Vyhláška č. 284/1999 Z. z.Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o podrobnostiach prepravy jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov

Čiastka 122/1999
Platnosť od 11.11.1999 do30.11.2004
Účinnosť od 15.11.1999 do30.11.2004
Zrušený 541/2004 Z. z.

284

VYHLÁŠKA

Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

z 13. októbra 1999

o podrobnostiach prepravy jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) podľa § 11 ods. 5, § 17 ods. 16 a § 18 ods. 4 zákona č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. ustanovuje:


§ 1

(1) Táto vyhláška upravuje

a) postup a spôsob cestnej, železničnej, vodnej a leteckej prepravy jadrových materiálov,1) rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení2) a vyhoretého jadrového paliva3) (ďalej len „rádioaktívny materiál“),

b) rozsah a obsah dokumentácie potrebnej na vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov.

(2) Táto vyhláška sa z hľadiska limitov aktivít a materiálových obmedzení vzťahuje na tieto prepravné zariadenia s ich rádioaktívnym obsahom (ďalej len „zásielka“):

a) bežná zásielka,

b) priemyselná zásielka typu 1 (PZ-1),

c) priemyselná zásielka typu 2 (PZ-2),

d) priemyselná zásielka typu 3 (PZ-3),

e) zásielka typu A,

f) zásielka typu B(U),

g) zásielka typu B(M),

h) zásielka typu C.

(3) Táto vyhláška sa vzťahuje aj na prepravu rádioaktívnych materiálov po účelových komunikáciách v objektoch jadrových zariadení.

(4) Ustanovenia vyhlášky, ktoré upravujú postup a spôsob prepravy rádioaktívnych materiálov, sa vzťahujú aj na prepravu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov4) z miesta ich spracovania alebo skladovania na miesto ukladania.

§ 2

(1) Prepravným zariadením je obalový súbor alebo dopravné zariadenie na prepravu nezabaleného rádioaktívneho materiálu.

(2) Obalovým súborom je súbor komponentov určených na úplné uzatvorenie rádioaktívneho obsahu. Môže sa skladať z jednej alebo z viacerých schránok, absorpčných materiálov, dištančných prvkov, tienenia a obslužných zariadení na plnenie, vyprázdňovanie, ventiláciu alebo na úpravu tlaku, zariadení na chladenie, pohlcovanie mechanických nárazov, manipuláciu a upevňovanie a tepelné tienenie. Obalovým súborom môže byť debna, sud alebo podobná schránka alebo prepravný kontajner, alebo cisterna.

(3) Prepravným kontajnerom je zariadenie uľahčujúce dopravu baleného alebo nebaleného rádioaktívneho materiálu jedným alebo viacerými spôsobmi bez prekladania. Musí byť prispôsobený na trvalé uzavretie, pevný a dostatočne odolný na opakované použitie a vybavený zariadením umožňujúcim zaobchádzanie s ním, najmä prekladanie medzi dopravnými prostriedkami a z jedného druhu prepravy na iný druh prepravy. Malý prepravný kontajner je taký kontajner, ktorého celkový vonkajší rozmer nie je väčší ako 1,5 m alebo ktorého vnútorný objem nie je väčší ako 3,0 m3; iný prepravný kontajner je veľký prepravný kontajner.

(4) Požiadavky na rádioaktívne materiály, obalové súbory a zásielky sú uvedené v prílohe č. 1.

§ 3

(1) Žiadosť o povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov obsahuje

a) identifikačné údaje prepravcu alebo dopravcu, a to

1. ak je fyzickou osobou, meno a priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu,

2. ak je právnickou osobou, názov, obchodné meno, adresu sídla, identifikačné číslo, meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu štatutárneho orgánu,

b) druh a množstvo rádioaktívneho materiálu určeného na prepravu,

c) prepravnú trasu,

d) predpokladaný dátum prepravy.

(2) K žiadosti sa pripojí

a) bezpečnostná dokumentácia podľa § 4,

b) doklad o schválení typu prepravného zariadenia,

c) doklad o zabezpečení finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu,5) ktorá môže byť spôsobená počas prepravy,

d) súhlas na prepravu vydaný príslušnými orgánmi štátu prijímateľa alebo odosielateľa a tranzitných štátov pri medzinárodnej preprave.

(3) Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov

a) informuje úrad

1. aspoň päť pracovných dní vopred o presnom termíne prepravy,

2. neodkladne o každej poruche alebo o poškodení zásielky alebo prázdneho obalového súboru, o každom úniku rádioaktívneho materiálu zo zásielky alebo zásielok alebo rádioaktívneho materiálu odovzdaného prepravcom na prepravu (ďalej len „dodávka“), ako aj o každom pokuse o narušenie prepravy alebo o odcudzenie rádioaktívneho materiálu z dodávky,

b) zašle úradu písomnú správu s vyhodnotením uskutočnenej prepravy najneskôr do 14 dní od jej ukončenia.

§ 4

(1) Bezpečnostná dokumentácia obsahuje

a) program ochrany zdravia pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia,6)

b) dopravný poriadok vrátane havarijného dopravného poriadku,

c) program zabezpečovania kvality pre prepravu,

d) program zabezpečenia fyzickej ochrany dodávky.

(2) Ak sa má uskutočniť preprava za podmienok, ktoré nebudú v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 2 (ďalej len „preprava za osobitných podmienok“), bezpečnostná dokumentácia sa doplní programom prepravy za osobitných podmienok.

(3) Dopravný poriadok obsahuje najmä informácie o

a) vlastnostiach zásielky a technických parametroch dopravných prostriedkov,

b) výbere prepravnej trasy a náhradnej prepravnej trasy,

c) spôsobe jazdy dopravných prostriedkov po vybranej prepravnej trase,

d) funkciách a povinnostiach osôb, ktoré budú zásielku sprevádzať, a o rozdelení ich zodpovednosti za celú prepravu,

e) spôsobe komunikácie medzi zástupcami dopravcu, prepravcu a fyzickej ochrany dodávky alebo ďalšími osobami sprevádzajúcimi zásielku,

f) postupe odovzdania a prevzatia dodávky,

g) právach a povinnostiach kontrolných orgánov s oprávnením kontrolovať zabezpečenie a priebeh prepravy.

(4) Program zabezpečovania kvality pre prepravu rádioaktívnych materiálov obsahuje najmä opatrenia na zabezpečenie

a) kontroly a obsluhy zásielky počas prepravy, nakladania a vykladania,

b) vyhodnotenia prepráv a aplikácie výsledkov,

c) vedenia dokumentácie,

d) školenia a výcviku obsluhy.

(5) Program prepravy za osobitných podmienok obsahuje opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že úroveň bezpečnosti počas takejto prepravy a tranzitného skladovania bude aspoň taká, aká by sa dosiahla pri dodržaní všetkých ustanovení vyhlášky.

(6) Program zabezpečenia fyzickej ochrany dodávky obsahuje informácie o účinných opatreniach na zabránenie odcudzenia prepravovaného rádioaktívneho materiálu alebo narušenia prepravy s cieľom uvoľniť prepravovaný rádioaktívny materiál do životného pro-stredia.

§ 5

(1) Pred prvou prepravou zásielky sa vykonávajú tieto previerky:

a) ak projektovaný tlak súboru komponentov obalového súboru určených na zabránenie úniku rádioaktívneho materiálu počas prepravy (ďalej len „kontajnmentový systém“) presiahne 35 kPa, musí sa preukázať, že kontajnmentový systém každej zásielky zodpovedá schváleným projektovým požiadavkám z hľadiska schopnosti systému zachovať si celistvosť pri namáhaní týmto tlakom,

b) pri každej zásielke typu B(U), B(M) a C a pri každom obalovom súbore obsahujúcom iný jadrový materiál, ako je neožiarený prírodný alebo ochudobnený urán alebo prírodný alebo ochudobnený urán ožiarený výhradne v tepelných reaktoroch (ďalej len „štiepny materiál“), sa musí preukázať, že efektívnosť tienenia a kontajnmentového systému a podľa potreby i charakteristiky prenosu tepla a účinnosť systému zabezpečenia podkritickosti sú v súlade s projektom zásielky schváleného prepravného zariadenia,

c) pri zásielkach obsahujúcich štiepny materiál, v ktorých sú účelovo umiestnené absorbátory neutrónov ako súčasť zásielky, sa musí skúškami preukázať ich prítomnosť a správne rozmiestnenie.

(2) Pred každou prepravou zásielky musia byť splnené tieto podmienky:

a) zdvíhacie úchyty, ktoré nezodpovedajú požiadavkám tejto vyhlášky, sa musia odstrániť alebo sa musí iným spôsobom znemožniť ich použitie na zdvíhanie zásielky,

b) pri zásielkach typu B(U), B(M) a C a pri zásielkach obsahujúcich štiepny materiál sa musia splniť všetky požiadavky uvedené v doklade o schválení typu prepravného zariadenia a v príslušných ustanoveniach vyhlášky,

c) zásielky typu B(U), B(M) a C nesmú byť odoslané dovtedy, kým nedosiahnu rovnovážne podmienky dostatočne blízke podmienkam zodpovedajúcim požiadavkám na teplotu a tlak pri preprave,

d) pri zásielkach typu B(U), B(M) a C sa musí skúškami alebo vhodnými testmi preukázať, že všetky uzávery, ventily a iné otvory kontajnmentového systému, ktorými by mohol unikať rádioaktívny obsah, boli riadne uzatvorené, a to spôsobom, ktorý je v súlade s projektom zásielky schváleného prepravného zariadenia.

(3) Požiadavky na nefixovanú kontamináciu a dávkový príkon sú tieto:

a) nefixovaná kontaminácia na vonkajšom povrchu zásielky (určí sa ako priemerná hodnota kontaminácie z ľubovoľnej plochy s obsahom 300 cm2 na ľubovoľnom mieste povrchu zásielky) sa musí udržiavať na čo najnižšej v praxi dosiahnuteľnej úrovni a v bežných podmienkach dopravy nesmie presiahnuť tieto limitné hodnoty ustanovené hlavným hygienikom Slovenskej republiky:7)

1. 4 Bq/cm2 pre beta a gama žiariče a alfa žiariče s nízkou toxicitou,

2. 0,4 Bq/cm2 pre ostatné alfa žiariče,

b) úroveň nefixovanej kontaminácie na vnútornom a vonkajšom povrchu obalu, ktorý používa jediný prepravca na uloženie dvoch alebo viacerých zásielok na zjednodušenie manipulácie pri ich skladovaní alebo preprave (ďalej len „vonkajší obal“), prepravného kontajnera alebo dopravného pro-striedku nesmie okrem podmienok uvedených v písmene c) presiahnuť limitné hodnoty uvedené v písmene a),

c) úroveň nefixovanej kontaminácie na vonkajšom povrchu vonkajšieho obalu, prepravného kontajnera alebo dopravného prostriedku môže výnimočne presiahnuť limitné hodnoty uvedené v písmene a), ak vonkajší obal, prepravný kontajner alebo dopravný prostriedok použije jediný prepravca, ktorý zabezpečí, že všetky prvotné, sprostredkované a konečné nakládky a vykládky sa vykonajú v súlade s jeho pokynmi (ďalej len „podmienky výlučného použitia“),

d) v bežných podmienkach prepravy nesmie dávkový príkon na ktoromkoľvek mieste vonkajšieho povrchu zásielky alebo vonkajšieho obalu presiahnuť hodnotu 2 mSv/h,

e) v podmienkach výlučného použitia nesmie dávkový príkon na ktoromkoľvek mieste vonkajšieho povrchu zásielky alebo vonkajšieho obalu presiahnuť hodnotu 10 mSv/h,

f) v bežných podmienkach prepravy nesmie dávkový príkon na ktoromkoľvek mieste povrchu dopravného prostriedku presiahnuť hodnotu 2 mSv/h a vo vzdialenosti 2 m od povrchu dopravného prostriedku hodnotu 0,1 mSv/h.

(4) Rádioaktívnym materiálom s nízkou mernou aktivitou (ďalej len „rádioaktívny materiál NMA“) je materiál patriaci do jednej z týchto troch skupín:

a) rádioaktívnym materiálom NMA-I je

1. pevný neožiarený prírodný alebo ochudobnený urán alebo prírodné tórium, alebo ich pevné alebo kvapalné zlúčeniny alebo zmesi,

2. rádioaktívny odpad obsahujúci rádionuklidy, pre ktoré je hodnota A2 podľa prílohy č. 3 neobmedzená,

3. rádioaktívny odpad, v ktorom je aktivita rozptýlená v celom objeme a odhadnutá priemerná merná aktivita nepresahuje 30-násobok limitnej mernej aktivity určenej podľa prílohy č. 3,

b) rádioaktívnym materiálom NMA-II je

1. voda s koncentráciou trícia do 0,8 TBq/l,

2. iný rádioaktívny materiál, v ktorom je aktivita rozptýlená v celom objeme a odhadnutá priemerná merná aktivita nepresahuje 10-4 A2/g pre pevné látky a plyny a 10-5 A2/g pre kvapaliny,

c) rádioaktívnym materiálom NMA-III sú pevné látky okrem prachov, v ktorých

1. je rádioaktívny materiál rozptýlený v celom objeme pevnej látky alebo v pevných predmetoch alebo je rovnomerne rozptýlený v kompaktnej spojovacej látke (napríklad betón, bitúmen, keramika a pod.),

2. je rádioaktívny materiál relatívne nerozpustný alebo je viazaný v relatívne nerozpustnej látke tak, že ani v prípade porušenia obalu by úbytok rádioaktívneho materiálu z jednej zásielky vylúhovaním vo vode počas siedmich dní nepresiahol hodnotu 0,1 A2,

3. odhadnutá priemerná merná aktivita pevnej látky bez tieniaceho materiálu nepresahuje 2 x 10-3 A2/g.

(5) Požiadavky na prepravu rádioaktívnych materiálov NMA v priemyselných zásielkach alebo v nezabalených zásielkach sú tieto:

a) množstvo rádioaktívneho materiálu NMA v jednej priemyselnej zásielke typu 1 (ďalej len „PZ-1“), v jednej priemyselnej zásielke typu 2 (ďalej len „PZ-2“), v jednej priemyselnej zásielke typu 3 (ďalej len „PZ-3“) alebo v predmetoch alebo v súboroch predmetov musí byť obmedzené tak, aby dávkový príkon vo vzdialenosti 3 m od netieneného materiálu alebo od netienených predmetov nepresiahol 10 mSv/h,

b) rádioaktívne materiály zatriedené do skupiny rádioaktívnych materiálov NMA-I môžu byť prepravované nezabalené za týchto podmienok:

1. nezabalený rádioaktívny materiál okrem rúd obsahujúcich len prirodzene sa vyskytujúce rádionuklidy musí byť prepravovaný tak, aby počas prepravy nedošlo k jeho úniku z dopravného prostriedku a k strate tienenia,

2. preprava sa musí uskutočniť v podmienkach výlučného použitia,

c) rádioaktívne materiály NMA okrem rádioaktívnych materiálov uvedených v písmene b) sa balia spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 tabuľke č.1,

d) celková aktivita rádioaktívneho materiálu NMA v priemyselnej zásielke alebo v nezabalenej zásielke, jedinom skladovacom priestore vnútrozemského plavidla alebo iného dopravného prostriedku nesmie presiahnuť limitné hodnoty uvedené v prílohe č. 2 tabuľke č. 2.

(6) Prepravný index a index podkritickosti sa pre zásielku, vonkajší obal, prepravný kontajner a pre nezabalený rádioaktívny materiál NMA-I určí spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 časti II.

(7) Zásielky a vonkajšie obaly sa zaraďujú do kategórie I – biela, II – žltá alebo III – žltá spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 tabuľke č. 3. Zároveň sa musia splniť tieto požiadavky:

a) pri určení kategórie sa berie do úvahy prepravný index aj dávkový príkon na povrchu; ak prepravný index spĺňa podmienky jednej kategórie a dávkový príkon na povrchu spĺňa podmienku inej kategórie, zásielka sa zaradí do vyššej z týchto kategórií (na tento účel sa kategória I – biela považuje za najnižšiu kategóriu),

b) ak je prepravný index vyšší ako 10, musí byť zásielka alebo vonkajší obal prepravovaný v podmienkach výlučného použitia,

c) ak je dávkový príkon na povrchu zásielky alebo vonkajšieho obalu vyšší ako 2 mSv/h, musí byť zásielka alebo vonkajší obal prepravovaný v podmienkach výlučného použitia,

d) zásielka prepravovaná za osobitných podmienok musí byť zaradená do kategórie III – žltá,

e) vonkajší obal, ktorý obsahuje zásielky prepravované za osobitných podmienok, musí byť zaradený do kategórie III – žltá.

(8) Každá zásielka musí mať na vonkajšom povrchu obalového súboru čitateľne a trvanlivo vyznačené údaje uvedené v prílohe č. 2 časti III.

(9) Prepravca uvedie v prepravných dokumentoch sprevádzajúcich každú dodávku sprievodné náležitosti dodávky uvedené v prílohe č. 2 časti IV.

(10) Bežné zásielky sa musia prepravovať spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 časti V.

(11) Okrem rádioaktívnych a štiepnych vlastností zásielky musia byť pri balení, označovaní, umiestňovaní značiek, skladovaní a preprave zohľadnené všetky ostatné nebezpečné vlastnosti obsahu zásielky, ako je výbušnosť, zápalnosť, horľavosť, chemická toxicita a korozívnosť, s cieľom splniť požiadavky ďalších osobitných predpisov8) na prepravu nebezpečného materiálu.

(12) Pri preprave a tranzitnom skladovaní sa rádioaktívne materiály navzájom oddeľujú a skladujú spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 časti VI.

(13) Pri preprave po železnici a cestnej komunikácii, preprave plavidlami a preprave lietadlom platia dodatočné požiadavky uvedené v prílohe č. 2 časti VII.

§ 6

(1) Na zabezpečenie fyzickej ochrany prepravy rádioaktívnych materiálov je potrebné

a) zabezpečiť čo najkratší celkový čas prepravy,

b) obmedziť počet a čas prerušení prepravy (napríklad na preloženie z jedného dopravného prostriedku na druhý, dočasné uskladnenie pri očakávaní dopravného prostriedku),

c) zabezpečiť ochranu počas tranzitného skladovania spôsobom zodpovedajúcim kategórii rádioaktívneho materiálu,

d) obmedziť pravidelnosť v prepravných plánoch,

e) preveriť dôveryhodnosť všetkých osôb zúčastnených na preprave,

f) podávať informácie o preprave v súlade s osobitnými predpismi.9)

(2) Dôvernosť informácií vzťahujúcich sa na prepravné operácie sa zabezpečuje

a) ochranou informácií o dopravnom poriadku a prepravnej trase,

b) obmedzením označenia dopravných prostriedkov len na špeciálne označenie uvedené v prílohe č. 2,

c) použitím iných ako verejných spojových prostriedkov na odovzdávanie správ o preprave; ak takéto oznámenie vyžadujú medzinárodné dohody alebo sú naň iné závažné dôvody, informáciu možno poskytnúť len v nevyhnutnom rozsahu, pričom sa použije kódovanie a vhodný spojový prostriedok.

(3) Pri výbere vhodných opatrení na zabezpečenie fyzickej ochrany prepravy rádioaktívnych materiálov sa prihliada na vlastnosti prepravovaných rádioaktívnych materiálov. Na tieto účely sa rádioaktívne materiály členia do troch kategórií spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 časti IX.

(4) Opatrenia na zabezpečenie fyzickej ochrany prepravy rádioaktívnych materiálov kategórie III sú tieto:

a) rádioaktívne materiály sa prepravujú v samostatnom dopravnom prostriedku zaradenom v bežnej preprave (v železničnej doprave v samostatnom vozni bežnej vlakovej súpravy); počas zastávok sa obmedzí prístup k prepravovaným rádioaktívnym materiálom,

b) odosielateľ vopred oznámi prijímateľovi plánovanú dodávku a špecifikuje druh dopravy (cestná, železničná, lodná, letecká), odhadovaný čas príchodu dodávky a presné miesto odovzdania, ak má k nemu dôjsť na inom mieste než na mieste určenia,

c) prijímateľ potvrdí odosielateľovi, že je pripravený dodávku prevziať v očakávanom čase; odosielateľ môže dodávku odoslať až po prijatí tohto potvrdenia,

d) tam, kde je to možné, použijú sa na dopravnom prostriedku a zásielke zámky a pečate,

e) pred začatím prepravy sa skontroluje neporušenosť zámkov a pečatí na zásielke, dopravnom prostriedku, jeho osobitnom oddelení alebo na prepravnom kontajneri,

f) dopravný prostriedok sa pred nakladaním a pred odchodom dôkladne prehľadá, aby sa zabezpečilo, že v ňom nie sú skryté zariadenia na narušenie prepravy,

g) prijímateľ prevezme dodávku ihneď po jej príchode, skontroluje neporušenosť obalov, zámkov a pečatí a podá správu odosielateľovi; ak dodávka nedôjde v očakávanom čase, podá správu v primeranej lehote zahŕňajúcej odhadnutý čas možného omeškania jej príchodu,

h) pri medzinárodnej preprave uzavrie subjekt zabezpečujúci fyzickú ochranu dodávky na území Slovenskej republiky dohodu so subjektom zabezpečujúcim fyzickú ochranu v štáte, z ktorého dodávka prichádza alebo do ktorého dodávka odchádza; v dohode sa uvedie miesto, v ktorom si tieto subjekty odovzdajú zodpovednosť za fyzickú ochranu dodávky, spôsob odovzdania zodpovednosti a podmienky spolupráce pri uplatňovaní prostriedkov fyzickej ochrany v akciách na opätovné získanie rádioaktívneho materiálu na území štátu, v ktorom došlo k odcudzeniu dodávky,

i) dopravca zabezpečí dispečerské sledovanie prepravy až do odovzdania dodávky prijímateľovi alebo dopravcovi susedného štátu.

(5) Na zabezpečenie fyzickej ochrany prepravy rádioaktívnych materiálov kategórie II sa okrem opatrení pre kategóriu III vykonajú tieto opatrenia:

a) rádioaktívne materiály sa prepravujú v samostatnom dopravnom prostriedku (samostatnej súprave) uzatvorené a uzamknuté v jeho osobitných oddeleniach alebo v prepravných kontajneroch; zásielky ťažšie ako 2 000 kg sa môžu prepravovať aj v otvorených vozidlách, ak je každá zásielka uzamknutá alebo zapečatená,

b) dopravca zvolí prepravnú trasu tak, aby bola bezpečne prejazdná a vyhla sa vodným zdrojom, oblastiam prírodných katastrof a spoločenských nepokojov a oblastiam, v ktorých sa v čase prepravy vyskytne veľký počet osôb (napríklad slávnosti, športové podujatia),

c) každú dodávku sprevádza sprievod alebo stráž a odborný technický sprievod,

d) pri preprave po cestnej komunikácii sprievod alebo stráž vykonáva stály dozor; ak sú zásielky, dopravné prostriedky, lodné alebo železničné priestory uzamknuté na zámok a zapečatené, možno nahradiť kontrolu zásielky častou a periodickou kontrolou pečatí, a ak nie je dopravný prostriedok v pohybe, tiež stálym dozorom nad celou dodávkou,

e) dodávku vyhoretého jadrového paliva sprevádza ozbrojený sprievod alebo ozbrojená stráž,

f) preverí sa dôveryhodnosť všetkých osôb zúčastňujúcich sa na preprave,

g) osobitne nebezpečné miesta prepravnej trasy zabezpečujú príslušníci stráže,

h) sprievodu alebo stráži sa vydajú písomné oprávnenia na výkon tejto činnosti a písomné inštrukcie s podrobným rozpisom zodpovednosti,

i) dopravca určí v písomnej inštrukcii prepravnú trasu, miesta zastávok, miesto určenia a spôsob odovzdania zásielky, spôsob identifikácie osôb oprávnených prevziať zásielku a vstupovať do dopravných prostriedkov, spôsob podávania správ pre bežnú a mimoriadnu situáciu a postup v prípade nehody,

j) medzi dopravným prostriedkom a odosielateľom, prijímateľom alebo ich splnomocnencami alebo medzi nimi a dispečerským pracoviskom organizácie zabezpečujúcej sprievod alebo stráž sa zabezpečí spoľahlivé spojenie.

(6) Na zabezpečenie fyzickej ochrany prepravy rádioaktívnych materiálov kategórie I sa okrem opatrení pre kategóriu II vykonajú tieto opatrenia:

a) rádioaktívne materiály sprevádza odborný technický sprievod s trvalým spojením s príslušnými orgánmi podľa havarijného dopravného poriadku,

b) dodávku sprevádza ozbrojený sprievod alebo ozbrojená stráž,

c) dispečerské pracovisko organizácie zabezpečujúcej ozbrojený sprievod alebo ozbrojenú stráž musí dohodnúť spôsob spojenia a spolupráce s územne príslušným útvarom Policajného zboru,

d) na zvládnutie mimoriadnych udalostí počas prepravy zabezpečí žiadateľ pohotovosť zásahovej skupiny Policajného zboru tak, aby bola schopná dosiahnuť miesto mimoriadnej udalosti pri preprave (odcudzenie rádioaktívnych materiálov alebo znemožnenie prepravy) počas jej priebehu alebo ihneď po jej dokončení, keď je najväčšia možnosť opätovného získania odcudzeného rádioaktívneho materiálu.

(7) Na zabezpečenie fyzickej ochrany prepravy rádioaktívnych materiálov kategórie I podľa druhu dopravy sa okrem opatrení uvedených v odseku 6 vykonajú tieto opatrenia:

a) cestná doprava:

1. na prepravu sa použije nákladné vozidlo vybavené zariadením, ktorým sa znemožní pohyb vozidla, a špeciálne skonštruované tak, aby odolalo útoku,

2. pre každú zásielku sa použije vozidlo len s jediným určením; vo vozidle so zásielkou je okrem vodiča ďalšia osoba ako ozbrojený sprievod alebo ozbrojená stráž vozidla,

3. dodávka je sprevádzaná aspoň dvoma sprievodnými vozidlami s jedným alebo s viacerými príslušníkmi ozbrojenej stráže,

4. stráž udržuje stály dozor a vykonáva kontrolu pečatí a zámkov počas každej zastávky,

5. ak sa nemôže preprava ukončiť v jednom dni, vykonajú sa predbežné opatrenia na prenocovanie na schválenom mieste; počas týchto nočných zastávok sa vozidlo zaparkuje v uzamknutej a stráženej budove alebo objekte,

6. okrem spojenia uvedeného v odseku 6 písm. d) sa tiež udržuje obojstranné rádiové spojenie medzi každým vozidlom so zásielkou a sprievodnými vozidlami,

7. vopred sa naplánuje náhradná prepravná trasa tak, že rozhodnutie o zmene prepravnej trasy sa môže realizovať stručným oznámením,

b) železničná doprava:

1. na prepravu sa použije osobitný nákladný vlak,

2. každú dodávku sprevádzajú aspoň piati príslušníci ozbrojeného sprievodu alebo ozbrojenej stráže, ktorí sa zdržujú vo vozni najbližšie k vozňom so zásielkou, vozne so zásielkou ustavične sledujú, v miestach zastavenia vlaku kontrolujú zámky a pečate a v plánovaných miestach zastavenia vlaku nadväzujú obojstranné rádiové alebo telefonické spojenie,

c) lodná doprava:

1. každú dodávku sprevádzajú aspoň traja príslušníci ozbrojeného sprievodu alebo ozbrojenej stráže,

2. zásielka sa umiestni v bezpečnom oddiele lode alebo v prepravnom kontajneri, ktorý sa uzavrie na zámok a zapečatí; počas prepravy sprievod alebo stráž zámky a pečate pravidelne kontroluje,

d) letecká doprava:

1. dodávku môže prepravovať len lietadlo na prepravu nákladov,

2. dodávku sprevádzajú aspoň dvaja príslušníci ozbrojeného sprievodu alebo ozbrojenej stráže.

§ 7

(1) K žiadosti o schválenie typu prepravného zariadenia sa priloží projekt zásielky, ktorý obsahuje

a) identifikačné údaje prepravcu alebo dopravcu podľa § 3 ods. 1 písm. a),

b) jednoznačnú identifikáciu prepravného zariadenia,

c) podrobný opis predpokladaného rádioaktívneho obsahu s osobitným upozornením na jeho fyzikálnu a chemickú formu a povahu žiarenia,

d) podrobné konštrukčné údaje vrátane kompletných technických výkresov, zoznamu materiálov a výrobných postupov, ktoré sa použijú,

e) protokoly o vykonaných skúškach a ich výsledkoch, výsledky výpočtov alebo iné dôkazy, že typ prepravného zariadenia spĺňa zodpovedajúce požiadavky uvedené v prílohe č. 1,

f) navrhované prevádzkové inštrukcie a pokyny na používanie a údržbu prepravného zariadenia,

g) opatrenia potrebné na zabezpečenie rozptylu tepla zo zásielky pre uvažované spôsoby prepravy a typy dopravného prostriedku alebo prepravného kontajnera, ak bude prepravovaný rádioaktívny materiál vyvíjať teplo,

h) program zabezpečovania kvality.

(2) K žiadosti o schválenie typu obalového súboru B(U), B(M) a C treba pripojiť okrem údajov podľa odseku 1

a) špecifikáciu konštrukčného materiálu tlakovej nádoby obalového súboru, spôsobu odberu vzoriek a skúšok, ktoré sa majú vykonať, ak je zásielka navrhovaná na maximálny prevádzkový tlak, ktorý prevyšuje pretlak 100 kPa,

b) bezpečnostnú analýzu každého predpokladu vzťahujúceho sa na charakteristiky paliva, ak je rádioaktívnym obsahom vyhoreté jadrové palivo,

c) reprodukovateľné zobrazenie, nie väčšie ako 21 cm x 30 cm, znázorňujúce vzhľad zásielky,

d) projekt málo disperzného rádioaktívneho materiálu, ak sa bude v tomto obalovom súbore prepravovať, pričom málo disperzným rádioaktívnym materiálom je rádioaktívny materiál v pevnej forme alebo v uzavretom puzdre, ktorý má obmedzenú rozptýliteľnosť a nie je v práškovej forme.

(3) K žiadosti o schválenie typu obalového súboru B(M) treba pripojiť okrem údajov podľa odseku 2

a) zoznam špecifických požiadaviek na zásielky typu B(U) uvedených v prílohe č. 1 časti 7 ods. 6 a časti 8 ods. 4, 5 a 8 až 15, ktorým zásielka nevyhovuje,

b) zoznam navrhovaných dodatočných prevádzkových kontrol, ktoré sa majú vykonať počas prepravy a ktoré táto vyhláška nepožaduje, ale ktoré sú potrebné na zaistenie bezpečnosti zásielky alebo na kompenzovanie nedostatkov uvedených v písmene a),

c) vyhlásenie vzťahujúce sa na akékoľvek obmedzenia na druh prepravy a na osobitné postupy pri nakládke, doprave, vykládke a manipulácii,

d) údaje o vonkajších podmienkach (teplota, slnečné ožiarenie) očakávaných počas prepravy, s ktorými sa uvažovalo pri spracovaní projektu zásielky.

(4) Projekt málo disperzného rádioaktívneho materiálu obsahuje

a) podrobný opis rádioaktívneho materiálu s osobitným upozornením na jeho fyzikálnu a chemickú formu a povahu žiarenia,

b) podrobný opis projektu puzdra, ak sa použije,

c) protokoly o vykonaných skúškach a ich výsledkoch, výsledky výpočtov alebo iné dôkazy, že projekt spĺňa požiadavky uvedené v prílohe č. 1,

d) program zabezpečovania kvality,

e) opis činností, ktoré treba vykonať pred prepravou týchto materiálov.

(5) Program zabezpečovania kvality tvorí buď individuálny program zabezpečovania kvality10) pre typ obalového súboru B(U), B(M) a C, alebo súbor opatrení na zabezpečenie kvality pre projekt, výrobu, skúšky, použitie, údržbu a inšpekcie ostatných typov obalových súborov a málo disperzného rádioaktívneho materiálu.

(6) Ak v projekte zásielky alebo v projekte málo disperzného rádioaktívneho materiálu nemožno preukázať, že sú splnené zodpovedajúce požiadavky uvedené v prílohe č. 1, k žiadosti sa priloží program prepravy za osobitných podmienok podľa § 4 ods. 5, v ktorom sa uvedú opatrenia na zabezpečenie aspoň takej úrovne bezpečnosti počas prepravy a tranzitného skladovania, aká by sa dosiahla pri dodržaní všetkých požiadaviek uvedených v prílohe č. 1.


§ 8

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. novembra 1999.


Miroslav Lipár v. r.


Príloha č. 1 k vyhláške č. 284/1999 Z. z.

POŽIADAVKY NA RÁDIOAKTÍVNE MATERIÁLY, OBALOVÉ SÚBORY A ZÁSIELKY

I. časť: Požiadavky na rádioaktívne materiály

1. Rádioaktívny materiál NMA-III musí byť pevná látka takej povahy, že ak sa celý obsah zásielky podrobí skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti II, aktivita vo vode nepresiahne 0,1 A2.

2. Celkové množstvo málo disperzného rádioaktívneho materiálu v zásielke musí spĺňať tieto požiadavky:

a) dávkový príkon vo vzdialenosti 3 m od netieneného rádioaktívneho materiálu nepresiahne 10 mSv/h,

b) ak sa podrobí skúškam predpísaným v prílohe č. 4 časti IV bodoch 25 a 26, úniky do vzduchu v plynovej a aerosolovej forme do aerodynamického ekvivalentného priemeru 100 m nepresiahnu 100 A2; na každú skúšku možno použiť samostatnú vzorku,

c) ak sa podrobí skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti II, aktivita vo vode nepresiahne 100 A2; pri vykonaní tejto skúšky sa musia zohľadniť poškodzujúce účinky skúšok predpísaných v písmene b).

II. časť: Všeobecné požiadavky na všetky obalové súbory a zásielky

1. Zásielka sa musí projektovať tak, aby ju bolo možné

a) ľahko a bezpečne prepravovať vzhľadom na jej hmotnosť, objem a formu,

b) počas prepravy riadne zabezpečiť na dopravnom prostriedku.

2. Zdvíhacie úchyty zásielky sa musia projektovať tak, aby nezlyhali, keď sa budú používať navrhovaným spôsobom, a aby sa v prípade ich poškodenia nenarušila schopnosť zásielky splniť ostatné požiadavky tejto vyhlášky. Projekt musí zohľadniť príslušné bezpečnostné faktory vzťahujúce sa na zdvíhanie trhom.

3. Upínacie zariadenie a akékoľvek iné úchyty na vonkajšom povrchu zásielky, ktoré možno použiť na jej zdvíhanie, sa musia projektovať tak, aby udržali jej hmotnosť v zmysle požiadaviek uvedených v bode 2, alebo sa musia odstrániť alebo inak vyradiť z funkcie počas prepravy.

4. Ak je to prakticky možné, obalový súbor sa musí projektovať a zhotoviť tak, aby vonkajší povrch nemal vystupujúce časti a mohol sa ľahko dekontaminovať.

5. Ak je to prakticky možné, vonkajší povrch zásielky sa musí riešiť tak, aby sa na ňom nezrážala a neudržiavala voda.

6. Akékoľvek zariadenie pripojené k zásielke počas prepravy, ktoré nie je súčasťou zásielky, nesmie znižovať jej bezpečnosť.

7. Zásielka musí byť schopná odolať účinkom akýchkoľvek zrýchlení, vibrácií alebo rezonácií z vibrácií, ktoré môžu vzniknúť za podmienok pravdepodobných pri bežnej preprave, bez zníženia účinnosti uzatváracích zariadení v rôznych priestoroch zásielky alebo bez porušenia celistvosti zásielky ako celku. Najmä matice, skrutky, svorníky a iné zabezpečovacie zariadenia sa musia projektovať tak, aby nedošlo k ich samovoľnému uvoľneniu alebo k strate, a to ani po viacnásobnom použití.

8. Materiály obalových súborov, akýchkoľvek častí alebo konštrukcií a rádioaktívny obsah zásielky musia byť navzájom fyzikálne a chemicky zlučiteľné. Musí sa zohľadniť zmena ich vlastností pod vplyvom radiácie.

9. Ventily, ktorými by mohol rádioaktívny obsah unikať, sa musia zabezpečiť proti neoprávnenému použitiu.

10. Projekt zásielky musí zohľadniť také vonkajšie teploty a tlaky, ktoré sa môžu vyskytnúť za normálnych podmienok prepravy.

11. Zásielka sa musí projektovať s prihliadnutím na ďalšie nebezpečné vlastnosti rádioaktívneho materiálu.

III. časť: Dodatočné požiadavky na zásielky prepravované letecky

1. Teplota dostupných povrchov zásielok prepravovaných letecky nesmie presiahnuť 50 oC pri vonkajšej teplote 38 oC. Slnečné ožiarenie sa neberie do úvahy.

2. Zásielky určené na leteckú prepravu sa musia riešiť tak, aby pri vonkajšej teplote v rozmedzí -40 oC až +55 oC nedošlo k poškodeniu celistvosti ich obalového súboru.

3. Letecky prepravované zásielky obsahujúce rádioaktívne materiály musia mať kontajnmentový systém schopný odolať bez úniku zníženiu vonkajšieho tlaku na 5 kPa.

IV. časť: Požiadavky na bežné zásielky

Projekt bežnej zásielky musí zohľadniť požiadavky uvedené v časti II, a ak sa bude zásielka prepravovať letecky, aj požiadavky uvedené v časti III.

V. časť: Požiadavky na priemyselné zásielky

1. Priemyselná zásielka typu 1 (PZ-1) sa musí projektovať tak, aby spĺňala požiadavky uvedené v časti II, v časti VII bode 2 a navyše, ak sa prepravuje letecky, aj požiadavky uvedené v časti III.

2. Aby sa zásielka mohla kvalifikovať ako priemyselná zásielka typu 2 (PZ-2), musí sa projektovať tak, aby spĺňala požiadavky na PZ-1 uvedené v bode 1, a ak sa podrobí skúškam predpísaným v prílohe č. 4 časti IV bodoch 10 a 11, musí zabrániť

a) strate alebo rozptylu rádioaktívneho obsahu,

b) takej strate celistvosti tienenia, ktorá by spôsobila zvýšenie dávkového príkonu na ktorejkoľvek časti vonkajšieho povrchu zásielky o viac ako 20 %.

3. Aby sa zásielka mohla kvalifikovať ako priemyselná zásielka typu 3 (PZ-3), musí sa projektovať tak, aby spĺňala požiadavky na PZ-1 uvedené v bode 1 a požiadavky uvedené v časti VII bodoch 3 až 15.

4. Letecky možno prepravovať nehorľavý pevný rádioaktívny materiál NMA-II alebo NMA-III v zásielkach PZ-1, PZ-2 alebo PZ-3, ak celkový obsah aktivity v jednotlivej zásielke nepresiahne 3 000 A2.

VI. časť: Požiadavky na zásielky obsahujúce hexafluorid uránu

1. Hexafluorid uránu sa musí baliť a prepravovať v súlade s požiadavkami ISO 7195 „Balenie hexafluoridu uránu na prepravu“.

2. Každá zásielka s obsahom 0,1 kg hexafluoridu uránu alebo viac sa musí projektovať tak, aby odolala

a) štrukturálnej skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bode 6 bez úniku a bez neprijateľných napätí špecifikovaných v ISO 7195,

b) skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bode 10 bez straty alebo bez rozptylu hexafluoridu uránu,

c) skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bode 16 bez prasknutia kontajnmentového systému.

3. Zásielka s obsahom 0,1 kg hexafluoridu uránu alebo viac nesmie mať zariadenia na odľahčenie tlaku.

VII. časť: Požiadavky na zásielky typu A

1. Zásielka typu A môže obsahovať rádioaktívny materiál, ktorého celková aktivita nepresiahne hodnotu A2. Pre zmes rádionuklidov v zásielke typu A platí vzťah:

Vzorec 01

kde

C(j) je aktivita j-teho rádionuklidu,

A2(j) je hodnota A2 pre j-ty rádionuklid.

2. Zásielka typu A sa musí projektovať tak, aby spĺňala požiadavky uvedené v bodoch 3 až 16, požiadavky uvedené v časti II, a ak sa bude prepravovať letecky, aj požiadavky uvedené v časti III.

3. Najmenší vonkajší rozmer zásielky nesmie byť menší ako 10 cm.

4. Vonkajšia forma zásielky musí umožniť pripojenie pečatí, ktoré nemožno ľahko porušiť a ktorých neporušený stav slúži ako dôkaz, že zásielka nebola otvorená.

5. Akékoľvek upínacie zariadenia na zásielke sa musia projektovať tak, aby sily pôsobiace na tieto zariadenia za normálnych a havarijných podmienok prepravy nespôsobovali na zásielke zmeny, ktoré nie sú v súlade s touto vyhláškou.

6. Zásielka sa musí projektovať tak, aby jednotlivé komponenty obalového súboru vydržali teploty v rozsahu od -40 oC do +70 oC. Osobitná pozornosť sa musí venovať nízkym teplotám tuhnutia kvapalín a možnosti prípadného znehodnocovania materiálov obalového súboru v danom teplotnom rozsahu.

7. Projekt zásielky a výrobné postupy musia byť v súlade so slovenskými štandardmi alebo s inými požiadavkami schválenými úradom.

8. Projekt zásielky musí obsahovať kontajnmentový systém bezpečne uzatvoriteľný pomocou uzatváracieho mechanizmu, ktorý nemožno otvoriť náhodne a ani v dôsledku tlaku, ktorý môže vzniknúť v zásielke.

9. Ak kontajnmentový systém tvorí osobitnú jednotku zásielky, musí byť bezpečne uzatvoriteľný uzatváracím mechanizmom, ktorý je nezávislý od ktorejkoľvek inej časti obalového súboru.

10. Projekt ktorejkoľvek časti kontajnmentového systému musí zohľadniť rádiolytický rozklad kvapalín a iných nestálych materiálov a tvorenie plynov chemickou reakciou a rádiolýzou.

11. Kontajnmentový systém musí udržať svoj rádioaktívny obsah pri znížení vonkajšieho tlaku na 60 kPa.

12. Všetky ventily s výnimkou poistných musia byť vybavené uzáverom zabraňujúcim akémukoľvek úniku cez ventil.

13. Radiačné tienenie obklopujúce tú časť zásielky, ktorá je špecifikovaná ako súčasť kontajnmentového systému, sa musí projektovať tak, aby zabránilo nežiaducemu uvoľneniu tejto časti od tienenia. Ak radiačné tienenie a súčasť kontajnmentového systému, ktorá je ním obklopená, tvoria osobitnú jednotku, musí byť toto tienenie bezpečne uzatvoriteľné mechanizmom, ktorý je nezávislý od ktorejkoľvek inej časti konštrukcie obalového súboru.

14. Zásielka sa musí projektovať tak, aby pri skúškach predpísaných v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 nedošlo k

a) strate alebo rozptylu rádioaktívneho obsahu,

b) takej strate celistvosti tienenia, ktorá by spôsobila zvýšenie dávkového príkonu na ktorejkoľvek časti vonkajšieho povrchu zásielky o viac ako 20 %.

15. Zásielka obsahujúca tekutý rádioaktívny materiál musí byť vybavená zariadením na zvládnutie zmeny objemu obsahu v závislosti od teplotných zmien, dynamických javov a dynamiky pri plnení.

16. Zásielka typu A obsahujúca tekutý rádioaktívny materiál musí okrem predchádzajúcich ustanovení

a) spĺňať požiadavky uvedené v bode 14, ak sa zásielka podrobí skúškam predpísaným v prílohe č. 4 časti IV bode 13,

b) byť vybavená jedným z týchto zariadení:

ba) vhodným absorpčným materiálom, ktorý bude schopný absorbovať dvojnásobný objem tekutého obsahu; takýto absorpčný materiál musí byť umiestnený tak, aby bol v styku s kvapalinou, ak dôjde k jej úniku,

bb) kontajnmentovým systémom zloženým z primárnych, vnútorných a sekundárnych, vonkajších kontajnmentových častí, projektovaným tak, aby zabezpečil udržanie tekutého obsahu v sekundárnej, vonkajšej časti, aj keď bude primárna, vnútorná časť netesná.

VIII. časť: Požiadavky na zásielky typu B(U)

1. Zásielka typu B(U) sa musí projektovať tak, aby spĺňala požiadavky uvedené v bodoch 2 až 16, požiadavky uvedené v časti II, v časti VII bodoch 3 až 15 okrem bodu 14 písm. a), a ak sa prepravuje letecky, aj požiadavky uvedené v bode 17 a v časti III.

2. Zásielka sa musí projektovať tak, aby boli za normálnych podmienok prepravy (skúšky predpísané v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12) splnené požiadavky tejto vyhlášky na obal a tienenie aj za predpokladu, že by bola zásielka ponechaná bez dozoru počas jedného týždňa nepriaznivému pôsobeniu tepla vyvíjaného jej rádioaktívnym obsahom vo vonkajšom prostredí s teplotou uvedenou v bode 4 a slnečným ožiarením uvedeným v bode 5. Osobitne sa musia zohľadniť také účinky tepla, ktoré by mohli

a) zmeniť usporiadanie, geometrický tvar alebo fyzický stav rádioaktívneho obsahu, alebo ak je rádioaktívny materiál uzatvorený v plechovom obale alebo v nádobe (napr. palivové články v povlaku), vyvolať deformáciu alebo roztopenie plechového obalu, nádoby alebo rádioaktívneho materiálu,

b) znížiť účinnosť obalového súboru nerovnomerným rozpínaním, praskaním alebo topením tieniaceho materiálu,

c) urýchliť koróziu v kombinácii s vlhkosťou.

3. Zásielka sa musí projektovať tak, aby teplota jej dostupných povrchov nepresiahla 50 oC pri vonkajšej teplote uvedenej v bode 4 okrem prepravy v podmienkach výlučného použitia.

4. Vonkajšou teplotou sa rozumie teplota 38 oC.

5. Podmienkami slnečného ožiarenia sa rozumejú podmienky uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1: Slnečné ožiarenie
Tvar a umiestnenie povrchu Slnečné ožiarenie vo W/m2 počas 12 hodín za deň
Plochý povrch dopravovaný vodorovne
- základňa 0
- ostatné povrchy 800
Plochý povrch nedopravovaný vodorovne
- všetky povrchy 200a)
Zakrivený povrch 400a)
a) Alternatívne možno použiť funkciu sínus s upraveným absorpčným koeficientom pri zanedbaní možného vplyvu odrazu od okolitých predmetov.

6. Zásielka, ktorá má tepelnú ochranu vyhovujúcu požiadavkám tepelnej skúšky predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bode 16, sa musí projektovať tak, aby ochrana zostala účinná, aj keď sa zásielka podrobí skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 a 15 písm. a) a b) alebo písm. b) a c) podľa toho, čo je vhodnejšie. Takáto ochrana na vonkajšej časti zásielky nesmie byť narušená rytím, rezaním, šmykom, odieraním alebo hrubým zaobchádzaním.

7. Zásielka sa musí projektovať tak, aby pri skúškach predpísaných

a) v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 strata rádioaktívneho obsahu nepresiahla 10-6 A2/h,

b) v prílohe č. 4 časti IV bodoch 14, 15 písm. b), bodoch 16, 17 a 18 a pri skúškach predpísaných

ba) v prílohe č. 4 časti IV bode 15 písm. c) pre zásielky s hmotnosťou najviac 500 kg, celkovou hustotou určenou na základe vonkajších rozmerov, nepresahujúcou 1 000 kg/m3 a s rádioaktívnym obsahom presahujúcim 1 000 A2,

bb) v prílohe č. 4 časti IV bode 15 písm. a) pre všetky ostatné zásielky,

boli splnené tieto požiadavky:

1a) tienenie zásielky musí zostať v takom stave, aby dávkový príkon vo vzdialenosti 1 m od povrchu zásielky nepresiahol 10 mSv/h s maximálnym rádioaktívnym obsahom, na ktorý je zásielka projektovaná,

1b) celková strata rádioaktívneho obsahu zásielky počas jedného týždňa nesmie presiahnuť hodnotu 10 A2 pre 85Kr a hodnotu A2 pre všetky ostatné rádionuklidy.

8. Ak zásielka obsahuje zmes rôznych rádionuklidov, použijú sa v bode 7 ustanovenia bodov 3 až 5 prílohy č. 3 okrem 85Kr, pre ktorý možno použiť efektívnu hodnotu A2(i) rovnajúcu sa 10 A2. V bode 7 písm. a) sa musia zohľadniť limitné hodnoty vonkajšej kontaminácie uvedené v § 5 ods. 3 písm. a) tejto vyhlášky.

9. Zásielka s rádioaktívnym obsahom s vyššou aktivitou ako 105 A2 sa musí projektovať tak, aby pri skúške ponorením do vody, predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bode 18, nedošlo k roztrhnutiu kontajnmentového systému.

10. Dodržanie povolených hodnôt úniku aktivity nemožno viazať na použitie filtrov a mechanických chladiacich systémov.

11. Zásielka nesmie obsahovať poistný tlakový systém kontajnmentového systému, ktorý by za podmienok uvedených v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 a 14 až 17 umožňoval únik rádioaktívneho materiálu do okolia.

12. Zásielka sa musí projektovať tak, aby úroveň napätí v kontajnmentovom systéme pri najvyššom normálnom prevádzkovom tlaku a pri skúškach predpísaných v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 a 14 až 17 nedosiahla hodnoty, ktoré by nepriaznivo ovplyvnili zásielku tak, že by nesplnila príslušné ustanovenia tejto vyhlášky.

13. Najvyšší normálny prevádzkový tlak v zásielke nesmie presiahnuť 700 kPa.

14. Okrem požiadaviek na zásielky prepravované letecky (časť III bod 1) nesmie maximálna teplota na ktorejkoľvek časti ľahko dostupného povrchu zásielky počas prepravy presiahnuť 85 oC pri vonkajšej teplote uvedenej v bode 4 a bez jej vystavenia slnečnému ožiareniu. Zásielka sa musí prepravovať v podmienkach výlučného použitia, ak maximálna teplota presiahne 50 oC. Na ochranu osôb zabezpečujúcich prepravu možno použiť bariéry alebo steny, ktoré sa nemusia podrobovať žiadnym skúškam.

15. Zásielka obsahujúca málo disperzný rádioaktívny materiál sa musí projektovať tak, aby akékoľvek vnútorné časti obalového súboru nepriaznivo neovplyvnili charakteristiky málo disperzného rádioaktívneho materiálu.

16. Zásielka sa musí projektovať na teploty okolia v rozsahu od -40 oC do +38 oC.

17. Letecky možno prepravovať zásielky typu B(U), ak celkový obsah aktivity v zásielke nepresiahne

a) hodnotu, ktorú schválil úrad alebo kompetentný orgán iného štátu v osvedčení pre málo disperzný rádioaktívny materiál,

b) 3 000 A2 pre ostatné rádioaktívne materiály.

IX. časť: Požiadavky na zásielky typu B(M)

1. Zásielky typu B(M) musia spĺňať požiadavky na zásielky typu B(U) uvedené v časti VIII bode 1. Úrad môže na prepravu zásielok typu B(M) v Slovenskej republike alebo po dohode s kompetentnými orgánmi príslušných štátov na medzinárodnú prepravu medzi Slovenskou republikou a príslušnými štátmi ustanoviť iné požiadavky ako tie, ktoré sú uvedené v časti VII bode 6 a v časti VIII bodoch 4, 5 a 8 až 15. Požiadavky na zásielky typu B(U) uvedené v časti VIII bodoch 8 až 15 však musia byť splnené v prakticky možnom rozsahu.

2. Úrad môže povoliť periodické odvzdušňovanie zásielok typu B(M) počas prepravy.

X. časť: Požiadavky na zásielky typu C

1. Zásielky typu C sa musia projektovať tak, aby splnili požiadavky uvedené v bodoch 2 až 4, požiadavky uvedené v časti II, v časti VII bodoch 2 až 14 okrem bodu 13 písm. a) a požiadavky uvedené v časti VIII bodoch 2 až 5 a 9 až 15.

2. Zásielka musí vyhovovať ustanoveniam časti VIII bodu 7 písm. b) a bodu 11 po umiestnení do prostredia s tepelnou vodivosťou 0,33 W/(m.K) a teplotou 38 oC v ustálenom stave. Pred začatím skúšok musí mať zásielka najvyšší normálny prevádzkový tlak, každá tepelná izolácia zásielky musí byť neporušená a teplota prostredia musí byť 38 oC.

3. Zásielka sa musí projektovať tak, aby pri najvyššom normálnom prevádzkovom tlaku a pri skúškach predpísaných

a) v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 strata rádioaktívneho obsahu nepresiahla 10-6 A2 za hodinu,

b) v prílohe č. 4 časti IV bode 22 boli splnené tieto požiadavky:

ba) tienenie zásielky musí zostať v takom stave, aby dávkový príkon vo vzdialenosti 1 m od povrchu zásielky nepresiahol 10 mSv/h s maximálnym rádioaktívnym obsahom, na ktorý je zásielka projektovaná,

bb) celková strata rádioaktívneho obsahu zásielky počas jedného týždňa nesmie presiahnuť hodnotu 10 A2 pre 85Kr a hodnotu A2 pre všetky ostatné rádionuklidy.

4. Ak zásielka obsahuje zmes rôznych rádionuklidov, použijú sa v bode 3 ustanovenia bodov 3 až 5 prílohy č. 3 okrem 85Kr, pre ktorý možno použiť efektívnu hodnotu A2(i) rovnajúcu sa 10 A2. V bode 3 písm. a) sa musia zohľadniť limitné hodnoty vonkajšej kontaminácie uvedené v § 5 ods. 3 písm. a) tejto vyhlášky.

5. Zásielka sa musí projektovať tak, aby pri skúške ponorením do vody, predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bode 18, nedošlo k roztrhnutiu kontajnmentového systému.

XI. časť: Požiadavky na zásielky obsahujúce štiepny materiál

1. Štiepny materiál sa musí prepravovať tak, aby

a) sa za normálnych a havarijných podmienok prepravy udržala podkritickosť; osobitne sa musia zohľadniť tieto možnosti:

aa) prienik vody zo zásielky alebo do zásielky,

ab) strata účinnosti zabudovaných neutrónových absorbátorov alebo moderátorov,

ac) zmena usporiadania štiepneho materiálu v zásielke alebo v dôsledku jeho úniku zo zásielky,

ad) zmenšenie medzier v zásielkach alebo medzi zásielkami,

ae) ponorenie zásielky do vody alebo jej zasypanie snehom,

af) zmeny teploty,

b) boli splnené požiadavky

ba) časti VII bodu 3 na štiepne materiály obsiahnuté v zásielkach,

bb) tejto vyhlášky týkajúce sa rádioaktívnych vlastností materiálu,

bc) uvedené v bodoch 2 až 11.

2. Ak nie je známa chemická alebo fyzikálna forma, izotopické zloženie, hmotnosť alebo koncentrácia, moderačný pomer alebo hustota, alebo geometrické usporiadanie, musí sa hodnotenie podľa bodov 6 až 11 vykonať za predpokladu, že každý neznámy parameter má hodnotu, ktorá spôsobí maximálne násobenie neutrónov v súlade so známymi podmienkami a parametrami takéhoto hodnotenia.

3. Pre vyhoreté jadrové palivo musí hodnotenie podľa bodov 6 až 11 vychádzať buď z izotopického zloženia preukázateľne spôsobujúceho maximálne násobenie neutrónov v priebehu ožarovania, alebo z konzervatívneho odhadu násobenia neutrónov pre hodnotenie zásielky. Pred prepravou sa musí urobiť meranie potvrdzujúce konzervatívnosť odhadu izotopického zloženia.

4. Po vykonaní skúšok predpísaných v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 sa musí preukázať, že kocku s hranou 10 cm nemožno vložiť do obalového súboru.

5. Zásielka sa musí projektovať na teploty okolia v rozsahu -40 oC až +38 oC, ak úrad neustanoví inak v doklade o schválení typu prepravného zariadenia.

6. Pre jednotlivú zásielku sa musí predpokladať, že voda môže prenikať do všetkých voľných priestorov zásielky alebo z nich môže unikať vrátane tých priestorov, ktoré sa nachádzajú vnútri kontajnmentového systému. Ak však projekt uvažuje s použitím osobitných prostriedkov zabraňujúcich takémuto prenikaniu vody do určitých voľných priestorov alebo jej unikaniu z týchto priestorov, a to aj napriek chybe ľudského faktora, potom sa tento predpoklad nepoužije. Osobitnými prostriedkami sú:

a) pre zásielky obsahujúce iba hexafluorid uránu

aa) ventily, ktoré sa po skúškach zásielok predpísaných v bode 11 písm. b) fyzicky nedotýkajú nijakého iného komponentu obalového súboru okrem pôvodného bodu pripojenia a ktoré navyše zostávajú tesné po skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bode 16,

ab) vysoký stupeň kontroly kvality pri výrobe, údržbe a opravách obalového súboru,

ac) skúšky preukazujúce uzatvorenie zásielky pred každým odoslaním,

b) pre ostatné zásielky

ba) viacnásobné vysokoúčinné zábrany proti vode, z ktorých každá by mala zostať vodotesná po skúškach predpísaných v bode 11 písm. b),

bb) vysoký stupeň kontroly kvality pri výrobe, údržbe a opravách obalového súboru,

bc) skúšky preukazujúce uzatvorenie zásielky pred každým odoslaním.

7. Pri hodnotení sa musí predpokladať, že tesne okolo kontajnmentového systému môže byť vrstva vody hrubá najmenej 20 cm, pôsobiaca ako reflektor, alebo hrubší reflektor, ktorý môže byť tvorený okolitým materiálom obalového súboru. Ak sa však dá preukázať, že po skúškach predpísaných v bode 11 písm. b) zostane kontajnmentový systém neporušený vnútri obalového súboru, možno v bode 8 písm. c) predpokladať, že reflektor okolo kontajnmentového systému tvorí vrstva vody hrubá najmenej 20 cm.

8. Zásielka musí byť podkritická za predpokladov uvedených v bodoch 6 a 7 a za takého stavu zásielky, ktorý vedie k najvyššiemu násobeniu neutrónov

a) za normálnych podmienok prepravy (bez nehôd),

b) pri skúškach predpísaných v bode 10 písm. b),

c) pri skúškach predpísaných v bode 11 písm. b).

9. Na zásielky prepravované letecky sa vzťahujú tieto požiadavky:

a) zásielka musí byť podkritická pri skúškach predpísaných v prílohe č. 4 časti IV bode 22, ak je obklopená vrstvou vody hrubou najmenej 20 cm, pôsobiacou ako reflektor, a ak voda nepreniká dovnútra zásielky,

b) o príspevku osobitných prostriedkov uvedených v bode 6 sa nesmie uvažovať, ak nie je vylúčený prienik vody do voľných priestorov alebo jej únik z týchto priestorov po skúškach predpísaných v prílohe č. 4 časti IV bode 24 a následne v prílohe č. 4 časti IV bode 22.

10. Pri hodnotení skupín zásielok za normálnych podmienok prepravy sa určí číslo „N“ (počet zásielok) tak, že zásielky v počte päťnásobku „N“ budú podkritické pre také usporiadanie a podmienky, ktoré spôsobujú najvyššie násobenie neutrónov za predpokladu, že

a) medzi zásielkami bude voľný priestor a zásielky budú usporiadané tak, že zo všetkých strán budú obklopené vrstvou vody hrubou najmenej 20 cm, pôsobiacou ako reflektor,

b) stav zásielok bude taký, aký sa vyhodnotil alebo preukázal po vykonaní skúšok predpísaných v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12.

11. Pri hodnotení skupín zásielok za havarijných podmienok prepravy sa určí číslo „N“ (počet zásielok) tak, že zásielky v počte dvojnásobku „N“ budú podkritické pre také usporiadanie a podmienky, ktoré spôsobujú najvyššie násobenie neutrónov za predpokladu, že

a) medzi zásielkami dochádza k moderácii vodíkom a zásielky budú usporiadané tak, že zo všetkých strán budú obklopené vrstvou vody hrubou najmenej 20 cm, pôsobiacou ako reflektor,

b) sa vykonajú skúšky predpísané v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12, po ktorých sa vykoná niektorá z týchto skúšok, ktorá kladie najväčšie obmedzenia:

ba) skúšky predpísané v prílohe č. 4 časti IV bode 15 písm. b) a buď v prílohe č. 4 časti IV bode 15 písm. c) pre zásielky s hmotnosťou nepresahujúcou 500 kg a s celkovou hustotou určenou na základe vonkajších rozmerov, nepresahujúcou 1 000 kg/m3, alebo v prílohe č. 4 časti IV bode 15 písm. a) pre všetky ostatné zásielky, po ktorých sa vykonajú skúšky predpísané v prílohe č. 4 časti IV bode 16 a v prílohe č. 4 časti IV bodoch 19 až 21,

bb) skúška predpísaná v prílohe č. 4 časti IV bode 17,

c) ak akákoľvek časť štiepneho materiálu unikne z kontajnmentového systému po skúškach predpísaných v písmene b), štiepny materiál unikne z každej zásielky v dodávke a všetok takýto štiepny materiál sa môže usporiadať do takej konfigurácie a s takou moderáciou, ktoré spôsobia najvyššie násobenie neutrónov, ak je obklopený vrstvou vody hrubou najmenej 20 cm, pôsobiacou ako reflektor.

12. Štiepny materiál možno prepravovať ako bežnú zásielku, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia bodov 2 až 11, ak vyhovuje jednej z týchto podmienok:

a) v jednej dodávke možno prepravovať také množstvo štiepneho materiálu, pre ktoré platí:

Vzorec 02

kde F1 – hmotnosť 235U [g],

F2 – hmotnosť ostatných štiepnych materiálov [g],

X a Y – hmotnostné limity uvedené v tabuľke č. 2,

Tabuľka č. 2

Druh štiepneho materiálu Hmotnosť štiepneho materiálu v zmesi s látkami, ktoré majú priemernú hustotu vodíka nižšiu alebo rovnakú ako voda [g] Hmotnosť štiepneho materiálu v zmesi s látkami, ktoré majú priemernú hustotu vodíka vyššiu ako voda [g]
235U(X) 400 290
Ostatné štiepne materiály (Y) 250 180

a zároveň platí jeden z týchto predpokladov:

aa) každá jednotlivá zásielka neobsahuje viac ako 15 g štiepneho materiálu; pre nezabalený materiál sa tento limit vzťahuje na celú dodávku uloženú na dopravnom prostriedku,

ab) štiepny materiál je homogénnym vodným roztokom alebo zmesou, kde pomer štiepnych nuklidov k vodíku je menší ako 5 % hmotnosti,

ac) v ľubovoľnom 10-litrovom objeme materiálu nie je viac ako 5 g štiepneho materiálu,

(berýlium ani deutérium nesmie byť prítomné v množstve prevyšujúcom 0,1 % hmotnosti štiepneho materiálu),

b) štiepnym materiálom je urán obohatený 235U najviac na 1 % hmotnosti s celkovým obsahom Pu a 233U neprevyšujúcim 1 % hmotnosti 235U, rozložený úplne homogénne v celom materiáli, a ak je 235U vo forme kovu, oxidu alebo karbidu, nesmie byť usporiadaný do tvaru mreže,

c) štiepnym materiálom sú kvapalné roztoky dusičnanu uranylu s uránom obohateným 235U najviac na 2 % hmotnosti s celkovým obsahom Pu a 233U neprevyšujúcim 0,002 % hmotnosti uránu a s pomerom atómov dusíka k uránu (N/U) najmenej 2,

d) prepravuje sa menej než 1 kg Pu v každej zásielke; z tohto množstva môže tvoriť obsah 239Pu a 241Pu alebo ich kombinácia najviac 20 % hmotnosti.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 284/1999 Z. z.

POŽIADAVKY NA PEPRAVU

Príloha 02

Príloha č. 3 k vyhláške č. 284/1999 Z. z.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O RÁDIONUKLIDOCH

Príloha 03

Príloha č. 4 k vyhláške č. 284/1999 Z. z.

POSTUPY SKÚŠOK RÁDIOAKTÍVNYCH MATERIÁLOV, OBALOVÝCH SÚBOROV A ZÁSIELOK

I. časť: Splnenie požiadaviek

Splnenie požiadaviek ustanovených v prílohe č. 1 sa preukazuje niektorou z týchto metód alebo ich kombináciou:

a) vykonaním skúšok so vzorkami predstavujúcimi rádioaktívny materiál NMA-III alebo málo disperzný rádioaktívny materiál alebo s prototypmi, alebo so vzorkami obalových súborov; obsah vzoriek alebo obalových súborov na skúšky musí čo najvernejšie napodobňovať očakávaný rádioaktívny obsah a skúšaná vzorka alebo obalový súbor musia byť pripravené tak, ako sa obvykle odovzdávajú na prepravu,

b) odkazom na predchádzajúce uspokojivé výsledky skúšok podobného charakteru,

c) vykonaním skúšok s modelmi vhodne napodobňujúcimi tie vlastnosti skúšaného predmetu, ktoré sú pre výsledky týchto skúšok rozhodujúce; pri použití zmenšených modelov sa primerane upravia aj príslušné parametre skúšky, ako napr. priemer tŕňa alebo veľkosť tlakovej záťaže,

d) výpočtom alebo zdôvodnenou argumentáciou v prípadoch, keď spoľahlivosť alebo konzervatívnosť výpočtových metód a parametrov sú všeobecne prijateľné.

II. časť: Skúšky rádioaktívnych materiálov NMA-III

Vzorka pevného materiálu reprezentujúca celkový obsah zásielky sa na sedem dní ponorí do vody, ktorá má teplotu okolia. Objem vody používaný pri skúške musí byť dostatočný, aby na konci 7-dňovej skúšky tvoril voľný objem neabsorbovanej a nezreagovanej vody aspoň 10 % objemu skúmanej pevnej vzorky. Voda musí mať počiatočné pH 6 - 8 a maximálnu vodivosť 1 mS/m pri 20 oC. Meranie celkovej aktivity voľného objemu vody sa vykonáva po skončení 7-dňovej skúšky.

III. časť: Skúšky málo disperzného rádioaktívneho materiálu

Vzorka, ktorá obsahuje alebo napodobňuje málo disperzný rádioaktívny materiál, sa podrobí predĺženej tepelnej skúške predpísanej v časti IV bode 24 a skúške nárazom predpísanej v časti IV bode 25. Na každú z týchto skúšok sa môže použiť iná vzorka. Po každej skúške sa vzorka podrobí skúške vylúhovateľnosti predpísanej v časti II. Po každej takejto skúške sa musí preukázať, že boli splnené aplikovateľné požiadavky uvedené v prílohe č. 1 časti I bode 2.

IV. časť: Skúšky zásielok

1. Každá vzorka zásielky (ďalej len „vzorka“) sa pred skúšaním prehliadne a zaznamenajú sa všetky chyby alebo poškodenia vrátane

a) odchýlok od projektu,

b) chýb v konštrukcii,

c) korózie alebo iného poškodenia,

d) deformácií.

2. Kontajnmentový systém zásielky musí byť jasne špecifikovaný.

3. Vonkajšie znaky vzorky musia byť jasne identifikované tak, aby bolo možno vykonať jednoduchý a jasný odkaz na každú jej časť.

4. Po skúškach predpísaných v bodoch 6 až 26 sa

a) identifikujú a zaznamenajú chyby a poškodenia vzorky,

b) určí, či je zachovaná celistvosť tienenia a kontajnmentového systému vzorky podľa požiadaviek v prílohe č. 1,

c) určí, či sú splnené požiadavky ustanovené v prílohe č. 1 časti XI pre jednotlivú zásielku alebo pre viaceré zásielky obsahujúce štiepny materiál.

5. Terč na skúšky pádom predpísané v bode 10, bode 13 písm. a), v bodoch 15, 23 a 25 musí byť plochý, musí mať horizontálny povrch takej povahy, aby sa akýmkoľvek zvýšením jeho odporu proti posunutiu alebo jeho deformáciou po náraze vzorky podstatne nezvýšilo poškodenie vzorky.

6. Vzorky, ktoré obsahujú alebo napodobňujú obalový súbor projektovaný na prepravu najmenej 0,1 kg hexafluoridu uránu, sa skúšajú hydraulicky pri vnútornom tlaku najmenej 1,4 MPa. Na opakované skúšky obalových súborov možno použiť akékoľvek iné ekvivalentné nedeštruktívne skúšky.

7. Vzorky sa podrobia skúške voľným pádom, skúške tlakovým zaťažením a skúške prierazom. Každej uvedenej skúške predchádza skúška postrekom vodou. Na všetky skúšky možno použiť jednu vzorku, ak sú splnené ustanovenia bodu 8.

8. Časový interval medzi skončením skúšky postrekom vodou a ďalšou skúškou musí byť taký, aby voda čo najviac vsiakla a vonkajší povrch vzorky nevyschol. Ak sa použil postrek zo štyroch strán súčasne, musí tento interval trvať dve hodiny. Ak sa používa postupný postrek vodou v každom zo štyroch smerov, skúšky prebehnú bez prestávky.

9. Pri skúške postrekom vodou sa vzorka postrekuje vodou aspoň jednu hodinu tak, aby množstvo vody zodpovedalo dažďu s intenzitou 5 cm za hodinu.

10. Pri skúške voľným pádom vzorka padá na terč tak, aby bola vzhľadom na skúšané bezpečnostné charakteristiky čo najviac poškodená. Výška pádu meraná z najnižšieho bodu vzorky k hornej ploche terča nesmie byť menšia, než je vzdialenosť uvedená v tabuľke č. 1 pre príslušnú hmotnosť zásielky, okrem

a) vzoriek pravouhlého tvaru z vláknitej lepenky alebo z dreva s hmotnosťou nepresahujúcou 50 kg, ktoré sa podrobia voľnému pádu z výšky 0,3 m na každý roh vzorky,

b) vzoriek valcového tvaru z vlnitej lepenky s hmotnosťou nepresahujúcou 100 kg, ktoré sa podrobia voľnému pádu z výšky 0,3 m na každú štvrtinu hrany obidvoch základní valca.

Tabuľka č. 1: Výška voľného pádu na skúšanie zásielok za normálnych podmienok prepravy

Hmotnosť zásielky [kg] Výška voľného pádu [m]
menej ako 5 000 1,2
5 000 alebo viac, ale menej ako 10 000 0,9
10 000 alebo viac, ale menej ako 15 000 0,6
viac ako 15 000 0,3

11. Pri skúške tlakovým zaťažením sa vzorka na 24 hodín podrobí, ak tvar obalového súboru nezabraňuje ich ukladaniu na seba, tlakovému zaťaženiu rovnajúcemu sa väčšej hodnote z

a) päťnásobku hmotnosti skutočnej zásielky alebo

b) ekvivalentu 13 kPa vynásobených zvisle premietnutým prierezom zásielky.

Zaťaženie musí byť rovnomerne rozložené na dve protiľahlé strany vzorky, pričom jedna z nich musí byť základňa, na ktorej zásielka zvyčajne stojí.

12. Skúška prierazom sa vykoná takto:

a) vzorka sa umiestni na plochý vodorovný povrch, ktorý sa v priebehu skúšky výrazne nepohne,

b) tyč s priemerom 3,2 cm s pologuľatým koncom a hmotnosťou 6 kg dopadne v zvislom smere na stred najslabšej časti vzorky tak, aby pri dostatočne hlbokom prieniku narazila na kontajnmentový systém; tyč sa nesmie pri skúške podstatne zdeformovať,

c) výška pádu tyče meraná od jej spodného konca k zamýšľanému bodu nárazu na hornom okraji vzorky musí byť 1 m.

13. Pri dodatočných skúškach zásielok typu A obsahujúcich kvapaliny a plyny sa vzorka alebo samostatné vzorky podrobia každej z týchto skúšok, ak nemožno preukázať, že jedna zo skúšok spôsobí danej vzorke väčšie poškodenie ako ostatné. V takom prípade sa vzorka podrobí tejto skúške. Skúšky sa vykonajú takto:

a) vzorka musí padnúť voľným pádom na terč tak, aby kontajnment vzorky utrpel najväčšie poškodenie; výška pádu meraná od najnižšej časti vzorky k hornej ploche terča musí byť 9 m,

b) vzorka sa podrobí skúške prierazom uvedenej v bode 12 s tým rozdielom, že výška pádu sa upraví na 1,7 m.

14. Pri skúškach na preukázanie schopnosti odolať podmienkam nehody pri preprave sa vzorka podrobí kumulatívnym účinkom skúšok predpísaných v bodoch 15 a 16 v uvedenom poradí. Po týchto skúškach sa táto vzorka alebo osobitná vzorka podrobí skúške (skúškam) ponorením do vody uvedenej v bode 17, a ak je to aplikovateľné, aj skúške uvedenej v bode 18.

15. Mechanická skúška sa skladá z troch rôznych skúšok pádom. Každá vzorka sa podrobí príslušným pádom podľa prílohy č. 1 časti VIII bodu 7 alebo podľa časti XI bodu 11. Poradie, v ktorom sa vzorka podrobí týmto pádom, musí byť také, aby po skončení mechanickej skúšky utrpela pri teplotnej skúške, ktorá nasleduje, čo najväčšie poškodenie. Skúšky sa vykonajú takto:

a) pád I – vzorka musí padnúť z výšky 9 m na terč tak, aby utrpela čo najväčšie poškodenie; výška pádu sa meria od najnižšieho bodu vzorky k hornému povrchu terča,

b) pád II – vzorka musí padnúť z výšky 1 m na tŕň pevne upevnený kolmo na terč tak, aby vzorke spôsobil čo najväčšie poškodenie; výška pádu sa meria od očakávaného bodu nárazu na vzorku k hornému povrchu tŕňa; tŕň musí byť z pevnej mäkkej ocele kruhového prierezu s priemerom (150,5) cm a dĺžkou 20 cm (ak by dlhší tŕň spôsobil väčšie poškodenie, musí sa použiť taký dlhý tŕň, aby sa spôsobilo čo najväčšie poškodenie), horný koniec tŕňa musí byť plochý a vodorovný so zaoblenými hranami s polomerom najviac 6 mm,

c) pád III – vzorka sa umiestni na terč tak, aby sa pádom pevnej oceľovej platne s rozmermi 1 m x 1 m a s hmotnosťou 500 kg padajúcej z výšky 9 m v horizontálnom smere čo najviac poškodila; výška pádu sa meria od spodnej strany platne k hornému okraju vzorky.

16. Pri teplotnej skúške sa vzorka stabilizovaná pri ustálenej vonkajšej teplote 38 oC vystaví podmienkam slnečného ožiarenia definovaným v prílohe č. 1 tabuľke č. 1 a zároveň najvyššej projektovej rýchlosti vnútorného vývinu tepla uvoľňovaného rádioaktívnym obsahom zásielky. Ktorýkoľvek z týchto parametrov môže mať odlišné hodnoty pred skúškou a počas nej, ak sú vhodne zohľadnené pri hodnotení reakcie vzorky.

17. Teplotná skúška sa vykoná takto:

a) celá vzorka sa na 30 minút ponechá v prostredí s tepelným tokom najmenej ekvivalentným toku spôsobenému plameňom zmesi uhľovodíkového paliva a vzduchu za okolitých podmienok dostatočne stabilných na dosiahnutie priemerného koeficientu emisie plameňa aspoň 0,9, priemernej teploty plameňa najmenej 800 oC, pričom plameň úplne obklopuje celú vzorku s koeficientom povrchovej absorpcie buď 0,8 alebo s takou hodnotou, ktorú by zásielka mala, ak by bola vystavená špecifikovanému ohňu,

b) potom sa vzorka ponechá na čas dostatočne dlhý na stabilizáciu teplôt všade vo vzorke v prostredí s vonkajšou teplotou 38 oC, zároveň sa vystaví slnečnému ožiareniu definovanému v prílohe č. 1 tabuľke č. 1 a najvyššej projektovej rýchlosti vnútorného vývinu tepla uvoľňovaného rádioaktívnym obsahom zásielky; ktorýkoľvek z týchto parametrov môže mať odlišné hodnoty po skončení ohrevu, ak sú vhodne zohľadnené pri hodnotení reakcie vzorky.

18. Pri skúške ponorením do vody sa vzorka ponorí pod hladinu vody do hĺbky aspoň 15 m najmenej na 8 hodín v takej polohe, ktorá jej spôsobí čo najväčšie poškodenie. Týmto podmienkam zodpovedá vonkajší pretlak aspoň 150 kPa.

19. Pri predĺženej skúške ponorením do vody zásielok typu B(U) a typu B(M) obsahujúcich viac než 105 A2 a zásielok typu C sa vzorka aspoň na jednu hodinu ponorí do vody do hĺbky aspoň 200 m. Týmto podmienkam zodpovedá vonkajší pretlak najmenej 2 MPa.

20. Skúške prieniku vody pre zásielky obsahujúce štiepny materiál sa nepodrobí zásielka, pri ktorej sa na účely hodnotenia najväčšej zásoby reaktivity podľa prílohy č. 1 časti XI bodov 6 až 11 predpokladá vniknutie alebo vytečenie vody.

21. Predtým, ako sa vzorka podrobí skúške podľa bodu 22, podrobí sa skúške predpísanej v bode 15 písm. b), skúške predpísanej v bode 15 písm. a) alebo c), ako je to uvedené v prílohe č. 3 časti XI bode 11, a skúškam predpísaným v bodoch 16 a 17.

22. Vzorka sa ponorí pod hladinu vody do hĺbky aspoň 0,9 m najmenej na 8 hodín v takej polohe, v ktorej sa očakáva čo najväčší prienik vody.

23. Pri skúškach zásielok typu C sa vzorky podrobia účinkom každej z týchto skúšok v tomto poradí:

a) skúšky predpísané v bode 15 písm. a), c) a bodoch 24 a 25,

b) skúška predpísaná v bode 26.

Na každú z uvedených skúšok možno použiť samostatné vzorky.

24. Pri skúške na prederavenie a roztrhnutie sa vzorka vystaví poškodzujúcim účinkom pevného skúšobného nástroja z mäkkej ocele. Orientácia nástroja k povrchu vzorky musí byť taká, aby na záver postupnosti skúšok uvedených v bode 23 písm. a) bola vzorka čo najviac poškodená. Skúška sa vykoná takto:

a) ak vzorka reprezentuje zásielku s hmotnosťou nižšou ako 250 kg, umiestni sa na terč a vystaví sa skúšobnému nástroju s hmotnosťou 250 kg padajúcemu z výšky 3 m nad očakávaným bodom dopadu; na túto skúšku sa ako skúšobný nástroj použije valcová tyč s priemerom 20 cm s nárazovým koncom tvoriacim kužeľ s pravouhlým vrcholom, s dĺžkou 30 cm a priemerom 2,5 cm na špici,

b) ak vzorka reprezentuje zásielku s hmotnosťou 250 kg alebo viac, upevní sa základňa skúšobného nástroja na terč a vzorka padá na skúšobný nástroj z výšky 3 m od očakávaného bodu dopadu; na túto skúšku sa použije skúšobný nástroj opísaný v písmene a), ktorého dĺžka sa upraví tak, aby na vzorke spôsobil čo najväčšie poškodenie.

25. Predĺžená tepelná skúška sa vykoná tak, ako je uvedené v bodoch 16 a 17. Čas pôsobenia tepelného prostredia sa predĺži na 60 minút.

26. Pri skúške nárazom musí vzorka naraziť na terč rýchlosťou najmenej 90 m/s v takom smere, aby utrpela čo najväčšie poškodenie.

Poznámky pod čiarou

1) § 9 ods. 1 zákona č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z.

2) § 17 zákona č. 130/1998 Z. z.

3) § 18 ods. 1 zákona č. 130/1998 Z. z.

4) § 2 písm. e) zákona č. 130/1998 Z. z.

5) § 30 ods. 1 zákona č. 130/1998 Z. z.

6) § 15 až 15c zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

7) § 18 ods. 2 a § 19 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

8) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID), Príloha I k Jednotným právnym predpisom pre Zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave tovaru (CIM), ktoré tvoria Dodatok B k Dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru po železniciach (COTIF) z 9. mája 1980 [vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb. o Dohovore o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF)].

9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

10) Vyhláška Česko-slovenskej komisie pre atómovú energiu č. 436/1990 Zb. o zabezpečení akosti vybraných zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené