Oznámenie č. 319/1996 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o pristúpení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Dohovoru o právnom postavení utečencov a k Protokolu týkajúcemu sa právneho postavenia utečencov

Čiastka 111/1996
Platnosť od 19.11.1996
Rozhodnutia súdov 1
Redakčná poznámka

Dohovor nadobudol platnosť 22. apríla 1954 na základe článku 43 ods. 1. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 24. februára 1992 na základe článku 43 ods. 2. Protokol nadobudol platnosť 4. októbra 1967 v súlade s článkom VIII ods. 1 a pre Českú ...

319

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 28. júla 1951 bol v Ženeve prijatý Dohovor o právnom postavení utečencov a 31. januára 1967 v New Yorku Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov.

S dohovorom a protokolom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a prezident republiky ich ratifikoval. Listiny o pristúpení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951 a k Protokolu týkajúcemu sa právneho postavenia utečencov z 31. januára 1967 boli uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, 26. novembra 1991.

Pri pristúpení k dohovoru sa uskutočnilo vyhlásenie: Na účely svojich záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951 Česká a Slovenská Federatívna Republika sa považuje byť viazaná článkom 1 časťou B ods. 1 písm. b) tohto dohovoru, podľa ktorého sa „udalosti pred 1. januárom 1951“ vysvetľujú ako „udalosti pred 1. januárom 1951 v Európe alebo kdekoľvek inde“.

Dohovor nadobudol platnosť 22. apríla 1954 na základe článku 43 ods. 1. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 24. februára 1992 na základe článku 43 ods. 2.

Protokol nadobudol platnosť 4. októbra 1967 v súlade s článkom VIII ods. 1 a pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 26. novembra 1991 podľa článku VIII ods. 2.

Slovenský preklad dohovoru a protokolu sa vyhlasuje súčasne.

DOHOVOR

o právnom postavení utečencov

Preambula

Vysoké zmluvné strany,

majúc na zreteli,

že Charta Organizácie Spojených národov a Všeobecná deklarácia ľudských práv, schválené 10. decembra 1948 Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov, potvrdzujú zásadu, že všetci ľudia majú užívať základné práva a slobody bez diskriminácie,

že Organizácia Spojených národov za rôznych okolností prejavila svoju hlbokú účasť s utečencami a usilovala sa utečencom zabezpečiť čo najväčšiu možnosť užívať tieto základné práva a slobody,

že je žiaduce, aby sa predchádzajúce medzinárodné dohody týkajúce sa postavenia utečencov revidovali a zjednotili a aby sa novou dohodou rozšíril rozsah a ochrana daná týmito prostriedkami,

že udelenie azylu by mohlo pre niektoré štáty predstavovať neprimerane ťažké bremeno a že uspokojivé riešenie problému, ktorého medzinárodný rozsah a povahu Organizácia Spojených národov uznala, nemožno dosiahnuť bez medzinárodnej spolupráce,

vyslovujúc želanie,

aby všetky štáty uznávajúce sociálnu a humanitárnu povahu problému utečencov vykonali všetko, čo je v ich silách, aby tento problém nespôsoboval napätie medzi štátmi,

uvedomujúc si,

že Vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov má za úlohu dohliadať na medzinárodné dohovory zaručujúce ochranu utečencov, a uznávajúc, že účinná koordinácia opatrení týkajúcich sa tohto problému bude záležať na spolupráci štátov s Vysokým komisárom Organizácie Spojených národov pre utečencov,

dohodli sa takto:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Definícia pojmu „utečenec“

A. Na účely tohto dohovoru sa pojem „utečenec“ vzťahuje na ktorúkoľvek osobu, ktorá

1. bola považovaná za utečenca podľa dohôd z 12. mája 1926 a 30. júna 1928 alebo podľa dohovorov z 28. októbra 1933 a 10. februára 1938, podľa protokolu zo 14. septembra 1939 alebo podľa Stanov Medzinárodnej organizácie pre utečencov.

Rozhodnutia Medzinárodnej organizácie pre utečencov o odmietnutí postavenia utečenca urobené počas jej činnosti nebránia priznaniu postavenia utečenca osobám, ktoré spĺňajú podmienky podľa odseku 2 tejto časti,

2. v dôsledku udalostí pred 1. januárom 1951 sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osobe bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť.

V prípade osoby, ktorá má niekoľko štátnych občianstiev, sa pojem „štát, ktorého štátne občianstvo má“ vzťahuje na všetky štáty, ktorých je štátnym občanom; žiadna osoba sa však nebude považovať za zbavenú ochrany štátu, ktorého štátne občianstvo má, ak sa bez závažného dôvodu založeného na oprávnených obavách vzdala ochrany jedného zo štátov, ktorých je štátnym občanom.

B.

1. Na účely tohto dohovoru slová „udalosti pred 1. januárom 1951“ uvedené v článku 1 časti A možno vysvetľovať

a) buď ako „udalosti pred 1. januárom 1951 v Európe“, alebo

b) „udalosti pred 1. januárom 1951 v Európe alebo kdekoľvek inde“

a každý zmluvný štát urobí pri podpise, ratifikácii alebo pri pristúpení vyhlásenie vysvetľujúce, ktorý z týchto pojmov hodlá používať pri plnení svojich povinností ustanovených týmto dohovorom.

2. Každý zmluvný štát, ktorý prijal alternatívu uvedenú v písmene a), môže kedykoľvek rozšíriť svoje záväzky prijatím alternatívy uvedenej v písmene b) prostredníctvom oznámenia zaslaného generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

C. Tento dohovor stráca platnosť pre ktorúkoľvek osobu, na ktorú sa vzťahujú podmienky uvedené v časti A, ak

1. dobrovoľne znova požiadala o ochranu štát, ktorého štátne občianstvo má, alebo

2. po tom, čo stratila štátne občianstvo, znova ho dobrovoľne nadobudla, alebo

3. nadobudla nové štátne občianstvo a nachádza sa pod ochranou štátu, ktorého nové štátne občianstvo má, alebo

4. dobrovoľne sa znova usadila v štáte, ktorý opustila alebo do ktorého sa nevrátila z obavy pred prenasledovaním, alebo

5. nemôže ďalej odmietať ochranu štátu, ktorého štátne občianstvo má, pretože zanikli okolnosti, pre ktoré sa jej priznalo postavenie utečenca.

Tento odsek sa netýka utečenca, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie časti A ods. 1 tohto článku a ktorý je schopný uviesť na odmietnutie ochrany štátu, ktorého štátne občianstvo má, závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní,

6. ako osoba bez štátneho občianstva je schopná vrátiť sa do štátu svojho predchádzajúceho pobytu, pretože zanikli okolnosti, pre ktoré sa jej priznalo postavenie utečenca.

Tento odsek sa netýka utečenca, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie časti A ods. 1 tohto článku a ktorý je schopný uviesť na odmietnutie návratu do štátu svojho predchádzajúceho pobytu závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní.

D. Tento dohovor sa nevzťahuje na osoby, ktoré v súčasnosti majú ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, než je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov.

Ak takáto ochrana alebo pomoc z akýchkoľvek dôvodov zanikla bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo podľa platných uznesení Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, vzťahujú sa na ne ipso facto ustanovenia tohto dohovoru.

E. Tento dohovor sa nevzťahuje na osobu, ktorej príslušné orgány štátu, v ktorom má pobyt, priznali práva a povinnosti, ktoré udeľujú štátnym občanom tohto štátu.

F. Ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na žiadnu osobu, u ktorej sú vážne dôvody domnievať sa, že

a) sa dopustila trestného činu proti mieru,trestných činov vojenských alebo trestných činov proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov obsahujúcich ustanovenia o takýchto trestných činoch,

b) sa dopustila vážneho nepolitického trestného činu mimo štátu svojho azylu predtým, než v ňom bola prijatá ako utečenec,

c) je vinná za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.

Článok 2

Všeobecné záväzky

Každý utečenec má povinnosti voči štátu, v ktorom sa nachádza, čo znamená, že sa musí podrobiť zákonom a iným predpisom, najmä opatreniam týkajúcim sa dodržiavania verejného poriadku.

Článok 3

Zákaz diskriminácie

Zmluvné štáty sa zaväzujú dodržiavať ustanovenia tohto dohovoru voči utečencom bez rozdielu rasy, náboženstva alebo krajiny pôvodu.

Článok 4

Náboženstvo

Zmluvné štáty sa zaväzujú zaobchádzať s utečencami žijúcimi na ich území aspoň takým spôsobom, ako zaobchádzajú so svojimi občanmi v otázkach, ktoré sa týkajú náboženskej slobody, ako aj slobody náboženskej výchovy ich detí.

Článok 5

Práva udelené nezávisle od tohto dohovoru

V tomto dohovore nič nesmie poškodzovať akékoľvek práva a výsady udelené utečencom zmluvnými štátmi nezávisle od tohto dohovoru.

Článok 6

Pojem „za rovnakých okolností“

Na účely tohto dohovoru pojem „za rovnakých okolností“ znamená, že utečenec na výkon daných práv musí spĺňať všetky požiadavky (vrátane požiadaviek na dĺžku a podmienky prechodného alebo trvalého pobytu) ako ktorákoľvek iná osoba, ako keby nebol utečencom, s výnimkou tých požiadaviek, ktoré vzhľadom na ich povahu nie je schopný splniť.

Článok 7

Vyňatie zo zásady reciprocity

1. Zmluvný štát bude zaobchádzať s utečencami rovnakým spôsobom ako s ostatnými cudzincami s výnimkou prípadov, keď tento dohovor obsahuje ustanovenia, ktoré sú pre nich výhodnejšie.

2. Po uplynutí troch rokov pobytu všetci utečenci získajú vyňatie zo zásady reciprocity na území zmluvných štátov.

3. Každý zmluvný štát sa zaväzuje poskytnúť utečencom práva a výsady, bez nároku na reciprocitu, ktoré mali v čase nadobudnutia platnosti tohto dohovoru pre daný štát.

4. Zmluvné štáty sa zaväzujú priaznivo posudzovať možnosť udeľovať utečencom, bez nároku na reciprocitu, práva a výsady presahujúce rámec ustanovení odsekov 2 a 3 a rozširovať vyňatie zo zásady reciprocity na tých utečencov, ktorí nespĺňajú podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3.

5. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa vzťahujú na práva a výsady uvedené v článkoch 13, 18, 19, 21 a 22 tohto dohovoru, ako aj na práva a výsady neuvedené v tomto dohovore.

Článok 8

Vyňatie z výnimočných opatrení

Pokiaľ ide o výnimočné opatrenia, ktoré možno použiť proti osobe, majetku alebo proti záujmom cudzích štátnych občanov, zmluvné štáty sa zaväzujú nepoužívať takéto opatrenia proti utečencovi, ktorý je ešte formálne občanom daného štátu, pre jeho štátne občianstvo. Zmluvné štáty, ktoré podľa svojho zákonodarstva nemôžu použiť všeobecnú zásadu uvedenú v tomto článku, urobia v príslušných prípadoch výnimky v prospech takýchto utečencov.

Článok 9

Dočasné opatrenia

V tomto dohovore nič nemôže zabrániť zmluvnému štátu v prípade vojny alebo za iných závažných a výnimočných okolností, aby neurobil voči určitej osobe dočasné opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, až do rozhodnutia zmluvného štátu, že táto osoba je skutočne utečencom a že pokračovanie v týchto opatreniach je v jej prípade nevyhnutné pre bezpečnosť štátu.

Článok 10

Neprerušený pobyt

1. Ak bol utečenec počas druhej svetovej vojny násilne odvlečený a dopravený na územie zmluvného štátu, kde má trvalý pobyt, doba takéhoto núteného pobytu sa považuje za zákonný pobyt na tomto území.

2. Ak bol utečenec počas druhej svetovej vojny násilne odvlečený z územia zmluvného štátu a pred nadobudnutím platnosti tohto dohovoru sa tam opäť vrátil na trvalý pobyt, doba pobytu pred násilným odvlečením a po ňom sa považuje za neprerušenú vo všetkých prípadoch, keď sa vyžaduje neprerušený pobyt.

Článok 11

Utečenci námorníci

V prípade, keď utečenci slúžili ako stáli členovia posádky na lodi plávajúcej pod vlajkou zmluvného štátu, tento štát priaznivo posudzuje udelenie povolenia na pobyt na svojom území, vydanie cestovných dokladov alebo dočasné povolenie na vstup na svoje územie, najmä so zreteľom uľahčiť ich usadenie v inom štáte.

KAPITOLA II

PRÁVNE POSTAVENIE

Článok 12

Osobné postavenie

1. Osobné postavenie utečenca sa riadi zákonmi štátu jeho pôvodu alebo, ak ho nemá, zákonmi štátu jeho pobytu.

2. Práva, ktoré utečenec nadobudol skôr a ktoré sa vzťahujú na osobné postavenie, osobitne práva týkajúce sa manželstva, zmluvný štát rešpektuje, ak je to nevyhnutné, za predpokladu, že to zodpovedá formalitám požadovaným zákonmi tohto štátu, a to aj v prípade, keď sa mu nepriznalo postavenie utečenca.

Článok 13

Hnuteľný a nehnuteľný majetok

Pokiaľ ide o nadobúdanie hnuteľného a nehnuteľného majetku a nájomných alebo iných práv vzťahujúcich sa na takýto majetok, zmluvné štáty poskytnú utečencovi čo najpriaznivejšie zaobchádzanie, ale v každom prípade nie menej priaznivé, než poskytujú všeobecne cudzincom za rovnakých okolností.

Článok 14

Autorské práva a priemyselné vlastníctvo

Pokiaľ ide o ochranu priemyselného vlastníctva, ako sú vynálezy, priemyselné vzory, modely, ochranné známky, obchodné meno alebo práva v oblasti literárnych, umeleckých a vedeckých diel, štát, v ktorom má utečenec trvalý pobyt, mu poskytuje rovnakú ochranu ako svojim štátnym občanom. Na území ktoréhokoľvek iného zmluvného štátu sa mu poskytne rovnaká ochrana ako občanom štátu, v ktorom má trvalý pobyt.

Článok 15

Združovacie právo

Pokiaľ ide o nepolitické a neziskové združenia a odborové zväzy, zmluvné štáty poskytnú utečencom zákonne sa nachádzajúcim na ich území čo najpriaznivejšie zaobchádzanie, aké poskytujú ostatným cudzincom za rovnakých okolností.

Článok 16

Prístup k súdom

1. Utečenec má zaručený slobodný prístup ku všetkým súdom na území zmluvných štátov.

2. Utečenec má na území zmluvného štátu, v ktorom má trvalý pobyt, právo na rovnaké zaobchádzanie, aké má občan tohto štátu vo veciach prístupu k súdom vrátane právnej pomoci a vyňatia z cautio judicatum solvi.

3. Vo veciach uvedených v odseku 2 poskytnú utečencovi iné štáty, než je ten, v ktorom má trvalý pobyt, rovnaké zaobchádzanie, aké poskytujú občanom štátu, v ktorom má trvalý pobyt.

KAPITOLA III

ZÁROBKOVÁ ČINNOSŤ

Článok 17

Zamestnanie za mzdu

1. Pokiaľ ide o právo na zamestnanie za mzdu, zmluvný štát poskytne utečencom zákonne sa nachádzajúcim na jeho území čo najpriaznivejšie zaobchádzanie, aké poskytuje cudzincom za rovnakých okolností.

2. Obmedzujúce opatrenia platné pre cudzincov alebo pre zamestnávanie cudzincov vzhľadom na ochranu vnútroštátneho trhu práce sa v žiadnom prípade nebudú uplatňovať voči utečencovi, ktorý bol z nich vyňatý už v čase nadobudnutia platnosti tohto dohovoru pre príslušný zmluvný štát alebo ktorý spĺňa jednu z týchto podmienok:

a) dosiahol tri roky pobytu v štáte,

b) je manželom občana štátu, v ktorom má pobyt; utečenec sa však nemôže dovolávať výhod tohto ustanovenia, ak svojho manžela opustil,

c) má jedno alebo viac detí, ktoré sú občanmi štátu, v ktorom má pobyt.

3. Zmluvné štáty sa zaväzujú priaznivo posudzovať prispôsobovanie práv všetkých utečencov týkajúcich sa zamestnania za mzdu právam svojich občanov, a osobitne tých utečencov, ktorí prišli na ich územie pri realizácii programov náborov pracovníkov alebo prisťahovaleckých programov.

Článok 18

Samostatné podnikanie

Pokiaľ ide o právo samostatne podnikať v poľnohospodárstve, priemysle, remeslách a v obchode a zriaďovať obchodné a priemyselné spoločnosti, zmluvné štáty sa zaväzujú poskytovať utečencovi zákonne sa nachádzajúcemu na ich území čo najpriaznivejšie zaobchádzanie, ale v každom prípade nie menej priaznivé, než poskytujú všeobecne cudzincom za rovnakých okolností.

Článok 19

Slobodné povolania

1. Každý zmluvný štát poskytne utečencom zákonne sa nachádzajúcim na jeho území, ktorí sú držiteľmi diplomov uznaných jeho príslušnými orgánmi a ktorí majú v úmysle vykonávať slobodné povolanie, čo najpriaznivejšie zaobchádzanie, ale v každom prípade nie menej priaznivé, než poskytuje všeobecne cudzincom za rovnakých okolností.

2. Zmluvné štáty urobia v súlade so svojím právnym poriadkom všetko pre to, aby zabezpečili usadzovanie takýchto utečencov na iných územiach, okrem ich vlastného, za ktorých medzinárodné vzťahy sú zodpovedné.

KAPITOLA IV

SOCIÁLNE OTÁZKY

Článok 20

Prídelové hospodárstvo

Tam, kde existuje pre všetkých občanov prídelový systém upravujúci všeobecné zásobovanie nedostatkovým tovarom, majú utečenci nárok na rovnaké zaobchádzanie ako ostatní občania.

Článok 21

Bývanie

Pokiaľ ide o bývanie, zmluvné štáty v rámci úpravy zákonmi alebo inými predpismi alebo v rámci kontroly verejnoprávnymi orgánmi poskytnú utečencom zákonne sa nachádzajúcim na ich území čo najpriaznivejšie zaobchádzanie, ale v každom prípade nie menej priaznivé, než poskytujú všeobecne cudzincom za rovnakých okolností.

Článok 22

Vzdelávanie v štátnych školách

1. Pokiaľ ide o základné vzdelanie, zmluvné štáty poskytnú utečencom rovnaké zaobchádzanie ako svojim občanom.

2. Pokiaľ ide o iné než základné vzdelanie, a najmä prístup k štúdiu, uznanie platnosti cudzích školských vysvedčení, diplomov a titulov, odpustenie školného a poplatkov a udeľovanie štipendií, zmluvné štáty poskytnú utečencom čo najpriaznivejšie zaobchádzanie, ale v každom prípade nie menej priaznivé, než poskytujú všeobecne cudzincom za rovnakých okolností.

Článok 23

Verejná podpora

Zmluvné štáty poskytnú utečencom zákonne sa nachádzajúcim na ich území rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k možnosti získať verejnú pomoc a podporu ako svojim občanom.

Článok 24

Pracovné zákonodarstvo a sociálne zabezpečenie

1. Zmluvné štáty poskytnú utečencom zákonne sa nachádzajúcim na ich území rovnaké zaobchádzanie ako svojim občanom, pokiaľ ide o

a) odmenu za prácu vrátane rodinných prídavkov, ak sú súčasťou tejto odmeny, pracovný čas, prácu nadčas, platenú dovolenku, obmedzenie domácej práce, minimálnu vekovú hranicu na vstup do zamestnania, učňovské školstvo a výcvik, prácu žien a mladistvých a využívanie výhod kolektívneho vyjednávania, ak sú upravené zákonmi alebo inými predpismi alebo ak podliehajú kontrole verejnoprávnych orgánov,

b) sociálne zabezpečenie (zákonné ustanovenia týkajúce sa pracovných úrazov, chorôb z povolania, materskej dovolenky, pracovnej neschopnosti, zabezpečenia v starobe, pri úmrtí, v nezamestnanosti, plnení vyplývajúcich z rodinných vzťahov a všetkých ostatných prípadov, ktoré sociálne zabezpečenie zahŕňa podľa vnútroštátnych zákonov alebo nariadení) s výnimkou týchto obmedzení:

i) príslušné opatrenia týkajúce sa zachovania práv už nadobudnutých alebo práve nadobúdaných,

ii) zákony alebo iné predpisy štátu pobytu môžu ustanoviť osobitné opatrenia týkajúce sa výhod alebo čiastočných výhod, ktoré možno v plnej miere uhrádzať z verejných prostriedkov, ako aj z príspevkov poskytovaných osobám, ktoré nesplnili všetky požadované podmienky predpísané na vyplácanie riadneho dôchodku.

2. Právo na náhradu za smrť utečenca zavinenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania nesmie byť dotknuté skutočnosťou, že bydlisko oprávneného je mimo územia zmluvného štátu.

3. Zmluvné štáty sa zaväzujú rozšíriť na utečencov výhody vyplývajúce z dohôd, ktoré uzavreli alebo v budúcnosti môžu uzavrieť a ktoré sa týkajú zachovania práv už nadobudnutých alebo práve nadobúdaných v oblasti sociálneho zabezpečenia, ak spĺňajú podmienky vzťahujúce sa na občanov štátov, ktoré tieto dohody podpísali.

4. Zmluvné štáty budú priaznivo posudzovať možnosť čo najväčšieho rozšírenia na utečencov výhod vyplývajúcich z obdobných dohôd, ktoré platia alebo ktoré nadobudnú platnosť, medzi nimi a štátmi, ktoré nie sú zmluvnými štátmi dohovoru.

KAPITOLA V

SPRÁVNE OPATRENIA

Článok 25

Správna pomoc

1. Ak uplatnenie práva utečencom bežne vyžaduje pomoc orgánov cudzieho štátu, na ktoré sa nemôže obrátiť, zmluvné štáty, na ktorých území sa utečenec nachádza, zabezpečia, aby mu takúto pomoc poskytli ich vlastné alebo medzinárodné orgány.

2. Orgán alebo orgány uvedené v odseku 1 vydajú alebo zabezpečia pod svojím dohľadom, aby utečencom boli vydané doklady alebo potvrdenia rovnakým spôsobom, ako by sa obvykle vydali ktorémukoľvek inému cudzincovi jeho vlastnými orgánmi alebo ich prostredníctvom.

3. Takto vydané doklady alebo potvrdenia nahrádzajú úradné dokumenty vydané cudzincom ich vlastnými orgánmi alebo ich prostredníctvom a budú platné až do prípadného odvolania.

4. Okrem určitých výnimiek, ktoré možno udeliť nemajetným osobám, za uvedené služby možno vyberať poplatky, ktorých výška musí byť prispôsobená a porovnateľná s výškou poplatkov určenou za rovnaké služby svojim občanom.

5. Ustanovenia tohto článku sa nedotýkajú článkov 27 a 28.

Článok 26

Sloboda pohybu

Každý zmluvný štát poskytne utečencom zákonne sa nachádzajúcim na jeho území právo vybrať si miesto pobytu a slobodne sa pohybovať na jeho území v rámci predpisov platných všeobecne pre cudzincov za rovnakých okolností.

Článok 27

Osobné doklady

Zmluvné štáty vydajú osobný doklad každému utečencovi, ktorý sa nachádza na ich území a nemá platný cestovný doklad.

Článok 28

Cestovné doklady

1. Zmluvné štáty vydajú utečencom zákonne sa nachádzajúcim na ich území cestovné doklady, ktoré im umožnia cestovať mimo ich územia, ak tomu nebránia závažné dôvody bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku; na tieto doklady sa vzťahujú ustanovenia dodatku k tomuto dohovoru. Zmluvné štáty môžu takýto cestovný doklad vydať ktorémukoľvek utečencovi, ktorý sa nachádza na ich území, a osobitne musia priaznivo posudzovať vydanie takéhoto cestovného dokladu tým utečencom na svojom území, ktorí nemajú možnosť dostať cestovný doklad od štátu ich zákonného pobytu.

2. Cestovné doklady vydané utečencom podľa predchádzajúcich medzinárodných dohôd medzi zmluvnými stranami musia zmluvné štáty uznať a považovať za rovnako platné, ako keby boli vydané podľa tohto článku.

Článok 29

Dane a poplatky

1. Zmluvné štáty nesmú pod nijakou zámienkou ukladať utečencom povinnosti, poplatky alebo dane iné alebo vyššie než tie, ktoré uložili alebo môžu uložiť svojim občanom za obdobných okolností.

2. Ustanovenie odseku 1 nebráni tomu, aby sa na utečencov vzťahovali ustanovenia zákonov a iných predpisov týkajúce sa vydávania správnych dokladov cudzincom vrátane osobných dokladov.

Článok 30

Prevod majetku

1. Zmluvný štát v súlade so svojimi zákonmi a s inými predpismi sa zaväzuje umožniť utečencom, aby majetok, ktorý si priniesli na jeho územie, previedli do iného štátu, kde im bol povolený vstup na účely presídlenia.

2. Zmluvný štát sa zaväzuje, že bude priaznivo posudzovať žiadosť utečencov o povolenie prevodu všetkého majetku potrebného na ich presídlenie do iného štátu, v ktorom im bolo povolené usadiť sa.

Článok 31

Utečenci nezákonne sa nachádzajúci v štáte, do ktorého sa uchýlili

1. Zmluvné štáty sa zaväzujú, že nebudú trestne stíhať pre nezákonný vstup alebo pre prítomnosť utečencov, ktorí prichádzajú priamo z územia, kde ich život alebo ich sloboda boli ohrozené podľa článku 1, vstúpia na ich územie alebo sa na ňom nachádzajú bez povolenia, za predpokladu, že sa sami bezodkladne prihlásia a preukážu dostatočný dôvod na svoj nezákonný vstup alebo prítomnosť.

2. Zmluvné štáty nebudú na pohyb takýchto utečencov uplatňovať iné obmedzenia, než sú nevyhnutné, a takéto obmedzenia budú uplatňovať iba dovtedy, kým sa ich postavenie v štáte neupraví alebo kým nedostanú povolenie na vstup do iného štátu. Zmluvné štáty poskytnú takýmto utečencom primeranú lehotu a všetky potrebné prostriedky na získanie povolenia na vstup do iného štátu.

Článok 32

Vyhostenie

1. Zmluvné štáty nesmú vyhostiť utečenca zákonne sa nachádzajúceho na ich území okrem prípadov odôvodnených bezpečnosťou štátu alebo verejným poriadkom.

2. Vyhostenie takéhoto utečenca sa vykoná iba rozhodnutím prijatým na základe zákona. S výnimkou závažných prípadov odôvodnených požiadavkami bezpečnosti štátu musí byť utečencovi daná možnosť predložiť dôkazy o jeho nevine, odvolať sa a byť právne zastúpený pred príslušným orgánom osobou alebo osobami osobitne poverenými týmto orgánom.

3. Zmluvné štáty umožnia takémuto utečencovi dostatočnú lehotu na získanie zákonného povolenia na vstup do iného štátu. Počas tejto lehoty môžu zmluvné štáty uplatniť akékoľvek vnútorné opatrenia, ktoré považujú za nevyhnutné.

Článok 33

Zákaz vyhostenia alebo vrátenia („refoulement“)

1. Žiadny zmluvný štát nevyhostí utečenca akýmkoľvek spôsobom alebo ho nevráti na hranice území, na ktorých by jeho život alebo jeho osobná sloboda boli ohrozené z dôvodov jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov.

2. Výhody tohto ustanovenia však nemôže požadovať utečenec, ktorého odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť štátu, v ktorom sa nachádza, alebo ktorý po tom, čo bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného z osobitne závažného trestného činu, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť tohto štátu.

Článok 34

Udelenie štátneho občianstva

Zmluvné štáty sa zaväzujú čo najviac uľahčovať utečencom asimiláciu a udeľovanie štátneho občianstva. Vyvinú všetko úsilie najmä na urýchlenie konania o udelenie štátneho občianstva a na čo najväčšie zníženie poplatkov a trov tohto konania.

KAPITOLA VI

VYKONÁVACIE A PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 35

Spolupráca štátnych orgánov s Organizáciou Spojených národov

1. Zmluvné štáty sa zaväzujú spolupracovať s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov alebo s ktoroukoľvek inou odbornou organizáciou Organizácie Spojených národov, ktorá ho môže nahradiť vo výkone jeho funkcií, a najmä uľahčovať jeho povinnosť dohliadať na vykonávanie ustanovení tohto dohovoru.

2. Zmluvné štáty s cieľom umožniť Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov alebo ktorejkoľvek inej odbornej organizácii Organizácie Spojených národov, ktorá ho môže nahradiť, vypracúvať správy príslušným orgánom Organizácie Spojených národov sa zaväzujú poskytovať im v náležitej forme požadované informácie a štatistické údaje týkajúce sa

a) situácie utečencov,

b) uplatňovania tohto dohovoru a

c) zákonov, nariadení a vyhlášok vzťahujúcich sa na utečencov, ktoré sú platné alebo nadobudnú platnosť.

Článok 36

Informácie o vnútroštátnom zákonodarstve

Zmluvné štáty budú informovať generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov o zákonoch a predpisoch, ktoré môžu prijať na zabezpečenie vykonávania tohto dohovoru.

Článok 37

Vzťah k predchádzajúcim dohovorom

Bez toho, aby bol dotknutý článok 28 ods. 2, tento dohovor nahrádza medzi jeho zmluvnými stranami dohody z 5. júla 1922, 31. mája 1924, 12. mája 1926, 30. júna 1928 a 30. júla 1935, dohovory z 28. októbra 1933 a 10. februára 1938, protokol zo 14. septembra 1939 a dohodu z 15. októbra 1946.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 38

Riešenie sporov

Akýkoľvek spor medzi stranami tohto dohovoru, ktorý sa týka jeho výkladu alebo vykonávania a ktorý nemožno vyriešiť iným spôsobom, bude na žiadosť ktorejkoľvek strany sporu predložený Medzinárodnému súdnemu dvoru.

Článok 39

Podpis, ratifikácia a pristúpenie

1. Tento dohovor bude otvorený na podpis v Ženeve 28. júla 1951 a potom bude uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Bude otvorený na podpis v európskom úrade Organizácie Spojených národov od 28. júla do 31. augusta 1951 a znova otvorený na podpis v sídle Organizácie Spojených národov od 17. septembra 1951 do 31. decembra 1952.

2. Tento dohovor bude otvorený na podpis pre všetky členské štáty Organizácie Spojených národov, pre ktorýkoľvek iný štát pozvaný zúčastniť sa na Konferencii splnomocnených zástupcov o postavení utečencov a bezdomovcov alebo pre ktorýkoľvek iný štát vyzvaný na podpis Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov. Podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

3. Tento dohovor bude otvorený na pristúpenie od 28. júla 1951 pre štáty uvedené v odseku 2 tohto článku. Pristúpenie nadobudne účinnosť uložením listiny o pristúpení u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Článok 40

Doložka o územnej pôsobnosti

1. Ktorýkoľvek štát môže v čase podpisu, ratifikácie alebo pristúpenia vyhlásiť, že tento dohovor rozširuje na všetky územia alebo na ktorékoľvek územie, za ktorého medzinárodné vzťahy je zodpovedný. Toto vyhlásenie nadobudne účinnosť s nadobudnutím platnosti dohovoru pre daný štát.

2. Podobné rozšírenie možno urobiť kedykoľvek neskôr oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a nadobudne účinnosť deväťdesiatym dňom po prijatí tohto oznámenia generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov alebo dňom nadobudnutia platnosti tohto dohovoru pre daný štát, ak je tento dátum neskorší.

3. Pokiaľ ide o územia, na ktoré sa tento dohovor nevzťahuje v deň podpisu, ratifikácie alebo pristúpenia, každý takýto štát posúdi možnosť podniknúť potrebné kroky na rozšírenie pôsobnosti tohto dohovoru na uvedené územia s výhradou súhlasu vlád takýchto štátov, ak je to z ústavných dôvodov nevyhnutné.

Článok 41

Federálna doložka

V prípade federálneho alebo neunitárneho štátu platia tieto ustanovenia:

a) pokiaľ ide o články tohto dohovoru, ktoré patria do zákonodarnej právomoci federálneho zákonodarného orgánu, budú záväzky federálnej vlády rovnaké ako záväzky strán, ktoré nie sú federálnymi štátmi,

b) pokiaľ ide o články tohto dohovoru, ktoré patria do zákonodarnej právomoci členských štátov, provincií alebo kantónov, ktoré nie sú podľa ústavného systému federácie povinné prijať zákonodarné opatrenie, federálna vláda navrhne tieto články s priaznivým odporúčaním do pozornosti príslušných orgánov štátov, provincií alebo kantónov v čo najkratšom čase,

c) federálny zmluvný štát tohto dohovoru poskytne na žiadosť ktoréhokoľvek iného zmluvného štátu, doručenú prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, vyhlásenie o práve a praxi federácie a jej ústavných častí týkajúce sa akéhokoľvek jednotlivého ustanovenia dohovoru a ukazujúce rozsah, v akom sa toto ustanovenie vykonalo legislatívnym alebo iným opatrením.

Článok 42

Výhrady

1. Pri podpise, ratifikácii alebo pri pristúpení môže ktorýkoľvek štát uplatniť výhrady ku všetkým článkom tohto dohovoru s výnimkou článkov 1, 3, 4, článku 16 ods. 1, článkov 33, 36 až 46.

2. Každý štát, ktorý uplatnil výhradu podľa odseku 1 tohto článku, môže ju kedykoľvek odvolať príslušným oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Článok 43

Nadobudnutie platnosti

1. Tento dohovor nadobudne platnosť deväťdesiatym dňom po uložení šiestej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení.

2. Pre každý štát, ktorý ratifikoval tento dohovor alebo k nemu pristúpil po uložení šiestej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení, dohovor nadobudne platnosť deväťdesiatym dňom odo dňa, keď uložil svoju ratifikačnú listinu alebo listinu o pristúpení.

Článok 44

Odstúpenie

1. Ktorýkoľvek zmluvný štát môže kedykoľvek odstúpiť od tohto dohovoru oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

2. Toto odstúpenie nadobudne účinnosť pre daný zmluvný štát jeden rok odo dňa jeho doručenia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

3. Ktorýkoľvek štát, ktorý urobil vyhlásenie alebo oznámenie podľa článku 40, môže kedykoľvek neskôr oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov vyhlásiť, že dohovor sa prestane vzťahovať na takéto územie jeden rok odo dňa doručenia tohto oznámenia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Článok 45

Zmena

1. Ktorýkoľvek štát môže kedykoľvek požiadať o zmenu tohto dohovoru oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

2. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov odporučí, aké kroky by sa mali vykonať v súvislosti s touto žiadosťou.

Článok 46

Oznámenia generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov bude informovať všetky členské štáty Organizácie Spojených národov a nečlenské štáty uvedené v článku 39 o

a) vyhláseniach a oznámeniach podľa článku 1 časti B,

b) podpisoch, ratifikáciách a pristúpeniach podľa článku 39,

c) vyhláseniach a oznámeniach podľa článku 40,

d) výhradách a odvolaniach podľa článku 42,

e) dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru podľa článku 43,

f) odstúpeniach a oznámeniach podľa článku 44,

g) žiadostiach o zmenu podľa článku 45.

Na potvrdenie toho dolupodpísaní, náležite na to splnomocnení, podpísali tento dohovor v mene svojich vlád.

Dané v Ženeve 28. júla 1951 v jednom vyhotovení, ktorého anglické a francúzske znenie sú rovnako autentické, zostane uložené v archívoch Organizácie Spojených národov, pričom jeho overené kópie sa doručia všetkým členským štátom Organizácie Spojených národov, ako aj nečlenským štátom uvedeným v článku 39.

DODATOK

Odsek 1

1. Cestovný doklad uvedený v článku 28 tohto dohovoru je obdobou pripojeného vzoru.

2. Doklad musí byť vyhotovený aspoň v dvoch jazykoch, z ktorých jeden musí byť anglický alebo francúzsky.

Odsek 2

V súlade s predpismi štátu vydávajúceho doklad deti môžu byť zapísané do cestovného dokladu jedného z rodičov alebo, vo výnimočných prípadoch, iného dospelého utečenca.

Odsek 3

Poplatky za vydanie dokladu nesmú prevyšovať najnižšiu sadzbu poplatkov za vydanie národných cestovných pasov.

Odsek 4

Okrem osobitných alebo výnimočných prípadov doklad musí byť platný pre čo najväčší počet štátov.

Odsek 5

Cestovný doklad musí mať platnosť jeden alebo dva roky, podľa uváženia orgánu, ktorý ho vydal.

Odsek 6

1. Obnovenie alebo predĺženie platnosti dokladu je v právomoci orgánu, ktorý ho vydal, kým si držiteľ dokladu nevybaví zákonný pobyt na inom území a kým ho má v územnom obvode uvedeného orgánu. Vydanie nového dokladu je za rovnakých podmienok v právomoci orgánu, ktorý vydal predchádzajúci doklad.

2. Zastupiteľské alebo konzulárne úrady osobitne splnomocnené na tento účel majú právo predĺžiť platnosť cestovných dokladov vydaných ich vládami na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov.

3. Zmluvné štáty budú priaznivo posudzovať obnovenie alebo predĺženie platnosti cestovných dokladov alebo vydanie nových dokladov utečencom, ktorí sa už zákonne nenachádzajú na ich území, nemajú však možnosť dostať cestovný doklad od štátu ich zákonného pobytu.

Odsek 7

Zmluvné štáty musia uznať platnosť dokladov vydaných podľa ustanovení článku 28 tohto dohovoru.

Odsek 8

Príslušné orgány štátu, do ktorého sa utečenec hodlá vydať, ak sú ochotné povoliť mu vstup a ak požadujú vízum, udelia mu toto vízum do dokladu, ktorého je držiteľom.

Odsek 9

1. Zmluvné štáty sa zaväzujú udeliť tranzitné víza utečencom, ktorí dostali víza pre územie konečného cieľa svojej cesty.

2. Udelenie takýchto víz možno odmietnuť z dôvodov ospravedlňujúcich odmietnutie víza ktorémukoľvek inému cudzincovi.

Odsek 10

Poplatky za udelenie výstupných, vstupných alebo tranzitných víz nesmú prevyšovať najnižšiu sadzbu za víza do cudzích cestovných pasov.

Odsek 11

Ak sa utečenec zákonne usadil na území iného zmluvného štátu, zodpovednosť za vydanie nového dokladu podľa požiadaviek a podmienok článku 28 má príslušný orgán toho územia, na ktorom je utečenec oprávnený podať si žiadosť.

Odsek 12

Orgán vydávajúci nový doklad odoberie starý doklad a vráti ho štátu, ktorý ho vydal, ak je v doklade uvedené, že má byť vrátený; inak doklad odoberie a zruší jeho platnosť.

Odsek 13

1. Každý zmluvný štát sa zaväzuje znova povoliť utečencovi, ktorému vydal cestovný doklad podľa článku 28 tohto dohovoru, vstup na svoje územie kedykoľvek počas platnosti tohto dokladu.

2. V prípade uvedenom v ustanovení bodu 1 tohto odseku zmluvný štát môže požadovať od držiteľa dokladu splnenie všetkých formalít týkajúcich sa výstupu z jeho územia alebo návratu naň.

3. Zmluvné štáty si vyhradzujú právo vo výnimočných prípadoch alebo v prípadoch, keď bol pobyt utečenca povolený na určité obdobie, obmedziť pri vydávaní dokladov dobu, počas ktorej sa utečenec môže vrátiť, na dobu nie kratšiu než tri mesiace.

Odsek 14

S výnimkou podmienok uvedených v odseku 13 ustanovenia tohto dodatku sa nedotýkajú zákonov a iných predpisov upravujúcich podmienky vstupu, tranzitu, pobytu a usídlenia a odchodu z území zmluvných štátov.

Odsek 15

Vydanie dokladu ani v ňom uvedené záznamy neurčujú ani neovplyvňujú postavenie držiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho štátne občianstvo.

Odsek 16

Vydanie dokladu neoprávňuje držiteľa na ochranu zo strany zastupiteľských alebo konzulárnych úradov štátu, ktorý ho vydal, ani neukladá týmto orgánom právo ochrany.

Příloha 01

Príloha k č. 319/1996 Z. z.

VZOR CESTOVNÉHO DOKLADU

Doklad má mať tvar knižky (s rozmermi približne 15 x10 cm).

Odporúča sa, aby bol vytlačený takým spôsobom, aby sa akékoľvek zmeny alebo vymazanie chemickými alebo inými prípravkami mohli ľahko zistiť a aby slová „Dohovor z 28. júla 1951“ boli opakovane vytlačené na každej strane v jazyku štátu vydávajúceho doklad.

PROTOKOL

týkajúci sa právneho postavenia utečencov

Zmluvné strany tohto protokolu,

berúc na vedomie, že Dohovor o právnom postavení utečencov, uzavretý v Ženeve 28. júla 1951 (ďalej len „dohovor“), zahŕňa iba tie osoby, ktoré sa stali utečencami v dôsledku udalostí pred 1. januárom 1951,

berúc na vedomie, že od prijatia tohto dohovoru sa vyskytli nové kategórie utečencov a že by takíto utečenci nemuseli patriť do pôsobnosti tohto dohovoru,

považujúc za žiaduce, aby všetci utečenci mohli využívať rovnaké postavenie, aké je obsiahnuté v definícii dohovoru, bez vzťahu k časovému obmedzeniu 1. januárom 1951,

dohodli sa takto:

Článok I

Všeobecné ustanovenia

1. Zmluvné strany tohto protokolu sa zaväzujú uplatňovať na utečencov definovaných v nasledujúcom odseku články 2 až 34 dohovoru.

2. Na účely tohto protokolu pojem „utečenec“, s výnimkou vzťahujúcou sa na odsek 3 tohto článku, znamená akúkoľvek osobu zodpovedajúcu definícii uvedenej v článku 1 dohovoru, akoby slová „v dôsledku udalostí pred 1. januárom 1951“ a slová „v dôsledku týchto udalostí“ uvedené v článku 1 časti A ods. 2 boli vynechané.

3. Zmluvné strany budú dodržiavať tento protokol bez akýchkoľvek geografických obmedzení, avšak platné vyhlásenia zmluvných štátov dohovoru podľa článku 1 časti B ods. 1 písm. a), ak neboli rozšírené podľa článku 1 časti B ods. 2, vzťahujú sa aj na tento protokol.

Článok II

Spolupráca štátnych orgánov s Organizáciou Spojených národov

1. Zmluvné strany tohto protokolu sa zaväzujú spolupracovať s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov alebo s ktoroukoľvek inou odbornou organizáciou Organizácie Spojených národov, ktorá ho môže nahradiť vo výkone jeho funkcií, a najmä uľahčovať jeho povinnosť dohliadať na vykonávanie ustanovení tohto protokolu.

2. Zmluvné strany tohto protokolu s cieľom umožniť Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov alebo ktorejkoľvek inej odbornej organizácii Organizácie Spojených národov, ktorá ho môže nahradiť, vypracúvať správy príslušným orgánom Organizácie Spojených národov sa zaväzujú poskytovať im v náležitej forme požadované informácie a štatistické údaje týkajúce sa

a) situácie utečencov,

b) uplatňovania tohto protokolu,

c) zákonov, nariadení a vyhlášok vzťahujúcich sa na utečencov, ktoré sú platné alebo nadobudnú platnosť.

Článok III

Informácie o vnútroštátnom zákonodarstve

Zmluvné strany tohto protokolu budú informovať generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov o zákonoch a predpisoch, ktoré môžu prijať na zabezpečenie vykonávania tohto protokolu.

Článok IV

Riešenie sporov

Akýkoľvek spor medzi zmluvnými stranami tohto protokolu, ktorý sa týka jeho výkladu alebo jeho vykonávania a ktorý sa nedá vyriešiť iným spôsobom, bude na žiadosť ktorejkoľvek strany sporu predložený Medzinárodnému súdnemu dvoru.

Článok V

Pristúpenie

Tento protokol bude otvorený na pristúpenie všetkým zmluvným štátom dohovoru a ktorémukoľvek členskému štátu Organizácie Spojených národov alebo členovi odbornej organizácie Organizácie Spojených národov, alebo tomu štátu, ktorému zašle pozvanie na pristúpenie Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov. Pristúpenie nadobudne platnosť uložením listiny o pristúpení u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Článok VI

Federálna doložka

V prípade federálneho alebo neunitárneho štátu platia tieto ustanovenia:

a) pokiaľ ide o články dohovoru, ktoré sa musia vykonávať podľa článku I ods. 1 tohto protokolu a patria do zákonodarnej právomoci federálneho zákonodarného orgánu, budú záväzky federálnej vlády v tomto rozsahu rovnaké ako záväzky tých zmluvných strán, ktoré nie sú federálnymi štátmi,

b) pokiaľ ide o články dohovoru, ktoré sa musia vykonávať podľa článku I ods. 1 tohto protokolu a patria do zákonodarnej právomoci členského štátu, provincie alebo kantónu, ktoré nie sú podľa ústavného systému federácie povinné prijať zákonodarné opatrenie, federálna vláda navrhne tieto články s priaznivým odporúčaním do pozornosti príslušných orgánov štátov, provincií alebo kantónov v čo najkratšom čase,

c) federálny zmluvný štát tohto protokolu poskytne na žiadosť ktorejkoľvej inej zmluvnej strany, doručenú prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, vyhlásenie o práve a praxi federácie a jej ústavných častí týkajúce sa akéhokoľvek jednotlivého ustanovenia dohovoru, ktoré sa musí vykonávať podľa článku I ods. 1 tohto protokolu, a ukazujúce rozsah, v akom sa toto ustanovenie vykonalo legislatívnym alebo iným opatrením.

Článok VII

Výhrady a vyhlásenia

1. Pri pristúpení môže ktorýkoľvek štát vysloviť výhrady k článku IV tohto protokolu a k vykonávaniu akýchkoľvek ustanovení dohovoru v súlade s článkom I tohto protokolu s výnimkou tých, ktoré sú obsiahnuté v článkoch 1, 3, 4, článku 16 ods.1 a článku 33, za predpokladu, že v prípade zmluvného štátu dohovoru sa výhrady vyslovené podľa tohto článku nebudú vzťahovať na utečencov patriacich do pôsobnosti dohovoru.

2. Výhrady vyslovené zmluvnými štátmi dohovoru podľa článku 42 dohovoru sa vzťahujú na ich záväzky vyplývajúce im z tohto protokolu, ak ich neodvolajú.

3. Ktorýkoľvek štát, ktorý vyslovil výhradu podľa odseku 1 tohto článku, ju môže kedykoľvek odvolať oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

4. Vyhlásenia podľa článku 40 ods. 1 a 2 dohovoru vyslovené zmluvnou stranou pristupujúcou k tomuto protokolu sa budú vzťahovať na tento protokol, ak pri pristúpení neurobí zmluvná strana opačné oznámenie zaslané generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov. Ustanovenia článku 40 ods. 2 a 3 a článku 44 ods. 3 dohovoru sa vzťahujú mutatis mutandis na tento protokol.

Článok VIII

Nadobudnutie platnosti

1. Tento protokol nadobudne platnosť dňom uloženia šiestej listiny o pristúpení.

2. Pre každý štát, ktorý pristúpil k tomuto protokolu po uložení šiestej listiny o pristúpení, nadobudne tento protokol platnosť dňom uloženia jeho listiny o pristúpení.

Článok IX

Odstúpenie

1. Ktorákoľvek zmluvná strana môže kedykoľvek odstúpiť od tohto protokolu oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

2. Takéto odstúpenie nadobudne účinnosť pre danú zmluvnú stranu jeden rok odo dňa jeho doručenia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Článok X

Oznámenia generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov bude informovať všetky štáty uvedené v článku V tohto protokolu o dátume nadobudnutia platnosti tohto protokolu, o pristúpeniach, výhradách a odvolaní výhrad a o odstúpení od tohto protokolu, ako aj o vyhláseniach a oznámeniach, ktoré sa naň vzťahujú.

Článok XI

Uloženie v archívoch Sekretariátu Organizácie Spojených národov

Jeden výtlačok tohto protokolu, ktorého čínske, anglické, francúzske, ruské a španielske znenie sú rovnako autentické, podpísaný predsedom Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov a generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov, bude uložený v archívoch Sekretariátu Organizácie Spojených národov. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov dodá jeho overené kópie všetkým členským štátom Organizácie Spojených národov, ako aj ostatným štátom uvedeným v článku V.

Anglické znenie textu


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené