606

NARIADENIE VLÁDY

Slovenskej republiky

z 29. septembra 1992

o nakladaní s odpadmi

Vláda Slovenskej republiky podľa § 13 písm. b) zákona č. 238/1991 Zb. o odpadoch nariaďuje:


PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

(1) Nariadenie vlády o nakladaní s odpadmi (ďalej len „nariadenie“) upravuje všeobecné podmienky nakladania s odpadmi,1) osobitné podmienky nakladania s nebezpečnými odpadmi, zneškodňovanie odpadov a náležitosti žiadostí o vydanie súhlasov na nakladanie s odpadmi.

(2) Pre nakladanie s odpadmi sa odpady zaraďujú do kategórií a druhov podľa Kategorizácie a katalógu odpadov2) (ďalej len „katalóg odpadov“).

§ 2

Základné pojmy

Pre účely tohto nariadenia sa rozumie:

a) zhromažďovaním odpadov dočasné sústreďovanie odpadov pred ďalším nakladaním s nimi,

b) skladovaním odpadov dočasné uloženie odpadov medzi jednotlivými činnosťami pri nakladaní s nimi,

c) úpravou odpadov činnosť smerujúca k zmene ich fyzikálnych alebo chemických vlastností,

d) spracovaním odpadov úprava pre potreby ich ďalšieho využitia,

e) triedením odpadov delenie odpadov podľa kategórií a druhov,

f) využívaním odpadov použitie druhotných surovín (materiálové využívanie) alebo získavanie energie z odpadov (energetické využívanie),

g) spaľovaním odpadov termické zneškodňovanie odpadov za prítomnosti kyslíka, pri ktorom dochádza k rozkladu organických látok v odpade najmä na oxid uhličitý a vodu,

h) skládkovaním odpadov ich trvalé uloženie na skládke,

i) skládkou priestor, objekt alebo zariadenie určené na trvalé ukladanie odpadov za účelom ich zneškodnenia,

j) neutralizáciou odpadov zneškodňovanie nebezpečných vlastností odpadov fyzikálno-chemickými alebo biologickými metódami.

DRUHÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ PODMIENKY NAKLADANIA S ODPADMI

§ 3

Zaradenie odpadov podľa katalógu odpadov

Pôvodca odpadov (ďalej len „pôvodca“) zaradí odpad bezprostredne po jeho vzniku podľa katalógu odpadov.

§ 4

Zhromažďovanie, triedenie a skladovanie odpadov

(1) Pôvodca je povinný odpady zhromažďovať a triediť podľa druhov3) už v mieste ich vzniku.

(2) Odpady možno zmiešavať s odpadmi iného druhu alebo inými látkami, len pokiaľ táto činnosť je súčasťou ďalšieho postupu ich využitia alebo zneškodnenia.

(3) Odpady možno skladovať, len ak je to nevyhnutné pre ďalšie nakladanie s nimi, najdlhšie po dobu jedného roka, pričom musia byť utriedené podľa druhov. Skladovacie priestory sa navrhujú, budujú a prevádzkujú tak, aby nemohlo dôjsť k nežiadúcemu vplyvu na životné prostredie, pričom sa použijú obdobne ustanovenia § 14, 19, 20, § 21 ods. 4, § 22 až 25 tohto nariadenia.

§ 5

Úprava odpadov

(1) Úprava odpadu sa vykonáva za účelom zabezpečenia možnosti využitia odpadu, lepšej prepravy alebo zníženia nárokov na zneškodnenie odpadov.

(2) Jednotlivé spôsoby úpravy odpadov možno použiť len vtedy, ak boli overené v laboratórnych a poloprevádzkových alebo v prevádzkových podmienkach.

§ 6

Spracovanie odpadov

(1) Odpady sa spracovávajú tak, aby oddeliteľné a využiteľné látky mohli byť v čo najväčšej možnej miere použité najmä vo výrobnom procese a aby množstvo následne vzniknutých odpadov bolo čo najmenšie a ich fyzikálne a chemické vlastnosti také, aby nepriaznivý vplyv na životné prostredie bol minimálny.

(2) Rastlinné odpady, exkrementy zvierat, biologické kaly z čistiarní odpadových vôd a iné im podobné odpady sa spracujú prednostne biologicky a ich biologické spracovanie sa uprednostní pred ich zneškodnením. Osobitné predpisy o kompostovaní zostávajú nedotknuté v platnosti.4)

§ 7

Využívanie odpadov

(1) Pri využívaní odpadov sa uprednostňuje materiálové využitie odpadu pred jeho využitím energetickým.

(2) Pôvodca je povinný využiť odpad, ak má na to vhodné technické zariadenie a ak výška nákladov na využitie odpadov je porovnateľná s výškou nákladov na ich zneškodnenie.

TRETIA ČASŤ

OSOBITNÉ PODMIENKY NAKLADANIA S NEBEZPEČNÝMI ODPADMI

§ 8

(1) Pôvodca je povinný zabezpečiť zneškodňovanie nebezpečných odpadov prednostne pred ostatnými odpadmi.

(2) Nebezpečné odpady, ktoré obsahujú polychlórované bifenyly a polychlórované terfenyly sa zneškodňujú spaľovaním v zariadeniach na to určených. Iné spôsoby zneškodňovania týchto odpadov možno použiť len na základe posudku fyzickej a právnickej osoby oprávnenej vydávať odborné posudky vo veciach odpadov.5)

(3) Pred zneškodňovaním nebezpečných odpadov skládkovaním sa odpad upraví spôsobom, ktorí podstatne zníži jeho nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť.

(4) Pri zneškodňovaní nebezpečných odpadov skládkovaním je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný ukladať ich tak, aby medzi nimi nedochádzalo k nežiadúcim reakciám, ktoré by ohrozili bezpečnosť prevádzky skládky.

(5) Prevádzkovateľ skladov, manipulačných miest a kontajnerov, v ktorých sa nachádzajú nebezpečné odpady, je povinný označiť ich identifikačným listom nebezpečného odpadu vedeným na osobitnom tlačive.6) Skladovanie nebezpečných odpadov v nádobách sa riadi osobitnými predpismi.7)

(6) Identifikačným listom podľa odseku 5 a varovným symbolom8) musia byť označené aj vonkajšie obaly, v ktorých sa nebezpečné odpady nachádzajú.

(7) Preprava nebezpečných odpadov sa riadi osobitnými predpismi9) a organizuje sa tak, aby riziká s ňou spojené boli z hľadiska ochrany životného prostredia čo najnižšie.

§ 9

Každý, kto nakladá s nebezpečnými odpadmi, je povinný:

a) vypracovať havarijný plán, ktorý obsahuje podrobnosti o povinnostiach v prípade havárie,

b) používať pevné a nepriepustné obaly tak, aby vydržali namáhanie pri skladovaní, preprave a po uložení,

c) baliť odpady bezpečne a podľa účelu ďalšieho nakladania s nimi, určiť postup a podmienky pri ich odbaľovaní.

§ 10

(1) Pôvodca nebezpečného odpadu pri vzniku každého nového druhu nebezpečného odpadu je povinný zabezpečiť analýzu jeho vlastností podľa prílohy č. 1 tohto nariadenia, a to za účelom určenia nebezpečných vlastností odpadu a bližších podmienok nakladania s ním.

(2) Ak pôvodca analýzou vlastností odpadu zaradeného v katalógu odpadov ako zvláštny odpad, ktorý má alebo môže mať nebezpečné vlastnosti, zistí podľa prílohy č. 1 tohto nariadenia, že odpad nemá nebezpečné vlastnosti, môže požiadať príslušný obvodný úrad životného prostredia, ktorý dáva súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom,10) o určenie, že odpad nie je nebezpečný. K žiadosti musí byť pripojená analýza vlastností odpadu podľa prílohy č. 1 tohto nariadenia. Do určenia sa odpad považuje za nebezpečný.

(3) Pôvodca nebezpečného odpadu je povinný pred vykonaním úpravy ním vyprodukovaného nebezpečného odpadu alebo pred jeho zneškodnením zabezpečiť vykonanie analýzy jeho zloženia za účelom určenia konkrétneho spôsobu a podmienok úpravy alebo zneškodnenia. Analýza zloženia odpadu sa vykonáva podľa prílohy č. 2 a § 29 tohto nariadenia.

(4) Pre úradné účely analýzu vlastností nebezpečného odpadu a analýzu zloženia odpadu podľa odsekov 2 a 3 vykonávajú alebo overujú fyzické a právnické osoby oprávnené vydávať odborné posudky vo veciach odpadov.5)

ŠTVRTÁ ČASŤ

ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV

I. ODDIEL SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 11

(1) Odpady sa zneškodňujú

a) spaľovaním,

b) skládkovaním,

c) neutralizáciou.

(2) Pri zneškodňovaní odpadov neutralizáciou sa postupuje ako pri úprave odpadov.

§ 12

(1) Odpady možno zneškodňovať len v priestoroch, objektoch a zariadeniach určených a schválených na zneškodňovanie odpadov a prevádzkovaných podľa odsúhlaseného prevádzkového poriadku (ďalej len „zariadenie“), pokiaľ v tomto nariadení nie je ustanovené inak.

(2) Zmeny v prevádzke zariadenia môže jeho prevádzkovateľ vykonať len so súhlasom príslušného úradu životného prostredia.11)

(3) Odpad, ktorý nie je možno zneškodniť na existujúcich zariadeniach, môže byť skladovaný do času, kedy bude zabezpečené jeho zneškodnenie. Ustanovenie § 4 ods. 3 prvá veta tohto nariadenia sa pre tento účel nepoužije. Na zabezpečenie prevádzky skladu musí byť vypracovaný prevádzkový poriadok, ktorý obsahuje náležitosti uvedené v § 13 ods. 1 tohto nariadenia.

(4) Po ukončení zneškodňovania odpadov v zariadení alebo po ukončení prevádzky zariadenia je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť opatrenia potrebné na sledovanie a odstraňovanie negatívnych následkov zariadenia na životné prostredie, najmä:

a) zabezpečiť všetky sanačné práce,

b) rekultivovať územie, v ktorom sa zariadenie nachádza,

c) pri skládke odpadu sledovať jej dopad na životné prostredie v rozsahu ako počas prevádzky skládky v intervaloch najmenej raz za 5 rokov, a to po dobu 50 rokov od ukončenia zneškodňovania odpadov v zariadení.

(5) Prevádzkovateľ zariadenia môže odmietnuť prevzatie odpadu, ak s ním toto prevzatie nebolo vopred dohodnuté alebo ak druh prineseného odpadu nezodpovedá druhom odpadov, na zneškodňovanie ktorých je prevádzkovateľ oprávnený.

§ 13

Prevádzkový poriadok zariadenia

(1) Prevádzkovateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok zariadenia (ďalej len „prevádzkový poriadok“), ktorý obsahuje najmä:

a) názov a adresu prevádzkovateľa vrátane mien pracovníkov zodpovedných za prevádzku zariadenia,

b) údaje o začatí prevádzky, dobe životnosti zariadenia a jeho kapacite,

c) technický popis zariadenia,

d) organizačné a technologické zabezpečenie prevádzky a ochrany zariadenia,

e) podmienky bezpečnosti práce pri prevádzke zariadenia,

f) povinnosti pri obsluhe a údržbe zariadenia,

g) opatrenia pre prípad havárie,

h) zoznam druhov odpadov, na zneškodňovanie ktorých je prevádzkovateľ oprávnený,

i) súhlas príslušného úradu životného prostredia na vydanie prevádzkového poriadku,12)

j) pre skládky aj určenie spôsobu vykonávania vstupnej kontroly a spôsob ukladania odpadov,

k) spôsob obsluhy a vyhodnocovanie pozorovacieho systému zariadenia, v prípade skládky aj spôsob plnenia povinnosti podľa § 12 ods. 4 písm. c) tohto nariadenia.

(2) V prípade zmien v prevádzke zariadenia je prevádzkovateľ povinný prispôsobiť prevádzkový poriadok týmto zmenám a požiadať príslušný úrad životného prostredia o súhlas so zmenou prevádzkového poriadku.13)

(3) Prevádzkový poriadok musí byť uložený na prístupnom mieste zariadenia.

§ 14

Prevádzkový denník zariadenia

(1) Prevádzkovateľ vedie prevádzkový denník zariadenia (ďalej len „prevádzkový denník“), v ktorom sa zaznamenávajú najmä údaje o:

a) množstve a druhoch odpadov prijatých denne na zneškodnenie vrátane označenia ich pôvodcov, prípadne iných žiadateľov o zneškodnenie odpadu a miesta ich uloženia,

b) neprevzatom odpade podľa § 12 ods. 5 tohto nariadenia,

c) množstve a druhoch denne zneškodnených odpadov,

d) naložení s pevnými a kvapalnými odpadmi, ktoré vznikajú po procese zneškodnenia,

e) odobratých vzorkách odpadov a výsledkoch ich analýz,

f) technickom stave zariadení,

g) prevádzkových poruchách a haváriách zariadenia a spôsobe ich odstránenia,

h) časovom využití zariadenia,

i) odstavení zariadenia,

j) vykonaných údržbách zariadenia,

k) vykonaných kontrolách,

l) menách pracovníkov zodpovedných za prevádzku zariadenia v uvedený deň,

m) dodržiavaní limitov a osobitných technických podmienok určených pre prevádzku zariadenia.

(2) Prevádzkový denník je prevádzkovateľ povinný uchovávať pri skládke 50 rokov a pri ostatných zariadeniach 10 rokov od ukončenia zneškodňovania odpadov v zariadení.

§ 15

Prevádzková časť zariadenia

(1) V prevádzkovej časti zariadenia sú umiestnené:

a) informačná tabuľa, ktorá obsahuje názov a sídlo prevádzkovateľa zariadenia, prevádzkovú dobu a zoznam druhov zneškodňovaných odpadov,

b) prevádzkový objekt,

c) zariadenie na zisťovanie množstva odpadu,

d) protipožiarne zariadenie,

e) ďalšie zariadenia, ak to prevádzka zariadenia vyžaduje.

(2) V prevádzkovej časti vykonáva prevádzkovateľ zariadenia vstupnú kontrolu množstva a druhov privezeného odpadu.

II . ODDIEL

ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV SPAĽOVANÍM

§ 16

(1) Odpad sa zneškodňuje spaľovaním najmä vtedy, ak v prevažnej miere obsahuje organické látky.

(2) Pre budovanie, konštrukciu a prevádzku spaľovacieho zariadenia na zneškodňovanie odpadov spaľovaním (ďalej len „spaľovacie zariadenie“) platia osobitné predpisy. Podmienkou prevádzkovania spaľovacieho zariadenia je zabezpečenie ukladania odpadu, ktorý je výsledným produktom spaľovacieho procesu, na skládke určenej pre tento druh odpadu.

(3) V odôvodnených prípadoch možno odpad spaľovať v technologickom objekte,14) ktorý nie je na tento účel určený. Pre jeho prevádzku pre tento účel platia primerane ustanovenia tohto nariadenia ako pre spaľovacie zariadenie.

(4) V spaľovacom zariadení a technologickom objekte sa zriadia oddelené skladové priestory pre odpady:

a) tuhé,

b) pastovité,

c) kvapalné,

d) znečistené halogénovanými zlúčeninami.

(5) Za účelom zabezpečenia optimálneho spaľovacieho režimu možno jednotlivé druhy odpadov2) pri zneškodňovaní spaľovaním zmiešavať.

(6) Prevádzkovateľ spaľovacieho zariadenia je pôvodcom odpadu, ktorý je výsledným produktom spaľovacieho procesu.

(7) V prípade havárie spaľovacieho zariadenia je prevádzkovateľ povinný do doby odstránenia závady zabezpečiť skladovanie prevzatých odpadov, na zneškodňovanie ktorých je zariadenie určené.

(8) Kto žiada podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch o vyjadrenie k zriadeniu spaľovacieho zariadenia určeného na spaľovanie nebezpečných odpadov, je povinný predložiť výsledky spaľovacej skúšky týchto odpadov na obdobnom zariadení, overené fyzickou alebo právnickou osobou oprávnenou vydávať vo veciach odpadov odborné posudky.5)

III . ODDIEL

ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV SKLÁDKOVANÍM

§ 17

Odpady nevhodné na skládkovanie

Skládkovať je zakázané:

a) tekuté odpady, pokiaľ nie sú v uzavretých nádobách,

b) výbušné odpady,

c) nádoby obsahujúce plyny pod tlakom,

d) látky, ktoré pri styku s vodou prudko reagujú najmä vývinom tepla alebo plynov,

e) samozápalné látky a horľaviny I. triedy nebezpečnosti,15)

f) odpady, ktoré môžu šíriť prenosné choroby16) alebo hromadné ochorenia zvierat,17)

g) odpady zo zdravotníckych zariadení bez dekontaminácie,18)

h) odpady, ktorých obsah škodlivín presahuje hodnoty uvedené v prílohe č. 3 tohto nariadenia.

§ 18

Triedy vylúhovateľnosti odpadov

(1) Výluhom podľa tohto nariadenia je roztok látok rozpustených v deionizovanej vode, ktorý sa pripraví vylúhovaním jedného dielu sušiny na desať dielov vody za 24 hodín pri teplote 20 oC s možnosťou odchýlky 3 oC.

(2) Podľa kvality výluhu zaraďuje pôvodca odpady do štyroch tried vylúhovateľnosti podľa prílohy č. 4 tohto nariadenia.

(3) Výluh odpadov triedy vylúhovateľnosti I neprekračuje hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 prílohy č. 4 tohto nariadenia. Ak má podzemná voda, do ktorej presakuje voda zo skládky v jednom alebo vo viacerých ukazovateľoch horšiu kvalitu, ako udáva táto tabuľka, sú pre zaradenie odpadu do triedy vylúhovateľnosti I určujúcimi v týchto ukazovateľoch hodnoty kvality podzemnej vody. Do tejto triedy nemožno zaradiť nevylúhovateľné odpady.

(4) Výluh odpadov triedy vylúhovateľnosti II neprekračuje hodnoty uvedené v tabuľke č. 2 prílohy č. 4 tohto nariadenia. Do triedy vylúhovateľnosti II sa zaraďuje tiež výluh odpadov, ktorý prekračuje hraničné hodnoty uvedené v tejto tabuľke najviac v troch ukazovateľoch s výnimkou ukazovateľov označených poznámkou č. 2. Výluh odpadov triedy vylúhovateľnosti II možno odviesť do povrchových vôd po mechanickom čistení.

(5) Výluh odpadov triedy vylúhovateľnosti III neprekračuje hodnoty uvedené v tabuľke č. 3 prílohy č. 4 tohto nariadenia. Do triedy vylúhovateľnosti III sa zaraďuje tiež výluh odpadov, ktorý prekračuje hraničné hodnoty uvedené v tejto tabuľke najviac v troch ukazovateľoch s výnimkou ukazovateľov označených poznámkou č. 2.

(6) S nasledovnými odpadmi treba pri skládkovaní nakladať ako s odpadmi zaradenými do triedy vylúhovateľnosti III:

a) komunálny odpad (skupina č. 91),2)

b) netriedený, tuhý odpad,

c) potraviny po záručnej dobe (druh č. 11102),2)

d) surový kompost,

e) odpad z drvenia autovrakov (druh č. 35103).2)

(7) Do triedy vylúhovateľnosti IV sa zaraďuje odpad, ktorého výluh nemožno zaradiť do triedy vylúhovateľnosti III.

ZRIAĎOVANIE SKLÁDOK

§ 19

Výber lokality skládky

(1) Pre výber lokality skládky platia osobitné predpisy.19)

(2) Pri zriaďovaní skládky v

a) bezprostrednej blízkosti sídiel,

b) územiach určených alebo využívaných prevažne pre cestovný ruch a rekreáciu,

c) území, na ktorom sa nachádzajú vodné toky, výrony vôd a pramene,

d) územiach postihnutých výmoľovou eróziou,

e) územiach dočasne ohrozovaných záplavami, ak nie sú vyhlásené za zátopové územia,

f) lokalitách potrebných pre udržanie ekologickej stability20) môže príslušný úrad životného prostredia21) vo vyjadrení k zriadeniu skládky podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch určiť požiadavky pre jej výstavbu nad rámec ustanovení tohto nariadenia tak, aby bolo znečisťovanie životného prostredia čo možno najnižšie, v súlade s možnosťami najnovšieho stavu vedy a techniky.

(3) Pre výber lokality skládky na územie posudzuje najmä z hľadiska inžiniersko-geologického, hydrogeologického, biologického, vodohospodárskych, klimatických a demografických podmienok, prístupnosti lokality a možnosti bezpečného uzavretia skládky.22)

§ 20

Stavebné triedy skládok

(1) Skládky sa zaraďujú do troch stavebných tried v závislosti od triedy vylúhovateľnosti odpadu povoleného ukladať na skládku. Stavebné vyhotovenie tesniaceho systému skládky určuje v závislosti od podložia skládky príloha č. 5 tohto nariadenia.

(2) Na skládku prvej stavebnej triedy možno ukladať odpad, ktorého kvalita výluhu neprekročí hraničné hodnoty triedy vylúhovateľnosti I. Nemožno na ňu uložiť odpad, ktorého výluh po úprave podľa § 21 ods. 1 tohto nariadenia vyhovuje triede vylúhovateľnosti I.

(3) Na skládku druhej stavebnej triedy možno ukladať odpad, ktorého kvalita výluhu neprekročí hraničné hodnoty triedy vylúhovateľnosti II.

(4) Na skládku tretej stavebnej triedy možno ukladať odpad, ktorého kvalita výluhu neprekročí hraničné hodnoty triedy vylúhovateľnosti III.

§ 21

Osobitne určená skládka

(1) Odpad, ktorého výluh patrí do triedy vylúhovateľnosti IV, sa upraví s cieľom, aby vodný výluh upraveného odpadu vyhovoval najmenej triede vylúhovateľnosti III.

(2) Ak kvalita výluhu odpadu ani po úprave podľa odseku 1 nevyhovuje najmenej triede vylúhovateľnosti III a odpad nemožno zneškodniť iným vhodným spôsobom, uloží sa na osobitne určenú skládku.

(3) Pre zriadenie osobitne určenej skládky platia podmienky určené v § 19 ods. 2 tohto nariadenia.

(4) Príslušný úrad životného prostredia11) môže v súhlase na prevádzkovanie osobitne určenej skládky podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch určiť požiadavky pre jej prevádzkovanie nad rámec ustanovení tohto nariadenia tak, aby bolo znečisťovanie životného prostredia čo možno najnižšie, v súlade s možnosťami najnovšieho stavu vedy a techniky.

POZOROVACÍ SYSTÉM SKLÁDKY

§ 22

Pozorovanie vplyvu skládky na podzemné a priesakové vody

(1) Skládky musia mať vybudovaný pozorovací systém vplyvu skládky na podzemné vody, ktorý pozostáva najmenej z dvoch pozorovacích objektov, z ktorých jeden je umiestnený nad telesom skládky a jeden pod telesom skládky v smere prúdenia podzemných vôd.

(2) V pozorovacích objektoch podľa odseku 1 sa pozoruje zápach, farba, zákal, obsah kyslíka, kyslosť a zásaditosť (pH), elektrická vodivosť, odparok a chemická spotreba kyslíka (CHSK). Sledovanie ďalších parametrov určí príslušný úrad životného prostredia vo vyjadrení k zriadeniu skládky23) a v súhlase na prevádzkovanie skládky11) v závislosti od druhov skládkovaných odpadov a ich triedy vylúhovateľnosti podľa prílohy č. 4 tohto nariadenia.

(3) Súčasťou pozorovacieho systému skládky je pravidelná analýza kvality priesakových vôd. Na skládkach, na ktorých je uskladnený len jeden druh odpadu, sa analýza vykonáva najmenej dvakrát ročne, na ostatných skládkach najmenej štyrikrát ročne. Množstvo priesakovej vody sa sleduje najmenej raz týždenne.

(4) Podľa odseku 3 sa sleduje teplota, farba, zákal, zápach, kyslosť a zásaditosť (pH), elektrická vodivosť, oxidačno-redukčný potenciál, chemická spotreba kyslíka (CHSK), organické polyhalogenidy, amoniak (NH4+).

§ 23

Pozorovanie tvorby plynov na skládke

(1) Ak sa na skládke predpokladá tvorba plynu, vybuduje sa systém na jeho odvádzanie.

(2) Množstvo a zloženie plynu sa sleduje najmenej dvakrát ročne. Pritom sa sleduje najmä sírovodík (H2S), metán (CH4) a oxid uhličitý (CO2).

(3) Vo vyjadrení k zariadeniu skládky23) možno určiť sledovanie ďalších plynných zložiek.

(4) V súhlase na prevádzkovanie skládky11) možno určiť častejšie sledovanie tvorby plynov na skládke v závislosti od ich množstva a koncentrácie.

PREVÁDZKOVANIE SKLÁDKY

§ 24

Podmienky prevádzkovania skládky

(1) Prevádzkovanie skládky je závislé od stavebnej triedy skládky a druhu skládkovaného odpadu.

(2) Podmienkami prevádzkovania skládky sú:

a) príjazdová komunikácia ku skládke,24)

b) spevnené komunikácie v areáli skládky,

c) oplotenie areálu skládky plotom vysokým najmenej 2,5 metra alebo iný spôsob zamedzenie vstupu cudzích osôb na skládku,

d) prevádzková časť skládky podľa § 15 tohto nariadenia,

e) splnenie požiadaviek pre jednotlivé stavebné triedy skládok podľa prílohy č. 5 tohto nariadenia,

f) prevádzkový poriadok skládky podľa § 13 tohto nariadenia,

g) prítomnosť osoby zodpovednej za prevádzku skládky počas prevádzkovej doby,

h) zabezpečenie odpadov uložených na skládke pred odcudzením alebo iným nežiadúcim únikom.

§ 25

Odstraňovanie priesakovej vody a plynov zo skládky

(1) Priesaková voda zo skládky, ktorá sa nevráti do telesa skládky, sa priebežne odvádza. Ak to nie je možné, zhromažďuje sa v akumulačných nádržiach v areáli skládky mimo miesta ukladania odpadov. Ak priesaková voda prenikavo zapácha, akumulačné nádrže treba uzavrieť a izolovať od okolitého prostredia.

(2) Pre odvádzanie priesakovej vody zo skládky platia osobitné predpisy.25)

(3) Plyny vznikajúce na skládke je potrebné odvádzať. Ak sa nemôže vytvoriť výbušná koncentrácia26) a unikajúce plyny nie sú jedovaté ani zapáchajúce, možno ponechať ich voľný únik povrchom skládky. V opačnom prípade treba vybudovať na ich odstraňovanie osobitné zariadenia, najmä plynové šachty zabezpečené pred vniknutím neoprávnenej osoby. Keď je tvorba plynov väčšia než možnosť samovoľného vetrania šachtami (pasívne odstraňovanie plynov), odstraňujú sa plyny pomocou dúchadiel (aktívne odstraňovanie plynov).

UZAVRETIE A REKULTIVÁCIA SKLÁDKY

§ 26

Uzavretie skládky

(1) Po ukončení prevádzky je prevádzkovateľ povinný skládku uzavrieť. Povrch skládky musí byť uzavretý spôsobom, ktorý zaistí rovnakú tesniacu účinnosť ako tesnenie dna skládky s výnimkou skládky, na ktorej je uložený len odpad s triedou vylúhovateľnosti I.

(2) Spôsob uzavretia skládky musí zodpovedať druhu uložených odpadov a budúcemu využitiu povrchu skládky.

(3) Prevádzkovateľ skládky je povinný zabezpečiť odvádzanie plynov vznikajúcich na skládke aj po jej uzavretí.

(4) Tesnenie povrchu skládky musí

a) vylúčiť prenikanie povrchovej vody do telesa skládky,

b) byť odolné proti vplyvu sadania skládky,

c) umožňovať rekultiváciu.

§ 27

Rekultivácia skládky

Rekultivácia skládky je začlenenie skládky do okolitej krajiny tak, aby nepôsobila rušivo. Vylučuje sa vysádzanie drevín, ktoré by svojím koreňovým systémom mohli poškodiť funkčnosť povrchového tesnenia skládky.

PIATA ČASŤ

ŽIADOSTI O VYDANIE SÚHLASOV O URČENIE OSOBITNÝCH PODMIENOK PÔVODCOM A PREVÁDZKOVATEĽOM ZARIADENÍ NA ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV

§ 28

Prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov

Žiadosť o vydanie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov27) obsahuje najmä:

a) zoznam druhov odpadov, ktoré sa na zariadení budú zneškodňovať,

b) opis a špecifikáciu technologických postupov, používaných na zneškodňovanie odpadov,

c) základné technické údaje o zariadení,

d) spôsob zabezpečenia odbornej technickej kontroly prevádzky zariadenia,

e) dátum začatia prevádzky.

§ 29

Nakladanie s nebezpečným odpadom

(1) Žiadosť o vydanie súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom28) obsahuje najmä:

a) zoznam druhov nebezpečných odpadov, s ktorými sa bude nakladať, a zoznam činností, ktoré sa budú pri nakladaní s odpadmi vykonávať,

b) spôsob prepravy nebezpečných odpadov,

c) jednotlivé spôsoby úpravy a zneškodňovania nebezpečných odpadov a ich materiálovú bilanciu,

d) preukázanie vhodnosti spôsobu úpravy a zneškodňovania,

e) zabezpečenie plnenia povinností podľa § 8 a 9 tohto nariadenia,

f) návrh rozsahu analýzy zloženia nebezpečného odpadu.

(2) Pri návrhu rozsahu analýzy zloženia nebezpečného odpadu pôvodca zohľadní:

– proces, pri ktorom nebezpečný odpad vzniká,

– výsledky analýzy vlastností nebezpečného odpadu podľa prílohy č. 1 tohto nariadenia,

– spôsob, akým sa nebezpečný odpad bude upravovať alebo zneškodňovať,

– požiadavky prevádzkovateľa zariadenia na úpravu alebo zneškodňovanie odpadov,

pričom základný rozsah analýzy zloženia nebezpečného odpadu určuje príloha č. 2 tohto nariadenia. Žiadosť o zúženie rozsahu analýzy pod rozsah tejto prílohy je pôvodca povinný odôvodniť.

§ 30

Podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi

(1) Podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi je koncesovanou živnosťou.29)

(2) Príslušný úrad životného prostredia30) pri vydávaní stanoviska k žiadosti o vydanie koncesie31) vychádza

a) zo zoznamu druhov a kategórií odpadov,2) s ktorými sa bude pri podnikaní nakladať, a zo zoznamu činností, ktoré sa budú pri nakladaní s odpadmi vykonávať,

b) zo vzdelania a odbornej praxe žiadateľa,

c) zo spôsobilosti žiadateľa plniť zákonom určené povinnosti pri nakladaní s odpadmi.

§ 31

Dovoz, vývoz a tranzitná preprava odpadov

(1) Žiadosť o vydanie súhlasu na dovoz odpadov na územie Slovenskej republiky na účel využitia odpadu ako druhotnej suroviny32) okrem náležitostí podľa prílohy č. 7 nariadenia I. časti obsahuje

a) záväzok spracovateľa, že spracuje celé dovezené množstvo odpadu a zároveň spracuje domáci odpad rovnakého druhu najmenej v rovnakom množstve,

b) pri dovoze odpadu tvoreného zberovým papierom, železným šrotom alebo zberovým sklom záväzok spracovateľa, že spracuje celé dovezené množstvo odpadu a zároveň spracuje domáci odpad rovnakého druhu najmenej v množstve 40 % z celkovej hmotnosti spracovaného odpadu,

c) preukázanie spôsobu využívania alebo zneškodňovania odpadu vzniknutého pri spracúvaní odpadu ako druhotnej suroviny s uvedením jeho druhu a množstva.

(2) Ustanovenie odseku 1 písm. b) platí do 31. decembra 1997.

(3) Ak sa preukáže, že na území Slovenskej republiky sa nenachádza potrebné množstvo rovnakého odpadu a preto čiastočne alebo v celom rozsahu nemožno splniť podmienky podľa odseku 1 písm. a) a b), Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky môže na základe stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri vydávaní súhlasu na dovoz odpadu sčasti alebo v celom rozsahu upustiť od splnenia povinností podľa odseku 1 písm. a) a b).

(4) Žiadosť o vydanie súhlasu na dovoz odpadov na účel ich zneškodnenia33) okrem náležitostí podľa prílohy č. 7 nariadenia I. časti obsahuje dohody preukazujúce splnenie podmienok podľa osobitného predpisu.33a)

(5) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky posúdi žiadosť o dovoz odpadu z hľadiska plnenia povinností podľa osobitného predpisu.33b)

(6) Žiadosť o vydanie súhlasu na vývoz nebezpečných odpadov33c) obsahuje náležitosti podľa prílohy č. 7 nariadenia II. časti.

(7) Žiadosť o vydanie súhlasu na tranzitnú prepravu odpadov cez územie Slovenskej republiky 33d) obsahuje náležitosti podľa prílohy č. 7 nariadenia III. časti.

§ 32

Žiadosť o určenie osobitných podmienok pôvodcom a prevádzkovateľom zariadení na zneškodňovanie

Žiadosť o určenie osobitných podmienok34) musí obsahovať

a) hodnotenie stavu nakladania s odpadmi podľa prílohy č. 6 tohto nariadenia,

b) návrh požadovaných osobitných podmienok vrátane návrhu lehôt ich trvania,

c) odôvodnenie, prečo nie je možné plniť zákonom ustanovené povinnosti,

d) návrh opatrení, vrátane ich časového harmonogramu, na zosúladenie nakladania s odpadmi so zákonom o odpadoch.


ŠIESTA ČASŤ

Účinnosť

§ 33

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Mečiar v. r.


Príloha č. 1 nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb.

Analýza vlastností nebezpečného odpadu

1. Pôvodca odpadu, názov, adresa, IČO:
1.1. Miesto vzniku odpadu
Výrobný úsek:
Prevádzka, stredisko:
2. Údaje o druhu odpadu
2.1. Označenie odpadu
Názov odpadu:
Číslo odpadu:
2.2 Množstvo odpadu (t/r):
3. Vlastnosti, stav a zvláštne znamenia
3.1. Vlastnosť / stav pri 20 °C:
- tekutý - tuhý - vlhký - zrnitý
- hustý/pastovitý - homogénny - suchý - kusový
- bahnitý/ kalný - nehomogénny - práškový - hygroskopický
- viacfázový - suspenzia - emulzia - disperzia
3.2. Nebezpečné vlastnosti
Sú známe nebezpečné vlastnosti odpadu ohro-zujúce zdravie ľudí a / alebo životné prostredie?
- výbušnosť
- horľavosť kvapalín
- horľavosť tuhých látok
- schopnosť látok alebo odpadov sa samovoľne vznietiť
- schopnosť látok alebo odpadov uvoľňovať pri styku s vodou horľavé plyny
- oxidačná schopnosť
- tepelná nestálosť organických peroxidov
- akútna toxicita (jedovatosť)
- chronická toxicita (jedovatosť) a oneskorený účinok
- schopnosť látok alebo odpadov uvoľňovať pri styku so vzduchom alebo s vodou jedovaté plyny
- žieravosť, korozivita
- infekčnosť
- ekotoxicita
- následná nebezpečnosť
4. Farba
5. Pach
- intenzívny - slabý - bez zápachu - ako čo (porovnanie)
6.Rozpustnosť vo vode
- dobre rozpustné - málo rozpustné- čiastočne rozpustné
- nerozpustné- dispergujúce- suspendujúce
7.Rozpustnosť v iných rozpúšťadlách (pokiaľ je známa)
8.Ktoré emisie môžu vzniknúť pri pôsobení kyselín a lúhov
- s 0.1 molárnou kyselinou chlorovodíkovou:
- s 0.1 molárnym roztokom hydroxidom sodným:
- s inými:
9.Fyzikálne vlastnosti (pokiaľ sú známe alebo potrebné)
9.1.Zmena, stavu
Bod topenia, oblasť topenia:°C
Bod zmäknutia, oblasť zmäknutia:°C
Bod varu, oblasť varu pri tlaku kPa°C
9.2.Hustota pri°Ckg x m(-3)
Sypná hustota pri°Ckg x m(-3)
9.3.Veľkosť zrna alebo kusu:
9.4.Tlak pár pri°CkPa
9.5.Viskozita dynamická pri°CmPa x s
kinematická pri°Cm2 x s-1
9.6.Hodnota pH pri°C
9.7.Bod vzplanutia°C
9.8.Teplota zapálenia°C
9.9.Hranica explózie
dolná: %horná: %
9.10.Termický rozklad
Výhrevnosť: kJ x kg -1
Nebezpečné produkty pri rozklade:
Nebezpečné reakcie:
9.11.Ďalšie údaje:
10.Celkové hodnotenie odpadu
10.1.Spresnenie čísla odpadu podľa katalógu odpadov:
10.2.Návrh úpravy alebo zneškodnenia:
- je potrebné odpad upraviť
- odpad bude zneškodnený spaľovaním
- odpad bude zneškodnený skládkovaním

Príloha č. 2 nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb.

Analýza zloženia odpadu

Pre odpad, ktorý bol prvýkrát dodaný na úpravu alebo zneškodnenie, sa vykonáva analýze jeho zloženia podľa časti A tejto prílohy.

Ak už raz bol odpad prevzatý na úpravu alebo zneškodnenie alebo jeho zloženie je zneškodňovateľovi známe, potom sú pri ďalších dodávkach potrebné len tie analýzy, ktoré sa vzťahujú na toto zneškodnenie, alebo na overenie zloženia.

Pri analýze je potrebné uvádzať názov alebo princíp stanovenia.

Pri ďalšej dodávke odpadu sa vykonáva analýza zloženia odpadu podľa časti B tejto prílohy.

Odchýlky výsledkov analýzy podľa časti B pri opakovanej dodávke odpadu oproti výsledkom analýzy vykonanej pri prvej dodávke podľa časti A musí pôvodca zdôvodniť. Pri výrazných odchýlkach musí byť vykonaná nová analýza, rozsahom zodpovedajúca prvej dodávke podľa časti A.

ČASŤ A

1. Analýza pre úpravu odpadov

Meraná veličina Jednotka
vodivosť mS/m3
obsah tuhých látok percentuálne množstvo
uhľovodíky mg/l, mg/kg sušiny
olejovité (husté) mg/kg sušiny, v %
lipofilné látky
suma polycyklických g/l, g/kg sušiny
aromatických uhľovodíkov
(PAK)
fenolový index mg/l, mg/kg sušiny
absorbované organické g/l, g/kg sušiny
halogénované zlúčeniny
(AOX)
zmydliteľné tuky a oleje mg/l
suma polychlórovaných mg/kg alebo mgl
bifenylov a terfenylov
dusitany (N) mg/kg sušiny
kyanidy (ako CN-, ľahko uvoľniteľné) mg/l, mg/kg sušiny
antimón mg/kg sušiny
arzén mg/kg sušiny
bárium mg/kg sušiny
berýlium mg/kg sušiny
bór mg/kg sušiny
cín mg/kg sušiny
chróm (celkový) mg/kg sušiny
chróm VI. -mocný mg/kg sušiny
kadmium mg/kg sušiny
kobalt mg/kg sušiny
mangán mg/kg sušiny
meď mg/kg sušiny
nikel mg/kg sušiny
olovo mg/kg sušiny
ortuť mg/kg sušiny
selén mg/kg sušiny
striebro mg/kg sušiny
tálium mg/kg sušiny
telúr mg/kg sušiny
vanád mg/kg sušiny
zinok mg/kg sušiny
železo mg/kg sušiny

2. Analýza pre spaľovanie odpadov

Meraná veličina Jednotka
obsah vody percentuálne množstvo
obsah popola pri °C
suma polychlórovaných mg/kg alebo mg/l
bifenylov a terfenylov
celkový obsah chlóru mg/kg sušiny
alebo halogenidov alebo v %
obsah síry mg/kg sušiny, v %
antimón mg/kg sušiny
arzén mg/kg sušiny
bárium mg/kg sušiny
berýlium mg/kg sušiny
bór mg/kg sušiny
cín mg/kg sušiny
fluoridy mg/kg sušiny
chróm (celkový) mg/kg sušiny
chróm VI. -mocný mg/kg sušiny
kadmium mg/kg sušiny
kobalt mg/kg sušiny
mangán mg/kg sušiny
meď mg/kg sušiny
nikel mg/kg sušiny
olovo mg/kg sušiny
ortuť mg/kg sušiny
selén mg/kg sušiny
tálium mg/kg sušiny
telúr mg/kg sušiny
vanád mg/kg sušiny
zinok mg/kg sušiny

3. Analýza pre skládkovanie odpadov

Meraná veličina Odpad jednotka Výluh jednotka
pH hodnota
vodivosť mS/m
pach
biotest
suma polycyklických
aromatických mg/ks sušiny mg/l
uhľovodíkov (PAK)
fenolový index mg/l
chemická spotreba kyslíka
(CHSK) mg/l
uhľovodíky, celkove mg/l
prchavé organické
halogénované mg/l
zlúčeniny (POX)
extrahované organické
halogénované mg/kg sušiny mg/l
zlúčeniny (EOX)
aniónovo aktívne tenzidy mg/l
suma polychlórovaných
bifenylov (PCB) mg/kg sušiny mg/l
antimón mg/l
arzén mg/kg sušiny mg/l
bárium mg/l
berýlium mg/l
bór mg/l
cín mg/l
hliník mg/l
horčík mg/l
chróm (celkový) mg/l
chróm VI. -mocný mg/l
kadmium mg/kg sušiny mg/l
kobalt mg/l
mangán (celkovo) mg/l
meď mg/l
nikel mg/l
olovo mg/l
ortuť mg/kg sušiny mg/l
selén mg/l
striebro mg/l
tálium mg/l
telúr mg/l
vanád mg/l
vápnik mg/l
zinok mg/l
železo (celkovo) mg/l
amoniak mg/l
dusičnany mg/l
dusitany mg/l
chloridy mg/l
fluoridy mg/l
fosforečnany (P) mg/l
kyanidy (celkovo) mg/l
kyanidy (ako CN, ľahko uvoľniteľné) mg/kg sušiny mg/l
sírany mg/l
siričitany mg/l
sírniky mg/l

ČASŤ B

1. Analýza odpadov, určených na úpravu

Pri prevzatí odpadov na úpravu sa musia stanoviť tieto parametre:
1.1. organické odpady 1) (napr. olejovité)
pH hodnota
obsah oleja: %
obsah tuhých látok: %
obsah halogénov, celkovo: %
obsah dusičnanov: mg/kg alebo mg/l
obsah kyanidov (ako CN -, ľahko uvoľniteľné) 2): mg/l
obsah ťažkých kovov 3): mg/kg alebo mg/l
1.2. Anorganické odpady
pH hodnota:
vodivosť: mS/m
obsah kyanidov (ako CN-,ľahko uvoľniteľne) 2): mg/l
obsah chrómu Vl.-mocného: mg/l
obsah dusičnanov: mg/kg alebo mg/l
obsah ťažkých kovov 3): mg/kg alebo mg/l
obsah olejov: %
obsah tuhých látok: %

1) Pri prevzatí organických odpadov na úpravu sa odporúča rutinná analýza obsahu rozpúšťadiel v plynnej fáze z bezpečnostných dôvodov.2) Potrebné len pri pH > = 73) chróm, kadmium, ortuť, nikel, olovo

2. Analýza odpadov, určených na zneškodnenie spaľovaním

Pri prevzatí odpadov na spaľovanie sa musia stanoviť tieto parametre:
bod vznietenia: °C
tepelná hodnota: kJ/kg
obsah halogénov, celkovo: %
obsah síry: %
obsah vody: %
obsah popola pri °C: %
obsah ťažkých kovov 1) : mg/kg
obsah PCB a PCT: mg/kg alebo ppm

1) chróm, kadmium, ortuť, nikel, olovo, telúr, arzén, kobalt, meď, mangán

3. Analýza odpadov určených na skládkovanie

Rozsah analýz potrebný pri prevzatí odpadov v ďalších dodávkach na skládkovanie závisí od druhu skládky a stupňa nebezpečnosti odpadu.

Pri prevzatí odpadov na skládkovanie sa vykoná analýza náhodne vybraných vzoriek dodaných odpadov. Odporúčajú sa nasledovné testy:

– určenie obsahu vody

– skúška horľavosti

– skúška na ľahko uvoľňujúce sa rozpúšťadlá

– skúška vzniku plynov a tepla (hydrolýza)

– skúška pachu a vizuálna skúška

Okrem týchto testov sa môže pripraviť i výluh. Vo výluhu sa vykoná analýza napr.:

– halogénovaných uhľovodíkov

– pH hodnoty a vodivosti

– dusičnanov

– kyanidov

– chrómu VI.-mocného

– ťažkých kovov

Parametre pre rýchlotesty sa majú odvodiť od analýzy pri prvej dodávke odpadu.

Príloha č. 3 nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb.

Hraničné koncentrácie látok v odpade

Ukazovateľ Hraničná hodnota mg/kg suš.
1 suma polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAK) 100
2 suma polychlórovaných bifenylov (PCB) 100
3 extrahovateľné organické, halogénzlúčeniny (extrakt) 100
4 ľahko uvoľniteľné kyanidy 10 000
5 suma uhľovodíkov (minerálny olej) (hexánový extrakt) 50 000
6 benzén, toluén, xylén 5 000
7 fenoly 10 000
8 merkaptán 1 000
9 ortuť 3 000
10 arzén 1) 5 000
11 olovo 1) 10 000
12 kadmium 5 000
13 nikel 1) 5 000
14 obsah rozpustných solí (20 °C) 2) 300 000

1) Uvedené hraničné hodnoty sa nevzťahujú na odpad v sklennej alebo polosklennej forme (stvrdnuté zvyšky náterových hmôt, emailov, odpady zapracované do sklárskych, keramických alebo cementárskych výrobkov).2) Stanovené ako zvyšok na filtri po filtrácii výluhu, vzťahované na sušinu.

Príloha č. 4 nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb.

Triedy vylúhovateľnosti odpadov

Tabuľka č. 1

Hraničné koncentrácie látok vo vodných výluhoch pre triedu vylúhovateľnosti I

Ukazovateľ Jednotka Hraničná hodnota1)
1 pH - 5.5 - 10
2 vodivosť mS/m 100
3 zápach - žiadne
4 biotest - 2)
5 polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) mg/l 0.002
6 fenoly 3) mg/l 0.010
7 chemická spotreba kyslíka (CHSK) 4) mg/l 20
8 uhľovodíky celkové mg/l 0.1
9 prchavé organické halogénované zlúčeniny (POX) mg/l 0.03
10 aniónovo aktívne tenzidy 5) mg/l 0.1
11 benzén, toluén, xylén mg/l 0.03
12 vápnik mg/l 6)
13 horčík mg/l 6)
14 hliník mg/l 0.2
15 antimón mg/l 0.05
16 arzén mg/l 0.05
17 bárium mg/l 1.0
18 berýlium mg/l 0.005
19 bór mg/l 0.5
20 olovo mg/l 0.05
21 kadmium mg/l 0.005
22 chróm celk. mg/l 0.05
23 chróm V mg/l 0.02
24 železo mg/l 1.0
25 kobalt mg/l 0.05
26 meď mg/l 0.1
27 mangán mg/l 0.1
28 nikel mg/l 0.1
29 ortuť mg/l 0.001
30 selén mg/l 0.01
31 striebro mg/l 0.1
32 tálium mg/l 0.01
33 vanád mg/l 0.05
34 zinok mg/l 3.0
35 cín mg/l 0.05
36 fluór mg/l 1.5
37 amoniak mg/l 0.1
38 chloridy mg/l 200
39 kyanidy celk. mg/l 0.05
40 kyanidy ľahko uvoľnlteľné mg/l 0.01
41 dusičnany mg/l 50
42 dusitany mg/l 0.1
43 fosforečnany mg/l 1.0
44 sírany mg/l 250

1) Mimo ochranných pásiem vody.2) Len v špeciálnych prípadoch, dosiaľ nie je všeobecne stanovené.3) Fenoly prchajúce s vodnou parou (ako fenolový index).4) Oxidovateľnosť s KMnO4.5) Anionaktívne tenzidy prepočítané na dodecylsulfonan sodný.6) Ohraničené vodivosťou.

Tabuľka č. 2

Hraničné koncentrácie látok vo vodných výluhoch pre triedu vylúhovateľnosti II

UkazovateľJednotkaHraničná hodnota 1)
1pH-5.5 - 13
2vodivosťmS/m300 2)
3zápach-3)
4biotest-4)
5polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU)mg/l0.003 2)
6fenoly 5)mg/l1.0
7chemická spotreba 02 (CHSK) 4)mg/l80
8uhľovodíky celkovémg/l5.0
9prchavé organické halogénované uhľovodíky (POX)mg/l0.1 2)
10aniónovoaktívne tenzidy 6)mg/l2.0 2)
11vápnikmg/l7)
12horčíkmg/l7)
13hliníkmg/l10 2)
14antimónmg/l0.1 2)
15arzénmg/l0.1 2)
16báriummg/l10.0
17berýliummg/l0.005 2)
18bórmg/l3.0
19olovomg/l0.5 2)
20kadmiummg/l0.05 2)
21chróm celk.mg/l1.0 2)
22chróm VImg/l0.1 2)
23železomg/l20.0
24kobaltmg/l0.5 2)
25meďmg/l1.0 2)
26mangánmg/l10.0
27nikelmg/l0.5 2)
28ortuťmg/l0.005 2)
29selénmg/l0.1
30striebromg/l0.1 2)
31táliummg/l0.1 2)
32vanádmg/l0.2 2)
33zinokmg/l3.0 2)
34cínmg/l0.5 2)
35fluórmg/l5.0 2)
36amónium (NH4)mg/l5.0 2)
37chloridmg/l7)
38kyanidy celk.mg/l0.5 2)
39kyanidy ľahko uvoľniteľnémg/l0.1 2)
40dusičnan 8) (NO3)mg/l7)
41dusitany (NO2)mg/l1.0 2)
42fosforečnany (P)mg/l10.0
43síranymg/l7)
44sírnikymg/l1.0

1) Maximálne 3 ukazovatele môžu byť prekročené (s výnimkou parametrov označených 2)).2) Nie je povolené žiadne prekročenie hraničných hodnôt.3) Uvádza sa v skúšobnom protokole.4) Len v špeciálnych prípadoch, dosiaľ nie je všeobecne stanovené.5) Fenoly prchajúce s vodnou parou (ako fenolový index).6) Anionovo aktívne tenzidy prepočítané na dodecylsulfonan sodný.7) Ohraničené vodivosťou.

Tabuľka č. 3

Hraničné koncentrácie látok vo vodných výluhoch pre triedu vylúhovateľnosti III

Ukazovateľ Jednotka Hraničná hodnota1)
1 pH - 5.5-13 2)
2 hmotnosť sušiny zvyšku na filtri mg/l 20 000
3 polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) mg/l 0.005 2)
4 fenoly 3) mg/l 100
5 uhľovodíky celkové mg/l 100 4)
6 prchavé organické halogénované zlúčeniny (POX) mg/l 5.0
7 extrahovateľné organické halogén, zlúč. (EOX) mg/l 10.0
8 vápnik mg/l 5)
9 horčík mg/l 5)
10 hliník mg/l 5)
11 antimón mg/l 5.0
12 arzén mg/l 5.0
13 bárium mg/l 50.0
14 berýlium mg/l 0.5
15 bór mg/l 100
16 olovo mg/l 10.0
17 kadmium mg/l 0.5 2)
18 chróm celkový mg/l 50.0
19 železo mg/l 5)
20 kobalt mg/l 10.0
21 meď mg/l 10.0 2)
22 mangán mg/l 5)
23 nikel mg/l 50.0
24 ortuť mg/l 0.05 2)
25 selén mg/l 5.0
26 striebro mg/l 5.0
27 tálium mg/l 2.0 2)
28 vanád mg/l 20.0
29 zinok mg/l 100
30 cín mg/l 100
31 fluór mg/l 50.0
32 amoniak (NH4+) mg/l 5)
33 chlorid mg/l 5)
34 kyanidy celk. mg/l 20.0 2)
35 kyanidy ľahko uvoľniteľné mg/l 10.0
36 dusičnany 8) (NO3-) mg/l 5)
37 dusitany (NO2-) mg/l 5)
38 fosforečnany (P) mg/l 5)
39 sírany mg/l 5)

1) Maximálne 3 ukazovatele môžu byť prekročené (s výnimkou parametrov označených 2)).2) Nie je povolené žiadne prekročenie hraničných hodnôt.3) Fenoly prchajúce s vodnou parou (ako fenolový index).4) Celkové uhľovodíky (napr. extrakciou hexánom).5) Ohraničené rozpustným podielom.

Príloha č. 5 nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb.

Stavebné triedy skládok

Skládka 1. stavebnej triedy

Na skládkach 1. stavebnej triedy nie je potrebné budovať žiadne tesnenie dna a svahov. Dno sa musí vodorovne zarovnať, nevyžaduje sa odstraňovanie priesakovej vody ani opatrenia na odstraňovanie plynov.

Na skládkach 1. stavebnej triedy sa skládkujú odpady za nasledovných podmienok:

– celkový obsah anorganických škodlivých látok zodpovedá pôdnym referenčným hodnotám,

– obsah neutrálnych solí je nepatrný,

– obsah organických látok je nepatrný,

– xenobiotické organické látky sa nevyskytujú,

– možnosť vylúhovania organických látok je veľmi malá,

– pri zneškodňovaní sa nevytvárajú plyny.

Na skládky 1. stavebnej triedy je možné ukladať odpad, ktorého kvalita výluhu neprekročí hraničné hodnoty triedy vylúhovateľnosti I.

Skládky 2. a 3. stavebnej triedy

Skládky 2. a 3. stavebnej triedy spĺňajú nasledovné požiadavky:

– pred vybudovaním skládky sa stanovia škodlivé a zaťažujúce vplyvy existujúcich zariadení v okolí lokality skládky,

– úložná plocha skládky je umiestnená najmenej 1 meter nad najvyššou storočnou hladinou podzemnej vody,

– plocha dna skládky je zjazdná pre autá a stavebné stroje,

– povrchová vrstva dna skládky je upravená, korene rastlín odstránené a prirodzený podklad zhutnený, mäkké zeminy odstránené a nahradené vhodnými,

– skládky majú prirodzený, alebo umelý tesniaci systém základne a svahových plôch alebo ich kombináciu,

– tesniaci materiál je stabilný voči erózii,

– počas výstavby minerálneho tesnenia sa musia vykonať laboratórne skúšky za účelom kontroly tesnosti (priepustnosti) každej zhutňovanej vrstvy,

– pre prípravu minerálnej tesniacej vrstvy sa použijú horniny najmä s obsahom nontmorillonitu (napr. bentonitové íly), zmiešané zeminy s rôznou zrnitosťou, čím sa dosiahne zmenšenie podielu pórov,

– povrchová vrstva minerálnej tesniacej vrstvy nesmie obsahovať ostrohranné zrná, pokiaľ tesnenie je vytvorené kombinovaným tesniacim systémom,

– minerálny tesniaci materiál nemá obsahovať organické látky v množstve väčšom ako 5 %,

– výstavba tesniacej minerálnej vrstvy v nepriaznivých klimatických podmienkach je v súlade s ustanoveniami ČSN 73 6850 Sypané priehradné hrádze,

– v priebehu skládkovania je potrebné vytvoriť také podmienky, aby požadované fyzikálno-mechanické vlastnosti minerálnej vrstvy boli zachované po celú dobu prevádzky skládky,

– ako umelý tesniaci prvok sa použije vysokohustotná polyetylénová fólia (HDPE) primeranej hrúbky,

– medzi plastovou fóliou a vnútornou drenážnou vrstvou je vybudovaná ochranná medzivrstva z jemnozrnných materiálov s priemerom zrna do 2 mm,

– hrúbku fólie navrhne projektant, pričom jej voľbu zdôvodní,

– použitá tesniaca fólia má osvedčenie autorizovanej skúšobne určenej pre tento účel Ministerstvom životného prostredia SR. Do vytvorenia týchto pracovísk platí rozhodnutie príslušného úradu životného prostredia,

– zvarovanie fólie sa realizuje technológiou odporučenou výrobcom a výsledok kontroly zvarov sa uvedie v skúšobnom protokole,

– v prípade budovania kombinovaného tesnenia sa prvá tesniaca fólia uloží priamo na minerálne tesnenie,

– tesniace plastové fólie je potrebné ukladať na vyrovnaný, upravený a zhutnený podklad,

– plastová fólia je odolná voči chemickej agresivite priesakových vôd a mechanickému namáhaniu predpokladanému v skládke,

– na zachytávanie a riadené odvádzanie priesakových vôd je vybudovaná drenážna vrstva,

– ako materiál na vybudovanie drenážnej vrstvy sa odporúča štrk s veľkosťou valúnov 16 - 32 mm, ktorý neobsahuje vápnité prímesi,

– treba predchádzať poškodeniu minerálnej časti kombinovaného tesnenia zo spodu napr. presušením vplyvom zvýšeného drenážneho efektu, rozplavením intenzívnym prúdom vody a pod.,

– odvodňovacie potrubie má priemer najmenej 200 mm,

– materiál na odvodňovacie potrubie (perforované rúry) je odolný voči priesakovej vode a zaťaženiu zo skládky,

– na kontrolu a čistenie odvodňovacieho potrubia sa vybudujú revízne šachty s minimálnym vnútorným priemerom 1 mm, vzdialené od seba najviac 150 m a nepoužijú sa ako súčasť odplyňovacieho systému,

– pred vstupom do šachty je možnosť túto vždy prevetrať,

– k šachtám je zaistený prístup pre príslušnú techniku a vozidlá,

– odvodňovacie potrubie sa najmenej dvakrát do roka prečistí prepláchnutím,

– odvodňovacie potrubie je zaústené do akumulačnej nádrže priesakových vôd,

– sklony vnútornej drenáže k odberným miestam priesakovej vody sú najmenej 2 % (priečny spád),

– pozdĺžny spád odvodňovacieho potrubia je najmenej 1 %,

– priesakové vody je potrebné odvádzať počas celého obdobia prevádzky skládky a aj po jeho ukončení,

– na odvedenie povrchových vôd z okolia skládky je vybudovaný dostatočne dimenzovaný obvodný odvodňovací systém,

– na skládke je vybudovaná vnútorná drenáž, umožňujúca riadené zachytávanie a odvádzanie priesakovej vody.

Tesniace systémy skládok 2. a 3. stavebnej triedy

Skládka 2. stavebnej triedy

Tento typ skládok sa môže budovať na slabo priepustnom podloží (vo vzťahu k dnu skládky), charakterizovanom súčiniteľom filtrácie najviac k = 1.10-7 m.s-1, pričom jeho minimálna mocnosť musí byť najmenej T = k.3.108 (T = mocnosť vrstvy v metroch).

Ak bude súčiniteľ filtrácie geologického podložia dna skládky vyšší ako k = 1.10-7 m.s-1, alebo ak mocnosť tejto vrstvy je menšia ako T = k.3.108 m, je potrebné vybudovať tesniaci prvok minimálne s takou tesniacou účinnosťou, aby sa dosiahli požadované parametre. Ako tesniaci prvok možno použiť plastovú fóliu, alebo minerálne tesnenie. Pritom mocnosť umelého minerálneho tesnenia nesmie byť menšia ako 0,6 m.

Skládka 3. stavebnej triedy

1. Skládky možno budovať bez ďalších tesniacich prvkov v lokalitách, kde:

a) podložie skládky tvorí tzv. prirodzená, alebo technická (umelo vybudovaná) geologická bariéra, ktorá je charakterizovaná minimálnou mocnosťou 3 m a ktorej priepustnosť je vyjadrená súčiniteľom filtrácie k = 1.10-9 m.s-1, alebo

b) podložie skládky tvorí tzv. prirodzená, alebo technická geologická bariéra, ktorá je charakterizovaná súčiniteľom filtrácie nižším ako k = 1.10-8 m.s-1 a s minimálnou mocnosťou vrstvy T = k.3.109.

2. Pri výstavbe skládok je potrebné použiť umelé tesniace prvky v lokalitách, kde prirodzená alebo technická geologická bariéra je charakterizovaná súčiniteľom filtrácie vyšším ako k = 1.10-7 m.s-1 a mocnosťou vrstvy menšou ako T = k.3.108 m, je potrebné vybudovať kombinované tesnenie z plastovej fólie a minerálneho tesnenia. Minerálne tesnenie musí spĺňať nasledovné podmienky:

– súčiniteľ filtrácie je nižší ako k = 1.10-7 m.s-1,

– mocnosť tesnenia je T = k.3.108 m, minimálne však 0,60 m

Príloha č. 6 nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb.

Hodnotenie stavu nakladania s odpadmi

1. Pôvodca v hodnotení stavu nakladania s odpadmi uvedie najmä:

a) materiálovú a energetickú bilanciu,

b) porovnanie používaných technologických postupov a technológií so stavom súčasnej techniky používanej vo vyspelých krajinách v obdobných prípadoch,

c) posúdenie vplyvu prevádzky z hľadiska množstva a druhov produkovaných odpadov na jednotlivé zložky životného prostredia,

d) možnosti využitia ním vyprodukovaných odpadov.

2. Prevádzkovateľ zariadenia v hodnotení stavu nakladania s odpadmi uvedie najmä:

a) zhodnotenie technickej úrovne prevádzky zariadenia,

b) posúdenie technológie zneškodňovania odpadov.

3. Pri zhodnotení technickej úrovne prevádzky spaľovne sa uvedie najmä:

a) spôsob spaľovania v závislosti od druhu odpadu,

b) úroveň systému kontroly pracovného režimu,

c) druh odpadov, ktoré sú výsledkom spaľovacieho procesu.

4. Pri hodnotení technickej úrovne skládky sa uvedie najmä:

a) úroveň technológie zneškodňovania odpadov,

b) technický stav objektov a zariadení, ktoré slúžia na prevádzku skládky,

c) druh a množstvo odpadov a spôsob ich uloženia na skládke,

d) potreba a spôsob prípadnej sanácie skládky alebo jej časti.

5. Pri hodnotení technickej úrovne prevádzky zariadenia, na ktorom sa zneškodňujú zvláštne odpady, sa posúdi aj:

a) spôsob preberania odpadov určených na zneškodnenie,

b) spôsob triedenia a uskladnenia odpadov,

c) osobitne spôsob nakladania s nebezpečnými odpadmi, a to od ich prevzatia až po zneškodnenie.

Príloha č. 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 606/1992 Zb.

I. Náležitosti žiadosti o vydanie súhlasu na dovoz odpadov.

a) Povinné náležitosti žiadosti sú tieto:

1. vyplnené tlačivo ŠEVT–01 305 0 (MŽP SR) – žiadosť o súhlas na dovoz – vývoz odpadov, 4-krát,

2. koncesia na podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi, ak sa dovoz odpadu uskutočňuje na účel podnikania s odpadmi,

3. povolenie príslušného orgánu štátnej správy na prevádzkovanie zariadenia na spracúvanie alebo zneškodňovanie odpadu,

4. doklad o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu,1)

5. zmluva uzatvorená medzi pôvodcom (dodávateľom) a príjemcom dovezeného odpadu,

6. zmluvné zabezpečenie spätného prevzatia odpadu jeho pôvodcom (vývozcom) v prípade, ak príjemca odmietne prevziať alebo neprevezme dovezený odpad,

7. preukázanie zabezpečenia využívania alebo zneškodňovania odpadov vzniknutých pri spracúvaní dovezených odpadov,

8. preklad cudzojazyčných dokladov do štátneho jazyka.

b) Náležitosti, ktorých doplnenie možno požadovať:

1. súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom,

2. materiálová bilancia procesu, v ktorom príjemca odpadu využíva dovezený odpad ako druhotnú surovinu,

3. vyhodnotenie dovozu odpadov za obdobie, na ktoré bol v minulosti vydaný súhlas,

4. vyhodnotenie spracovaného množstva odpadov rovnakého druhu z domácich zdrojov za obdobie podľa bodu 3.

II. Náležitosti žiadosti o vydanie súhlasu na vývoz nebezpečných odpadov sú tieto:

1. vyplnené tlačivo ŠEVT – 01 305 0 (MŽP SR) – žiadosť o súhlas na dovoz – vývoz odpadov, 4-krát,

2. koncesia na podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi, ak sa dovoz odpadu uskutočňuje na účel podnikania s odpadmi,

3. zmluva medzi pôvodcom a odberateľom odpadu,

4. zmluvné zabezpečenie spätného prevzatia odpadu pôvodcom (vývozcom), ak zásielku nemožno doručiť alebo príjemca zásielku neprevezme,

5. návrh opatrení pre prípad havárie dopravného prostriedku s nákladom odpadu,

6. písomný súhlas orgánu štátnej správy štátu dovozu na dovoz nebezpečných odpadov a všetkých tranzitných štátov na tranzitnú prepravu,

7. preklad cudzojazyčných dokladov do štátneho jazyka,

8. doklad o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu.1)

III. Náležitosti žiadosti o vydanie súhlasu na tranzitnú prepravu odpadov cez územie Slovenskej republiky sú tieto:

1. vyplnené tlačivo ŠEVT–01 306 0 (MŽP SR) – žiadosť o súhlas na tranzitnú prepravu odpadov cez územie Slovenskej republiky, 4-krát,

2. návrh opatrení pre prípad havárie dopravného prostriedku s nákladom odpadu,

3. písomný súhlas orgánu štátnej správy štátu dovozu,

4. písomný súhlas orgánu štátnej správy tranzitného štátu,

5. zmluva s odberateľom odpadu v štáte dovozu,

6. preklad cudzojazyčných dokladov do štátneho jazyka,

7. doklad o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu.1)

Poznámky pod čiarou

1) § 2 ods. 6 zákona č. 238/1991 Zb. o odpadoch (ďalej len „zákon o odpadoch“).

2) Opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie, ktorým sa vyhlasuje Kategorizácia a katalóg odpadov, vyhlásené v čiastke 69/1991 Zb.

3) § 5 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch.

4) ČSN 46 5735 Priemyselné komposty.

5) § 11 ods. 5 písm. b) zákona SNR č. 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve.

6) Tlačivo ŠEVT 01 302 0 (MŽP SR).

7) Napr. ČSN 83 0915 - Objekty pre manipuláciu s ropnými látkami a ich skladovanie.

8) ČSN 01 8001 - Bezpečnostné značky.

9) Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID),
Príloha I k Jednotným právnym predpisom pre zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave tovaru (CIM) tvoriaci dodatok B k Dohode o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF); (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb.).
Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR); (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb.).
Zákon č. 68/1979 Zb. o cestnej doprave a vnútroštátnom zasielateľstve v znení zákona č. 118/1990 Zb.
Zákon SNR č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.

10) § 5 ods. 1 písm. b) zákona SNR č. 494/1991 Zb.

11) § 5 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 494/1991 Zb.

12) § 5 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 494/1991 Zb.

13) § 13 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona SNR č. 494/1991 Zb.

14) § 3 písm. a) až c) zákona č. 309/1991 Zb.

15) ČSN 65 0201 Horľavé kvapaliny. Prevádzkárne a sklady.

16) § 15 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení neskorších predpisov.

17) § 30 vyhlášky Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 117/1987 Zb. o starostlivosti o zdravie zvierat.

18) § 38 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SSR č. 103/1984 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám.

19) Napr. zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon), zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 45/1966 Zb. o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vyhláška Ministerstva zdravotníctva SSR č. 15/1972 Zb. o ochrane a rozvoji prírodných liečivých kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov v znení vyhlášky č. 77/1983 Zb., zákon SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení neskorších predpisov, zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení neskorších predpisov, zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (plynárenský zákon), zákon SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

20) § 4 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

21) § 4 písm. b) a § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 494/1991 Zb.

22) Smernica Slovenského geologického úradu na zostavovanie máp vhodnosti územia pre skládky odpadov v mierke 1 : 50 000 z apríla 1992.

23) § 5 ods. 2 písm. a) zákona SNR č. 494/1991 Zb.

24) § 4, 4a, 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

25) § 22 a 23 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).

26) Vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 19/1987 Zb., ktorou sa ustanovujú požiadavky na ochranu pred výbuchmi horľavých plynov a pár.
ČSN 34 1480 Triedy výbušnosti.

27) § 4 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch.

28) § 4 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch.

29) § 26 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

30) § 5 ods. 2 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.

31) § 52 zákona č. 455/1991 Zb.

32) § 3 ods. 5 a § 4 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch.

33) § 3 ods. 4 písm. d) zákona o odpadoch.

33a) § 3 ods. 4 písm. a) až c) zákona o odpadoch.

33b) § 3 ods. 2 a 3 zákona o odpadoch.

33c) § 4 ods. 1 písm. e) zákona o odpadoch.

33d) § 4 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch.

34) § 15 zákona o odpadoch.

1) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené