389

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva obrany

z 22. júna 1992

o rokovacom poriadku pre vojenské obvodové a vyššie vojenské súdy

Federálne ministerstvo obrany podľa § 62 ods. 2 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, podľa § 391a ods. 1 a § 391 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov ustanovuje:


PRVÁ ČASŤ

ORGANIZÁCIA PRÁCE NA VOJENSKÝCH SÚDOCH

§ 1

Základy organizácie

(1) Vojenský obvodový súd sa skladá z predsedu, prípadne podpredsedu, ďalších sudcov a prísediacich. Vojenský obvodový súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom.1) Vyšší vojenský súd sa skladá z predsedu, podpredsedu, ďalších sudcov a prísediacich. Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch.2)

(2) Základom vnútorného usporiadania vojenských súdov (ďalej len „súd“) je ich rozdelenie na senáty. Administratívne a iné kancelárske práce vykonáva súdna kancelária.

§ 2

Rozvrh práce

(1) Rozdelenie prác na súdoch je určené na kalendárny rok rozvrhom práce, ktorý schvaľuje predseda súdu. V rozvrhu práce sa uvedie hodnosť, meno a priezvisko predsedu a podpredsedu súdu, pracovný čas, doba styku s občanmi a pridelenie rokovacích dní pre jednotlivé senáty. Určuje sa rozdelenie trestných vecí do senátov. Pri vojenských obvodových súdoch sa tiež určia trestné veci a ostatná pôsobnosť sudcov k vojenským útvarom a zložkám ozbrojených zborov pridelených do senátov. Rozvrh práce obsahuje tiež rozdelenie prác súdnej kancelárie a na úseku štatistiky.

(2) V prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu alebo výrazných rozdielov v pracovnom vyťažení určí predseda súdu rozsah presunu agendy do iného senátu.

(3) V prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi vykonať jednotlivé úkony v konaní, môže predseda súdu nimi poveriť iného sudcu.

(4) Opatrenia podľa odsekov 2 a 3 vykonáva predseda súdu v súlade s určeným zastupovaním v rozvrhu práce, pokiaľ zabezpečenie riadneho chodu súdu nevyžaduje iný postup. Rovnako postupuje aj v prípade vylúčenia sudcu (§ 31 Tr. por.).

§ 3

Úkony mimo súdnej budovy

(1) Ak sa má niektorý úkon súdu vykonať mimo pracoviska súdu v budove štátneho orgánu alebo štátneho ústavu, zariadenia, podniku alebo inej právnickej osoby, treba úkon vopred dohodnúť s ich vedúcim.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o vykonanie dôkazu.

(3) Súdne úkony v budovách a miestnostiach osôb, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunity, sa môžu vykonať len v súlade s normami medzinárodného práva. O takých úkonoch musí súd upovedomiť správu vojenských súdov Federálneho ministerstva obrany, ktorá zabezpečí prostredníctvom Federálneho ministerstva zahraničných vecí príslušné opatrenia na ich vykonanie.

(4) Súdne úkony v budovách Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a miestach, kde rokujú, sa spravujú osobitnými predpismi.3)

DRUHÁ ČASŤ

ÚLOHY PRACOVNÍKOV VOJENSKÝCH SÚDOV

§ 4

Úlohy pracovníkov všeobecne

(1) Predseda, prípadne podpredseda vojenského súdu v súlade s rozvrhom práce vykonáva súdnictvo ako predseda senátu alebo samosudca. Predseda súdu vykonáva správu súdu a zabezpečuje jeho riadny chod po personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej stránke a plní ďalšie povinnosti vyplývajúce z jeho služobného pomeru.4)

(2) Úlohy výkonu súdnictva na vojenských obvodových a vyšších vojenských súdoch plnia tiež sudcovia, prísediaci, justiční čakatelia a pracovníci odborného aparátu súdu.

(3) Sudcovia, prísediaci, justiční čakatelia a pracovníci odborného aparátu súdov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom súdnictva. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po skončení služobného alebo pracovného pomeru.

(4) Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže sudcu zbaviť predseda súdu.5) Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže pracovníka odborného aparátu zbaviť predseda príslušného súdu.

§ 5

Jednoduché úkony vykonávané justičnými čakateľmi a pracovníkmi poverenými vedením súdnej kancelárie

(1) Predseda súdu môže poveriť justičných čakateľov a prípadne pracovníkov poverených vedením súdnej kancelárie, aby vykonávali pod dozorom sudcu tieto jednoduché úkony vyhradené podľa zákonov o súdnom konaní predsedovi senátu (samosudcovi):

a) dožiadanie v jednoduchých veciach,

b) doručovanie súdnych písomností osobám vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody a spisovanie zápisnice o tomto úkone,

c) spisovanie podaní včítane návrhov a opravných prostriedkov v jednoduchých veciach,

d) rozhodnutie o vrátení veci dôležitej pre trestné konanie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

e) rozhodnutie o povinnosti odsúdeného uhrádzať trovy trestného konania určené paušálnou sumou a trovy spojené s výkonom väzby a o povinnosti odsúdeného nahradiť odmenu a hotové výdavky uhradené ustanovenému obhajcovi štátom,

f) opatrenia potrebné na výkon trestu odňatia slobody,

g) rozhodnutia o zápočte väzby a trestu,

h) opatrenia vo veciach výkonu trestu prepadnutia majetku,

i) výzva na zaplatenie peňažného trestu alebo poriadkovej pokuty a opatrenia súvisiace s uskutočňovaním výkonu rozhodnutia o nich,

j) opatrenia potrebné na výkon iných uložených trestov,

k) opatrenia na výkon ochranného liečenia, ochrannej výchovy a zhabania veci,

l) zabezpečovanie podkladov pre rozhodnutie o osvedčení pri podmienečnom odsúdení, podkladov v konaní o podmienečnom prepustení, o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti a od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, podkladu pre rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody a zahladenie odsúdenia,

m) upovedomenie o podmienečnom prepustení a o zahladení odsúdenia,

n) podávanie ďalších dodatočných správ registrom trestov,

o) rozhodnutie o výške odmeny ustanoveného obhajcu a o znalečnom a tlmočnom,

p) účasť pri návštevách obvinených vo väzbe,

q) kontrola korešpondencie obvinených.

(2) Justiční čakatelia a pracovníci poverení vedením súdnej kancelárie môžu na základe poverenia predsedu súdu vykonávať v trestnom konaní podľa pokynov predsedu senátu (samosudcu) aj iné úkony súvisiace s výkonom rozhodnutia.

(3) Predseda súdu môže poveriť niektorých pracovníkov poverených vedením súdnej kancelárie alebo justičných čakateľov, ak to považuje pre zníženie pracovného zaťaženia sudcov bez ujmy na kvalite a hospodárnosti prác za účelné, aby vyhotovovali štatistické listy a vykonávali v určenom rozsahu ďalšie práce v odbore štatistiky.

(4) Určenie výšky svedočného a trestných veciach môže predseda senátu (samosudca) zveriť pracovníkovi poverenému vedením súdnej kancelárie s výnimkou rozhodnutia podľa § 29.

(5) Predseda senátu (samosudca), ktorému bola vec prikázaná alebo ktorému podľa rozvrhu práce patrí, dbá na to, aby právne úkony, ktoré vykonáva pracovník tým poverený, boli správne a včas vybavované.

§ 6

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu justičného čakateľa alebo pracovníka povereného vedením súdnej kancelárie

(1) Proti rozhodnutiu vydanému justičným čakateľom alebo pracovníkom povereným vedením súdnej kancelárie vo veciach uvedených v § 5 ods. 1 možno podať opravný prostriedok za rovnakých podmienok ako proti rozhodnutiu predsedu senátu (samosudcu). Podaný opravný prostriedok sa predloží predsedovi senátu (samosudcovi); ak predseda senátu tomuto nevyhovie, predloží vec súdu druhého stupňa na rozhodnutie.

(2) Ak predseda senátu (samosudca) rozhodne o opravnom prostriedku sám, považuje sa jeho rozhodnutie za rozhodnutie súdu prvého stupňa; proti nemu prislúcha opravný prostriedok podľa všeobecných ustanovení o konaní pred súdmi.

TRETIA ČASŤ

POJEDNÁVANIE VOJENSKÉHO SÚDU

§ 7

Zoznam prejednávaných vecí

Predseda senátu (samosudca) urobí opatrenie, aby zoznam všetkých vecí, v ktorých je nariadené hlavné pojednávanie, verejné a neverejné zasadanie na ten istý deň, bol vyvesený na dverách pojednávacej siene. V zozname sa uvedú predseda senátu (samosudca), spisová značka, meno a priezvisko obžalovaných bez uvedenia hodnosti a čas pojednávania.

Dôstojnosť súdneho pojednávania

§ 8

(1) Pred začatím pojednávania vyvolá zapisovateľ pred dverami pojednávacej siene hlasne a zrozumiteľne vec, ktorá sa bude prejednávať. Zároveň predbežne zistí, či sa ustanovili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané, a vyzve ich, aby vstúpili do pojednávacej siene. Vyvolanie veci týmto spôsobom možno nahradiť vhodným technickým zariadením. Nie je prípustné, aby sa okrem súdnych osôb niekto ďalší zdržiaval v pojednávacej sieni pred vyvolaním veci.

(2) Do pojednávacej siene sa vstupuje s nepokrytou hlavou; to sa nevzťahuje na príslušníkov ozbrojených zborov v službe a na ženy.

§ 9

Po dobu prítomnosti v pojednávacej sieni sa predvedeným zaisťovacie prostriedky snímajú. Ponechať, prípadne ich znovu priložiť možno len na pokyn predsedu senátu (samosudcu). Pri rozhodovaní o takom opatrení zváži predseda senátu (samosudca) najmä, či podľa dostupných informácií o predvádzanom existuje dôvodné podozrenie z pokusu o útek, napadnutia prítomných osôb alebo iného násilného konania. Ponechanie alebo znovupriloženie zaisťovacích prostriedkov sa uvedie v zápisnici o pojednávaní.

§ 10

(1) Pri príchode alebo odchode senátu (samosudcu) vstanú osoby prítomné v pojednávacej sieni. Ak nie je k dispozícii poradná sieň, musia byť sudcovia v rovnošate a na svojich miestach už pri vyvolaní veci.

(2) K senátu (samosudcovi) sa hovorí len postojačky. Predseda senátu (samosudca) však môže dovoliť osobám, ktorých vek alebo zdravotný stav to odôvodňuje, aby pri prednesoch aj výpovedi sedeli.

(3) Postojačky vypočujú všetci prítomní, včítane senátu a zapisovateľa, vyhlásenie výroku rozsudku. Inak počas pojednávania sedia všetci prítomní na svojich miestach.

(4) Osoby prítomné v pojednávacej sieni sú povinné zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť hladký priebeh súdneho pojednávania.

(5) Stranám a ich zástupcom treba umožniť, aby sa v priebehu pojednávania navzájom poradili o svojich stanoviskách a návrhoch. Za tým účelom možno pojednávanie na primeraný čas prerušiť.

(6) Fajčenie alebo požívanie jedál a nápojov v pojednávacej sieni je zakázané.

§ 11

(1) V pojednávacej sieni sa všetkým, s výnimkou osôb mladších ako pätnásť rokov, vyká.

(2) Senát, zapisovateľ i ostatné prítomné osoby sa navzájom oslovujú „pán - pani - slečna“ s pripojením hodnosti, funkcie alebo procesného postavenia, v ktorom oslovený vystupuje, alebo jeho akademického titulu. Iba osoby mladšie ako pätnásť rokov možno osloviť, ak sa to javí účelné na prekonanie ich hanblivosti, len menom.

(3) Ak je nevyhnutné rozlíšiť osoby v rovnakom procesnom postavení, možno oslovenie podľa predchádzajúceho odseku doplniť aj priezviskom konkrétnej osoby.

§ 12

(1) Pred vyhlásením rozhodnutia sa senát odoberie do poradnej siene. Ak nie je k dispozícii poradná sieň, vyzve predseda senátu prítomných, aby pojednávaciu sieň opustili.

(2) Pred návratom súdu z poradnej siene zariadi zapisovateľ, aby účastníci pojednávania zaujali opäť svoje miesta v pojednávacej sieni. Ak sa porada konala priamo v pojednávacej sieni, vyzve zapisovateľ po skončení porady účastníkov na návrat do pojednávacej siene, prípadne sa na výzvu použije vhodné technické zariadenie.

(3) Obdobne ako senát postupuje aj samosudca.

§ 13

(1) Pred vyhlásením rozsudku vyzve predseda senátu (samosudca) prítomných, aby povstali. Sám vyhlasuje rozsudok až do konca výrokovej časti takisto postojačky, dôstojným spôsobom, plynule a nahlas.

(2) Po vyhlásení výrokovej časti rozsudku vyzve predseda senátu (samosudca) prítomných, aby si sadli, a sám, takisto posediačky, zrozumiteľne a presvedčivo rozsudok odôvodní a poučí o opravnom prostriedku.

(3) Obdobne sa postupuje aj pri vyhlasovaní výroku a odôvodnení uznesenia s tým rozdielom, že sa celé uznesenie vyhlasuje posediačky.

(4) Po úplnom vyčerpaní obsahu pojednávania vyhlási predseda senátu (samosudca) pojednávanie za skončené a vyzve prítomných, aby sa vzdialili z pojednávacej siene.

§ 14

(1) Ak je verejnosť vylúčená, oznámi sa také rozhodnutie senátu (samosudcu) zreteľne na dverách pojednávacej siene zároveň so zákazom vstupu nepovolaným osobám.

(2) Ak možno očakávať, že občania prejavia o prejednanie niektorej veci väčší záujem, urobí predseda senátu (samosudca) opatrenia na dôstojný priebeh pojednávania. Najmä nariadi prejednanie veci do vhodnej pojednávacej siene, pričom v prípade nebezpečenstva preplňovania pojednávacej siene je oprávnený regulovať prístup vydaním vstupeniek. O tom musí vyť verejnosť vhodným spôsobom informovaná.

Niektoré ďalšie úkony súdu

§ 15

Pribratie tlmočníka

(1) Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti alebo ak obvinený vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa pojednávanie vedie, priberie sa tlmočník. Tlmočník môže byť zároveň zapisovateľom. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

(2) Podľa ustanovenia odseku 1 sa postupuje obdobne aj pri výsluchu hluchých, nemých alebo hluchonemých osôb, ak sa nemožno s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.

§ 16

Predvolanie niektorých osôb na súdne úkony

(1) Príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov v činnej službe sa predvolávajú, prípadne upovedomujú prostredníctvom príslušného veliteľa (náčelníka). Ak má byť osoba predvedená, zasiela vojenský súd žiadosť o prevedenie nadriadenému, ktorému je predvádzaný, príp. eskortovaný podriadený.

(2) Osoby, ktoré nie sú príslušníkmi ozbrojených síl alebo zborov v činnej službe, predvádzajú orgány polície. O predvedenie takých osôb žiada súd útvar polície príslušný podľa miesta pobytu tejto osoby.

(3) Osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu alebo väznice s dožiadaním o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo väzbe v inej veci, je potrebné k dožiadaniu pripojiť písomný súhlas príslušného prokurátora, predsedu senátu alebo samosudcu s predvedením.

(4) Osoby, ktoré sa nachádzajú v ústavoch ochranného liečenia, ochrannej výchovy a psychiatrických liečebniach, sa predvolávajú prostredníctvom týchto ústavov (zdravotníckych zariadení), ktoré zabezpečia ich predvedenie.

§ 17

Zasielanie súdnych písomností v niektorých prípadoch

(1) Písomnosť určená tomu, na kom sa vykonáva trest odňatia slobody alebo kto je vo väzbe, doručuje sa prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu a väznice, v ktorej je umiestnený, alebo pri nevyhnutnom urýchlení aj osobne povereným pracovníkom súdu.

(2) Písomnosť určená príslušníkovi ozbrojených síl a ozbrojených zborov v činnej službe, ktorý nie je hromadne ubytovaný vo vojenských objektoch alebo objektoch ozbrojených zborov, doručuje sa priamo; v ostatných prípadoch sa doručuje prostredníctvom jeho nadriadeného. Ak útvar, v ktorom vojak koná službu, nie je známy, doručuje sa písomnosť prostredníctvom posádkovej správy; ak nie je známa, prostredníctvom vojenskej okresnej správy.

§ 18

Zápisnice v konaní pred súdom

(1) Zápisnica o pojednávaní sa diktuje nahlas, aby prítomní diktované znenie počuli. Predseda senátu (samosudca) môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice nadiktoval. Táto okolnosť sa zaznamená v zápisnici.

(2) Zápisnicu o pojednávaní možno vyhotoviť podľa nahlas diktovaného znenia tesnopisom alebo záznamovou technikou; o tom sa v zápisnici pripojí doložka, v ktorej sa uvedie meno a priezvisko pracovníka, ktorý zápisnicu podľa záznamu vyhotovil. Predseda senátu (samosudca) je povinný overiť, či obsah vyhotovenej zápisnice je totožný s obsahom záznamu, a správnosť vyhotovenia zápisnice potvrdí svojím podpisom. Pokiaľ zákony o konaní pred súdom neustanovujú inak, nie je potrebné záznam uchovávať. Ak je zápisnica o pojednávaní vyhotovená týmto spôsobom, možno upustiť od prítomnosti zapisovateľa na pojednávaní, s výnimkou hlavného pojednávania, verejného a neverejného zasadania.

(3) Zápisnica o výpovedi toho, kto nevypovedá v českom alebo slovenskom jazyku, sa zapíše v niektorom z týchto jazykov. Ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník jej príslušnú časť, pokiaľ možno, tiež v jazyku, v ktorom vyslúchaný vypovedá.

(4) Ak na porade o hlasovaní nie je prítomný zapisovateľ, spíše a zalepí zápisnicu o hlasovaní predseda senátu alebo ním poverený člen senátu; v zápisnici sa vyznačí, kto ju spísal, a podpíšu ju všetci členovia senátu.

(5) Zápisnicu o hlasovaní smie otvoriť len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o riadnom opravnom prostriedku a predseda senátu najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona a odvolaní, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nahliadnutí ju opäť zalepí, opatrí odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky a otvorenie potvrdí svojím podpisom.

(6) Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa senát uzniesol jednomyseľne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená, že uznesenie sa urobilo bez prerušenia pojednávania.

§ 19

Použitie úradnej pečiatky

Odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky opatruje súd najmä odpisy (rovnopisy) vyhotovenia súdnych rozhodnutí, doložku o právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí, nariadenie výkonu trestu a ochranných opatrení, príkaz na zatknutie, príkaz na prijatie do väzby a príkaz na prepustenie z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody, žiadosť o vypátranie pobytu osôb, opatrenie o ustanovení obhajcu, ako aj všetky písomnosti určené pre súdy alebo iné orgány v cudzine.

§ 20

Vyznačenie právoplatnosti

Len čo sudca zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaznamená to na vyhotovenom rozhodnutí založenom v spise s uvedením dňa, kedy nastala právoplatnosť, a pripojí svoj čitateľný podpis a dátum vyznačenia. Ak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť len sčasti, je potrebné to v zázname presne vyjadriť. Keď sa podal návrh na doplnenie rozsudku, nie je to na prekážku tomu, aby bola vyznačená právoplatnosť rozhodnutia.

§ 21

Doložka o právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia

(1) Na žiadosť toho, komu bol rovnopis rozhodnutia doručený skôr, než rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí súd na predloženom rovnopise rozhodnutia doložku o právoplatnosti.

(2) Na žiadosť toho, komu bol doručený rovnopis rozhodnutia, vyznačí súd na predloženom rozhodnutí doložku vykonateľnosti rozhodnutia.

(3) Podanie návrhu na doplnenie rozsudku nie je na prekážku pripojenia doložky o právoplatnosti a doložky vykonateľnosti rozhodnutia.

§ 22

Rovnopis podania

(1) Písomné podania treba predložiť súdu v toľkých rovnopisoch, koľko ich je potrebných, aby po jednom rovnopise mohol dostať súd a každý, komu sa majú tieto písomnosti doručiť.

(2) Ak účastník nepredloží v určenej lehote potrebný počet rovnopisov písomného podania, hoci bol na to vyzvaný, môže tieto rovnopisy vyhotoviť súd na trovy účastníka; na to musí byť účastník vo výzve upozornený. Trovy sa vyznačia v zozname trov.

§ 23

Rekonštrukcia spisu

(1) Spisy, ktoré boli úplne alebo sčasti zničené alebo sa stratili, rekonštruuje, ak je to potrebné, na návrh alebo bez návrhu podľa záznamov v registroch a iných evidenčných pomôckach súd, ktorý vo veci uskutočňoval konanie v prvom stupni. O tom vyhotoví záznam, v ktorom vyznačí deň podania návrhu, dátumy všetkých pojednávaní, dátumy rozhodnutí vo veci, údaj, či bol, kým bol a kedy bol podaný opravný prostriedok a spôsob jeho vybavenia. Údaje o súdnych poplatkoch sa nevyznačujú.

(2) Súd obstará overené odpisy rovnopisov vyhotoveného rozhodnutia alebo iných písomností, ktoré má sám, alebo ktoré si vyžiada od iného súdu alebo iného štátneho orgánu. Na overených odpisoch rovnopisov pripojí doložku, že odpis nahrádza zničenú alebo stratenú listinu. Za tým účelom môže uložiť stranám, ich zástupcom a iným osobám, aby predložili rovnopisy podaní, odpisy rozhodnutí a iné písomnosti; tieto listiny súd po zaobstaraní overeného odpisu vráti.

(3) Ak prostriedky uvedené v odseku 2 nestačia, súd vykoná potrebné vyšetrenia, najmä za účelov osvedčenia toho, ako boli výpovede protokolované, vyslúchne osoby, ktoré boli vyslúchnuté ako strany, svedkovia, znalci, prípadne vykoná iné osvedčenia a výsledok týchto vyšetrení zachytí v zápisnici o rekonštrukcii. Zápisnicou o rekonštrukcii sa nahrádzajú listiny, najmä rôzne podania, zápisnice o pojednávaní a prílohy. Odpis zápisnice o rekonštrukcii sa doručí známym stranám. Ak strany vznesú námietky proti zneniu zápisnice, súd ich k nej pripojí.

§ 24

Vydanie úradných potvrdení

Predseda senátu (samosudca) môže na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo spisu, prípadne odpis niektorej písomnosti po zaplatení súdneho poplatku.

§ 25

Vyžadovanie súčinnosti od polície a iných orgánov

(1) Súdy sú oprávnené vyžadovať od orgánov obcí, okresných úradov, orgánov polície aj od iných orgánov a organizácií súčinnosť pri plnení svojich úloh, a to najmä oznamovanie skutočností, ktoré majú význam pre súdne konanie a rozhodovanie (§ 8 Tr. por.).

(2) Od orgánov obcí a okresných úradov možno vyžadovať najmä správy o správaní, majetkových a sociálnych pomeroch obvineného, ktoré majú podklad vo vlastných poznatkoch týchto orgánov.

(3) Od orgánov polície môžu súdy vyžadovať najmä správy o správaní obvineného a účastníkov konania, o správaní podmienečne odsúdeného a podmienečne prepusteného z výkonu trestu odňatia slobody v určenej skúšobnej dobe a o správaní odsúdeného na účely rozhodnutia o zahladení odsúdenia a o pobyte a zamestnaní osôb. Ak je toto potrebné, orgány polície na žiadosť súdu vykonávajú pátranie po pobyte osoby.

(4) Od zamestnávateľov môžu súdy vyžadovať správy o správaní ich pracovníkov v zamestnaní a o ich zárobkových pomeroch alebo aj o ďalších skutočnostiach, pokiaľ to je potrebné na súdne konanie a rozhodnutie.

ŠTVRTÁ ČASŤ

NÁHRADA NEVYHNUTNÝCH VÝDAVKOV OSOBÁM ZÚČASTNENÝM NA KONANÍ

§ 26

(1) K hotovým výdavkom účastníka patria cestovné, stravné a nocľažné.

(2) Podklady pre výpočet straty na zárobku účastníka, ktorý je v pracovnom pomere alebo v pomere obdobnom pracovnému pomeru alebo pracovnému vzťahu, tvoria priemerný čistý zárobok vypočítaný podľa osobitného predpisu.6) Výšku priemerného čistého zárobku preukáže účastník potvrdením zamestnávateľa, u ktorého pracuje, kde je uvedené, či a akú sumu zamestnávateľ zrazí za dobu neprítomnosti v práci a či účastník môže nastúpiť do práce na zvyšok smeny.

(3) U účastníka, ktorý nie je v pracovnom pomere alebo v pomere obdobnom pracovnému pomeru, je však zárobkovo činný, podklad pre výpočet náhrady za stratu na zárobku tvorí suma, vypočítaná zo základu dane z príjmu obyvateľstva,7) delená počtom pracovných hodín ustanovených osobitným predpisom8) pripadajúcich na ten istý kalendárny rok. Výšku základu dane z príjmu obyvateľstva preukazuje účastník posledným platobným výmerom orgánu vykonávajúceho správu dane, ktorý predchádzal dňu, kedy sa nárok na náhradu uplatňuje; pokiaľ nemožno výšku straty na zárobku týmto spôsobom preukázať, prislúcha účastníkovi náhrada za stratu na zárobku v sume 17 Kčs za hodinu, najviac však 136 Kčs za jeden deň.6)

(4) Ak účastník postihnutý ťažkou telesnou chorobou alebo chybou alebo v iných závažných prípadoch potrebuje sprievodcu, tvoria nevyhnutné vedľajšie vydania sprievodcu a jeho ušlý zárobok súčasť trov konania účastníka.9)

§ 27

(1) Nárok na cestovné má len účastník, ktorý nebýva alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržiava.

(2) Účastníkovi sa uhrádzajú skutočné, účelné a hospodárne cestovné výdavky verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak účastník použil vlastné motorové vozidlo, uhrádza sa mu cestovné ako pri jazde hromadným dopravným prostriedkom s výnimkou prípadov podľa § 29.

§ 28

(1) Ak účastník použil ešte aj miestny verejný hromadný dopravný prostriedok, uhrádza sa mu aj miestne prepravné.

(2) Miestne prepravné sa uhrádza aj účastníkovi, ktorý býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

§ 29

Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak než verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkom pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov.9) Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a nocľažné.

§ 30

(1) Pre určenie výšky náhrady nevyhnutných výdavkov a náhrady straty na zárobku a pre určenie trov zákonného zástupcu účastníka alebo jeho zástupcu, ktorý nie je advokátom alebo komerčným právnikom, pre určenie trov opatrovníka ustanoveného účastníkovi, pre určenie trov nevyhnutného sprievodcu (§ 26 ods. 4), ako aj pre určenie výšky svedočného použijú sa ustanovenia § 26 až 30 obdobne.

(2) náhradách poskytovaných znalcom a tlmočníkom platia osobitné predpisy.

PIATA ČASŤ

VÝKON NIEKTORÝCH ROZHODNUTÍ V TRESTNOM KONANÍ

§ 31

Rozhodovanie súdu o väzbe a o príkaze na domovú prehliadku

(1) Na zabezpečenie povinnosti sudcu (predsedu senátu) a na dodržanie lehôt uvedených v § 69, 77 a 83 Tr. por. zabezpečí predseda vojenského obvodového alebo vyššieho vojenského súdu v mimopracovnom čase a v dňoch pracovného voľna a pracovného pokoja dosiahnuteľnosť vždy jedného sudcu (predsedu senátu), ktorému umožní prístup do budovy súdu, k priamej telefónnej stanici (telefaxu) a do kancelárie, kde sú uložené spisy v neskončených trestných veciach, a použitie okrúhlej úradnej pečiatky. Predseda vojenského súdu takisto oznámi príslušnej vojenskej prokuratúre, stálej službe príslušného orgánu Polície Českej republiky a Policajného zboru Slovenskej republiky v obvode vojenského súdu adresu alebo číslo telefónnej stanice, kde sa určený sudca (predseda senátu) bude počas trvania dosiahnuteľnosti zdržiavať. Na túto adresu doručuje v čase trvania dosiahnuteľnosti polícia a jej prostredníctvom aj prokurátor všetky písomnosti určené súdu, pokiaľ sa s nimi určený sudca v priebehu dosiahnuteľnosti nedohodne inak. Predseda vojenského obvodového alebo vyššieho vojenského súdu tiež zabezpečí, aby v tomto čase mohol príslušný vojenský prokurátor podať súdu návrh na vzatie obvineného do väzby a návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku (§ 68 a 83 Tr. por.).

(2) Ak je potrebné v tomto čase vyslúchnuť obvineného a rozhodnúť o väzbe, ustanoviť obhajcu alebo vydať príkaz na domovú prehliadku, príslušné orgány polície alebo príslušná vojenská prokuratúra o tom upovedomia sudcu (predsedu senátu) uvedeného v odseku 1 a dohodnú s ním miesto a čas potrebného úkonu.

(3) Sudca, ktorému bol obvinený dodaný, musí obvineného bez meškania vyslúchnuť, rozhodnúť o väzbe a rozhodnutie oznámiť obvinenému do 24 hodín odvtedy, čo mu bol obvinený dodaný. Ak výsluch obvineného vykonáva iný vecne príslušný sudca, informuje o jeho výsluchu sudcu vecne príslušného súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal. Tento sudca po získaní informácie o výsluchu rozhodne o väzbe a svoje rozhodnutie oznámi prostredníctvom sudcu vykonávajúceho výsluch obvinenému. Ak nie je obvinenému oznámené rozhodnutie do 24 hodín odvtedy, čo bol dodaný súdu alebo sudcovi vykonávajúcemu jeho výsluch, musí byť obvinený prepustený na slobodu.

(4) Ak bolo rozhodnuté, že sa obvinený berie do väzby, je potrebné o tom doručiť príslušnej spádovej väznici uznesenie a príkaz na prijatie do väzby. Ak väzbu nariaďuje iný súd než ten, ktorý vydal príkaz na zatknutie a rozhodol o väzbe, doručí väznici iba príkaz na prijatie do väzby. Súd, ktorý príkaz na zatknutie vydal a rozhodol o väzbe, doručí uznesenie priamo svojej spádovej väznici.

§ 32

Peňažná záruka

(1) Ak súd prijme ponuku peňažnej záruky (§ 73a Tr. por.), určí súčasne podľa povahy veci spôsob jej zloženia a lehotu, do ktorej musí byť peňažná záruka zložená. To platí aj pre prípad peňažnej záruky v cudzej mene. V nevyhnutných prípadoch umožní obvinenému alebo inej osobe, aby peňažnú záruku zložili do pokladne súdu. Inak týmto osobám uloží, aby peňažnú záruku zaslali priamo na depozitný účet súdu.

(2) Ak je obvinený vo väzbe a súd prijme ponuku peňažnej záruky, prepustí ho z väzby ihneď po tom, čo bola peňažná záruka na účet súdu zložená. Sumu zloženú na peňažnú záruku možno vyplatiť iba na základe písomného príkazu sudcu.

§ 33

Opatrenie na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody

(1) Ak odsúdený bez dostatočného ospravedlnenia nenastúpi v určenej lehote výkon trestu odňatia slobody alebo ak je obava, že ujde, nariadi predseda senátu (samosudca), aby bol odsúdený dodaný na výkon trestu do príslušnej spádovej väznice (§ 321 ods. 3 prvá veta Tr. por.). Ak pobyt odsúdeného nie je známy, súd to na príkaze na dodanie do výkonu trestu výslovne uvedie s tým, že je potrebné vypátrať pobyt odsúdeného (§ 321 ods. 3 prvá veta Tr. por.). Príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody sa zašle okresnému riaditeľstvu polície, okresnému veliteľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky alebo mestskému veliteľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave a Košiciach v obvode súdu.

(2) Ak pobyt odsúdeného bol vypátraný inak než orgánmi polície alebo ak sa odsúdený dobrovoľne prihlásil na výkon trestu, je potrebné príkaz na dodanie do výkonu trestu odvolať, a to u toho orgánu polície, ktorému bol zaslaný.

(3) Ak je odsúdený vo väzbe, je nevyhnutné výkon trestu nariadiť po právoplatnosti čo najrýchlejšie. Ak v skupinovej veci nadobudol rozsudok právoplatnosť len u niektorého z obžalovaných, je nevyhnutné nariadiť u tohto odsúdeného ihneď výkon trestu bez toho, aby sa vyčkalo na právoplatnosť rozsudku u ostatných. Ak odsúdený nie je vo väzbe, je potrebné výkon trestu nariadiť v najkratšej dobe. Ak sa odsúdenému povolil odklad výkonu trestu po tom, čo sa vydalo nariadenie výkonu trestu, je potrebné o odklade upovedomiť nápravnovýchovný ústav, ktorému sa už nariadenie výkonu trestu zaslalo, s uvedením dňa, keď sa povolený odklad končí.

(4) U odsúdeného, ktorý sa zdržiava v cudzine, sa pri nariadení výkonu trestu odňatia slobody postupuje podľa osobitného predpisu.10)

§ 34

(1) Ak je odsúdený na slobode, vyzve ho predseda senátu (samosudca) písomne, aby nastúpil trest. Vo výzve odsúdenému oznámi, do ktorého dňa a v ktorej väznici (nápravnovýchovnom ústave) má trest nastúpiť, a upozorní ho na následky, keby trest v lehote nenastúpil.

(2) Ak odsúdený vykonáva vojenskú činnú službu (rozumie sa ňou aj služba vo vojensky organizovaných a iných zboroch), vyzve ho predseda senátu (samosudca), aby nastúpil trest, písomne prostredníctvom veliteľa (náčelníka) útvaru, kde odsúdený koná takú službu. Príslušného veliteľa (náčelníka) zároveň predseda senátu (samosudca) požiada, aby odsúdeného odoslal na výkon trestu a urobil ďalšie potrebné opatrenia podľa príslušných služobných predpisov.

§ 35

Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody

(1) Ak bol povolený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody pri súčasnom prijatí záruky záujmového združenia občanov za nápravu obvineného, súd v žiadosti o výchovné spolupôsobenie podľa § 329 ods. 1 Tr. por. uvedenému združeniu tiež oznámi, či a aké obmedzenia podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. boli obvinenému uložené. Zároveň ho požiada, aby podľa obsahu týchto obmedzení zameralo svoje výchovné pôsobenie, sledovalo, či obvinený obmedzenia dodržiava, a podalo súdu ihneď správu o ich prípadnom porušovaní. Takisto požiada o oznámenie zmeny zamestnania alebo bydliska obvineného.

(2) Rovnako súd postupuje aj v prípade, ak uvedené združenie požiada o výchovné spolupôsobenie podľa § 329 ods. 2 Tr. por.

§ 36

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

Obdobne ako v § 31 postupuje súd aj v prípadoch podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 37

Podmienečné udelenie milosti

Ak trest alebo jeho zvyšok bol odpustený milosťou prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pod určenými podmienkami, postupuje predseda vojenského obvodového súdu v súčinnosti s orgánmi polície, obecnými úradmi a zamestnávateľom, aby si zabezpečil informovanosť, ako odsúdený plní určené podmienky.

§ 38

Výkon trestu straty vojenskej hodnosti

(1) Ak bol právoplatným rozsudkom vyslovený trest straty vojenskej hodnosti, predseda senátu (samosudca) upovedomí o tom zaslaním odpisu rozsudku veliteľské orgány, personálnu správu Federálneho ministerstva obrany, ak ide o vojaka z povolania, a personálne orgány Federálneho ministerstva vnútra, ak ide o príslušníka Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície, Ministerstvo vnútra Českej republiky, ak ide o príslušníka Polície Českej republiky, Správu Zboru nápravnej výchovy, ak ide o príslušníka Zboru nápravnej výchovy Českej republiky.

(2) V trestných veciach osôb, ktorým bol uložený trest straty vojenskej hodnosti a toto rozhodnutie má vplyv na výplatu služobných pôžitkov, je predseda senátu (samosudca) povinný upovedomiť ihneď po právoplatnosti rozsudku príslušný útvar, u ktorého odsúdený naposledy konal službu, o tom, že bola vyslovená strata vojenskej hodnosti, aby sa mohli včas urobiť potrebné finančné opatrenia.

§ 39

Výkon peňažného trestu

(1) Predseda senátu (samosudca) po právoplatnosti rozsudku, ak nedošlo k odloženiu výkonu peňažného trestu alebo k povoleniu splátok, vyzve odsúdeného, aby tento zaplatil do 15 dní. K výzve pripojí vyplnenú poštovú poukážku.

(2) Ak predseda senátu (samosudca) nariadi, aby sa peňažný trest vymáhal podľa občianskoprávnych predpisov, postupuje poverený pracovník podľa predpisov o vymáhaní pohľadávok.

(3) O odklade výkonu peňažného trestu a o povolení splátok rozhoduje predseda senátu (samosudca); O upustení od výkonu trestu podľa § 344 Tr. por. rozhoduje senát (samosudca). o týchto opatreniach sa upovedomí pracovník, ktorý je poverený vymáhaním pohľadávok.

§ 40

Zaistenie majetku

Ak súd rozhodol o zaistení majetku (§ 347 Tr. por.), okresný úrad podľa všeobecne záväzných právnych predpisov11) majetok zabezpečí a vyhotoví jeho zoznam, ktorého odpis zašle súdu.

§ 41

Výkon ochranného ústavného liečenia

(1) Výkon ochranného ústavného liečenia nariadi predseda senátu (samosudca) po právoplatnom rozhodnutí súdu zdravotníckemu zariadeniu príslušnému podľa bydliska alebo pobytu osoby, na ktorej sa má ochranné liečenie vykonať, doručením dvoch vyhotovení nariadenia výkonu a jedného odpisu rozhodnutia, ktorým sa ochranné liečenie uložilo. Pritom určí po dohode s vedením príslušného zdravotníckeho zariadenia deň nástupu ochranného liečenia a požiada ho o oznámenie, kedy sa s ochranným liečením začalo. Súčasne vedenie zdravotníckeho zariadenia upozorní, že k zmene ústavného liečenia na ambulantné alebo k prepusteniu z ochranného liečenia môže dôjsť len na podklade právoplatného rozhodnutia vojenského obvodového súdu. Uvedenému súdu je potrebné bez meškania podať správu, ak nastanú dôvody pre niektoré z týchto opatrení.

(2) Osobu, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, vyzve predseda senátu (samosudca), aby nastúpila ochranné liečenie; u vojakov tak urobí prostredníctvom príslušného veliteľa (náčelníka). Ak táto osoba nie je spôsobilá na právne úkony, vykoná to prostredníctvom jej zákonného zástupcu. Ak osoba, o ktorej ochranné liečenie ide, nie je nebezpečná pre svoje okolie, môže jej poskytnúť potrebnú lehotu na obstaranie jej záležitostí. Ak vyzvaná osoba nenastúpi ochranné liečenie v určenej dobe alebo ak je nebezpečná pre svoje okolie, požiada predseda senátu (samosudca) o jej dodanie do zdravotníckeho zariadenia okresné riaditeľstvo polície alebo okresné veliteľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky podľa miesta bydliska (pobytu) tejto osoby; ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, požiada o vykonanie takého opatrenia príslušného veliteľa.

§ 42

Výkon ochranného liečenia ambulantného

Výkon ochranného liečenia ambulantného nariadi predseda senátu (samosudca) zdravotníckemu zariadeniu, ktoré je príslušné tento spôsob liečenia vykonávať, doručením dvoch vyhotovení nariadenia výkonu a jedného odpisu rozhodnutia, ktorým sa uložilo ochranné liečenie. Správu zdravotníckeho zariadenia súčasne požiada, aby určila dobu právneho liečebného úkonu, pozvala na jeho vykonanie liečenú osobu a oznámila súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, kedy sa liečená osoba prvému liečebnému úkonu podrobila. U vojaka v činnej službe požiada predseda senátu (samosudca) aj príslušného veliteľa (náčelníka) o spolupôsobenie pri výkone ambulantnej liečby a odoslanie liečenej osoby na liečebné úkony podľa pokynov zdravotníckeho zariadenia. Požiada ďalej správu zdravotníckeho zariadenia, aby navrhla súdu, v ktorého obvode je toto zariadenie, zmenu liečby na liečenie ústavné, ak sa liečená osoba odmietne podrobiť ochrannému ambulantnému liečeniu alebo ak sa ukáže ďalší pobyt liečenej osoby na slobode nebezpečný, alebo ak sa dodatočne ukáže, že vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti nemožno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia ambulantnou liečbou. Súčasne zdravotnícke zariadenie upozorní, že k prepustenie z ochranného ambulantného liečenia môže dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva.

§ 43

Výkon ochranného liečenia vo výkone trestu odňatia slobody

(1) Ak v priebehu výkonu trestu odňatia slobody nebolo rozhodnuté o upustení od výkonu ochranného liečenia, ktoré sa malo vykonať, alebo odsúdený nebol z výkonu tohto ochranného liečenia prepustený, podá nápravnovýchovný ústav dva mesiace pred predpokladaným ukončením výkonu trestu odňatia slobody súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, správu o dosiahnutom výsledku ochranného liečenia. Ak sa účel ochranného liečenia vzhľadom na dĺžku výkonu trestu odňatia slobody nedosiahol, rozhodne súd o jeho pokračovaní v zdravotníckom zariadení ešte pred ukončením výkonu trestu.

(2) Ak sa má odsúdený po výkone trestu odňatia slobody odovzdať do zdravotníckeho zariadenia na ďalší výkon ochranného liečenia, súd, ktorý o pokračovaní v ochrannom liečení rozhodol, dohodne s príslušným zdravotníckym zariadením dátum nástupu ochranného liečenia tak, aby bolo totožné s dátumom ukončenia výkonu trestu odňatia slobody.


ŠIESTA ČASŤ

§ 44

Záverečné ustanovenia

Zrušuje sa Inštrukcia náčelníka správy vojenských súdov Federálneho ministerstva národnej obrany č. 2/1975 z 25. júla 1975.

§ 45

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Minister:

Dobrovský v. r.

Poznámky pod čiarou

1) § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch.

2) § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 335/1991 Zb.

3) Zákon č. 56/1991 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia.
Zákon ČNR č. 35/1989 Zb. o rokovacom poriadku Českej národnej rady v znení neskorších predpisov.
Zákon SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

4) § 22 a 24 zákona č. 335/1991 Zb.

5) § 54 ods. 3 zákona č. 335/1991 Zb.

6) Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku.

7) § 5 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.

8) § 83 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

9) Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.

10) Inštrukcia ministra spravodlivosti ČSR č. 1000/89-L, ktorou sa upravuje styk s cudzinou v oblasti právnych vzťahov a účasť cudzincov v konaní.
Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti SSR č. 1/1981 Zbierky inštrukcií a oznámení Ministerstva spravodlivosti SSR.

11) Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 86/1977 Zb. o dočasnej správe národného majetku v znení neskorších predpisov.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.