Zákon č. 81/1986 Zb.Zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na roky 1986-1990 (zákon o ôsmom päťročnom pláne)

Čiastka 26/1986
Platnosť od 22.12.1986
Účinnosť od 22.12.1986

81

ZÁKON

z 8. decembra 1986

o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na roky 1986-1990 (zákon o ôsmom päťročnom pláne)

Vychádzajúc z generálnej línie výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti, z Hlavných smerov hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej republiky na roky 1986-1990 a výhľadu na obdobie do roku 2000 schválených XVII. zjazdom Komunistickej strany Československa, z výsledkov dosiahnutých v minulom období, ako aj z meniacich sa vnútorných a vonkajších podmienok súčasného a pokračujúceho rozvoja národného hospodárstva, uznieslo sa Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky na tomto zákone:


PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ ÚLOHY ÔSMEHO PÄŤROČNÉHO PLÁNU

§ 1

Poslanie zákona

Tento zákon ustanovuje základné úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na roky 1986-1990 (ďalej len „ôsmy päťročný plán“) a rozhodujúce podmienky pre jeho realizáciu ako záväznú smernicu pre riadiacu činnosť vlády Československej socialistickej republiky, vlád Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „vlády republík“), ústredných a iných orgánov Československej socialistickej republiky a republík a pre hospodársku činnosť orgánov stredného článku riadenia a socialistických organizácií.

§ 2

Základné zameranie ôsmeho päťročného plánu

Ôsmy päťročný plán zabezpečuje realizáciu dlhodobej hospodárskej stratégie založenej na urýchlení sociálno-ekonomického rozvoja cestou intenzifikácie a zvyšovania efektívnosti spoločenskej výroby, kvality všetkej práce a prísnej hospodárnosti, na prehlbovaní účasti Československej socialistickej republiky v medzinárodnej deľbe práce a upevňovaní jej obranyschopnosti.

§ 3

Základné úlohy ôsmeho päťročného plánu

Na splnenie základného zamerania sociálno-ekonomického rozvoja sa ustanovuje zvýšiť vytvorený hrubý národný dôchodok v roku 1990 o 18-19 % oproti roku 1985 a jeho prírastok kryť z 92-95 % zvýšením spoločenskej produktivity práce. Na to predovšetkým:

a) urýchliť vedecko-technický pokrok na základe účinného zapojenia do realizácie Komplexného programu vedecko-technického pokroku členských krajín Rady vzájomnej hospodárskej pomoci do roku 2000; výraznejšie a rýchlejšie zavádzať najnovšie výsledky vedecko-technického rozvoja do výrobnej a spoločenskej praxe pri realizácii spoločensky žiadúcich štrukturálnych zmien ekonomiky včítane útlmu ekonomicky neefektívnych výrob,

b) ďalej znižovať energetickú náročnosť národného hospodárstva; v rokoch 1986-1990 dosiahnuť pokles spotreby palivovo-energetických zdrojov na jednotku vytvoreného hrubého národného dôchodku priemerne ročne o 2,9 %,

c) podstatne zlepšiť hospodárenie s kovovým fondom na všetkých úsekoch národného hospodárstva a dosiahnuť počas ôsmej päťročnice priemerné ročné zníženie finálnej spotreby železných kovov na jednotku vytvoreného národného dôchodku o 3,5 %,

d) znížiť prepravnú náročnosť v priebehu realizácie ôsmeho päťročného plánu zhruba o 10 % a postupne komplexne racionalizovať obeh tovaru a modernizovať skladové hospodárstvo,

e) dosiahnuť predstih dynamiky obratu zahraničného obchodu pred dynamikou vytvoreného národného dôchodku na základe širšieho a efektívnejšieho zapojenia do medzinárodnej deľby práce, predovšetkým do socialistickej ekonomickej integrácie,

f) využívať neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu pracujúcich pre zrýchlenie rastu produktivity práce vo všetkých odvetviach národného hospodárstva a zabezpečovať rýchlejší rast produktivity práce než priemerných miezd pri dôslednom zabezpečovaní princípu zásluhovosti,

g) výrazne zlepšiť vývoj a využívanie zásob,

h) podstatne zlepšiť využívanie kapacít a základných prostriedkov, urýchliť likvidáciu zastaraných a neefektívnych; výrazne zvýšiť efektívnosť investícií,

i) prehĺbiť úlohu plánu ako základného nástroja riadenia sociálno-ekonomických procesov na všetkých stupňoch, pripraviť komplexnú prestavbu hospodárskeho mechanizmu tak, aby výrazne usmernila postup zdokonaľovania sústavy plánovitého riadenia v rokoch 1987-1990 a bola plne využitá pri zostavovaní 9. päťročného plánu; pritom účinnejšie než dosiaľ využívať hodnotové vzťahy a nástroje.

DRUHÁ ČASŤ

HLAVNÉ ÚLOHY ODVETVÍ A ÚSEKOV EKONOMIKY

§ 4

Uplatnenie vedecko-technického rozvoja

Na zvýšenie úlohy vedecko-technického rozvoja ako rozhodujúceho činiteľa intenzifikácie ekonomiky sa ustanovuje:

a) vytvárať predpoklady pre výrazný rast účinnosti medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce, najmä v úzkej súvislosti so Zväzom sovietskych socialistických republík a ostatnými štátmi socialistického spoločenstva,

b) skracovať lehoty riešenia a realizácie výskumných a vývojových úloh a zabezpečovať, aby sa dosahovali výsledky porovnateľné so svetovou úrovňou a aby sa výsledky urýchlene uplatnili vo výrobe,

c) koncentrovať sily a prostriedky vedy, výskumu, vývoja a výroby predovšetkým na perspektívne, efektívne a pre rozvoj národného hospodárstva rozhodujúce akcie a smery riešenia,

d) zvýšiť efektívne využívanie licencií ako významného zdroja vedecko-technického pokroku,

e) rozšíriť a sprísniť hodnotenie kvality výrobkov v súlade s potrebami vnútorného a zahraničného trhu, a to na základe náročných kritérií podložených medzinárodným porovnaním.

§ 5

Rozvoj priemyslu

Rozhodujúce úsilie v intenzifikačnom procese národného hospodárstva realizovať najmä v priemysle, kde sa na obdobie ôsmeho päťročného plánu ustanovuje:

a) zvýšiť objem priemyselnej výroby o 15 - 18 % z toho v Českej socialistickej republike o 13 - 14 % a v Slovenskej socialistickej republike o 18 - 20 % a produktivitu práce v priemysle o 14 - 17 %; pritom prvoradú pozornosť venovať optimalizácii štruktúry výroby a jej efektívnemu využitiu, ako aj kvalite a technickej úrovni výrobkov,

b) zvýšiť objem strojárskej a elektrotechnickej výroby v súhrne o 30 %, a to pri prednostnom rozvoji elektrotechnického priemyslu,

c) zamerať rozvoj hutníctva na intenzifikáciu výroby a zlepšovaním štruktúry a sortimentu hutníckej výroby dosiahnuť lepšie využitie kapacít a modernizáciu výrobnej základne, a to pri postupnom znižovaní výroby surového železa a ocele a pri zvyšovaní ich kvality,

d) v palivovo-energetickom komplexe dbať o hospodárne získavanie a využívanie všetkých zdrojov palív a energie; ďalej rozvíjať jadrovú energetiku a centralizované zásobovanie teplom,

e) zvýšiť výrobu chemického priemyslu do roku 1990 najmenej o 13 % a jeho rozvoj zamerať na vyššie zhodnocovanie a plné využitie vstupných surovín a energií; výrobu farmaceutického priemyslu zvýšiť najmenej o 40 %,

f) zvýšiť výrobu v priemysle spracovania dreva takmer o 13 % a zamerať sa na vyššie zhodnotenie drevnej hmoty, najmä cestou jej komplexného využitia,

g) zvýšiť výrobu v ľahkom priemysle najmenej o 12 % pri zvyšovaní kvality a módnosti výrobkov, rozšírení výroby tovaru mimoriadnej akosti a pri sústavnej inovácii výrobkov spotrebného tovaru,

h) zabezpečiť rozvojom výroby stavebných látok krytie potrieb národného hospodárstva a obyvateľstva v objeme, sortimentovej skladbe a vysokej kvalite výrobkov.

§ 6

Rozvoj poľnohospodársko-priemyselného komplexu

Základnou úlohou poľnohospodársko-priemyselného komplexu je zabezpečovať a skvalitňovať výživu ľudu pri súčasnom zvyšovaní celkovej miery sebestačnosti vo výrobe potravín. Na zabezpečenie tejto úlohy sa ustanovuje:

a) orientovať poľnohospodársko-priemyselný komplex na zvyšovanie efektívnosti a znižovanie nákladovosti výroby; v odvetviach zabezpečujúcich výrobné prostriedky pre poľnohospodárstvo a výrobu potravín zabezpečovať trvalý rast ich technickej úrovne, vyššiu produktívnosť, prevádzkovú spoľahlivosť a komplexnosť dodávok,

b) zvýšiť hrubú poľnohospodársku výrobu v ôsmej päťročnici v porovnaní so siedmou päťročnicou o 6 - 7 % pri zabezpečovaní prednostného rastu rastlinnej výroby pred živočíšnou,

c) dôslednejšie uplatňovať opatrenia na ochranu pôdneho fondu a na zvyšovanie úrodnosti pôd,

d) zabezpečiť vyššiu stabilitu zberov obilnín a dosiahnuť v súhrne za ôsmu päťročnicu produkciu 57 až 58 mil. ton,

e) rozvíjať živočíšnu výrobu v súlade s celospoločenskými požiadavkami a reálnymi zdrojmi krmív,

f) zvýšiť v potravinárskom priemysle do roku 1990 výrobu i dodávky do trhových fondov o 9 - 10 %; rozširovať sortiment výrobkov vo všetkých cenových hladinách a ich inováciu spájať so zlepšovaním úžitkových vlastností, kvality a s predĺžením ich trvanlivosti.

§ 7

Rozvoj lesného a vodného hospodárstva

(1) Na zabezpečenie podmienok v lesnom hospodárstve pre udržanie produkčných a ostatných funkcií lesa sa ustanovuje:

a) zamerať hlavnú pozornosť na intenzifikáciu pestovateľskej činnosti, na zvýšenie starostlivosti o porasty do 50 rokov, zosilenie prevencie, ochrany a starostlivosti o čistotu lesa a na odstraňovanie škôd spôsobených exhaláciami, škodcami a ostatnými civilizačnými vplyvmi,

b) výrazne zlepšiť v celom národnom hospodárstve hospodárenie s drevom a vytvárať podmienky na jeho zvýšené využitie.

(2) Vo vodnom hospodárstve sa ustanovuje:

a) zabezpečovať pre národné hospodárstvo i obyvateľstvo vodu v potrebnom množstve a kvalite pri dôslednom presadzovaní racionálneho hospodárenia s vodou,

b) rozširovať a chrániť všetky zdroje vody a zabezpečovať ochranu vôd pred znečistením,

c) vytvárať predpoklady pre efektívny rozvoj závlah, využívanie vodnej energie a zvyšovanie ochrany pred povodňami.

§ 8

Rozvoj stavebnej výroby

Na rozvoj stavebnej výroby sa ustanovuje:

a) zabezpečiť rast stavebnej výroby dodávateľských organizácií takmer o 10 % a zvýšiť jej výkonnosť; zvýšenie objemu stavebných prác zabezpečovať z 80 - 85 % rastom produktivity práce,

b) dôslednejšie prispôsobovať stavebné kapacity ustanoveným prioritám v zameraní investičnej výstavby v tuzemsku a pri vývoze včítane integračných akcií; zabezpečiť potreby modernizácie, rekonštrukcie, opráv a údržby základných prostriedkov, najmä bytového fondu,

c) venovať zvýšenú starostlivosť kvalite stavebných prác; zvyšovať technologickú disciplínu a osobnú zodpovednosť za vykonané práce, využitie stavebných strojov, zariadení a dopravných prostriedkov a dôslednejšie využívať fond pracovného času.

§ 9

Rozvoj dopravy a spojov

(1) Rozhodujúcou úlohou dopravnej sústavy je zvýšiť kvalitu, spoľahlivosť, bezpečnosť a hospodárnosť pri uspokojovaní prepravných potrieb národného hospodárstva a obyvateľstva; na jej zabezpečenie sa ustanovuje:

a) posilňovať verejnú dopravu a v jej rámci potom najmä železničnú a vodnú dopravu v súlade s dopravnou politikou v nákladnej doprave,

b) prednostne rozvíjať elektrickú trakciu v železničnej a mestskej hromadnej doprave, pri súčasnom znižovaní merných spotrieb pohonných látok a elektrickej energie na jednotku výkonu vo všetkých odboroch dopravy, predovšetkým v závodnej doprave,

c) dosiahnuť rast efektívnosti dopravy zvýšeným využívaním dopravných prostriedkov, ich modernizáciou, skvalitnením opravárenskej činnosti, zvýšením disciplíny a poriadku a rýchlejším rozvíjaním progresívnych prepravných systémov,

d) inovovať a modernizovať dopravné cesty, dopravné, prepravné a manipulačné prostriedky, rekonštruovať železničné trate a stanice pri ďalšej elektrizácii tratí a ich vybavením automatickým zabezpečovacím zariadením a pokračovať vo výstavbe diaľníc a rozhodujúcich pozemných komunikácií.

(2) Na rozvoj spojov sa ustanovuje pokračovať v rozširovaní a skvalitňovaní spojových služieb; modernizovať, rekonštruovať a rozvíjať technickú základňu spojových sietí a pripravovať podmienky na zavádzanie nových služieb včítane prenosu dát i textových informácií pre potreby riadenia.

§ 10

Rozvoj hospodárskych stykov so zahraničím

V rozvíjaní hospodárskych stykov so zahraničím sa ustanovuje:

a) zlepšovať výmenné relácie predovšetkým vyšším zhodnotením vynakladanej práce a efektívnou vývozno-dovoznou štruktúrou,

b) zvýšiť podiel strojárstva a odborov založených na domácej surovinovej základni v medzinárodnej deľbe práce,

c) zvyšovať devízový prínos z poskytovaných služieb, najmä zo zahraničného cestovného ruchu, kúpeľníctva a ďalších foriem nehmotného vývozu,

d) trvalo prehlbovať vo vzťahu k socialistickým štátom všestranné hospodárske styky a vedecko-technickú spoluprácu najmä s členskými štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, predovšetkým so Zväzom sovietskych socialistických republík,

e) rozvíjať vo vzťahu k nesocialistickým štátom vzájomne výhodnú výmenu pri väčšom využívaní kooperácie a spolupráce na tretích trhoch; prehlbovať hospodársku spoluprácu s rozvojovými štátmi zabezpečujúcu obojstranne vyšší prínos zo vzájomnej spolupráce a účasť na ich industrializácii.

§ 11

Rozvoj investičnej výstavby

V rozvoji investičnej výstavby sa ustanovuje:

a) realizovať celkový objem investičnej výstavby v súhrne za roky 1986 - 1990 o 10 - 12 % vyšší než v období siedmej päťročnice pri výraznejšej zmene štruktúry v prospech podielu strojov a zariadení,

b) zvýšiť podiel investícií na efektívnu modernizáciu a rekonštrukciu výrobnej základne a zabezpečovať včasné uvádzanie kapacít do prevádzky pri dosiahnutí projektovaných parametrov; nezačínať nepripravené a dodávateľsky nezabezpečené akcie a vytvárať podmienky pre dôsledné znižovanie nadmernej rozostavanosti a skracovanie lehôt investičnej výstavby,

c) zabezpečiť hospodárne vynakladanie investícií a zastaviť neodôvodnený rast rozpočtových nákladov; výrazne urýchliť obnovu opotrebovaných základných prostriedkov na vyššej technickej úrovni a vyraďovanie zastaraných strojových základných prostriedkov.

§ 12

Rozvoj životnej úrovne

(1) V rozvoji životnej úrovne sa ustanovuje:

a) dôsledne spájať ďalší rast životnej úrovne obyvateľstva a upevňovanie jeho životných istôt s výsledkami, ktoré sa dosiahnu v rozvoji národného hospodárstva; hlavné smery a cesty rozvoja životnej úrovne orientovať na prednostnú realizáciu takých opatrení, ktoré povedú k výraznejšej spätosti záujmu jednotlivých členov spoločnosti s celospoločenskými záujmami, a preto rast osobnej spotreby o 11 - 12 % čo najtesnejšie spájať s výsledkami práce,

b) ďalej zdokonaľovať systém dôchodkového zabezpečenia, pomoci spoločnosti rodinám s deťmi a zabezpečenie pracujúcich počas choroby v súlade s vytváranými ekonomickými možnosťami a s celkovým vývojom reálnych príjmov obyvateľstva,

c) všestranne zlepšovať podmienky bývania a vytvárať územné, technicko-ekonomické, materiálne a kapacitné podmienky pre výstavbu 480 tisíc nových bytov včítane občianskej a technickej vybavenosti; dôslednejšie využívať existujúci bytový fond, zvyšovať rozsah a kvalitu jeho opráv a údržby a podporovať individuálnu bytovú výstavbu,

d) zamerať široko rozvinutý systém starostlivosti o zdravie obyvateľstva najmä na zlepšovanie kvality zdravotníckych služieb včítane prevencie; racionalizovať a modernizovať sieť zdravotníckych zariadení a ďalej ju rozšíriť.

(2) V oblasti mzdovej a pracovnej politiky sa ustanovuje:

a) opierať rast príjmov obyvateľstva o zvyšovanie produktivity práce; zabezpečovať väčšiu diferenciáciu v odmieňaní,

b) zabezpečovať proporcionalitu mzdového vývoja vo výrobnej i nevýrobnej sfére,

c) rozvíjať brigádne formy organizácie práce a odmieňania,

d) zvyšovať za účasti odborových orgánov a pracujúcich starostlivosť organizácií o zlepšovanie pracovných a životných podmienok, pracovného prostredia, hygieny a bezpečnosti pri práci.

§ 13

Tvorba a ochrana životného prostredia

Na zabezpečenie tvorby a ochrany životného prostredia, ako jednej z kľúčových otázok zvyšovania životnej úrovne občanov a základného predpokladu starostlivosti o človeka, sa ustanovuje:

a) vyčleniť na menovité ekologické akcie účelové prostriedky v objeme minimálne 17 mld. Kčs,

b) riešiť postupné problémy životného prostredia, a to hlavne zastavením rastu znečisťovania ovzdušia, dôslednou ochranou a racionálnym využívaním zdrojov podzemnej a povrchovej vody, zvýšenou ochranou poľnohospodárskej a lesnej pôdy a celkovým posilňovaním ekologickej stability krajiny.

TRETIA ČASŤ

PODMIENKY A PREDPOKLADY PRE REALIZÁCIU ÔSMEHO PÄŤROČNÉHO PLÁNU

§ 14

Úlohy vlád

Vláda Československej socialistickej republiky a vlády republík

a) zabezpečujú vo svojej riadiacej činnosti konkretizáciu základných úloh ustanovených týmto zákonom,

b) spresňujú úlohy ustanovené týmto zákonom a sústavne kontrolujú ich plnenie,

c) koordinujú v rámci svojej pôsobnosti a podľa predchádzajúcich ustanovení činnosť orgánov štátnej správy a orgánov hospodárskeho riadenia tak, aby sa úlohy ustanovené týmto zákonom plnili optimálnym spôsobom a aby sa dosahovali najpriaznivejšie hospodárske i spoločenské výsledky,

d) organizujú práce na vykonávacích (ročných) štátnych plánoch tak, aby sa zabezpečilo splnenie ôsmeho päťročného plánu,

e) zabezpečujú zdokonaľovanie systému riadenia národného hospodárstva.

§ 15

Úlohy orgánov štátnej správy, orgánov hospodárskeho riadenia a organizácií

(1) Orgány štátnej správy a orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú za dôslednú realizáciu úloh ustanovených týmto zákonom, za určenie konkrétnych úloh a povinností podriadeným orgánom a organizáciám a za ich sústavnú kontrolu a vyhodnocovanie.

(2) Orgány stredného článku riadenia a organizácie sú povinné aktívne a iniciatívne hľadať a uplatňovať najúčinnejšie cesty, postupy a opatrenia pri zabezpečovaní svojich povinností a na tento účel využívať i ústretové plánovanie a socialistické súťaženie.

(3) Všetky stupne riadenia sú povinné vykonávať kontrolu plnenia ôsmeho päťročného plánu a vytvárať podmienky pre jeho realizáciu.

§ 16

Zdokonaľovanie plánovitého riadenia národného hospodárstva

S cieľom posilniť vplyv na urýchľovanie procesu intenzifikácie, rastu efektívnosti a kvality sa ustanovuje:

a) posilniť perspektívnosť centrálneho plánovania, zvýšiť jeho vedeckú úroveň a zabezpečiť formovanie progresívnej štruktúry výroby a jej intenzifikáciu; pritom zabezpečiť sústavné prepojovanie päťročných a ročných plánov,

b) vytvoriť predpoklady pre účinnejšie pôsobenie hodnotových vzťahov, najmä cenovej sústavy, kalkulácií a technicko-ekonomických noriem s dôrazom na uplatnenie náročných podmienok; zdokonaľovať a dôslednejšie využívať finančné a menové nástroje včítane menových kurzov a posilňovať tak optimálne spojenie plánu a chozrasčotu s cieľom účinnejšie pôsobiť na ekonomickú a finančnú rovnováhu a menovú stabilitu,

c) zvyšovať účinnosť práce štátneho aparátu, zjednodušiť a zhospodárniť jeho činnosť a znižovať administratívnu náročnosť riadenia,

d) vytvárať podmienky pre zvyšovanie účasti pracujúcich na riadení ako základný predpoklad mobilizácie pracovných kolektívov a ich iniciatívy na dosiahnutie zámerov ustanovených týmto zákonom.

§ 17

Úloha finančnej, rozpočtovej a menovej sústavy

(1) Štátne rozpočty československej federácie a štátne rozpočty republík vychádzajú zo základných úloh ôsmeho päťročného plánu a päťročných plánov republík, z rozpočtového výhľadu Československej socialistickej republiky a rozpočtových výhľadov republík na roky 1986 - 1990, z vykonávacích štátnych plánov a zo zásad finančnej politiky ustanovených vládou Československej socialistickej republiky. Štátne rozpočty československej federácie a štátne rozpočty republík podporujú zámery a úlohy štátnych plánov a pomocou finančno-ekonomických nástrojov aktívne pôsobia na ich plnenie a na presadzovanie hospodárnosti.

(2) Menový výhľad Československej socialistickej republiky na roky 1986 - 1990 sa zameriava najmä na rýchlejšie presadenie intenzifikačných faktorov rastu ekonomiky, na upevnenie vnútornej a vonkajšej ekonomickej rovnováhy a na stabilizáciu kúpnej sily československej koruny.

(3) Na konkretizáciu cieľov a na zabezpečenie celospoločenských zámerov finančnej, rozpočtovej a menovej politiky ustanovuje vláda Československej socialistickej republiky zodpovedajúce úlohy.

(4) Všetky orgány federácie a republík zodpovedné za vypracovanie návrhov rozpočtov sa usilujú pri ich príprave a v priebehu rozpočtového hospodárenia o spevnenie úloh uložených podľa odseku 3.

(5) Štátne rozpočty československej federácie a štátne rozpočty republík sú v zásade vyrovnané.

(6) Na zabezpečenie vyrovnanosti štátnych rozpočtov republík sa poskytujú zo štátneho rozpočtu federácie v nadväznosti na úlohy vykonávacích štátnych plánov Československej socialistickej republiky a v súlade so zásadou hospodárnosti účelové a globálne dotácie do štátnych rozpočtov republík.


ŠTVRTÁ ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 18

Splnomocňovacie ustanovenia

(1) Vláda Československej socialistickej republiky, prípadne vlády republík môžu na účely experimentálneho overovania nových prvkov plánovitého riadenia národného hospodárstva a na účely zabezpečenia realizácie integračných akcií ustanovených ôsmym päťročným plánom povoliť výnimky z ustanovení zákonov upravujúcich riadenie národného hospodárstva.

(2) Na zabezpečenie náležitej kvality a efektívnosti výrobkov a výkonov, najmä vo výrobnej a obdobnej hospodárskej činnosti môže vláda Československej socialistickej republiky na základe tohto zákona vydať všeobecne záväzné právne predpisy.

(3) Na zabezpečenie hospodárneho využívania vybraných materiálových a surovinových zdrojov môžu ústredné orgány štátnej správy federácie na základe tohto zákona a zásad ustanovených vládou Československej socialistickej republiky vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.

§ 19

Postavenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na rok 1986

Štátny plán rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na rok 1986 ustanovený na základe zákona č. 115/1985 Zb. je vykonávacím štátnym plánom k ôsmemu päťročnému plánu.

§ 20

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Husák v. r.

Indra v. r.

Štrougal v. r.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené