31

ZÁKON

z 22. marca 1989

o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:


I. ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

(1) Federálne zhromaždenie sa ako najvyšší orgán štátnej moci a jediný zákonodárný zbor Československej socialistickej republiky (čl. 29 ods. 1 ústavného zákona o československej federácii ďalej len „ústavný zákon“) podieľa na uskutočňovaní úloh československej socialistickej federácie svojou ústavodarnou a zákonodarnou činnosťou, prerokúvaním základných otázok vnútornej a zahraničnej politiky a vrcholnou kontrolou.

(2) Federálne zhromaždenie ako najvyšší zastupiteľský zbor Československej socialistickej republiky spolupracuje s najvyššími zastupiteľskými zbormi republík - Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou - a s národnými výbormi.

(3) Federálne zhromaždenie rozvíja spoluprácu s orgánmi Národného frontu Československej socialistickej republiky a s organizáciami v ňom združenými.

§ 2

(1) Činnosť Federálneho zhromaždenia je založená na zásadách socialistickej demokracie a jednoty politického systému v Československej socialistickej republike.

(2) Vo svojej činnosti sa Federálne zhromaždenie opiera o aktívnu a iniciatívnu prácu každého poslanca. Uskutočňovanie svojich právomocí zakladá na zásade verejnosti, za zásade kolektívneho prerokúvania a rozhodovania otázok, ktoré sú zverené do jeho pôsobnosti, a dbá pritom na verejnú mienku.

§ 3

(1) Rokovací poriadok Federálneho zhromaždenia upravuje zásady rokovania Federálneho zhromaždenia, vzájomné styky oboch snemovní, ako aj styky s vládou Československej socialistickej republiky a navonok.

(2) Každá snemovňa upravuje vlastným uznesením svoje vnútorné pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania.

II. ČASŤ

USTANOVUJÚCE SCHÔDZE A PRVÁ SPOLOČNÁ SCHÔDZA SNEMOVNÍ

Ustanovujúca schôdza

§ 4

(1) Poslanci Federálneho zhromaždenia sa zídu po svojom zvolení na ustanovujúcej schôdzi snemovne, do ktorej boli zvolení.

(2) Ustanovujúcu schôdzu každej snemovne zvolá doterajšie Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia do 30 dní odo dňa volieb a navrhne program jej rokovania. Schôdzu vedie poverený člen doterajšieho Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorý prijme tiež sľub poslancov, dá schváliť volebný poriadok snemovne a vykonať voľbu komisie poslancov pre zisťovanie výsledkov volieb. Ďalej dá vykonať voľbu predsedu a ostatných členov mandátového a imunitného výboru.

(3) Na základe návrhu mandátového a imunitného výboru overí snemovňa platnosť voľby poslancov.

§ 5

(1) Snemovňa zvolí svojho predsedu, ktorý sa ujme vedenia schôdze a prijme sľub vedúceho schôdze, ak bol zvolený do snemovne.

(2) Snemovňa určí počet členov svojho predsedníctva, počet podpredsedov a overovateľov snemovne a zriadi svoje ďalšie výbory.

(3) Predseda snemovne dá vykonať voľbu určeného počtu podpredsedov snemovne, členov jej predsedníctva a overovateľov snemovne. Ďalej dá vykonať voľbu predsedov a ostatných členov výborov.

§ 6

Každá snemovňa zvolí zo svojho stredu 20 členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Snemovňa národov zvolí 10 členov z poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a 10 členov z poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

§ 7

Predseda alebo poverený člen doterajšieho Predsedníctva Federálneho zhromaždenia podá snemovni správu o činnosti Predsedníctva Federálneho zhromaždenia za dobu od poslednej schôdze snemovne.

§ 8

Prvá spoločná schôdza snemovní

(1) Po ustanovujúcej schôdzi snemovní predseda alebo poverený člen doterajšieho Predsedníctva Federálneho zhromaždenia zvolá spoločnú schôdzu oboch snemovní na voľbu predsedu Federálneho zhromaždenia, prvého podpredsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia a túto schôdzu vedie. Predsedu Federálneho zhromaždenia, prvého podpredsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia volí Snemovňa ľudu a Snemovňa národov z členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

(2) Každá snemovňa zvolí pre túto voľbu komisiu poslancov pre zisťovanie výsledkov volieb.

(3) Snemovne zvolia predsedu Federálneho zhromaždenia, ktorý sa ujme vedenia spoločnej schôdze a dá vykonať voľby prvého podpredsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia.

III. ČASŤ

POSTUP PRI ROKOVANÍ NA SCHÔDZACH SNEMOVNÍ

§ 9

Zvolávanie schôdzí snemovní

(1) Schôdzu snemovne zvoláva predseda snemovne na základe uznesenia predsedníctva snemovne, prípadne na základe uznesenia snemovne. Na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov zvolá predseda schôdzu do 30 dní.

(2) Spoločnú schôdzu snemovní zvoláva predseda Federálneho zhromaždenia na základe uznesenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia alebo na základe uznesenia oboch snemovní.

Rokovanie na schôdzach snemovní

§ 10

(1) Rokovanie Snemovne ľudu možno začať, ak je na schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov.

(2) Rokovanie Snemovne národov možno začať, ak je na schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina poslancov zvolených v Českej socialistickej republike i nadpolovičná väčšina poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

(3) Snemovňa určí na návrh svojho predsedníctva program rokovania a spôsob prerokúvania jednotlivých bodov programu. Ak ide o spoločnú schôdzu snemovní, na ktorej konaní sa uznieslo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, robí tak na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

(4) Každý poslanec môže navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu.

§ 11

(1) Schôdza snemovne je spravidla verejná.

(2) Snemovňa sa môže z dôvodov ochrany dôležitého štátneho záujmu uzniesť, že schôdza alebo jej časť je neverejná. Robí tak bez rozpravy na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, svojho predsedníctva, výboru, poslanca, prezidenta Československej socialistickej republiky, vlády Československej socialistickej republiky alebo jej člena.

(3) Na neverejnej schôdzi sa môžu zúčastniť prezident Československej socialistickej republiky, poslanci druhej snemovne a členovia vlády Československej socialistickej republiky. Na takej schôdzi alebo na jej časti sa môže zúčastniť vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia. Iné osoby sa môžu zúčastniť len so súhlasom snemovne. O návrhu na túto účasť rozhodne snemovňa bez rozpravy.

§ 12

(1) K prerokúvanému bodu programu spravidla vystúpi s odôvodnením navrhovateľ a ďalej spravodajcovia výborov snemovne. Potom predsedajúci začne rozpravu.

(2) Do rozpravy sa poslanci môžu hlásiť pred začatím schôdze alebo v jej priebehu. Predsedajúci oznámi pri začatí rozpravy prihlásených rečníkov a udeľuje im slovo podľa poradia prihlášky. Prednosť majú rečníci, ktorí chcú predniesť pozmeňovací návrh. Kto nie je pri udelení slova prítomný, stráca poradie.

(3) Snemovňa sa môže uzniesť na rečníckom čase, nie však kratšom ako 15 minút.

§ 13

Poslanec má právo hovoriť v jazyku svojej národnosti. Ak rečník nehovorí po česky alebo po slovensky, zabezpečí Kancelária Federálneho zhromaždenia pretlmočenie prejavu do jedného z týchto jazykov.

§ 14

(1) V priebehu rozpravy sa poslanec môže prihlásiť o slovo na faktickú poznámku alebo na odpoveď na ňu; bez meškania sa mu udelí slovo.

(2) Prednesenie poznámky ani odpoveď na ňu nesmú prekročiť 5 minút.

(3) Ak poslanec prekročí lehotu na prednesenie faktickej poznámky, prípadne na odpoveď na faktickú poznámku, predsedajúci mu môže odňať slovo.

§ 15

Prezidentovi Československej socialistickej republiky, členom Predsedníctva Federálneho zhromaždenia a členom vlády Československej socialistickej republiky sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú, a to aj na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdze.

§ 16

Na rozprave sa môžu zúčastniť, ak s tým prejaví súhlas snemovňa, i ďalší pozvaní predstavitelia politického, hospodárskeho a kultúrneho života.

§ 17

Poslanec má hovoriť k prerokúvanej veci. Ak sa od nej odchyľuje alebo ak prekročí rečnícku lehotu, môže na to predsedajúci poslanca upozorniť; po opätovnom upozornení mu môže slovo odňať. O námietkach poslanca rozhodne snemovňa hlasovaním bez rozpravy.

§ 18

(1) Poslanci môžu v rozprave prednášať k prerokúvaným otázkam pozmeňovacie návrhy. Majú sa vzťahovať na určitú vec prerokúvaného návrhu a má z nich byť zrejmé, na čom sa má snemovňa uzniesť. Predsedajúci môže požiadať poslanca, aby svoj návrh spresnil.

(2) Ak je prednesený pozmeňovací návrh, môže sa prerokúvanie navrhovanej veci prerušiť dovtedy, kým návrh prerokuje príslušný výbor. Návrh na prerušenie môže podať poslanec snemovne alebo navrhovateľ. O návrh rozhodne snemovňa bez rozpravy; súčasne môže určiť lehotu na predloženie nového stanoviska výboru.

(3) Rovnaký postup platí aj v prípade, keď poslanec písomne podá pozmeňovací návrh k určitému návrhu ešte pred začatím rozpravy na schôdzi snemovne.

(4) Obdobne možno postupovať pri predložení iného návrhu k prerokúvanej otázke.

(5) Navrhovateľ môže svoj návrh vziať späť, ak snemovňa neprikročila k hlasovaniu o ňom.

§ 19

(1) Po skončení rozpravy udelí predsedajúci záverečné slovo navrhovateľovi a potom spoločnému spravodajcovi výborov snemovne. Navrhovateľ a spoločný spravodajca sa môžu záverečného slova vzdať.

(2) Ak sa slova ujme pred hlasovaním člen vlády Československej socialistickej republiky, je tým rozprava znova začatá.

Hlasovanie na schôdzach snemovní

§ 20

(1) O každom návrhu rozhoduje snemovňa hlasovaním; pred ním upozorní predsedajúci, že sa prikročí k hlasovaniu a dá zistiť počet prítomných poslancov snemovne.

(2) Ak ústavný zákon neustanovuje niečo iné, je potrebný na platné uznesenie snemovne súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

§ 21

(1) Každý poslanec môže navrhnúť, aby sa o jednotlivých častiach programu hlasovalo oddelene. Ak pri takom hlasovaní nedôjde ku schváleniu všetkých častí návrhu, je potrebné o prijatých častiach hlasovať ešte ako o celku.

(2) Najskôr sa hlasuje o pozmeňovacích návrhoch, a to v poradí, v ktorom boli podané.

(3) Hlasovanie o návrhoch na spôsob rokovania má prednosť pred prerokúvaním veci.

§ 22

(1) Hlasovanie je verejné alebo tajné. Ak je podaný návrh na tajné hlasovanie, uznesie sa o ňom snemovňa bez rozpravy. O návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Československej socialistickej republiky alebo jej členovi sa hlasuje v Snemovni národov vždy podľa mien.

(2) Verejne sa hlasuje spravidla zdvihnutím ruky. Tajne sa hlasuje hlasovacími lístkami. Hlasovanie podľa mien sa vykonáva hlasovacími lístkami, na ktorých sú uvedené mená poslancov.

§ 23

(1) Na spoločnej schôdzi snemovní hlasujú poslanci oboch snemovní oddelene.

(2) Ak pre prerokúvaný návrh platí zákaz majorizácie, hlasujú v Snemovní národov oddelene poslanci zvolení v Českej socialistickej republike a oddelene poslanci zvolení v Slovenskej socialistickej republike.

§ 24

(1) Voľby prezidenta Československej socialistickej republiky, predsedu Federálneho zhromaždenia, prvého podpredsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, predsedov a podpredsedov snemovne a členov predsedníctva a predsedov výborov snemovne sa vykonávajú verejným hlasovaním.

(2) V ostatných prípadoch sa voľby vykonávajú verejne, ak sa snemovňa neuznesie inak.

(3) Sčítanie hlasov a zisťovanie výsledkov hlasovania vykonáva komisia poslancov zvolená snemovňou; ak pre prerokúvaný návrh platí zákaz majorizácie, zvolí Snemovňa národov dve komisie poslancov.

Spolupráca snemovní a dohodovacie konanie

§ 25

(1) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, predsedníctva oboch snemovní aj ich výbory spolupracujú pri príprave uznesení Federálneho zhromaždenia a usilujú sa o zjednocovanie uznesení oboch snemovní. Za tým účelom sa výbory oboch snemovní informujú o svojich schôdzach, prijatých záveroch, vysielajú na schôdze zodpovedajúceho výboru svojich zástupcov na vysvetlenie prijatých stanovísk.

(2) Predsedníctvo snemovne informuje predsedníctvo druhej snemovne aj Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia o každom uznesení snemovne.

§ 26

(1) Ak nedôjde k zhodnému uzneseniu oboch snemovní, môže sa každá snemovňa uzniesť, a to aj na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, na novom prerokovaní veci, alebo môže uložiť výborom, aby vec znova prerokovali a predložili návrhy, alebo sa môže uzniesť na dohodovacom konaní.

(2) Ak nedôjde k zhodnému uzneseniu oboch snemovní o štátnom rozpočte federácie, je dohodovacie konanie povinné.

§ 27

(1) Spoločný výbor pre dohodovacie konanie sa skladá z 10 zástupcov každej snemovne, ak sa snemovne nedohodnú na inom počte; tiež v tomto prípade je spoločný výbor zložený z rovnakého počtu poslancov Snemovne ľudu a Snemovne národov.

(2) Snemovňa národov zvolí do spoločného výboru rovnaký počet poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a rovnaký počet poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

§ 28

(1) Prvú schôdzu spoločného výboru pre dohodovacie konanie zvolá predseda Federálneho zhromaždenia. Výbor si na tejto schôdzi zvolí predsedu, ktorý vedie ďalšie rokovanie výboru.

(2) O výsledkoch rokovania spoločného výboru podajú poverení členovia výboru správu obom snemovniam.

§ 29

Ak snemovne ani na odporúčanie spoločného výboru nepríjmu zhodné uznesenie, môžu sa uzniesť na konaní spoločnej schôdze snemovní a usilovať sa na nej o prijatie zhodného uznesenia. Konanie spoločnej schôdze snemovní môže navrhnúť aj Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

§ 30

(1) Ak dohodovacie konanie ani rokovanie spoločnej schôdze oboch snemovní neviedlo k ich zhodnému uzneseniu, informujú o tom predsedníctva snemovní Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

(2) Ak dohodovacie konanie neviedlo ku zhodnému uzneseniu oboch snemovní, podá o tom Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia správu prezidentovi Československej socialistickej republiky.

§ 31

Zápisnice o schôdzach snemovní

(1) O každej schôdzi Snemovne ľudu, Snemovne národov a o spoločnej schôdzi snemovní sa vyhotovuje doslovná zápisnica. V zápisnici treba uviesť, kto viedol schôdzu, koľko členov snemovne, prípadne snemovní bolo prítomných, ktorí rečníci sa zúčastnili na rozprave a aký bol výsledok hlasovania.

(2) Rečníci, ktorí vystúpili v rozprave, overia v čo najkratšej lehote zápisnicu svojho vystúpenia. Pritom opravia chyby vzniknuté pri vyhotovovaní zápisnice, nesmú však meniť obsah a zmysel svojho vystúpenia.

(3) Zápisnicu o schôdzi snemovne overuje jej predseda a dvaja overovatelia snemovne. Zápisnicu o spoločnej schôdzi snemovní overuje predseda Federálneho zhromaždenia a jeden overovateľ za každú snemovňu.

(4) Overená zápisnica je autentickým záznamom o schôdzi a odovzdáva sa spoločne s príslušnými podkladmi, prílohami a uzneseniami na archívne uloženie. Súčasťou zápisnice sú úplné texty predložených návrhov, prijatých uznesení, vyhlásení a iných dokumentov, ktoré boli predmetom rokovania.

(5) Autentické znenie zápisnice o schôdzach snemovní, prípadne o ich spoločnej schôdzi je podkladom pre vydanie stenografickej správy tlačou. Ak ide o neverejné schôdze, môžu predsedníctva snemovní rozhodnúť o inom spôsobe vydania stenografickej správy.

IV. ČASŤ

PREROKÚVANIE NÁVRHOV ZÁKONOV A ĎALŠÍCH OTÁZOK PÔSOBNOSTI FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

§ 32

Návrhy zákonov Federálneho zhromaždenia môžu podávať poslanci a skupiny poslancov Federálneho zhromaždenia, výbory oboch snemovní, prezident Československej socialistickej republiky, vláda Československej socialistickej republiky, Česká národná rada a Slovenská národná rada.

§ 33

Federálne zhromaždenie prerokúva návrhy zákonov spravidla podľa programu legislatívnych prác Federálneho zhromaždenia.

§ 34

(1) Návrhy zákonov sa prerokúvajú tak, že navrhovateľ predloží predsedovi Federálneho zhromaždenia najprv zásady pripravovaného zákona.

(2) Navrhovateľ môže požiadať, aby sa od prerokúvania zásad zákona výnimočne upustilo, ak ide o jednoduchú úpravu alebo ak to vyžaduje jej naliehavosť.

(3) O žiadosti rozhodne predseda Federálneho zhromaždenia po jej prerokovaní s predsedami oboch snemovní.

§ 35

(1) Zásady zákona treba spracovať prehľadne, tak aby vyjadrovali hlavné princípy novej právnej úpravy a aby z nich bolo zrejmé, čo má byť obsahom zákona a v prípade návrhu na jeho zmenu alebo doplnenie, v čom bude taká zmena alebo doplnenie spočívať. Zásady majú, pokiaľ možno, umožňovať výber medzi variantnými riešeniami.

(2) Zásady zákona treba spracovať tak, aby výbory snemovní získali úplný a spoľahlivý podklad pre posúdenie, či určitá vec sa musí upravovať alebo či doterajšia právna úprava sa musí zmeniť, prípadne doplniť, v ktorých smeroch a v akom rozsahu.

(3) K zásadám zákona navrhovateľ priloží politický, ekonomický a právny rozbor umožňujúci komplexné posúdenie novej právnej úpravy. Rozbor má odôvodniť potreby prijatia novej právnej úpravy, ako táto právna úprava prispeje v porovnaní s platným právnym stavom k ich riešeniu, a ukázať, v čom budú spočívať jej základné črty včítane zámerov na vydanie vykonávacích predpisov.

(4) Spolu s politickým, ekonomickým a právnym rozborom navrhovateľ podá správu o spôsobe prípravy zásad, najmä ako sa na nej podieľali iné štátne orgány, najmä národné výbory, orgány Národného frontu, socialistické organizácie a inštitúcie, orgány samosprávy a pracovné kolektívy.

(5) Ak sa pred predložením zásad zákona, prípadne návrhu zákona uskutočnila všeľudová diskusia, predloží navrhovateľ aj jej zhodnotenie, z ktorého má byť zrejmé, ako naložil s jej výsledkami.

§ 36

(1) Po prerokovaní zásad zákona predloží navrhovateľ predsedovi Federálneho zhromaždenia návrh zákona, ktorý obsahuje presné znenie toho, na čom sa má Federálne zhromaždenie uzniesť (osnova zákona).

(2) Návrh zákona sa predkladá s dôvodovou správou. Dôvodovú správu treba zamerať na politický, vecný a právny rozbor upravovaných otázok, najmä na prínos navrhovaného riešenia v porovnaní s doterajšou úpravou. V dôvodovej správe treba ďalej vyjadriť, aké nároky bude navrhovaná úprava klásť na plán pracovných síl a na administratívu a takisto, aké bude mať hospodárske a finančné dôsledky, prípadne akým spôsobom budú uhradené.

(3) Ak sa má k navrhovanému zákonu vydať vykonávací predpis, môže predseda Federálneho zhromaždenia na základe podnetu výborov snemovne vyžiadať od navrhovateľa jeho návrh. Návrh takého predpisu predloží navrhovateľ vždy, ak má nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom.

§ 37

(1) Predseda Federálneho zhromaždenia postúpi zásady zákona a návrh zákona predsedníctvam snemovní. Zároveň ich zašle na zaujatie stanoviska vláde Československej socialistickej republiky, ak vláda nie je navrhovateľom zákona. Predseda Federálneho zhromaždenia ich zašle tiež Českej národnej rade a Slovenskej národnej rade, ak nie sú navrhovateľmi, aby k nim podľa svojho uváženia mohli oznámiť stanovisko.

(2) Predsedníctvo snemovne alebo z jeho poverenia predseda snemovne prikáže prerokovanie zásad zákona a návrhu zákona ústavnoprávnemu výboru, prípadne ďalším výborom. Zároveň zabezpečí rozoslanie zásad zákona a návrhu zákona všetkým poslancom spolu s oznámením, ktorým výborom bola vec prikázaná.

(3) Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým boli zásady zákona alebo návrh zákona prikázané na prerokovanie, môžu oznámiť týmto výborom svoje stanovisko, a to aj písomne.

§ 38

(1) Vláda Československej socialistickej republiky, prípadne Česká národná rada, Slovenská národná rada alebo ich orgány zašlú stanovisko k zásadám, prípadne k návrhu zákona predsedovi Federálneho zhromaždenia, ktorý ich postúpi predsedníctvam snemovní.

(2) Predsedníctvo snemovne alebo z jeho poverenia predseda snemovne oznámi toto stanovisko výborom, ktorým boli zásady, prípadne návrh zákona prikázané.

§ 39

(1) Zásady a návrh zákona odôvodní pri rokovaní výborov snemovní navrhovateľ. Ak je navrhovateľom vláda Československej socialistickej republiky, zásady a návrh zákona môže odôvodniť poverený člen vlády Československej socialistickej republiky alebo ňou splnomocnený vedúci iného federálneho ústredného orgánu.

(2) Pri prerokúvaní návrhu zákona informuje navrhovateľ výbor, ako sa využili pripomienky vznesené výborom pri prerokúvaní zásad zákona, prípadne prečo týmto pripomienkam nevyhovel.

§ 40

(1) Výbor môže určiť niektorého zo svojich členov, aby sledoval prípravné práce na návrhu právnej úpravy poňatej do programu legislatívnych prác Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky, a to ešte pred tým, než navrhovateľ predloží zásady, prípadne návrh zákona Federálnemu zhromaždeniu.

(2) Navrhovateľ je povinný poslancovi túto účasť umožniť.

§ 41

(1) Výbor snemovne môže určiť na prerokúvanú vec zo svojich členov spravodajcu.

(2) Ak návrh prerokúva viac výborov, spravidla sa uznesú na spoločnom spravodajcovi.

(3) Spravodajca informuje výbor o výsledkoch doterajších rokovaní o návrhu zákona.

(4) Výbor si môže na prerokúvanú vec vyžiadať informácie a vyjadrenia štátnych orgánov, vedeckých inštitúcií, spoločenských organizácií, štátnych a družstevných organizácií i posudky jednotlivých odborníkov.

(5) Spravodajca môže po porade s predsedom výboru zvolať poradu týchto odborníkov.

§ 42

(1) Pri prerokovaní zásad zákona sa výbor uznesie na stanovisku. Zo stanoviska má vyplývať, či výbor so zásadami zákona súhlasí, prípadne, v ktorých otázkach odporúča vykonať zmeny alebo doplnky a aké.

(2) Stanoviská výborov, ktoré zásady zákona prerokovali, zašle ústavnoprávny výbor navrhovateľovi.

§ 43

(1) Po prerokovaní návrhu zákona sa výbor uznesie na stanovisku, v ktorom najmä navrhne snemovni, či má zákon schváliť. Pokiaľ v stanovisku odporúča zmeny alebo doplnky k návrhu zákona, musia byť presne formulované. Toto stanovisko zašle ústavnoprávnemu výboru snemovne, ktorý postupuje podľa § 90 písm. a).

(2) Ak bol návrh zákona prerokovaný vo viacerých výboroch, vypracuje ústavnoprávny výbor, prípadne iný výbor písomnú správu o navrhnutých pozmeňovacích návrhoch a táto správa bude predložená všetkým poslancom. O výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch podá na schôdzi snemovne ústnu správu spoločný spravodajca.

§ 44

Návrh zákona sa môže prerokovať v snemovni najskôr po uplynutí 60 dní od doby, keď bol návrh poslancom rozoslaný. Výnimočne, ak to vyžaduje povaha veci, môže predsedníctvo snemovne navrhnúť snemovni, aby návrh zákona prerokovala pred uplynutím tejto doby.

§ 45

(1) V prípade, že Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia rozhodlo o uskutočnení všeľudovej diskusie k zásadám alebo k návrhu zákona, prerokuje a zhodnotí jej výsledky.

(2) Predseda Federálneho zhromaždenia postúpi správu o výsledkoch všeľudovej diskusie predsedom snemovní, ktorí zabezpečia jej prerokovanie vo výboroch.

§ 46

(1) Zákony Federálneho zhromaždenia vyhlási Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia do 14 dní po ich schválení. Ako deň schválenia označí deň, keď sa druhá snemovňa uzniesla o zákone prijatom prvou snemovňou.

(2) Ak sa druhá snemovňa o návrhu prijatom prvou snemovňou neuznesie do troch mesiacov, vyhlási Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia zákon po uplynutí tejto doby a ako deň schválenia zákona označí deň, keď uplynula doba troch mesiacov.

(3) Takto nemožno vyhlásiť ústavný zákon ani zákon, pre ktorého schválenie platí zákaz majorizácie, ak sa o ňom neuzniesla Snemovňa národov.

§ 47

Ustanovenia pre prerokúvanie návrhov zákonov sa vzťahujú primerane aj na prerokúvanie návrhov zákonných opatrení Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

Prerokúvanie zahraničnopolitických otázok

§ 48

(1) Federálne zhromaždenie rokuje o zásadných otázkach zahraničnej politiky, spolupodieľa sa v rámci svojej pôsobnosti na jej tvorbe a realizácii.

(2) Federálne zhromaždenie prerokúva medzinárodné politické zmluvy a medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy, ako aj medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie je potrebný zákon Federálneho zhromaždenia, a to pred ich ratifikáciou.

(3) Federálne zhromaždenie prijíma výzvy k parlamentom a vládam, zasiela im svoje posolstvá a vydáva vyhlásenia, ktorými zaujíma stanoviská k závažným otázkam zahraničnej politiky.

(4) Federálne zhromaždenie rokuje aj o iných správach a návrhoch z oblasti zahraničnej politiky Československej socialistickej republiky.

(5) Federálne zhromaždenie prerokúva správy o zahraničných stykoch Federálneho zhromaždenia a o výmene skúseností s parlamentami iných krajín, ktoré mu predkladá Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

§ 49

(1) Predložené medzinárodné zmluvy postúpi predseda Federálneho zhromaždenia predsedníctvam snemovní.

(2) Predsedníctvo snemovne alebo z jeho poverenia predseda snemovne prikáže predložené návrhy na prerokovanie príslušným výborom.

(3) Predseda Federálneho zhromaždenia zašle návrhy medzinárodných zmlúv aj Českej národnej rade a Slovenskej národnej rade na stanovisko. Ak národná rada nesúhlasí so zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon národnej rady, nemožno návrh prerokovať.

§ 50

(1) Návrhy výziev, posolstiev a vyhlásení rovnako ako iné správy a návrhy z oblasti zahraničnej politiky prerokúva Federálne zhromaždenie na návrh poslancov, výborov snemovní, vlády Československej socialistickej republiky, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady.

(2) Pre prerokúvanie návrhov uvedených v odseku 1 platí primerane ustanovenie § 49.

§ 51

Federálne zhromaždenie a jeho predsedníctvo podporujú činnosť československej skupiny Medziparlamentnej únie.

Rokovanie o programovom vyhlásení a dôvere vláde Československej socialistickej republiky

§ 52

(1) Po vymenovaní vlády Československej socialistickej republiky zaradí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia na program najbližšej schôdze snemovní programové vyhlásenie a žiadosť vlády Československej socialistickej republiky o vyslovení dôvery.

(2) Ak vláda Československej socialistickej republiky požiada Federálne zhromaždenie o vyslovenie dôvery, zaradí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia prerokovanie tejto žiadosti na program najbližšej spoločnej schôdze snemovní. Ak by týmto spôsobom nebola prerokovaná žiadosť vlády Československej socialistickej republiky do 14 dní, uznesie sa Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia na zvolaní spoločnej schôdze snemovní v tejto lehote.

(3) Ak vláda Československej socialistickej republiky požiada o vyslovenie dôvery niektorú zo snemovní, postupuje pri zvolaní schôdze predsedníctvo snemovne podľa odseku 2.

(4) Pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády Československej socialistickej republiky a pri hlasovaní o vyslovení dôvery vláde Československej socialistickej republiky platí v Snemovni národov zákaz majorizácie.

(5) Ak Federálne zhromaždenie, prípadne jeho snemovňa odoprie vysloviť vláde Československej socialistickej republiky dôveru, oznámi to predseda Federálneho zhromaždenia, prípadne predseda snemovne prezidentovi Československej socialistickej republiky.

§ 53

(1) Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Československej socialistickej republiky môže podať písomne predsedníctvu snemovne najmenej jedna pätina jej poslancov.

(2) Na prerokovanie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Československej socialistickej republiky zvolá predsedníctvo snemovne bez meškania snemovňu na schôdzu.

(3) K žiadosti vlády Československej socialistickej republiky o vyslovenie dôvery a k písomnému návrhu aspoň jednej pätiny poslancov snemovne na vyslovenie nedôvery vláde Československej socialistickej republiky zaujme snemovňa po rozprave stanovisko uznesením.

(4) Na vyslovenie nedôvery vláde Československej socialistickej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Snemovne ľudu alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. V snemovni národov sa hlasuje podľa mien.

(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia aj pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi vlády Československej socialistickej republiky.

Prerokúvanie strednodobého štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a štátneho rozpočtu federácie

§ 54

(1) Návrh zákona o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky a návrh zákona o štátnom rozpočte federácie predkladá Federálnemu zhromaždeniu vláda Československej socialistickej republiky.

(2) Inak pre prerokúvanie návrhov platia primerane ustanovenia pre prerokúvanie návrhov zákonov.

§ 55

(1) Predsedníctva snemovní, ak na to nesplnomocnia predsedu snemovne, prikážu návrhy rozpočtov federálnych ministerstiev a ostatných federálnych ústredných orgánov na prerokovanie výborom.

(2) Vo výboroch návrhy rozpočtov odôvodní člen vlády Československej socialistickej republiky, prípadne vedúci iného federálneho ústredného orgánu.

§ 56

Prerokúvanie ďalších zásadných otázok vnútornej politiky

(1) Federálne zhromaždenie prerokúva na schôdzach snemovní aj ďalšie zásadné otázky vnútornej politiky. Robí tak na návrh prezidenta Československej socialistickej republiky, vlády Československej socialistickej republiky, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady alebo vtedy, ak sa na tom uznesú snemovne na základe návrhu svojho predsedníctva alebo výboru.

(2) Predložené návrhy postúpi predseda Federálneho zhromaždenia predsedníctvam snemovní a vláde Československej socialistickej republiky a zašle ich podľa povahy veci na informáciu Českej národnej rady a Slovenskej národnej rade, aby k nim podľa svojho uváženia oznámili svoje stanovisko.

(3) Predsedníctva snemovní, ak na to nesplnomocnia predsedu snemovne, prikážu návrhy na prerokovanie príslušným výborom; môžu tiež určiť výbor, ktorý pripraví súhrnné stanovisko pre snemovňu.

(4) Ak snemovne prerokúvajú zásadné otázky vnútornej politiky z vlastnej iniciatívy, určí predsedníctvo snemovne, ktorý výbor spracuje úvodné vystúpenie k rozprave.

(5) K návrhom prijímajú snemovne uznesenia.

§ 57

Voľba prezidenta Československej socialistickej republiky

(1) Predseda Federálneho zhromaždenia zvolá na základe uznesenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia na voľbu prezidenta Československej socialistickej republiky v posledných 14 dňoch jeho funkčného obdobia spoločnú schôdzu snemovní. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred skončením volebného obdobia, na ktoré bol zvolený, zvolá predseda Federálneho zhromaždenia na tento bod programu spoločnú schôdzu snemovní najneskôr do 14 dní.

(2) Spoločná schôdza snemovní je spravidla zvolaná do Vladislavskej sály Pražského hradu.

(3) Pre voľbu prezidenta Československej socialistickej republiky platia obdobne ustanovenia § 23 a § 24 ods. 1.

§ 58

Voľby sudcov

(1) Návrhy na voľbu sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, jeho predsedu a ďalších zákonom ustanovených funkcionárov, ako aj sudcov z povolania vojenských súdov predkladá predsedovi Federálneho zhromaždenia príslušný orgán Národného frontu Československej socialistickej republiky.

(2) Návrhy na voľbu, uvedené v odseku 1, postúpi predseda Federálneho zhromaždenia predsedníctvam snemovní, ktoré, ak na to nesplnomocnia predsedu, prikážu ich na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.

(3) Obdobný postup platí v prípade, že zákonom ustanovený orgán predloží Federálnemu zhromaždeniu návrh na odvolanie sudcov, prípadne na zbavenie sudcov funkcií uvedených v odseku 1.

Kontrolná činnosť Federálneho zhromaždenia

§ 59

(1) Federálne zhromaždenie kontroluje činnosť vlády Československej socialistickej republiky a jej členov, ako aj ďalších štátnych orgánov, ktoré odvodzujú svoju právomoc od najvyššieho orgánu štátnej moci Československej socialistickej republiky.

(2) Kontrolná činnosť Federálneho zhromaždenia sa vykonáva tým, že jeho snemovne prerokúvajú najmä:

a) správy o vykonávaní programového vyhlásenia vlády Československej socialistickej republiky;

b) štátny záverečný účet federácie;

c) správy o uskutočňovaní zásadných opatrení v oblasti vnútornej politiky, najmä správy o plnení úloh na úsekoch štátnej, hospodárskej a sociálnej politiky;

d) správy o uskutočňovaní zásadných opatrení v oblasti zahraničnej politiky, medzinárodných zmlúv a o uskutočňovaní uznesení, ktoré prijalo v tejto oblasti;

e) správy o účinnosti vybraných odvetví právneho poriadku Československej socialistickej republiky, prípadne významných právnych predpisov, ktoré schválilo;

f) správy Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a správy generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky o stave socialistickej zákonnosti;

g) interpelácie a otázky podľa tohto zákona.

(3) Snemovne Federálneho zhromaždenia a Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia prerokúvajú aj ďalšie informácie a správy predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky a správy hlavného arbitra Československej socialistickej republiky, ktoré si vyžiadali.

§ 60

(1) Federálne zhromaždenie zisťuje, ako sa vykonáva Ústava Československej socialistickej republiky, ústavné a iné zákony Federálneho zhromaždenia.

(2) Federálne zhromaždenie a jeho snemovne kontrolujú, ako sa plnia ich uznesenia. Vláda Československej socialistickej republiky a jej členovia, generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a vedúci federálnych ústredných orgánov sú povinní oznámiť do 30 dní predsedovi Federálneho zhromaždenia, a ak ide o uznesenie snemovne, jej predsedovi, aké opatrenia prijali na plnenie tých uznesení, ktoré im boli adresované.

(3) Federálne zhromaždenie môže zrušiť nariadenie alebo uznesenie vlády Československej socialistickej republiky alebo všeobecne záväzný právny predpis federálneho ministerstva alebo iného federálneho ústredného orgánu štátnej správy, ak odporujú Ústave Československej socialistickej republiky, ústavnému alebo inému zákonu Federálneho zhromaždenia.

§ 61

V rámci kontrolnej činnosti Federálneho zhromaždenia jeho predsedníctvo a snemovne využívajú výsledky kontrolnej činnosti výborov, najmä ich prieskumov. Ďalej využívajú poznatky Výboru ľudovej kontroly Československej socialistickej republiky z jeho kontrolnej činnosti.

Interpelácie a otázky

§ 62

(1) Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj poslanec alebo skupina poslancov majú právo interpelovať vládu Československej socialistickej republiky alebo jej členov vo veciach ich pôsobnosti.

(2) Poslanec alebo skupina poslancov podáva písomne interpeláciu predsedníctvu snemovne, ktoré o nej informuje Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Predseda Federálneho zhromaždenia zašle interpeláciu predsedovi vlády Československej socialistickej republiky a aj interpelovanému členovi vlády Československej socialistickej republiky.

§ 63

(1) Predsedníctvo snemovne oboznámi s interpeláciou všetkých poslancov snemovne a predsedníctvo druhej snemovne.

(2) Interpelovaný je povinný odpovedať do 30 dní písomne interpelujúcemu alebo ústne na schôdzi snemovne. Interpelujúci sa vyjadrí, či odpoveď považuje za uspokojivú.

(3) Ak snemovňa vyhlási interpeláciu za naliehavú, určí lehotu kratšiu ako 30 dní na odpoveď na túto interpeláciu.

(4) S písomnou odpoveďou na interpeláciu oboznámi predsedníctvo snemovne všetkých poslancov, informuje o nej predsedníctvo druhej snemovne a zaradí ju na program najbližšej schôdze snemovne.

(5) O odpovedi na interpeláciu sa môže konať rozprava. Snemovňa zaujíma k odpovediam na interpeláciu stanovisko uznesením.

§ 64

Poslanec môže na schôdzi snemovne interpelovať aj prítomného člena vlády Československej socialistickej republiky ústne. O ústnej interpelácii platia primerane ustanovenia o písomnej interpelácii.

§ 65

(1) Poslanec má právo klásť otázky vláde Československej socialistickej republiky a jej členom vo veciach ich pôsobnosti. Otázky sa kladú ústne na schôdzach snemovne. Poslanec má tiež právo klásť otázky členom vlády Československej socialistickej republiky na schôdzach výborov. Opýtaný odpovie spravidla na tej istej schôdzi snemovne alebo výboru. Ak nemôže odpovedať ihneď, odpovie poslancovi písomne do 30 dní.

(2) Poslanec sa na tej istej alebo najbližšej schôdzi snemovne alebo výboru vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú.

§ 66

Každý poslanec môže požadovať informácie od predsedu Federálneho zhromaždenia a členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, od predsedu snemovne a členov predsedníctva snemovne vo veciach, ktoré sa týkajú ich činnosti.

§ 67

Iné podnety a pripomienky

(1) Podnety a pripomienky poslancov prednesené na schôdzach snemovní, pokiaľ sa počas rokovania nevysvetlili, zašle predsedníctvo snemovne príslušnému členovi vlády Československej socialistickej republiky a požiada o oznámenie do 30 dní, aké opatrenia boli na ich základe prijaté. S týmito opatreniami budú poslanci oboznámení na schôdzach snemovní.

(2) Podnety a pripomienky poslancov prednesené na schôdzach výborov zašlú predsedovia výborov príslušnému vedúcemu federálneho ústredného orgánu a sledujú ich vybavenie.

V. ČASŤ

ORGÁNY FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA A ORGÁNY SNEMOVNÍ

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia

§ 68

(1) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia je stálym orgánom Federálneho zhromaždenia; zostáva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, dokiaľ si novozvolené Federálne zhromaždenie nezvolí svoje predsedníctvo.

(2) Členovia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sú zodpovední snemovni Federálneho zhromaždenia, ktorá ich zvolila. Snemovňa ich môže kedykoľvek odvolať.

§ 69

(1) V čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá, vykonáva jeho pôsobnosť Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom. Urobené neodkladné opatrenia predkladá snemovniam na schválenie na najbližšom zasadaní Federálneho zhromaždenia, inak strácajú ďalšiu platnosť.

(2) Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia prislúcha v čase, keď vláda Československej socialistickej republiky vykonáva funkciu prezidenta Československej socialistickej republiky, vymenúvať a odvolávať vládu Československej socialistickej republiky a jej členov a poverovať ich riadením ministerstiev a iných federálnych ústredných orgánov.

(3) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia:

a) vyhlasuje voľby do Federálneho zhromaždenia, určuje volebné obvody pre voľby do Snemovne ľudu a Snemovne národov a zabezpečuje v spolupráci s príslušným orgánom Národného frontu zvolanie verejných schôdzí voličov na prerokovanie návrhu na odvolanie poslanca Federálneho zhromaždenia;

b) zvoláva zasadania a vyhlasuje ich za skončené v prípadoch uvedených v ústavnom zákone;

c) uznáša sa na zvolaní spoločnej schôdze snemovní, ak ide o voľbu prezidenta Československej socialistickej republiky, o voľbu predsedu, prvého podpredsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, o prerokovanie programového vyhlásenia vlády Československej socialistickej republiky, a navrhuje ich program;

d) môže po predložení zásad, prípadne návrhu zákona Federálneho zhromaždenia s osobitne významným spoločenským dosahom rozhodnúť o jeho predložení na všeľudovú diskusiu;

e) zisťuje, že súhlasné uznesenia snemovní sa stali uznesením Federálneho zhromaždenia alebo že uplynula trojmesačná lehota podľa čl. 44 ods. 1 ústavného zákona, a že uznesenie jednej snemovne sa stalo uznesením Federálneho zhromaždenia;

f) vyhlasuje zákony Federálneho zhromaždenia, zákonné opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Vyhlasuje tiež uznesenia Federálneho zhromaždenia a Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ak to vyžaduje povaha veci;

g) predkladá prezidentovi Československej socialistickej republiky návrhy na udelenie štátnych vyznamenaní;

h) ak dôjde k závažnému nesúladu v stanoviskách výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov, môže na základe podnetu predsedníctva snemovne, prípadne z vlastnej iniciatívy požiadať tieto výbory, aby sa pokúsili odstrániť taký nesúlad v ich stanoviskách;

ch) koordinuje prípravu plánu práce snemovní a ich orgánov a schvaľuje plán hlavných úloh Federálneho zhromaždenia;

i) schvaľuje návrh rozpočtu Kancelárie Federálneho zhromaždenia, prerokúva jeho plnenie;

j) schvaľuje plán zahraničných stykov Federálneho zhromaždenia a rozhoduje o prijímaní zahraničných návštev a vysielaní delegácií Federálneho zhromaždenia; prihliada pritom na primerané zastúpenie snemovní;

k) rozvíja spoluprácu a organizuje výmenu skúseností Federálneho zhromaždenia s najvyššími zastupiteľskými zbormi iných štátov;

l) prerokúva program legislatívnych prác Federálneho zhromaždenia, správy o jeho plnení, prípadne ďalšie legislatívne zámery a zámery sledované pripravovanými medzinárodnými zmluvami, ktoré vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Federálneho zhromaždenia;

m) udeľuje súhlas na ďalšie zadržanie poslanca, ak bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine;

n) udeľuje súhlas s ukončením pracovného pomeru podľa ustanovení § 22 ods. 1 a 2 zákona o poslancoch Federálneho zhromaždenia;

o) rozhoduje o uvoľnení poslancov zo zamestnania, u ktorých to vyžaduje výkon ich poslaneckej funkcie, a ustanovuje jeho rozsah;

p) ustanovuje uznesením výšku náhrad poslancov, výšku funkčných platov a ďalších náležitostí poslancov, ktorí sú uvoľnení zo zamestnania na výkon funkcie vo Federálnom zhromaždení;

q) ustanovuje uznesením vzor preukazu poslanca Federálneho zhromaždenia;

r) môže požiadať Výbor ľudovej kontroly Československej socialistickej republiky, aby predložil správy o poznatkoch z kontrolnej činnosti alebo o vykonaní kontroly potrebnej na plnenie úloh Federálneho zhromaždenia alebo jeho orgánov; za tým účelom je oprávnené požadovať predloženie jeho plánu kontrolnej činnosti;

s) vydáva pravidlá pre vybavovanie návrhov, podnetov a sťažností občanov a organizácií zaslaných Federálnemu zhromaždeniu;

t) prerokúva ročné rozbory sťažností, oznámení a podnetov občanov a organizácií, ktoré mu predkladá Výbor ľudovej kontroly Československej socialistickej republiky, a ročné rozbory sťažností, oznámení a podnetov občanov a organizácií, ktoré došli Federálnemu zhromaždeniu;

u) určuje, v akom poradí zastupujú podpredsedovia predsedu Federálneho zhromaždenia;

v) schvaľuje organizačný poriadok Kancelárie Federálneho zhromaždenia;

x) vymenúva a odvoláva vedúceho Kancelárie Federálneho zhromaždenia;

y) dbá na dodržiavanie rokovacieho poriadku Federálneho zhromaždenia.

(4) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vykonáva ďalšie právomoci, ak tak ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

§ 70

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia môže zriaďovať stále alebo dočasné komisie a určovať im úlohy.

§ 71

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia podáva správy o svojej činnosti snemovniam.

Predseda Federálneho zhromaždenia

§ 72

(1) Predseda Federálneho zhromaždenia:

a) zastupuje Federálne zhromaždenie navonok, najmä v styku s prezidentom Československej socialistickej republiky, s vládou Československej socialistickej republiky, Českou národnou radou, Slovenskou národnou radou a ústredným výborom Národného frontu Československej socialistickej republiky a s predstaviteľmi štátnej a politickej reprezentácie iných krajín;

b) zvoláva spoločnú schôdzu snemovní, ak ide o voľbu prezidenta Československej socialistickej republiky, o voľbu predsedu, prvého podpredsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, o prerokúvanie programového vyhlásenia vlády Československej socialistickej republiky, a v iných prípadoch, keď sa na tom snemovne uznesú;

c) vedie spoločné schôdze snemovní;

d) podpisuje zákony, zákonné opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, uznesenia Federálneho zhromaždenia a jeho predsedníctva;

e) rozhoduje, po prerokovaní s predsedami snemovní, o tom, že možno výnimočne upustiť od predloženia zásad zákona;

f) vyžaduje na základe podnetu výboru snemovne od navrhovateľa návrh vykonávacieho predpisu;

g) prikazuje výborom, po prerokovaní s predsedami snemovní, návrhy zákonných opatrení a iné návrhy, o ktorých má rokovať Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia; v takom prípade môže určiť z oboch snemovní výbory, ktoré k nim predložia súhrnné stanovisko;

h) riadi prípravu plánu hlavných úloh Federálneho zhromaždenia a sleduje jeho plnenie;

ch) zvoláva prvú schôdzu spoločného výboru pre dohodovacie konanie;

i) prijíma sľub sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a sudcov z povolania vojenských súdov.

(2) Predseda Federálneho zhromaždenia podáva Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia správu o opatreniach, ktoré urobil.

§ 73

Predsedu Federálneho zhromaždenia zastupuje prvý podpredseda Federálneho zhromaždenia. Ďalší podpredsedovia Federálneho zhromaždenia ho zastupujú podľa poradia určeného uznesením Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

Rokovanie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia

§ 74

(1) Schôdze Predsedníctva Federálneho zhromaždenia zvoláva predseda Federálneho zhromaždenia. Ak o to požiada aspoň tretina členov, urobí tak bez meškania.

(2) Schôdze Predsedníctva Federálneho zhromaždenie sú neverejné, ak sa Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia neuznesie, že schôdza je verejná.

(3) Predsedníctvo môže na svoje schôdze pozývať členov predsedníctiev snemovní, predsedov výborov a poslancov. Na schôdzi sa zúčastnia s poradným hlasom.

(4) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia môže na svoje schôdze pozývať aj ďalšie osoby, ktorým predseda Federálneho zhromaždenia udelí slovo, ak o to požiadajú.

(5) Prezident Československej socialistickej republiky, predseda aj ostatní členovia vlády Československej socialistickej republiky majú právo zúčastniť sa na schôdzach Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Udelí sa im slovo, kedykoľvek o to požiadajú.

(6) Ak o to požiada Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, sú členovia vlády Československej socialistickej republiky, predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, generálny prokurátor Československej socialistickej republiky a vedúci ostatných federálnych ústredných orgánov povinní dostaviť sa na jeho schôdzu.

(7) Členovia vlády Československej socialistickej republiky, predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, generálny prokurátor Československej socialistickej republiky a vedúci ostatných federálnych ústredných orgánov sú povinní predsedovi Federálneho zhromaždenia do 30 dní oznámiť, aké opatrenia prijali k odporúčaniam Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

§ 75

(1) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých svojich členov.

(2) V prípadoch, keď pre hlasovanie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia platí zákaz majorizácie, hlasujú oddelene členovia predsedníctva zvolení Snemovňou ľudu a Snemovňou národov. Uznesenie je prijaté väčšinou hlasov členov zvolených Snemovňou ľudu a väčšinou hlasov členov zvolených Snemovňou národov z poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a z poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

§ 76

Pre zápisnice o schôdzach Predsedníctva Federálneho zhromaždenia platí obdobne ustanovenie § 31. Zápisnice overuje predseda Federálneho zhromaždenia a overovateľ Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Títo funkcionári overujú tiež prijaté uznesenia.

Predsedníctvo snemovne

§ 77

(1) Snemovňa volí zo svojho stredu svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu, podpredsedov a ďalších členov. Predsedníctvo má najviac šesť členov. Predsedníctvo Snemovne národov sa skladá z rovnakého počtu poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

(2) Predsedníctvo je orgánom snemovne a pôsobí aj v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá. Je zodpovedné snemovni.

(3) Členovia predsedníctva sú zodpovední snemovni, ktorá ich môže kedykoľvek odvolať.

§ 78

Predsedníctvo snemovne:

a) organizuje prácu snemovne;

b) uznáša sa na zvolaní schôdzí snemovne a navrhuje ich program, ak nejde o spoločné schôdze snemovní zvolané na voľbu prezidenta Československej socialistickej republiky, na voľbu predsedu, prvého podpredsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, na prerokovanie programového vyhlásenia vlády Československej socialistickej republiky;

c) predkladá, pokiaľ je to potrebné, Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia uznesenia snemovne, svoje podnety, správy a stanoviská výborov snemovne;

d) prikazuje výborom na prerokovanie zásady a návrhy zákonov, medzinárodné zmluvy a iné návrhy; môže určiť, ktorý z výborov pripraví k návrhu súhrnné stanovisko. Na tieto opatrenia môže splnomocniť predsedu snemovne;

e) môže požiadať výbor, aby svoje uznesenie preskúmal, ak nie je určito formulované alebo ak nie sú stanoviská viacerých výborov snemovne súladné; v tomto prípade môže požiadať jeden z výborov, aby prerokoval s ostatnými výbormi spoločný postup;

f) môže postúpiť výborom na prerokovanie závažné sťažnosti i podnety občanov;

g) pripravuje plány práce snemovne a koordinuje plány práce výborov snemovne;

h) zabezpečuje kontrolu plnenia uznesení snemovne;

ch) prerokúva informácie členov vlády Československej socialistickej republiky a vedúcich ostatných federálnych ústredných orgánov o opatreniach prijatých na základe pripomienok a podnetov poslancov prednesených na schôdzach snemovní;

i) upozorňuje vedúcich štátnych orgánov, vedúcich socialistických a iných organizácií na prípady, keď nesplnili svoju povinnosť voči poslancovi, ktorá im vyplýva zo zákona o poslancoch Federálneho zhromaždenia;

j) rozhoduje o návrhu mandátového a imunitného výboru v disciplinárnom konaní voči poslancom snemovne podľa § 108 ods. 2;

k) berie na vedomie rezignáciu poslanca;

l) určuje, v akom poradí zastupujú predsedu snemovne podpredsedovia a ostatní členovia predsedníctva.

§ 79

Predsedníctvo snemovne podáva snemovni správy o svojej činnosti.

Predseda snemovne

§ 80

(1) Predseda snemovne:

a) zastupuje snemovňu navonok;

b) zvoláva a vedie schôdze snemovne;

c) podpisuje uznesenia snemovne a jej predsedníctva;

d) ak je na to predsedníctvom splnomocnený, prikazuje výborom na prerokovanie zásady a návrhy zákonov a medzinárodné zmluvy a iné návrhy; môže tiež určiť výbor, ktorý spracuje súhrnné stanovisko;

e) informuje o uzneseniach snemovne a jej orgánov predsedníctvo druhej snemovne;

f) plní ďalšie úlohy, ktorými ho poverí predsedníctvo.

(2) Predseda snemovne podáva predsedníctvu snemovne správy o opatreniach, ktoré urobil.

§ 81

Predsedu snemovne zastupujú podpredsedovia, prípadne ďalší členovia predsedníctva podľa uznesení predsedníctva snemovne.

§ 82

Rokovanie predsedníctiev snemovní

(1) Schôdze predsedníctva snemovne zvoláva predsedu snemovne.

(2) Schôdze predsedníctva snemovne sú neverejné.

(3) Predsedníctvo môže na svoje schôdze pozývať predsedov výborov snemovne s poradným hlasom; ak o to výbor požiada, pozve jeho predsedu.

(4) Predsedníctvo snemovne sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých svojich členov.

§ 83

Zo schôdzí predsedníctva snemovne sa vyhotovujú obsahové zápisnice, ak sa predsedníctvo snemovne neuznesie na doslovnej zápisnici. Zápisnice overuje predseda snemovne a overovateľ jej predsedníctva. Títo funkcionári overujú aj prijaté uznesenia.

Výbory snemovne

§ 84

(1) Snemovňa zriaďuje zo svojich poslancov mandátový a imunitný výbor, ústavnoprávny výbor, výbor pre plán a rozpočet, zahraničný výbor, a na základe uznesenia ďalšie výbory pre jednotlivé úseky štátnej politiky. Výbory sú zodpovedné snemovni, ktorá ich zvolila.

(2) Výbory pôsobia ako iniciatívne a kontrolné orgány snemovne, a to aj v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá.

§ 85

(1) Výbory v Snemovni národov majú byť zložené z rovnakého počtu poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

(2) Členmi výborov snemovní nemôžu byť predseda Federálneho zhromaždenia, prvý podpredseda Federálneho zhromaždenia, predsedovia snemovní, členovia vlády Československej socialistickej republiky, sudcovia Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a generálny prokurátor Československej socialistickej republiky.

§ 86

(1) Výbory prerokúvajú veci, ktoré sú obsiahnuté v pláne hlavných úloh Federálneho zhromaždenia a jeho orgánov, veci, ktoré im boli prikázané, a ďalej záležitosti, na ktorých prerokovaní sa uznesú.

(2) Výbory snemovne najmä:

a) prerokúvajú zásady a návrhy zákonov, návrhy zákonných opatrení Predsedníctva Federálneho zhromaždenia iné návrhy predložené Federálnemu zhromaždeniu a pripravujú k nim odporúčania a stanoviská. Z poverenia predsedníctva snemovne pripravujú k návrhom v oblasti svojej pôsobnosti súhrnné stanovisko pre snemovňu;

b) prerokúvajú program legislatívnych prác Federálneho zhromaždenia;

c) prerokúvajú návrhy strednodobého štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, návrhy štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, ako aj medzinárodné zmluvy a pripravujú v rámci svojej pôsobnosti súhrnné stanovisko pre snemovňu;

d) zúčastňujú sa na rozpracovaní koncepčných otázok vnútornej a zahraničnej politiky a za tým účelom vypracúvajú samostatne alebo spoločne s príslušnými štátnymi orgánmi návrhy na ich riešenie a prerokúvajú informácie ministrov a vedúcich ostatných federálnych ústredných orgánov o pripravovaných opatreniach zásadného významu;

e) môžu navrhnúť Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia, aby zásady alebo návrh zákona Federálneho zhromaždenia s osobitne významným spoločenským dosahom bol predložený na všeľudovú diskusiu;

f) prerokúvajú správy členov vlády Československej socialistickej republiky a vedúcich ostatných federálnych ústredných orgánov o realizácii programového vyhlásenia vlády Československej socialistickej republiky, o realizácii úloh štátneho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, o uplatňovaní zákonov Federálneho zhromaždenia, ako aj o ďalšej činnosti federálnych ústredných orgánov;

g) zisťujú, ako sa vykonávajú zákony Federálneho zhromaždenia. Pritom tiež preverujú, či predpisy vydané na ich vykonanie sú s nimi v súlade a zodpovedajú cieľom, ktoré boli vydaním zákona sledované; ak výbor zistí porušenie zákonnosti, je oprávnený požiadať ministra alebo vedúceho iného federálneho ústredného orgánu, aby ich bez meškania odstránil;

h) prerokúvajú správy o stave socialistickej zákonnosti predkladané Federálnemu zhromaždeniu Najvyšším súdom Československej socialistickej republiky a generálnym prokurátorom Československej socialistickej republiky, pokiaľ im boli prikázané;

ch) prerokúvajú informácie a čiastkové správy predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky a hlavného arbitra Československej socialistickej republiky, pokiaľ si ich vyžiadali;

i) prerokúvajú návrhy, podnety a sťažnosti občanov a organizácií a podnety štátnych orgánov, ktoré im postúpi predseda snemovne, ako aj návrhy a pripomienky poslancov, najmä z volebných obvodov.

(3) Predsedníctvo snemovne alebo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia môže poveriť niektorý z výborov vypracovať k prerokúvanému návrhu, na základe správ ostatných výborov, súhrnné stanovisko. To však nevylučuje, aby iný výbor predložil snemovni vlastné stanovisko.

§ 87

Výbory predkladajú svoje návrhy, podnety a stanoviská snemovni, prípadne jej predsedníctvu.

§ 88

(1) Svoje návrhy, podnety a stanoviská môžu výbory takisto zasielať príslušným členom vlády Československej socialistickej republiky, prípadne vedúcim ostatných federálnych ústredných orgánov a organizácií. Podľa povahy veci o tom informujú Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

(2) Členovia vlády Československej socialistickej republiky, vedúci ostatných federálnych ústredných orgánov a organizácií sú povinní výborom do 30 dní oznámiť, ak výbor neurčí inú lehotu, aké opatrenia prijali k odporúčaniam alebo stanoviskám výborov.

(3) Ak výbor nedostal v určenej lehote odpoveď, alebo ak s ňou nesúhlasí, môže predložiť svoje odporúčanie predsedníctvu snemovne, prípadne Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia na ďalšie opatrenia; môže tiež sám informovať o svojom stanovisku príslušného člena vlády Československej socialistickej republiky, prípadne iného vedúceho federálneho ústredného orgánu a organizácie a požiadať ho, aby svoju odpoveď preskúmal.

§ 89

Mandátový a imunitný výbor

Mandátový a imunitný výbor najmä:

a) zisťuje, či poslanec odmietol zložiť sľub alebo zložil sľub s výhradou;

b) skúma, či jednotlivý poslanci boli platne zvolení;

c) zisťuje, či poslanec prestal byť voliteľný;

d) zisťuje, či sú v imunitných veciach dané podmienky pre trestné alebo kárne stíhanie poslancov, pre ich vzatie do väzby. Uskutoční urýchlene nevyhnutné prešetrovania a umožní poslancovi, aby sa vyjadril; správu s príslušným návrhom podá snemovni, v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá, Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia, ktoré rozhodne uznesením;

e) predkladá Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia návrh na prepustenie alebo ďalšie zadržanie poslanca pristihnutého a zadržaného pri trestnom čine;

f) uskutočňuje prešetrovania v disciplinárnom konaní a svoje návrhy predkladá predsedníctvu snemovne.

§ 90

Ústavnoprávny výbor

Ústavnoprávny výbor prerokúva najmä:

a) zásady a návrhy všetkých zákonov Federálneho zhromaždenia, návrhy zákonných opatrení Predsedníctva Federálneho zhromaždenia a pôsobí na zjednocovanie stanovísk výborov k týmto návrhom; pritom dbá o zachovanie jednoty právneho poriadku, jeho stability, prehľadnosti a zrozumiteľnosti;

b) program legislatívnych prác Federálneho zhromaždenia, sleduje jeho plnenie a pripravuje podnety k zdokonaľovaniu zákonodárstva;

c) podnety poslancov a výborov snemovne, Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky, Výboru ľudovej kontroly Československej socialistickej republiky a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky k novej právnej úprave;

d) upozornenia generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky, predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, výborov snemovne, ako aj poslancov na právne predpisy vydané orgánmi Československej socialistickej republiky, ktoré odporujú ústavnému alebo inému zákonu Federálneho zhromaždenia; zaujíma k nim stanovisko a navrhuje potrebné opatrenia. Zaujíma takisto stanovisko k podnetom uplatneným ostatnými výbormi;

e) pripravuje k správam Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky súhrnné stanoviská pre snemovňu;

f) medzinárodné zmluvy predložené Federálnemu zhromaždeniu, najmä sleduje ich vzťah k československému právnemu poriadku;

g) správy o vybavovaní návrhov, podnetov a sťažností občanov a organizácií zaslaných Federálnemu zhromaždeniu.

§ 91

Výbor pre plán a rozpočet

(1) Výbor pre plán a rozpočet prerokúva najmä:

a) národohospodárske otázky súvisiace s hospodárskym a sociálnym rozvojom Československej socialistickej republiky včítane rozvoja systému plánovitého riadenia národného hospodárstva;

b) návrh strednodobého štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva; v súvislosti s tým rokuje o opatreniach v oblasti meny, financovania, bankovníctva, o zásadách cenovej politiky, vedecko-technického rozvoja a o uplatňovaní a prehlbovaní kontrolného systému v národnom hospodárstve;

c) návrh štátneho rozpočtu a štátny záverečný účet federácie;

d) správy o plnení strednodobého štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva;

e) informácie o účinnosti opatrení na usmerňovanie vývoja ekonomiky a využívanie nástrojov hospodárskeho mechanizmu;

f) informácie o úpravách štátneho rozpočtu vykonávaných na základe splnomocnenia v zákone o štátnom rozpočte federácie;

g) informácie o prognózach hospodárskeho, vedecko-technického a sociálneho rozvoja národného hospodárstva a o uskutočňovaní dlhodobých programov medzinárodnej deľby práce.

(2) K týmto návrhom a správam podľa písmen a) až g) pripravuje súhrnné stanoviská pre snemovňu, prípadne pre Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zaujíma takisto stanovisko k návrhom uplatneným ostatnými výbormi.

§ 92

Zahraničný výbor

Zahraničný výbor prerokúva najmä:

a) medzinárodné zmluvy, prípadne návrhy ďalších uznesení predkladaných Federálnemu zhromaždeniu v oblasti zahraničnej politiky a pripravuje k nim súhrnné stanovisko pre snemovňu;

b) správy členov vlády Československej socialistickej republiky a vedúcich federálnych ústredných orgánov o realizácii politických, hospodárskych, vedeckých, kultúrnych a iných vzťahov s druhými štátmi;

c) správy o činnosti československej skupiny Medziparlamentnej únie, ako aj správy ostatných výborov snemovní o rozvoji spolupráce a výmene skúseností s obdobnými orgánmi najvyšších zastupiteľských zborov iných štátov.

§ 93

Prieskumy

(1) Ak to vyžaduje potreba, môžu výbory uskutočňovať prieskumy a rokovania na mieste samom alebo prieskumom poveriť skupinu poslancov alebo jednotlivých poslancov.

(2) Ak ide o orgány a organizácie riadené orgánmi Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, robia tak s vedomím predsedníctva príslušnej národnej rady.

§ 94

Komisie

(1) Snemovne a výbory môžu zriaďovať stále alebo dočasné komisie zložené s poslancov, odborníkov z teórie i praxe, prípadne zástupcov spoločenských organizácií a určovať im úlohy. Predsedom komisie je vždy poslanec.

(2) Spoločné komisie viacerých výborov môžu výbory zriaďovať na základe dohody výborov alebo na návrh predsedníctva snemovne.

(3) Komisie môžu prizvať na svoje rokovanie odborníkov z teórie a praxe, prípadne zástupcov spoločenských organizácií.

§ 94a

Vyšetrovacia komisia

(1) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia alebo snemovne môžu zriaďovať pre objasnenie závažných skutočností verejného záujmu, ktoré patria do pôsobnosti Federálneho zhromaždenia, vyšetrovaciu komisiu.

(2) Vyšetrovacia komisia môže vypočúvať svedkov. O povinnosti svedčiť, o predvolaní a predvedení, zákaze výsluchu, práve odoprieť výpoveď a o nároku na svedočné platia primerane ustanovenia Trestného poriadku.1)

(3) Vyšetrovacia komisia môže na objasnenie skutočností dôležitých pre jej činnosť pribrať znalca. Na pribranie znalca a na jeho povinnosti platia primerané ustanovenia Trestného poriadku.2)

(4) Na rokovaní vyšetrovacej komisie môžu byť prítomní len jej členovia, pokiaľ vyšetrovacia komisia nerozhodne inak.

(5) Členovia vyšetrovacej komisie sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť trvá i po skončení výkonu funkcie.

(6) Vyšetrovacia komisia predkladá svoje zistenia s príslušným návrhom na prerokovanie tomu orgánu, ktorý ju zriadil. Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia alebo snemovne zaujímajú ku zisteniam a návrhu vyšetrovacej komisie stanovisko uznesením.

Rokovania výborov

§ 95

(1) Činnosť výborov je založená na kolektívnom, vecnom a demokratickom prerokúvaní a rozhodovaní otázok, ktoré patria do ich pôsobnosti.

(2) Výbory organizujú svoju činnosť tak, aby poslanci mohli účinne uplatňovať pripomienky a návrhy pracovných kolektívov a voličov, štátnych orgánov a socialistických organizácií z volebných obvodov.

(3) Výbory informujú verejnosť o svojej činnosti, najmä prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov.

§ 96

Ustanovujúcu schôdzu výboru zvolá predseda. Výbor zvolí na ustanovujúcej schôdzi jedného alebo viacerých podpredsedov a overovateľa.

§ 97

(1) Schôdze výboru zvoláva a vedie predseda, ním poverený podpredseda alebo člen výboru.

(2) Predseda je povinný zvolať schôdzu výboru, ak sa na tom uznesie snemovňa, predsedníctvo snemovne, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia alebo ak o to požiada aspoň jedna tretina členov výboru.

(3) Návrh programu rokovania a spôsobu prerokúvania predkladá výboru predseda. Každý člen výboru môže navrhnúť doplnenie alebo zmenu programu rokovania.

§ 98

(1) Schôdze výboru sú spravidla verejné, ak sa výbor neuznesie, že schôdza alebo jej časť je z dôvodu ochrany dôležitého štátneho záujmu neverejná. Schôdze mandátového a imunitného výboru sú vždy neverejné.

(2) Na neverejných schôdzach môžu byť prítomní poslanci oboch snemovní, členovia vlády Československej socialistickej republiky a so súhlasom výboru aj iné osoby.

§ 99

(1) Na platnosť uznesenia výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jeho členov.

(2) Poslanci Federálneho zhromaždenia, ktorí nie sú členmi výboru, majú na schôdzi výboru poradný hlas.

(3) Ak o to požiada aspoň jedna tretina prítomných členov výboru, ktorá nevyslovila súhlas so závermi výboru, predseda výboru predloží snemovni písomnú zprávu o stanovisku týchto členov výboru.

§ 100

(1) Členovia vlády Československej socialistickej republiky majú právo zúčastniť sa na všetkých schôdzach výborov snemovne; udelí sa im slovo, kedykoľvek o to požiadajú.

(2) Výbory snemovne majú právo pozývať na schôdze členov vlády Československej socialistickej republiky, predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky a vedúcich ostatných federálnych ústredných orgánov Československej socialistickej republiky a vyžadovať od nich informácie a správy, a to aj k vyhláseniam, ktoré nesúvisia s programom schôdze; títo sú povinní dostaviť sa na schôdzu výboru snemovne, ak ich o to výbor požiada. Výnimočne sa môžu dať zastupovať inými členmi vlády Československej socialistickej republiky alebo svojimi námestníkmi, prípadne podpredsedami, pokiaľ s tým výbor vyslovil súhlas.

(3) Členovia vlády Československej socialistickej republiky, prípadne tí, ktorí ich zastupujú, si môžu na schôdze výborov snemovne pribrať odborníkov a navrhnúť, aby im predsedajúci udelil slovo.

§ 101

(1) Predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, generálny prokurátor Československej socialistickej republiky a vedúci ostatných federálnych ústredných orgánov sú povinní dostaviť sa na schôdzu výboru a podať požadované vysvetlenie.

(2) Výbory môžu, ak to povaha prerokúvanej veci vyžaduje, tiež pozývať na svoje schôdze predstaviteľov ústredných orgánov Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky a orgánov a organizácií združených v Národnom fronte Československej socialistickej republiky; ak o to požiadajú, udelí sa im slovo.

(3) Výbory môžu prizvať na prerokúvanie jednotlivých otázok aj vedeckých a iných pracovníkov z jednotlivých oblastí hospodárskeho a kultúrneho života a požiadať ich o stanovisko.

(4) K dôležitým otázkam môžu poveriť skupinu odborníkov, prípadne vedecké ústavy a iné inštitúcie, aby vypracovali potrebné expertízy a stanoviská pre rokovanie výboru.

(5) Za obsah svojich odborných posudkov zodpovedajú odborní, vedeckí a iní pracovníci, prípadne organizácie len orgánu Federálneho zhromaždenia, ktorý si posudok vyžiadal.

§ 102

(1) Výbory snemovne i výbory oboch snemovní môžu konať spoločne schôdze a predkladať spoločné návrhy. Vo vedení spoločných schôdzí sa predsedovia výborov striedajú.

(2) Výbory hlasujú vždy oddelene.

§ 103

(1) Pre zápisnice o schôdzach výborov platí obdobne ustanovenie § 83. Zápisnice overuje predseda výboru a overovateľ. Títo funkcionári overujú aj prijaté uznesenia.

(2) Zápisnice o spoločných schôdzach niekoľkých výborov overuje predseda a overovateľ každého zo zúčastnených výborov.

Overovatelia

§ 104

Snemovne, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, predsedníctva snemovní a výbory snemovní určia počet overovateľov a zvolia ich zo svojich členov.

§ 105

Overovatelia zodpovedajú za správnosť zápisníc a spolupodpisujú uznesenia orgánu, ktorý ich zvolil. Dohliadajú aj na hlasovanie a konanie volieb, prípadne sčítajú hlasy.

VI. ČASŤ

DISCIPLINÁRNE KONANIE

§ 106

(1) Disciplinárne konanie sa zavádza proti poslancovi, ktorý

a) urazí pri výkone svojej poslaneckej funkcie pri rokovaní snemovne, jej orgánov alebo Predsedníctva Federálneho zhromaždenia poslanca alebo iných ústavných činiteľov takým spôsobom, ktorý je v rozpore s postavením poslanca Federálneho zhromaždenia;

b) urazí pri rokovaní snemovne toto zhromaždenie, jej orgán alebo orgán Federálneho zhromaždenia.

(2) Disciplinárne konanie sa začne na návrh urazeného alebo z iniciatívy mandátového a imunitného výboru.

§ 107

(1) Vo všetkých prípadoch disciplinárneho konania sa musí dať poslancovi možnosť obhajoby.

(2) Z rozhodovania o návrhu v mandátovom a imunitnom výbore a v predsedníctve snemovne je vylúčený člen výboru alebo člen predsedníctva snemovne, ktorého sa disciplinárne konanie týka.

§ 108

(1) Mandátový a imunitný výbor uskutoční nevyhnutné prešetrovania a umožní poslancovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, aby sa vyjadril. Po uskutočnenom konaní výbor predloží výsledky a svoje návrhy predsedníctvu snemovne.

(2) Predsedníctvo snemovne posúdi za účasti predsedu mandátového a imunitného výboru výsledky prešetrovania a môže na ich základe uložiť poslancovi, aby sa urazenému ospravedlnil v určenej lehote a určeným spôsobom. Ak sa poslanec neospravedlní v určenej lehote a určeným spôsobom, oznámi predsedníctvo snemovne svoje rozhodnutie orgánu, pri ktorého rokovaní k urážke došlo, prípadne rozhodne o spôsobe uverejnenia svojho rozhodnutia.

(3) Poslanec Federálneho zhromaždenia a mandátový a imunitný výbor majú právo sa odvolať proti rozhodnutiu predsedníctva snemovne do 15 dní na snemovňu, ktorá po rozprave rozhodne hlasovaním.

VII. ČASŤ

SPOLUPRÁCA FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA S INÝMI ORGÁNMI A ORGANIZÁCIAMI

Spolupráca Federálneho zhromaždenia s Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou

§ 109

Federálne shromaždenie, snemovne, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia a orgány snemovní spolupracujú s Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou a ich orgánmi.

§ 110

(1) Federálne zhromaždenie informuje Českú národnú radu a Slovenskú národnú radu o návrhoch predložených Federálnemu zhromaždeniu a o svojich uzneseniach i o uzneseniach snemovní.

(2) Orgány Federálneho zhromaždenia informujú orgány Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady o tom, akým spôsobom sa využili stanoviská, námety a podnety ich orgánov v činnosti Federálneho zhromaždenia.

(3) Orgány Federálneho zhromaždenia a jeho snemovní môžu konať po dohode s príslušnými orgánmi Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady spoločné porady a spoločné poslanecké prieskumy.

Spolupráca Federálneho zhromaždenia s orgánmi a organizáciami Národného frontu Československej socialistickej republiky

§ 111

Federálne zhromaždenie rozvíja spoluprácu s orgánmi Národného frontu Československej socialistickej republiky a s organizáciami v ňom združenými.

§ 112

(1) Federálne zhromaždenie a Ústredný výbor Národného frontu Československej socialistickej republiky sa vzájomne informujú o svojich plánoch a podľa povahy veci aj o svojich uzneseniach.

(2) Federálne zhromaždenie využíva vo svojej činnosti podnety predložené v rámci spolupráce s Ústredným výborom Národného frontu Československej socialistickej republiky a ústrednými orgánmi organizácií v ňom združených.

(3) Orgány Federálneho zhromaždenia a snemovní spolupracujú s orgánmi Národného frontu pri vytváraní podmienok pre činnosť krajských združení poslancov a pri realizácii práv a povinností poslancov vo volebných obvodoch.

§ 113

(1) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia zabezpečuje oboznamovanie verejnosti s činnosťou Federálneho zhromaždenia, najmä s významnými návrhmi, ktoré Federálne zhromaždenie prerokúva. Robí tak prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov, prípadne na verejných zhromaždeniach organizácií združených v Národnom fronte Československej socialistickej republiky.

(2) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia spolupracuje s Ústredným výborom Národného frontu Československej socialistickej republiky pri uskutočňovaní všeľudových diskusií k významným návrhom zákonov Federálneho zhromaždenia a pri oboznamovaní s ich výsledkami.

VIII. ČASŤ

KANCELÁRIA FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

§ 114

(1) Kancelária Federálneho zhromaždenia plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečením činnosti Federálneho zhromaždenia, jeho orgánov, snemovní, ich orgánov a poslancov.

(2) Pri plnení svojich úloh je Kancelária Federálneho zhromaždenia oprávnená vyžadovať si od štátnych orgánov a socialistických organizácií podklady a informácie.

(3) Organizačný poriadok Kancelárie Federálneho zhromaždenia vydá so súhlasom Predsedníctva Federálneho zhromaždenia vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia.

§ 115

(1) Kanceláriu Federálneho zhromaždenia riadi vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia; má právo zúčastniť sa na schôdzach všetkých orgánov Federálneho zhromaždenia a jeho snemovní.

(2) Za činnosť Kancelárie Federálneho zhromaždenia zodpovedá jej vedúci Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia; jeho činnosť riadi predseda Federálneho zhromaždenia.


IX. ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 116

Zrušuje sa zákon č. 56/1969 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia v znení zákona č. 20/1971 Zb.

§ 117

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1989.


Husák v. r.

Indra v. r.

Adamec v. r.

Poznámky pod čiarou

1) § 93 ods. 1 a 2, § 94 až 104 Trestného poriadku.

2) § 105 až 111 a § 118 Trestného poriadku.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2020, všetky práva vyhradené