Vyhláška č. 98/1984 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach

Čiastka 19/1984
Platnosť od 05.10.1984
Účinnosť od 05.10.1984
Uzavretie zmluvy 12.10.1982
Redakčná poznámka

Zmluva nadobudla platnosť 16. apríla 1984.

98

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

z 27. apríla 1984

o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach


Dňa 12. októbra 1982 bola v Prahe podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach.

So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident Československej socialistickej republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené v Hanoji 16. marca 1984.

Zmluva nadobudla platnosť na základe svojho článku 81 dňa 16. apríla 1984.

České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)

Minister:

Ing. Chňoupek v. r.

ZMLUVA

medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach

Československá socialistická republika a Vietnamská socialistická republika vedené prianím ďalej rozvíjať bratské vzťahy medzi národmi oboch štátov v súlade so Zmluvou o priateľstve a spolupráci medzi Československou socialistickou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou zo 14. februára 1980 a uľahčiť právne vzťahy medzi oboma štátmi v občianskych, rodinných a trestných veciach sa rozhodli uzavrieť túto Zmluvu. Na ten účel vymenovali za svojich splnomocnencov:

prezident Československej socialistickej republiky:
Antonína Kašpara, ministra spravodlivosti Českej socialistickej republiky,

predseda Štátnej rady Vietnamskej socialistickej republiky:
Phan Hiena, ministra spravodlivosti Vietnamskej socialistickej republiky,

ktorí po vzájomnej výmene plnomocenstiev, ktoré boli zistené v dobrej a náležitej forme, sa dohodli takto:

ČASŤ I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Právna ochrana

(1) Občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany rovnaké práva a rovnakú právnu ochranu v osobných a majetkových veciach ako jej vlastní občania.

(2) Podľa ustanovenia odseku 1 tohto článku majú občania jednej zmluvnej strany voľný prístup na súdy a ďalšie orgány druhej zmluvnej strany príslušným v občianskych a trestných veciach a sú oprávnení podávať na týchto orgánoch návrhy, aby chránili svoje osobné a majetkové práva.

(3) Občianskymi vecami uvedenými v tejto Zmluve sa rozumejú aj rodinné a pracovné veci.

(4) Ustanovenia tejto Zmluvy o občanoch zmluvných strán sa vzťahujú aj na právnické osoby oboch zmluvných strán.

Článok 2

Právna pomoc

(1) Súdy, prokuratúry a iné orgány oboch zmluvných strán činné v občianskych a trestných veciach (ďalej len „justičné orgány“) si navzájom poskytujú právnu pomoc za podmienok ustanovených v tejto Zmluve.

(2) Justičné orgány si navzájom poskytujú právnu pomoc vykonaním rôznych úkonov, najmä vypočutím svedkov, účastníkov, obvinených alebo iných osôb, vykonávaním znaleckých dôkazov, spisovaním, zasielaním a doručovaním písomností.

Článok 3

Spôsob styku

(1) Pokiaľ táto Zmluva neustanovuje inak, justičné orgány zmluvných strán sa stýkajú prostredníctvom ústredných orgánov.

(2) Na účely tejto Zmluvy sa ústrednými orgánmi rozumejú:

a) na strane Československej socialistickej republiky:

- Generálna prokuratúra Československej socialistickej republiky,

- Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej republiky,
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky,

b) na strane Vietnamskej socialistickej republiky:

- Najvyššia ľudová prokuratúra,
- Ministerstvo spravodlivosti Vietnamskej socialistickej republiky.

Článok 4

Jazyk

Pokiaľ nie je v tejto Zmluve ustanovené inak, orgány zmluvných strán používajú pri vzájomnom styku pri vykonávaní tejto Zmluvy svoje úradné jazyky alebo ruský jazyk.

Článok 5

Dožiadanie

(1) Pokiaľ nie je v tejto Zmluve ustanovené inak, právna pomoc sa poskytuje na základe dožiadania podľa právneho poriadku toho štátu, v ktorom sa poskytuje.

(2) Dožiadanie a písomnosti k nemu pripojené musí podpísať a opečiatkovať príslušný orgán. Ak sa má k písomnosti pripojiť preklad, musí ho overiť na to oprávnený tlmočník alebo štátny orgán alebo diplomatická misia alebo konzulárny úrad jednej zo zmluvných strán.

(3) Pri vzájomnej právnej pomoci môžu orgány zmluvných strán používať vlastné tlačivá.

(4) Dožiadanie musí obsahovať:

a) označenie dožadujúceho justičného orgánu,

b) označenie dožiadaného justičného orgánu,

c) presné označenie veci, v ktorej sa právna pomoc žiada, s uvedením predmetu a účelu dožiadania a údajov potrebných na jeho vybavenie,

d) mená, priezvisko, občianstvo, bydlisko, stav a zamestnanie alebo povolanie účastníkov, obvinených, obžalovaných, odsúdených, svedkov, prípadne poškodených,

e) mená a priezvisko a adresy právnych zástupcov, ak boli ustanovení.

(5) Dožiadanie o doručenie musí obsahovať okrem údajov uvedených v odseku 4 tohto článku presnú adresu adresáta a označenie písomností, ktoré sa majú doručiť.

(6) Ak sa žiada o vypočutie, dožiadanie musí obsahovať aj otázky, ktoré sa majú položiť.

(7) Dožiadanie v trestných veciach musí obsahovať aj právne označenie a opis spáchaného činu a podľa možnosti dátumy narodenia obvinených a mená ich rodičov.

Článok 6

Vybavenie dožiadania

(1) Pri vybavovaní dožiadania sa postupuje podľa článku 5 ods. 1 tejto Zmluvy. Na žiadosť dožadujúceho orgánu môže sa dožiadanie vybaviť spôsobom uvedeným v dožiadaní, pokiaľ to nie je v rozpore s právnym poriadkom dožiadaného štátu.

(2) Dožiadaný justičný orgán včas oznámi dožadujúcemu justičnému orgánu na jeho žiadosť miesto a čas vybavenia dožiadania.

(3) Ak dožiadaný orgán nie je príslušný na vybavenie dožiadania, bezodkladne ho postúpi príslušnému orgánu.

(4) Ak dožiadanie nemohlo byť vybavené, dožiadaný orgán vráti písomnosti a oznámi príčiny, ktoré zabránili vybaveniu dožiadania.

(5) Ak nie je známa presná adresa osoby uvedenej v dožiadaní, urobí orgán dožiadanej strany opatrenie na zistenie miesta jej pobytu.

Článok 7

Doručovanie písomností

(1) Písomnosti z oblasti občianskeho práva, ktoré sa majú doručiť osobám, ktoré majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, sa pripájajú k žiadosti o doručenie vo dvoch vyhotoveniach.

(2) Ak písomnosť, ktorá sa má doručiť, nie je vyhotovená v jazyku dožiadanej zmluvnej strany alebo ak nie je k nej pripojený preklad do tohto jazyka, dožiadaný orgán doručí písomnosť adresátovi, len ak je ochotný dobrovoľne ju prijať.

(3) Doklad o doručení sa urobí podľa predpisov o doručovaní dožiadanej zmluvnej strany. V doklade sa musí uviesť miesto, dátum a spôsob doručenia.

(4) Ak písomnosť nemožno na uvedenej adrese doručiť, urobí dožiadaný orgán opatrenie na zistenie miesta pobytu adresáta. Ak adresu nemôže zistiť, upovedomí o tom dožadujúci orgán a písomnosť súčasne vráti.

(5) Na žiadosť dožadujúceho orgánu postará sa dožiadaný orgán v medziach predpisov platných na území dožiadanej zmluvnej strany, aby písomnosť bola doručená adresátovi do vlastných rúk.

Článok 8

Doručovanie vlastným občanom

Zmluvné strany môžu doručovať písomnosti vlastným občanom aj prostredníctvom svojich diplomatických misií alebo konzulárnych úradov. V tomto prípade nemožno použiť donucovacie prostriedky.

Článok 9

Ochrana svedkov a znalcov

(1) Svedok alebo znalec, ktorý má bydlisko na území jednej zmluvnej strany, nie je povinný sa dostaviť na predvolanie orgánu druhej zmluvnej strany. Predvolanie nesmie preto obsahovať žiadne hrozby použitia donucovacích opatrení pre prípad nedostavenia sa.

(2) Svedok alebo znalec, ktorý má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a ktorý sa na predvolanie dostavil na justičný orgán druhej zmluvnej strany, nesmie byť bez ohľadu na svoje štátne občianstvo trestne stíhaný ani podrobený obmedzeniu osobnej slobody za čin, ktorý spáchal pred prekročením hraníc dožadujúcej zmluvnej strany, nemožno na ňom vykonať trest za taký čin uložený ani nemôže byť trestne stíhaný alebo podrobený obmedzeniu osobnej slobody v súvislosti s predmetom konania.

(3) Svedok alebo znalec stratí ochranu uvedenú v odseku 2 tohto článku, ak neopustí územie dožadujúcej zmluvnej strany do 15 dní odo dňa, keď mu bolo oznámené, že jeho prítomnosť nie je už potrebná. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, po ktorý nemohol svedok alebo znalec opustiť územie dožadujúcej zmluvnej strany z dôvodov od neho nezávislých.

(4) Predvolané osoby majú nárok na náhradu svojich výdavkov na cestu a pobyt a ušlého zárobku. Znalci majú okrem toho nárok na vyplatenie znalečného. V predvolaní sa uvedie druh náhrady, na ktorú majú spomínané osoby nárok; na ich žiadosť im bude vyplatený preddavok na krytie príslušných výdavkov.

(5) Ak osoba predvolaná ako svedok je vo väzbe na území dožiadanej zmluvnej strany, môžu sa orgány tejto zmluvnej strany uvedené v článku 3 ods. 2 tejto Zmluvy postarať o jej dopravenie na územie dožadujúcej zmluvnej strany pod podmienkou, že tam bude naďalej držaná vo väzbe a po skončení vypočutia bezodkladne vrátená.

Článok 10

Náklady právnej pomoci

(1) Každá zmluvná strana znáša náklady právnej pomoci, ktoré vznikli na jej území.

(2) Na žiadosť dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán oznámi výšku vzniknutých nákladov. Ak budú tieto náklady uhradené, zostanú dožadujúcej zmluvnej strane.

Článok 11

Zisťovanie adries

Príslušné orgány zmluvných strán si navzájom pomáhajú pri zisťovaní adries osôb zdržiavajúcich sa na území, ak je to potrebné na uplatnenie práv ich občanov.

Článok 12

Právne informácie

Ústredné orgány oboch zmluvných strán si na žiadosť zasielajú informácie o právnych predpisoch, ktoré platia alebo platili na území ich štátov, spolu s ich znením, ako aj informácie o právnych otázkach a o právnej praxi.

Článok 13

Platnosť listín

(1) Listiny vydané alebo overené príslušnými orgánmi v ustanovenej forme na území jednej zmluvnej strany môžu sa použiť bez ďalšieho overenia na území druhej zmluvnej strany. To isté platí aj pre podpisy na iných listinách overené podľa právnych predpisov na území jednej zo zmluvných strán.

(2) Ustanovenie odseku 1 tohto článku sa vzťahuje aj na odpisy a preklady listín, ktoré overil príslušný orgán.

(3) Listiny, ktoré sa na území jednej zmluvnej strany považujú za verejné, majú povahu verejných listín aj na území druhej zmluvnej strany.

Článok 14

Odmietnutie právnej pomoci

Poskytnutie právnej pomoci podľa tejto Zmluvy sa môže odmietnuť, ak sa dožiadaná zmluvná strana domnieva, že poskytnutím právnej pomoci by sa porušila jej zvrchovanosť alebo bezpečnosť, alebo keby bolo v rozpore so základnými zásadami jej právneho poriadku.

ČASŤ II

OBČIANSKE VECI

KAPITOLA 1

Veci osobného stavu

Článok 15

Spôsobilosť na práva a na právne úkony

(1) Spôsobilosť občanov každej zo zmluvných strán na práva a na právne úkony sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanom je táto osoba.

(2) Spôsobilosť právnickej osoby sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, podľa ktorého vznikla.

Článok 16

Zbavenie a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

(1) Pokiaľ táto Zmluva neustanovuje inak, na zbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je príslušný justičný orgán zmluvnej strany, ktorej občanom je osoba, o spôsobilosti ktorej sa má rozhodnúť.

(2) Ak justičný orgán jednej zmluvnej strany zistí, že u občana druhej zmluvnej strany, ktorý má bydlisko na jej území, sú dané dôvody zbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, oznámi to príslušnému justičnému orgánu druhej zmluvnej strany. To platí aj v prípade, keď justičný orgán prijme dočasné opatrenia potrebné na ochranu tejto osoby alebo jej majetku.

(3) Pokiaľ justičný orgán druhej zmluvnej strany, ktorému boli skutočnosti uvedené v odseku 2 tohto článku oznámené, nezačne sám potrebné konanie do troch mesiacov, alebo pokiaľ sa v tejto lehote nevyjadrí, konanie o zbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony vykoná justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej má osoba, o spôsobilosti ktorej sa má rozhodnúť, bydlisko. Rozhodnutie sa zašle príslušnému justičnému orgánu druhej zmluvnej strany.

(4) Ak sa konanie koná pred justičným orgánom príslušným podľa predchádzajúceho odseku, o zbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony možno rozhodnúť iba z dôvodov ustanovených právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.

(5) Ustanovenia tohto článku sa použijú aj v prípade vrátenia alebo zmeny spôsobilosti na právne úkony.

Článok 17

(1) Na vyhlásenie osoby za mŕtvu je príslušný justičný orgán zmluvnej strany, ktorej občanom bola táto osoba v čase, keď podľa posledných správ bola ešte nažive.

(2) Justičné orgány jednej zmluvnej strany môžu vyhlásiť za mŕtveho, ako aj určiť deň smrti občana druhej zmluvnej strany na návrh osôb, ktoré žijú na území tejto zmluvnej strany, ak preukážu právny záujem v súlade s právnym poriadkom tejto zmluvnej strany.

(3) V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku justičné orgány zmluvnej strany sa budú spravovať právnym poriadkom svojho štátu.

(4) Rozhodnutia vynesené podľa odseku 2 tohto článku majú právne následky iba na území tej zmluvnej strany, ktorej justičné orgány ich vyniesli.

KAPITOLA 2

Rodinné veci

Článok 18

Uzavretie manželstva

(1) Pri uzavretí manželstva osobami, z ktorých jedna je občanom jednej zmluvnej strany a druhá občanom druhej zmluvnej strany, podmienky uzavretia manželstva sa pre každú z nich spravujú právnym poriadkom tej zmluvnej strany, ktorej sú občanmi. Vo veci okolností vylučujúcich manželstvo musia sa dodržať okrem toho aj požiadavky právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej sa manželstvo uzaviera.

(2) Forma uzavretia manželstva sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej strany, na území ktorej sa manželstvo uzaviera.

(3) Forma uzavretia manželstva pred predstaviteľom diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu, ktorý je na to splnomocnený jedným zo zmluvných štátov, sa spravuje právnym poriadkom tohto štátu.

(4) Na platnosť sobáša medzi občanmi zmluvných strán sa vždy vyžaduje zachovanie občianskej formy.

Článok 19

Osobné a majetkové vzťahy manželov

(1) Ak oba manželia sú občanmi jednej zmluvnej strany a majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, ich osobné a majetkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej sú občanmi.

(2) Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany a obaja manželia sú občanmi tej istej zmluvnej strany, spravujú sa ich osobné a majetkové vzťahy právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej sú občanmi.

(3) Ak jeden z manželov je občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, spravujú sa ich osobné a majetkové vzťahy právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo mali svoje posledné spoločné bydlisko.

(4) Ak manželia, na ktorých sa vzťahuje ustanovenie odseku 3, nemali spoločné bydlisko na území žiadnej zo zmluvných strán, spravujú sa ich osobné a majetkové vzťahy právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej súdu bol podaný návrh.

(5) Justičné orgány zmluvnej strany, ktorej občanmi sú oba manželia, sú príslušné na rozhodovanie o ich osobných a majetkových vzťahoch. V prípade, že v čase začatia konania majú manželia svoje bydlisko na území druhej zmluvnej strany, sú príslušné aj orgány tejto zmluvnej strany.

(6) Ak jeden z manželov je občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, potom príslušné justičné orgány zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo mali posledné spoločné bydlisko, sú príslušné na rozhodovanie o osobných a majetkových vzťahoch týchto manželov. Pokiaľ manželia nemali spoločné bydlisko, príslušné sú orgány oboch zmluvných strán.

Článok 20

Rozvod

(1) Rozvod sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanmi sú obaja manželia v čase podania návrhu na začatie konania.

(2) Ak jeden z manželov je občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, justičný orgán, pred ktorým prebieha rozvodové konanie, rozhoduje podľa právneho poriadku svojho štátu.

(3) Na konanie o rozvode podľa odseku 1 tohto článku je príslušný justičný orgán tej zmluvnej strany, ktorej občanmi sú obaja manželia v čase podania návrhu. Ak v čase podania návrhu na rozvod majú obaja manželia bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je príslušný aj justičný orgán tejto zmluvnej strany.

(4) V prípade uvedenom v odseku 2 tohto článku je príslušný justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo mali obaja manželia posledné spoločné bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, sú príslušné justičné orgány oboch zmluvných strán.

Článok 21

Neplatnosť manželstva

(1) Určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, a vyhlásenie manželstva za neplatné sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorý sa v súlade s článkom 18 tejto Zmluvy použil pri uzavretí manželstva.

(2) Príslušnosť orgánu sa spravuje ustanovením článku 20 tejto Zmluvy.

Článok 22

Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi

(1) Uznanie, popretie alebo zistenie otcovstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanom bolo dieťa v čase narodenia.

(2) Pokiaľ ide o formu uznania otcovstva, postačí, ak sa vyhovie právnemu poriadku zmluvnej strany, na území ktorej dochádza k uznaniu otcovstva.

(3) Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je dieťa občanom.

(4) Tak justičné orgány zmluvnej strany, ktorej občanom je dieťa, ako aj justičné orgány zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko, sú príslušné na rozhodovanie o vzťahoch uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto článku.

Vyživovacia povinnosť

Článok 23

(1) Vyživovacia povinnosť medzi rodičmi a deťmi sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanom je osoba majúca nárok na výživné.

(2) Na konanie o veciach uvedených v odseku 1 tohto článku je príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej má oprávnená osoba bydlisko.

Článok 24

Zmluvné strany podniknú všetky kroky potrebné na splnenie vyživovacej povinnosti aj na výkon rozsudku alebo iného rozhodnutia justičného orgánu týkajúceho sa výživného. Zmluvné strany urobia opatrenie, aby sa prevody výživného pre maloleté deti vybavovali prednostne a bez obmedzenia.

Článok 25

Ak sa na justičnom orgáne jednej zmluvnej strany uplatňuje nárok na výživné proti povinnému, ktorý sa zdržiava na území druhej zmluvnej strany, poskytne justičný orgán tejto zmluvnej strany na žiadosť pomoc pri zistení zdroja a výšky príjmov povinného.

Osvojenie a jeho zrušenie

Článok 26

(1) Osvojenie a jeho zrušenie sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej strany, ktorej je osvojiteľ občanom v čase podania návrhu na začatie konania. V prípade uvedenom v článku 27 ods. 2 tejto Zmluvy, keď manželia sú občanmi rôznych zmluvných strán, musia sa dodržať podmienky ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.

(2) Súhlas osvojovaného dieťaťa alebo ďalších osôb a orgánov sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanom je dieťa.

Článok 27

(1) Na konanie o osvojení a jeho zrušení je príslušný orgán tej zmluvnej strany, ktorej je osvojiteľ občanom v čase začatia konania.

(2) Ak osvojiteľmi sú manželia, z ktorých jeden je občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je na konanie o osvojení a jeho zrušení príslušný justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo mali svoje posledné spoločné bydlisko.

Opatrovníctvo

Článok 28

(1) Vznik a zánik opatrovníctva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je opatrovanec občanom.

(2) Právne vzťahy medzi opatrovníkom a opatrovancom sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej orgán ustanovil opatrovníka.

(3) Prijatie opatrovníctva a povinnosť konať ako opatrovník sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je opatrovník občanom.

(4) Pokiaľ táto Zmluva neustanovuje inak, rozhoduje o vzniku a zániku opatrovníctva orgán zmluvnej strany, ktorej je opatrovanec občanom.

(5) Rozhodnutia o vzniku a zániku opatrovníctva, ktoré sa týkajú vlastných občanov, vydané orgánmi jednej zmluvnej strany majú účinnosť aj na území druhej zmluvnej strany.

Článok 29

(1) Ak treba ustanoviť opatrovníka na ochranu záujmov občana jednej zmluvnej strany, ktorý má bydlisko, pobyt alebo majetok na území druhej zmluvnej strany, justičný orgán tejto zmluvnej strany bezodkladne o tom informuje diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad druhej zmluvnej strany.

(2) V naliehavých prípadoch príslušný justičný orgán prijme potrebné predbežné opatrenia podľa právneho poriadku svojho štátu a bezodkladne informuje o tom diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad v súlade s odsekom 1 tohto článku. Uvedené opatrenia zostanú v platnosti, kým justičný orgán druhej zmluvnej strany neprijme iné opatrenia a justičný orgán, ktorý predbežná opatrenia prijal, nie je o tom upovedomený.

Článok 30

(1) Justičný orgán príslušný podľa článku 28 ods. 4 tejto Zmluvy môže previesť opatrovníctvo na príslušný orgán druhej zmluvnej strany, ak opatrovanec má svoje bydlisko na území druhej zmluvnej strany. Prenesenie opatrovníctva sa stane účinným, len čo opatrovníctvo prevzal orgán druhej zmluvnej strany. Tento orgán bezodkladne upovedomí o prevzatí opatrovníctva dožadujúci orgán.

(2) Príslušný orgán zmluvnej strany, ktorý podľa odseku 1 tohto článku prevzal opatrovníctvo, sa spravuje právnym poriadkom svojho štátu. Tento orgán nie je oprávnený rozhodovať o osobnom stave opatrovanca.

Článok 31

Dôsledky začatia konania

Začatie konania o osobných a majetkových vzťahov manželov, o rozvode manželstva, ako aj o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi pred justičným orgánom jednej zmluvnej strany nedovoľuje, aby o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi bolo začaté konanie pred justičným orgánom druhej zmluvnej strany. Justičný orgán, pred ktorým bol rovnaký nárok uplatnený neskoršie, vysloví z úradnej moci svoju nepríslušnosť.

KAPITOLA 3

Článok 32

Forma právnych úkonov

(1) Forma právnych úkonov sa spravuje právnym poriadkom platným pre samotný právny úkon. Stačí však, ak sa urobí zadosť právnemu poriadku platnému v mieste, kde k právnemu úkonu došlo.

(2) Forma právnych úkonov týkajúcich sa nehnuteľností sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej nehnuteľnosť leží.

Článok 33

Zodpovednosť za škodu

Záväzky z protiprávnych konaní alebo opomenutí, z ktorých vzniká povinnosť nahradiť škodu, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, kde k takému konaniu alebo opomenutiu došlo. Na konanie o týchto veciach je príslušný justičný orgán tejto zmluvnej strany.

KAPITOLA 4

Dedičské veci

Článok 34

Zásada rovnosti

(1) Dedením zo zákona alebo zo závetu môžu občania jednej zmluvnej strany nadobudnúť majetok a práva na území druhej zmluvnej strany za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako jej vlastní občania.

(2) Občania jednej zmluvnej strany môžu v závete nakladať so svojím majetkom nachádzajúcim sa na území druhej zmluvnej strany.

Článok 35

(1) Dedenie hnuteľného majetku sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej strany, ktorej občanom bol poručiteľ v čase smrti.

(2) Dedenie nehnuteľného majetku sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej strany, na území ktorej sa nehnuteľný majetok nachádza.

(3) Posúdenie toho, či majetok, ktorý je predmetom dedenia, sa považuje za hnuteľný alebo nehnuteľný, sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej strany, na území ktorej sa majetok nachádza.

Článok 36

Závet

(1) Spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj konanie o námietkach proti závetu na základe vád vôle poručiteľa alebo jej prejavu alebo na základe iných nedostatkov závetu, sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je poručiteľ občanom v čase zriadenia alebo zrušenia závetu.

(2) Forma zriadenia alebo zrušenia závetu sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je poručiteľ občanom v čase zriadenia alebo zrušenia závetu. Závet je platný, ak sa dodržali ustanovenia právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej k týmto úkonom došlo.

Článok 37

Odúmrť

Ak podľa právneho poriadku zmluvnej strany, ktorým sa spravujú dedičské právne pomery, niet dedičov, pripadne hnuteľné dedičstvo tej zmluvnej strane, ktorej bol poručiteľ občanom v čase smrti, nehnuteľné dedičstvo zmluvnej strane, na území ktorej nehnuteľnosť leží.

Článok 38

Príslušnosť v dedičských veciach

(1) S výnimkou prípadu uvedeného v odseku 2 tohto článku je na konanie o hnuteľnom dedičstve príslušný justičný orgán tej zmluvnej strany, ktorej občanom bol poručiteľ v čase svojej smrti.

(2) Ak celé hnuteľné dedičstvo, ktoré zanechal občan jednej zmluvnej strany, je na území druhej zmluvnej strany, prejedná ho na návrh dediča justičný orgán tejto zmluvnej strany, ak s tým súhlasia všetci známi dedičia.

(3) Na prejednanie nehnuteľného dedičstva je vždy príslušný justičný orgán tej zmluvnej strany, na území ktorej nehnuteľnosť leží.

(4) Ustanovenia odsekov 1 a 3 tohto článku platia aj pre prejednanie dedičských sporov.

Článok 39

Zabezpečenie dedičstva

(1) Orgán zmluvnej strany, na území ktorej je dedičstvo po občanovi druhej zmluvnej strany, urobí podľa právneho poriadku svojho štátu opatrenia potrebné na zabezpečenie dedičstva a na jeho správu. To platí aj v prípadoch, keď dedičstvo môže nadobudnúť občan druhej zmluvnej strany.

(2) O opatreniach, ktoré boli urobené podľa odseku 1 tohto článku, príslušné orgány bezodkladne upovedomia diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad druhej zmluvnej strany, ktoré môžu pri výkone opatrení na zabezpečenie dedičstva spolupôsobiť priamo alebo prostredníctvom splnomocnenca. Podľa návrhu diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu môžu sa urobené opatrenia odložiť, zmeniť alebo zrušiť.

(3) Podľa návrhu justičného orgánu príslušného na prejednanie dedičstva musia sa opatrenia urobené podľa odseku 1 tohto článku odložiť, zmeniť alebo zrušiť.

Článok 40

Vyhlásenie závetu

Na otvorenie a vyhlásenie závetu a na zistenie jeho stavu a obsahu, ako aj na konanie o jeho platnosti je príslušný justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej sa závet nachádza. Ak poručiteľ bol v čase svojej smrti občanom druhej zmluvnej strany, zašle sa justičnému orgánu tejto zmluvnej strany overený odpis závetu a listina, v ktorej bude uvedený stav a obsah tohto závetu. Na žiadosť sa zašle originál závetu.

Článok 41

Vydanie dedičstva

(1) Ak hnuteľné dedičstvo je na území jednej zmluvnej strany, odovzdá sa toto dedičstvo za účelom prejednania justičnému orgánu alebo diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu tej zmluvnej strany, ktorej bol poručiteľ občanom v čase svojej smrti, za podmienky, že sa dodržia ustanovenia odseku 4 písm. b) tohto článku.

(2) Poplatky z nehnuteľného dedičstva vyberie zmluvná strana, na území ktorej nehnuteľnosť leží. Pokiaľ nie je v tejto Zmluve ustanovené inak, poplatok z hnuteľného majetku vyberie zmluvná strana, ktorej občanom bol poručiteľ v čase smrti.

(3) Ak podľa výsledkov prejednania dedičstva nadobúdajú toto dedičstvo dedičia, ktorí majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, a dedičstvo nemožno odovzdať uvedeným dedičom alebo ich splnomocnencom, dedičstvo sa odovzdá diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu tejto zmluvnej strany.

(4) Dedičstvo sa vydá za podmienok, že:

a) sú zaplatené všetky dane a poplatky spojené s dedičstvom alebo ich zaplatenie je zabezpečené,

b) príslušný orgán vydal povolenie potrebné na vývoz predmetov tvoriacich dedičstvo alebo na prevod peňažných súm,

c) boli zaplatené alebo zabezpečené všetky pohľadávky veriteľov poručiteľa prihlásené v lehote ustanovenej právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej je dedičstvo.

KAPITOLA 5

Trovy konania

Článok 42

Oslobodenie od žalobnej zábezpeky

(1) Občanom jednej zmluvnej strany, ktorí majú bydlisko na území jednej zo zmluvných strán a vystupujú pred orgánmi druhej zmluvnej strany, nemožno uložiť zloženie žalobnej zábezpeky za trovy konania.

(2) Justičný orgán jednej zmluvnej strany môže požadovať od občanov druhej zmluvnej strany zloženie preddavku na trovy súvisiace s vykonaním dôkazov za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako od vlastných občanov.

Oslobodenie od poplatkov a trov konania

Článok 43

Občania jednej zmluvnej strany majú na území druhej zmluvnej strany nárok na oslobodenie od súdnych a notárskych poplatkov a na bezplatné právne zastúpenie za rovnakých podmienok ako jej vlastní občania.

Článok 44

(1) Žiadosť o oslobodenie podľa článku 43 tejto Zmluvy môže žiadateľ podať aj na justičnom orgáne zmluvnej strany, ktorej je občanom. Túto žiadosť možno spojiť s návrhom na začatie konania vo veci, pre ktorú sa má oslobodenie povoliť.

(2) Žiadosť podaná podľa odseku 1 tohto článku a prípadne aj návrh na začatie konania sa zašlú justičnému orgánu druhej zmluvnej strany spôsobom ustanoveným v článku 3 tejto Zmluvy.

Článok 45

(1) K žiadosti o oslobodenie podľa článku 43 tejto Zmluvy treba pripojiť potvrdenie o osobných, rodinných a majetkových pomeroch žiadateľa, ktoré vydá príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej má žiadateľ bydlisko.

(2) Ak žiadateľ nemá bydlisko na území žiadnej zo zmluvných strán, môže potvrdenie vydať diplomatická misia alebo konzulárny úrad zmluvnej strany, ktorej je občanom.

(3) Justičný orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti o oslobodenie, môže žiadať od orgánu, ktorý potvrdenie vydal, doplnenie údajov alebo potrebné objasnenia.

KAPITOLA 6

Uznanie a výkon rozhodnutí

Článok 46

(1) Zmluvné strany za podmienok ustanovených v tejto Zmluve uznávajú a vykonávajú na svojom území tieto rozhodnutia justičných orgánov druhej zmluvnej strany:

a) rozhodnutia o nárokoch majetkovej povahy v občianskych veciach, ako aj súdom schválené zmiery v týchto veciach,

b) rozhodnutia o náhrade škody priznanej v trestnom konaní.

(2) Zmluvné strany za podmienok ustanovených v tejto Zmluve uznávajú a vykonávajú na svojom území rozhodnutia rozhodcovských orgánov, ak

a) rozhodnutia sa zakladajú na písomnej dohode o príslušnosti rozhodcovského orgánu a vydal ich rozhodcovský orgán dohodou určený v medziach svojho oprávnenia ustanoveného dohodou a

b) dohoda o príslušnosti rozhodcovského orgánu je platná podľa právneho poriadku zvoleného účastníkmi, a ak účastníci právny poriadok nezvolili, podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej sa rozhodnutie má uznať alebo vykonať.

Článok 47

(1) Rozhodnutia uvedené v článku 46 tejto Zmluvy sa uznajú a vykonajú za podmienok, že:

a) rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej bolo vydané;

b) orgán, ktorý rozhodnutie vydal, bol príslušný podľa ustanovení tejto Zmluvy alebo podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada;

c) o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydal už predtým právoplatné rozhodnutie orgán zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať, alebo nebolo na území tejto zmluvnej strany uznané právoplatné rozhodnutie orgánu tretieho štátu;

d) rozhodnutie bolo vydané na základe právneho poriadku určeného touto Zmluvou;

e) účastník, proti ktorému bolo rozhodnutie vydané, nebol zbavený možnosti účastniť sa na konaní a v prípade procesnej nespôsobilosti možnosti mať zástupcu; predvolanie alebo návrh na začatie konania mu boli doručené do vlastných rúk;

f) zmluvná strana, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať, sa domnieva, že uznanie alebo výkon nenaruší jej zvrchovanosť alebo bezpečnosť alebo nebude v rozpore so základnými zásadami jej právneho poriadku.

(2) Predbežne vykonateľné rozhodnutia a predbežné opatrenia o vyživovacej povinnosti možno na území dožiadanej zmluvnej strany vykonať, aj keď podliehajú riadnym opravným prostriedkom.

Článok 48

(1) Rozhodnutia vydané justičnými orgánmi jednej zmluvnej strany týkajúce sa osobného stavu občanov druhej zmluvnej strany budú na jej území uznané za podmienok ustanovených v článku 47 tejto Zmluvy.

(2) O uznanie rozhodnutí uvedených v odseku 1 tohto článku môže žiadať každý, kto na tom má právny záujem.

Článok 49

Právoplatné rozhodnutia justičných orgánov jednej zmluvnej strany týkajúce sa osobného stavu jej občanov sú platné na území druhej zmluvnej strany bez preskúmania.

Článok 50

Na uznanie a nariadenie výkonu rozhodnutia je príslušný justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať.

Článok 51

(1) Návrh na uznanie rozhodnutia alebo na nariadenie výkonu rozhodnutia sa môže podať priamo na justičnom orgáne zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať, alebo na orgáne, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. V tomto prípade sa návrh postúpi justičnému orgánu druhej zmluvnej strany spôsobom ustanoveným v článku 3 tejto Zmluvy.

(2) K návrhu sa musí pripojiť:

a) overený odpis rozhodnutia opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti alebo predbežnej vykonateľnosti, pokiaľ právoplatnosť, vykonateľnosť alebo predbežná vykonateľnosť nevyplýva z rozhodnutia samého;

b) overený doklad o tom, že účastník, proti ktorému bolo rozhodnutie vydané, bol na konanie riadne a včas predvolaný a v prípade procesnej nespôsobilosti riadne zastúpený;

c) overený preklad príloh uvedených pod písmenami a) a b) tohto odseku do úradného jazyka zmluvnej strany, na území ktorej sa rozhodnutie má uznať alebo vykonať.

Článok 52

(1) Orgán rozhodujúci o uznaní a výkone rozhodnutia sa obmedzí na zistenie, či sa dodržali podmienky uvedené v článkoch 47 a 51 tejto Zmluvy. Ak zistí, že tieto podmienky boli splnené, rozhodnutie uzná alebo jeho výkon nariadi.

(2) Ak táto Zmluva neustanovuje iný postup, justičný orgán, ktorý rozhoduje o uznaní a výkone rozhodnutia, postupuje podľa právneho poriadku svojho štátu.

Článok 53

(1) Ak účastník oslobodený podľa článku 42 tejto Zmluvy od povinnosti zložiť zábezpeku bol odsúdený právoplatným rozhodnutím na náhradu trov konania, justičný orgán zmluvnej strany nariadi na návrh oprávneného bezplatne výkon tohto rozhodnutia.

(2) Ustanovenia článku 51 tejto Zmluvy platia obdobne aj v prípade uvedenom v odseku 1 tohto článku.

(3) Orgán, ktorý je príslušný nariadiť výkon rozhodnutia podľa odseku 1 tohto článku, sa obmedzí na zistenie, či rozhodnutie o trovách konania je právoplatné a vykonateľné.

Článok 54

Orgán zmluvnej strany, na území ktorej trovy konania preddavkoval štát, požiada justičný orgán druhej zmluvnej strany, aby tieto trovy vymohol. Vybranú sumu odovzdá diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu dožadujúcej zmluvnej strany.

Článok 55

Ustanoveniami tejto Zmluvy o výkone rozhodnutí nie sú dotknuté právne predpisy zmluvných strán týkajúce sa prevodu peňazí alebo vývozu vecí získaných výkonom rozhodnutia.

KAPITOLA 7

Zasielanie dokladov o osobnom stave

Článok 56

(1) Zmluvné strany si navzájom zasielajú výpisy z matrík týkajúce sa občanov druhej zmluvnej strany. Výpisy sa zasielajú bezplatne prostredníctvom diplomatických misií alebo konzulárnych úradov.

(2) Zmluvné strany si navzájom zasielajú na žiadosť a bezplatne pre úradnú potrebu príslušných orgánov výpisy z matrík spôsobom uvedeným v odseku 1 tohto článku.

(3) Občania jednej zmluvnej strany môžu zasielať svoje žiadosti o zaslanie výpisov z matrík alebo ďalších dokladov o osobnom stave priamo príslušnému orgánu druhej zmluvnej strany. Požadované doklady sa žiadateľovi zašlú prostredníctvom diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu zmluvnej strany, ktorej orgán doklad vyhotovil. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad vyberie pri odovzdaní ustanovené poplatky.

Článok 57

(1) Ak príslušný orgán jednej zmluvnej strany vykoná záznam dopĺňajúcich údajov alebo opravu v matrike týkajúci sa osobného stavu občana druhej zmluvnej strany, zašle tejto zmluvnej strane výpis z matriky s doplnenými údajmi alebo opravami.

(2) Zmluvné strany si budú navzájom zasielať odpisy právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa osobného stavu občanov druhej zmluvnej strany.

(3) Doklady uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa budú zasielať bezplatne spôsobom uvedeným v článku 56 ods. 1 tejto Zmluvy.

ČASŤ III

TRESTNÉ VECI

KAPITOLA 1

Článok 58

Poskytovanie právnej pomoci

Pokiaľ nie je v tejto časti ustanovené inak, poskytovanie právnej pomoci v trestných veciach sa spravuje ustanoveniami časti I tejto Zmluvy.

Článok 59

Prevzatie trestného stíhania

(1) Jedna zmluvná strana bude podľa svojho právneho poriadku na žiadosť druhej zmluvnej strany stíhať svojich vlastných občanov pre činy spáchané na území druhej zmluvnej strany, za ktoré ukladajú tresty súdy.

(2) Záväzok prevziať trestné stíhanie zahŕňa aj také porušenia právneho poriadku, za ktoré podľa právneho poriadku dožadujúcej zmluvnej strany ukladajú tresty súdy, kým podľa právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany sú iba porušeniami právneho poriadku, za ktoré podľa právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany ukladajú opatrenia iné orgány než súdy.

(3) Nároky poškodených osôb na náhradu škody uplatnené v prevzatom konaní sa stanú súčasťou konania. Príslušné orgány zmluvnej strany, ktorá prevzala trestné stíhanie, budú v súlade so svojím právnym poriadkom pôsobiť, aby sa o návrhoch na náhradu škody rozhodlo v trestnom konaní.

Článok 60

Obsah žiadosti o prevzatie trestného stíhania

(1) Žiadosť o prevzatie trestného stíhania alebo jej prílohy musí obsahovať:

a) osobné údaje včítane štátneho občianstva,

b) opis skutkového stavu,

c) dôkazné prostriedky,

d) overený odpis spisov, pokiaľ je to potrebné, inak výsledok vyšetrovania,

e) odpis znenia ustanovení, ktoré sa majú použiť na čin v súlade s právnym poriadkom platným v mieste spáchania činu (včítane ustanovení o premlčaní),

f) návrh na náhradu škody.

(2) Na žiadosť dožiadanej zmluvnej strany poskytne dožadujúca zmluvná strana dopĺňajúce dôkazy.

(3) Ak pri predložení žiadosti o prevzatie konania je obvinený vo väzbe alebo predbežne zadržaný, zariadi sa jeho prevezenie na územie dožiadanej zmluvnej strany.

(4) Dožiadaná zmluvná strana oznámi dožadujúcej zmluvnej strane konečné rozhodnutie. Na žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany sa jej zašle jedno vyhotovenie tohto rozhodnutia.

KAPITOLA 2

Vydávanie

Článok 61

Povinnosť vydania

Zmluvné strany si navzájom na žiadosť vydajú za podmienok ustanovených v tejto Zmluve osoby, ktoré sa zdržiavajú na ich území, na vykonanie trestného konania alebo na výkon trestu.

Článok 62

Podmienky vydania

(1) Vydanie na vykonanie trestného konania je prípustné iba pre súdne trestné činy, za ktoré podľa právneho poriadku oboch zmluvných strán sa môže uložiť trest odňatia slobody vo vyššej výmere ako jeden rok.

(2) Vydanie na výkon trestu je prípustné iba pre súdne trestné činy podľa právneho poriadku oboch zmluvných strán, za ktoré sa uložil odsúdenej osobe trest odňatia slobody vo vyššej výmere ako jeden rok.

Článok 63

Odmietnutie vydania

(1) K vydaniu nedôjde, ak:

a) vyžadovaná osoba je občanom dožiadanej zmluvnej strany,

b) trestný čin bol spáchaný na území dožiadanej zmluvnej strany,

c) podľa právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany sa nemôže začať trestné konanie alebo rozsudok sa nemôže vykonať z dôvodu premlčania alebo z iných zákonných dôvodov,

d) vydanie nie je prípustné podľa právneho poriadku jednej zo zmluvných strán,

e) proti vyžadovanej osobe bol na území dožiadanej zmluvnej strany vynesený právoplatný rozsudok pre ten istý trestný čin alebo trestné konanie bolo právoplatným rozhodnutím zastavené.

(2) V prípade, že k vydaniu nedôjde, dožiadaná zmluvná strana to oznámi dožadujúcej zmluvnej strane a oznámi dôvody, pre ktoré k vydaniu nedošlo.

Článok 64

Žiadosť o vydanie

(1) K žiadosti o vydanie na vykonanie trestného konania sa priloží zatýkací rozkaz spolu s opísaním činu, údaje o dôkazoch, ktoré zdôvodňujú podozrenie z trestnej činnosti, a odpis znenia ustanovení právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na čin (včítane ustanovení o premlčaní). Ak bola činom spôsobená škoda, oznámia sa údaje o jej rozsahu a výške.

(2) K žiadosti o vydanie na výkon trestu sa priloží jedno vyhotovenie právoplatného rozsudku, ako aj znenie ustanovení právneho poriadku, ktoré boli použité. V prípade, že odsúdený si už odpykal časť trestu, treba oznámiť aj údaje o jej dĺžke.

(3) Pokiaľ je to možné, priloží sa k žiadosti o vydanie opis, údaje o pomeroch a fotografia vyžadovanej osoby, ako aj údaje o jej štátnom občianstve a mieste pobytu, pokiaľ tieto údaje nevyplývajú zo zatýkacieho rozkazu alebo z rozsudku.

Článok 65

Doplnenie údajov k žiadosti o vydanie

Ak žiadosť o vydanie neobsahuje všetky nevyhnutné údaje, môže dožiadaná zmluvná strana žiadať ich doplnenie a určiť na to lehotu do dvoch mesiacov. Na žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany sa môže táto lehota predĺžiť najviac o ďalšie dva mesiace.

Článok 66

Zatknutie za účelom vydania

Po prijatí žiadosti o vydanie dožiadaná zmluvná strana bezodkladne urobí opatrenia na zatknutie vyžadovanej osoby. Tieto opatrenia nie sú potrebné, ak je zrejmé, že k vydaniu podľa tejto Zmluvy nemôže dôjsť.

Článok 67

Predbežné zatknutie

(1) Na žiadosť možno zatknúť osobu skôr, než príde žiadosť o vydanie, ak príslušný orgán dožadujúcej zmluvnej strany sa odvolá na zatýkací rozkaz alebo právoplatný rozsudok a zároveň oznámi žiadosť o vydanie. Žiadosť sa môže podať poštou, ďalekopisom, rádiom, telefónom alebo iným podobným spôsobom.

(2) Príslušné orgány jednej zmluvnej strany môžu aj bez žiadosti podľa odseku 1 tohto článku zatknúť osobu zdržiavajúcu sa na ich území, ak táto osoba spáchala na území druhej zmluvnej strany súdne trestný čin, pre ktorý je vydanie podľa tejto Zmluvy možné.

(3) O zatknutí podľa odsekov 1 a 2 tohto článku sa musí druhá zmluvná strana bezodkladne upovedomiť.

Článok 68

Prepustenie zatknutej osoby

(1) Dožiadaná zmluvná strana môže zatknutú osobu prepustiť na slobodu, ak v lehote ustanovenej v článku 65 tejto Zmluvy neboli zaslané dopĺňajúce údaje.

(2) Osoba zatknutá podľa článku 67 tejto Zmluvy môže byť prepustená na slobodu, ak žiadosť o vydanie nedôjde do dvoch mesiacov odo dňa, keď druhá zmluvná strana bola o predbežnom zatknutí upovedomená.

Článok 69

Odklad vydania

Ak osoba, o vydanie ktorej sa žiada, je trestne stíhaná alebo ak bola odsúdená za iný trestný čin na území dožiadanej zmluvnej strany, môže sa vydanie odložiť do skončenia trestného stíhania alebo do skončenia výkonu trestu.

Článok 70

Dočasné vydanie

(1) Na odôvodnenú žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany môže byť osoba, o vydanie ktorej sa žiada, dočasne vydaná na vykonanie určitých procesných úkonov, ak by odklad vydania mohol mať za následok premlčanie trestného stíhania alebo podstatne sťažiť vyšetrovanie činu, ktorý spáchala osoba, o vydanie ktorej sa žiada.

(2) Dočasne vydaná osoba musí byť po vykonaní úkonov, pre ktoré bola vydaná, bezodkladne vrátená, najneskoršie do troch mesiacov odo dňa dočasného vydania.

Článok 71

Žiadosť viacerých štátov o vydanie

Ak o vydanie tej istej osoby žiadajú viaceré štáty, rozhodne dožiadaná zmluvná strana, ktorej žiadosti vyhovie. Pritom prihliadne na štátne občianstvo vyžadovanej osoby, ako aj na miesto spáchania a závažnosť činu.

Článok 72

Medze stíhateľnosti

(1) Bez súhlasu dožiadanej zmluvnej strany nemôže byť vydaná osoba trestne stíhaná ani nesmie byť na nej vykonaný trest za iné činy, ktorých sa dopustila pred vydaním a ktoré nie sú uvedené v žiadosti o vydanie; takisto nemôže byť vydaná tretiemu štátu.

(2) Súhlas dožiadanej zmluvnej strany nie je potrebný, ak:

a) vydaná osoba, ktorá nie je občanom dožadujúcej zmluvnej strany, neopustila územie tejto zmluvnej strany do jedného mesiaca po skončení trestného konania alebo po skončení výkonu trestu, hoci mala možnosť tak urobiť. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, po ktorý vydaná osoba nemohla opustiť územie dožadujúcej zmluvnej strany nezávisle od svojej vôle;

b) vydaná osoba opustila územie dožadujúcej zmluvnej strany a znovu sa na toto územie dobrovoľne vrátila.

Článok 73

Oznámenie výsledkov trestného konania

Zmluvné strany si navzájom oznámia výsledky trestného konania proti vydaným osobám. Ak bol proti týmto osobám vydaný právoplatný rozsudok, zašle sa jeho odpis.

Článok 74

Vydanie

Dožiadaná zmluvná strana oznámi druhej zmluvnej strane miesto a deň vydania vyžiadanej osoby. Ak dožadujúca zmluvná strana neprevezme vydanú osobu do pätnástich dní od určeného dňa môže byť táto osoba prepustená na slobodu. Dohodou zmluvných strán sa môže táto lehota predĺžiť, najviac však o ďalších pätnásť dní.

Článok 75

Opätovné vydanie

Ak sa vydaná osoba akýmkoľvek spôsobom vyhne trestnému konaniu alebo výkonu trestu, pre ktorý bola vydaná, a ak sa vráti alebo zdržiava na území dožiadanej zmluvnej strany, bude táto osoba na novú žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany vydaná bez toho, že by bolo treba predložiť písomnosti uvedené v článku 64 tejto Zmluvy.

Článok 76

Tranzit

(1) Jedna zmluvná strana povolí na žiadosť druhej zmluvnej strany cez svoje územie tranzit osoby, ktorú vydal tretí štát druhej zmluvnej strane. Dožiadaná zmluvná strana nemusí tranzit povoliť, ak je vydanie neprípustné podľa ustanovení tejto Zmluvy.

(2) Žiadosť o tranzit sa podáva a prerokúva rovnakým spôsobom ako žiadosť o vydanie.

(3) Orgány dožiadanej zmluvnej strany uskutočnia tranzit spôsobom, ktorý pokladajú za najvhodnejší.

Článok 77

Náklady vydania a tranzitu

(1) Náklady vydania uhrádza tá zmluvná strana, na území ktorej vznikli, s výnimkou nákladov za tranzit, ktoré uhrádza dožadujúca zmluvná strana.

(2) Náklady tranzitu uhrádza dožadujúca zmluvná strana.

Článok 78

Vydanie vecí

(1) Dožadujúcej zmluvnej strane budú vydané veci, ktoré boli použité na spáchanie činu, pre ktorý je vydanie podľa ustanovení tejto Zmluvy možné, ako aj veci, ktoré páchateľ získal spáchaním takého činu, prípadne ich protihodnota, a každá iná vec páchateľa, ktorá sa môže použiť ako dôkaz v trestnom konaní; tieto veci budú vydané aj v prípade, že k vydaniu páchateľa nedôjde pre jeho smrť alebo z iného dôvodu.

(2) Dožiadaná zmluvná strana môže dočasne zadržať veci, ktorých vydanie sa žiada, ak tieto veci potrebuje v inom trestnom konaní.

(3) Práva tretích osôb na vydané veci zostávajú nedotknuté. Po skončení trestného konania vráti dožadujúca zmluvná strana veci dožiadanej zmluvnej strane, aby boli odovzdané oprávneným osobám. V prípade, že sa oprávnené osoby nachádzajú na území dožadujúcej zmluvnej strany, možno im so súhlasom dožiadanej zmluvnej strany veci odovzdať priamo.

Článok 79

Oznamovanie odsúdenia

(1) Zmluvné strany sa navzájom každoročne informujú o právoplatných rozsudkoch vynesených v trestných veciach nad občanmi druhej zmluvnej strany.

(2) Príslušné orgány jednej zmluvnej strany poskytujú orgánom druhej zmluvnej strany na ich žiadosť výpisy z registra trestov bezplatne.

ČASŤ IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 80

Táto Zmluva bude ratifikovaná. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v Hanoji.

Článok 81

Táto zmluva nadobudne platnosť tridsiatym dňom po dni výmeny ratifikačných listín a zostane v platnosti päť rokov.

Jej platnosť sa predlžuje vždy na päť rokov, ak ju žiadna zo zmluvných strán písomne nevypovie do šiestich mesiacov pred uplynutím prebiehajúceho obdobia jej platnosti.

Dané v Prahe 12. októbra 1982 vo dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v českom a vietnamskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Na dôkaz toho splnomocnenci túto Zmluvu podpísali a opatrili ju príslušnými pečaťami.

Zo splnomocenstva

prezidenta Československej

socialistickej republiky:

Antonín Kašpar v. r.

Zo splnomocenstva

predsedu Štátnej rady Vietnamskej

socialistickej republiky:

Phan Hien v. r.

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa uverejňuje slovenský preklad.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené