Oznámenie č. 121/1999 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o Dohovore o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení

Čiastka 58/1999
Platnosť od 04.06.1999
Uzavretie zmluvy 03.12.1997
Ratifikácia zmluvy 22.02.1999
Redakčná poznámka

Dohovor nadobudol platnosť 1. marca 1999 v súlade s článkom 17 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 1. augusta 1999 v súlade s článkom 17 ods. 2.

121

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 18. septembra 1997 bol v Osle prijatý a 3. decembra 1997 v Ottawe otvorený na podpis Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení. Za Slovenskú republiku bol dohovor podpísaný 3. decembra 1997 v Ottawe.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 163 z 12. februára 1999 a predseda vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky podpísal listinu o schválení 22. februára 1999. Listina o schválení bola uložená u depozitára dohovoru, generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, 25. februára 1999.

Dohovor nadobudol platnosť 1. marca 1999 v súlade s článkom 17 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 1. augusta 1999 v súlade s článkom 17 ods. 2.

DOHOVOR

o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení

Preambula

Zmluvné štáty,

rozhodnuté skončiť utrpenie a straty spôsobené protipechotnými mínami, ktoré každý týždeň usmrtia alebo zmrzačia stovky ľudí, väčšinou nevinných a bezbranných civilných obyvateľov, zvlášť deti, a ktoré bránia ekonomickému rozvoju a rekonštrukcii, prekážajú návratu utečencov a vysídlencov a majú mnoho ďalších následkov veľa rokov po ich rozmiestnení,

veriac, že je potrebné v čo najväčšej miere efektívnym a koordinovaným spôsobom prispieť k odstráneniu protipechotných mín rozmiestnených po celom svete a zabezpečiť ich zničenie,

želajúc si vykonať čo najviac v poskytovaní pomoci pri starostlivosti o obete mín a pri ich rehabilitácii vrátane ich sociálnej a ekonomickej reintegrácie,

uznávajúc, že úplný zákaz protipechotných mín by bol takisto dôležitým opatrením na posilnenie dôvery,

vítajúc prijatie Protokolu o zákaze alebo obmedzení použitia mín, nástražných a iných zariadení novelizovaného 3. mája 1996, pripojeného k Dohovoru o zákaze alebo obmedzení použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré sa môžu považovať za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky, a vyzývajúc na skorú ratifikáciu tohto protokolu všetkými krajinami, ktoré doteraz tak neurobili,

vítajúc takisto rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 51/45 S z 10. decembra 1996 naliehajúcu na všetky štáty, aby energicky pracovali na účinnej a právne záväznej medzinárodnej dohode, ktorá zakáže používanie, skladovanie, výrobu a transfer protipechotných mín,

vítajúc ďalej jednostranné, ako aj mnohostranné opatrenia prijaté za posledné roky, zamerané na zákaz, obmedzenie alebo zastavenie používania, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín,

zdôrazňujúc úlohu svedomia verejnosti pri podpore princípov humanity preukázanú výzvou na úplný zákaz protipechotných mín a uznávajúc úsilie, ktoré v tomto smere vynaložil Medzinárodný Červený kríž a Hnutie Červeného polmesiaca, Medzinárodná kampaň za zákaz protipechotných mín a mnohé ďalšie mimovládne organizácie na celom svete,

pripomínajúc ottawskú deklaráciu z 5. októbra 1996 a bruselskú deklaráciu z 27. júna 1997, ktoré naliehajú na medzinárodné spoločenstvo, aby rokovalo o medzinárodnej a právne záväznej dohode zakazujúcej používanie, skladovanie, výrobu a transfer protipechotných mín,

zdôrazňujúc želanie získať všetky štáty pre dodržiavanie tohto dohovoru, a rozhodnuté energicky sa snažiť o podporu jeho univerzálnosti na všetkých príslušných fórach okrem iného v rámci Organizácie Spojených národov, Konferencie o odzbrojení, regionálnych organizáciách a združeniach a hodnotiacich konferenciách Dohovoru o zákaze alebo obmedzení použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré sa môžu považovať za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky,

opierajúc sa o zásadu medzinárodného humanitárneho práva, podľa ktorej právo strán ozbrojeného konfliktu zvoliť si metódy alebo spôsoby vedenia vojny nie je neobmedzené, o zásadu, ktorá pri ozbrojených konfliktoch zakazuje používať zbrane, strelivo a materiály a metódy vedenia vojny, ktoré môžu spôsobovať nadmerné zranenia alebo zbytočné utrpenie, a o zásadu, že treba robiť rozdiel medzi civilnými osobami a vojakmi,

dohodli sa takto:

Článok 1

Všeobecné záväzky

1. Každý zmluvný štát sa zaväzuje, že nikdy a za žiadnych okolností nebude

a) používať protipechotné míny;

b) vyvíjať, vyrábať, inak nadobúdať, skladovať, držať alebo komukoľvek, či už priamo alebo nepriamo, dodávať alebo transferovať protipechotné míny;

c) pomáhať, povzbudzovať alebo kohokoľvek akýmkoľvek spôsobom navádzať, aby sa zaoberal akoukoľvek činnosťou, ktorú tento dohovor zmluvnému štátu zakazuje.

2. Každý zmluvný štát sa zaväzuje zničiť alebo zabezpečiť zničenie všetkých protipechotných mín v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.

Článok 2

Výklad pojmov

1. „Protipechotná mína“ je mína, ktorá je zostrojená tak, aby vybuchla v prítomnosti, blízkosti alebo pri dotyku s osobou, a ktorá vyradí z boja, zraní alebo usmrtí jednu osobu alebo viac osôb. Míny, ktoré sú zostrojené tak, aby vybuchli v prítomnosti, blízkosti alebo pri kontakte s vozidlom a nie s osobou, a ktoré sú vybavené zariadeniami proti manipulácii alebo zdvihu, sa nepovažujú za protipechotné míny.

2. „Mína“ je munícia určená na uloženie pod zem alebo na povrch zeme či iný povrch a na explodovanie v prítomnosti, blízkosti osoby alebo vozidla alebo pri dotyku s nimi.

3. „Zariadenie proti manipulácii alebo zdvihu“ je zariadenie určené na ochranu míny a je jej súčasťou alebo je pripojené, priložené k míne alebo umiestnené pod ňou. Aktivuje sa pri pokuse manipulácie s mínou alebo inom úmyselnom rušivom zásahu.

4. „Transfer“ zahŕňa popri fyzickom prevoze protipechotných mín na územie štátu alebo z územia štátu aj transfer vlastníckeho práva a kontroly nad mínami, ale nezahŕňa výmenu územia, na ktorom sa nachádzajú uložené míny.

5. „Mínové pole“ je priestor, ktorý je nebezpečný pre skutočnú alebo predpokladanú prítomnosť mín.

Článok 3

Výnimky

1. Bez ohľadu na všeobecné záväzky uvedené v článku 1 je dovolené ponechať si alebo transferovať určité množstvo protipechotných mín potrebných na výcvik vyhľadávania a odstraňovania mín alebo na vývoj technológií ich ničenia. Množstvo takýchto mín nesmie prekročiť celkové minimálne množstvo mín absolútne potrebných na uvedené účely.

2. Transfer protipechotných mín na účely ich ničenia je dovolený.

Článok 4

Ničenie zásob protipechotných mín

Okrem výnimiek uvedených v článku 3 sa každý zmluvný štát zaväzuje zničiť alebo zabezpečiť zničenie všetkých zásob protipechotných mín, ktoré vlastní alebo má k dispozícii, alebo ktoré sú pod jeho jurisdikciou či kontrolou, v čo najkratšom čase, ale nie neskôr ako štyri roky, čo tento dohovor nadobudne platnosť pre tento zmluvný štát.

Článok 5

Ničenie protipechotných mín v zamínovaných priestoroch

1. Každý zmluvný štát sa zaväzuje zničiť alebo zabezpečiť zničenie všetkých protipechotných mín v zamínovaných priestoroch, ktoré sú pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou, v čo najkratšom čase, ale nie neskôr ako desať rokov, čo tento dohovor nadobudne platnosť pre tento zmluvný štát.

2. Každý zmluvný štát vynaloží všetko úsilie, aby identifikoval všetky priestory pod svojou jurisdikciou alebo kontrolou, v ktorých sa nachádzajú protipechotné míny alebo sa predpokladá ich prítomnosť, a v čo najkratšom čase zabezpečí, aby míny umiestnené v zamínovaných priestoroch pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou boli ohraničené, strážené a chránené ohradením alebo iným spôsobom zabezpečujúcim účinné vylúčenie vstupu civilných osôb, až do času, kým sa tam nachádzajúce protipechotné míny nezničia. Označenie musí zodpovedať aspoň štandardom stanoveným v Protokole o zákaze alebo obmedzení použitia mín, nástražných a iných zariadení novelizovanom 3. mája 1996, pripojenom k Dohovoru o zákaze alebo obmedzení použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré sa môžu považovať za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky.

3. Ak sa zmluvný štát domnieva, že nebude schopný zničiť alebo zabezpečiť zničenie všetkých protipechotných mín v stanovenom čase tak, ako je uvedené odseku 1, môže predložiť žiadosť konferencii zmluvných štátov alebo hodnotiacej konferencii o predĺženie termínu na skončenie zničenia protipechotných mín v lehote až do desiatich rokov.

4. Každá žiadosť musí obsahovať

a) čas trvania navrhovaného predĺženia;

b) podrobné vysvetlenie dôvodov navrhovaného predĺženia vrátane

i) prípravy a stavu prác, ktoré sa vykonávajú v rámci štátnych odmínovacích programov;

ii) finančných a technických prostriedkov, ktoré má zmluvný štát na ničenie všetkých protipechotných mín;

iii) okolností, ktoré bránia zmluvnému štátu zničiť protipechotné míny v zamínovaných priestoroch;

c) humanitárne, sociálne, hospodárske a ekologické dôsledky takéhoto predĺženia;

d) akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa žiadosti o navrhované predĺženie.

5. Konferencia zmluvných štátov alebo hodnotiaca konferencia musí vziať do úvahy faktory obsiahnuté v odseku 4, zhodnotiť žiadosť a rozhodnúť väčšinou hlasov prítomných a hlasujúcich zmluvných štátov, či udeliť povolenie na takéto predĺženie termínu.

6. Takéto predĺženie možno obnoviť po predložení novej žiadosti v súlade s odsekmi 3 až 5 tohto článku. V žiadosti o ďalšie predĺženie musí zmluvný štát predložiť dodatočné informácie o tom, čo na základe tohto článku podnikol v predchádzajúcom období.

Článok 6

Medzinárodná spolupráca a pomoc

1. Pri plnení záväzkov tohto dohovoru má každý zmluvný štát právo žiadať, a v prípade, že je to možné, aj dostať pomoc od iných zmluvných štátov v miere, ktorá je v ich možnostiach.

2. Každý zmluvný štát sa zaväzuje pomáhať pri výmene zariadení, materiálu a vedeckých a technologických informácií týkajúcich sa uplatňovania tohto dohovoru a má právo zúčastňovať sa na ňom v čo najširšej možnej miere. Zmluvné štáty nesmú uvaliť nenáležité obmedzenia na poskytovanie zariadení na odstránenie mín a príslušných technologických informácií určených na humanitárne ciele.

3. Každý zmluvný štát, ktorý má možnosti, poskytne pomoc pri starostlivosti a rehabilitácii a sociálnej a ekonomickej reintegrácii obetí mín a pri programoch informujúcich o nebezpečenstvách vyplývajúcich z mín. Takáto pomoc sa môže poskytnúť okrem iného prostredníctvom systému Organizácie Spojených národov, iných medzinárodných organizácií a inštitúcií, regionálnych alebo národných organizácií alebo inštitúcií, spoločností Medzinárodného výboru Červeného kríža a Červeného polmesiaca a ich medzinárodnej federácie, mimovládnych organizácií alebo na dvojstrannom základe.

4. Každý zmluvný štát, ktorý má možnosti, poskytne pomoc pri odstraňovaní mín a s tým súvisiacich činnostiach. Takáto pomoc sa môže poskytnúť okrem iného prostredníctvom systému Organizácie Spojených národov, medzinárodných alebo regionálnych organizácií alebo inštitúcií alebo na dvojstrannom základe, alebo prispením do Dobrovoľného fondu Organizácie Spojených národov na pomoc pri odstraňovaní mín alebo do iných regionálnych fondov, ktoré sa zaoberajú odmínovaním.

5. Každý zmluvný štát, ktorý má možnosti, poskytne pomoc pri ničení zásob protipechotných mín.

6. Každý zmluvný štát sa zaväzuje poskytovať informácie do banky dát o odstraňovaní mín zriadenej v rámci systému Organizácie Spojených národov, najmä informácie týkajúce sa rôznych prostriedkov a technológií odstraňovania mín, odborníkov, odborných agentúr alebo národných kontaktných miest na odstraňovanie mín.

7. Zmluvné štáty môžu žiadať od Organizácie Spojených národov, regionálnych organizácií, ostatných zmluvných štátov alebo iných kompetentných vládnych alebo mimovládnych fór pomoc pre svoje inštitúcie pri vypracovaní celoštátneho odmínovacieho programu zameraného na určenie okrem iného

a) rozsahu problému protipechotných mín;

b) finančných, technologických a ľudských zdrojov, ktoré sú potrebné na uskutočnenie tohto programu;

c) predpokladaného počtu rokov potrebných na zničenie všetkých protipechotných mín v zamínovaných priestoroch, ktoré sú pod jurisdikciou alebo kontrolou príslušného zmluvného štátu;

d) aktivít súvisiacich s informovaním o nebezpečenstvách vyplývajúcich z mín, zameraných na zníženie výskytu zranení alebo úmrtí spôsobených mínami;

e) pomoci obetiam mín;

f) vzťahu medzi vládou zainteresovaného zmluvného štátu a príslušných vládnych, medzivládnych alebo mimovládnych subjektov, ktoré budú pracovať na uplatňovaní tohto programu.

8. Každý zmluvný štát poskytujúci a prijímajúci pomoc na základe tohto článku bude spolupracovať s cieľom zabezpečiť plné a okamžité uplatňovanie dohodnutých programov pomoci.

Článok 7

Opatrenia na zabezpečenie transparentnosti

1. Každý zmluvný štát oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov tak rýchlo, ako je to možné, ale v žiadnom prípade nie neskôr ako 180 dní po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru pre zmluvný štát

a) vykonávacie opatrenia prijaté na celoštátnej úrovni na základe článku 9;

b) celkové množstvo zásob protipechotných mín, ktoré vlastní alebo má k dispozícii alebo ktoré sú pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou, s uvedením podrobného opisu typov, množstva, a ak je to možné, aj sériových čísel každého typu skladovaných mín;

c) v možnej miere polohu všetkých zamínovaných priestorov pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou, ktoré obsahujú alebo o ktorých sa predpokladá, že obsahujú protipechotné míny, vrátane uvedenia čo najväčšieho množstva podrobností o type protipechotných mín a ich množstve v každom zamínovanom priestore a o čase, kedy tam boli uložené;

d) typy, množstvá a podľa možnosti sériové čísla všetkých protipechotných mín ponechaných alebo transferovaných na účel výskumu a na výcvik postupov hľadania, odstraňovania a ničenia mín alebo transferovaných s cieľom ich zničenia, ako aj názvy inštitúcií oprávnených zmluvným štátom vlastniť alebo transferovať protipechotné míny v súlade s článkom 3;

e) stav programov konverzie alebo rušenia zariadení na výrobu protipechotných mín;

f) stav programov ničenia protipechotných mín v súlade s článkami 4 a 5 vrátane podrobností o metódach, ktoré sa použijú pri ničení, lokalít všetkých likvidačných miest a príslušných bezpečnostných a ekologických štandardov, ktoré sa majú dodržať;

g) typy a množstvá všetkých protipechotných mín zničených po nadobudnutí platnosti dohovoru pre zmluvný štát vrátane podrobného zoznamu množstva každého typu zničených protipechotných mín v súlade s článkami 4 a 5 a zároveň podľa možnosti sériové čísla každého typu protipechotných mín zničených v súlade s článkom 4;

h) známe technické charakteristiky o vyrobených protipechotných mínach každého druhu a tých, ktoré v súčasnosti vlastní alebo má k dispozícii zmluvný štát, poskytnúc, pokiaľ je to možné, také kategórie informácií, ktoré môžu uľahčiť identifikáciu a odstránenie protipechotných mín; v tejto informácii sa musia uvádzať minimálne rozmery mín, druhy rozbušiek, obsah výbušniny, obsah kovov a musia k nej byť priložené farebné fotografie a iné informácie, ktoré môžu uľahčiť odstránenie mín;

i) prijaté opatrenia na zabezpečenie okamžitého a účinného varovania obyvateľstva pred všetkými priestormi uvedenými v článku 5 ods. 2.

2. Informácie poskytnuté v súlade s týmto článkom budú zmluvné štáty každoročne aktualizovať za predchádzajúci kalendárny rok a oznamovať generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov najneskôr do 30. apríla.

3. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov pošle všetky získané správy ostatným zmluvným štátom.

Článok 8

Dodržiavanie dohovoru

1. Zmluvné štáty sa dohodli, že budú navzájom konzultovať a spolupracovať pri uplatňovaní ustanovení tohto dohovoru a spolupracovať v duchu kooperácie, aby podporili dodržiavanie záväzkov obsiahnutých v tomto dohovore zo strany zmluvných štátov.

2. Ak jeden zmluvný štát alebo viac zmluvných štátov chce objasniť alebo vyriešiť otázky týkajúce sa dodržiavania ustanovení tohto dohovoru zo strany iného zmluvného štátu, môže prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov tomuto zmluvnému štátu predložiť žiadosť o objasnenie takejto záležitosti. Žiadosť bude obsahovať všetky príslušné informácie. Každý zmluvný štát sa zdrží predkladania neodôvodnených žiadostí o objasnenie a nebude zneužívať možnosť podania žiadosti. Zmluvný štát, ktorý dostane žiadosť o objasnenie, poskytne prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov do 28 dní žiadajúcemu zmluvnému štátu všetky informácie, ktoré by pomohli objasniť túto záležitosť.

3. Ak žiadajúci zmluvný štát nedostane odpoveď prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov v stanovenej lehote alebo považuje odpoveď na žiadosť o objasnenie za neuspokojivú, môže prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov predložiť túto záležitosť na nasledujúcej konferencii zmluvných štátov. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov odošle žiadosť spolu so všetkými príslušnými informáciami týkajúcimi sa žiadosti o objasnenie všetkým zmluvným štátom. Všetky tieto informácie sa oznámia dožiadanému zmluvnému štátu, ktorý má právo na podanie reagovať.

4. Až do zvolania konferencie zmluvných štátov môže každý zo zainteresovaných zmluvných štátov požiadať generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, aby uplatnil svoje sprostredkovateľské služby s cieľom uľahčiť požadované objasnenie.

5. Žiadajúci zmluvný štát môže prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov navrhnúť zvolanie osobitnej konferencie zmluvných štátov, ktorá predmetnú záležitosť posúdi. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov tento návrh a všetky informácie predložené zainteresovanými zmluvnými štátmi oznámi všetkým zmluvným štátom so žiadosťou, aby uviedli, či sú za zvolanie osobitnej konferencie zmluvných štátov s cieľom posúdiť predmetnú záležitosť. Ak v priebehu 14 dní od dátumu uvedeného oznámenia najmenej jedna tretina zmluvných štátov súhlasí so zvolaním osobitnej konferencie, generálny tajomník Organizácie Spojených národov zvolá takúto osobitnú konferenciu zmluvných štátov do 14 dní. Kvórum pre toto stretnutie bude väčšina zmluvných štátov.

6. Konferencia zmluvných štátov, prípadne osobitná konferencia zmluvných štátov najskôr určí, či sa bude záležitosťou ďalej zaoberať, pričom vezme do úvahy všetky informácie predložené zainteresovanými zmluvnými štátmi. Konferencia zmluvných štátov alebo osobitná konferencia zmluvných štátov vynaloží všetko úsilie, aby sa rozhodnutie dosiahlo konsenzom. Ak sa napriek všetkému úsiliu dohoda nedosiahne, rozhodne väčšina hlasov prítomných a hlasujúcich zmluvných štátov.

7. Všetky zmluvné štáty sú povinné plne spolupracovať s konferenciou zmluvných štátov alebo osobitnou konferenciou zmluvných štátov pri posudzovaní predmetnej záležitosti, ako aj s akoukoľvek misiou na zistenie skutočnosti, ktorá je poverená skúmať uvedenú záležitosť v súlade s odsekom 8.

8. Ak je potrebné ďalšie objasnenie, konferencia zmluvných štátov alebo osobitná konferencia zmluvných štátov určí misiu na zistenie skutočnosti a rozhodne o jej mandáte väčšinou hlasov prítomných a hlasujúcich zmluvných štátov. Dožiadaný zmluvný štát môže v ľubovolnom čase pozvať na svoje územie misiu na zistenie skutočnosti. V takom prípade na uskutočnenie misie nie je potrebné rozhodnutie zmluvných štátov alebo osobitnej konferencie zmluvných štátov. Misia pozostávajúca z deviatich expertov navrhnutých a schválených v súlade s odsekmi 9 a 10 môže zozbierať dodatočné informácie priamo na mieste alebo na iných miestach, ktoré sa priamo vzťahujú na otázku dodržiavania dohovoru a sú pod jurisdikciou alebo kontrolou dožiadaného zmluvného štátu.

9. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov pripraví a bude priebežne dopĺňať zoznam príslušných údajov o kvalifikovaných odborníkoch (meno, štátna príslušnosť a ďalšie relevantné údaje) daných k dispozícii zmluvnými štátmi a zašle ho všetkým zmluvným štátom. Každý odborník uvedený v zozname sa bude považovať za schváleného na pôsobenie vo všetkých misiách na zistenie skutočnosti, ak zmluvná strana písomne neoznámi, že je pre ňu neprijateľný. V prípade, že zmluvná strana vyhlási niektorého odborníka za neprijateľného pred jeho vymenovaním do misie na územie namietajúceho štátu alebo na iné územie pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou, expert sa na tejto misii na zistenie skutočnosti nezúčastní.

10. Po prijatí žiadosti od konferencie zmluvných štátov alebo od osobitnej konferencie zmluvných štátov generálny tajomník Organizácie Spojených národov po konzultáciách s dožiadaným zmluvným štátom vymenuje členov misie vrátane jej vedúceho. Štátni príslušníci zmluvných štátov, ktoré žiadajú vytvoriť misiu na zistenie skutočnosti, alebo tých, ktoré sú ňou priamo ovplyvnené, nebudú vymenovaní za členov misie. Členovia misie na zistenie skutočnosti budú požívať privilégiá a imunity podľa článku 6 Dohovoru Organizácie Spojených národov o privilégiách a imunitách z 13. februára 1946.

11. Po oznámení vykonanom najmenej 72 hodín vopred pricestujú členovia misie na zistenie skutočnosti čo najskôr na územie dožiadaného zmluvného štátu. Dožiadaný zmluvný štát vykoná všetky nevyhnutné administratívne opatrenia súvisiace s prijatím, transportom a ubytovaním misie a je zodpovedný za zaistenie bezpečnosti misie v čo najväčšej možnej miere počas jej pobytu na území pod jeho kontrolou.

12. Bez prejudikovania suverenity dožiadaného zmluvného štátu môže misia na zistenie skutočnosti priniesť na územie dožiadaného zmluvného štátu nevyhnutné vybavenie, ktoré možno používať výlučne na získavanie informácií týkajúcich sa otázky dodržiavania dohovoru. Ešte pred svojím príchodom misia oznámi dožiadanému zmluvného štátu, aké vybavenie zamýšľa používať počas misie na zistenie skutočnosti.

13. Dožiadaný zmluvný štát musí vyvinúť všetko úsilie, aby zabezpečil pre misiu na zistenie skutočnosti možnosť hovoriť so všetkými relevantnými osobami, ktoré by mohli poskytnúť informácie týkajúce sa otázky dodržiavania dohovoru.

14. Dožiadaný zmluvný štát umožní misii na zistenie skutočnosti prístup do všetkých priestorov a zariadení pod jeho kontrolou, v ktorých by bolo možné očakávať získanie informácií týkajúcich sa otázky dodržiavania dohovoru. Dožiadaný zmluvný štát môže urobiť všetky opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné z hľadiska

a) ochrany citlivých zariadení, informácií a priestorov;

b) ochrany ústavných záväzkov, ktoré by mohol mať dožiadaný zmluvný štát s ohľadom na vlastnícke práva, policajné prehliadky a zhabanie majetku alebo iné ústavné práva;

c) fyzickej ochrany a bezpečnosti členov misie na zistenie skutočnosti.

V prípade, že dožiadaný zmluvný štát urobí takéto opatrenia, vyvinie všetko úsilie, aby preukázal dodržiavanie dohovoru prostredníctvom alternatívnych spôsobov.

15. Ak sa zainteresované strany nedohodnú inak, misia na zistenie skutočnosti môže zostať na území predmetného zmluvného štátu najdlhšie 14 dní a na jednom konkrétnom mieste najviac sedem dní.

16. So všetkými dôvernými informáciami, ktoré sa nevzťahujú na záležitosť skúmanú misiou na zistenie skutočnosti, sa bude zaobchádzať ako s dôvernými informáciami.

17. Misia na zistenie skutočnosti oznámi prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov konferencii zmluvných štátov alebo osobitnej konferencii zmluvných štátov výsledky svojich zistení.

18. Konferencia zmluvných štátov alebo osobitná konferencia zmluvných štátov posúdi všetky relevantné informácie vrátane správy predloženej misiou na zistenie skutočnosti. Môže požiadať dožiadaný zmluvný štát, aby v stanovenom čase prijal opatrenia súvisiace s predmetnou otázkou dodržiavania dohovoru. Dožiadaný zmluvný štát podá správu o všetkých opatreniach, ktoré prijal ako reakciu na túto žiadosť.

19. Konferencia zmluvných štátov alebo osobitná konferencia zmluvných štátov môže zainteresovaným zmluvným štátom navrhnúť spôsoby a prostriedky na ďalšie objasnenie alebo vyriešenie predmetnej záležitosti vrátane použitia vhodných postupov v súlade s medzinárodným právom. V prípade, že možno vzhľadom na okolnosti vyhlásiť, že dožiadaný zmluvný štát nemá predmetnú záležitosť pod kontrolou, konferencia zmluvných štátov alebo osobitná konferencia zmluvných štátov môže odporučiť vhodné opatrenia vrátane použitia kooperatívnych opatrení uvedených v článku 6.

20. Konferencia zmluvných štátov alebo osobitná konferencia zmluvných štátov vyvinie všetku snahu, aby urobila rozhodnutia uvedené v odsekoch 18 a 19 na základe konsenzu. V prípade, že to nie je možné, rozhodnutia sa prijmú dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných a hlasujúcich zmluvných štátov.

Článok 9

Vnútroštátne vykonávacie opatrenia

Každý zmluvný štát prijme všetky vhodné právne, administratívne a iné opatrenia vrátane trestných sankcií tak, aby zabránil a potlačil všetky činnosti, ktoré zmluvnému štátu zakazuje tento dohovor a ktoré by mohli vykonávať osoby pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou alebo na území pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou.

Článok 10

Urovnávanie sporov

1. Zmluvné štáty budú navzájom konzultovať a spolupracovať pri urovnávaní akýchkoľvek sporov, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní a interpretácii tohto dohovoru. Každý zmluvný štát môže predložiť takýto spor konferencii zmluvných štátov.

2. Konferencia zmluvných štátov môže prispieť k urovnaniu sporu akýmikoľvek prostriedkami, ktoré považuje za vhodné, vrátane ponúknutia svojich sprostredkovateľských služieb, vyzvania zmluvných štátov, ktoré sú stranami sporu, aby použili postup na urovnávanie sporov podľa vlastného výberu, a odporúčania časového rámca pre takýto dohodnutý postup.

3. Tento článok neprejudikuje ustanovenia tohto dohovoru týkajúce sa objasňovania dodržiavania dohovoru.

Článok 11

Konferencie zmluvných štátov

1. Zmluvné štáty sa budú pravidelne stretávať, aby posúdili akúkoľvek záležitosť týkajúcu sa aplikácie alebo vykonávania tohto dohovoru vrátane

a) fungovania a statusu tohto dohovoru;

b) záležitostí vyplývajúcich zo správ predložených na základe ustanovení tohto dohovoru;

c) medzinárodnej spolupráce a pomoci v súlade s článkom 6;

d) vývoja technológií na odstraňovanie protipechotných mín;

e) podaní zmluvných štátov na základe článku 8;

f) rozhodnutí týkajúcich sa podaní zmluvných štátov na základe článku 5.

2. Prvú konferenciu zmluvných štátov zvolá generálny tajomník Organizácie Spojených národov do jedného roka po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru. Nasledujúcu konferenciu bude generálny tajomník Organizácie Spojených národov zvolávať každý rok až do prvej hodnotiacej konferencie.

3. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov zvolá osobitnú konferenciu zmluvných štátov za podmienok stanovených v článku 8.

4. Štáty, ktoré nie sú stranami tohto dohovoru, ako aj Organizácia Spojených národov, iné príslušné medzinárodné organizácie alebo inštitúcie, regionálne organizácie, Medzinárodný výbor Červeného kríža a relevantné mimovládne organizácie môžu byť pozvané na tieto konferencie ako pozorovatelia v súlade s dohodnutým rokovacím poriadkom.

Článok 12

Hodnotiace konferencie

1. Hodnotiacu konferenciu zvolá generálny tajomník Organizácie Spojených národov päť rokov po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru. Ďalšie hodnotiace konferencie zvolá generálny tajomník Organizácie Spojených národov, ak o to požiada jeden zmluvný štát alebo viac zmluvných štátov za predpokladu, že interval medzi hodnotiacimi konferenciami nebude v žiadnom prípade kratší ako päť rokov. Na každú hodnotiacu konferenciu budú pozvané všetky zmluvné štáty tohto dohovoru.

2. Cieľom hodnotiacej konferencie bude

a) zhodnotiť fungovanie a status tohto dohovoru;

b) zvážiť potrebu uskutočnenia a interval medzi ďalšími konferenciami zmluvných štátov uvedenými v článku 11 ods. 2;

c) rozhodnúť o podaniach zmluvných štátov na základe článku 5;

d) ak je to potrebné, prijať v záverečnej správe závery týkajúce sa uplatňovania tohto dohovoru.

3. Štáty, ktoré nie sú stranami tohto dohovoru, ako aj Organizácia Spojených národov, iné relevantné medzinárodné organizácie alebo inštitúcie, regionálne organizácie, Medzinárodný výbor Červeného kríža a relevantné mimovládne organizácie môžu byť pozvané na každú hodnotiacu konferenciu ako pozorovatelia v súlade s dohodnutým rokovacím poriadkom.

Článok 13

Zmeny

1. Zmluvný štát môže kedykoľvek po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru navrhnúť zmeny v dohovore. Každý návrh na takúto zmenu oznámi depozitárovi, ktorý ho rozošle všetkým zmluvným štátom a zistí ich názor, či by mala byť zvolaná pozmeňovacia konferencia na posúdenie tohto návrhu. Ak väčšina zmluvných štátov do 30 dní po jeho rozoslaní oznámi depozitárovi, že podporuje ďalšie posúdenie návrhu, depozitár zvolá pozmeňovaciu konferenciu, na ktorú pozve všetky zmluvné štáty dohovoru.

2. Štáty, ktoré nie sú zmluvnými štátmi tohto dohovoru, ako aj Organizácia Spojených národov, iné príslušné medzinárodné organizácie a inštitúcie, regionálne organizácie, Medzinárodný výbor Červeného kríža a relevantné mimovládne organizácie môžu byť pozvané na pozmeňovaciu konferenciu ako pozorovatelia v súlade s dohodnutým rokovacím poriadkom.

3. Pozmeňovacia konferencia sa uskutoční hneď po konferencii zmluvných štátov alebo hodnotiacej konferencii, ak väčšina zmluvných štátov nepožiada o ich konanie v skoršom termíne.

4. Každá zmena textu tohto dohovoru sa musí prijať dvojtretinovou väčšinou prítomných a hlasujúcich zmluvných štátov na pozmeňovacej konferencii. Depozitár oznámi každú takto prijatú zmenu zmluvným štátom dohovoru.

5. Zmena textu tohto dohovoru nadobudne platnosť pre všetky zmluvné štáty, ktoré ju prijali, na základe uloženia listiny o prijatí väčšinou zmluvných štátov dohovoru u depozitára. Pre každý zostávajúci zmluvný štát nadobudne platnosť v deň uloženia jeho listiny o prijatí.

Článok 14

Náklady

1. Náklady na uskutočnenie konferencií zmluvných štátov, osobitných konferencií zmluvných štátov, hodnotiacich konferencií a pozmeňovacích konferencií budú znášať zmluvné štáty a štáty, ktoré nie sú stranami tohto dohovoru, zúčastňujúce sa na uvedených konferenciách v súlade s príspevkovou, príslušne upravenou stupnicou Organizácie Spojených národov.

2. Náklady, ktoré vzniknú generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov na základe článkov 7 a 8, a náklady na misie na zistenie skutočnosti budú znášať zmluvné štáty v súlade s príspevkovou, príslušne upravenou stupnicou Organizácie Spojených národov.

Článok 15

Podpísanie

Tento dohovor vyhotovený v nórskom Osle 18. septembra 1997 bude otvorený na podpis v kanadskej Ottawe všetkým štátom od 3. do 4. decembra 1997 a v centrále Organizácie Spojených národov v New Yorku od 5. decembra 1997 až do nadobudnutia jeho platnosti.

Článok 16

Ratifikácia, prijatie, schválenie alebo prístup

1. Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátov, ktoré ho podpísali.

2. Dohovor bude otvorený na prístup zo strany každého štátu, ktorý dohovor nepodpísal.

3. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe budú uložené u depozitára.

Článok 17

Nadobudnutie platnosti

1. Tento dohovor nadobudne platnosť prvý deň šiesteho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola uložená štyridsiata ratifikačná listina alebo listina o prijatí, schválení alebo prístupe.

2. Pre štát, ktorý ratifikačnú listinu alebo listinu o prijatí, schválení alebo prístupe uloží po dátume uloženia štyridsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe, nadobudne tento dohovor platnosť prvý deň šiesteho mesiaca po dátume, keď uložil svoju ratifikačnú listinu alebo listinu o prijatí, schválení alebo prístupe.

Článok 18

Predbežné plnenie

Každý zmluvný štát môže v čase ratifikácie dohovoru, jeho prijatia, schválenia alebo prístupu k nemu vyhlásiť, že bude pred nadobudnutím jeho platnosti predbežne plniť ustanovenia uvedené v článku 1 ods. 1 tohto dohovoru.

Článok 19

Výhrady

Články tohto dohovoru nepodliehajú výhradám.

Článok 20

Doba platnosti a vypovedanie dohovoru

1. Tento dohovor má trvalú platnosť.

2. Každý zmluvný štát má pri uplatňovaní svojej národnej suverenity právo tento dohovor vypovedať. Toto vypovedanie oznámi všetkým ostatným zmluvným štátom, depozitárovi a Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov. Oznámenie o vypovedaní bude obsahovať plné vysvetlenie dôvodov, ktoré ho motivovali vypovedať dohovor.

3. Vypovedanie dohovoru nadobudne účinnosť až šesť mesiacov po doručení listiny o vypovedaní depozitárovi dohovoru. Ak je však v čase plynutia týchto šiestich mesiacov zmluvný štát odstupujúci od dohovoru zapojený do ozbrojeného konfliktu, vypovedanie dohovoru nenadobudne účinnosť pred skončením tohto ozbrojeného konfliktu.

4. Vypovedanie tohto dohovoru zmluvným štátom sa v žiadnom prípade netýka povinnosti štátov pokračovať v plnení záväzkov prijatých na základe akýchkoľvek príslušných noriem medzinárodného práva.

Článok 21

Depozitár

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov je týmto ustanovený za depozitára tohto dohovoru.

Článok 22

Autentické texty

Originál tohto dohovoru, ktorého texty v arabskom, čínskom, anglickom, francúzskom, ruskom a španielskom jazyku majú rovnakú platnosť, bude uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Anglická verzia textu


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené