Vyhláška č. 69/2002 Z. z.Vyhláška úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov

Čiastka 30/2002
Platnosť od 20.02.2002
Účinnosť od 01.03.2002 do31.07.2019
Zrušený 161/2019 Z. z. (nepriamo)

69

VYHLÁŠKA

Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

z 30. januára 2002,

ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 5, § 9 ods. 7, § 10 ods. 8, § 15 ods. 8 a § 18 ods. 4 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje:


Čl. I

Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení vyhlášky č. 310/2000 Z. z., vyhlášky č. 403/2000 Z. z., vyhlášky č. 9/2001 Z. z., vyhlášky č. 48/2001 Z. z., vyhlášky č. 75/2001 Z. z., vyhlášky č. 133/2001 Z. z. a vyhlášky č. 27/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 2 vrátane nadpisu znie:

㤠2

Príprava certifikovaného referenčného materiálu

(1) Návrh na certifikáciu referenčného materiálu, ktorý predkladá žiadateľ ústavu, obsahuje

a) súhrnnú správu o referenčnom materiáli (ďalej len „súhrnná správa“),

b) návrh štítku,

c) informáciu o systéme kvality výrobcu referenčného materiálu.

(2) Súhrnná správa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje

a) opis referenčného materiálu,

b) účel použitia certifikovaného referenčného materiálu,

c) metódu prípravy referenčného materiálu,

d) výsledky skúšok homogenity referenčného materiálu a závery z nich vyplývajúce,

e) výsledky hodnotenia stability referenčného materiálu,

f) názvy laboratórií zúčastnených na porovnávacích meraniach,

g) časové obdobie, v ktorom sa merania vykonali,

h) metódy merania, dosiahnuté výsledky a spôsob spracovania nameraných hodnôt vlastností, zdokumentovanie zabezpečenia nadväznosti výsledných hodnôt týchto vlastností a metódu odhadu príslušných štandardných neistôt,

i) v prípade medzilaboratórnych porovnávacích meraní štatistickú charakteristiku hodnôt, ktoré majú byť certifikované,

j) návrh času platnosti certifikátu,

k) spôsob prepravy a skladovania,

l) inštrukcie o správnom používaní certifikovaného referenčného materiálu,

m) bezpečnostné požiadavky a iné pokyny alebo obmedzenia,

n) deklaráciu systému kvality výrobcu referenčného materiálu.

(3) Štítok podľa odseku 1 písm. b) obsahuje

a) názov „Slovenský metrologický ústav“, označujúci certifikačný orgán,

b) názov certifikovaného referenčného materiálu,

c) identifikačné údaje o výrobcovi referenčného materiálu,

d) kód certifikovaného referenčného materiálu a číslo várky,

e) údaj o hmotnosti alebo objeme balenia,

f) bezpečnostnú výstrahu (ak je to nevyhnutné).

(4) Počas platnosti certifikátu sa jeden exemplár súhrnnej správy spolu so vzorom štítku archivuje v ústave.

(5) Referenčný materiál možno certifikovať, ak hodnoty charakterizujúce vlastnosti referenčného materiálu, ktoré majú byť certifikované,

a) sú uvedené v súhrnnej správe s príslušnou štandardnou neistotou získanou všeobecne uznávaným postupom a

b) majú zabezpečenú a podľa medzinárodných odporúčaní preukázanú nadväznosť na medzinárodne uznávanú realizáciu jednotky, v ktorej sú vyjadrené.

(6) O výsledku posúdenia ústav spracúva protokol, ktorý obsahuje hodnotenie splnenia požiadaviek na certifikovaný referenčný materiál podľa odseku 5, identifikačné údaje výrobcu referenčného materiálu a identifikačné údaje ústavu.

(7) Na základe výsledkov posúdenia návrhu na certifikáciu referenčného materiálu vyrobeného v Slovenskej republike ústav vydá alebo nevydá certifikát referenčného materiálu. V prípade vydania dostane žiadateľ o certifikáciu referenčného materiálu originál certifikátu a ústav počas platnosti archivuje jeho kópiu.

(8) Certifikát obsahuje

a) názov a adresu ústavu,

b) jednoznačnú identifikáciu certifikátu,

c) identifikačné údaje o výrobcovi certifikovaného referenčného materiálu,

d) názov a kódové číslo certifikovaného referenčného materiálu a číslo várky,

e) certifikované hodnoty s príslušnými štandardnými neistotami,

f) vyhlásenie o nadväznosti certifikovaných hodnôt,

g) metódu získania certifikovaných hodnôt, a ak sú hodnoty závislé od metódy merania, aj jej podrobnosti,

h) necertifikované, informatívne hodnoty, ak existujú,

i) údaje o hmotnosti alebo objeme balenia,

j) ak to vyžaduje dosiahnutá úroveň homogenity vlastností, údaj o najmenšom použiteľnom množstve,

k) mená a podpisy osôb konajúcich v mene ústavu,

l) čas platnosti certifikátu,

m) dátum certifikácie,

n) opis certifikovaného referenčného materiálu, spôsob skladovania a návod na používanie,

o) informácie o možných rizikách spojených s používaním certifikovaného referenčného materiálu.

(9) Zahraničný referenčný materiál možno uznať ako certifikovaný referenčný materiál, ak bol certifikovaný

a) príslušnou medzinárodnou organizáciou alebo certifikačným orgánom iného štátu a žiadateľ predloží ich výsledky, certifikát systému kvality výrobcu referenčného materiálu a ďalšie dokumenty preukazujúce splnenie požiadaviek podľa odseku 5 alebo

b) iným zahraničným subjektom a žiadateľ predloží výsledky tejto certifikácie a dokumenty preukazujúce nadväznosť certifikovaných hodnôt referenčného materiálu na medzinárodne uznávanú realizáciu jednotiek, v ktorých sú vyjadrené hodnoty vlastností.

(10) Na základe výsledkov posúdenia referenčného materiálu vyrobeného v zahraničí ústav vydá rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní certifikátu referenčného materiálu, ktoré obsahuje identifikačné údaje zahraničného certifikátu, identifikačné údaje žiadateľa a ústavu a výsledky posúdenia.“.

2. Príloha č. 1 vrátane nadpisu znie:

„DRUHY URČENÝCH MERADIEL

Položka Druh meradla - odbor merania Schválenie typu Prvotné overenie Čas platnosti overenia1) Príloha číslo

1. GEOMETRICKÉ VELIČINY

1.1 Dĺžka

1.1.1 Materializované dĺžkové miery2),3) 15
a) kovové áno áno 5 rokov
b) z iných materiálov áno áno 2 roky
1.1.2 Meracie zariadenia na meranie dĺžky navinuteľných materiálov (odvaľovacie, skladacie a navijaky)2) áno áno 2 roky 50
1.1.3 Dĺžkové meradlá na kontrolu dĺžky skladov skladacích meracích zariadení nie áno 5 rokov 50
1.1.4 Taxametre vozidiel taxislužby áno áno 2 roky 18
1.1.5 Počítadlá kilometrov v prenajímaných vozidlách požičovní automobilov nie áno 2 roky 18
1.1.6 Skúšobné sitá2),9) nie áno 2 roky 56

1.2 Plošný obsah

1.2.1 Meracie zariadenia na meranie plošného obsahu usní2) áno áno 1 rok 39

1.3 Objem, prietok

1.3.1 Odmerné nádoby kovové2) áno áno 2 roky 47
1.3.2 Výčapné nádoby2) áno áno bez obmedzenia 27
1.3.3 Výčapné dávkovače2) áno áno 2 roky 28
1.3.4 Odmerné sklo (odmerné banky, byrety, pipety, odmerné valce triedy presnosti „A“)2),3) áno áno bez obmedzenia 55
1.3.5 Sedimentačné (Westergrenove) pipety3) áno áno bez obmedzenia 55
1.3.6 Prepravné sudy z nehrdzavejúcich materiálov tvarovo stále (KEG, KEG Plus,...)2) áno áno 10 rokov 34
1.3.7 Prepravné sudy s výnimkou sudov podľa bodu 1.3.62) áno áno 2 roky 34
1.3.8 Prepravné tanky na kvapaliny2)
a) cisterny áno áno 4 roky 34
b) odmerné nádrže na plavidlách nie áno 12 rokov 21
1.3.9 Stacionárne nádrže používané ako meradlá objemu2),3) 48
a) chladiace a uschovávacie nádrže na mlieko nie áno 4 roky
b) drevené sudy a nádrže nie áno 5 rokov
c) betónové a murované skladovacie nádrže nie áno bez obmedzenia
d) sudy a nádrže z ostatných materiálov nie áno 10 rokov
1.3.10 Dávkovacie objemové meradlá na kvapaliny2) áno áno 5 rokov 58
1.3.11 Objemové meradlá na lieh2),3),6) áno áno 3 roky 24
1.3.12 Objemové prietokové meradlá na kvapaliny okrem vody áno áno 2 roky 10, 11
1.3.13 Meracie zostavy 12
a) na kvapaliny okrem vody2) áno áno 2 roky
b) na skvapalnené plyny2) áno áno 1 rok
1.3.14 Hmotnostné prietokomery na kvapaliny2) áno áno 2 roky 65
1.3.15 Merače pretečeného množstva vody2)
a) na studenú vodu áno11) áno 6 rokov 8
b) na teplú vodu áno12) áno 4 roky 9
1.3.16 Prepočítavače množstva kvapalín áno áno 2 roky 12
1.3.17 Plynomery membránové vrátane plynomerov s teplotnou korekciou2) 13
a) do veľkosti G6 vrátane pri priemernej ročnej spotrebe do 500 m3 áno áno 15 rokov
b) ostatné membránové plynomery áno áno 10 rokov
1.3.18 Plynomery rotačné a turbínové2) áno áno 5 rokov 13
1.3.19 Hmotnostné prietokomery na plyny2) áno áno 2 roky 66
1.3.21 Prepočítavače pretečeného množstva plynov vrátane pripojených prístrojov na meranie tlaku, teploty alebo hustoty2) áno áno 5 rokov 35 33, 37
1.3.22 Meradlá pretečeného objemu vody s voľnou hladinou podľa prílohy č. 64 áno 2 roky 64
1.3.23 Obaly spotrebiteľsky balených výrobkov klasifikované ako odmerné nádoby8) nie nie - Vyhl. č. 207/2000 Z. z. v znení vyhl. č. 420/2001 Z. z.

2. MECHANICKÉ VELIČINY

2.1 Hmotnosť

Meradlá uvedené v položkách 2.1.1 až 2.1.4 podliehajú pred uvedením na trh alebo do používania posudzovaniu zhody podľa osobitného predpisu13) a počas používania následnému overovaniu. Po vykonanej oprave podliehajú prvotnému overeniu.

2.1.1 Váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti II, III a IIII okrem váh uvedených v položkách 2.1.2, 2.1.3 a 2.1.42),3),7) - po vykonanej oprave**) 2 roky 15)
2.1.2 Váhy s neautomatickou činnosťou na zisťovanie hmotnosti na nápravu alebo koleso koľajových a cestných vozidiel staticky3)
a) cestné po vykonanej oprave14) 1 rok 15)
b) koľajové po vykonanej oprave14) 2 roky 15)
2.1.3 Váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti I a II na váženie drahých kovov, kameňov a cenných materiálov a používané v zdravotníctve2),3) - po vykonanej oprave14) 2 roky 15)
2.1.4 Váhy s neautomatickou činnosťou na počítanie kusov a na zisťovanie vlastností látok2),7) - po vykonanej oprave14) 2 roky 15)
2.1.5 Závažie 1., 2. a 3. triedy presnosti2),3) nie áno 1 rok 17
2.1.6 Závažie 4. triedy presnosti2),3) nie áno 2 roky 17
2.1.7 Závažie 5. triedy presnosti2),3) nie áno 2 roky 17
2.1.8 Váhy s automatickou činnosťou na váženie cestných vozidiel za pohybu triedy presnosti 0,2; 0,5; 1 a22),3) áno áno 1 rok 30
2.1.9 Váhy s automatickou činnosťou na váženie koľajových vozidiel triedy presnosti 0,2; 0,5; 1 a 22),3) áno áno 2 roky 46
2.1.10 Váhy s automatickou činnosťou diskontinuálne sčítavacie triedy presnosti 0,2; 0,5; 1 a 22) áno áno 2 roky 29
2.1.11 Váhy s automatickou činnosťou dávkovacie plniace2) áno áno 2 roky 26
2.1.12 Váhy s automatickou činnosťou kontrolné a triediace2) áno áno 2 roky 7
2.1.13 Váhy s automatickou činnosťou kontinuálne sčítavacie (pásové váhy) triedy presnosti 0,5; 1 a 22) áno áno 2 roky 6
2.1.14 Obilné skúšače2) áno áno 2 roky 20

2.2 Mechanický pohyb

2.2.1 Cestné radarové rýchlomery používané políciou pri kontrole dodržiavania pravidiel cestnej premávky3) áno áno 1 rok 31
2.2.2 Tachografy mechanické a elektronické pre cestné vozidlá2),3),5) áno áno 2 roky 62

2.3 Tlak

2.3.1 Prístroje na meranie tlaku krvi mechanické a kvapalinové (deformačné a ortuťové)4) áno áno 2 roky 40
2.3.2 Prevodníky tlaku používané v kafilérických zariadeniach3) áno áno 1 rok 33
2.3.3 Tlakomery na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel používané na čerpacích staniciach pohonných látok, v autoservisoch, v pneuservisoch a v staniciach technickej kontroly áno áno 1 rok 19

2.4 Mechanické skúšky materiálu

2.4.1 Skúšobné trhacie stroje a lisy2),3) nie áno 2 roky 61
2.4.2 Kyvadlové kladivá na skúšky vrubovej a rázovej húževnatosti materiálov2),3) nie áno 2 roky 61
2.4.3 Stroje na skúšanie tečenia materiálu v ťahu2),3) 61
a) so zaťažovacím zariadením pákovým a s priamym zaťažením nie áno 5 rokov
b) so zaťažovacím zariadením pružinovým alebo iným nie áno 2 roky
2.4.4 Tvrdomery na betón3),10) nie áno 1 rok 63
2.4.5 Napínacie zariadenia na predpätý betón3) nie áno 1 rok 60
2.4.6 Momentové kľúče3) nie áno 1 rok 59

3. TEPELNOTECHNICKÉ VELIČINY

3.1 Teplota, teplo

3.1.1 Lekárske a zverolekárske teplomery4)
a) sklené áno áno bez obmedzenia 22
b) elektronické áno áno 2 roky 32
3.1.2 Teplomery používané na stanovenie sparného tepla pri bilančných meraniach2),3)
a) sklené áno áno 2 roky 38
b) elektrické áno áno 2 roky 37
3.1.3 Teplomery používané v objemových meradlách na lieh2),3) áno áno 3 roky 38
3.1.4 Prevodníky teploty používané v kafilérických zariadeniach3) áno áno 1 rok 37
3.1.5 Merače tepla a ich členy2) 51
a) kompaktné merače tepla áno áno 4 roky 51
b) prietokomery áno áno 4 roky 53
c) odporové snímače teploty áno áno 4 roky 37, 51
d) kalorimetrické počítadlá elektronické áno áno 4 roky 51
e) prevodníky tlaku áno áno 1 rok 33
3.1.6 Kombinované snímače teploty určené pre jadrové elektrárne typu VVER 440 áno áno 1 rok 54

4. ELEKTRICKÉ VELIČINY

4.1 Jednofázové a viacfázové striedavé dynamické (indukčné) elektromery (vrátane dvojtarifných) na priame meranie spotreby elektrickej energie2) áno áno 16 rokov 14
4.2 Jednofázové a viacfázové striedavé dynamické (indukčné) elektromery na nepriame meranie (pripojené cez meracie transformátory) spotreby elektrickej energie2) áno áno 12 rokov 14
4.3 Striedavé dynamické (indukčné) elektromery s mechanickým prídavným zariadením na meranie nadspotreby, meranie maxima a viactarifné elektromery áno áno 12 rokov 14
4.4 Jednofázové a viacfázové striedavé statické elektromery s elektronickým meracím systémom2) áno áno 12 rokov 14
4.5 Striedavé statické elektromery alebo striedavé dynamické (indukčné) elektromery s elektronickým prídavným zariadením na meranie nadspotreby, meranie maxima a viactarifné elektromery2) áno áno 5 rokov 14
4.6 Meracie transformátory prúdu a napätia používané v spojení s elektromermi2) áno áno bez obmedzenia 52

5. OPTICKÉ VELIČINY

5.1 Svetelné veličiny

5.1.1 Luxmetre s kremíkovým fotodetektorom3) nie áno 2 roky 57
5.1.2 Luxmetre so selénovým fotodetektorom3) nie áno 1 rok 57

6. VELIČINY ČASU, FREKVENCIE A AKUSTIKY

6.1 Akustický tlak

6.1.1 Zvukomery a integrujúce zvukomery3) áno áno 2 roky 42
6.1.2 Pásmové filtre3) áno áno 2 roky 42
6.1.3 Tónové audiometre4) áno áno 2 roky 44
6.1.4 Meracie mikrofóny3) áno áno 1 rok 49
6.1.5 Osobné zvukové expozimetre3) áno áno 2 roky 42
6.1.6 Akustické kalibrátory3),4) áno áno 1 rok 45

7. FYZIKÁLNO-CHEMICKÉ VELIČINY

7.1 Hustota

7.1.1 Laboratórne hustomery s hodnotou dielika < 1 kg . m-3 s výnimkou hustomerov na meranie zrnitosti zemín (Casagrande)2),3) áno áno bez obmedzenia -
7.1.2 Laboratórne liehomery s hodnotou dielika ≤ 0,2 %2),3) áno áno bez obmedzenia 16
7.1.3 Laboratórne cukromery s hodnotou dielika 0,1 %2),3) áno áno bez obmedzenia -
7.1.4 Laboratórne muštomery s hodnotou dielika 0,2 kg . hl-1 2),3) áno áno bez obmedzenia -

7.2 Index lomu (Refraktometria)

7.2.1 Vizuálne hranolové refraktometre s najväčšou dovolenou chybou indexu lomu v ráde 10-4 2),3) nie áno 2 roky 67
7.2.2 Vizuálne hranolové refraktometre s najväčšou dovolenou chybou indexu lomu v ráde 10-5 2),3) nie áno 3 roky 67
7.2.3 Digitálne hranolové refraktometre s najväčšou dovolenou chybou indexu lomu v ráde 10-4 a 10-5 2),3) áno áno 2 roky 67

7.4 Vlhkosť pevných látok

7.4.1 Vlhkomery na obilniny a olejniny I. triedy presnosti2) áno áno 1 rok 36

7.5 Chemické zloženie

7.5.1 Analyzátory výfukových plynov motorových vozidiel so zážihovým motorom3) áno áno 1 rok 23
7.5.2 Analyzátory dychu3) áno áno 1 rok s výnimkou analyzátorov dychu pracujúcich na elektrochemickom princípe a uvedených na trh do 31. 12. 2000, kde je 6 mesiacov 25

8. VELIČINY ATÓMOVEJ A JADROVEJ FYZIKY

8.1 Meradlá na kontrolu dodržiavania prevádzkových limitov a na kontrolu referenčných úrovní aktivity a objemovej aktivity z vypustí jadrových zariadení, zo zariadení na ťažbu alebo úpravu rádioaktívnych surovín, spracovanie alebo aplikáciu rádioaktívnych materiálov a z úpravní rádioaktívneho odpadu a na stanovenie radiačnej záťaže z vypustí3) áno áno 2 roky 43
8.2 Meradlá aktivity diagnostických a terapeutických preparátov aplikovaných pacientom in vivo3),4) áno áno 1 rok 43
8.3 Meradlá používané na určenie terapeuticky absorbovaných dávok ionizujúceho žiarenia aplikovaných pacientom3),4) áno áno 1 rok 41
8.4 Meradlá vnútornej rádioaktívnej kontaminácie osôb3),4) nie áno 2 roky 43
8.5 Meradlá objemovej aktivity radónu 222 vo vzduchu a vo vode a ekvivalentnej objemovej aktivity radónu 222 vo vzduchu3) nie áno 1 rok 43
8.6 Zostavy na meranie dozimetrických veličín používané v osobnej dozimetrii3) áno áno 1 rok 41
8.7 Meradlá a zostavy na meranie veličín rádioaktívnej premeny a dozimetrických veličín používané na kontrolu dodržiavania limitov v oblasti radiačnej ochrany alebo radiačnej bezpečnosti a na dôkazové meranie v rámci radiačnej monitorovacej siete3) áno áno 2 roky 41 43
8.8 Osobné hlásiče vopred nastavenej úrovne dozimetrických veličín a priamo odčítacie osobné dozimetre3) áno áno 2 roky 41
8.9 Meradlá kvality zväzkov a zdrojov rôntgenového žiarenia3),4) áno áno 2 roky 41
8.10 Stacionárne meradlá používané na vyhľadávanie skrytej rádioaktivity v osobnej a nákladnej preprave nie áno 2 roky 43

1) Ak pri schválení typu meradla alebo pri certifikácii typu meradla nebol určený iný čas platnosti overenia.
2) Meradlá používané pri meraniach súvisiacich s platbami a/alebo pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov.
3) Meradlá používané pri meraniach vyplývajúcich z osobitných predpisov, pri úradných meraniach, prípadne vyžadované štátnou správou.
4) Meradlá používané pri diagnostike a plánovaní terapie, súvisiace s priamym ohrozením zdravia a života pacienta.
5) Tachografy spĺňajúce požiadavky vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 108/1976 Zb. o Európskej dohode o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) v znení neskorších predpisov.
6) Pri schvaľovaní typu meradiel sa vyžaduje vyjadrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky.
7) Váhy triedy presnosti IIII sú určené na váženie piesku, kamenia, tuhého komunálneho odpadu, stavebnej sutiny a na váženie malty a betónu u výrobcov a prepravcov.
8) Výroba a dovoz obalov podlieha metrologickému dozoru.
9) STN ISO 3310-1, STN ISO 3310-2, STN ISO 3310-3.
10) STN 73 1373.
11) Len do menovitého prietoku Qn 400 m3 . h-1 vrátane.
12) Len do menovitého prietoku Qn 200 m3 . h-1 vrátane.
13) Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.
14) Len ak nedôjde k naplneniu § 9 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 436/2001 Z. z.
15) Overenie podľa bodu 8.2 STN EN 45501.".

3. V prílohe č. 19 druhej časti bode 2.2 sa slová „v rozsahu od 10 oC do +40 oC“ nahrádzajú slovami „v rozsahu od –10 oC do +40 oC“.

4. V prílohe č. 19 druhej časti bode 5.1.3 písm. c) sa slová „1000 cyklom tlaku“ nahrádzajú slovami „10 000 cyklom tlaku“.

5. V prílohe č. 25 druhej časti bode 3.1 sa za prvú vetu vkladá veta, ktorá znie:

„V prípade analyzátorov dychu pracujúcich na elektrochemickom princípe a uvedených na trh do 31. 12. 2000 je merací rozsah najmenej do 1,40 mg/l.“.

6. V prílohe č. 25 druhej časti bode 3.2 druhá veta znie:

„Pri metrologickej kontrole alebo pri manuálnej kalibrácii rozlišuje meradlo hodnotu 0,001 mg/l, v prípade analyzátorov dychu pracujúcich na elektrochemickom princípe a uvedených na trh do 31. 12. 2000 hodnotu 0,01 mg/l.“.

7. V prílohe č. 28 druhej časti bode 1.6 sa za číslo „50“ vkladá čiarka a číslo „40“ a na konci sa pripája táto veta:

„Povolenými jednotkami objemu sú l, dm3, dl, cl, ml a cm3.“.

8. V prílohe č. 41 bod 2.4.1 znie:

„Priamo odčítací osobný dozimeter je meradlo určené na stanovenie osobného dávkového ekvivalentu na účely osobnej dozimetrie, umožňujúce priame odčítanie meranej veličiny.“.

9. V prílohe č. 49 druhej časti bode 3.4.1 tabuľke č. 1 riadky „Súčiniteľ statického tlaku“, „Súčiniteľ teploty“ a „Súčiniteľ relatívnej vlhkosti“ znejú:

„Súčiniteľ statického tlaku bod 3.4.4 od -0,02 od -0,02 od -0,025 od -0,05 dB/kPa
do +0,02 do +0,02 do +0,025 do +0,05
Súčiniteľ teploty bod 3.4.5 od -0,02 od -0,02 od -0,02 od -0,035 dB/K
do +0,02 do +0,02 do +0,02 do +0,035
Súčiniteľ relatívnej vlhkosti bod 3.4.6 < 0,0004 - < 0,0004 < 0,0004 dB/%“.

10. V prílohe č. 49 druhej časti bode 3.4.2 tabuľke č. 2 riadky „Súčiniteľ statického tlaku“, „Súčiniteľ teploty“ a „Súčiniteľ relatívnej vlhkosti“ znejú:

„Súčiniteľ statického tlaku bod 3.4.4 od -0,03 od -0,03 od -0,03 dB/kPa
do +0,03 do +0,03 do +0,03
Súčiniteľ teploty bod 3.4.5 od -0,03 od -0,03 od -0,03 dB/K
do +0,03 do +0,03 do +0,03
Súčiniteľ relatívnej vlhkosti bod 3.4.6 od -0,001 od -0,001 od -0,001 dB/%“.
do +0,001 do +0,001 do +0,001

11. Za prílohu č. 64 sa dopĺňa príloha č. 65, ktorej nadpis znie: „Hmotnostné prietokomery na kvapaliny“.

12. Za prílohu č. 65 sa dopĺňa príloha č. 66, ktorej nadpis znie: „Hmotnostné prietokomery na plyny“.

13. Za prílohu č. 66 sa dopĺňa príloha č. 67, ktorej nadpis znie: „Refraktometre“.


Čl. II

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2002.


Dušan Podhorský v. r.


Príloha č. 65 k vyhláške č. 69/2002 Z. z.

HMOTNOSTNÉ PRIETOKOMERY NA KVAPALINY

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na hmotnostné prietokomery na kvapaliny pracujúce na coriolisovom princípe merania (ďalej len „hmotnostný prietokomer“), ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona na meranie pretečenej hmotnosti kvapalín.

2. Táto príloha sa vzťahuje na hmotnostné prietokomery na kvapaliny s hustotou od 500 kg/m3 do 2 000 kg/m3, viskozitou v rozsahu 0,5 mPa . s až 1 000 mPa . s a teplotou v rozsahu –50 oC až +200 oC.

3. Hmotnostné prietokomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

4. Hmotnostné prietokomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

5. Hmotnostné prietokomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

6. Hmotnostné prietokomery počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení hmotnostných prietokomerov

1. Termíny a definície

1.1 Hmotnostný prietok je hmotnosť kvapaliny pretečenej cez hmotnostný prietokomer za jednotku času. Hmotnosť je vyjadrená v kilogramoch alebo v tonách a čas v hodinách, minútach alebo v sekundách.

1.2 Objemový prietok je objem kvapaliny pretečenej cez hmotnostný prietokomer za jednotku času. Objem je vyjadrený v m3 alebo v litroch a čas v hodinách, minútach alebo v sekundách.

1.3 Pretečená hmotnosť je celková hmotnosť pretečenej kvapaliny, ktorá pretiekla cez hmotnostný prietokomer za daný čas.

1.4 Pretečený objem je objem kvapaliny pretečenej hmotnostným prietokomerom prislúchajúci pretečenej hmotnosti.

1.5 Maximálny prietok (qmax) je najväčší hmotnostný prietok, pri ktorom môže hmotnostný prietokomer pracovať za stálych a prerušovaných pracovných podmienok bez prekročenia najväčších dovolených chýb a najväčšej dovolenej hodnoty straty tlaku.

1.6 Minimálny prietok (qmin) je hmotnostný prietok, nad ktorým nesmú byť prekročené najväčšie dovolené chyby.

1.7 Maximálny objemový prietok (Qmax) je najväčší objemový prietok, pri ktorom môže hmotnostný prietokomer kategórie A pracovať za stálych a prerušovaných pracovných podmienok bez prekročenia najväčších dovolených chýb a najväčšej dovolenej hodnoty straty tlaku.

1.8 Minimálny objemový prietok (Qmin) je objemový prietok, nad ktorým nesmú byť prekročené najväčšie dovolené chyby hmotnostného prietokomera kategórie A.

1.9 Merací rozsah hmotnostného prietokomera je ohraničený maximálnym prietokom a minimálnym prietokom qmax a qmin.

1.10 Strata tlaku je strata tlaku v potrubí spôsobená prítomnosťou hmotnostného prietokomera.

1.11 Najmenšie merateľné množstvo je najmenšia pretečená hmotnosť, ktorú daný typ hmotnostného prietokomera môže odmerať bez prekročenia najväčšej dovolenej chyby.

1.12 Snímač hmotnostného prietokomera je časť hmotnostného prietokomera inštalovaná v potrubí, cez ktorú preteká kvapalina a kde sa v dôsledku coriolisovej sily a prietoku kvapaliny vytvára elektrický signál.

1.13 Vyhodnocovacia jednotka hmotnostného prietokomera je časť hmotnostného prietokomera, ktorá neprichádza do styku s meranou kvapalinou a spracúva elektrický signál zo snímača hmotnostného prietokomera a vyhodnocuje pretečenú hmotnosť a hmotnostný prietok.

1.14 Kalibračná konštanta snímača hmotnostného prietokomera je číslo, ktoré charakterizuje nastavenie snímača vzhľadom na jeho metrologické parametre.

2. Metrologické požiadavky

2.1 Triedy presnosti

Hmotnostné prietokomery sa zaraďujú do troch tried presnosti 0,2; 0,3 a 0,5.

2.2 Najväčšie dovolené chyby

Najväčšia dovolená chyba pretečenej hmotnosti v celom meracom rozsahu od qmin vrátane do qmax vrátane je

±0,5 % pre triedu presnosti 0,5,

±0,3 % pre triedu presnosti 0,3,

±0,2 % pre triedu presnosti 0,2.

Najväčšia dovolená chyba pretečeného objemu od Qmin vrátane do Qmax vrátane pre kategóriu A podľa bodu 2.7 je

±1 % pre triedu presnosti 0,5,

±0,5 % pre triedu presnosti 0,3,

±0,3 % pre triedu presnosti 0,2.

2.3 Merací rozsah

Merací rozsah hmotnostného prietokomera sa uvádza v rozhodnutí o schválení typu. Merací rozsah musí byť taký, aby pomer qmax/qmin bol najmenej 10.

2.4 Rozsah viskozity

Rozsah viskozity meraného média hmotnostného prietokomera sa uvádza v rozhodnutí o schválení typu. Rozsah viskozity musí byť taký, aby pomer najväčšej a najmenšej viskozity (v mPa . s) bol najmenej 5.

2.5 Rozsah hustoty

Rozsah hustoty meraného média hmotnostného prietokomera sa uvádza v rozhodnutí o schválení typu. Rozsah hustoty kvapaliny musí byť taký, aby pomer najväčšej a najmenšej hustoty (v kg/m3) bol najmenej 1,2.

2.6 Najmenšie merateľné množstvo

Najmenšie merateľné množstvo sa uvádza v rozhodnutí o schválení typu. Najmenšie merateľné množstvo nesmie byť väčšie ako množstvo pretečené pri qmax za 300 s.

2.7 Kategórie meradiel

Hmotnostné prietokomery sa členia do dvoch kategórií podľa tejto tabuľky:

Meraná veličina
Kategória A Pretečená hmotnosť Pretečený objem
Kategória B Pretečená hmotnosť -

Poznámka: Ak hmotnostný prietokomer kategórie B vyhodnocuje a zobrazuje aj pretečený objem, tento údaj sa považuje za informatívny.

3. Technické požiadavky

3.1 Konštrukcia – všeobecné ustanovenia

Hmotnostný prietokomer musí byť vyrobený tak, aby zaručoval

a) dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,

b) splnenie ustanovení tejto prílohy za bežných podmienok používania.

Ak sú hmotnostné prietokomery vystavené náhodnému spätnému prúdeniu, musia takýto spätný chod zaznamenať.

3.1.1 Materiály

Hmotnostný prietokomer musí byť zhotovený z materiálov, ktoré sú na účely používania hmotnostného prietokomera primerane pevné a trvanlivé. Všetky materiály použité na výrobu hmotnostných prietokomerov musia byť odolné proti vnútornej a normálnej vonkajšej korózii. Zmeny teploty kvapaliny v rozsahu prevádzkovej teploty nesmú škodlivo ovplyvniť materiály, z ktorých je hmotnostný prietokomer vyrobený.

3.1.2 Tesnosť – odolnosť proti tlaku

Hmotnostný prietokomer musí trvale odolávať stálemu pôsobeniu tlaku kvapaliny, pre ktorý bol navrhnutý (najvyšší prevádzkový tlak), bez zlyhania funkcie, bez netesnosti, bez presakovania cez steny alebo bez trvalej deformácie. Najnižšia hodnota tohto tlaku je 10 barov.

3.1.3 Strata tlaku

Hodnota straty tlaku sa zisťuje pri technických skúškach pri schvaľovaní typu; strata tlaku nesmie prekročiť hodnotu 0,1 MPa pri maximálnom prietoku.

3.1.4 Napájanie hmotnostného prietokomera

3.1.4.1 Prerušenie napájania

Hmotnostný prietokomer musí byť konštruovaný tak, aby si pri odstavení elektrického napájania udržal namerané hodnoty a parametre najmenej 12 mesiacov od okamihu prerušenia napájania.

3.1.4.2 Kolísanie napájania

Hmotnostný prietokomer musí merať bez významnej zmeny metrologických parametrov, ak sa zmení napájacie napätie o +10 % a –5 %.

3.2 Počítadlo

Hmotnostný prietokomer musí byť vybavený počítadlom, ktoré musí umožňovať spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie nameranej pretečenej hmotnosti vyjadrenej v gramoch, kilogramoch alebo v tonách a v ich násobkoch.

Hmotnostný prietokomer kategórie A musí byť vybavený aj počítadlom, ktoré musí umožňovať spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie nameraného pretečeného objemu vyjadreného v m3 alebo v litroch a v ich násobkoch.

Hmotnostný prietokomer kategórie A musí umožňovať jednoduché a jednoznačné odčítanie hustoty kvapaliny v kg/m3 alebo v kg/l a v ich násobkoch.

3.2.1 Počet číslic počítadla a hodnota dielika

Hodnota dielika počítadla zobrazujúceho údaj pretečenej hmotnosti je 10n kg alebo 10n t, kde n je celé číslo. Hodnota dielika počítadla pretečeného objemu hmotnostného prietokomera kategórie A je 10n l alebo 10n m3, kde n je celé číslo. Kapacita počítadla musí zodpovedať najmenej 2 000 hodinám prevádzky hmotnostného prietokomera pri maximálnom prietoku (qmax).

3.2.2 Čitateľnosť dielika počítadla pretečenej hmotnosti a pretečeného objemu hmotnostného prietokomera kategórie A musí byť taká, aby hodnota dielika pri najmenšom merateľnom množstve spôsobovala relatívnu chybu menšiu, ako je štvrtina najväčšej dovolenej chyby meradla.

3.2.3 Počítadlo môže byť vybavené prídavným zariadením alebo počítadlom na skúšku hmotnostného prietokomera, ktoré môže mať takéto vyhotovenie:

a) ako časť základného počítadla radom za sebou idúcich číslic,

b) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného trvalo, prostredníctvom prepnutia počítadla do skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,

c) prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného dočasne,

d) prostredníctvom elektronického impulzného výstupu,

e) kombináciou týchto systémov.

3.3 Zobrazovač hustoty kvapaliny

Zobrazovanie hustoty kvapaliny hmotnostného prietokomera kategórie A musí byť také, aby hodnota dielika nepresiahla 0,3 kg/m3.

3.4 Zobrazovač teploty

Hmotnostný prietokomer musí byť vybavený zobrazovačom teploty s hodnotou dielika nepresahujúcou 0,2 oC.

3.5 Zobrazovač okamžitého hmotnostného prietoku a objemového prietoku

Hmotnostný prietokomer musí byť vybavený zobrazovačom okamžitého hmotnostného prietoku zobrazujúceho prietok v kg/h, t/h alebo v ich násobkoch. Hmotnostný prietokomer kategórie A musí byť vybavený aj zobrazovačom objemového prietoku zobrazujúceho prietok v m3/h alebo v l/h, alebo v ich násobkoch. Hodnota dielika zobrazovača hmotnostného prietoku a objemového prietoku musí byť menšia alebo rovná dvojnásobku najväčšej dovolenej chyby meradla.

3.6 Počítadlo času

Hmotnostný prietokomer, ak nie je súčasťou meracej zostavy, musí byť vybavený interným alebo externým počítadlom času, ktoré zaznamenáva čas prostredníctvom jedného z týchto spôsobov:

a) počet hodín prevádzky hmotnostného prietokomera s najmenšou kapacitou počítadla 10 000 hodín,

b) aktuálne údaje o odpojení a pripojení hmotnostného prietokomera na zdroj napätia v reálnom čase, pričom hmotnostný prietokomer musí byť schopný si pamätať najmenej 200 hodnôt o odpojení alebo pripojení v reálnom čase,

c) počet hodín odpojenia hmotnostného prietokomera s najmenšou kapacitou počítadla 10 000 hodín,

d) kombináciou uvedených spôsobov, pričom postačuje, ak hmotnostný prietokomer spĺňa požiadavku iba jedného spôsobu.

4. Značky a nápisy

4.1 Identifikačné nápisy

4.1.1 Na vyhodnocovacej jednotke hmotnostného prietokomera alebo na informačnom štítku musia byť vyznačené čitateľne a nezmazateľne, oddelene alebo spolu tieto údaje:

a) značka schváleného typu,

b) značka alebo meno výrobcu,

c) rok výroby a výrobné číslo vyhodnocovacej jednotky hmotnostného prietokomera,

d) rok výroby a výrobné číslo snímača hmotnostného prietokomera,

e) maximálny prietok a minimálny prietok,

f) maximálny objemový prietok a minimálny objemový prietok pri hmotnostných prietokomeroch kategórie A,

g) maximálny prevádzkový tlak v baroch, ak prekračuje 10 barov,

h) rozsah hustoty,

i) teplotný rozsah v prípade, že sa bude merať pretečený objem kvapaliny s teplotou pod 5 oC alebo nad +45 oC,

j) rozsah viskozity a charakter kvapaliny, na ktorej meranie je hmotnostný prietokomer určený,

k) kalibračná konštanta snímača hmotnostného prietokomera.

4.1.2 Na snímači hmotnostného prietokomera musia byť vyznačené

a) jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku kvapaliny,

b) typ snímača hmotnostného prietokomera,

c) rok výroby a výrobné číslo snímača hmotnostného prietokomera,

d) rok výroby a výrobné číslo vyhodnocovacej jednotky hmotnostného prietokomera,

e) značka schváleného typu hmotnostného prietokomera,

f) kalibračná konštanta snímača hmotnostného prietokomera.

4.1.3 Všetky nápisy musia byť priamo viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné za bežných podmienok používania hmotnostného prietokomera.

4.2 Umiestnenie overovacích značiek

Miesto na umiestnenie overovacích značiek musí byť na dôležitej časti hmotnostného prietokomera, spravidla na telese, kde musia byť zreteľne viditeľné bez potreby demontáže meradla.

5. Schválenie typu

5.1 Počet hmotnostných prietokomerov určených na skúšanie

Počet hmotnostných prietokomerov, ktoré žiadateľ predloží na skúšky, je uvedený v tejto tabuľke:

Počet veľkostí pri jednom type Počet hmotnostných prietokomerov
Jedna veľkosť meradiel 2 ks
Dve a viac veľkostí meradiel 2 ks jednej veľkosti + 1 ks každej inej veľkosti

5.2 Tlak

Pre metrologické skúšky (bod 5.4) tlak na výstupe hmotnostného prietokomera musí byť dostatočne veľký na to, aby sa zabránilo kavitácii.

5.3 Skúšobné zariadenie

Hmotnostné prietokomery sa musia skúšať jednotlivo a v každom prípade tak, aby sa preukázali jednotlivé charakteristiky každého meradla.

Zariadenie, na ktorom sa vykoná skúška, musí byť nadviazané na národné etalóny, pričom relatívna rozšírená neistota pri stanovení pretečenej hmotnosti neprekročí 0,05 % vrátane vplyvu rôznych chýb a relatívna rozšírená neistota pri stanovení pretečeného objemu neprekročí 0,08 %.

Relatívna rozšírená neistota pri meraní tlaku neprekročí 5 %. Počas každej skúšky pomerné kolísanie hmotnostného prietoku nesmie byť väčšie ako 2 %.

5.4 Postup pri skúšaní

Skúšky pozostávajú z nasledujúcich úkonov vykonaných v takomto poradí:

1. tlaková skúška tesnosti – každý hmotnostný prietokomer musí

a) odolať bez netesnosti a bez presakovania cez steny tlaku 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 15 minút [bod 4.1.1 písm. g)],

b) bez poškodenia alebo bez zmeny metrologických parametrov odolať tlaku 20 barov alebo dvojnásobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [bod 4.1.1 písm. g)],

2. stanovenie kriviek chýb pretečenej hmotnosti v závislosti od prietoku pri určení vplyvu teploty média, hustoty média, viskozity média a pri zohľadnení bežných podmienok inštalácie pre daný typ hmotnostného prietokomera (polohy inštalácie a pod.) uvedených výrobcom,

3. pri hmotnostných prietokomeroch kategórie A aj stanovenie kriviek chýb pretečeného objemu v závislosti od hmotnostného prietoku pri zohľadnení bežných podmienok inštalácie pre daný typ hmotnostného prietokomera (polohy inštalácie a pod.) uvedených výrobcom,

4. stanovenie kriviek chýb pretečenej hmotnosti v závislosti od prietoku pri zohľadnení teplôt okolia vyhodnocovacej jednotky hmotnostného prietokomera uvedených výrobcom,

5. stanovenie najmenšieho merateľného množstva.

Výsledky skúšok 2, 3 a 4 musia poskytnúť dostatočný počet bodov na presné vynesenie kriviek v celom rozsahu.

Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa musia stanoviť chyby merania ako najmenšia požiadavka pri týchto hodnotách prietokov:

qmin, ak je nižší ako 0,1 qmax, 0,1 qmax, 0,15 qmax, 0,25 qmax, 0,5 qmax, 0,7 qmax, qmax.

Pri stanovení najmenšieho merateľného množstva sa uskutoční metrologická skúška pri qmin a qmax a pri kategórii A aj pri Qmin a Qmax, pričom pri každom prietoku sa uskutočnia aspoň tri merania.

5.5 Podmienky schválenia typu

Typ hmotnostného prietokomera sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:

a) je v zhode s administratívnymi, technickými a metrologickými požiadavkami,

b) skúšky 1 až 5 v bode 5.4 preukážu zhodu s bodmi 2 a 3, ak ide o metrologické a technické požiadavky,

c) ak zistené chyby meradla v každom bode hmotnostného prietoku (pri každej sérii skúšok) nebudú odlišné o viac ako o hodnotu polovice najväčšej dovolenej chyby meradla pre príslušnú triedu presnosti v porovnaní s pôvodnou krivkou,

d) ak zistené chyby meradla pri skúške najmenšieho merateľného množstva nebudú väčšie o viac ako o hodnotu najväčšej dovolenej chyby meradla pre príslušnú triedu presnosti alebo kategóriu.

6. Prvotné a následné overenie

6.1 Prvotné a následné overenie sa musí vykonať prostredníctvom zariadenia, ktoré je nadviazané na národný etalón Slovenskej republiky. Priestory a skúšobné zariadenie musia zabezpečiť overenie v bezpečných, spoľahlivých podmienkach a bez straty času osôb zodpovedných za skúšanie. Musia byť splnené požiadavky bodu 5.3, ale hmotnostné prietokomery možno skúšať aj v sérii, ak je to potrebné. Okrem toho možno požadovať osobitné opatrenia na zabránenie vzájomnému ovplyvňovaniu meradiel. Skúšobná kvapalina musí mať hustotu najviac o 40 % odlišnú od priemernej hustoty kvapaliny, na ktorej meranie pretečeného množstva sa hmotnostný prietokomer používa.

Teplota skúšobnej kvapaliny sa môže líšiť najviac o 40 oC od priemernej teploty kvapaliny, pri ktorej sa hmotnostný prietokomer používa.

6.2 Skúšobné zariadenie musí reprodukovať jednotku pretečenej hmotnosti alebo pretečeného objemu s relatívnymi rozšírenými neistotami nepresahujúcimi

0,06 % pretečenej hmotnosti vrátane vplyvu rôznych chýb pri hmotnostných prietokomeroch triedy presnosti 0,2,

0,08 % pretečenej hmotnosti vrátane vplyvu rôznych chýb pri hmotnostných prietokomeroch triedy presnosti 0,3,

0,1 % pretečenej hmotnosti vrátane vplyvu rôznych chýb pri hmotnostných prietokomeroch triedy presnosti 0,5,

0,08 % pretečeného objemu vrátane vplyvu rôznych chýb pri hmotnostných prietokomeroch kategórie A triedy presnosti 0,2,

0,1 % pretečeného objemu vrátane vplyvu rôznych chýb pri hmotnostných prietokomeroch kategórie A tried presnosti 0,3 a 0,5.

6.3 Hmotnostné prietokomery triedy presnosti 0,5 možno skúšať aj na mieste inštalácie, pričom sa použije transportovateľné skúšobné zariadenie pri dodržaní podmienok bodu 6.2.

6.4 Hmotnostné prietokomery tried presnosti 0,3 a 0,2 sa skúšajú prostredníctvom stacionárneho systému so systémom zásobovania kvapalinou s prepadovou nádobou, pričom relatívna zmena prietoku počas skúšky nesmie byť väčšia ako 0,4 %.

6.5 Overenie zahŕňa skúšku správnosti pri najmenej piatich bodoch hmotnostného prietoku:

medzi 0,9 qmax až qmax,

medzi 0,5 qmax až 0,55 qmax,

medzi 0,25 qmax až 0,27 qmax,

medzi 0,15 qmax až 0,17 qmax,

medzi qmin až 1,1 qmin,

pričom pri hmotnostných prietokomeroch kategórie A sa skúška správnosti vykoná aj pre pretečený objem.

Najväčšie dovolené chyby sú uvedené v bode 2.2.

6.6 Hmotnostné prietokomery triedy presnosti 0,2 sa skúšajú v jednom bode prietoku aj pri hustote kvapaliny, ktorá sa rovná priemernej prevádzkovej hustote kvapaliny s najväčšou odchýlkou hustoty 5 %. Táto skúška sa môže uskutočniť aj na mieste inštalácie.

6.7 Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, hmotnostný prietokomer sa musí nastaviť tak, aby nie všetky chyby prekročili polovicu najväčšej dovolenej chyby.

Príloha č. 66 k vyhláške č. 69/2002 Z. z.

HMOTNOSTNÉ PRIETOKOMERY NA PLYNY

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na hmotnostné prietokomery na plyny (ďalej len „hmotnostný prietokomer“), ktoré sa používajú na meranie pretečenej hmotnosti plynov alebo pretečeného objemu plynov, ako určené meradlá podľa § 8 zákona. Hmotnostné prietokomery pracujú zvyčajne na coriolisovom princípe merania pretečenej hmotnosti, ale možno použiť aj iný princíp merania, ak takýto typ hmotnostného prietokomera spĺňa požiadavky tejto prílohy.

2. Hmotnostné prietokomery sa členia podľa spôsobu prevádzky na hmotnostné prietokomery merajúce množstvo plynov

a) v potrubných systémoch, ktoré slúžia na prepravu plynu (ďalej len „hmotnostný prietokomer plynovodu“); tento spôsob prevádzky charakterizujú ustálené, časom sa málo meniace prietoky a meranie veľkých množstiev plynu,

b) vo výdajných stojanoch, ktoré slúžia na plnenie tlakových nádob vo vozidlách (ďalej len „hmotnostný prietokomer výdajného stojana“); tento spôsob prevádzky charakterizujú rýchlo sa meniace prietoky a meranie malých množstiev plynu.

3. Hmotnostné prietokomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.

4. Hmotnostné prietokomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

5. Hmotnostné prietokomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

6. Hmotnostné prietokomery počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení hmotnostných prietokomerov

1. Termíny a definície

1.1 Hmotnostný prietok je hmotnosť plynu pretečeného cez hmotnostný prietokomer za jednotku času. Hmotnosť je vyjadrená v kilogramoch a čas v hodinách, minútach alebo v sekundách.

1.2 Objemový prietok je objem plynu pretečeného cez hmotnostný prietokomer za jednotku času vzhľadom na dohodnuté podmienky. Objem je vyjadrený v m3 alebo v litroch a čas v hodinách, minútach alebo v sekundách.

1.3 Pretečená hmotnosť je celková hmotnosť pretečeného plynu, ktorý pretiekol cez hmotnostný prietokomer za daný čas.

1.4 Pretečený objem je objem plynu pretečeného hmotnostným prietokomerom prislúchajúci pretečenej hmotnosti, prepočítaný na dohodnuté podmienky.

1.5 Maximálny prietok qmax je najväčší hmotnostný prietok, pri ktorom môže hmotnostný prietokomer pracovať za stálych a prerušovaných pracovných podmienok bez prekročenia najväčších dovolených chýb a najväčšej dovolenej hodnoty straty tlaku.

1.6 Minimálny prietok qmin je hmotnostný prietok, nad ktorým nesmú byť prekročené najväčšie dovolené chyby.

1.7 Merací rozsah je rozsah prietoku hmotnostného prietokomera ohraničený maximálnym prietokom a minimálnym prietokom.

1.8 Prevádzkový tlak je rozdiel medzi statickým tlakom plynu na vstupe do hmotnostného prietokomera pri prevádzke a atmosférickým tlakom.

1.9 Strata tlaku je strata tlaku v potrubí spôsobená prítomnosťou hmotnostného prietokomera.

1.10 Počítadlo je indikačné zariadenie hmotnostného prietokomera, ktoré zaznamenáva (indikuje) celkové hodnoty pretečeného množstva plynu v kg alebo v m3.

1.11 Základné podmienky sú určené hodnotami stavových veličín meraného plynu – tlaku pb, teploty Tb a relatívnej vlhkosti φb, používanými na vyjadrenie jeho objemu Vb alebo energie Eb, nezávisle od podmienok merania; ak nie je uvedené inak, sú základné podmienky určené takto:

pb = 101,325 kPa, Tb = 288,15 K (= 15 oC), φb = 0 %.

1.12 Najmenšie merateľné množstvo je najmenšia pretečená hmotnosť, ktorú daný typ hmotnostného prietokomera môže odmerať bez prekročenia najväčšej dovolenej chyby.

1.13 Snímač hmotnostného prietokomera je časť hmotnostného prietokomera inštalovaná v potrubí, cez ktorú preteká plyn a kde sa v dôsledku coriolisovej sily a prietoku plynu vytvára elektrický signál.

1.14 Vyhodnocovacia jednotka hmotnostného prietokomera je časť hmotnostného prietokomera, ktorá neprichádza do styku s meraným plynom a spracúva elektrický signál zo snímača hmotnostného prietokomera a vyhodnocuje pretečenú hmotnosť a hmotnostný prietok.

1.15 Kalibračná konštanta snímača hmotnostného prietokomera je číslo, ktoré charakterizuje nastavenie snímača vzhľadom na jeho metrologické parametre.

1.16 Plyn je zemný plyn, svietiplyn alebo iné horľavé plyny na báze uhľovodíkov.

2. Metrologické požiadavky

2.1 Metrologické vlastnosti

Hmotnostný prietokomer si musí zachovať svoje metrologické vlastnosti najmenej počas platnosti jeho overenia.

2.2 Hodnoty prietoku

Hodnoty maximálneho prietoku (qmax) a hodnoty minimálneho prietoku (qmin) musia byť volené tak, aby ich pomer qmax/qmin bol pre hmotnostné prietokomery

a) plynovodov qmax/qmin ≥ 20,

b) výdajných stojanov qmax/qmin ≥ 10.

Hodnoty maximálneho prietoku a minimálneho prietoku musia byť uvedené v rozhodnutí o schválení typu.

2.3 Najväčšie dovolené chyby

2.3.1 Chyba meradla sa vyjadruje relatívnou hodnotou v percentách ako pomer rozdielu medzi udanou hodnotou skúšaného meradla a konvenčne pravou hodnotou etalónového meradla ku konvenčne pravej hodnote etalónového meradla.

2.3.2 Hodnoty najväčších dovolených chýb hmotnostných prietokomerov plynovodov sú uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

Prietok q Najväčšie dovolené chyby
pri prvotnom overení a následnom overení počas používania
qmin ≤ q < qt ±2 % ±3 %
qt ≤ q ≤ qmax ±1 % ±1,5 %

Hodnoty prechodového prietoku qt hmotnostných prietokomerov plynovodov sú uvedené v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

Pracovný rozsah qmin : qmax qt
1 : 20 0,20 qmax
1 : 30 0,15 qmax
1 : 50 0,10 qmax
väčší ako 1 : 50 0,10 qmax

2.3.3 Hodnoty najväčších dovolených chýb hmotnostných prietokomerov výdajných stojanov sú uvedené v tabuľke č. 3.

Tabuľka č. 3

Prietok q Najväčšie dovolené chyby
pri prvotnom overení a následnom overení počas používania
qmin ≤ q ≤ qmax ±1,5 % ±2 %

2.3.4 Tieto chyby platia pre skúšky plynom pri tlaku. Metrologický orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o schválení typu, môže určiť prípady, pri ktorých sa môžu skúšky vykonávať vodou.

3. Technické požiadavky

3.1 Konštrukcia

3.1.1 Materiály

Hmotnostný prietokomer musí byť vyrobený z pevných materiálov, bez vnútorných pnutí, odolných proti korózii, chemickým účinkom meraných plynov a ich kondenzátov, z materiálov, ktoré sa v dôsledku starnutia menia čo najmenej.

3.1.2 Skriňa hmotnostného prietokomera

Skriňa hmotnostného prietokomera musí byť pevná a plynotesná pri najväčšom tlaku, ktorý pre skriňu uvádza výrobca hmotnostného prietokomera.

3.1.3 Ochrana proti vonkajším zásahom

Hmotnostný prietokomer musí byť konštruovaný tak, aby bez viditeľného poškodenia overovacích alebo zabezpečovacích značiek nebol možný zásah do meracieho alebo regulačného zariadenia, ktorý by mohol ovplyvniť správnosť merania.

3.1.4 Smer prúdenia plynu

Na hmotnostnom prietokomere, ktorého počítadlo registruje kladne len v jednom smere prúdenia plynu, musí byť tento smer prietoku vyznačený šípkou bez možnosti jej odstránenia na vstupnom hrdle alebo na skrini hmotnostného prietokomera. Táto šípka nie je nevyhnutná, ak je smer prietoku plynu určený konštrukčne.

3.1.5 Pracovná poloha

Ak je predpísaná určitá pracovná poloha hmotnostného prietokomera (horizontálna, vertikálna a pod.), musí byť vyznačená na vhodnom mieste hmotnostného prietokomera. Hmotnostný prietokomer možno používať len v tej polohe, ktorá je predpísaná a v ktorej bol overený.

3.1.6 Tesnosť – odolnosť proti tlaku

Hmotnostný prietokomer musí trvale odolávať stálemu pôsobeniu tlaku plynu, pre ktorý bol navrhnutý (najvyšší prevádzkový tlak), bez zlyhania funkcie, bez netesnosti, bez zmeny metrologických vlastností alebo bez trvalej deformácie.

3.2 Prídavné zariadenia

3.2.1 Hmotnostný prietokomer môže byť vybavený prídavnými zariadeniami, ktorými môžu byť

a) predplatné zariadenia slúžiace na fakturáciu pretečenej hmotnosti alebo pretečeného objemu,

b) impulzné vysielače, ktorých výstup musí mať označenie hodnoty jedného impulzu v tvare: 1 impulz = ... kg, m3 alebo dm3 alebo 1 kg alebo 1 m3 = ... impulzov,

c) registračné zariadenia s možnosťou vynulovania údajov počítadla.

3.2.2 Tieto prídavné zariadenia, ak je nimi hmotnostný prietokomer vybavený, považujú sa za súčasť meradla. Musia byť pripojené pri prvotnom aj následnom overení. Nie sú dané osobitné požiadavky týkajúce sa ich vplyvu na meracie vlastnosti hmotnostných prietokomerov.

3.2.3 Ak nie je k hmotnostnému prietokomeru pripojené prídavné zariadenie, pripájacie výstupy hmotnostného prietokomera musia byť zabezpečené proti neoprávnenej manipulácii.

3.3 Napájanie hmotnostného prietokomera

3.3.1 Prerušenie napájania

Hmotnostný prietokomer plynovodu musí byť konštruovaný tak, aby si pri odstavení elektrického napájania udržal namerané hodnoty a parametre najmenej 12 mesiacov od okamihu prerušenia napájania.

3.3.2 Kolísanie napájania

Hmotnostný prietokomer musí merať bez zmeny metrologických parametrov, ak sa napájacie napätie zmení alebo kolíše v intervale +5 % až –5 % od menovitého napájacieho napätia.

3.4 Počítadlá a kontrolný prvok

3.4.1 Počítadlá

Hmotnostný prietokomer musí mať počítadlo alebo iné zariadenie zaznamenávajúce pretečenú hmotnosť. Metrologický orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o schválení typu, môže určiť prípady, pri ktorých sa počítadlom alebo iným zariadením zobrazujú aj ďalšie údaje, a to

a) pretečený objem pri základných podmienkach,

b) hmotnostný prietok,

c) objemový prietok plynu pri základných podmienkach.

3.4.1.1 Počítadlo pozostáva z číslicových valčekov alebo z displeja, kde číselný údaj na danom mieste počítadla predstavuje kilogramy alebo ich dekadické násobky, alebo podiely.

3.4.1.2 Počítadlo hmotnostného prietokomera plynovodu musí mať najmenej toľko miest, aby hmotnosť pretečená za 2 000 hodín pri najväčšom prietoku qmax nezmenila všetky číslice na hodnotu 9.

3.4.2 Kontrolný prvok

3.4.2.1 Hmotnostný prietokomer musí byť vyhotovený tak, aby sa jeho overenie mohlo vykonať s dostatočnou presnosťou v dostatočne krátkom čase. Na tento účel musí byť hmotnostný prietokomer konštruovaný so zabudovaným kontrolným prvkom alebo s usporiadaním, ktoré umožní odčítanie meraného údaja s dostatočnou presnosťou.

3.4.2.2 Hodnota dielika kontrolného prvku alebo hodnota najmenšieho zobrazeného čísla počítadla je menšia ako 0,1 % pretečenej hmotnosti meranej počas troch minút pri najväčšom prietoku.

3.4.3 Valčeky a zobrazované čísla počítadiel

Priemer valčekov, ak sa použijú, je najmenej 16 mm. Výška zobrazovaných číslic na počítadle je najmenej 4 mm.

3.4.4 Odčítanie na počítadle

Počítadlo musí byť vyhotovené tak, aby sa na ňom dalo odčítať jednoduchým zoradením číslic.

3.5 Odbery tlaku

3.5.1 Hmotnostné prietokomery môžu mať na vstupe a na výstupe tesne pri pripojení (prírubách) odbery statického tlaku (rúrkové vývody) slúžiace na meranie straty tlaku. Tlak meraný na vstupe predstavuje referenčný tlak, ak sa hmotnostný prietokomer overuje objemovou metódou.

3.5.2 Otvory na odbery tlakov majú priemer najmenej 3 mm. Ak odbery tlakov majú tvar štrbiny, potom tieto štrbiny majú šírku najmenej 2 mm v smere prúdenia a plochu prierezu najmenej 10 mm2.

3.5.3 Odbery tlakov sú opatrené prostriedkami na plynotesné uzavretie.

4. Označenie

4.1 Nápisy

4.1.1 Hmotnostný prietokomer musí mať na počítadle alebo na skrini štítok, na ktorom sú vyznačené tieto údaje:

a) značka schváleného typu,

b) meno výrobcu alebo jeho značka,

c) maximálny prietok vyjadrený napríklad v tvare: qmax = ... kg•h-1,

d) minimálny prietok vyjadrený napríklad v tvare: qmin = ... kg•h-1,

e) maximálny prevádzkový tlak vyjadrený napríklad v tvare: pmax = ... MPa (alebo kPa, bar),

f ) výrobné číslo a rok výroby,

g) pri hmotnostných prietokomeroch vybavených prídavnými zariadeniami uvedenými v bode 3.2 sa vyznačia údaje uvedené v tomto bode. Tieto údaje môžu byť na samostatnom štítku na prietokomere,

h) pri hmotnostných prietokomeroch výdajných stojanov sa uvádza najmenšie merateľné množstvo vyjadrené napríklad v tvare: mmin = ... kg,

i) kalibračná konštanta snímača hmotnostného prietokomera.

Tieto nápisy musia byť priamo viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné pri používaní hmotnostného prietokomera.

4.1.2 Metrologický orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o schválení typu, môže určiť prípady, v ktorých treba uviesť na štítku druh plynu.

4.2 Umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek

4.2.1 Všeobecné podmienky

Miesto na umiestnenie značiek sa musí zvoliť tak, aby demontáž časti hmotnostného prietokomera s umiestnenou značkou spôsobila poškodenie tejto značky.

4.2.2 Štítok s údajmi

Štítok s údajmi sa nesmie dať odstrániť bez poškodenia tejto značky.

4.2.3 Na hmotnostných prietokomeroch musia byť miesta na umiestnenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky na

a) všetkých štítkoch, na ktorých sú údaje predpísané v bode 4.1,

b) všetkých častiach skrine, ktoré nemôžu byť inak chránené proti zásahu umožňujúcemu ovplyvnenie správnosti merania,

c) pripojeniach odpojiteľných prídavných zariadení alebo na ochranných zariadeniach.

5. Schválenie typu

5.1 Na technické skúšky pri schvaľovaní typu sa predkladá jedna vzorka až tri vzorky hmotnostných prietokomerov. Vykonávateľ technických skúšok môže žiadať o predloženie hmotnostných prietokomerov viacerých veľkostí, ak sa požaduje súčasné schvaľovanie týchto veľkostí. V závislosti od výsledku skúšok môže vyžiadať ďalšie vzorky hmotnostných prietokomerov.

5.2 Skúška správnosti hmotnostných prietokomerov plynovodov

5.2.1 Typ a vzorky hmotnostných prietokomerov musia spĺňať požiadavky bodu 3.

5.2.2 Hmotnostné prietokomery sú inštalované v meracej trati podľa návodu výrobcu. Potrubia pripojené na vstup a na výstup hmotnostného prietokomera majú ten istý menovitý rozmer ako hmotnostný prietokomer.

5.2.3 Určenie krivky chýb

5.2.3.1 Chyby vzoriek hmotnostných prietokomerov sa určia pri hodnotách prietoku rozložených v pracovnom rozsahu, ktorý je uvedený v bode 2.3.2.

5.2.3.2 Krivka chýb skúšaných hmotnostných prietokomerov sa určí najmenej pri siedmich prietokoch. Tieto prietoky sú: qmax, 0,7 qmax, 0,4 qmax, 0,2 qmax, 0,1 qmax, 3 qmin, qmin.

5.2.3.3 Okrem toho rozdiel medzi maximom a minimom krivky chýb ako funkcie prietoku q v rozsahu prietoku 0,4 qmax až qmax nesmie prekročiť pri žiadnom hmotnostnom prietokomere 1 %.

5.2.3.4 Pri skúškach hmotnostného prietokomera plynovodu sa nezisťuje najmenšie merateľné množstvo.

5.3 Skúška správnosti hmotnostného prietokomera výdajných stojanov

5.3.1 Typ a vzorky hmotnostných prietokomerov musia spĺňať požiadavky bodu 3.

5.3.2 Hmotnostné prietokomery sú inštalované vo výdajnom stojane alebo sú pripojené na zdroj stlačeného zemného plynu podľa návodu výrobcu. Potrubia pripojené na vstup a na výstup hmotnostného prietokomera majú ten istý menovitý rozmer ako hmotnostný prietokomer.

5.3.3 Chyby vzoriek hmotnostných prietokomerov sa určia pri plnení tlakovej nádoby, ktorej veľkosť zodpovedá najmenšej veľkosti tlakových nádob montovaných do vozidiel, pre ktoré je výdajný stojan určený, napríklad pre osobné automobily, autobusy.

5.3.4 Hodnoty chýb hmotnostných prietokomerov sa stanovia pri troch opakovaných plneniach prázdnej tlakovej nádoby. Ďalej sa chyby stanovia pri dvoch opakovaných plneniach nádoby, v ktorej je tlak plynu zodpovedajúci 0,2.pmax tlakovej nádoby, a pri dvoch opakovaných plneniach nádoby, v ktorej je tlak plynu zodpovedajúci 0,4.pmax tlakovej nádoby.

5.3.5 Opakovaným plnením tlakovej nádoby, v ktorej sa postupne zvyšuje tlak plynu pred plnením, stanoví sa najmenšie merateľné množstvo, pri ktorom nie je ešte prekročená najväčšia dovolená chyba podľa bodu 2. Merania sa vykonajú na všetkých vzorkách, za smerodajnú sa berie najväčšia hodnota chyby z daných vzoriek.

5.4 Skúška trvanlivosti

5.4.1 Skúška trvanlivosti sa vykoná stlačeným plynom. Keď výrobca preukáže, že materiál hmotnostného prietokomera je dostatočne odolný pri pôsobení plynu, vykonávateľ skúšky typu môže rozhodnúť, aby sa skúška trvanlivosti vykonala vodou.

5.4.2 Trvanie skúšky trvanlivosti hmotnostných prietokomerov plynovodov je upravené tak, aby odmeraný objem zodpovedal najväčšiemu prietoku počas 1 000 hodín. Skúška sa skončí za 108 dní; vykonáva sa na jednej vzorke hmotnostného prietokomera.

5.4.3 Krivka chýb hmotnostného prietokomera plynovodu po skúške trvanlivosti musí byť v rozsahu najväčších dovolených chýb počas používania stanovených v bode 2.

5.4.4 Trvanie skúšky trvanlivosti hmotnostného prietokomera výdajného stojana je upravené tak, aby sa vykonal počet najmenej 100 plnení tlakových nádob. Skúška sa skončí za 108 dní; vykonáva sa na jednej vzorke hmotnostného prietokomera.

5.4.5 Hodnoty chýb hmotnostného prietokomera výdajného stojana po skúške trvanlivosti musia byť v rozsahu najväčších dovolených chýb počas používania stanovených v bode 2.

5.4.6 Ak z ekonomických dôvodov nemožno zabezpečiť skúšku trvanlivosti v uvedenom rozsahu, vykonávateľ technických skúšok môže stanoviť iný postup vykonania skúšok trvanlivosti.

5.5 Pri hmotnostných prietokomeroch, ktoré merajú pretečenú hmotnosť alebo pretečený objem v oboch smeroch, musí sa vykonať skúška správnosti oboch smerov. Skúška trvanlivosti sa vykoná iba pre jeden smer prúdenia plynu.

5.6 Zmena už schváleného typu

Pri schvaľovaní zmeneného typu už predtým schváleného typu vykonávateľ technických skúšok pri schvaľovaní typu, ktorý skúšal pôvodný typ, rozhodne podľa charakteru zmeny, či a v akom rozsahu sa uplatnia požiadavky bodov 5.1 až 5.3.

6. Prvotné a následné overenie

6.1 Hmotnostné prietokomery musia spĺňať požiadavky bodu 3, hmotnostný prietokomer sa skúša v tej polohe, v akej sa bude používať.

6.2 Skúšanie hmotnostného prietokomera plynovodu

6.2.1 Hmotnostné prietokomery sa inštalujú v meracej trati podľa návodu výrobcu. Potrubia pripojené na vstup a na výstup hmotnostného prietokomera majú mať ten istý menovitý rozmer ako hmotnostný prietokomer.

6.2.2 Chyba hmotnostného prietokomera nesmie prekročiť najväčšiu dovolenú chybu pri týchto prietokoch:

a) pri hmotnostných prietokomeroch s pracovným rozsahom 1 : 20

qmin, 0,1 qmax, 0,25 qmax, 0,40 qmax, 0, 7 q max, q max,

b) pri hmotnostných prietokomeroch s pracovným rozsahom 1 : 30

qmin, 0,05 qmax, 0,1 qmax, 0,25 q max, 0,40 qmax , 0,7 qmax, q max,

c) pri hmotnostných prietokomeroch s pracovným rozsahom 1 : 50 a vyšším

qmin, 0,05 qmax, 0,15 qmax, 0,25 q max, 0,40 qmax, 0,70 q max, q max.

6.2.3 Ak sa overenie vykonáva pri iných prietokoch, musí byť najmenej také účinné ako overovanie podľa bodu 6.2.2.

6.2.4 Hmotnostný prietokomer sa skúša plynom pri tlaku, ktorý je blízky prevádzkovému tlaku v mieste merania. V rozhodnutí o schválení typu možno určiť prípady, v ktorých sa môžu skúšky vykonávať vodou.

6.3 Skúšanie hmotnostného prietokomera výdajného stojana

6.3.1 Hmotnostné prietokomery sú inštalované vo výdajnom stojane podľa návodu výrobcu. Potrubia pripojené na vstup a na výstup hmotnostného prietokomera majú ten istý menovitý rozmer ako hmotnostný prietokomer.

6.3.2 Chyba hmotnostného prietokomera nesmie prekročiť najväčšiu dovolenú chybu pri troch opakovaných plneniach prázdnej tlakovej nádoby.

Príloha č. 67 k vyhláške č. 69/2002 Z. z.

REFRAKTOMETRE

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1. Táto príloha sa vzťahuje na vizuálne refraktometre a digitálne refraktometre s najväčšou dovolenou chybou indexu lomu v ráde 10-4 a 10-5 (ďalej len „refraktometre“) ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2. Digitálne refraktometre pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Vizuálne refraktometre pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti.

3. Refraktometre schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.

4. Refraktometre, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.

5. Refraktometre počas ich používania ako určených meradiel podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení refraktometrov

1. Termíny a definície

1.1 Refraktometer je meradlo, ktoré sa používa na meranie indexu lomu kvapalín a tuhých látok alebo veličín s ním funkčne spojených.

1.2 Index lomu n prostredia je podiel rýchlosti svetla v štandardnom vzduchu a rýchlosti svetla v meranom prostredí. Je to bezrozmerná veličina, číslo, ktoré možno označiť symbolom RI.

2. Technické požiadavky

2.1 Opis meradiel

2.1.1 Podľa spôsobu indikácie výsledku sa refraktometre členia na

a) vizuálne,

b) digitálne.

2.1.2 Vizuálny refraktometer je opticko-mechanický systém skladajúci sa z

a) meracieho hranola, pri niektorých typoch aj z osvetľovacieho hranola alebo z osvetľovacej doštičky,

b) stupnice,

c) optického systému na vizuálne odčítanie polohy rozhrania medzi tmavým a svetlým poľom zo stupnice alebo z opticko-mechanického systému na vizuálne nastavenie rozhrania medzi tmavým a svetlým poľom, alebo z obrazu štrbiny kolimátora na zámernú značku a na odčítanie meranej hodnoty zo stupnice,

d) kompenzátora disperzie tam, kde je možné merať pri bielom svetle,

e) teplomera indikujúceho teplotu meracieho hranola.

2.1.3 Digitálny refraktometer je opticko-elektrický systém skladajúci sa z

a) meracieho hranola,

b) zdroja svetla s filtrom pre vlnovú dĺžku λD = 589,3 nm,

c) snímača teploty a zo zariadenia na automatickú korekciu nameranej hodnoty na 20 oC,

d) optoelektrického detekčného systému,

e) digitálneho displeja indikujúceho namerané výsledky.

Zdrojom napätia je batéria alebo elektrická sieť. Digitálne refraktometre možno pripojiť na tlačiareň a na termostat.

2.2 Konštrukcia

2.2.1 Pohyblivé časti refraktometra sa musia pohybovať ľahko, ale nesmú sa pohybovať samovoľne.

2.2.2 Roviny meracieho a osvetľovacieho hranola alebo osvetľovacej doštičky musia k sebe priliehať, aby sa zabránilo vytekaniu vzorky.

2.2.3 Termostatizačná komora meracieho a osvetľovacieho hranola musí byť hermetická, aby voda z termostatizačného okruhu nevytekala. Musí mať otvor pre teplomer.

2.2.4 Justážne zariadenie a všetky časti meradla sa musia zabezpečiť tak, aby nemohli ovplyvniť výsledok merania.

2.2.5 Dioptrické nastavenie okulára musí byť najmenej v rozsahu od +3 dioptrií do -3 dioptrií.

2.2.6 Zorné pole musí byť dobre osvetlené. Rozhranie tmavého a svetlého poľa alebo obraz štrbiny kolimátora, podľa typu refraktometra, musia byť rovnobežné s delením stupnice alebo so zámernou značkou, alebo pri koincidencii rozhrania s priesečníkom nitkového kríža musí byť rozhranie symetrické s nitkovým krížom.

2.2.7 Hrany refraktometra musia byť zaoblené.

2.2.8 Refraktometre sú graduované pri 20 oC.

2.3 Materiál

2.3.1 Refraktometer musí byť vyrobený z materiálu, na ktorý merané vzorky a iné látky, s ktorými prichádza do kontaktu, nemajú nepriaznivý vplyv.

2.3.2 Tmel a tesnenie, ktorým je merací alebo osvetľovací hranol upevnený v kovových rámoch, musia byť odolné voči meraným vzorkám a čistiacim prostriedkom.

2.3.3 Optické komponenty musia byť zhotovené z vysokokvalitného homogénneho, priezračného a stabilného optického skla. Nesmú byť poškodené, t. j. nesmú mať hrubšie škrabance, nataveniny a iné kazy, ktoré sťažujú pozorovanie.

2.4 Stupnica

2.4.1 Stupnica refraktometra môže byť lineárna alebo nelineárna. Môže byť

a) v hodnotách indexu lomu,

b) v % alebo v Brixoch, čo vyjadruje hmotnostný podiel sacharózy v gramoch v 100 g vodného roztoku, konvenčne zodpovedajúci hmotnostnej koncentrácii cukru v ovocných šťavách – sušine podľa tabuľky č. 1,

c) v povolených jednotkách iných veličín funkčne spojených s indexom lomu, ako je objemová koncentrácia cukru v g/l alebo hustota roztoku v kg/l,

d) v uhlových stupňoch alebo v dielikoch v prípade, ak je k refraktometru priložená prepočtová tabuľka.

Tabuľka č. 1

Index lomu ako funkcia hmotnostného podielu sacharózy vo vodnom roztoku pri teplote 20 °C a vlnovej dĺžke λ = 589,3 nm
Hmotnostný podiel % Index lomu nD20 Hmotnostný podiel % Index lomu nD20 Hmotnostný podiel % Index lomu nD20
0 1,33299 30 1,38115 60 1,44193
1 1,33442 31 1,38296 61 1,44420
2 1,33586 32 1,38478 62 1,44650
3 1,33732 33 1,38661 63 1,44881
4 1,33879 34 1,38846 64 1,45113
5 1,34026 35 1,39032 65 1,45348
6 1,34175 36 1,39220 66 1,45584
7 1,34325 37 1,39409 67 1,45822
8 1,34476 38 1,39600 68 1,46061
9 1,34629 39 1,39792 69 1,46303
10 1,34782 40 1,39986 70 1,46546
11 1,34937 41 1,40181 71 1,46790
12 1,35093 42 1,40378 72 1,47037
13 1,35250 43 1,40576 73 1,47285
14 1,35408 44 1,40776 74 1,47535
15 1,35568 45 1,40978 75 1,47787
16 1,35729 46 1,41181 76 1,48040
17 1,35891 47 1,41385 77 1,48295
18 1,36054 48 1,41592 78 1,48552
19 1,36218 49 1,41799 79 1,48810
20 1,36384 50 1,42009 80 1,49071
21 1,36551 51 1,42220 81 1,49333
22 1,36720 52 1,42432 82 1,49597
23 1,36889 53 1,42647 83 1,49862
24 1,37060 54 1,42862 84 1,50129
25 1,37233 55 1,43080 85 1,50398
26 1,37406 56 1,43299
27 1,37582 57 1,43520
28 1,37758 58 1,43743
29 1,37936 59 1,43967

2.4.2 Značky stupnice a číselné hodnoty sa musia vyznačiť zreteľne. Najmenšia dĺžka dielika sa musí zvoliť tak, aby sa posuv hraničnej čiary medzi dvoma susednými značkami zreteľne prejavil v zornom poli.

2.4.3 V zornom poli môžu byť najviac dve stupnice, každá s vlastným delením, zreteľne od seba vzdialené alebo oddelené súvislou čiarou.

2.5 Meracie jednotky

Meracie jednotky podľa bodu 2.4.1 musia byť uvedené

a) pri vizuálnych refraktometroch na stupnici meradla,

b) pri digitálnych refraktometroch na displeji meradla alebo na paneli meradla.

2.6 Merací rozsah

2.6.1 Maximálny merací rozsah pre λD je od 1,28 do 1,82 v hodnotách indexu lomu.

2.6.2 Stupnica refraktometra môže pokrývať len časť meracieho rozsahu uvedeného v bode 2.6.1 a nemusí sa začínať od referenčného bodu pre destilovanú vodu, t. j. od hodnoty nD20 = 1,33299.

2.6.3 Meradlá overené v obmedzenom meracom rozsahu musia byť označené nápisom: „OVERENÉ V ROZSAHU STUPNICE od ... do ...“.

2.7 Teplomer

2.7.1 Refraktometre musia mať kalibrovaný teplomer na meranie teploty meracieho hranola.

2.7.2 Teplotu možno merať odporovým alebo skleným ortuťovým teplomerom s minimálnym meracím rozsahom od 10 oC do 30 oC.

2.7.3 Vizuálne refraktometre s najväčšou dovolenou chybou v ráde 10-4 majú sklený ortuťový teplomer s hodnotou dielika stupnice najviac 1 oC s kombinovanou štandardnou neistotou kalibrácie uc = 0,5 oC. Meranie teploty s uvedenou presnosťou umožňuje zaradenie meradla do triedy presnosti III v prípade, ak sa používa na meranie látok, ktorých teplotná závislosť indexu lomu je porovnateľná s teplotnou závislosťou cukornatých roztokov 110-4/oC až 210-4/oC. Kolísanie teploty termostatu zabezpečujúceho termostatizáciu meracieho hranola môže byť najviac ±0,3 oC. Refraktometre bez možnosti termostatizácie meracieho hranola sa zaraďujú do triedy presnosti V.

2.7.4 Ak sa refraktometre používajú na meranie technických kvapalín na báze olejov, organických a iných kvapalín, ktorých teplotná závislosť indexu lomu je väčšia ako 210-4/oC, môžno ich zaradiť do triedy presnosti III iba vtedy, ak sa používa sklený ortuťový teplomer s hodnotou dielika stupnice 0,1 oC s kombinovanou štandardnou neistotou kalibrácie uc = 0,05 oC. Kolísanie teploty termostatu zabezpečujúceho termostatizáciu meracieho hranola môže byť najviac ± 0,05 oC. Ak parametre teplomera a termostatu spĺňajú podmienky bodu 2.7.3, sú zaradené do triedy presnosti IV. Refraktometre bez možnosti termostatizácie meracieho hranola sa zaraďujú do triedy presnosti V.

2.7.5 Vizuálne refraktometre s najväčšou dovolenou chybou v ráde 10-5 zaradené do tried presnosti I a II majú sklený ortuťový teplomer s hodnotou dielika stupnice 0,1 oC s kombinovanou štandardnou neistotou kalibrácie uc = 0,05 oC. Kolísanie teploty termostatu zabezpečujúceho termostatizáciu meracieho hranola môže byť najviac ± 0,02 oC.

2.7.6 Digitálne refraktometre tried presnosti I a II majú rozlíšenie teploty na displeji 0,1 oC. Refraktometre s nižšou triedou presnosti nemusia indikovať nameranú teplotu na displeji.

3. Značky a nápisy

Refraktometer sa označí najmenej týmito údajmi:

a) značkou výrobcu,

b) typom,

c) výrobným číslom,

d) značkou schváleného typu pri refraktometroch podliehajúcich schváleniu typu.

4. Metrologické požiadavky

Podľa najväčších dovolených chýb sa vizuálne refraktometre a digitálne refraktometre zaraďujú do piatich tried presnosti podľa tabuľky č. 2.

Tabuľka č. 2

Trieda presnosti Najväčšia dovolená chyba (v hodnotách indexu lomu)
I ±5•10-5
II ±1•10-4
III ±2•10-4
IV ±5•10-4
V ±10•10-4

5. Referenčné a pracovné podmienky

5.1 Referenčné podmienky

5.1.1 Referenčné podmienky v štandardnom vzduchu:

a) teplota 20 °C,
b) atmosférický tlak 101,325 kPa,
c) relatívna vlhkosť 50 %,
d) obsah CO2 0,03 % objemové,
e) vlnová dĺžka λD 589,3 nm,
f) index lomu štandardného vzduchu 1,00027191.

5.1.2 Referenčné podmienky pre digitálne refraktometre:

a) teplota vzduchu 20 °C ±2 °C,
b) teplota meracieho hranola bez termostatizácie 20 °C ±2 °C,
c) teplota meracieho hranola s termostatizáciou 20 °C ±0,05 °C,
d) sieťové napätie nominálne napätie ±2 %,
e) sieťová frekvencia nominálna frekvencia ±0,4 %.

5.1.3 Referenčné podmienky pre vizuálne refraktometre:

a) teplota vzduchu 20 °C +2 °C,
b) teplota meracieho hranola 20 °C s presnosťou podľa bodov 2.7.3 až 2.7.5,
c) tlak vzduchu (len pre triedu presnosti I) 98,6 kPa až 104,0 kPa,
d) kolísanie teploty termostatu podľa bodov 2.7.3 až 2.7.5.

5.2 Pracovné podmienky

5.2.1 Pracovné podmienky pre digitálne refraktometre:

a) teplota vzduchu 15 °C až 30 °C,
b) sieťové napätie nominálne napätie +10 %, -15 %,
c) sieťová frekvencia nominálna frekvencia ±2 %.

5.2.2 Pracovné podmienky pre vizuálne refraktometre tried presnosti II, III, IV a V:

a) teplota vzduchu 15 °C až 25 °C,
b) teplota meracieho hranola 20 °C s presnosťou podľa bodov 2.7.3 až 2.7.5,
c) kolísanie teploty termostatu podľa bodov 2.7.3 až 2.7.5.

5.2.3 Pracovné podmienky pre vizuálne refraktometre triedy presnosti I:

a) teplota vzduchu 18 °C až 22 °C,
b) teplota meracieho hranola 20 °C s presnosťou podľa bodu 2.7.5,
c) kolísanie teploty termostatu podľa bodu 2.7.5.

6. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu digitálnych refraktometrov

6.1 Vonkajšia obhliadka a kontrola funkčnosti

6.1.1 Pri vonkajšej obhliadke a kontrole funkčnosti sa kontroluje splnenie požiadaviek uvedených v bodoch 2 a 3. Kontrola funkčnosti meradla spočíva v kontrole funkčnosti displeja a tlačidiel po pripojení na sieť.

6.1.2 Kontrola hermetickosti termostatizačnej komory sa vykoná pri zapnutom termostate.

6.2 Pred začatím skúšok metrologických parametrov musí byť refraktometer umiestnený najmenej 6 hodín v laboratóriu.

6.3 Skúška metrologických parametrov refraktometrov s možnosťou pripojenia na termostat sa skladá z

a) justáže meradla a zo sledovania driftu nuly,

b) nepriamej kalibrácie snímača teploty v intervale od 15 oC do 30 oC,

c) kalibrácie stupnice pri teplote 20 oC,

d) kalibrácie stupnice pri teplote 15 oC a 30 oC.

Skúška metrologických parametrov pri refraktometroch bez možnosti pripojenia na termostat sa skladá z

a) justáže meradla a zo sledovania driftu nuly,

b) kalibrácie stupnice pri teplote 18 oC až 22 oC.

6.3.1 Justáž meradla a sledovanie driftu nuly

Refraktometer sa najustuje spôsobom predpísaným výrobcom a drift nuly sa sleduje počas 4 hodín. Musí byť menší ako polovica dielika stupnice. Po skončení kalibrácie stupnice sa najustovanie skontroluje. Rozdiel medzi výberovým priemerom z desiatich odčítaní a menovitou hodnotou indexu lomu vody nD20 = 1,33299 musí byť menší ako polovica hodnoty dielika stupnice.

6.3.2 Nepriama kalibrácia snímača teploty v intervale od 15 oC do 30 oC

Na merací hranol vytemperovaný na 15 oC sa nanesie destilovaná voda. Po vyrovnaní jej teploty s teplotou meracieho hranola sa vykoná desať meraní automaticky korigovaných na 20 oC a vypočíta sa z nich výberový priemer. Postup sa opakuje s krokom maximálne 5 oC až po 30 oC a potom pre medziľahlé teploty v opačnom poradí. Absolútna hodnota rozdielu medzi výberovými priemermi z meraní pri jednotlivých teplotách automaticky korigovaných na 20 oC a menovitou hodnotou indexu lomu vody pri teplote 20 oC, nD20 = 1,33299 nesmie prekročiť absolútnu hodnotu najväčšej dovolenej chyby pre požadovanú triedu presnosti podľa bodu 4.

6.3.3 Kalibrácia stupnice pri teplote 20 oC

Stupnica refraktometra sa kalibruje minimálne v troch bodoch meracieho rozsahu, ale maximálne s krokom 1•10-1. Pri kalibrácii sa používajú etalónové kvapaliny. Po najustovaní meradla sa na vytemperovaný merací hranol nanesie výrobcom predpísané množstvo kvapaliny. Po uplynutí výrobcom predpísanej doby temperovania sa vykoná desať meraní a vypočíta sa z nich výberový priemer. Merací hranol sa očistí a postup sa zopakuje ešte päťkrát. Žiadna absolútna hodnota rozdielu jednotlivých výberových priemerov a menovitej hodnoty etalónu nesmie prekročiť absolútnu hodnotu najväčšej dovolenej chyby pre požadovanú triedu presnosti podľa bodu 4.

6.3.4 Kalibrácia stupnice pri teplote 15 oC a 30 oC

Stupnica refraktometra sa kalibruje v dvoch bodoch rovnomerne rozložených na stupnici. V každom bode sa vykonajú najmenej tri série po desiatich meraniach. Spôsob vyhodnotenia je ako v bode 6.3.3.

6.3.5 Kalibrácia stupnice pri teplote 18 oC až 22 oC

Postup je rovnaký ako v bode 6.3.3 s tým rozdielom, že teplota meracieho hranola sa meria kontaktným teplomerom položeným čo najbližšie k meraciemu hranolu. Namerané výsledky sa pomocou známych teplotných korekcií korigujú na 20 oC a následne vyhodnotia ako v bode 6.3.3.

6.4 Žiadateľ o schválenie typu predloží výsledky skúšok vykonaných výrobcom:

a) kalibrácie stupnice pri teplote 15 oC a 30 oC,

b) kalibrácie snímača teploty v celom pracovnom rozsahu,

c) skúšky vplyvu elektrickej poruchy pri refraktometroch napájaných zo siete,

d) skúšky vplyvu mechanického šoku.

6.4.1 Kalibrácia snímača teploty v celom pracovnom rozsahu

Kalibrácia snímača teploty sa vykoná pred jeho zabudovaním do meradla.

6.4.2 Skúšky vplyvu elektrickej poruchy

Údaj na displeji sa nesmie líšiť od údaja refraktometra za referenčných podmienok o viac ako jeden digit pri redukcii napätia o 100 % počas 10 ms a o 50 % počas 20 ms, pri elektrickom impulze 1 kV, pri elektrostatickom vzduchovom výboji 8 kV a pri elektrostatickom kontaktnom výboji 6 kV.

6.4.3 Skúška vplyvu mechanického šoku

Rozdiel nameraných výsledkov pre jednu etalónovú kvapalinu pred pádom refraktometra a po ňom z výšky 50 mm nesmie byť väčší ako jeden digit.

6.5 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická norma.

7. Metódy skúšania pri overení

7.1 Metódy skúšania pri overení vizuálnych refraktometrov

7.1.1 Vonkajšia obhliadka a kontrola funkčnosti

7.1.1.1 Pri vonkajšej obhliadke a kontrole funkčnosti sa kontrolujú požiadavky uvedené v bodoch 2 a 3.

7.1.1.2 Kontrola hermetickosti termostatizačnej komory a pripojenia teplomera sa vykoná pri zapnutom termostate.

7.1.2 Pred začatím skúšok metrologických parametrov musí byť refraktometer umiestnený najmenej 6 hodín v laboratóriu.

7.1.3 Skúška metrologických parametrov sa skladá z

a) justáže meradla pri teplote 20 oC pred začatím kalibrácie a z jej kontroly po skončení kalibrácie,

b) kalibrácie otáčavého kompenzátora disperzie pri refraktometroch merajúcich pri bielom svetle pri teplote 20 oC,

c) kalibrácie stupnice pri teplote 20 oC.

7.1.3.1 Justáž meradla

Justáž meradla sa vykoná podľa návodu výrobcu. Po skončení kalibrácie sa vykoná jej kontrola. Počas kalibrácie nesmie nastať žiadna zmena v justáži meradla.

7.1.3.2 Kalibrácia otáčavého kompenzátora disperzie

Medzi vytemperovaný merací a osvetľovací hranol sa nanesie destilovaná voda a 5 minút sa temperuje pri teplote 20 oC. Pri kompenzátoroch otočných o 360o sa pri osvetlení bielym svetlom porovnajú výberové priemery päťnásobného odčítania polohy bezfarebného rozhrania v dvoch polohách kompenzátora disperzie. Pri ponorných refraktometroch, ktorých kompenzátor je otočný len v určitom rozsahu, sa pri osvetlení sodíkovou výbojkou porovnajú výberové priemery päťnásobného odčítania v krajných polohách kompenzátora disperzie. Ich rozdiel je chyba kompenzátora disperzie, ktorá sa v absolútnej hodnote zohľadní v bode 7.1.3.3. Meradlá overené v obmedzenom rozsahu kompenzátora musia byť označené nápisom: „OVERENÉ V ROZSAHU KOMPENZÁTORA od ... do ...“.

7.1.3.3 Kalibrácia stupnice pri teplote 20 oC

Stupnica refraktometra sa kalibruje najmenej v troch bodoch meracieho rozsahu, ale najviac s krokom 1.10-1. Výnimku tvoria ponorné refraktometre a tie ručné Abbeho refraktometre, pre ktoré vzhľadom na ich merací rozsah ≤ 4.10-2 stačí kalibrácia v dvoch bodoch.

Na kalibráciu stupnice Abbeho refraktometrov sa používajú etalónové kvapaliny. Absolútna hodnota rozdielu medzi výberovým priemerom z dvoch sérií meraní po piatich odčítaniach a menovitou hodnotou etalónu zväčšená o absolútnu hodnotu chyby kompenzátora disperzie nesmie prekročiť absolútnu hodnotu najväčšej dovolenej chyby pre požadovanú triedu presnosti podľa bodu 4. Pri kalibrácii stupnice ručných refraktometrov, ktorých merací hranol nie je zabudovaný do termostatizačnej komory, kolísanie teploty vzduchu nesmie prekročiť ± 0,5 oC. Pri meraní cukornatých roztokov (ovocných štiav a džúsov) sa používa tabuľka č. 3.

Na kalibráciu stupnice ponorných refraktometrov a refraktometrov s V-blokom sa používajú dva etalónové hranoly z optického skla. Pri kalibrácii stupnice ponorných refraktometrov kolísanie teploty vzduchu nesmie prekročiť ± 0,5 oC. Absolútna hodnota rozdielu medzi rozdielom výberových priemerov zo šiestich sérií meraní po piatich odčítaniach dvoch etalónových hranolov a rozdielom menovitých hodnôt týchto etalónov nesmie prekročiť absolútnu hodnotu najväčšej dovolenej chyby pre požadovanú triedu presnosti podľa bodu 4.

Pri kalibrácii stupnice refraktometrov s V-blokom žiadna absolútna hodnota rozdielu medzi výberovým priemerom a menovitou hodnotou etalónu nesmie prekročiť absolútnu hodnotu pre požadovanú triedu presnosti podľa bodu 4.

Tabuľka č. 3

Teplotné korekcie pri meraní koncentrácie vodných roztokov sacharózy vzťahujúce sa na teplotu 20 °C a vlnovú dĺžku λ=589,3 nm
t Hmotnostný podiel (%)
°C 0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 80 85
10 0,52 0,56 0,59 0,61 0,64 0,67 0,69 0,71 0,72 0,74 0,74 0,74 0,75 0,76 0,77 - - -
11 0,48 0,51 0,54 0,55 0,58 0,61 0,63 0,65 0,65 0,67 0,67 0,67 0,68 0,68 0,69 - - -
12 0,44 0,47 0,49 0,50 0,52 0,55 0,57 0,58 0,58 0,60 0,60 0,60 0,60 0,61 0,61 - - -
13 0,39 0,42 0,43 0,44 0,46 0,49 0,50 0,51 0,51 0,53 0,53 0,53 0,53 0,53 0,53 - - -
14 0,35 0,37 0,38 0,39 0,40 0,42 0,43 0,44 0,44 0,45 0,45 0,45 0,45 0,45 0,46 - - -
15 0,29 0,31 0,32 0,33 0,34 0,35 0,36 0,37 0,37 0,38 0,38 0,38 0,38 0,38 0,38 0,38 0,37 0,37
16 0,24 0,25 0,26 0,27 0,28 0,28 0,29 0,30 0,30 0,30 0,31 0,31 0,31 0,31 0,31 0,30 0,30 0,30
17 0,18 0,19 0,20 0,20 0,21 0,21 0,22 0,22 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,23 0,22
18 0,12 0,13 0,14 0,14 0,14 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15 0,15
19 0,06 0,06 0,07 0,07 0,07 0,07 0,07 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,07
pripočítať k hmotnostnému podielu
21 0,06 0,07 0,07 0,07 0,07 0,07 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,08 0,07
22 0,13 0,14 0,14 0,14 0,14 0,15 0,15 0,16 0,16 0,16 0,16 0,16 0,16 0,16 0,15 0,15 0,15 0,15
23 0,20 0,21 0,21 0,22 0,22 0,23 0,23 0,23 0,23 0,24 0,24 0,24 0,24 0,23 0,23 0,23 0,23 0,22
24 0,27 0,28 0,29 0,29 0,30 0,30 0,31 0,31 0,31 0,32 0,32 0,32 0,32 0,31 0,31 0,31 0,30 0,30
25 0,34 0,35 0,36 0,37 0,38 0,38 0,39 0,39 0,40 0,40 0,40 0,40 0,40 0,39 0,39 0,39 0,38 0,37
26 0,42 0,43 0,44 0,45 0,46 0,46 0,47 0,47 0,48 0,48 0,48 0,48 0,48 0,47 0,47 0,46 0,46 0,45
27 0,50 0,51 0,52 0,53 0,54 0,55 0,55 0,56 0,56 0,56 0,56 0,56 0,56 0,55 0,55 0,54 0,53 0,52
28 0,58 0,59 0,60 0,61 0,62 0,63 0,64 0,64 0,64 0,65 0,65 0,64 0,64 0,64 0,63 0,62 0,61 0,60
29 0,66 0,67 0,68 0,69 0,70 0,71 0,72 0,73 0,73 0,73 0,73 0,73 0,72 0,72 0,71 0,70 0,69 0,68
30 0,74 0,75 0,77 0,78 0,79 0,80 0,81 0,81 0,81 0,82 0,81 0,81 0,81 0,80 0,79 0,78 0,77 0,75

7.2 Metódy skúšania pri overení digitálnych refraktometrov

Pri overení sa postupuje podľa bodov 6.1.1, 6.1.2, 6.2, 6.3.1, 6.3.2, 6.3.3, 6.3.4 a 6.3.5. Sledovanie driftu nuly uvedené v bode 6.3.1 sa vykoná počas 30 minút. Kalibrácia stupnice uvedená v bode 6.3.3 sa pri meradlách triedy presnosti I opakuje najmenej trikrát, pri ostatných meradlách najmenej dvakrát.

Meradlá overené v obmedzenom rozsahu teploty musia byť označené nápisom: „OVERENÉ V ROZSAHU TEPLOTY od ... do ...“.

7.3 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická norma.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené