16 |
OZNÁMENIE |
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky |
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 23. decembra 1999 bolo v Bratislave podpísané Rozhodnutie č. 1/1999 Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou o zmene Protokolu 2 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou (oznámenie č. 378/2000 Z. z.). |
Podľa článku 2 Rozhodnutie č. 1/1999 nadobudlo platnosť výmenou nót, t. j. 15. marca 2001. |
ROZHODNUTIE č. 1/1999 |
Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou o zmene Protokolu 2 k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou |
Majúc na zreteli Dohodu o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Estónskou republikou na druhej strane podpísanú v Talline 28. mája 1996 a Protokol 2 k tejto dohode týkajúci sa definície pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce, |
majúc na zreteli ustanovenia článkov 36, 37 a 39 Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou republikou, |
vzhľadom na nevyhnutnosť úpravy pojmu „pôvodné výrobky“ v Protokole 2 z dôvodu zabezpečenia správneho fungovania rozšíreného systému kumulácie, ktorý umožní použitie materiálov pôvodných v Európskom spoločenstve, Poľsku, Maďarsku, Českej republike, na Slovensku, v Bulharsku, Rumunsku, Lotyšsku, Litve, Estónsku, Slovinsku, na Islande, v Nórsku a vo Švajčiarsku, |
vzhľadom na to, že by bolo vhodné do 31. decembra 2000 zachovať systém plošných paušálnych sadzieb podľa článku 15 Protokolu 2 v súvislosti so zákazom vrátenia cla alebo oslobodenia od cla, |
vzhľadom na to, že by bolo primerané rozšíriť systém kumulácie aj na výrobky pôvodné v Turecku, |
vzhľadom na to, že je žiaduce zmeniť znenie článkov 3, 4 a 12 Protokolu 2, aby sa uľahčila a zjednodušila administratívna práca, |
vzhľadom na dôvod zohľadniť zmeny v spracovateľských postupoch a nedostatok určitých surovín je nevyhnutné vykonať niektoré úpravy v zozname požiadaviek na opracovanie a spracovanie, ktoré musia nepôvodné materiály splniť na získanie štatútu pôvodu, |
Spoločný výbor zložený zo zástupcov zúčastnených strán, |
rozhodol sa takto: |
Článok 1 |
Protokol 2 týkajúci sa definície pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce sa mení takto: |
1. V článku 1 písmeno i) znie: |
„i) pridanou hodnotou sa rozumie cena zo závodu znížená o colnú hodnotu všetkých použitých materiálov pôvodných v ostatných krajinách, uvedených v článku 4, alebo ak colná hodnota nie je známa alebo sa nedá zistiť, znížená o prvú cenu preukázateľne zaplatenú za tieto výrobky v strane.“. |
2. Článok 3 sa vypúšťa. |
3. Článok 4 vrátane nadpisu znie: |
„Článok 4 |
Kumulácia pôvodu |
1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 2, výrobky sa považujú za pôvodné v strane, ak tam boli získané, obsahujúce materiály pôvodné v Európskom spoločenstve, Bulharsku, Poľsku, Maďarsku, Českej republike, na Slovensku, v Rumunsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Slovinsku, na Islande, v Nórsku, vo Švajčiarsku [vrátane Lichtenštajnska1)] alebo v Turecku v súlade s ustanoveniami opatrení protokolu o pravidlách pôvodu medzi touto stranou a každou z týchto strán, za predpokladu, že opracovanie alebo spracovanie vykonané v tejto strane presahuje operácie uvedené v článku 7 tohto protokolu. Nie je nevyhnutné, aby tieto materiály boli podrobené dostatočnému opracovaniu alebo spracovaniu. |
2. Ak opracovanie alebo spracovanie vykonané v strane nepresahuje operácie uvedené v článku 7, získaný výrobok sa považuje za pôvodný v strane, len ak tam pridaná hodnota je vyššia ako hodnota použitých materiálov pôvodných v ktorejkoľvek z krajín uvedených v odseku 1. Ak to tak nie je, získaný výrobok sa považuje za pôvodný v tej krajine, v ktorej pôvodné materiály použité vo výrobe v strane predstavujú najvyššiu hodnotu. |
3. Výrobky pôvodné v jednej z krajín uvedených v odseku 1, ktoré neboli podrobené žiadnemu opracovaniu ani spracovaniu v strane, zachovajú si pôvod, ak sa vyvezú do niektorej z uvedených krajín. |
4. Kumulácia uvedená v tomto článku sa smie uplatniť len na materiály a výrobky, ktoré získali štatút pôvodu uplatnením pravidiel pôvodu identických s pravidlami v tomto protokole.“. |
4. Článok 12 vrátane nadpisu znie: |
„Článok 12 |
Územný princíp |
1. Podmienky na získanie štatútu pôvodu ustanovené v hlave II musia byť v strane splnené po celý čas bez prerušenia s výnimkou ustanovení článku 4 a odseku 3 tohto článku. |
2. Ak sa pôvodný tovar vyvezený zo strany do inej krajiny vracia späť, musí sa považovať okrem ustanovení článku 4 za nepôvodný, ak colným orgánom nemožno uspokojivo preukázať , že |
a) tovar, ktorý sa vracia späť, je totožný s vyvezeným a |
b) nebol podrobený inej operácii ako operácii nevyhnutnej na jeho uchovanie v dobrom stave v danej krajine alebo pri vývoze. |
3. Získanie štatútu pôvodu podľa podmienok uvedených v hlave II nie je dotknuté opracovaním ani spracovaním vykonaným mimo územia strany na materiáloch vyvezených z jednej zo strán a následne tam späť dovezených za predpokladu, že |
a) uvedené materiály sú úplne získané v jednej zo strán alebo že boli podrobené opracovaniu alebo spracovaniu nad rámec nedostatočných operácií uvedených v článku 7 predtým, ako boli vyvezené, a |
b) možno colným orgánom uspokojivo preukázať, že |
i) späť dovezený tovar bol získaný opracovaním alebo spracovaním vyvezených materiálov a |
ii) celková pridaná hodnota získaná mimo strany uplatnením ustanovení tohto článku nepresahuje 10 % ceny zo závodu konečného výrobku, pre ktorý sa štatút pôvodu požaduje. |
4. Na účely odseku 3 sa podmienky na získanie štatútu pôvodu podľa hlavy II neuplatnia na opracovanie ani na spracovanie vykonané mimo územia strany. Ak však pravidlo v Prílohe II ustanovuje najvyššiu hodnotu všetkých použitých nepôvodných materiálov pri určení štatútu pôvodu konečného výrobku, celková hodnota nepôvodných materiálov použitých na území príslušnej strany spolu s celkovou pridanou hodnotou získanou mimo územia strany podľa ustanovení tohto článku nesmie presiahnuť uvedené percento. |
5. Na účely uplatnenia ustanovení odsekov 3 a 4 sa „celkovou pridanou hodnotou“ rozumejú všetky náklady vzniknuté mimo strán vrátane hodnoty materiálov tam použitých. |
6. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa neuplatnia na výrobky, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v zozname v Prílohe II alebo ktoré sa môžu považovať za dostatočne opracované alebo spracované len uplatnením všeobecných hodnôt uvedených v článku 6 ods. 2. |
7. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa neuplatnia na výrobky patriace do kapitol 50 až 63 harmonizovaného systému. |
8. Akékoľvek opracovanie alebo spracovanie podľa ustanovení tohto článku vykonané mimo územia strán sa musí vykonať v režime pasívneho zušľachťovacieho styku alebo podľa obdobného postupu.“. |
5. V článku 15 ods. 6 sa slová „31. december 1998“ nahrádzajú slovami „31. december 2000“. |
6. V článku 26 ods. 1 sa slová „C2/CP3“ nahrádzajú slovami „CN22/CN23“. |
7. V Prílohe I poznámke 5.2 sa medzi slová „umelé chemické nekonečné vlákna“ a „syntetické chemické strižné vlákna z polypropylénu“ vkladajú slová „,elektricky vodivé vlákna,“. |
8. V Prílohe I poznámke 5.2 sa vypúšťa piaty príklad („Koberec so slučkami... spĺňajú hmotnostnú požiadavku“). |
9. V Prílohe II sa za číslo HS 2202 vkladajú tieto slová: |
Číslo HS | Názov tovaru | Opracovanie alebo spracovanie nepôvodných materiálov, ktoré poskytuje charakter pôvodu | (1) | (2) | (3) | alebo | (4) | „2207 | Etylalkohol nedenaturovaný s objemovým alkoholometrickým titrom 80 % alebo väčším; etylalkohol a ostatné destiláty denaturované s akýmkoľvek alkoholometrickým titrom | Výroba: |   | - z materiálov nezaradených do čísel 2207 alebo 2208“. |
|
10. V Prílohe II pravidlo pre kapitolu 57 znie: |
„kapitola 57 | Koberce a iné textilné podlahové krytiny: | | | - Z vpichovanej plsti | Výroba z1): | - prírodných vlákien alebo | - chemických materiálov, alebo z textilnej vlákniny | Možno však použiť: | - polypropylénový hodváb čísla 5402, | - polypropylénové vlákna čísla 5503 alebo 5506, | - polypropylénový káblik čísla 5501, ktorého označenie jednotlivého hodvábu alebo vlákna je menej ako 9 decitexov za predpokladu, že jeho hodnota nepresahuje 40 % ceny výrobku zo závodu | Jutovú tkaninu možno použiť ako podklad. | - Z inej plsti | Výroba z1): | - prírodných vlákien nemykaných, nečesaných ani inak nespracovaných na spriadanie | alebo | - chemických materiálov alebo z textilnej vlákniny | - Ostatné | Výroba z1): | - priadze z kokosových alebo jutovýcha) vlákien, | - syntetickej alebo z umelej priadze, | - prírodných vlákien | alebo | - chemických strižových vlákien nemykaných, nečesaných ani inak nespracovaných na spriadanie | Jutovú tkaninu možno použiť ako podklad. |
1) Pre špeciálne podmienky vzťahujúce sa na výrobky vyrobené zo zmesi textilných materiálov pozri úvodnú poznámku.
a) Použiť priadzu z jutových vlákien možno od 1. 7. 2000.“. |
11. V Prílohe II pravidlo pre číslo HS 7006 znie: |
„7006 | Sklo čísiel 7003, 7004 alebo 7005 ohýbané, s brúsenými hranami, ryté, vŕtané, smaltované alebo inak opracované, ale nie zarámované, alebo spájané s inými materiálmi: | | | - ploché sklenené podložky potiahnuté tenkým dielektrickým filmom polovodičovej čistoty v súlade s normami SEMII1) | Výroba z nezarámovaných sklenených platní (podložiek) čísla 7006 | - ostatné | Výroba z materiálov čísla 7001 |
1) SEMII – Semiconductor Equipment and Materials Institute Incorporated.“. |
12. V Prílohe II pravidlo pre číslo HS 7601 znie: |
„7601 | Surový (neopracovaný) hliník | Výroba, v ktorej: |   | - všetky použité materiály sú zaradené do iného čísla, ako je výrobok, a | - hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 50 % ceny výrobku zo závodu, | alebo | výroba tepelným alebo elektrolytickým spracovaním z nelegovaného hliníka alebo z hliníkového odpadu a šrotu“. |
|
Článok 2 |
Toto rozhodnutie podlieha schváleniu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi oboch zmluvných strán a nadobudne platnosť dňom výmeny nót po tomto vnútroštátnom schválení. |
Podpísaní splnomocnenci, plne oprávnení na tento úkon, podpísali toto rozhodnutie. |
Dané v Bratislave 23. decembra 1999 v dvoch pôvodných vyhotoveniach v anglickom jazyku. |
Za Slovenskú republiku: |
Peter Brňo v. r. |
Za Estónsku republiku: |
Mait Martinson v. r. |
Poznámky pod čiarou |
1) Lichtenštajnské kniežatstvo má colnú úniu so Švajčiarskom a je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. |