých prípadoch dodržiavať, je špecifikovaný v odsekoch 1 až 3.

HLAVA IV

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O SPRACÚVANÍ INFORMÁCIÍ

Článok 13

Oznamovacia povinnosť

Europol bezodkladne oznamuje národným ústredniam a na ich žiadosť styčným dôstojníkom každú informáciu týkajúcu sa ich členského štátu a súvislostí medzi trestnými činmi, ktoré patria do pôsobnosti Europolu podľa článku 2. Možno tiež poskytovať informácie a správy týkajúce sa iných závažných trestných činov, o ktorých sa Europol dozvie pri plnení svojich povinností.

Článok 14

Pravidlá ochrany údajov

1. Najneskôr do dňa nadobudnutia platnosti tohto dohovoru každý členský štát podľa vnútroštátnych právnych predpisov prijme opatrenia potrebné na spracovávanie osobných údajov v súboroch údajov v rámci tohto dohovoru s cieľom zabezpečovať pravidlá ochrany údajov, ktoré prinajmenšom zodpovedajú pravidlám vyplývajúcim z uplatňovania zásad Dohovoru Rady Európy z 28. januára 1981, a pritom zohľadňuje odporúčanie č. R (87) 15 Výboru ministrov Rady Európy zo 17. septembra 1987 o používaní osobných údajov v policajnom sektore.

2. Osobné údaje podľa tohto dohovoru sa nesmú poskytovať, kým pravidlá ochrany údajov podľa odseku 1 nenadobudnú účinnosť na území každého členského štátu, ktorého sa toto poskytovanie informácií týka.

3. Pri zbere, spracovávaní a používaní osobných údajov Europol zohľadňuje zásady Dohovoru Rady Európy z 28. januára 1981 a odporúčanie č. R (87) 15 Výboru ministrov Rady Európy zo 17. septembra 1987.

Europol tiež dodržiava tieto zásady pri neautomatizovaných údajoch vo forme súborov údajov, ako sú napr. štruktúrované súbory osobných údajov, ktoré sú prístupné podľa špecifických kritérií.

Článok 15

Zodpovednosť za ochranu údajov

1. Ak v tomto dohovore nie je ustanovené inak, zodpovednosť za údaje uložené v Europole nesie, najmä ak ide o zákonnosť zhromažďovania informácií, ich odovzdávanie Europolu a ich vkladanie, ako aj ich presnosť, aktuálnosť a overovanie lehôt na ich uchovávanie

1) členský štát, ktorý údaje vložil alebo ich poskytol iným spôsobom,

2) Europol, ak ide o údaje, ktoré Europolu poskytnú tretie strany, alebo údaje, ktoré sú výsledkom analýzy vykonanej Europolom.

2. Ak v tomto dohovore nie je ustanovené inak, je Europol zodpovedný za všetky údaje, ktoré získava a spracováva, či už ide o údaje v informačnom systéme uvedenom v článku 8, v súboroch údajov otvorených na účely analýzy uvedenej v článku 10, v indexovom systéme uvedenom v článku 11 alebo v súboroch údajov uvedených v článku 14 ods. 3.

3. Europol uchováva údaje takým spôsobom, aby bolo možné ustanoviť, ktorý členský štát alebo tretia strana poskytli tieto údaje alebo či sú tieto údaje výsledkom analýzy vykonanej Europolom.

Článok 16

Ustanovenia o kontrole vyhľadávania

Europol vytvorí primerané kontrolné mechanizmy s cieľom povoliť overenie zákonnosti vyhľadávania v automatizovanom systéme zberu informácií uvedenom v článkoch 6 a 6a.

Údaje takto získané využíva Europol a dozorné orgány uvedené v článkoch 23 a 24 len na tento účel a vymažú sa po šiestich mesiacoch, ak nie sú naďalej potrebné pre prebiehajúcu kontrolu. O podrobnostiach takých kontrolných mechanizmov rozhodne správna rada po konzultácii so spoločným dozorným orgánom.

Článok 17

Pravidlá používania údajov

1. Osobné údaje vyhľadané v informačnom systéme, indexovom systéme alebo v súboroch údajov otvorených na účely analýzy a údaje poskytnuté iným primeraným spôsobom môžu odovzdať alebo používať len príslušné orgány členských štátov s cieľom prevencie a boja proti kriminalite, ktoré patria do pôsobnosti Europolu, ako aj boja proti iným závažným formám trestnej činnosti.

Údaje uvedené v odseku 1 sa používajú v súlade s právom členského štátu zodpovedného za orgány, ktoré tieto údaje použili.

Europol môže používať údaje uvedené v odseku 1 len na plnenie svojich úloh uvedených v článku 3.

2. Ak v prípade určitých údajov poskytujúci členský štát, poskytujúci tretí štát alebo poskytujúce tretie orgány uvedené v článku 10 ods. 4 ustanovujú osobitné obmedzenia, ktorým používanie takých údajov podlieha v tom členskom štáte alebo v súvislosti s tretími stranami, takéto obmedzenia dodržiava aj užívateľ údajov, s výnimkou zvláštnych prípadov, keď vnútroštátne právne predpisy ustanovujú, že obmedzenia týkajúce sa použitia údajov neplatia pre súdne orgány, zákonodarné orgány alebo akékoľvek iné nezávislé orgány zriadené podľa zákona a poverené vykonávaním dozoru nad príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podľa článku 2 ods. 4. V takýchto prípadoch môžu byť údaje použité iba po predchádzajúcej konzultácii s poskytujúcim členským štátom, ktorého záujmy a názory treba zohľadniť v maximálnej možnej miere.

3. Používanie údajov na iné účely alebo inými orgánmi, ako sú uvedené v článku 2 tohto dohovoru, možno len po predchádzajúcej konzultácii s členským štátom, ktorý tieto údaje odovzdal, a ak to vnútroštátne právne predpisy tohto členského štátu pripúšťajú.

Článok 18

Poskytovanie údajov tretím krajinám a tretím orgánom

1. Europol môže podľa podmienok ustanovených v odseku 4 poskytovať osobné údaje tretím krajinám a tretím orgánom podľa článku 10 ods. 4, ak

1) je to potrebné v individuálnych prípadoch na účely prevencie alebo boja proti trestným činom, ktoré patria do právomoci Europolu podľa článku 2,

2) je v tomto štáte alebo takom orgáne zabezpečená primeraná úroveň ochrany údajov, a

3) toto je prípustné podľa všeobecných pravidiel podľa odseku 2; také pravidlá môžu ustanoviť odchýlku z druhého bodu vo výnimočných prípadoch, ak riaditeľ Europolu považuje prenos údajov za absolútne potrebný na ochranu základných záujmov dotknutých členských štátov v rámci pôsobnosti cieľov Europolu alebo v záujme odvrátenia bezprostredného nebezpečenstva súvisiaceho s kriminalitou. Riaditeľ Europolu za každých okolností zváži úroveň ochrany údajov v štáte alebo príslušnom orgáne vzhľadom na vyváženie tejto úrovne ochrany údajov s uvedenými záujmami.

2. S ohľadom na okolnosti uvedené v odseku 3 Rada jednomyseľne ustanovuje všeobecné pravidlá poskytovania osobných údajov zo strany Europolu tretím krajinám a tretím orgánom podľa článku 10 ods. 4. Správna rada pripravuje rozhodnutie Rady a konzultuje spoločný dozorný orgán uvedený v článku 24.

3. Primeranosť úrovne ochrany údajov, ktorú poskytujú tretie krajiny a tretie orgány podľa článku 10 ods. 4, sa posudzuje zohľadnením všetkých okolností, ktoré hrajú úlohu pri poskytovaní osobných údajov; zohľadňuje sa najmä

1) charakter údajov,

2) účel údajov,

3) trvanie zamýšľaného spracúvania a

4) všeobecné alebo špecifické ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na tretie krajiny a tretie orgány podľa článku 10 ods. 4.

4. Ak uvedené údaje poskytol Europolu členský štát, Europol ich môže poskytovať tretím krajinám a tretím orgánom len so súhlasom členského štátu. Členský štát môže na tento účel udeliť predbežný všeobecný alebo iný súhlas. Takýto súhlas sa môže kedykoľvek odvolať.

Ak údaje neposkytol členský štát, Europol sa sám presvedčí, že ich poskytnutie

1) nebráni riadnemu výkonu úloh patriacich do pôsobnosti členského štátu,

2) neohrozuje bezpečnosť a verejný poriadok členského štátu, ani inak nepoškodzuje všeobecný prospech.

5. Europol je zodpovedný za zákonnosť oprávnenosti poskytovania informácií. Europol vedie záznamy o poskytovaní údajov a jeho dôvodoch. Poskytovanie údajov je oprávnené len v prípade, ak sa príjemca zaviaže, že údaje budú použité len na účel, na ktorý boli poskytnuté. Toto sa nevzťahuje na poskytovanie osobných údajov potrebných na žiadosť Europolu.

6. V prípade, že poskytovanie údajov ustanovené v odseku 1 sa týka dôverných údajov, je prípustné, len ak existuje dohoda o utajovaní skutočností medzi Europolom a príjemcom údajov.

Článok 19

Právo na prístup

1. Každá osoba, ktorá si želá uplatniť svoje právo na prístup k údajom, ktoré sa na ňu vzťahujú a ktoré sú uložené v rámci Europolu, alebo si želá tieto údaje skontrolovať, môže na tento účel v zvolenom členskom štáte bezplatne podať príslušnému vnútroštátnemu orgánu žiadosť a tento orgán ju bezodkladne odovzdá Europolu a informuje žiadateľa, že dostane odpoveď priamo od Europolu.

2. Europol musí prípad úplne vyriešiť do troch mesiacov odo dňa, keď žiadosť prijal príslušný vnútroštátny orgán.

3. Právo osoby na prístup k údajom, ktoré sa na ňu vzťahujú, alebo kontrolu týchto údajov sa uplatňuje v súlade s právom členského štátu, kde sa toto právo nárokuje, pričom je potrebné zohľadniť tieto ustanovenia:

Ak právo dotknutého členského štátu obsahuje ustanovenia o poskytovaní údajov, poskytnutie údajov sa zamietne, ak je to nevyhnutné z týchto dôvodov:

1) riadne plnenie povinností Europolu,

2) ochrana bezpečnosti a verejného poriadku v členských štátoch alebo prevencia kriminality,

3) ochrana práv a slobôd tretích strán, a preto musí záujem osôb o poskytovanie informácií ustúpiť.

4. Právo na poskytovanie informácií v súlade s odsekom 3 sa uplatňuje, ak ide o údaje, ktoré

1) boli vložené do informačného systému podľa článku 8, rozhodnutie o poskytnutí týchto údajov sa môže prijať, len ak členský štát, ktorý vložil údaje, a členské štáty, ktorých sa poskytovanie týchto údajov priamo týka, mali najprv možnosť vyjadriť svoje stanovisko, ktoré sa môže rozšíriť na odmietnutie poskytnutia údajov. Údaje, ktoré sa môžu poskytovať, ako aj spôsoby poskytovania určí členský štát, ktorý vkladal tieto údaje,

2) vložil do informačného systému Europol, majú členské štáty, ktorých sa poskytovanie týchto údajov priamo týka, možnosť vyjadriť svoje stanovisko, ktoré sa môže rozšíriť na odmietnutie poskytnutia údajov,

3) boli vložené do pracovných súborov na účely analýzy podľa článku 10, poskytovanie takýchto údajov bude možné na základe súhlasu Europolu a členských štátov, ktoré sa zúčastňujú analýzy podľa článku 10 ods. 2 a súhlasu členského štátu, ktorého sa poskytnutie týchto údajov priamo týka.

Ak má jeden alebo viac členských štátov alebo Europol proti poskytovaniu údajov námietky, Europol oznámi žiadateľovi, že vykonal kontrolu bez toho, aby uviedol informácie, z ktorých by žiadateľ mohol zistiť, či údaj je, alebo nie je známy.

5. Právo na overenie informácie sa uplatňuje podľa týchto postupov:

Ak vnútroštátne právne predpisy neobsahujú ustanovenia o poskytovaní údajov, alebo v prípade jednoduchej žiadosti o kontrolu Europol v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vykoná kontrolu a oznámi žiadateľovi, že ju vykonal, bez toho, aby uviedol informácie, z ktorých by žiadateľ mohol zistiť, či údaj je, alebo nie je známy.

6. Vo svojej odpovedi na žiadosť o kontrolu alebo prístup k údajom Europol informuje žiadateľa o tom, že sa v prípade, ak nie je spokojný s rozhodnutím, môže odvolať na spoločný dozorný orgán. Žiadateľ sa môže ďalej obrátiť na spoločný dozorný orgán aj v prípade, že nedostal žiadnu odpoveď na svoju žiadosť v rámci lehoty ustanovenej v príslušnom článku.

7. Ak žiadateľ podá odvolanie na spoločný dozorný orgán podľa článku 24, tento orgán jeho odvolanie preskúma.

Ak sa odvolanie vzťahuje na poskytovanie údajov, ktoré do informačného systému vložil členský štát, spoločný dozorný orgán prijme rozhodnutie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, v ktorom bola žiadosť podaná. Spoločný dozorný orgán najprv konzultuje s národným dozorným orgánom alebo s príslušným súdom členského štátu, ktorý poskytol tieto údaje. Národný dozorný orgán alebo príslušný súd vykonajú potrebné kontroly, najmä s cieľom zistiť, či rozhodnutie o odmietnutí bolo prijaté v súlade s odsekom 3 a odsekom 4 bodom 1) tohto článku. V takom prípade prijme spoločný dozorný orgán v úzkej spolupráci s národným dozorným orgánom alebo s príslušným súdom rozhodnutie, ktoré môže byť rozšírené na odmietnutie poskytnutia akýchkoľvek informácií.

Ak sa odvolanie vzťahuje na poskytnutie údajov, ktoré do informačného systému vložil Europol, alebo údajov uložených v pracovných súboroch na účely analýzy, spoločný dozorný orgán v prípade pretrvávajúcich námietok zo strany Europolu alebo členského štátu môže rozhodnúť dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov po vypočutí Europolu alebo príslušného členského štátu. Ak sa nedosiahne dvojtretinová väčšina, spoločný dozorný orgán oznámi žiadateľovi, že vykonal kontrolu, bez toho, aby uviedol informácie, z ktorých by žiadateľ mohol zistiť, či údaj je, alebo nie je známy.

Ak sa odvolanie týka kontroly údajov, ktoré do informačného systému vložil členský štát, spoločný dozorný orgán zabezpečí správne vykonanie potrebnej kontroly v úzkej spolupráci s národným dozorným orgánom členského štátu, ktorý vložil údaje. Spoločný dozorný orgán oznámi žiadateľovi, že vykonal kontrolu, bez toho, aby uviedol informácie, z ktorých by žiadateľ mohol zistiť, či údaj je, alebo nie je známy.

Ak sa odvolanie týka kontroly údajov, ktoré do informačného systému vložil Europol, alebo údajov uložených v pracovných súboroch na účely analýzy, spoločný dozorný orgán zabezpečí, že Europol vykoná potrebnú kontrolu. Spoločný dozorný orgán oznámi žiadateľovi, že vykonal kontrolu, bez toho, aby uviedol informácie, z ktorých by žiadateľ mohol zistiť, či údaj je, alebo nie je známy.

8. Uvedené ustanovenia sa uplatňujú rovnako na neautomatizované údaje, ktoré má Europol vo forme súborov údajov, t. j. štruktúrovaných súborov osobných údajov, ktoré sú prístupné podľa špecifických kritérií.

Článok 20

Oprava a vymazávanie údajov

1. Ak sa preukáže, že údaje uložené v Europole, ktoré mu poskytli tretie krajiny alebo tretie orgány alebo ktoré sú výsledkom jeho vlastných analýz, sú nesprávne, alebo ich vloženie alebo uchovávanie je v rozpore s týmto dohovorom, Europol takéto údaje opraví alebo vymaže.

2. Ak údaje, ktoré sú nesprávne alebo sú v rozpore s týmto dohovorom, získa Europol priamo od členských štátov, sú tieto štáty povinné opraviť alebo vymazať ich v spolupráci s Europolom. Ak boli nesprávne údaje odovzdané iným primeraným spôsobom alebo ak chyby v údajoch dodaných členskými štátmi spôsobil chybný prenos, alebo boli pri odovzdaní porušené ustanovenia tohto dohovoru, alebo Europol vložil, prevzal alebo uchovával tieto údaje nesprávnym spôsobom, alebo ich vložil, prevzal alebo uchovával v rozpore s týmto dohovorom, je Europol povinný ich opraviť alebo vymazať v spolupráci s príslušnými členskými štátmi.

3. V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 sú členské štáty, ktoré sú príjemcami údajov, ihneď informované. Tieto členské štáty taktiež opravia alebo vymažú tieto údaje.

4. Každá osoba má právo požiadať Europol, aby opravil alebo vymazal nesprávne údaje týkajúce sa jeho osoby.

Europol informuje žiadateľa o tom, že údaje týkajúce sa jeho osoby boli opravené alebo vymazané. Ak žiadateľ nie je spokojný s odpoveďou Europolu alebo ak do troch mesiacov nedostal žiadnu odpoveď, môže sa obrátiť na spoločný dozorný orgán.

Článok 21

Lehoty uchovávania a vymazávania súborov údajov

1. Údaje v súboroch údajov uchováva Europol iba tak dlho, ako je potrebné na plnenie jeho úloh. Najneskôr tri roky od vloženia údajov je potrebné preveriť nevyhnutnosť ich uloženia. Preverovanie údajov uložených v informačnom systéme a ich vymazanie vykoná ústredňa, ktorá údaje vkladala. Preverovanie údajov uložených v iných súboroch Europolu a ich vymazanie vykoná Europol. Europol automaticky informuje členské štáty v predstihu troch mesiacov o uplynutí lehoty na preverovanie uloženia údajov.

2. Počas preverovania môžu jednotky uvedené v odseku 1 tretej a štvrtej vete rozhodnúť o ponechaní uložených údajov do ďalšieho preverovania, ak je to naďalej potrebné na plnenie úloh Europolu. Ak sa neprijme žiadne rozhodnutie o ponechaní uložených údajov, tieto údaje sa automaticky vymažú.

3. Potreba nepretržitého uchovávania osobných údajov týkajúcich sa jednotlivcov podľa článku 10 ods. 1 sa preskúma každý rok a toto preskúmanie sa zdokumentuje. Uchovávanie takých údajov v súbore údajov podľa článku 12 nesmie presiahnuť obdobie existencie súboru.

4. Ak členský štát zo svojich vnútroštátnych súborov údajov vymaže údaje poskytnuté Europolu, ktoré sú uložené v iných súboroch údajov Europolu, príslušne o tom informuje Europol. V takých prípadoch Europol vymaže údaje okrem prípadov, ak má o ne iný záujem na základe poznatkov, ktoré presahujú tie, ktoré vlastní poskytujúci členský štát. Europol informuje príslušný členský štát, že tieto údaje ponecháva uložené.

5. Vymazanie sa neuskutoční, ak by to poškodilo záujmy dotknutej osoby alebo subjektu, ktoré si vyžadujú ochranu. V takých prípadoch sa údaje môžu používať iba so súhlasom uvedenej osoby alebo uvedeného subjektu.

Článok 22

Oprava a uchovávanie údajov v spisoch

1. Ak sa preukáže, že celý spis vedený Europolom alebo údaje v tomto spise už nie sú potrebné na plnenie jeho úloh, alebo ak príslušné informácie sú v rozpore s týmto dohovorom, takýto spis alebo takéto údaje sa zničia. Kým tento spis alebo tieto údaje nie sú skutočne zničené, musí sa na ne vyznačiť, že ich používanie je zakázané.

Údaje nesmú byť zničené v prípade, ak existujú dôvody domnievať sa, že by to mohlo poškodiť zákonné záujmy subjektu, ktorého sa údaje týkajú. V takých prípadoch má byť spis označený rovnakou poznámkou zakazujúcou jeho používanie.

2. Ak sa preukáže, že údaje v spisoch Europolu sú nesprávne, Europol je povinný ich opraviť.

3. Každá osoba, o ktorej vedie Europol spis, môže voči Europolu uplatniť právo na opravu, zničenie spisu alebo vloženie príslušnej poznámky. Uplatňuje sa článok 20 ods. 4 a článok 24 ods. 2 a 7.

4. Zásady spracovania informácií ustanovené v tejto hlave sa uplatňujú na údaje v spisoch.

Článok 23

Národný dozorný orgán

1. Každý členský štát vymenuje národný dozorný orgán, ktorého úlohou je v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi nezávisle monitorovať oprávnenosť vkladania a vyhľadávania osobných údajov, ako aj poskytovania týchto údajov Europolu príslušným členským štátom a skúmať, či takéto konanie nepoškodzuje práva subjektu, ktorého sa údaje týkajú. Na ten účel má dozorný orgán prístup k údajom vloženým členským štátom do informačného systému a indexového systému, ktoré sa nachádzajú v národnej ústredni alebo v kanceláriách styčných dôstojníkov, a to v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi.

Na účely vykonávania dozoru majú národné dozorné orgány prístup do kancelárií a k dokumentom svojich príslušných styčných dôstojníkov v Europole.

Okrem toho národné dozorné orgány kontrolujú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi činnosť národných ústrední podľa článku 4 ods. 4 a činnosť styčných dôstojníkov podľa článku 5 ods. 3 bodov 1) a 3) a článku 5 ods. 4 a 5, ak je takáto činnosť dôležitá na ochranu osobných údajov.

2. Každý jednotlivec má právo požiadať národný dozorný orgán o zabezpečenie zákonného spôsobu vkladania údajov do súborov údajov alebo poskytovania jeho osobných údajov v akejkoľvek forme Europolu, ako aj nahliadania do týchto údajov príslušným členským štátom.

Toto právo sa uplatňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, ktorého národnému dozornému orgánu bola podaná žiadosť.

Článok 24

Spoločný dozorný orgán

1. Zriaďuje sa spoločný dozorný orgán, ktorého úlohou je preverovanie činnosti Europolu v súlade s týmto dohovorom s cieľom zabezpečovať, aby uchovávanie, spracúvanie a používanie údajov uložených v Europole neporušovali práva jednotlivcov. Okrem toho spoločný dozorný orgán monitoruje oprávnenosť odovzdávania údajov pochádzajúcich z Europolu. Spoločný dozorný orgán je zložený najviac z dvoch členov alebo zástupcov (prípadne náhradníkov) každého národného dozorného orgánu, ktorých vymenúva príslušný členský štát na päťročné obdobie. Musia byť zaručene nezávislí a mať potrebnú kvalifikáciu. Každá delegácia má pri hlasovaní jeden hlas.

Spoločný dozorný orgán vymenúva spomedzi svojich členov predsedu.

Členovia spoločného dozorného orgánu nedostávajú pokyny od žiadneho iného orgánu.

2. Europol musí pomáhať spoločnému dozornému orgánu pri plnení jeho úloh a najmä

1) poskytovať spoločnému dozornému orgánu informácie, ktoré si vyžiada, sprístupňovať mu všetky dokumenty a spisy, ako aj prístup k údajom uloženým v systéme a

2) umožňovať mu kedykoľvek voľný prístup do svojich priestorov,

3) uskutočňovať rozhodnutia spoločného dozorného orgánu o odvolaniach v súlade s ustanoveniami článku 19 ods. 7 a článku 20 ods. 4.

3. Spoločný dozorný orgán je taktiež zodpovedný za skúmanie otázok vykonávania a interpretácie činnosti Europolu, ak ide o spracúvanie a používanie osobných údajov, za skúmanie otázok týkajúcich sa kontrol vykonaných nezávisle národnými dozornými orgánmi členských štátov alebo za uplatňovanie práva na informácie, ako aj za vypracovanie harmonizovaných návrhov spoločných riešení existujúcich problémov.

4. Každá osoba má právo žiadať spoločný dozorný orgán, aby zabezpečil, že spôsob, akým jeho osobné údaje boli získané, uložené, spracované a použité Europolom, je zákonný a presný.

5. Ak spoločný dozorný orgán zistí porušenie ustanovení tohto dohovoru pri ukladaní, spracúvaní alebo používaní osobných údajov, podá sťažnosť, ktorú považuje za potrebnú, riaditeľovi Europolu a požiada ho o odpoveď v lehote, ktorú určí riaditeľ Europolu. Riaditeľ informuje správnu radu o celom postupe. V prípade ťažkostí sa spoločný dozorný orgán obráti na správnu radu.

6. Spoločný dozorný orgán pripravuje v pravidelných intervaloch správy o činnosti. Tieto správy sa zasielajú Európskemu parlamentu a Rade. Správna rada má predtým možnosť doručiť svoje stanovisko, ktoré sa pripojí k správam.

Spoločný dozorný orgán rozhodne, či uverejní, alebo neuverejní svoju správu o činnosti. Ak sa rozhodne tak urobiť, určí, akým spôsobom sa správa uverejní.

7. Spoločný dozorný orgán jednomyseľne prijme rokovací poriadok, ktorý predloží Rade na jednomyseľné schválenie. Zriadi výbor, v ktorom je každý členský štát zastúpený jedným členom, ktorý má pri hlasovaní jeden hlas. Úlohou výboru je skúmanie odvolaní uvedených v článku 19 ods. 7 a článku 20 ods. 4 všetkými primeranými prostriedkami. Na žiadosť strán, ktoré si môžu na svoje želanie privolať poradcov, ich výbor vypočuje. Rozhodnutia prijaté v tejto súvislosti sú konečné pre všetky zúčastnené strany.

8. Môže tiež zriadiť viac iných výborov.

9. Je s ním konzultovaná tá časť rozpočtu, ktorá sa ho týka. Jeho stanovisko sa pripojí k príslušnému návrhu rozpočtu.

10. Spoločnému dozornému orgánu pomáha sekretariát, ktorého úlohy sa definujú v rokovacom poriadku.

Článok 25

Bezpečnosť údajov

1. Europol prijíma všetky potrebné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie vykonávania tohto dohovoru. Opatrenia sú potrebné iba vtedy, keď náklady na ne sú úmerné účelu, ktorý sa má dosiahnuť v oblasti ochrany.

2. V súvislosti s automatizovaným spracúvaním údajov Europolom každý členský štát a Europol vykonávajú opatrenia na

1) zabraňovanie prístupu neoprávnených osôb k zariadeniu na spracúvanie údajov používanému pri spracúvaní osobných údajov (kontrola prístupu),

2) zabraňovanie neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, zmenám alebo odstraňovaniu nosičov dát (kontrola nosičov dát),

3) zabraňovanie neoprávnenému vkladaniu údajov a neoprávnenému oboznamovaniu sa s uloženými osobnými údajmi a ich zmenám alebo vymazávaniu (kontrola ukladania),

4) zabraňovanie používaniu systémov na automatické spracovanie údajov neoprávnenými osobami použitím zariadenia na prenos údajov (kontrola užívateľov),

5) zabezpečovanie toho, aby osoby oprávnené na používanie systému na automatické spracovanie údajov mali prístup iba k údajom, na ktoré platí ich oprávnenie na prístup (kontrola prístupu k údajom),

6) zabezpečovanie tohto, aby bolo možné overovať a zisťovať, ktorým orgánom sa môžu poskytovať osobné údaje prostredníctvom zariadenia na prenos údajov (kontrola poskytovania),

7) zabezpečovanie toho, aby bolo dodatočne možné overovať a zisťovať, ktoré osobné údaje boli vložené do systému na automatické spracovanie údajov alebo kedy a kto tieto údaje vložil (vstupná kontrola),

8) zabraňovanie neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, zmene alebo vymazávaniu osobných údajov počas prenosov osobných údajov alebo počas prepravy nosičov dát (kontrola prenosu),

9) zabezpečovanie toho, aby sa inštalované systémy mohli v prípade prerušenia okamžite obnoviť (obnova),

10) zabezpečovanie toho, aby funkcie systému pracovali bezchybne a aby výskyt chýb v jeho funkciách bol okamžite hlásený (spoľahlivosť) a aby sa uložené dáta nemohli zneužívať prostredníctvom poruchy systému (neporušenosť).

HLAVA V

PRÁVNE POSTAVENIE, ORGANIZÁCIA A FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 26

Spôsobilosť na právne úkony

1. Europol má právnu subjektivitu.

2. Europol má mať v každom členskom štáte najvyššiu možnú právnu a zmluvnú spôsobilosť, akú majú právnické osoby podľa práva príslušného štátu. Europol môže najmä nadobúdať a scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a môže byť účastníkom súdneho konania.

3. Europol je oprávnený uzatvárať dohodu o sídle s Holandským kráľovstvom a uzatvárať podľa článku 10 ods. 4 s tretími krajinami a tretími orgánmi potrebné dohody o utajení podľa článku 18 ods. 6, ako aj iné opatrenia v rámci predpisov jednomyseľne ustanovených Radou na základe tohto dohovoru.

Článok 27

Orgány Europolu

Orgány Europolu sú:

1) správna rada,

2) riaditeľ,

3) finančný kontrolór,

4) finančný výbor.

Článok 28

Správna rada

1. Europol má správnu radu. Správna rada:

1) zúčastňuje sa na stanovovaní priorít Europolu vzhľadom na boj proti formám závažnej medzinárodnej kriminality a ich predchádzanie v rámci svojho mandátu (článok 2 ods. 2),

1a) konajúc na základe dvojtretinovej väčšiny svojich členov ustanoví pravidlá upravujúce administratívnu realizáciu účasti úradníkov Europolu v spoločných vyšetrovacích tímoch (článok 3a ods. 2),

2) jednomyseľne definuje práva a povinnosti styčných dôstojníkov Europolu (článok 5),

3) jednomyseľne rozhoduje o počte styčných dôstojníkov, ktorých môžu členské štáty vysielať do Europolu (článok 5),

3a) zúčastňuje sa na určovaní podmienok spracovania údajov s cieľom určiť, či sú podstatné pre jej úlohy a či môžu byť začlenené do automatizovaného systému zberu informácií (článok 6a),

4) pripravuje vykonávacie predpisy pre súbory údajov (článok 10),

4a) určuje dvojtretinovou väčšinou svojich členov pravidlá upravujúce dojednania týkajúce sa účasti odborníkov z tretieho štátu alebo tretieho orgánu na činnosti analytickej skupiny (článok 10 ods. 9),

5) zúčastňuje sa na prijímaní predpisov, ktoré upravujú vzťahy Europolu s tretími krajinami a tretími orgánmi podľa článku 10 ods. 4 (články 10, 18 a 42),

6) jednomyseľne rozhoduje o podrobnostiach týkajúcich sa návrhu indexového systému (článok 11),

7) môže nariadiť riaditeľovi Europolu, aby zmenil príkaz na otvorenie súboru údajov alebo aby uzatvoril súbor údajov (článok 12 ods. 3),

8) môže doručovať stanoviská k poznámkam a správam spoločného dozorného orgánu (článok 24),

9) skúma problémy, na ktoré ju upozorní spoločný dozorný orgán (článok 24 ods. 5),

10) rozhoduje o podrobnostiach postupu pri kontrole právneho charakteru vyhľadávania z informačného systému (článok 16),

11) zúčastňuje sa na vymenúvaní a odvolávaní riaditeľa a zástupcov riaditeľa (článok 29),

12) dohliada na riadne plnenie povinností riaditeľa (články 7 a 29),

13) zúčastňuje sa na prijímaní služobného poriadku (článok 30),

14) zúčastňuje sa na príprave dohôd o utajení a prijímaní ustanovení o ochrane údajov dôverného charakteru (články 18 a 31),

14a) dvojtretinovou väčšinou svojich členov prijíma pravidlá prístupu k dokumentom Europolu (článok 32a),

15) zúčastňuje sa na príprave návrhu rozpočtu vrátane plánu jeho plnenia, auditu a absolutória, ktoré sa má poskytnúť riaditeľovi (články 35 a 36),

16) jednomyseľne prijíma päťročný finančný plán (článok 35),

17) jednomyseľne vymenúva finančného kontrolóra a dohliada na plnenie jeho povinností (článok 35),

18) zúčastňuje sa na prijímaní finančného nariadenia (článok 35),

19) jednomyseľne schvaľuje uzatvorenie dohody o sídle (článok 37),

20) jednomyseľne prijíma predpisy o bezpečnostnom preverovaní úradníkov Europolu,

21) dvojtretinovou väčšinou rozhoduje spory medzi členským štátom a Europolom alebo medzi členskými štátmi o náhrade škody vyplývajúcej zo zodpovednosti za neoprávnené alebo nesprávne spracúvanie údajov (článok 38),

21a) koná na základe dvojtretinovej väčšiny v sporoch medzi členským štátom a Europolom, ktoré sa týkajú zodpovednosti za účasť Europolu v spoločných vyšetrovacích tímoch (článok 39a).

22) zúčastňuje sa na akýchkoľvek zmenách a doplnkoch tohto dohovoru alebo prílohy k nemu (článok 43),

23) je zodpovedná za iné úlohy, ktoré jej pridelí Rada, najmä v súvislosti s ustanoveniami na vykonávanie tohto dohovoru.

2. Správna rada má po jednom zástupcovi z každého členského štátu. Každý člen správnej rady má jeden hlas.

3. Každý člen správnej rady môže byť zastúpený náhradníkom; v neprítomnosti riadneho člena môže náhradník uplatňovať svoje hlasovacie právo.

4. Na zasadania správnej rady sa prizýva aj Komisia Európskych spoločenstiev ako účastník bez hlasovacieho práva. Správna rada však môže rozhodnúť, že sa zíde bez účasti zástupcu Komisie.

5. Členovia správnej rady alebo ich náhradníci majú oprávnenie na to, aby ich na zasadaniach správnej rady sprevádzali a radili im odborníci z príslušného členského štátu.

6. Správnej rade predsedá predstaviteľ členského štátu, ktorý predsedá Rade.

7. Správna rada jednomyseľne prijíma rokovací poriadok.

8. Neprítomnosť nebráni správnej rade v prijímaní rozhodnutí, ktoré sa musia prijímať jednomyseľne.

9. Správna rada zasadá minimálne dvakrát do roka.

10. S prihliadnutím na priority ustanovené Radou v súlade s článkom 2 ods. 2 a aktualizáciu riaditeľom Europolu podľa článku 29 ods. 3 šiesteho bodu prijíma správna rada jednomyseľne každý rok

1) všeobecnú správu o činnosti Europolu počas predchádzajúceho roka,

2) správu o budúcej činnosti Europolu s prihliadnutím na operatívne požiadavky členských štátov a rozpočtové a personálne dôsledky pre Europol.

Takéto správy sa predkladajú Rade, aby ich vzala na vedomie a schválila. Rada ich taktiež pre informáciu zasiela Európskemu parlamentu.

Článok 29

Riaditeľ

1. Na čele Europolu je riaditeľ, ktorého jednomyseľne vymenúva Rada po prijatí stanoviska správnej rady. Riaditeľ je vymenovaný na štvorročné obdobie, ktoré sa môže raz predĺžiť.

2. Riaditeľovi pomáhajú jeho zástupcovia, ktorých počet určí Rada. Zástupcovia riaditeľa sú vymenovaní na štvorročné obdobie, ktoré sa môže raz predĺžiť v súlade s postupom ustanoveným v odseku 1. Ich úlohy podrobnejšie určí riaditeľ.

3. Riaditeľ je zodpovedný za

1) plnenie úloh pridelených Europolu,

2) každodenné riadenie činnosti Europolu,

3) riadenie personálnych záležitostí,

4) riadnu prípravu a vykonávanie rozhodnutí správnej rady,

5) vypracúvanie návrhu rozpočtu, návrhu plánu jeho plnenia a návrhu päťročného finančného plánu a za plnenie rozpočtu Europolu,

6) pravidelné informovanie správnej rady o vykonávaní priorít podľa článku 2 ods. 2,

7) všetky ostatné úlohy, ktoré mu boli pridelené v tomto dohovore alebo správnou radou.

4. Za plnenie svojich povinností riaditeľ zodpovedá správnej rade. Zúčastňuje sa zasadaní správnej rady.

5. Riaditeľ je zákonným zástupcom Europolu.

6. Riaditeľ a jeho zástupcovia môžu byť odvolaní rozhodnutím Rady prijatým dvojtretinovou väčšinou členských štátov po prijatí stanoviska správnej rady.

7. Napriek odsekom 1 a 2 je dĺžka prvého funkčného obdobia po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru päť rokov pre riaditeľa, štyri roky pre jeho bezprostredného zástupcu a tri roky pre druhého zástupcu.

Článok 30

Personál

1. Riaditeľ, jeho zástupcovia a zamestnanci Europolu sa pri svojej činnosti riadia cieľmi a úlohami Europolu a neprijímajú ani nežiadajú príkazy od žiadnej vlády, orgánu, organizácie alebo osoby pôsobiacej mimo Europolu, ak nie je v tomto dohovore ustanovené inak, bez toho, aby bola dotknutá Zmluva o Európskej únii.

2. Riaditeľ je nadriadeným svojim zástupcom a zamestnancom Europolu. Prijíma a prepúšťa zamestnancov. Pri výbere zohľadňuje okrem osobných predpokladov zamestnancov pre danú prácu a odbornej kvalifikácie aj potrebu zabezpečovať primerané zastúpenie štátnych príslušníkov všetkých členských štátov a úradných jazykov Európskej únie.

3. Podrobné opatrenia sa ustanovia v služobnom poriadku, ktorý jednomyseľne prijme Rada po prijatí stanoviska správnej rady.

Článok 31

Dôverné informácie

1. Europol a členské štáty prijímajú primerané opatrenia na ochranu informácií, ktoré majú spĺňať požiadavku na zachovanie ich dôverného charakteru a ktoré Europol získava, alebo ktoré si vymieňa na základe tohto dohovoru. Na tento účel má Rada jednomyseľne prijímať primerané predpisy o ochrane dôverných informácií pripravených správnou radou a predložených Rade.

2. Ak Europol poverí určité osoby vykonávaním činností dôverného charakteru, členské štáty sa zaväzujú, že na žiadosť riaditeľa Europolu zabezpečia, aby preverovanie ich štátnych príslušníkov prebiehalo v súlade s ich vnútroštátnymi ustanoveniami, a že si pritom budú navzájom pomáhať. Príslušný orgán, ktorý je na základe vnútroštátnych ustanovení za takúto činnosť zodpovedný, oboznámi Europol iba s výsledkami preverovania, ktoré sú pre Europol záväzné.

3. Každý členský štát a Europol môžu poveriť spracúvaním údajov v Europole iba také osoby, ktoré boli na to osobitne vyškolené a ktoré prešli preverovaním.

Článok 32

Povinnosť obozretného konania a zachovávania dôverných informácií

1. Orgány Europolu, ich členovia, zástupcovia riaditeľa, zamestnanci Europolu a styční dôstojníci sa zdržiavajú každej činnosti a každého vyjadrovania názorov, ktoré by mohli uškodiť Europolu alebo by sa mohli dotknúť jeho činnosti.

2. Orgány Europolu, ich členovia, zástupcovia riaditeľa, zamestnanci Europolu a styční dôstojníci, ako aj všetky ostatné osoby viazané osobitnou povinnosťou obozretného konania a zachovávania dôverných informácií nesmú prezrádzať neoprávneným osobám ani verejnosti žiadne skutočnosti alebo informácie, s ktorými sa oboznámia počas plnenia svojich povinností. Nevzťahuje sa to na skutočnosti a informácie, ktoré sú príliš bezvýznamné na to, aby si vyžadovali zachovávanie dôverných informácií. Povinnosť obozretného konania a zachovávania dôverných informácií platí aj po ukončení funkčného obdobia alebo zamestnania alebo po ukončení vykonávania príslušných činností. Europol má oboznámiť príslušné osoby s povinnosťou uvedenou v prvej vete tohto odseku a poučí ich o právnych dôsledkoch každého jej porušenia; o takomto oboznámení sa má vykonať písomný záznam.

3. Orgány Europolu, ich členovia, zástupcovia riaditeľa, zamestnanci Europolu a styční dôstojníci, ako aj osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uvedená v odseku 2, nesmú bez vedomia riaditeľa a v prípade riaditeľa bez vedomia správnej rady vypovedať, či už na súde, alebo mimo neho, alebo vydávať akékoľvek vyhlásenia týkajúce sa skutočností alebo informácií, s ktorými sa oboznámili počas plnenia svojich povinností alebo počas vykonávania svojej činnosti.

V závislosti od konkrétneho prípadu sa riaditeľ alebo správna rada obrátia na súd alebo iný príslušný orgán s cieľom prijať potrebné opatrenia v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, do ktorých pôsobnosti patrí orgán, na ktorý sa obrátili. Cieľom týchto opatrení môže byť úprava postupov svedeckej výpovede s cieľom zachovávať dôverný charakter informácií alebo v prípade, že to príslušné vnútroštátne právne predpisy umožňujú, odmietnutie poskytnutia príslušných údajov, ak je to dôležité pre ochranu záujmov Europolu alebo členského štátu.

Ak právne predpisy členských štátov priznávajú právo odmietnuť svedeckú výpoveď, musia osoby, od ktorých sa poskytnutie svedeckej výpovede požaduje, dostať povolenie tak urobiť. Takéto povolenie vydáva riaditeľ a v prípadoch, keď má svedeckú výpoveď poskytnúť riaditeľ, vydáva povolenie správna rada. Ak je o poskytnutie svedeckej výpovede požiadaný styčný dôstojník a táto výpoveď sa týka informácií, ktoré získa od Europolu, takéto povolenie sa vydá iba po získaní súhlasu členského štátu zodpovedného za príslušného styčného dôstojníka.

Ak okrem toho existuje možnosť, že sa svedecká výpoveď môže týkať aj informácií a poznatkov, ktoré členský štát poskytol Europolu alebo ktoré sa zjavne týkajú členského štátu, je pred udelením povolenia potrebné požiadať príslušný členský štát o stanovisko.

Povolenie na poskytnutie svedeckej výpovede je možné zamietnuť, iba ak je to potrebné na ochranu prvoradých záujmov Europolu alebo členského štátu, alebo iných štátov, ktoré potrebujú ochranu.

Táto povinnosť platí aj po skončení funkčného obdobia alebo zamestnania, alebo po skončení vykonávania činnosti.

4. Každý členský štát posudzuje porušenie povinnosti obozretného konania a zachovávania dôverných informácií ustanovenej v odsekoch 2 a 3 ako porušenie povinnosti uloženej jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi o úradných alebo profesionálnych tajomstvách alebo ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany dôverných materiálov.

Každý členský štát prípadne zavedie najneskôr ku dňu nadobudnutia platnosti tohto dohovoru v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov predpisy alebo ustanovenia potrebné na súdne stíhanie za porušenie povinnosti obozretného konania a zachovávania dôverných informácií uvedenej v odsekoch 2 a 3. Každý členský štát zabezpečuje, aby sa takéto predpisy a ustanovenia vzťahovali aj na jeho vlastných zamestnancov prichádzajúcich do styku s Europolom pri výkone svojich pracovných povinností.

Článok 32a

Právo prístupu k dokumentom Europolu

Na základe návrhu riaditeľa Europolu prijíma správna rada dvojtretinovou väčšinou svojich členov pravidlá prístupu k dokumentom Europolu pre každého občana únie a každú fyzickú osobu a právnickú osobu s bydliskom alebo so sídlom v členskom štáte s prihliadnutím na zásady a medze ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady o verejnom prístupe k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie prijatým na základe článku 255 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Článok 33

Jazyky

1. Správy a všetky ďalšie písomnosti a dokumentácia predkladané správnej rade sa predkladajú vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie. Pracovnými jazykmi správnej rady sú úradné jazyky Európskej únie.

2. Preklady potrebné na prácu Europolu zabezpečuje prekladateľské centrum inštitúcií Európskej únie.

Článok 34

Informovanie Európskeho parlamentu

1. Rada konzultuje v Európskom parlamente v súlade s konzultačným postupom ustanoveným v Zmluve o Európskej únii každú iniciatívu členského štátu alebo návrh Komisie vzhľadom na prijatie každého opatrenia uvedeného v článku 10 ods. 1, článku 10 ods. 4, článku 18 ods. 2, článku 24 ods. 7, článku 26 ods. 3, článku 30 ods. 3, článku 31 ods. 1, článku 42 ods. 2 alebo ak sa nejakým spôsobom zmení a doplní tento dohovor alebo príloha k nemu.

2. Predsedníctvo Rady alebo jeho zástupca sa môže zúčastniť na zasadnutiach Európskeho parlamentu s cieľom diskutovať o všeobecných otázkach týkajúcich sa Europolu. Predsedníctvu Rady alebo jeho zástupcovi môže pomáhať riaditeľ Europolu. Predsedníctvo Rady alebo jeho zástupca zohľadňuje vzhľadom na Európsky parlament povinnosti obozretného konania a zachovávania dôverných informácií.

3. Povinnosti ustanovené v tomto článku sa nedotýkajú práv národných parlamentov a všeobecných zásad upravujúcich vzťahy s Európskym parlamentom podľa Zmluvy o Európskej únii.

Článok 35

Rozpočet

1. Pre každý rozpočtový rok sa pripravujú odhady všetkých príjmov a výdavkov Europolu vrátane všetkých výdavkov spoločného dozorného orgánu a sekretariátu, zriadených Europolom na základe článku 22, a tieto položky sa zahrnú do rozpočtu. K rozpočtu má byť pripojený aj plán jeho plnenia. Rozpočtový rok sa začína 1. januára a končí sa 31. decembra.

Príjmy a výdavky uvedené v rozpočte sú vyrovnané.

Spoločne s rozpočtom sa vypracúva aj päťročný finančný plán.

2. Rozpočet sa financuje z príspevkov členských štátov a z iných vedľajších príjmov. Finančný príspevok každého členského štátu sa ustanovuje na základe pomeru jeho hrubého národného produktu k súčtu hrubých národných produktov členských štátov za rok predchádzajúci roku, na ktorý sa rozpočet pripravuje. Na účely tohto odseku pojem „hrubý národný produkt“ je hrubý národný produkt ustanovený v súlade so smernicou Rady 89/130/EHS, Euratom z 13. februára 1989 o harmonizácii výpočtu hrubého národného produktu v trhových cenách.

3. Najneskôr do 31. marca každého roka vypracúva riaditeľ návrh rozpočtu a návrh plánu plnenia na nasledujúci rozpočtový rok a po ich posúdení finančným výborom ich spolu s návrhom päťročného finančného plánu predkladá správnej rade.

4. Správna rada prijíma rozhodnutie týkajúce sa päťročného finančného plánu. Prijíma ho jednomyseľne. Päťročný finančný plán sa zasiela Rade. Rada ho taktiež predkladá Európskemu parlamentu pre informáciu.

5. Po prijatí stanoviska správnej rady Rada schvaľuje rozpočet Europolu najneskôr do 30. júna roku predchádzajúceho rozpočtovému roku. Prijíma ho jednomyseľne. Po schválení rozpočtu Radou vzniká každému členskému štátu povinnosť uhradiť čo najrýchlejšie príslušný finančný príspevok.

6. Riaditeľ vykonáva rozpočet v súlade s finančným nariadením uvedeným v odseku 9.

7. Monitorovanie záväzkov, uhrádzanie výdavkov, plnenie a získavanie príjmov vykonáva finančný kontrolór z oficiálneho audítorského orgánu jedného z členských štátov, ktorého vymenúva správna rada na základe jednomyseľného rozhodnutia. Finančný kontrolór sa zodpovedá správnej rade. Finančné nariadenie mu môže umožňovať, aby v prípade niektorých typov príjmov a výdavkov mohol finančný kontrolór vykonávať ich monitorovanie ex-post.

8. Finančný výbor je zložený z predstaviteľov členských štátov, ktorí sú odborníkmi na otázky rozpočtu, po jednom za každý členský štát. Jeho úlohou je pripravovať diskusiu o rozpočtových a finančných záležitostiach.

9. Rada jednomyseľne prijíma finančné nariadenie špecifikujúce hlavne podrobné pravidlá vypracúvania, zmien a plnenia rozpočtu a monitorovania jeho vykonávania, ako aj spôsob, akým majú členské štáty uhrádzať svoje finančné príspevky.

Článok 36

Audit

1.Účty týkajúce sa všetkých príjmov a výdavkov obsiahnutých v rozpočte, ako aj súvaha obsahujúca aktíva a pasíva Europolu, podliehajú v súlade s finančným nariadením každoročnému auditu. Na tento účel predkladá riaditeľ správu o ročnom vyúčtovaní najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka.

2. Audit vykonáva spoločný audítorský výbor zložený z troch členov, ktorých na základe návrhu svojho prezidenta vymenúva Účtovný dvor Európskych spoločenstiev. Dĺžka funkčného obdobia členov spoločného audítorského výboru je tri roky; členovia sa vo výbore striedajú takým spôsobom, že každý rok sa vo výbore vymení ten člen, ktorý v ňom pôsobil už tri roky. Napriek ustanoveniam druhej vety sa dĺžka funkčného obdobia členov audítorského výboru, ktorý začína svoju činnosť bezprostredne po začiatku činnosti Europolu, určuje žrebovaním týmto spôsobom: dĺžka funkčného obdobia člena, ktorý

– je vyžrebovaný ako prvý, je dva roky,

– je vyžrebovaný ako druhý, je tri roky,

– je vyžrebovaný ako tretí, je štyri roky.

Všetky náklady súvisiace s vykonávaním auditu sú uhrádzané z rozpočtu ustanoveného v článku 35.

3. Predkladá spoločný audítorský výbor Rade audítorskú správu o účtovnej závierke; ešte predtým však majú riaditeľ a finančný kontrolór možnosť vyjadriť svoje stanovisko k audítorskej správe a správu prerokúva správna rada.

4. Riaditeľ Europolu poskytuje členom spoločného audítorského výboru všetky informácie a pomoc, ktoré potrebujú na plnenie svojej úlohy.

5. Rada po preskúmaní správy o účtovnej závierke vydáva rozhodnutie o schválení rozpočtu súvisiace s plnením rozpočtu za príslušný rozpočtový rok, ktoré odovzdá riaditeľovi.

6. Presné pravidlá vykonávania auditu sú ustanovené vo finančnom nariadení.

Článok 37

Dohoda o sídle

Potrebné opatrenia týkajúce sa umiestnenia Europolu v štáte, v ktorom má sídliť, a materiálnych možností, ktoré má tento štát Europolu poskytovať, ako aj konkrétne predpisy uplatniteľné v tomto štáte na členov orgánov Europolu, zástupcov riaditeľa Europolu, zamestnancov Europolu a ich rodinných príslušníkov sa ustanovujú v dohode o sídle medzi Europolom a Holandským kráľovstvom, ktorá sa má uzavrieť po prijatí jednomyseľného schválenia správnou radou.

HLAVA VI

ZODPOVEDNOSŤ A PRÁVNA OCHRANA

Článok 38

Zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracúvanie údajov

1. Každý členský štát je v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zodpovedný za všetky škody spôsobené osobe v dôsledku právnych alebo skutkových chýb v údajoch uchovávaných alebo spracúvaných Europolom. Poškodená strana môže podať žalobu o náhradu škody iba na ten členský štát, v ktorom nastala udalosť vedúca k poškodeniu, pričom ju má predložiť súdu, pod ktorého právomoc príslušná záležitosť patrí podľa vnútroštátnych právnych predpisov dotknutého členského štátu. Členský štát nemôže tvrdiť, že chybné údaje mu poskytol iný členský štát s cieľom vyhnúť sa svojej zodpovednosti voči poškodenej strane, ktorá preň vyplýva z jeho vnútroštátnych právnych predpisov.

2. V prípade, že takéto právne alebo skutkové chyby vznikli v dôsledku chybnej komunikácie alebo v dôsledku nesplnenia si povinností ustanovených týmto dohovorom zo strany jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov, alebo v dôsledku neoprávneného alebo nesprávneho uchovávania alebo spracúvania údajov Europolom, je Europol alebo dotknutý členský štát povinný na požiadanie refundovať sumu vyplatenú ako náhradu škody s výnimkou prípadov, ak údaje používal členský štát, na ktorého území došlo k poškodeniu v dôsledku porušenia tohto dohovoru.

3. Každý spor medzi členským štátom a Europolom alebo iným členským štátom, týkajúci sa zásady preplatenia náhrady škody alebo jej výšky, musí byť postúpený správnej rade, ktorá má záležitosť rozhodnúť dvojtretinovou väčšinou.

Článok 39

Ďalšia zodpovednosť

1. Zmluvná zodpovednosť Europolu sa riadi právom uplatniteľným na dotknutú zmluvu.

2. V prípade nezmluvnej zodpovednosti je Europol povinný nezávisle od zodpovednosti podľa článku 38 dojednať nápravu všetkých škôd zavinených jeho orgánmi, zástupcami jeho riaditeľa alebo jeho zamestnancami pri plnení ich povinností, ak je možné pripísať im zavinenie týchto škôd, bez ohľadu na odlišné postupy uplatňovania nárokov na náhradu škody vyplývajúce z rozdielov medzi právom členských štátov.

3. Poškodená strana má právo žiadať, aby sa Europol voči nej zdržal akéhokoľvek konania alebo aby už začaté konanie zastavil.

4. Vnútroštátne súdy členských štátov príslušné riešiť spory súvisiace so zodpovednosťou Europolu uvedenou v tomto článku sa určujú odkazom na príslušné ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach.

Článok 39a

Zodpovednosť za účasť Europolu v spoločných vyšetrovacích tímoch

1. Členský štát, na území ktorého škodu spôsobili úradníci Europolu pôsobiaci v ňom v súlade s článkom 3a počas ich pomoci pri operatívnych opatreniach, nahradí túto škodu podľa podmienok uplatniteľných na škodu spôsobenú jeho vlastnými úradníkmi.

2. Ak sa dotknutý členský štát nedohodne inak, Europol nahradí v plnej výške akékoľvek sumy, ktoré tento zaplatil obetiam alebo osobám oprávneným v ich mene na náhradu škody uvedenú v odseku 1. Každý spor medzi týmto členským štátom a Europolom o princípe alebo výške úhrady sa musí postúpiť správnej rade, ktorá vyrieši danú vec na základe dvojtretinovej väčšiny.

Článok 40

Riešenie sporov

1. O sporoch medzi členskými štátmi týkajúcich sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru diskutuje v úvodnom štádiu Rada s cieľom hľadať riešenie.

2. Ak sa takéto spory nevyriešia do šiestich mesiacov, členské štáty, ktoré sú zúčastnenými stranami sporu, na základe vzájomnej dohody rozhodnú o spôsobe, akým sa majú vyriešiť.

3. Ustanovenia o odvolaní uvedené v predpisoch týkajúcich sa podmienok zamestnávania dočasných a pomocných zamestnancov Európskych spoločenstiev sa vzťahujú na zamestnancov Europolu rovnako.

Článok 41

Výhody a imunity

1. Europolu, členom jeho orgánov, zástupcom jeho riaditeľa a jeho zamestnancom prináležia výhody a imunita, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh v súlade s protokolom ustanovujúcim predpisy, ktoré sa majú uplatňovať vo všetkých členských štátoch.

2. Holandské kráľovstvo a ostatné členské štáty sa rovnako dohodnú na tom, že styčným dôstojníkom vyslaným z iných členských štátov, ako aj ich rodinným príslušníkom patria výhody a imunity, ktoré sú potrebné na plnenie úloh styčných dôstojníkov Europolu.

3. Protokol uvedený v odseku 1 Rada prijíma jednomyseľným rozhodnutím a schvaľujú ho členské štáty v súlade so svojimi príslušnými ústavnými predpismi.

HLAVA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 42

Vzťahy s tretími štátmi a s tretími orgánmi

1. Ak je to dôležité na plnenie úloh opísaných v článku 3, Europol nadväzuje a udržiava vzťahy spolupráce s tretími orgánmi podľa článku 10 ods. 4 bodov 1) až 3). Správna rada jednomyseľne vypracúva predpisy, ktorými sa majú takéto vzťahy riadiť. Toto ustanovenie sa nedotýka článku 10 ods. 4 a 5 a článku 18 ods. 2; výmeny osobných údajov sa uskutočňujú výlučne v súlade s ustanoveniami hláv II až IV tohto dohovoru.

2. Ak je to potrebné na plnenie úloh opísaných v článku 3, Europol môže nadväzovať a udržiavať vzťahy s tretími štátmi a s tretími orgánmi podľa článku 10 ods. 4 bodov 4), 5), 6) a 7). Po prijatí stanoviska správnej rady Rada jednomyseľne vypracúva predpisy, ktorými sa majú riadiť vzťahy uvedené v prvej vete. Tretia veta odseku 1 platí rovnako.

3. Europol vytvára a udržiava úzku spoluprácu s Eurojustom, ak je to podstatné na plnenie úloh Europolu a na dosiahnutie jeho cieľov, s prihliadnutím na potrebu predísť zdvojeniu úsilia. Základné prvky takej spolupráce určí dohoda, ktorá sa má ustanoviť v súlade s týmto dohovorom a jeho vykonávacími opatreniami.

Článok 43

Zmeny a doplnky dohovoru

1. Rada na základe návrhu členského štátu a po konzultácii so správnou radou jednomyseľne rozhoduje podľa Zmluvy o Európskej únii o každej zmene a doplnku tohto dohovoru, ktorú odporúča členským štátom na prijatie v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.

2. Zmeny a doplnky nadobúdajú platnosť v súlade s článkom 45 ods. 2 tohto dohovoru.

3. Po tom, čo správna rada prediskutovala záležitosť, môže však Rada jednomyseľne rozhodnúť o zmene a doplnku prílohy k tomuto dohovoru doplnením ostatných foriem závažnej medzinárodnej trestnej činnosti alebo úpravou definícií v nej obsiahnutých.

4. Generálny tajomník Rady Európskej únie oznamuje všetkým členským štátom dátum nadobudnutia platnosti zmien a doplnkov.

Článok 44

Výhrady

Výhrady k tomuto dohovoru nie sú prípustné.

Článok 45

Nadobudnutie platnosti

1. Tento dohovor podlieha schváleniu členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.

2. Členské štáty oznamujú depozitárovi splnenie svojich ústavných predpisov týkajúcich sa schválenia tohto dohovoru.

3. Tento dohovor nadobudne platnosť v prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí trojmesačnej lehoty po oznámení uvedenom v odseku 2 členským štátom, ktorý ako člen Európskej únie ku dňu prijatia aktu o vypracovaní tohto dohovoru ako posledný splnil túto formalitu.

4. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, Europol nezačne vykonávať svoju činnosť podľa tohto dohovoru skôr, ako nadobudne platnosť posledný z aktov uvedených v článku 5 ods. 7, článku 10 ods. 1, článku 24 ods. 7, článku 30 ods. 3, článku 31 ods. 1, článku 35 ods. 9, článku 37 a článku 41 ods. 1 a 2.

5. Ak Europol začne vykonávať svoju činnosť, ukončí svoju činnosť Protidrogová jednotka Europolu na základe spoločnej akcie o Protidrogovej jednotke Europolu z 10. marca 1995. Súčasne prechádzajú do vlastníctva Europolu všetky zariadenia financované zo spoločného rozpočtu Protidrogovej jednotky Europolu, vyvinuté alebo vyrobené Protidrogovou jednotkou Europolu, ako aj všetky zariadenia, ktoré jej bezplatne poskytol do trvalého užívania štát, v ktorom má Protidrogová jednotka Europolu sídlo, spolu s celým archívom a nezávisle vedenými súbormi údajov tejto jednotky.

6. Keď Rada prijme akt o vypracovaní tohto dohovoru, členské štáty prijmú buď individuálne, alebo spoločne a v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi všetky prípravné opatrenia potrebné na začiatok činnosti Europolu.

Článok 46

Pristúpenie nových členských štátov

1. Tento dohovor je otvorený na pristúpenie každému štátu, ktorý sa stane členom Európskej únie.

2. Text tohto Dohovoru v jazyku pristupujúceho štátu vypracovaný Radou Európskej únie je autentický.

3. Listiny o pristúpení sa uložia u depozitára.

4. Vo vzťahu k štátu, ktorý k dohovoru pristúpi, nadobudne tento dohovor platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o pristúpení alebo v deň nadobudnutia platnosti tohto dohovoru v prípade, že v čase uplynutia uvedeného obdobia dohovor ešte nenadobudol platnosť.

Článok 47

Depozitár

1. Depozitárom tohto dohovoru je generálny tajomník Rady Európskej únie.

2. Oznámenia, listiny o pristúpení alebo výmenné listy týkajúce sa tohto dohovoru depozitár uverejňuje v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

PRÍLOHA

uvedená v článku 2

Zoznam ďalších závažných foriem medzinárodnej trestnej činnosti, ktorými sa Europol môže zaoberať okrem tých, ktoré sú už ustanovené v článku 2 ods. 1, a to v súlade s cieľom Europolu ustanoveným v článku 2 ods. 1:

Proti životu, zdraviu alebo osobnej slobode:

– vražda, ublíženie na zdraví,

– obchodovanie s ľuďmi,

– únosy, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

– rasizmus a xenofóbia.

Proti majetku a poriadku vo verejných veciach:

– lúpež,

– nezákonné obchodovanie s kultúrnym majetkom vrátane starožitností a umeleckých diel,

– podvod a sprenevera,

– vydieranie a hrubý nátlak,

– zneužitie účasti na hospodárskej súťaži,

– falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery,

– falšovanie a pozmeňovanie peňazí a cenných papierov,

– poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií,

– korupcia.

Proti životnému prostrediu:

– nedovolené ozbrojovanie,

– nedovolené obchodovanie s chránenými živočíchmi,

– nedovolené obchodovanie s chránenými rastlinami alebo exemplármi,

– ohrozenie životného prostredia,

– klonovanie ľudskej bytosti.

Pokiaľ ide o formy trestných činov uvedených v článku 2 ods. 1, na účely tohto dohovoru:

– „zločin spojený s jadrovými a rádioaktívnymi látkami“ sú trestné činy uvedené v článku 7 ods. 1 Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov podpísaného vo Viedni a New Yorku 3. marca 1980 a trestné činy súvisiace s jadrovými, resp. rádioaktívnymi materiálmi definovanými v článku 197 Zmluvy o Euratome a v smernici 80/836/Euratom z 15. júla 1980,

– „nezákonné prevádzanie prisťahovalcov“ sú činnosti zamerané na vedomé uľahčovanie vstupu prisťahovalcov na územie členských štátov Európskej únie a získanie ubytovania alebo zamestnania na tomto území, ktoré je v rozpore s predpismi uplatniteľnými v členských štátoch a ktoré sa vykonáva s cieľom finančného zisku,

– „obchodovanie s ľuďmi“ je podrobovanie osoby reálnej a nezákonnej nadvláde inej osoby za použitia násilia, vyhrážok, zneužívania právomoci alebo intríg s cieľom jej využívania na prostitúciu, formy sexuálneho zneužívania a na týranie maloletých alebo obchodovanie s opustenými deťmi,

– „trestné činy súvisiace s motorovými vozidlami“ sú neoprávnené používanie alebo odcudzovanie motorových vozidiel, nákladných vozidiel, návesov, nákladov nákladných vozidiel a návesov, autobusov, motocyklov, obytných prívesov a poľnohospodárskych vozidiel, pracovných vozidiel a náhradných súčiastok do takýchto vozidiel, ako aj ich prechovávanie a zatajovanie,

– „nezákonné pranie peňazí“ sú trestné činy uvedené v článku 6 ods. 1 až 3 Dohovoru Rady Európy o praní peňazí, vyhľadávaní, zabavovaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti podpísaného v Štrasburgu 8. novembra 1990.

– nedovolené obchodovanie s omamnými, psychotropnými a určenými látkami“ sú trestné činy uvedené v článku 3 ods. 1 Dohovoru Organizácie Spojených národov z 20. decembra 1988 o nezákonnom obchodovaní s narkotikami a psychotropnými látkami a v ustanoveniach, ktoré menia a dopĺňajú alebo nahrádzajú uvedený dohovor.

Formy zločinu uvedené v článku 2 a v tejto prílohe posudzujú príslušné vnútroštátne orgány v súlade s vnútroštátnym právom príslušných členských štátov.

VYHLÁSENIE

Článok 40 ods. 2

„Tieto členské štáty súhlasia s tým, že v takýchto prípadoch budú systematicky predkladať príslušné spory Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev:

– Belgické kráľovstvo,

– Dánske kráľovstvo,

– Spolková republika Nemecko,

– Helénska republika,

– Španielske kráľovstvo,

– Francúzska republika,

– Írsko,

– Talianska republika,

– Luxemburské veľkovojvodstvo,

– Holandské kráľovstvo,

– Rakúska republika,

– Portugalská republika,

– Fínska republika,

– Švédske kráľovstvo.“.

Anglické znenie dohovoru

Poznámky pod čiarou

1) Ú. v. ES L 162, 20. 6. 2002, s. 1.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené