116 |
VYHLÁŠKA |
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky |
z 11. februára 2002, |
ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Liptovskej Osade |
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z. a zákona č. 80/2000 Z. z. ustanovuje: |
|
§ 1 |
(1) Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Liptovskej Osade, Korytnica-kúpele je v okrese Ružomberok, v katastrálnom území Liptovská Osada. Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 1. |
(2) Územie ochranného pásma II. a III. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Liptovskej Osade, Korytnica-kúpele je v okrese Ružomberok, v katastrálnom území Liptovská Osada. Ochranné pásmo II. a III. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 2. |
(3) Popis hraníc ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2 je uvedený v prílohe č. 3. |
(4) Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných liečivých zdrojov v Liptovskej Osade, Korytnica-kúpele je uvedený v prílohe č. 4. |
(5) Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Žiline, na Okresnom úrade v Ružomberku a na Obecnom úrade v Liptovskej Osade. |
|
§ 2 |
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. marca 2002. |
|
Roman Kováč v. r. |
|
Príloha č. 1 k vyhláške č. 116/2002 Z. z. |
OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V LIPTOVSKEJ OSADE, KORYTNICA-KÚPELE |
.png)
|
Príloha č. 2 k vyhláške č. 116/2002 Z. z. |
OCHRANNÉ PÁSMO II. A III. STUPŇA PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V LIPTOVSKEJ OSADE, KORYTNICA-KÚPELE |
.png)
|
Príloha č. 3 k vyhláške č. 116/2002 Z. z. |
POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V LIPTOVSKEJ OSADE, KORYTNICA-KÚPELE |
Ochranné pásmo I. stupňa |
Ochranné pásmo I. stupňa je zobrazené v mapovom podklade - Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, listy Liptovská Lúžna 2-5, Liptovská Lúžna 2-6. |
Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Západné ohraničenie ochranného pásma sa začína v mieste rozdvojenia cesty južným smerom cez kúpeľný areál, popred plniareň prírodnej liečivej vody a hospodárske budovy kúpeľov Štefánia a Salatín až za zdroj Jozef. Odtiaľ pokračuje východným oblúkom až k tenisovému ihrisku. Východnú hranicu ochranného pásma tvorí cesta, ktorá vychádza od kúpeľného domu Anna a záhradníctva. Ďalej pokračuje východná hranica ochranného pásma vo vzdialenosti cca 25 m ponad liečebné domy Anna, Oľga a jedáleň až na spojnicu ciest, ktoré vedú od liečebného domu Hygiea a od jedálne, kde sa stáča až po potok Medokýš. Severnú hranicu tvorí potok Medokýš až po rozdvojenie cesty (východiskový bod ochranného pásma I. stupňa). |
Ochranné pásmo II. a III. stupňa |
Ochranné pásmo II. a III. stupňa je zobrazené v mapovom podklade - Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list 36-12 Donovaly. |
Ochranné pásmo II. a III. stupňa chráni transportno-akumulačnú a infiltračnú oblasť. Severná časť a časť východnej hranice sa stotožňuje s hranicou ochranného pásma I. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Korytnici. Ďalej pokračuje juhovýchodným smerom po už uvedenej ceste popred hospodárske budovy kúpeľov Štefánia a Salatín až za zdroj Jozef a južnejšie až na kótu 1 023,5 m n. m. V prvom údolí sa stáča západným smerom na kótu Prašivej 1 651,6 m n. m. cez kótu 1 350,3 m n. m. Odtiaľ pokračuje západným smerom po hrebeni Prašivej až na kótu 1 718,6 m n. m. Západno-severnú hranicu tvorí takmer spojnica s kótou 875,9 m n.m. až po potok Medokýš. Severnú hranicu tvorí potok Medokýš od tohto bodu až po mostík cez potok (východiskový bod ochranného pásma I. stupňa). |
Príloha č. 4 k vyhláške č. 116/2002 Z. z. |
POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V LIPTOVSKEJ OSADE, KORYTNICA-KÚPELE |
Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Liptovskej Osade, Korytnica-kúpele boli stanovené na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu (Vandrová a kol., 1999) a geologického návrhu v záverečnej správe Rešeršná správa pre vyhlásenie trvalých ochranných pásiem pre prírodné liečivé zdroje na lokalitách Korytnica, Lúčky, Trenčianske Teplice a pre prírodné zdroje minerálnych stolových vôd na lokalitách Budiš a Tornaľa (Vandrová, Bergerová, 2000). |
Lokalita Liptovská Osada, Korytnica-kúpele sa nachádza v juhozápadnej časti jadrového pohoria Nízkych Tatier pod vrcholom Prašivá (1 651,6 m n. m.). |
Záujmové územie je zaradené do hydrogeologickej štruktúry - hydrogeologický masív s krasovo-puklinovou priepustnosťou (jadrové pohorie - mezozoikum a paleozoikum). |
Hydrogeologická štruktúra prírodnej minerálnej vody v Korytnici patrí medzi otvorené štruktúry s infiltračnou, akumulačnou a výverovou oblasťou. |
Infiltrovaná voda, zostúpená do veľkých hĺbok a pretláčaná do priepustnejších polôh granitoidných hornín kryštalinika, lúžňanského súvrstvia a verfénskych vrstiev obalovej jednotky vzhľadom na ich hrúbku, charakter sedimentov a za spoluúčasti hlbinného oxidu uhličitého, má možnosť mineralizovať sa. Formovanie chemického zloženia podzemnej vody v transportno-akumulačnej oblasti sa dokončuje v miestach so zníženou priepustnosťou, ale najmä na báze priepustných hornín, kde sa prvá fáza procesu tvorby prírodnej minerálnej vody končí. |
Druhá fáza procesu tvorby prírodnej minerálnej vody pokračuje v podstate až vo výverovej oblasti, kde formovanie chemického zloženia podzemnej vody pokračuje v dolomitoch obalovej jednotky (spodný trias) s polohami sadrovca a anhydritu. Zlomami najmä hlbšieho založenia sa privádza oxid uhličitý, ktorý umožňuje vyššiu rozpúšťaciu schopnosť vody a podmieňuje výstup vody po zlomoch smerom na povrch. |
Vzhľadom na geologicko-tektonické a hydrogeologické pomery lokality, reálne možnosti dodržiavania ochranných opatrení a v dôsledku špecifického charakteru hydrogeologickej štruktúry je stotožnené plošné vymedzenie infiltračnej a transportno-akumulačnej oblasti. |
Infiltračnou oblasťou sú granodiority prašivského typu masívu Prašivá. |
Na základe poznatkov o stavbe skúmanej juhovýchodnej časti Nízkych Tatier sa za transportno-akumulačnú oblasť prírodnej minerálnej vody v Liptovskej Osade považuje územie hydrogeologickej štruktúry, ktoré je budované obalovou jednotkou pozostávajúcou z verfénskych vrstiev a lúžňanského súvrstvia (spodný trias). |
Výverová oblasť prírodnej minerálnej vody v Korytnici je poloodkrytá. Kolektor prírodnej minerálnej vody nevystupuje na povrch, ale je zakrytý pokryvnými sedimentmi malých hrúbok. Výstup vody je z druhotných akumulácií týchto pokryvných sedimentov predisponovaný zlomami. |
Základným procesom tvorby chemického zloženia podzemných vôd vzhľadom na mineralogicko-petrografické zloženie prítomných hornín je rozpúšťanie karbonátov a síranov vo verfénskych bridliciach, hydrolytický rozklad silikátov (kremencové súvrstvie, granitoidné horniny) a iónovýmenné reakcie viazané na pelitické komponenty verfénskych bridlíc. Z hydrogeochemického hľadiska najväčšie zastúpenie má základný, nevýrazný Ca-SO4 typ vody. |
Poznámky pod čiarou |
1) Týmto dňom stráca platnosť rozhodnutie povereníka zdravotníctva zo 4. mája 1960 č. 9739, ktorým boli určené dočasné ochranné pásma pre prírodné liečivé zdroje kúpeľného miesta Korytnica. |