Zákon č. 300/1999 Z. z.Zákon o príspevku na bývanie

(v znení č. 92/2001 Z. z.)

Čiastka 126/1999
Platnosť od 17.11.1999 do31.12.2003
Účinnosť od 01.07.2001 do31.12.2003
Zrušený 599/2003 Z. z.
Rozhodnutia súdov 2

300

ZÁKON

z 27. októbra 1999

o príspevku na bývanie

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


§ 1

Úvodné ustanovenie

Príspevok na bývanie (ďalej len „príspevok“) je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu alebo s užívaním rodinného domu.

Nárok na príspevok

§ 2

Nárok na príspevok môže uplatniť

a) nájomca bytu,1)

b) vlastník bytu,2)

c) vlastník rodinného domu.3)

§ 3

(1) Podmienky nároku na príspevok sú:

a) užívanie nájomného bytu osobou uvedenou v § 2 písm. a) alebo bytu, alebo rodinného domu, ktorého je osoba uvedená v § 2 písm. b) a c) vlastníkom (ďalej len „byt“), na ktorý si uplatňuje nárok na príspevok, a je v tomto byte, ktorý je na území Slovenskej republiky, prihlásená na trvalý pobyt,

b) zaplatenie nájomného4) a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu5) osobou uvedenou v § 2 písm. a), zaplatenie preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv6) a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu osobou uvedenou v § 2 písm. b) za kalendárny polrok predchádzajúci kalendárnemu polroku, na ktorý si uplatňuje náro
k na príspevok osoba uvedená v § 2,

c) zaplatenie dane z nehnuteľností7) osobou uvedenou v § 2 písm. b) a c), ak sa na ňu nevzťahuje oslobodenie od tejto dane,8) za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu polroku, na ktorý si uplatňuje nárok na príspevok (ďalej len „predchádzajúci kalendárny rok“),

d) súčin koeficientu zaťaženosti príjmu spoločne posudzovaných osôb výdavkami spojenými s bývaním ustanoveného v § 4 ods. 1 (ďalej len „koeficient“) a príjmu spoločne posudzovaných osôb podľa § 5 až 7 (ďalej len „príjem“) je nižší ako suma minimálnych výdavkov na bývanie fyzickej osoby alebo fyzických osôb ustanovená v § 4 ods. 2 (ďalej len „suma minimálnych výdavkov na bývanie“).

(2) Nárok na príspevok nevzniká osobe uvedenej v § 2, ak byt, v ktorom má trvalý pobyt, prenechala do nájmu alebo do podnájmu inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

(3) Ak osoba uvedená v § 2 písm. a) a b) užívala byt, na ktorý si uplatňuje nárok na príspevok, za čas kratší ako kalendárny polrok alebo v tomto kalendárnom polroku ešte byt neužívala, posudzuje sa podmienka nároku podľa odseku 1 písm. b) za skutočný čas užívania bytu alebo sa na túto podmienku neprihliada.

(4) Na podmienku nároku na príspevok podľa odseku 1 písm. c) sa neprihliada, ak na uhradenie dane z nehnuteľnosti za predchádzajúci kalendárny rok bola príslušná iná fyzická osoba ako osoba uvedená v § 2.

§ 4

Výška príspevku

(1) Výška príspevku za kalendárny mesiac je rozdiel medzi sumou minimálnych výdavkov na bývanie a súčinom koeficientu a príjmu. Koeficient je 0,29.

(2) Sumy minimálnych výdavkov na bývanie sú:

a) 1 680 Sk mesačne, ak ide o jednu fyzickú osobu,

b) 2 090 Sk mesačne, ak ide o dve fyzické osoby,.

c) 2 490 Sk mesačne, ak ide o tri fyzické osoby,

d) 2 900 Sk mesačne, ak ide o štyri fyzické osoby a viac fyzických osôb.

(3) Výška príspevku sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe a zaokrúhľuje sa na celé koruny nahor. Príspevok sa poskytuje, ak vypočítaná výška príspevku je najmenej 50 Sk mesačne.

(4) Koeficient uvedený v odseku 1 a sumy uvedené v odseku 2 môže k 1. januáru bežného kalendárneho roku alebo k 1. júlu bežného kalendárneho roku upraviť nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Príjem a spôsob zisťovania príjmu

§ 5

(1) Za príjem podľa tohto zákona sa považujú

a) príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu9) po odpočítaní

1. povinného poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti,

2. príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie,10)

3. preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,

4. sumy na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa osobitného predpisu,11)

5. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,12)

b) štipendiá s výnimkou prospechového štipendia žiaka, konkurzného štipendia, sociálneho štipendia, športového štipendia a mimoriadneho štipendia študenta vysokej školy.

(2) Z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,13) sa za príjem podľa tohto zákona ďalej považujú:

a) príjem poskytovaný ako dávka

1. nemocenského poistenia,

2. nemocenského zabezpečenia vojakov ozbrojených síl, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície a colníkov,14)

3. dôchodkového zabezpečenia s výnimkou zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť,

b) dávky výsluhového zabezpečenia14) s výnimkou úmrtného,

c) podpora v nezamestnanosti,

d) opakované štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi15) s výnimkou príplatku k prídavkom na deti a príspevku podľa tohto zákona,

e) príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu;16) to neplatí, ak v rozhodujúcom období nárok na výživné na dieťa alebo na jeho časť prešiel na štát podľa osobitného predpisu,17)

f) plnenia poskytované v cudzej mene vojakom ozbrojených síl, ktorí sú vyslaní mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,18)

g) valutová časť platu zamestnancov zahraničnej služby.

(3) V prípade straty19) sa pri príjmoch podľa osobitného predpisu20) zohľadňuje len strata, ktorá vznikla v kalendárnom roku, za ktorý sa príjem zisťuje.

(4) Za príjem podľa tohto zákona sa považuje aj príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí, ktorý má obdobný účel ako príjem uvedený v odsekoch 1 a 2.

(5) Za príjem podľa tohto zákona sa nepovažujú:

a) mesačná odmena žiaka stredného odborného učilišťa, špeciálneho stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa a učilišťa poskytovaná podľa osobitného predpisu,21)

b) zárobok nezaopatreného dieťaťa22) za prácu vykonávanú v čase školských prázdnin a z príležitostného zamestnania,23) ktoré nezakladá pravidelný príjem.

(6) Od príjmu uvedeného v odsekoch 1, 2 a 4 sa odpočíta

a) výživné a príspevok na výživu platené iným osobám, ku ktorým má spoločne posudzovaná osoba vyživovaciu povinnosť,

b) úhrada alebo jej časť za starostlivosť poskytovanú nezaopatrenému dieťaťu22) alebo inej osobe, ku ktorej má spoločne posudzovaná osoba vyživovaciu povinnosť, v zariadení sociálnych služieb, ktoré jej poskytuje starostlivosť celoročne.24)

§ 6

(1) Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa zisťuje príjem na posúdenie nároku na príspevok, je kalendárny polrok, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, na ktorý sa posudzuje nárok na príspevok. Tento príjem sa zisťuje vždy v prvom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po uplynutí rozhodujúceho obdobia a platí pri posudzovaní nároku na príspevok do konca kalendárneho polroku, v ktorom sa príjem zisťoval.

(2) Príjem na posúdenie nároku na príspevok sa vypočíta ako jedna šestina príjmu za rozhodujúce obdobie pripadajúceho na spoločne posudzované osoby v čase posudzovania nároku na príspevok, ak tento zákon neustanovuje inak. Takto vypočítaný príjem sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol.

§ 7

(1) Ak spoločne posudzovaná osoba vykonávala v rozhodujúcom období samostatnú zárobkovú činnosť25) a vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť, za ktorú mala príjem podľa osobitného predpisu,26) aj v predchádzajúcom kalendárnom roku, za jej príjem v rozhodujúcom období sa považuje šesťnásobok jednej dvanástiny z príjmu za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej však suma rovnajúca sa šesťnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom;27) rovnako to platí, ak v predchádzajúcom kalendárnom roku spoločne posudzovaná osoba popri samostatnej zárobkovej činnosti vykonávala aj inú činnosť, za ktorú mala príjem podľa osobitného predpisu.28)

(2) Ak spoločne posudzovaná osoba vykonávala v rozhodujúcom období samostatnú zárobkovú činnosť aj závislú činnosť, za ktorú mala príjem podľa osobitného predpisu,29) a vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť, za ktorú mala príjem podľa osobitného predpisu,26) aj v predchádzajúcom kalendárnom roku, za jej príjem v rozhodujúcom období sa považuje šesťnásobok jednej dvanástiny z príjmu za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej však suma rovnajúca sa šesťnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom;27) rovnako to platí, ak v predchádzajúcom kalendárnom roku spoločne posudzovaná osoba popri samostatnej zárobkovej činnosti vykonávala aj inú činnosť, za ktorú mala príjem podľa osobitného predpisu.28) K takto vypočítanému príjmu sa pripočíta príjem zo závislej činnosti za rozhodujúce obdobie.

(3) Ak spoločne posudzovaná osoba vykonávala v rozhodujúcom období samostatnú zárobkovú činnosť, ale nevykonávala túto činnosť v predchádzajúcom kalendárnom roku, za jej príjem v rozhodujúcom období sa považuje suma rovnajúca sa šesťnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.27) Ak spoločne posudzovaná osoba v rozhodujúcom období popri samostatnej zárobkovej činnosti vykonávala aj závislú činnosť, z ktorej mala príjem podľa osobitného predpisu,29) pripočíta sa k uvedenému šesťnásobku sumy životného minima príjem zo závislej činnosti za rozhodujúce obdobie.

(4) Ak spoločne posudzovaná osoba vykonávala v rozhodujúcom období činnosť, za ktorú mala príjem podľa osobitného predpisu,30) a túto činnosť vykonávala aj v predchádzajúcom kalendárnom roku, za jej príjem v rozhodujúcom období sa považuje šesťnásobok jednej dvanástiny z príjmu za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej však suma rovnajúca sa šesťnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.27)

(5) Ak spoločne posudzovaná osoba vykonávala v rozhodujúcom období činnosť, za ktorú mala príjem podľa osobitného predpisu,30) ale nevykonávala túto činnosť v predchádzajúcom kalendárnom roku, za jej príjem v rozhodujúcom období sa považuje suma rovnajúca sa šesťnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.27)

(6) Príjem spoločne posudzovanej osoby, ktorá vykonáva základnú službu alebo náhradnú službu31) v ozbrojených silách alebo vykonáva civilnú službu,32) sa pri posudzovaní príjmu počas výkonu tejto služby nezapočítava; to neplatí, ak spoločne posudzovaná osoba nahrádza základnú službu alebo náhradnú službu v ozbrojených silách, ktorú zmeškala z dôvodu umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov.

(7) Ak spoločne posudzovaná osoba s výnimkou nezaopatreného dieťaťa22) nemala počas celého rozhodujúceho obdobia príjem zo zamestnania,33) za jej príjem zo zamestnania v rozhodujúcom období sa považuje suma rovnajúca sa šesťnásobku polovice sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom,27) ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Ak spoločne posudzovaná osoba s výnimkou nezaopatreného dieťaťa22) nemala počas celého rozhodujúceho obdobia príjem zo zamestnania, za jej príjem zo zamestnania v rozhodujúcom období sa nepovažuje suma podľa odseku 7, ak v tomto období

a) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie,

b) poberala starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, dôchodok manželky, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo ak bola invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,

c) bola hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení z dôvodu choroby alebo úrazu najmenej sedem po sebe nasledujúcich dní,

d) poberala nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve po skončení zamestnania,

e) sa osobne, celodenne a riadne starala o vlastné nezaopatrené dieťa alebo o nezaopatrené dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu34) alebo opatrenia podľa osobitného predpisu,35) ktoré bolo

1. vo veku do 10 rokov alebo

2. podľa rozhodnutia príslušného orgánu dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytuje starostlivosť celoročne,24)

f) poberala príspevok pri starostlivosti o blízku osobu alebo o inú osobu,

g) spĺňala podmienky nezaopatrenosti dieťaťa22) alebo sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom,36)

h) vykonávala základnú službu alebo náhradnú službu31) v ozbrojených silách alebo vykonávala civilnú službu,32)

i) bola vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo

j) bola nezvestná, alebo bolo po nej vyhlásené pátranie.37)

(9) Príjem v cudzej mene sa prepočítava na slovenskú menu podľa kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného posledný kalendárny deň v jednotlivých mesiacoch kalendárneho roku, za ktorý sa zisťuje príjem.

§ 8

Okruh spoločne posudzovaných osôb

(1) Spoločne posudzované osoby podľa tohto zákona sú osoby uvedené v § 2 a ďalšie fyzické osoby, ktoré užívajú s osobou uvedenou v § 2 byt [§ 3 ods. 1 písm. a)] a sú v tomto byte prihlásené na trvalý pobyt, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Do okruhu spoločne posudzovaných osôb sa započítava aj nezaopatrené dieťa,22) ktoré nemá trvalý pobyt v byte spoločne posudzovanej osoby, ale bolo jej zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu.34)

(3) Do okruhu spoločne posudzovaných osôb sa nezapočítava fyzická osoba, ktorá v čase posudzovania nároku na príspevok je prihlásená na trvalý pobyt v byte osoby uvedenej v § 2, ale je

a) vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

b) umiestnená v zariadení, ktoré jej poskytuje starostlivosť celoročne,24)

c) zverená do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu inej fyzickej osobe, ktorá nie je prihlásená na trvalý pobyt v byte osoby uvedenej v § 2,

d) nezvestná alebo bolo po nej vyhlásené pátranie.

§ 9

Uplatnenie nároku na príspevok

(1) Osoba uvedená v § 2 si môže uplatniť nárok na príspevok na okresnom úrade príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu (ďalej len „platiteľ“). Osoba uvedená v § 2 si uplatňuje nárok na príspevok podaním písomnej žiadosti, a to najviac na jeden kalendárny polrok. K žiadosti je povinná

a) priložiť doklad o príjme spoločne posudzovaných osôb podľa § 5 až 7,

b) predložiť doklad o trvalom pobyte spoločne posudzovaných osôb (§ 8 ods. 1) v byte, na ktorý si uplatňuje nárok na príspevok.

(2) Osoba uvedená v § 2 písm. a) je povinná k žiadosti priložiť okrem dokladu uvedeného v odseku 1 písm. a)

a) nájomnú zmluvu,38)

b) doklad od prenajímateľa bytu o zaplatení nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.

(3) Osoba uvedená v § 2 písm. b) a c) je povinná k žiadosti priložiť okrem dokladu uvedeného v odseku 1 písm. a)

a) potvrdenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo potvrdenie od správcu domu39) o zaplatení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a o zaplatení úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, ak ide o oprávnenú osobu podľa § 2 písm. b),

b) potvrdený výpis alebo potvrdenú kópiu listu vlastníctva,40) alebo iný doklad o nadobudnutí vlastníctva bytu, ak nie je možné predložiť list vlastníctva,

c) doklad od správcu dane z nehnuteľnosti7) o zaplatení dane z nehnuteľnosti, ak sa na túto osobu nevzťahuje oslobodenie od tejto dane.8)

(4) Osoba uvedená v § 2 na žiadosť platiteľa je povinná okrem dokladov uvedených v odsekoch 1 až 3 priložiť alebo predložiť aj ďalšie doklady na posúdenie nároku na príspevok.

(5) Ak je viac osôb uvedených v § 2, môže si nárok na príspevok uplatniť len jedna z nich.

§ 10

Rozhodovanie o nároku na príspevok

Platiteľ vyplatí príspevok, ak osoba uvedená v § 2si uplatní nárok na príspevok podľa § 9 a spĺňa podmienky nároku na príspevok podľa tohto zákona. Ak osoba uvedená v § 2, ktorá si uplatnila nárok na príspevok podľa § 9, nespĺňa podmienky nároku na príspevok, platiteľ vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o príspevok.

§ 11

Výplata príspevku

(1) Platiteľ vyplatí príspevok osobe uvedenej v § 2, ktorá si uplatnila nárok na príspevok podľa § 9 a ktorá spĺňa podmienky nároku na príspevok (ďalej len „oprávnená osoba“), najviac na jeden kalendárny polrok.

(2) Platiteľ vyplatí príspevok za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku na príspevok boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. Platiteľ vyplatí príspevok za kalendárny mesiac tej istej oprávnenej osobe len raz.

(3) Platiteľ vypláca príspevok mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na príspevok.

(4) Platiteľ vypláca príspevok oprávnenej osobe v hotovosti alebo príspevok poukazuje na žiadosť oprávnenej osoby na jej účet v banke v Slovenskej republike. Ak oprávnená osoba písomne požiada o zmenu spôsobu vyplácania príspevku, platiteľ je povinný žiadosti vyhovieť. Príspevok sa nevypláca do cudziny.

(5) Platiteľ zastaví výplatu príspevku oprávnenej osobe začínajúc kalendárnym mesiacom, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa už príspevok vyplatil, ak

a) oprávnená osoba nesplnila povinnosti podľa § 14 alebo

b) má pochybnosti o tom, či oprávnená osoba naďalej spĺňa podmienky nároku na príspevok a jeho výplatu.

(6) Platiteľ vydá rozhodnutie o zastavení výplaty príspevku. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení výplaty príspevku v prípadoch uvedených v odseku 5 nemá odkladný účinok.

(7) Platiteľ obnoví výplatu príspevku počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba preukázala, že zanikli dôvody, pre ktoré bola výplata príspevku zastavená. O obnovení výplaty príspevku platiteľ vydá rozhodnutie. Platiteľ doplatí príspevok za obdobie zastavenia jeho výplaty, ak podmienky nároku na príspevok boli počas tohto obdobia splnené.

§ 12

Zvýšenie príspevku, zníženie príspevku, odňatie príspevku a vrátenie príspevku

(1) Ak nastala skutočnosť, ktorá má za následok zvýšenie vyplácaného príspevku, platiteľ vyplatí zvýšený príspevok už za kalendárny mesiac, v ktorom táto skutočnosť nastala.

(2) Ak nastala skutočnosť, ktorá má za následok zníženie vyplácaného príspevku, platiteľ vyplatí príspevok v pôvodnej výške ešte za kalendárny mesiac, v ktorom táto skutočnosť nastala.

(3) Ak oprávnená osoba už nespĺňa podmienky nároku na príspevok alebo ak platiteľ vyplácal príspevok oprávnenej osobe neprávom, platiteľ rozhodne o odňatí príspevku. Ak platiteľ vyplácal príspevok vo vyššej sume, ako patril, rozhodne o jeho znížení.

(4) Ak platiteľ vyplácal príspevok neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, hoci oprávnená osoba splnila povinnosti podľa tohto zákona, príspevok odníme alebo jeho sumu zníži začínajúc kalendárnym mesiacom, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý príspevok neprávom vyplatil alebo vyplatil vo vyššej sume.

(5) Ak platiteľ vyplácal príspevok v nižšej sume, ako patril, alebo príspevok nevyplácal, hoci oprávnená osoba splnila podmienky podľa tohto zákona, platiteľ príspevok zvýši alebo vyplatí vo výške podľa § 4. Platiteľ doplatí príspevok za čas, za ktorý ho vyplácal v nižšej sume, alebo príspevok vyplatí za čas, za ktorý ho nevyplácal vôbec.

(6) Nárok na doplatenie príspevku alebo na vyplatenie príspevku podľa odseku 5 za kalendárny polrok zaniká uplynutím jedného roku od poslednej výplaty príspevku v nižšej sume, ako patril, alebo od posledného kalendárneho mesiaca, za ktorý platiteľ mal príspevok v tomto kalendárnom polroku vyplatiť.

(7) Ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, že platiteľ jej príspevok vyplatil neprávom, je povinná príspevok vrátiť alebo vrátiť jeho časť. Nárok na vrátenie príspevku vyplateného neprávom alebo na vrátenie jeho časti zaniká uplynutím jedného roku odo dňa, keď platiteľ túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty príspevku.

§ 13

Opätovné posúdenie príjmu na nárok na príspevok a na výšku príspevku

(1) Platiteľ opätovne posúdi príjem na nárok na príspevok a na výšku príspevku, ak počas trvania nároku na príspevok spoločne posudzovaná osoba nastúpila základnú službu alebo náhradnú službu v ozbrojených silách, alebo civilnú službu alebo skončila základnú službu alebo náhradnú službu v ozbrojených silách, alebo civilnú službu.

(2) Platiteľ opätovne posúdi príjem zistený podľa § 5 až 7, ak sa okruh spoločne posudzovaných osôb počas trvania nároku na príspevok zúži najmä z dôvodu

a) odhlásenia z trvalého pobytu z bytu oprávnenej osoby,

b) smrti spoločne posudzovanej osoby,

c) umiestnenia nezaopatreného dieťaťa22) alebo inej spoločne posudzovanej osoby do zariadenia, ktoré jej poskytuje starostlivosť celoročne,24)

d) zverenia dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu33) osobe, ktorá nie je v okruhu spoločne posudzovaných osôb,

e) vyhlásenia pátrania po spoločne posudzovanej osobe,

f) výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.

(3) Platiteľ opätovne posúdi príjem zistený podľa § 5 až 7, ak sa okruh spoločne posudzovaných osôb počas trvania nároku na príspevok rozšíri najmä z dôvodu

a) narodenia dieťaťa spoločne posudzovanej osobe,

b) prihlásenia na trvalý pobyt do bytu oprávnenej osoby,

c) návratu nezaopatreného dieťaťa22) alebo inej spoločne posudzovanej osoby zo zariadenia, ktoré jej poskytovalo starostlivosť celoročne,24)

d) zverenia dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu33) spoločne posudzovanej osobe,

e) zastavenia pátrania po spoločne posudzovanej osobe,

f) návratu z výkonu väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody.

(4) Platiteľ pri opätovnom posúdení príjmu

a) podľa odseku 2 neprihliada na príjem osôb, o ktoré sa okruh spoločne posudzovaných osôb zúžil,

b) podľa odseku 3 započíta do príjmu spoločne posudzovaných osôb aj príjem osôb, o ktoré sa okruh rozšíril.

(5) Pri zúžení okruhu spoločne posudzovaných osôb alebo pri rozšírení okruhu spoločne posudzovaných osôb podľa odsekov 2 a 3 platiteľ opätovne posúdi aj sumu minimálnych výdavkov na bývanie a výšku príspevku podľa § 4.

§ 14

Povinnosti oprávnenej osoby

Oprávnená osoba je povinná

a) písomne oznámiť platiteľovi zmeny, ktoré majú vplyv na nárok na príspevok a jeho výplatu, do 15 dní od ich vzniku,

b) použiť príspevok, ktorý sa jej vypláca, na účel uvedený v § 1.

§ 15

Zánik nároku

Nárok na príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím jedného roku od posledného dňa v mesiaci, za ktorý príspevok patril.

Spoločné ustanovenia

§ 16

Obce, bytové družstvá, daňové úrady a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú vecne príslušné na poskytovanie údajov potrebných na posúdenie nároku na príspevok, sú povinné spolupracovať a na požiadanie osoby uvedenej v § 8 ods. 1 alebo platiteľa bezplatne ich poskytovať v rozsahu svojej pôsobnosti.

§ 17

Na konanie o nároku na príspevok sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,41) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 18

Ak je oprávnená osoba povinná na základe vykonateľného rozhodnutia vrátiť neprávom prijaté sumy príspevku, možno ich zraziť aj z bežne vyplácaného príspevku alebo neskôr priznaného príspevku, alebo zo mzdy, platu, alebo z inej odmeny za prácu, alebo z náhrad z týchto plnení a z odmien za pracovnú pohotovosť, alebo z dávok dôchodkového zabezpečenia. Sumy, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia a ktoré sa nesmú povinnému zraziť zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ustanovuje osobitný predpis.42)


Prechodné a záverečné ustanovenia

§ 19

(1) Ak sa uplatňuje nárok na príspevok na úhradu za užívanie bytu za obdobie pred 1. januárom 2000, posudzuje sa nárok na príspevok na úhradu za užívanie bytu podľa právnych predpisov platných v čase, za ktorý sa nárok uplatňuje. Vecne príslušná na poskytovanie príspevku na úhradu za užívanie bytu je právnická osoba, ktorá bola príslušná podľa právnych predpisov platných pred 1. januárom 2000. To platí aj v konaní o poskytnutí príspevku na úhradu za užívanie bytu, ktoré nebolo skončené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(2) Štát poskytuje finančné prostriedky na výplatu príspevku na úhradu za užívanie bytu podľa odseku 1 na osobitný účet Sociálnej poisťovne prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

(3) Ustanovenia § 145j zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb., ktoré upravujú nárok na príspevok na úhradu za užívanie bytu, sa od 1. januára 2000 nepoužijú.

§ 20

Zrušujú sa:

1. § 145d písm. b) a § 145h zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb.,

2.§ 15 písm. a) štrnásty bod a § 24 písm. a) druhý bod zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.,

3.§ 49 ods. 1 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z. a zákona č. 238/1998 Z. z.,

4.§ 34 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 590/1990 Zb. a vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 259/1992 Zb.

§ 21

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2000.


Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.


Príloha k zákonu č. 300/1999 Z. z.

VZOREC VÝPOČTU PRÍSPEVKU

Vzorec výpočtu príspevku

PB = MVB - (R x Y)

Legenda

PB - príspevok na bývanie

MVB - minimálne výdavky na bývanie

Y - príjem spoločne posudzovaných osôb

R - koeficient zaťaženosti príjmu spoločne posudzovaných osôb výdavkami spojenými s bývaním

Poznámky pod čiarou

1) § 685 až 716 Občianskeho zákonníka.
§ 26 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3) § 123 až 151 Občianskeho zákonníka.
§ 1a písm. b) vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách na zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.

4) § 696 Občianskeho zákonníka.
Vyhláška Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva č. 60/1964 Zb. o úhrade za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu v znení neskorších predpisov.

5) Napríklad § 2 vyhlášky Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva č. 60/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.

6) § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

7) Zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov.

8) § 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

9) § 6 až l0 zákona č. 286/l992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

10) § 6 ods. 12 písm. d) zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

11) § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

12) Zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

13) § 4, § 6 ods. 8 a § 10 ods. 2 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

14) Zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z. z.Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z.

15) Napríklad zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov, zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku.

16) Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.

17) Napríklad § 9 zákona č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti.

18) § 2 ods. 2 zákona č. 351/1997 Z. z. Branný zákon.

19) § 5 ods. 3 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

20) § 7 až 10 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

21) § 3 vyhlášky Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 245/1993 Z. z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť.

22) § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

23) § 6 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.

24) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

25) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1994 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

26) § 7 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

27) § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 160/1999 Z. z.

28) § 6 a § 8 až 10 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

29) § 6 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

30) § 8 až 10 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

31) § 3 ods. 1, § 19 a 20 zákona č. 351/1997 Z. z.

32) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z.

33) Napríklad § 98 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

34) Napríklad § 45 ods. 1 a § 46 zákona č. 94/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 265/1998 Z. z.

35) § 69 ods. 2 zákona č. 94/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.

36) § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37) § 2 ods. 1 písm. l) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

38) § 685 a 686 Občianskeho zákonníka.

39) § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

40) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.

41) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

42) § 276 až 302 Občianskeho súdneho poriadku.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené