Vyhláška č. 141/2000 Z. z.Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva geologický zákon

Čiastka 60/2000
Platnosť od 27.04.2000 do14.02.2008
Účinnosť od 01.05.2000 do14.02.2008
Zrušený 51/2008 Z. z.

OBSAH

141

VYHLÁŠKA

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

z 10. apríla 2000,

ktorou sa vykonáva geologický zákon

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 2 ods. 5, § 9 ods. 6, § 11 ods. 4, § 12 ods. 6, § 13 ods. 4, § 14 ods. 5, § 15 ods. 5, § 16 ods. 6, § 17 ods. 6, § 20 ods. 9, § 25 ods. 6 a § 28 ods. 6 zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) ustanovuje:


Podrobnosti o členení geologických prác (k § 2 ods. 5 zákona)

§ 1

Geologický výskum

(1) Základný geologický výskum1) zahŕňa súbor tektonických, štruktúrnych, sedimentologických, paleontologických, petrologických, mineralogických, environmentálnych a ďalších geologických metód, terénnych a laboratórnych prác, ktorými sa skúma, hodnotí a zobrazuje geologický vývoj zemskej kôry a jej zákonitostí.

(2) Regionálny geologický výskum2) zahŕňa súbor geologických metód a prác, ktorými sa spresňujú poznatky o zložení a zákonitostiach vývoja geologickej stavby zemskej kôry vo vybraných územiach, hodnotia sa hydrogeologické, inžinierskogeologické a geotermálne pomery záujmového územia na všeobecné využitie a skúma sa prírodné horninové prostredie z hľadiska geologických činiteľov, ktoré ovplyvňujú životné prostredie vrátane vplyvov ľudskej činnosti na tieto činitele. V rámci tohto výskumu sa tiež odhadujú prognózne zdroje nerastov a množstiev vôd.

§ 2

Geologický prieskum

(1) Geologický prieskum sa uskutočňuje po etapách. Ak je to účelné, možno etapy spojiť.

(2) Ak je potrebné v geologickej úlohe3) použiť niekoľko geologických prieskumov,4) zaradí sa geologická úloha do toho geologického prieskumu, ktorý prevažuje.

§ 3

Ložiskový geologický prieskum

(1) Ložiskovým geologickým prieskumom5) sa

a) skúmajú geologické pomery ložiska a jeho tektonická stavba,

b) sleduje rozmiestnenie jednotlivých nerastov podľa kvality,

c) skúmajú banskotechnické podmienky, ktoré môžu ovplyvniť dobývanie zistených a overených zásob nerastov tvoriacich ložiská,

d) rieši možnosť ukladania odvalov, výsypiek a odkalísk spolu s predpokladanými vplyvmi na životné prostredie,

e) skúmajú hydrogeologické pomery ložiska,

f) zisťuje výskyt a akumulácia podzemných vôd, ktoré môžu ovplyvniť spôsob dobývania ložiska.

(2) Ak sa zistí výskyt a akumulácia podzemných vôd podľa odseku 1 písm. f), vypracuje sa návrh na ich odvádzanie.

(3) Pri rozdelení ložiskového geologického prieskumu na etapy sa

a) vo vyhľadávacom prieskume vyhľadáva a overuje výhradné ložisko alebo ložisko nevyhradeného nerastu, pričom sa

1. na zistenom výhradnom ložisku určí jeho približný rozsah a v jeho časti sa overia a vypočítajú pravdepodobné zásoby kategórie Z-2; v ostatnej časti sa overia a vypočítajú predpokladané zásoby kategórie Z-3 alebo prognózne zdroje,

2. na zistenom ložisku nevyhradených nerastov overí a vypočíta množstvo zásob, približný rozsah, kvalita a typy suroviny,

b) v podrobnom prieskume výhradného ložiska overujú zásoby ložiska v množstve a v kvalite potrebnej na ich využívanie, ktoré sa vypočítajú ako overené zásoby v kategórii Z-1; ostatné zásoby ložiska sa vypočítajú ako pravdepodobné zásoby v kategórii Z-2,

c) v ťažobnom prieskume výhradného ložiska spresňujú znalosti o rozmiestnení zásob a o ich kvalite a škodlivinách v typoch suroviny, ktoré sú potrebné na usmerňovanie dobývania ložiska.

§ 4

Hydrogeologický prieskum

(1) Hydrogeologickým prieskumom6) sa skúmajú hydrogeologické pomery vybraného územia, najmä interakcia podzemných vôd a geologického prostredia, povrchových vôd, klimatických podmienok, skúmajú sa podmienky využívania podzemných vôd na rôzne ciele, ochrana ich množstva a ich kvalita a vzťah k ostatným zložkám životného prostredia.

(2) Podzemné vody sú vody pod zemským povrchom7) bez ohľadu na ich druh a možné využitie.

(3) Pri skúmaní hydrogeologických pomerov územia sa hodnotí skutočné a možné znečistenie podzemných vôd, navrhujú sa optimálne spôsoby využívania a ochrany podzemných vôd.

(4) Hydrogeologický prieskum sa uskutočňuje samostatne s cieľom zistiť množstvá a kvalitu podzemných vôd alebo ako súčasť iných prieskumov uvedených v § 3, 5, 6 až 11.

(5) Pri rozdelení hydrogeologického prieskumu na etapy sa

a) vo vyhľadávacom prieskume

1. skúmajú hydrogeologické pomery vybraného hydrogeologického regiónu (rajónu, subrajónu a štruktúry),

2. určujú množstvá podzemnej vody v kategórii C a sumarizujú sa aj skôr určené využiteľné množstvá vo vyšších kategóriách,

3. skúmajú hydrogeologické pomery regiónu na účely komplexného územného plánovania, na ochranu a rozvoj životného prostredia,

b) v podrobnom prieskume

1. skúmajú hydrogeologické pomery území perspektívnych na odber podzemnej vody,

2. určujú využiteľné množstvá podzemnej vody na úrovni požadovanej na povolenie na odber podzemnej vody v kategórii B,

3. podrobne skúmajú hydrogeologické pomery na zakladanie stavieb a na iné účely,

4. realizujú geologické práce na získanie údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie projektov stavebných prác a iných prác,

c) v doplnkovom prieskume

1. spresňujú informácie o hydrogeologických pomeroch, o využiteľných množstvách podzemnej vody určených v etape podrobného prieskumu v územiach perspektívnych na odber podzemnej vody na základe výsledkov dlhodobého režimového pozorovania a merania v priebehu využívania zdrojov,

2. získavajú nové hydrogeologické informácie, ktorých doplnenie vyplýva zo zmien projektov stavieb, zo zmeny ich určenia, z nových skutočností a z vplyvov, ktoré boli zistené pri uskutočňovaní stavieb alebo ich prevádzkovaní, a prípadne z okolností, ktoré nebolo možné predvídať na základe údajov podrobného prieskumu.

§ 5

Inžinierskogeologický prieskum

(1) Inžinierskogeologickým prieskumom8) sa

a) skúmajú, zisťujú a overujú inžinierskogeologické pomery vybraného územia, v ktorom sa uvažuje o realizácii výstavby,

b) zisťujú podmienky stability územia, v ktorom sa uvažuje o realizácii výstavby,

c) spracúvajú geologické podklady na účely územného plánovania,

d) zisťujú podmienky stability územia náchylného na zosúvanie s návrhom na stabilizovanie územia.

(2) Pri rozdelení inžinierskogeologického prieskumu na etapy sa

a) v orientačnom prieskume vykonáva súbor geologických prác potrebných na zistenie základných charakteristík územia a na zásadné posúdenie možnosti a vhodnosti územia na výstavbu alebo na iné využitie; na zosuvných územiach sa skúmajú aj príčiny vzniku deformácií a posudzuje sa potreba ich stabilizácie, prípadne sanácie,

b) v podrobnom prieskume vykonávajú práce, na ktorých základe sa spracúvajú podklady na spracovanie projektovej dokumentácie výstavby s návrhmi na zakladanie stavieb na zosuvných územiach a pri objektoch ohrozených zosuvom sa určia podmienky na zabezpečenie stability územia náchylného na zosúvanie,

c) v doplnkovom prieskume vykonávajú geologické práce, ktorými sa pri výstavbe alebo prevádzke stavby spresňujú získané geologické poznatky, sleduje sa správanie stavby a účinky jej prevádzky s ohľadom na konkrétne geologické podmienky a na jej vplyv na životné prostredie.

§ 6

Geologický prieskum životného prostredia

(1) Geologickým prieskumom životného prostredia9) sa zisťujú a overujú geologické činitele, ktoré toto prostredie ovplyvňujú pozitívne alebo negatívne, vrátane vplyvov, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou; sleduje sa rovnováha medzi využívaním a ochranou životného prostredia a získavajú sa geologické podklady na návrh sanačných opatrení.

(2) Pri skúmaní životného prostredia sa zisťujú a overujú geologické, inžinierskogeologické, hydrogeologické a geochemické pomery s prihliadnutím na zistené geologické činitele a stupeň kontaminácie geologického prostredia a navrhujú sa optimálne postupy na zmiernenie alebo zamedzenie ich negatívnych vplyvov na toto prostredie.

(3) Pri rozdelení geologického prieskumu životného prostredia na etapy sa

a) v orientačnom prieskume zisťujú geologické činitele nepriaznivo ovplyvňujúce životné prostredie, orientačne sa hodnotia geologické, geochemické, inžinierskogeologické a hydrogeologické pomery a určia sa úlohy, ktoré treba doriešiť v etape podrobného prieskumu,

b) v podrobnom prieskume overujú zistené geologické činitele, podrobne sa skúma ich vplyv na životné prostredie a spracúvajú sa geologické podklady na optimálne postupy na zmiernenie alebo zamedzenie ich vplyvov na životné prostredie pri následných činnostiach,

c) v doplnkovom prieskume sledujú a spresňujú vplyvy geologických činiteľov na životné prostredie pri rôznych činnostiach v území.

§ 7

Geologický prieskum na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch

(1) Geologickým prieskumom na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov10) sa zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ktoré vznikli vyťažením ložísk, zisťuje sa ich rozsah a objem na uskladnenie plynov a kvapalín, ako aj tesnosť štruktúry, aby pri prevádzke nedochádzalo k nadmerným stratám uskladnených látok. Overujú sa aj hydrogeologické a geotermálne pomery v horninových štruktúrach alebo v podzemných priestoroch, ako aj v ich okolí, aby sa zamedzilo znečisteniu podzemných vôd.

(2) Pri rozdelení geologického prieskumu na etapy sa

a) v orientačnom prieskume zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ako aj ich prípadné netesnosti a orientačne sa zisťuje ich vhodnosť na uskladňovanie plynov alebo kvapalín; určia sa úlohy, ktoré treba doriešiť v etape podrobného prieskumu,

b) v podrobnom prieskume podrobne overí rozsah horninových štruktúr alebo podzemných priestorov podľa písmena a), vypočíta sa ich objem a podrobne sa preskúma ich tesnosť voči okoliu, ako aj hydrogeologické pomery, aby sa mohli vypracovať geologické podklady na zriadenie alebo prevádzku podzemného zásobníka,

c) v doplnkovom prieskume kontrolujú zistené vlastnosti týchto horninových štruktúr alebo podzemných priestorov, najmä či nedochádza k úniku uskladňovaného plynu alebo kvapaliny do okolia a k znečisťovaniu podzemných vôd a navrhujú sa opatrenia; kontroluje sa stav priestoru horninovej štruktúry najmä z hľadiska ochrany geologického prostredia a navrhujú sa opatrenia na zamedzenie nežiaducich vplyvov na životné prostredie.

§ 8

Geologický prieskum na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie

(1) Geologickým prieskumom na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie11) sa skúmajú geologické a geotermálne pomery vybraného územia, zisťujú a overujú sa množstvá geotermálnych vôd spolu so sprevádzajúcimi plynmi, ich tepelná energia a chemické zloženie a množstvá tepelnej energie suchých hornín; dokumentujú sa zmeny počas využívania a navrhuje sa optimálny režim prevádzky zariadení a zneškodňovania odpadových vôd s dôrazom na zamedzenie nežiaduceho znečistenia vôd, prípadne aj na odvádzanie využitých vôd do horninového prostredia.

(2) Pri rozdelení geologického prieskumu na etapy sa

a) v orientačnom prieskume orientačne zisťujú geologické podmienky v území na možnosť zriadiť zariadenia na využívanie geotermálnej energie a určia sa úlohy, ktoré treba riešiť v etape podrobného prieskumu,

b) v podrobnom prieskume orientačne zistené podmienky overujú a spracúvajú sa podklady na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie a zneškodňovanie odpadových vôd,

c) v doplnkovom prieskume spresňujú geologické podmienky pri prevádzke zariadení, najmä sa overuje, či postupom využívania geotermálnej energie nedochádza k zmenám teploty horninového prostredia, vôd a k zmenám ich chemického zloženia, ktoré by sťažili využívanie vôd alebo zneškodňovanie odpadových vôd.

§ 9

Geologický prieskum na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych a iných odpadov v podzemných priestoroch

(1) Geologickým prieskumom na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych a iných odpadov v podzemných priestoroch12) sa zisťujú vhodné horninové štruktúry a overujú sa podzemné priestory, ktoré vzniknú dobývaním ložísk, pre úložiská vrátane tých, ktoré vznikli banskou činnosťou, skúmajú sa ich geologické pomery, ich vhodnosť a rozsah a zisťujú sa podmienky, za ktorých by mohlo dôjsť k úniku žiarenia a iných škodlivín do horninového prostredia, najmä do podzemných vôd; spracúvajú sa geologické podklady na zriaďovanie a prevádzku úložísk, ako aj opatrenia na ochranu geologického prostredia pred znečistením.

(2) Pri rozdelení geologického prieskumu na etapy sa

a) v orientačnom prieskume vyhľadávajú vhodné podzemné priestory a orientačne sa zisťujú ich geologické pomery a možnosť na odkladanie odpadov a určia sa úlohy, ktoré treba doriešiť v etape podrobného prieskumu,

b) v podrobnom prieskume podrobne skúmajú geologické pomery územia s vhodnými podzemnými priestormi a overuje sa vhodnosť týchto priestorov na ukladanie odpadov, zisťuje sa možnosť úniku žiarenia a škodlivín do okolia, najmä do podzemných vôd a povrchových vôd, spracúvajú sa geologické podklady na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych a iných odpadov, ako aj opatrenia na ochranu geologického prostredia pred znečistením,

c) v doplnkovom prieskume sledujú a spresňujú geologické pomery a zmeny v geologickom prostredí počas prevádzky úložiska a navrhujú sa doplňujúce opatrenia na zabezpečenie ochrany geologického prostredia pred znečistením.

§ 10

Geologický prieskum na sprístupňovanie jaskýň a zaistenie stability podzemných priestorov

Geologickým prieskumom na sprístupňovanie jaskýň a zaistenie stability podzemných priestorov13) sa vo vybranom území zisťujú možnosti výskytu jaskýň, ich možný priebeh, rozsah, viazanosť na štruktúry a zloženie horninového prostredia, overuje a skúma sa možnosť optimálneho sprístupnenia jaskyne; skúmajú sa podmienky stability jaskynných a iných podzemných priestorov a navrhujú sa opatrenia na zaistenie stability podzemných priestorov.

§ 11

Geologický prieskum na zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel

Geologickým prieskumom na zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel14) sa študujú historické podklady územia s výskytom prejavov starých banských diel15) na povrchu, ktoré môžu ohroziť verejný záujem. Zisťujú sa geologické podmienky ich vplyvu na povrch a navrhujú sa opatrenia na zabezpečovanie starých banských diel a na likvidáciu ich účinkov na povrchu a vplyvu na podzemné vody.

Podrobnosti o obsahu odbornej spôsobilosti a o spôsobe jej overovania (k § 9 ods. 6 zákona)

§ 12

Overovanie odbornej spôsobilosti

(1) Odborná spôsobilosť sa overuje skúškou16) pred skúšobnou komisiou, ktorú tvorí predseda a členovia komisie.

(2) Prihlášku na skúšku zasiela žiadateľ alebo jeho zamestnávateľ na ministerstvo. Prihláška na skúšku obsahuje meno a priezvisko, titul, dátum narodenia, rodné číslo a trvalý pobyt žiadateľa.

(3) Žiadateľ k prihláške na skúšku priloží

a) doklad o dosiahnutom odbornom vzdelaní s uvedením svojej špecializácie,

b) doklad o dĺžke a zameraní svojej praxe spolu so stručným prehľadom doterajšej edičnej a inej odbornej činnosti v špecializácii, na ktorú sa žiada preukaz odbornej spôsobilosti a na ktorej činnosti sa autorsky podieľa alebo podieľal.

(4) Skúšobná komisia pri overovaní znalostí právnych predpisov prihliada na odborné zameranie žiadateľa.

(5) Skúška sa hodnotí klasifikačnými stupňami „vyhovel“ alebo „nevyhovel“. Skúšobná komisia po skončení skúšky oznámi výsledok skúšky žiadateľovi.

(6) Ak žiadateľ pri skúške nevyhovie, môže podať novú prihlášku na skúšku po uplynutí troch mesiacov odo dňa skúšky, pri ktorej nevyhovel. K novej prihláške sa doklady podľa odseku 3 neprikladajú.

(7) Náklady žiadateľa spojené s prípravou na skúšku a s účasťou na nej znáša žiadateľ alebo jeho zamestnávateľ.

(8) Na znovuoverenie odbornej spôsobilosti17) sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1, 2, 4 až 7.

(9) Podrobnosti o činnosti skúšobnej komisie a o skladaní skúšky upraví skúšobný poriadok.

(10) Preukaz o odbornej spôsobilosti sa vydá žiadateľovi, ktorý bol hodnotený klasifikačným stupňom „vyhovel“.

Podrobnosti o projektovaní geologickej úlohy, o zisťovaní stretov záujmov chránených osobitnými predpismi, o schvaľovaní projektu geologickej úlohy a o jeho náležitostiach (k § 11 ods. 4 zákona)

§ 13

Projektovanie geologickej úlohy

(1) Pri projektovaní geologickej úlohy sa vypracúva projekt geologickej úlohy (ďalej len „projekt“),18) a ak to vyžaduje rozsah a zložitosť geologickej úlohy, jeho súčasťou je aj prípravná dokumentácia.

(2) V projekte sa určuje postup a podmienky odborného, efektívneho a bezpečného riešenia geologickej úlohy.

(3) Projekt sa obmedzuje na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci povahe a zložitosti geologickej úlohy a geologických prác potrebných na jej riešenie.

(4) Projekt obsahuje názov geologickej úlohy, jej číslo, dátum vyhotovenia, druh geologických prác, etapu geologického prieskumu, názov obstarávateľa a vykonávateľa geologických prác a podpis štatutárneho orgánu vykonávateľa geologických prác alebo ním splnomocneného zástupcu.

(5) Vykonávateľ geologických prác zodpovedá za uchovávanie projektu počas riešenia geologickej úlohy a v období troch rokov po jej skončení.

(6) Pri vypracúvaní projektu vykonávateľ geologických prác zohľadní výsledky už vykonaných výskumov a prieskumov, ako aj geologické poznatky o území a o jeho prírodných pomeroch a vykoná nevyhnutné zistenia v teréne. Ak bola vypracovaná prípravná dokumentácia, vychádza sa pri vypracúvaní projektu z jej záverov.

(7) Pri vypracúvaní projektu geologickej úlohy vykonávateľ geologických prác podľa potreby prerokúva s obstarávateľom návrh riešenia geologickej úlohy.

§ 14

Stret záujmov

(1) Pri vypracúvaní projektu vykonávateľ geologických prác zisťuje, či sa uvažované geologické práce, prípadne využitie ich výsledkov netýkajú záujmov chránených osobitnými predpismi19) a vyberie také riešenie geologickej úlohy, ktoré zabezpečuje postup v súlade s právnymi predpismi na ich ochranu; ak ide o prieskum, pri ktorom sa nepoužijú technické práce, predloží vyjadrenie podľa osobitného predpisu.20) Zisťovanie a riešenie stretov záujmov chránených osobitnými predpismi môže zabezpečiť aj obstarávateľ a výsledky oznámiť vykonávateľovi geologických prác.

(2) Ak vykonávateľ geologických prác zistí záujmy chránené osobitnými predpismi, ktoré vylučujú vykonávanie geologických prác alebo budúce využitie ich výsledkov, oznámi zistené skutočnosti bez zbytočného odkladu obstarávateľovi; iné strety záujmov uvedie v projekte s návrhom na ich riešenie.

§ 15

Prípravná dokumentácia

(l) Prípravná dokumentácia sa vypracúva ako všeobecné riešenie alebo ako prípravná štúdia. O jej vypracovaní rozhodne obstarávateľ, ktorý vymedzí jej obsah a skladbu.

(2) Vo všeobecnom riešení sa

a) vymedzuje geologický zámer v širších hospodárskych, technických a vedeckých súvislostiach,

b) preukazuje účelnosť, realizovateľnosť a racionálnosť geologického zámeru,

c) uvádza prehľad prác a odhad nákladov,

d) uvádzajú podklady na koncepcie a návrhy dlhodobých výhľadov a plánov geologických prác.

(3) V prípravnej štúdii sa

a) hodnotia alebo spresňujú prognózne zdroje nerastov a posudzuje očakávaný hospodársky prínos,

b) navrhuje a odôvodňuje optimálna lokalita geologického prieskumu,

c) analyzujú a navrhujú rôzne metodické a technické postupy riešenia geologickej úlohy,

d) hodnotí hospodársky prínos uvažovaných riešení a pripravujú sa podklady na ich ekonomické odôvodnenie.

§ 16

Projekt

(1) Projekt obsahuje spôsob riešenia geologickej úlohy, jej zabezpečenie, harmonogram a predpokladané výsledky geologických prác. Súčasťou projektu financovaného z prostriedkov štátneho rozpočtu je rozpočet a odôvodnenie geologickej úlohy.

(2) V projekte možno určiť postupné vyhodnocovanie výsledkov geologických prác čiastkovými záverečnými správami.

(3) Okrem náležitostí uvedených v § 13 ods. 4 projekt obsahuje

a) názov a identifikačné číslo katastrálneho územia, názov a číselný kód okresu, prípadne iné miestopisné určenie skúmaného územia alebo skúmaného objektu,

b) cieľ geologickej úlohy uvádzajúci okruh otázok, ktoré treba riešiť s prihliadnutím na budúce hospodárske, technické, prípadne vedecké využitie ich výsledkov,

c) odkaz na súvisiace geologické úlohy, prípadne na predchádzajúcu etapu geologického prieskumu, ak sa uskutočnila.

§ 17

Spôsob riešenia a zabezpečenie geologickej úlohy v projekte

(1) Spôsob riešenia geologickej úlohy v projekte (geologická časť) obsahuje

a) východiskové údaje o území a o geologických činiteľoch podmieňujúcich jej riešenie,

b) vzťah k tvorbe a ochrane životného prostredia,

c) postup riešenia a jeho odôvodnenie,

d) druh, špecifikáciu, počet a rozsah geologických prác vrátane technologických a špeciálnych prác a skúšok s časovou nadväznosťou na ich realizáciu,

e) kvalitatívne požiadavky na vykonávanie geologických prác a špecifikáciu kontrolných prác počas riešenia.

(2) Zabezpečenie riešenia geologickej úlohy v projekte (technická časť) obsahuje

a) určenie technologických postupov a technických parametrov projektovaných geologických prác vrátane zabezpečenia kvalitatívnych podmienok na vykonávanie geologických prác,

b) určenie technických prostriedkov na riešenie geologickej úlohy,

c) spôsob prípravy pracoviska, dopravy a prívodov vody a energie a ďalších súvisiacich prác potrebných na vykonávanie geologických prác,

d) určenie miesta a spôsobu ukladania nerastnej suroviny, vzoriek, vrtnej drviny, použitého vrtného výplachu, vypúšťania geotermálnych vôd a iných látok získaných pri vykonávaní geologických prác,

e) riešenie likvidačných, prípadne zabezpečovacích a rekultivačných prác,

f) opatrenia na zabezpečenie vstupov na pozemky, záujmov chránených osobitnými predpismi a opatrenia na zamedzenie vzniku škôd pri vykonávaní geologických prác, spôsob náhrady škôd a opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, sociálne a hygienické vybavenie.

(3) Ku geologickej časti projektu a k technickej časti projektu podľa odsekov l a 2 sa prikladajú mapy, rezy a výkresy, ktoré vyjadrujú cieľ geologickej úlohy a spôsob jej riešenia. Ďalej sa prikladajú doklady o výsledkoch riešenia stretov záujmov chránených osobitnými predpismi.19)

§ 18

Rozpočet geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu

Rozpočet geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu obsahuje predpokladané náklady na práce podľa druhov geologických prác zahrnutých do projektu vrátane dohodnutej rezervy na krytie nákladov, ktoré nemožno v projekte predvídať.

§ 19

Odôvodnenie geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu

(1) V odôvodnení geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu sa odôvodňuje hospodárska potreba alebo iná potreba jej riešenia a v prípade návrhu variantných riešení aj prínos riešenia doložený prípadným porovnaním rozpočtových nákladov.

(2) Pri odôvodnení sa vychádza z geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu, prihliada sa však aj na geologický zámer, najmä na potrebné geologické práce v nasledujúcich etapách geologického prieskumu, prípadne aj na možné využitie geologických diel a geologických objektov po skončení geologického prieskumu na iné účely. Odôvodnením geologickej úlohy môže byť aj odvolanie sa na schválenú prípravnú dokumentáciu alebo na záverečnú správu predchádzajúcej etapy geologických prác, ak obsahuje odôvodnenie nasledujúcej etapy geologického prieskumu.

§ 20

Osobitné náležitosti projektu

Osobitné náležitosti projektu sú:

a) pri ložiskovom prieskume

l. údaje o prognóznych zdrojoch a o preskúmaných zásobách nerastov v skúmanom ložisku podľa kategórií s podmienkami využiteľnosti zásob, podľa ktorých boli vyhodnotené,

2. očakávané množstvo a kvalita prírastkov zásob ložiska podľa kategórií, ukazovatele vymedzenia ložiska a výpočtu jeho zásob, najmä podmienky ich využiteľnosti,

b) pri hydrogeologickom prieskume

l. údaje o množstvách podzemných vôd v záujmovom území a údaje o súčasných odberoch,

2. očakávané množstvá podzemných vôd a ich kvalita podľa kategórií, ak je cieľom geologickej úlohy overenie množstiev a kvality podzemných vôd,

c) pri inžinierskogeologickom prieskume riešenie vplyvu predpokladaného inžinierskeho diela na geologické pomery v oblasti.

§ 21

Schvaľovanie projektu

(1) Vypracovaný projekt predloží vykonávateľ geologických prác na schválenie obstarávateľovi.

(2) Schválenie projektu obsahuje podpis štatutárneho orgánu obstarávateľa, dátum schválenia a odtlačok pečiatky obstarávateľa.

Podrobnosti postupu, podmienky riešenia a náplň riadenia a sledovania geologickej úlohy, postup a podmienky pri vypracúvaní zmeny projektu a prípady, keď možno začať riešenie geologickej úlohy pred schválením jej projektu (k § 12 ods. 6 zákona)

§ 22

Začatie riešenia geologickej úlohy

(1) Geologickú úlohu možno začať riešiť len na základe schváleného projektu. Výnimočne môže vykonávateľ geologických prác začať riešiť geologickú úlohu so súhlasom jej obstarávateľa pred schválením projektu počas jeho vypracúvania, a to v týchto prípadoch:

a) ak geologickými prácami možno odvrátiť alebo zmierniť účinky hroziacej havárie a živelnej pohromy,

b) ak sú geologické práce nevyhnutné na odstránenie následkov havárie a živelnej pohromy,

c) ak by neskorším začatím riešenia mohli vzniknúť škody na nehnuteľnostiach alebo iné škody, ktorým možno predčasným začatím geologických prác zabrániť.

(2) Ak sa geologická úloha začne riešiť pred schválením projektu, schváli sa projekt najneskoršie do troch mesiacov odo dňa začatia jej riešenia.

(3) Geologickú úlohu na vybrané geologické práce možno začať riešiť až po určení prieskumného územia.21)

§ 23

Podmienky riešenia geologickej úlohy

(1) Pri riešení geologickej úlohy vykonávateľ geologických prác

a) postupuje podľa harmonogramu geologickej úlohy, ale najskôr uskutočňuje geologické práce, ktorých výsledky môžu slúžiť na vykonanie následných geologických prác,

b) postupuje podľa technických požiadaviek a technologických podmienok uvedených v projekte, podľa slovenských technických noriem22) a všeobecne záväzných právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

c) zabezpečuje, prípadne vyhotovuje mapové podklady a zameriava podľa osobitných predpisov23) a slovenských technických noriem24) geologické práce s presnosťou zodpovedajúcou účelu ich využitia.

(2) Pri riešení geologickej úlohy vykonávateľ geologických prác postupuje tak, aby sa čo najmenej zasahovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníka nehnuteľnosti, správcu alebo nájomcu a aby nevznikali škody, ktorým možno zabrániť.

(3) Vykonávateľ geologických prác môže vykonanie niektorých geologických prác alebo ucelených častí riešenia geologickej úlohy zadať inému vykonávateľovi geologických prác, ale pritom zodpovedá obstarávateľovi za ich odborné vykonanie.

§ 24

Riadenie riešenia geologickej úlohy

(1) Vykonávateľ geologických prác pri riešení geologickej úlohy priebežne kontroluje, či ich cieľ je dosiahnuteľný, či projektované riešenie geologickej úlohy je v súlade so skutočnosťami zistenými geologickými prácami a či projektované metodické postupy a práce vyhovujú podmienkam uvedeným v projekte a poznatkom získaným počas riešenia geologickej úlohy.

(2) Zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy

a) zabezpečuje vytýčenie geologických prác v teréne, najmä prác technického charakteru,

b) kontroluje správnosť vykonávania geologických prác,

c) zabezpečuje geologickú dokumentáciu, jej vedenie a uchovávanie,

d) spolupracuje so spoluriešiteľmi a usmerňuje spracúvanie vyhodnotenia geologickej úlohy,

e) navrhuje zmeny projektu, prípadne zastavenie geologických prác, ak nemožno dosiahnuť ich cieľ,

f) spolupracuje s obstarávateľom,

g) kompletizuje záverečnú správu a zodpovedá za odbornosť vyhodnotenia geologickej úlohy,

h) oznámi obstarávateľovi prípadné strety záujmov zistené pri realizácii geologických prác.

§ 25

Zmena projektu

(1) Vykonávateľ geologických prác pri riešení geologickej úlohy bezodkladne navrhne zmenu projektu, ak zistí, že

a) na riešenie geologickej úlohy treba zvoliť na základe čiastkových výsledkov riešenia zásadne iný metodický alebo technický postup, ako určil projekt, alebo vykonať podstatne väčší rozsah geologických prác, ako bol schválený,

b) nemožno dosiahnuť ciele geologickej úlohy sledované projektom, najmä ak sa geologické pomery a výsledky riešenia podstatne líšia od predpokladov uvažovaných v projekte.

(2) Zmena projektu obsahuje náležitosti uvedené v § 13 ods. 4, § 6 ods.1 a dôvody vypracovania zmeny projektu.

Podrobnosti dokumentovania geologickej úlohy, vedenia, dopĺňania a uchovávania geologickej dokumentácie (k § 13 ods. 4 zákona)

§ 26

Dokumentovanie geologickej úlohy

(1) Vykonávateľ geologických prác pri riešení geologickej úlohy zabezpečuje, aby sa všetky realizované geologické práce riadne a včas dokumentovali a aby sa o nich viedla, dopĺňala a uchovávala geologická dokumentácia.

(2) Geologická dokumentácia sa skladá z písomnej, grafickej a hmotnej formy. Geologická dokumentácia predstavuje geologické, technické a iné údaje o skutočnostiach a javoch zistených pri riešení geologickej úlohy dôležité na využitie jej výsledkov a jej kontrolu spolu s poznatkami významnými z hľadiska komplexného vykonávania a hodnotenia geologických prác.

§ 27

Obsah a členenie geologickej dokumentácie

(1) Geologická dokumentácia obsahuje

a) názov geologickej úlohy, dátum jej vyhotovenia alebo doplnenia,

b) názov vykonávateľa geologických prác,

c) označenie miesta a údaje o situovaní geologického diela alebo geologického objektu, prípadne jeho súradnice, ak to určuje technická norma alebo projekt,

d) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá dokumentáciu vyhotovila, doplnila a kontrolovala.

(2) Geologická dokumentácia sa člení na

a) prvotnú geologickú dokumentáciu,

b) súhrnnú geologickú dokumentáciu.

§ 28

Prvotná geologická dokumentácia

(1) Prvotná geologická dokumentácia sa člení na

a) prvotnú písomnú geologickú dokumentáciu,

b) prvotnú grafickú geologickú dokumentáciu,

c) prvotnú hmotnú geologickú dokumentáciu.

(2) Prvotná geologická dokumentácia zaznamenáva údaje, skutočnosti a javy získané na skúmanom území, prípadne v geologickom diele alebo geologickom objekte. Zahŕňa najmä písomné a grafické, prípadne fotografické záznamy dokumentujúce geologické práce, opis a vyznačenie odberov vzoriek, výsledky ich rozborov a skúšok, protokoly o zabezpečení, údržbe a o likvidácii geologických diel a geologických objektov a o škartácii geologickej dokumentácie a evidenčné knihy.

(3) Súčasťou prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvotnej grafickej geologickej dokumentácie sú aj prevádzkové záznamy.

(4) Prvotná geologická dokumentácia sa vykonáva tak, aby sa

a) zaznamenali zistené údaje, skutočnosti a javy v priebehu riešenia geologickej úlohy a realizácie geologických prác, ako aj ich prípadné zmeny v závislosti od času, napríklad hydrogeologické pozorovanie, znečistenie a výrony plynov,

b) podľa nej usmerňovalo riešenie geologickej úlohy,

c) určovali dokumentované miesta aj po časovom odstupe a aby sa mohla následne kontrolovať jej správnosť,

d) zabránilo znehodnoteniu alebo narušeniu vzoriek pri odbere, doprave a uchovávaní,

e) zabezpečila jej trvanlivosť.

§ 29

Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia

(1) Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 28 obsahujú

a) druh a označenie dokumentovaného geologického diela alebo geologického objektu, mierku zobrazenia, prípadne jeho priestorový priebeh, ako aj dátum jeho začatia a skončenia,

b) pozorované a zistené geologické skutočnosti a javy, najmä mineralogické, petrologické, stratigrafické, štruktúrne, tektonické, ložiskové, hydrogeologické a inžinierskogeologické,

c) miesta odberov vzoriek s označením druhu vzorky a výsledky jej rozborov a skúšok,

d) ostatné údaje získané napríklad hydrogeologickým pozorovaním a meraním, inklinometrickým a karotážnym meraním, geofyzikálnymi a geochemickými prácami.

(2) Prvopis prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvotnej grafickej geologickej dokumentácie sa vyhotovujú tak, aby sa zachovala ich dokumentárna hodnota; môžu sa vyhotovovať aj v digitálnej forme.

§ 30

Prevádzkové záznamy

(1) Na pracovisku technických prác zabezpečí vykonávateľ geologických prác vedenie prevádzkových záznamov formou denného hlásenia, vrtného denníka, banského denníka alebo stavebného denníka.

(2) Do prevádzkových záznamov sa zapisuje meno a priezvisko osôb, ktoré vykonávajú geologické práce, druh, kvalita a čas vykonávania týchto prác, miesto odberu a druh geologických vzoriek odoberaných počas realizácie prác, čas, druh a výsledky technických skúšok a meraní, opis zvláštnych geologických a iných prejavov, ako sú napríklad výrony vody, plynu, tekutých pieskov, uhľovodíkov, strata vrtného výplachu a výskyt kaverny. Ďalej sa zapisujú alebo zakladajú príkazy a opatrenia riadiacich, dozorných a kontrolných orgánov týkajúce sa najmä usmerňovania prác na pracovisku a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(3) Prevádzkové záznamy sa vedú súbežne s vykonávaním technických prác na účely preukázania ich priebehu, dosahovaných výsledkov a pre potreby ich kontroly.

(4) Prevádzkové záznamy sa vedú aj o zabezpečení, údržbe a o likvidácii geologických diel a geologických objektov a sú podkladom na vyhotovenie protokolu o týchto prácach.25)

§ 31

Prvotná hmotná geologická dokumentácia

(1) Prvotná hmotná geologická dokumentácia zahŕňa vzorky, najmä na mineralogické, biostratigrafické, chemické, mikrobiologicko-biologické, rádiologické, fyzikálne, geotechnické rozbory a technologické skúšky, ako aj výbrusy a nábrusy z týchto vzoriek a vzorky na dokumentovanie dôležitých geologických skutočností a javov.

(2) Prvotná hmotná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 30 obsahuje

a) označenie vzorky, dátum a miesto odberu, rozmery, prípadne jej hmotnosť,

b) spôsob odberu vzorky a jej účel,

c) odkaz na prvotnú písomnú geologickú dokumentáciu a prvotnú grafickú geologickú dokumentáciu,

d) protokol o odobratí vzorky, ak to určuje technická norma alebo projekt,

e) dátum odoslania vzorky na skúšky a rozbory a dátum dodania ich výsledkov.

(3) Ak sa vzorky spracúvajú v laboratóriu, vedie sa o nich evidencia, ktorá obsahuje náležitosti uvedené v § 29 ods. 1 písm. a), b) a d), ako aj výsledky kontrolných analýz. Laboratórium eviduje a uchováva duplikáty vzoriek, odpisy skúšobných listov o výsledkoch ich skúšok a rozborov a vedie o tom evidenčnú knihu.

(4) Vykonávateľ geologických prác preveruje správnosť skúšok a rozborov vzoriek kontrolnými skúškami a rozbormi a podľa potreby aj kontrolným vzorkovaním. Zásady tejto kontroly sa uvádzajú v projekte geologických prác.

§ 32

Súhrnná geologická dokumentácia

(1) V súhrnnej geologickej dokumentácii sa vyhodnocujú výsledky prvotnej geologickej dokumentácie a tie sa zahŕňajú do súhrnných celkov tak, aby sa mohlo podľa nich usmerňovať ďalšie riešenie geologickej úlohy sledujúce splnenie cieľa geologickej úlohy uvedeného v projekte.

(2) Súhrnná geologická dokumentácia sa člení na

a) súhrnnú písomnú geologickú dokumentáciu,

b) súhrnnú grafickú geologickú dokumentáciu.

(3) Súhrnná geologická dokumentácia obsahuje najmä geologické povrchové a banské mapy, zvislé a horizontálne rezy, nákresy, fotografie a iné súbory a celky s podrobnosťami a špecifikáciou podľa cieľa geologických prác, s potrebnými opismi, vysvetlivkami a správami a so zhodnotením výsledkov rozborov vzoriek a skúšok.

(4) Súhrnná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 29 ods. 1 obsahuje

a) druh a označenie súhrnnej geologickej dokumentácie,

b) polohopisné a miestopisné zobrazenie dokumentovaných objektov s odlíšením objektov prevzatých z iných skôr vykonaných geologických prác a mierku zobrazenia,

c) ďalšie údaje použité pri spracovaní a zhodnotení geologickej dokumentácie potrebné na súhrnné vyjadrenie zistených skutočností a predpokladov.

(5) Súhrnná geologická dokumentácia sa zobrazuje do meračskej dokumentácie spracovanej podľa osobitných predpisov26) tak, aby mala trvalú dokumentačnú hodnotu.

(6) Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva do konečnej podoby počas vyhodnotenia geologickej úlohy v záverečnej správe.

(7) Súhrnnú geologickú dokumentáciu možno spracovať okrem písomnej a grafickej formy aj v digitálnej forme.

§ 33

Lehoty na vyhotovenie geologickej dokumentácie

(1) Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia sa vyhotovujú súbežne s riešením geologickej úlohy, a to najneskôr do jedného mesiaca od skončenia realizácie geologických prác. Ich doplnenie a spresnenie sa vykonáva podľa výsledkov rozborov vzoriek a skúšok do jedného mesiaca od ich dodania. Ak by sa odkladom vyhotovenia prvotnej geologickej dokumentácie znemožnilo jej náležité spracovanie alebo odber vzoriek a údaje by neboli spoľahlivé alebo ak to vyžaduje bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky, úseky prieskumných diel sa dokumentujú bezodkladne.

(2) Vzorky prvotnej hmotnej geologickej dokumentácie sa odoberajú a odosielajú na rozbory a skúšky v súlade so schváleným projektom. Bezodkladne však treba odobrať vzorky z tých úsekov geologických diel a objektov, pri ktorých by sa odkladom zmarila možnosť ich odberu alebo vzorky by sa narušili, prípadne by sa ohrozila možnosť usmerňovať ďalšie riešenie geologickej úlohy podľa výsledkov ich rozborov a skúšok.

(3) V laboratóriách sa vzorky prvotnej hmotnej geologickej dokumentácie spracúvajú v lehotách určených v harmonograme geologických prác a vzorky rozhodujúce na usmernenie ďalšieho riešenia geologickej úlohy v lehote požadovanej zodpovedným riešiteľom geologickej úlohy.

(4) Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva od začiatku vykonávania geologických prác a dopĺňa sa priebežne, najneskôr do termínu skončenia záverečnej správy.

§ 34

Uchovávanie geologickej dokumentácie

(1) Vykonávateľ geologických prác zodpovedá za bezpečné a prehľadné uchovávanie geologickej dokumentácie do jej odovzdania obstarávateľovi alebo právnickej osobe poverenej ministerstvom výkonom štátnej geologickej služby (ďalej len „poverená organizácia“).27)

(2) Ak hmotná geologická dokumentácia niektorých nerastov, najmä soli, uhlia, rádioaktívnych nerastov, vyžaduje osobitný spôsob jej uchovávania, podmienky určí projekt.

(3) Odseky 1 a 2 sa vzťahujú aj na toho, komu bola geologická dokumentácia odovzdaná.

§ 35

Škartácia geologickej dokumentácie

(1) Škartáciou geologickej dokumentácie sa vyraďuje taká geologická dokumentácia, ktorá neposkytuje ďalšie geologické ani technologické informácie a nie je potrebná na dokumentovanie a odôvodnenie riešenia geologickej úlohy ani na kontrolu geologických prác.

(2) Na škartáciu prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvotnej grafickej geologickej dokumentácie sa vzťahujú osobitné predpisy.28) Ak je geologická dokumentácia vypracovaná aj v digitálnej forme, zabezpečí sa možnosť jej trvalého používania.

(3) Škartáciu hmotnej geologickej dokumentácie uskutočňuje vykonávateľ geologických prác po dohode s obstarávateľom.

(4) Škartácia hmotnej geologickej dokumentácie sa uskutočňuje až po náležitom písomnom a grafickom zdokumentovaní technických prác, prípadne po schválení záverečnej správy.

(5) Hmotná geologická dokumentácia určená na zničenie sa považuje za odpad a nakladá sa s ňou podľa osobitného predpisu.29)

Postup pri vyhodnocovaní geologických úloh, náležitosti a obsah záverečných správ, ich posudzovanie a odsúhlasovanie, lehoty vyhodnocovania geologických úloh a odovzdávania záverečných správ (k § 14 ods. 5 a § 16 ods. 6 zákona)

§ 36

Výsledky riešenia geologickej úlohy

(1) Vykonávateľ geologických prác spracuje výsledky riešenia geologickej úlohy v záverečnej správe, a to aj vtedy, ak sa nedosiahol cieľ, prípadne ak sa riešenie vykonalo len čiastočne.

(2) Výsledky riešenia geologickej úlohy možno vyhodnocovať aj čiastkovými záverečnými správami.

(3) Na spracovanie výsledkov riešenia základného geologického výskumu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 37 až 41.

§ 37

Záverečná správa

(1) Záverečná správa dokumentuje výsledky riešenia geologickej úlohy. Náležitosti záverečnej správy sú uvedené v prílohe č. 1. Jej rozsah a osnova sa prispôsobujú cieľom a zámerom geologickej úlohy v súlade s projektom geologických prác.

(2) Záverečnú správu podpisuje štatutárny orgán vykonávateľa geologických prác alebo ním splnomocnená osoba a zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy.

(3) Záverečná správa sa vyhotovuje tak, aby sa zachovala jej trvalá dokumentačná hodnota.

§ 38

Osobitné náležitosti záverečnej správy

(1) V záverečnej správe s odborným odhadom prognóznych zdrojov nerastov sa tieto prognózne zdroje vyhodnocujú podľa podmienok uvedených v prílohe č. 2. Záverečná správa v takých prípadoch obsahuje evidenčný list prognóznych zdrojov nerastov. Ak je záverečná správa základného geologického výskumu súčasťou úlohy grantovej agentúry, forma a osnova záverečnej správy sa zladia s požiadavkami obstarávateľa.

(2) Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom zásob výhradného ložiska sú:

a) návrh na schválenie zásob výhradného ložiska, ktorý obsahuje identifikačné údaje o ložisku, jeho miestopisnú polohu, nerastnú skladbu, údaje o geologickej preskúmanosti s geologickou charakteristikou a opisom ložiska,

b) podmienky a spôsob jeho ochrany a využívania,

c) stav a kvalita zásob výhradného ložiska podľa kategórií a typov,

d) podmienky využiteľnosti použité na ich vyhodnotenie,

e) osvedčenie o výhradnom ložisku,

f) povrchová mapa situácie.

(3) Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody sú:

a) návrh na schválenie množstiev podzemnej vody, ktorý obsahuje identifikačné údaje o hydrogeologickom celku, prípadne jeho časť, údaje o geologickej preskúmanosti s geologickou charakteristikou, opisom rozloženia podzemných vôd a ich vlastností,

b) podmienky a spôsob ochrany a využívania týchto vôd,

c) stav množstiev vôd podľa kategórií.

§ 39

Lehoty na vypracovanie záverečnej správy

(1) Lehota na vypracovanie záverečnej správy sa určí v projekte, alebo ak je rozsah prác na vyhodnotení a vypracovaní záverečnej správy väčší, ako sa predpokladalo, vykonávateľ geologických prác dohodne s obstarávateľom lehotu na vypracovanie záverečnej správy samostatne.

(2) Lehota na vypracovanie záverečnej správy nesmie prekročiť jeden rok od skončenia riešenia. V lehote na vypracovanie je zahrnuté aj odovzdanie záverečnej správy obstarávateľovi.

§ 40

Posudzovanie a odsúhlasovanie záverečných správ

(1) Záverečná správa s výpočtom zásob výhradného ložiska alebo s výpočtom množstiev vôd v hydrogeologickom celku sa musí posúdiť a odsúhlasiť do šiestich mesiacov od jej predloženia alebo sa v tejto lehote vráti na doplnenie. Doplnená záverečná správa sa musí posúdiť a odsúhlasiť do troch mesiacov od jej doplnenia.

(2) Na posudzovanie a odsúhlasovanie záverečných správ obstarávateľom platí primerane odsek 1.

Podrobnosti o podmienkach odovzdávania záverečných správ, hmotnej geologickej dokumentácie a inej geologickej dokumentácie a o sprístupňovaní hmotnej geologickej dokumentácie (k § 17 ods. 6 zákona)

§ 41

Odovzdávanie záverečnej správy a sprístupňovanie hmotnej geologickej dokumentácie

(1) Obstarávateľ odovzdá poverenej organizácii záverečnú správu a iné geologické písomné a grafické materiály, ktoré obsahujú

a) záverečné správy a čiastkové záverečné správy o výsledku geologických prác,

b) odsúhlasené výpočty zásob výhradných ložísk a množstiev podzemných vôd,

c) štúdie, posudky a rešerše.

(2) Obstarávateľ odovzdá poverenej organizácii na jej vyžiadanie hmotnú geologickú dokumentáciu po jej škartácii.

(3) Záverečné správy a iné geologické materiály sa odovzdajú poverenej organizácii vyhotovené technikou, ktorá zabezpečuje ich trvanlivosť a možnosť reprodukcie; obstarávateľ ich môže odovzdať okrem písomnej a grafickej formy aj v digitálnej forme.

(4) Obstarávateľ môže pri odovzdávaní záverečných správ určiť podmienky, za ktorých možno tieto záverečné správy sprístupňovať a poskytovať z nich informácie. V týchto podmienkach môže obstarávateľ určiť

a) vybrané časti záverečných správ, ktoré sprístupňuje alebo z ktorých poskytuje informácie výhradne obstarávateľ,

b) vybrané časti záverečných správ, ktoré možno sprístupňovať alebo poskytovať z nich informácie len s jeho predchádzajúcim súhlasom,

c) ostatné časti záverečných správ bez obmedzenia ich sprístupňovania alebo poskytovania informácií z nich,

d) finančné úhrady požadované za poskytované informácie,

e) čas, po ktorý platia obmedzujúce podmienky podľa písmen a) a b), najviac však päť rokov od ich odovzdania poverenej organizácii.

(5) Poverená organizácia uchováva odovzdané záverečné správy a iné geologické materiály bezpečne, dostupne a prehľadne tak, aby sa mohli využiť pri vypracúvaní koncepcií a plánov geologických prác, pri ich projektovaní, vykonávaní a vyhodnocovaní, ako aj na ďalšie účely, pričom zabezpečí podmienky obstarávateľa podľa odseku 4.

(6) Poverená organizácia bezplatne sprístupňuje záverečné správy, hmotnú geologickú dokumentáciu a inú geologickú dokumentáciu.

(7) Poverená organizácia vykonáva na požiadanie za odplatu rešeršné a reprografické práce zo záverečných správ a inej geologickej dokumentácie a spracúva požadované informácie v písomnej alebo digitálnej forme.

(8) Štúdium a nazeranie do záverečných správ a inej geologickej dokumentácie upravuje návštevný poriadok a študijný poriadok poverenej organizácie.

Kategórie a spôsob výpočtu množstiev vôd hydrogeologického celku (k § 15 ods. 5 zákona)

§ 42

Množstvá vôd

(1) Množstvá vôd sa podľa podmienok tvorby, výskytu a zabezpečenosti členia na

a) prírodné množstvá podzemnej vody,

b) indukované zdroje podzemnej vody,

c) využiteľné množstvá podzemnej vody.

(2) Prírodné množstvá podzemnej vody sa členia na

a) prírodné zdroje podzemnej vody, ktorými sú množstvá vody v prírodných podmienkach dopĺňané a odtekajúce zo skúmaného územia; tie sa členia na

1. interné prírodné zdroje tvoriace sa infiltráciou zrážkových a povrchových vôd priamo na povrchu územia,

2. externé prírodné zdroje tvorené podzemnými vodami prestupujúcimi v prírodných podmienkach do skúmaného územia zo susedných území bez vplyvu umelých zásahov,

b) prírodné zásoby podzemnej vody, ktoré sa členia na

1. prírodné statické zásoby, ktorými sú statické zásoby podzemnej vody v prírodných podmienkach,

2. pružné zásoby podzemnej vody reprezentujúce objem vody, ktorý sa po znížení výtlačnej piezometrickej hladiny až po strop napätého zvodnenca uvoľní zo zásoby v póroch zvodnenca ako prejav objemovej stlačiteľnosti vody a horninového skeletu v dôsledku zväčšenia objemu vody v póroch a zmenšenia pórového priestoru zvodnenca.

(3) Indukované zdroje podzemnej vody sú dodatočným množstvom podzemnej vody, ktoré priteká do zvodneného systému počas odberu vody v dôsledku zmien vyvolaných týmto odberom na hraniciach systému, najmä premiestnením hydrogeologickej rozvodnice, vyvolaním brehovej infiltrácie alebo medzivrstvového pretekania.

(4) Využiteľné množstvá podzemnej vody tvoria maximálne množstvo podzemnej vody, ktoré možno odoberať z daného zvodneného systému na vodárenské využívanie po celý uvažovaný čas exploatácie za prijateľných ekologických, technických a ekonomických podmienok bez takého ovplyvnenia prírodného odtoku, ktoré by sa pokladalo za neprípustné, a bez neprípustného zhoršenia kvality odoberanej vody.

§ 43

Kategorizácia množstiev vôd

(1) Ak sa v hydrogeologickom celku zistia podzemné vody, ich množstvá sa zaradia do príslušnej kategórie v závislosti od stupňa ich overenia a poznania hydrogeologických pomerov.

(2) Prírodné množstvá podzemnej vody sa zaraďujú do kategórie C.

(3) Využiteľné množstvá podzemnej vody sa zaraďujú do kategórií A, B a C.

(4) Do kategórie C sa zaraďuje množstvo podzemnej vody regiónu (rajónu, subrajónu a štruktúry) vypočítané na základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov, nových geologických prác, najmä hydrogeologických prác, na úrovni umožňujúcej navrhnúť optimálny účel využitia podzemnej vody v perspektívnych oblastiach na jej zachytenie.

(5) Do kategórie B sa zaraďuje využiteľné množstvo podzemnej vody vypočítané na základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov a nových geologických prác, najmä hydrogeologických prác, na úrovni potrebnej na povolenie odberu podzemnej vody v záchytnom území na rôzne ciele.

(6) Do kategórie A sa zaraďuje využiteľné množstvo podzemnej vody vypočítané v rámci doplnkového prieskumu na základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov a nových geologických prác, preverené dlhodobým meraním počas využívania zdrojov.

§ 44

Spôsob výpočtu množstiev vôd

(1) Výpočet množstiev podzemnej vody pri hydrogeologickom prieskume sa vyhotovuje ako súčasť záverečnej správy geologickej úlohy.

(2) Výpočet množstiev podzemnej vody je overenie hydrogeologických pomerov, určenie jednotlivých zložiek a množstiev podzemnej vody a overenie jej akosti.

(3) Náležité metódy výpočtu množstiev podzemnej vody sa zvolia na základe súhrnného zhodnotenia hydrogeologického celku alebo jeho časti, alebo záchytného objektu.

(4) Pri využiteľných množstvách podzemnej vody sa

a) vyčleňuje súčasný odber podzemnej vody,

b) rozlišuje

1. využiteľné množstvo podzemných vôd nevyžadujúce úpravu pred ich využitím v nadväznosti na cieľ prieskumu,

2. využiteľné množstvo podzemných vôd vyžadujúce úpravu pred ich využitím v nadväznosti na cieľ prieskumu.

(5) Postup a spôsob výpočtu množstiev podzemnej vody sú uvedené v prílohe č. 3.

Podrobnosti o evidencii zásob výhradných ložísk a výsledkov hydrogeologického prieskumu (k § 16 ods. 6 zákona)

§ 45

Evidencia zásob výhradných ložísk a výsledkov hydrogeologického prieskumu

(1) Evidenciu výsledkov geologického výskumu a prieskumu na spracovanie a aktualizáciu stavu preskúmanosti územia Slovenskej republiky vedie poverená organizácia.

(2) Súhrnná evidencia zásob výhradných ložísk a množstiev vôd sa považuje za informáciu o životnom prostredí.30)

Podrobnosti o náležitostiach návrhov na určenie prieskumných území, o vedení ich evidencie a o podmienkach prevodu prieskumných území (k § 20 ods. 9 zákona)

§ 46

Návrh na určenie prieskumného územia

(1) Návrh na určenie prieskumného územia31) v etape vyhľadávacieho prieskumu, orientačného prieskumu a podrobného prieskumu obsahuje

a) názov alebo obchodné meno a sídlo obstarávateľa,

b) názov prieskumného územia,

c) názov a identifikačné číslo katastrálneho územia, názov a číselný kód obce, okresu a kraja, v ktorom sa prieskumné územie nachádza,

d) cieľ geologickej úlohy a označenie etapy geologického prieskumu,

e) druhy geologických prác, ktorých použitie sa predpokladá,

f) dátum predpokladaného začatia a skončenia geologických prác v teréne,

g) dátum predpokladaného skončenia vyhodnotenia geologickej úlohy,

h) celkové predpokladané náklady na prieskum počas platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia,

i) projekt geologických prác,

j) návrh pomerných podielov obcí podľa veľkosti častí prieskumného územia v katastrálnych územiach.

(2) Obstarávateľ alebo vykonávateľ geologických prác k návrhu na určenie prieskumného územia v etape vyhľadávacieho prieskumu, orientačného prieskumu a podrobného prieskumu priloží

a) návrh vymedzenia prieskumného územia na povrchu uzavretým geometrickým obrazcom v Základnej mape Slovenskej republiky v mierke l : 50 000 alebo v mierke 1 : 25 000 s údajom o jeho rozsahu v km2 zaokrúhlenom na desatinu smerom nahor a s údajmi o súradniciach vrcholových bodov obrazca v súradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej,

b) údaje o vykonávateľovi geologických prác, najmä názov, sídlo, číslo a dátum vydania geologického oprávnenia,

c) údaje o iných prieskumných územiach, chránených územiach, prípadne o dobývacích priestoroch zasahujúcich do prieskumného územia alebo bezprostredne s ním hraničiacich,

d) stanoviská orgánov, ktoré sa vyjadrujú o projekte geologických prác z hľadiska ochrany záujmov chránených osobitnými predpismi.19)

(3) Návrh na určenie prieskumného územia sa podáva v piatich vyhotoveniach.

(4) Na návrh na určenie osobitného prieskumného územia32) a návrh na zmenu a predĺženie platnosti prieskumného územia sa primerane vzťahujú odseky 1 až 3.

(5) Na návrh na zrušenie prieskumného územia sa primerane vzťahujú odseky 1 a 2.

(6) O zmenu a zrušenie prieskumného územia treba požiadať tri mesiace pred dňom požadovanej zmeny alebo zrušenia prieskumného územia.

(7) Zmluvu o prevode prieskumného územia predloží nový držiteľ prieskumného územia v jednom exemplári.

Výberové konanie (k § 25 ods. 6 zákona)

§ 47

Začatie výberového konania

(1) Výberové konanie sa začína vyzvaním uchádzačov na podanie ponúk, ktorých cieľom je získať práva na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné územie. Výzva na podanie ponúk sa uverejňuje vo vestníku ministerstva.

(2) Vo výzve na podanie ponúk sa uvedú podmienky výberového konania, základné údaje o prieskumnom území, podmienky na získanie súhrnnej geologickej dokumentácie, požiadavka na úhradu časti nákladov na vykonané geologické práce a ďalšie údaje a požiadavky na podanie ponúk.

(3) Výzva na podanie ponúk sa zasiela všetkým uchádzačom súčasne s rovnakými podmienkami.

(4) Uchádzačom sa poskytne súhrnná geologická dokumentácia na čas určený vo výzve na podanie ponúk.

(5) Ponuky treba predložiť v lehote určenej vo výzve na podanie ponúk. Na ponuky, ktoré neobsahujú všetky požadované údaje, sa neprihliada.

(6) Ponuky sa predkladajú v zapečatených obálkach s označením „výberové konanie“ doplneným názvom prieskumného územia.

§ 48

Komisia

(1) Výberové konanie vykonáva najmenej päťčlenná komisia, ktorú tvoria významní geologickí odborníci.

(2) Na rokovaní komisie sa nezúčastní ten člen komisie, u ktorého možno predpokladať predpojatosť. Námietku predpojatosti člena komisie možno vzniesť najneskôr do začatia rokovania komisie. O námietke rozhodne predseda komisie. Ak sa na rokovaní komisie zúčastní osoba, ktorá je predpojatá, a táto skutočnosť sa zistí až po rokovaní komisie, rozhodnutie komisie je neplatné.

(3) Komisia skontroluje neporušenosť obálok s došlými ponukami, otvorí obálky s ponukami a zhodnotí obsah ponúk.

(4) Komisia určí vybraného uchádzača, ktorého ponuka najlepšie spĺňa podmienky výberového konania.

(5) Komisia určí aj poradie ďalších uchádzačov podľa obsahu ich ponúk.

(6) Vyhodnotenie výberového konania vrátane údaja o poradí umiestnenia uchádzačov sa musí bezodkladne písomne oznámiť každému uchádzačovi.

(7) Podrobnosti o činnosti výberovej komisie upraví jej rokovací poriadok.

§ 49

Právo na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné územie

(1) Právo na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné územie získava uchádzač uvedený v § 48 ods. 4.

(2) Vybraný uchádzač do jedného mesiaca od oznámenia výsledku výberového konania môže podať návrh na zmenu osobitného prieskumného územia.

(3) Ak vybraný uchádzač v určenej lehote nevyužije právo na podanie návrhu na zmenu osobitného prieskumného územia alebo neoznámi, že ho nevyužije, ministerstvo postupne vyzve ďalších uchádzačov v poradí podľa § 48 ods. 6.

§ 50

Zábezpeka

(1) Ak sa vo výzve podľa § 47 ods. 2 požaduje od uchádzača ako podmienka zábezpeka, doklad o jej zložení je súčasťou ponuky.

(2) Na ponuku, ktorá neobsahuje doklad o zložení zábezpeky, sa pri výberovom konaní neprihliada.

(3) Zložená zábezpeka sa vráti do 30 dní od skončenia výberového konania.

(4) Dokumentácia o výberovom konaní sa eviduje a uchováva desať rokov.

§ 51

Úhrada časti nákladov na vykonané geologické práce

(1) Úhrada časti nákladov na vykonané geologické práce financované zo štátneho rozpočtu sa musí určiť v rámci výberového konania.

(2) Úhrada časti nákladov podľa odseku 1 nemôže byť nižšia ako 20 % nákladov vynaložených na pozitívny geologický prieskum; do týchto nákladov sa nezahŕňajú náklady na geologické práce, ktorých výsledok bol negatívny.

(3) Úhradu časti nákladov na vykonané geologické práce podľa odseku 2 určuje ministerstvo.

(4) Úhradu časti nákladov na vykonané geologické práce vykoná vybraný uchádzač pred zmenou osobitného prieskumného územia na prieskumné územie.

(5) Úhrada časti nákladov podľa odseku 4 sa vykoná na účet ministerstva a je príjmom štátneho rozpočtu.

Podrobnosti o zabezpečení, údržbe a likvidácii geologických diel a geologických objektov (k § 28 ods. 6 zákona)

§ 52

(1) Geologické diela a geologické objekty, ktoré vzniknú technickými prácami pri riešení geologickej úlohy, sa po zhodnotení geologickej dokumentácie, zhodnotení a splnení ich účelu zabezpečujú, udržiavajú a likvidujú. O ich zabezpečení, udržiavaní a likvidácii rozhodne na návrh vykonávateľa geologických prác obstarávateľ.

(2) Ak sa geologické dielo alebo geologický objekt nebude využívať, likviduje sa po splnení svojho účelu najneskôr do troch mesiacov po odsúhlasení záverečnej správy. Podľa potreby sa geologické dielo alebo geologický objekt do likvidácie udržiava.

(3) Ak je záujem geologické dielo alebo geologický objekt využívať, postupuje záujemca o toto geologické dielo alebo geologický objekt podľa osobitných predpisov.33) Do odovzdania geologického diela alebo geologického objektu záujemcovi udržiava geologické dielo alebo geologický objekt poverená organizácia.

(4) Zabezpečené geologické diela a geologické objekty, ktoré vznikli pri riešení geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu, eviduje a udržiava poverená organizácia.


§ 53

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

1. vyhláška Ústredného banského úradu a Ústredného geologického úradu č. j. 1000/1962 z 31. januára 1962 o vedení a doplňovaní geologickej dokumentácie (registrovaná v čiastke č. 42/1962 Zb.),

2. § 3 až 9c a § 12 a 13 vyhlášky Slovenského geologického úradu č. 9/1989 Zb. o registrácii geologických prác, o odovzdávaní a sprístupňovaní ich výsledkov, o zisťovaní starých banských diel a vedení ich registra v znení vyhlášky Slovenského geologického úradu č. 5/1992 Zb.,

3. vyhláška Slovenského geologického úradu č. 415/1992 Zb. o udeľovaní povolení na vykonávanie geologických prác a o spôsobe overovania odbornej spôsobilosti pracovníkov,

4. vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 217/1993 Z. z. o projektovaní, vykonávaní a vyhodnocovaní geologických prác.

§ 54

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. mája 2000.


László Miklós v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 141/2000 Z. z.

ČLENENIE A NÁLEŽITOSTI ZÁVEREČNEJ SPRÁVY

A. Základné údaje

1. Cieľ geologickej úlohy a údaje o území

1.1 Údaje podľa § 13 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky

1.2 Údaje o projekte a jeho zmenách, prípadne o určení prieskumného územia

2. Charakteristika skúmaného územia a doterajšia geologická preskúmanosť

3. Postup riešenia geologickej úlohy

3.1 Údaje o realizovaných geologických prácach a použitej metodike

4. Výsledky riešenia geologickej úlohy

4.1 Výsledky a nové geologické poznatky vrátane tých, ktoré nesúvisia s cieľmi projektu

4.2 Hodnotenie výsledkov z hľadiska cieľov projektu

4.3 Ekonomický prínos riešenia vo vzťahu k odôvodneniu geologickej úlohy v projekte

5. Závery a odporúčania

6. Údaje o uložení geologickej dokumentácie a osobitných správ, návrh na škartáciu, ako aj na zabezpečenie, údržbu a likvidáciu geologických diel a geologických objektov

7. Zoznam použitej literatúry a osobitných prameňov

B. Výpočet zásob ložiska nerastov

1. Priestorová charakteristika ložiska

1.1 Začlenenie ložiska do geologického regiónu

1.2 Opis ložiska a jeho uloženie

1.3 Vnútorná stavba ložiska

1.4 Sprievodné nerasty

2. Akostná a technologická charakteristika ložiska

2.1 Vymedzenie druhu nerastov a jej technologických typov

2.2 Akostná charakteristika nerastov a jej technologických typov a sprievodných surovín, hlavné a vedľajšie úžitkové a škodlivé zložky

2.3 Premenlivosť kvality nerastov

3. Hydrogeologická charakteristika

3.1 Hydrogeologická charakteristika územia

3.2 Zvodnené vrstvy, vplyv tektoniky a skrasovatenia na hydrogeologické pomery ložiska a výskyty krasových vôd

3.3 Riešenie vzťahu zvodnenia ložiska k nadložiu a podložiu a k jeho okoliu

3.4 Chemické zloženie vôd, možné zdroje znečistenia

3.5 Výpočet prítokov vôd pri otvorení ložiska a jeho dobývaní, oblasť hydraulického vplyvu odvodnenia

4. Spôsob spracovania a výsledkov výpočtu zásob

4.1 Metodika výpočtu, základné parametre vo vzťahu k podmienkam využiteľnosti zásob

4.2 Výsledky kontrolných skúšok

4.3 Zásady geometrizácie, extrapolácie a zaradenia zásob do kategórií

4.4 Tabuľka výpočtov, celkové výsledky výpočtu a porovnanie s predchádzajúcim výpočtom

4.5 Odborný odhad prognóznych zásob

5. Evidenčný list prognóznych zdrojov nerastov, náležitosti záverečnej správy podľa § 38 ods. 1 vyhlášky

6. Pasport zásob výhradného ložiska, náležitosti podľa § 38 ods. 2 vyhlášky

7. Podmienky využívania zásob a hodnotenie vzťahu k životnému prostrediu

8. Návrh na optimálne využitie ložiska a jeho hospodársky význam

C. Výpočet množstiev vôd

1. Hydrogeologická charakteristika skúmaného územia

2. Metodika výpočtu množstiev vôd

3. Podklady a údaje na výpočet množstiev podzemnej vody1)

3.1 Údaje klimatologické, hydrologické a hydrogeologické

3.2 Hydraulické vlastnosti hornín, hydrogeologická funkcia hornín, fyzikálne a chemické vlastnosti vody

3.3 Údaje o obehu a režime podzemnej vody vo vzťahu k povrchovej vode

3.4 Súčasné odbery podzemnej vody

4. Výpočet množstiev vôd

4.1 Vlastný výpočet množstiev vôd

4.2 Vyhodnotenie akosti vôd, možného znečistenia a návrh úpravy podzemnej vody

4.3 Kategorizácia a využiteľnosť množstiev podzemnej vody

5. Podmienky ochrany a využívania podzemnej vody

5.1 Ochrana množstva a akosti vôd, návrh ochranných pásem

5.2 Vplyv využívania zdroja podzemnej vody na životné prostredie

6. Záver

D. Prílohy k záverečnej správe a výpočtu zásob

1. Situačná mapa skúmaného územia s označením čísla mapového listu

2. Geologická mapa skúmaného územia

3. Geologické mapy a rezy (vrátane mapy dokumentačných bodov)

4. Mapy a rezy blokov dokumentujúce výpočet zásob ložiska nerastov

5. Mapy prognóznych zdrojov nerastov

6. Podmienky využiteľnosti zásob výhradných ložísk alebo množstiev vôd

7. Súhrnná geologická dokumentácia vrtov, banských diel a pod., grafy meraní a čerpacích skúšok, údaje získané
rozbormi vzoriek dokumentujúce textové časti A až C

8. Návrh na schválenie zásob výhradného ložiska alebo množstiev vôd podľa § 38 ods. 3 vyhlášky

Poznámka:

Jeden exemplár záverečnej správy sa odovzdáva organizácii poverenej Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky výkonom štátnej geologickej služby. Ak ide o záverečnú správu s výpočtom množstiev vôd, odovzdáva sa ďalší exemplár záverečnej správy Slovenskému hydrometeorologickému ústavu v Bratislave. Ak ide o výpočet množstiev minerálnych vôd, odovzdáva sa jeden exemplár záverečnej správy Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 141/2000 Z. z.

PODMIENKY HODNOTENIA PROGNÓZNYCH ZDROJOV NERASTOV

1. Prognózne zdroje nerastov sa odhadujú do hĺbok prístupných pre súčasné alebo výhľadové dobývanie podľa súčasných ekonomických, banskotechnických, technologických a iných podmienok, pričom sa prihliada aj na možné zmeny týchto podmienok v budúcnosti. Odhad sa vykoná v jednotkách hmotnosti alebo objemu s vymedzením prognóznej plochy.

2. Množstvo prognóznych zdrojov nerastov sa udáva na základe odborného odhadu v hraniciach veľkých regiónov, panví alebo ložiskových celkov v ich častiach.

3. Prognózne zdroje nerastov sa členia na

a) prognózne zdroje nerastov P 1, ktorých prítomnosť sa predpokladá na základe extrapolácie zásob a na základe pozitívneho hodnotenia ložiskových indícií a anomálií zistených pri geologickom mapovaní a geofyzikálnych, geochemických a iných prácach v panvách, revíroch alebo geologických regiónoch, kde sú známe ložiská rovnakého formačného a genetického typu; odhad prognóznych zdrojov nerastov a predstava o tvare a rozmeroch ložiskových telies, ich zložení a kvalite vychádzajú z analógie so známymi ložiskami nerastov,

b) prognózne zdroje nerastov P 2, ktorých prítomnosť sa na základe priaznivých stratigrafických, litologických, tektonických a paleogeografických predpokladov zistených v hodnotenej oblasti pri geologickom mapovaní a analýzou geofyzikálnych a geochemických údajov predpokladá v hodnotenej oblasti; odhad množstva a kvality prognóznych zdrojov nerastov vychádza z analógie s inými, podrobnejšie preskúmanými oblasťami, v ktorých sa zistili alebo overili ložiská rovnakého genetického a formačného typu.

Príloha č. 3 k vyhláške č. 141/2000 Z. z.

POSTUP A SPÔSOB VÝPOČTU MNOŽSTIEV PODZEMNEJ VODY

Postup a spôsob výpočtu množstiev podzemnej vody v jednotlivých kategóriách

1. Pri množstvách podzemnej vody v kategórii C sa zisťuje:

1.1 Prírodné množstvo podzemnej vody, a to prírodné zdroje a prírodné zásoby podzemných vôd.

1.1.1 V hydrogeologických štruktúrach s prevažne voľnou hladinou podzemných vôd prírodné zdroje prostredníctvom hydrologickej bilancie a následných separačných metód rozčlenenia odtoku. V odôvodnených prípadoch sa stanovujú aj prírodné zásoby, a to objemovými metódami. Vyžaduje sa režimové pozorovanie v dĺžke minimálne jeden rok vo väzbe na dlhodobé rady pozorovaní.

1.1.2 V hydrogeologických štruktúrach s napätými zvodňami sa prírodné množstvá hodnotia objemovými a ďalšími metódami. V odôvodnených prípadoch sa vykonajú režimové pozorovania.

1.1.3 Skryté (cezhraničné) prítoky a odtoky podzemných vôd do hodnotených a z hodnotených hydrogeologických štruktúr uvedených v bode 1.1.1.

1.2 Využiteľné množstvo podzemnej vody vo väzbe na prírodné množstvo na takej úrovni, ktorá by umožňovala rozhodnúť o perspektívnosti odberov a posúdiť ich zabezpečenosť.

1.3 Perspektívne oblasti na vodohospodárske a iné využitie podzemnej vody s predpokladom využiteľného množstva vody určeného na základe potenciálnych, ekologicky prijateľných odberov z navrhovaných a existujúcich záchytných zariadení.

1.4 Kvalita podzemnej vody v širších regionálnych súvislostiach, ako aj z hľadiska využitia, úpravy a prípadne zneškodňovania vrátane vyhodnotenia relevantných informácií o kvalite povrchových vôd a zrážok.

1.5 Charakteristika zdrojov znečistenia, hydrogeologické aspekty ochrany množstva a kvality podzemnej vody.

1.6 Upozornenie na prípadné stretanie sa záujmov s orgánmi a organizáciami, ktorých činnosť ovplyvňuje množstvo a kvalitu podzemnej vody.

1.7 Vzťah novozískaných poznatkov k platnej hydrogeologickej rajonizácii.

2. Pri množstvách podzemnej vody v kategórii B sa zisťuje:

2.1 Najvhodnejšie záchytné územia na odber podzemnej vody na základe realizovaných geologických prác.

2.2 Využiteľné množstvo podzemnej vody určené na základe vyhodnotenia hydrogeologických pomerov, najmä priestorovej charakteristiky hydrogeologických kolektorov, hydraulických parametrov a okrajových podmienok určených na základe poloprevádzkových hydrodynamických skúšok, režimu podzemnej vody z minimálne dvojročného obdobia pozorovaní a vyhodnotenia vzťahu podzemných a povrchových vôd.

2.3 Technické podmienky odberu podzemnej vody.

2.4 Ovplyvnenie prírodných pomerov odbermi s ohľadom na ekologické podmienky.

2.5 Kvalita podzemnej vody s takou presnosťou, aby bolo možné riešiť otázky zachytávania podzemnej vody vo vodárenských lokalitách, v geotermálnych lokalitách a zároveň riešiť zneškodňovanie odpadových vôd.

2.6 Prognóza vývoja výdatnosti, hladiny a kvality podzemnej vody.

2.7 Návrh kvantitatívnej a kvalitatívnej ochrany podzemnej vody a ochranných pásem záchytných zariadení.

2.8 Návrh prevádzkového pozorovania výdatnosti, hladiny a akosti podzemnej vody v záchytnom území.

3. Pri množstvách podzemnej vody v kategórii A sa zisťuje:

3.1 Využiteľné množstvo podzemnej vody na základe vyhodnotenia realizovaných geologických prác a minimálne trojročného prevádzkového pozorovania výdatnosti, hladiny a akosti podzemnej vody v záchytnom území.

3.2 Zdroje znečistenia a ich vplyv na kvalitu podzemnej vody.

3.3 Ochrana podzemnej vody.

3.4 Požiadavky na úpravu kvality podzemnej vody.

3.5 Účinok trvalého odberu využiteľného množstva vody na kvantitu a kvalitu podzemných vôd, povrchových vôd, prípadne na ďalšie zložky životného prostredia.

3.6 Návrh na spresnenie ochranných pásem záchytných zariadení vyplývajúci z výsledkov revízie ochranných opatrení určených v kategórii B.

3.7 Spresnený návrh na prevádzkové pozorovanie využívania podzemnej vody, jeho vplyvu na životné prostredie a na zneškodnenie odpadových vôd.

Poznámky pod čiarou

1) § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon).

2) § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 313/1999 Z. z.

3) § 10 zákona č. 313/1999 Z. z.

4) § 2 ods. 3 zákona č. 313/1999 Z. z.

5) § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 313/1999 Z. z.

6) § 2 ods. 3 písm. b) zákona č. 313/1999 Z. z.

7) § 40 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon).§ 65 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z.

8) § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 313/1999 Z. z.

9) § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 313/1999 Z. z.

10) § 2 ods. 3 písm. e) prvý bod zákona č. 313/1999 Z. z.

11) § 2 ods. 3 písm. e) druhý bod zákona č. 313/1999 Z. z.

12) § 2 ods. 3 písm. e) tretí bod zákona č. 313/1999 Z. z.

13) § 2 ods. 3 písm. e) štvrtý a piaty bod zákona č. 313/1999 Z. z.

14) § 2 ods. 3 písm. e) šiesty bod zákona č. 313/1999 Z. z.

15) § 35 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.

16) § 9 ods. 3 zákona č. 313/1999 Z. z.

17) § 9 ods. 4 zákona č. 313/1999 Z. z.

18) § 11 ods. 1 zákona č. 313/1999 Z. z.

19) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 58/1997 Z. z., zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, zákon č. 44/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb., zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vyhláška Ministerstva dopravy a Ústredného banského úradu č. 28/1967 Zb., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre styk dráh s banskou činnosťou, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 15/1972 Zb. o ochrane a rozvoji prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

20) § 9 ods. 2 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

21) § 19 zákona č. 313/1999 Z. z.

22) Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23) Napríklad § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii, výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom (oznámenie č. 203/1993 Z. z.).

24) Napríklad STN 01 3401 Mapy veľkých mierok. Základné a účelové mapy, STN 01 3411 Mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky, STN 73 0415 Geodetické body.

25) § 28 ods. 5 zákona č. 313/1999 Z. z.

26) § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z.Výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 1/1993 (oznámenie č. 203/1993 Z. z.).

27) § 30 ods. 2 písm. p) zákona č. 313/1999 Z. z.

28) Zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení neskorších predpisov.Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 63/1976 Zb., ktorou sa určujú kritériá na posudzovanie písomností ako archívnych dokumentov a upravujú niektoré podrobnosti o postupe pri vyraďovaní (skartácii) písomností.

29) Napríklad zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení neskorších predpisov, vyhláška Československej komisie pre atómovú energiu č. 67/1987 Zb. o zaistení jadrovej bezpečnosti pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1972 Zb. o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením.

30) Zákon č. 171/1998 Z. z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí.

31) § 19 zákona č. 313/1999 Z. z.

32) § 24 ods.1 zákona č. 313/1999 Z. z.

33) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

1) Rozsah uvedených podkladov a údajov môže byť podľa potreby v konkrétnom prípade rozšírený.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené