Vyhláška č. 116/2002 Z. z.Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Liptovskej Osade

Čiastka 48/2002
Platnosť od 12.03.2002 do14.12.2005
Účinnosť od 15.03.2002 do14.12.2005
Zrušený 553/2005 Z. z.

116

VYHLÁŠKA

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

z 11. februára 2002,

ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Liptovskej Osade

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z. a zákona č. 80/2000 Z. z. ustanovuje:


§ 1

(1) Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Liptovskej Osade, Korytnica-kúpele je v okrese Ružomberok, v katastrálnom území Liptovská Osada. Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 1.

(2) Územie ochranného pásma II. a III. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Liptovskej Osade, Korytnica-kúpele je v okrese Ružomberok, v katastrálnom území Liptovská Osada. Ochranné pásmo II. a III. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.

(3) Popis hraníc ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2 je uvedený v prílohe č. 3.

(4) Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných liečivých zdrojov v Liptovskej Osade, Korytnica-kúpele je uvedený v prílohe č. 4.

(5) Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Žiline, na Okresnom úrade v Ružomberku a na Obecnom úrade v Liptovskej Osade.


§ 2

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. marca 2002.


Roman Kováč v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 116/2002 Z. z.

OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V LIPTOVSKEJ OSADE, KORYTNICA-KÚPELE

Obrázok 01-1

Príloha č. 2 k vyhláške č. 116/2002 Z. z.

OCHRANNÉ PÁSMO II. A III. STUPŇA PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V LIPTOVSKEJ OSADE, KORYTNICA-KÚPELE

Obrázok 02-1

Príloha č. 3 k vyhláške č. 116/2002 Z. z.

POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V LIPTOVSKEJ OSADE, KORYTNICA-KÚPELE

Ochranné pásmo I. stupňa

Ochranné pásmo I. stupňa je zobrazené v mapovom podklade - Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, listy Liptovská Lúžna 2-5, Liptovská Lúžna 2-6.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Západné ohraničenie ochranného pásma sa začína v mieste rozdvojenia cesty južným smerom cez kúpeľný areál, popred plniareň prírodnej liečivej vody a hospodárske budovy kúpeľov Štefánia a Salatín až za zdroj Jozef. Odtiaľ pokračuje východným oblúkom až k tenisovému ihrisku. Východnú hranicu ochranného pásma tvorí cesta, ktorá vychádza od kúpeľného domu Anna a záhradníctva. Ďalej pokračuje východná hranica ochranného pásma vo vzdialenosti cca 25 m ponad liečebné domy Anna, Oľga a jedáleň až na spojnicu ciest, ktoré vedú od liečebného domu Hygiea a od jedálne, kde sa stáča až po potok Medokýš. Severnú hranicu tvorí potok Medokýš až po rozdvojenie cesty (východiskový bod ochranného pásma I. stupňa).

Ochranné pásmo II. a III. stupňa

Ochranné pásmo II. a III. stupňa je zobrazené v mapovom podklade - Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list 36-12 Donovaly.

Ochranné pásmo II. a III. stupňa chráni transportno-akumulačnú a infiltračnú oblasť. Severná časť a časť východnej hranice sa stotožňuje s hranicou ochranného pásma I. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Korytnici. Ďalej pokračuje juhovýchodným smerom po už uvedenej ceste popred hospodárske budovy kúpeľov Štefánia a Salatín až za zdroj Jozef a južnejšie až na kótu 1 023,5 m n. m. V prvom údolí sa stáča západným smerom na kótu Prašivej 1 651,6 m n. m. cez kótu 1 350,3 m n. m. Odtiaľ pokračuje západným smerom po hrebeni Prašivej až na kótu 1 718,6 m n. m. Západno-severnú hranicu tvorí takmer spojnica s kótou 875,9 m n.m. až po potok Medokýš. Severnú hranicu tvorí potok Medokýš od tohto bodu až po mostík cez potok (východiskový bod ochranného pásma I. stupňa).

Príloha č. 4 k vyhláške č. 116/2002 Z. z.

POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V LIPTOVSKEJ OSADE, KORYTNICA-KÚPELE

Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Liptovskej Osade, Korytnica-kúpele boli stanovené na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu (Vandrová a kol., 1999) a geologického návrhu v záverečnej správe Rešeršná správa pre vyhlásenie trvalých ochranných pásiem pre prírodné liečivé zdroje na lokalitách Korytnica, Lúčky, Trenčianske Teplice a pre prírodné zdroje minerálnych stolových vôd na lokalitách Budiš a Tornaľa (Vandrová, Bergerová, 2000).

Lokalita Liptovská Osada, Korytnica-kúpele sa nachádza v juhozápadnej časti jadrového pohoria Nízkych Tatier pod vrcholom Prašivá (1 651,6 m n. m.).

Záujmové územie je zaradené do hydrogeologickej štruktúry - hydrogeologický masív s krasovo-puklinovou priepustnosťou (jadrové pohorie - mezozoikum a paleozoikum).

Hydrogeologická štruktúra prírodnej minerálnej vody v Korytnici patrí medzi otvorené štruktúry s infiltračnou, akumulačnou a výverovou oblasťou.

Infiltrovaná voda, zostúpená do veľkých hĺbok a pretláčaná do priepustnejších polôh granitoidných hornín kryštalinika, lúžňanského súvrstvia a verfénskych vrstiev obalovej jednotky vzhľadom na ich hrúbku, charakter sedimentov a za spoluúčasti hlbinného oxidu uhličitého, má možnosť mineralizovať sa. Formovanie chemického zloženia podzemnej vody v transportno-akumulačnej oblasti sa dokončuje v miestach so zníženou priepustnosťou, ale najmä na báze priepustných hornín, kde sa prvá fáza procesu tvorby prírodnej minerálnej vody končí.

Druhá fáza procesu tvorby prírodnej minerálnej vody pokračuje v podstate až vo výverovej oblasti, kde formovanie chemického zloženia podzemnej vody pokračuje v dolomitoch obalovej jednotky (spodný trias) s polohami sadrovca a anhydritu. Zlomami najmä hlbšieho založenia sa privádza oxid uhličitý, ktorý umožňuje vyššiu rozpúšťaciu schopnosť vody a podmieňuje výstup vody po zlomoch smerom na povrch.

Vzhľadom na geologicko-tektonické a hydrogeologické pomery lokality, reálne možnosti dodržiavania ochranných opatrení a v dôsledku špecifického charakteru hydrogeologickej štruktúry je stotožnené plošné vymedzenie infiltračnej a transportno-akumulačnej oblasti.

Infiltračnou oblasťou sú granodiority prašivského typu masívu Prašivá.

Na základe poznatkov o stavbe skúmanej juhovýchodnej časti Nízkych Tatier sa za transportno-akumulačnú oblasť prírodnej minerálnej vody v Liptovskej Osade považuje územie hydrogeologickej štruktúry, ktoré je budované obalovou jednotkou pozostávajúcou z verfénskych vrstiev a lúžňanského súvrstvia (spodný trias).

Výverová oblasť prírodnej minerálnej vody v Korytnici je poloodkrytá. Kolektor prírodnej minerálnej vody nevystupuje na povrch, ale je zakrytý pokryvnými sedimentmi malých hrúbok. Výstup vody je z druhotných akumulácií týchto pokryvných sedimentov predisponovaný zlomami.

Základným procesom tvorby chemického zloženia podzemných vôd vzhľadom na mineralogicko-petrografické zloženie prítomných hornín je rozpúšťanie karbonátov a síranov vo verfénskych bridliciach, hydrolytický rozklad silikátov (kremencové súvrstvie, granitoidné horniny) a iónovýmenné reakcie viazané na pelitické komponenty verfénskych bridlíc. Z hydrogeochemického hľadiska najväčšie zastúpenie má základný, nevýrazný Ca-SO4 typ vody.

Poznámky pod čiarou

1) Týmto dňom stráca platnosť rozhodnutie povereníka zdravotníctva zo 4. mája 1960 č. 9739, ktorým boli určené dočasné ochranné pásma pre prírodné liečivé zdroje kúpeľného miesta Korytnica.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené