Zákon č. 165/1982 Zb.Zákon ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník

Čiastka 35/1982
Platnosť od 16.12.1982 do31.12.1991
Účinnosť od 01.01.1983 do31.12.1991
Zrušený 513/1991 Zb. (nepriamo)

165

ZÁKON

z 15. decembra 1982,

ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:


Čl. I

Hospodársky zákonník č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 2 sa vypúšťa odsek 2 a označenie odseku 1.

2. Nadpis nad § 3 sa vypúšťa.

3. Doterajší § 7 sa označuje a zaraďuje ako § 5.

4. Za § 5 sa vkladajú § 6 a 7, ktoré znejú:

㤠6

(1) Kontrola hospodárskej činnosti socialistických organizácií a orgánov hospodárskeho riadenia ako súčasť hospodárskeho riadenia poskytuje príslušným orgánom objektívne informácie o zabezpečenosti a plnení úloh, o základných príčinách odchýlok a o využívaní a účinnosti ustanovených priamych a nepriamych nástrojov riadenia. Zisťuje nedostatky v hospodárskej činnosti a ich základné príčiny, presadzuje ich trvalé odstránenie a aktívne pôsobí na to, aby orgány hospodárskeho riadenia a socialistické organizácie cieľavedome uskutočňovali hospodársku politiku štátu. Pôsobí na zvyšovanie úrovne a činnosti hospodárskeho riadenia a na predchádzanie nedostatkom.

(2) Kontrola sa zameriava aj na výchovné pôsobenie na pracujúcich, aby sa prehlbovalo ich vedomie spoločenskej zodpovednosti, upevňovala pracovná disciplína a štátna disciplína a aby sa rozvíjalo ich úsilie o ochranu celospoločenských záujmov.

§ 7

Plánovanie, financovanie, kontrolu a organizáciu hospodárskej činnosti upravuje tento zákon a iné právne predpisy; osobitné predpisy upravujú ďalšie nástroje jednotnej sústavy riadenia, najmä mzdovú sústavu, tvorbu cien a jednotnú sústavu sociálno-ekonomických informácií.“.

5. V § 17 sa doterajší text označuje ako odsek 1. § 17 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:

(2) V prípadoch a za podmienok ustanovených v tomto zákone alebo v inom právnom predpise vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene a majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov majú aj organizačné jednotky štátnych organizácií, územné a odborové orgány družstevných organizácií, orgány a organizačné zložky spoločenských organizácií (ďalej len „organizačné jednotky socialistických organizácií"); pre ich spôsobilosť nadobúdať práva a zaväzovať sa, pre ich právne úkony a záväzkové vzťahy platia obdobne ustanovenia tohto zákona a iných právnych predpisov, týkajúce sa socialistických organizácií. Pre ich hospodársku činnosť platia obdobne aj ustanovenia § 18a, 119 a 119a.“.

6. V § 23 ods. 2 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová:

„alebo za podmienok a spôsobom, ktoré určí vykonávací predpis, prostriedky výpočtovej techniky, prípadne inej techniky spracovania alebo prenosu údajov.“.

7. § 24 ods. 2 znie:

(2) Ak hospodárska arbitráž pri prejednávaní sporu zistí, že právny úkon je neplatný preto, lebo jeho obsah sa prieči právnemu predpisu alebo obchádza jeho účel, môže organizácii, ktorá v čase právneho úkonu o neplatnosti vedela alebo musela vedieť, uložiť odvod do príslušného štátneho rozpočtu až do výšky toho, čo plnila alebo mala plniť, ak sa už s plnením na základe takého právneho úkonu začalo. Namiesto nepeňažného plnenia sa odvádza jeho peňažná hodnota.“.

8. V § 30 ods. 2 sa za slová „bežne kontrolovať“ vkladajú slová „zabezpečenosť a“ a za slovo „rozbory“ slová „a hodnotenia“. Na konci sa pripája táto veta: „Obdobne postupujú aj ostatné orgány hospodárskeho riadenia.“.

9. § 32 znie:

㤠32

(1) Hospodárska činnosť v jednotlivých odvetviach alebo odboroch národného hospodárstva sa spravidla sústreďuje do výrobných hospodárskych jednotiek alebo iných obdobne usporiadaných hospodárskych jednotiek (ďalej len „výrobná hospodárska jednotka"), ktoré sú vybavené prostriedkami na zabezpečenie uceleného hospodárskeho procesu a rozvoja sústredenej výroby, prípadne inej hospodárskej činnosti.

(2) Pri vytváraní výrobných hospodárskych jednotiek sa vychádza z hľadiska hospodárskej účelnosti, najmä príbuznosti a nadväznosti hospodárskych činností, z technologickej nadväznosti výrob, zopätia výskumu s výrobou, plánovaných základných zmien štruktúry výroby a z obchodno-technických a územných hľadísk.“.

10. § 33 znie:

㤠33

Výrobná hospodárska jednotka je priamo riadená ministerstvom. Môže byť organizovaná ako jedna štátna hospodárska organizácia alebo ako zoskupenie niekoľkých štátnych hospodárskych organizácií tvoriace organizačný, ekonomický a prípadne aj právny celok. Vykonávací predpis ustanoví, v akých formách sa výrobné hospodárske jednotky vytvárajú.“.

11. § 37 sa vypúšťa.

12. § 38 a 39 znejú:

㤠38

Štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi sa organizujú a riadia tak, aby v príslušných odvetviach a odboroch kvalitne, pohotovo a hospodárne uspokojovali predovšetkým miestne potreby obyvateľstva, najmä službami, výrobou, dopravou, výstavbou obcí a miest, údržbou bytového fondu, zdravotníckych, školských a kultúrnych zariadení a aby svojou činnosťou prispievali k rozvoju národného hospodárstva.

§ 39

Príslušné ministerstvá vykonávajú v oblasti hospodárstva riadeného národnými výbormi pôsobnosť vymedzenú právnymi predpismi.“.

13. § 42 znie:

㤠42

(1) Štátne hospodárske organizácie zriaďuje príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu štátnej správy (ďalej len „minister") po prerokovaní s príslušným krajským národným výborom, prípadne Národným výborom hlavného mesta Prahy alebo Národným výborom hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajský národný výbor") a príslušným odborovým zväzom. Ak ide o štátnu hospodársku organizáciu riadenú federálnym ministerstvom, robí tak minister po prerokovaní aj s príslušným ústredným plánovacím orgánom republiky. Ustanovenia osobitných predpisov zostávajú nedotknuté.

(2) Na úsekoch riadených národnými výbormi zriaďuje štátne hospodárske organizácie príslušný národný výbor. Úpravu, zriaďovanie, riadenie a vnútornú organizáciu týchto štátnych hospodárskych organizácií ustanovia osobitné predpisy.“.

14. § 46 znie:

㤠46

(1) Vzťahy vnútri výrobných hospodárskych jednotiek, ktoré vytvárajú organizácie alebo organizačné jednotky vystupujúce v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, upravujú v súlade s právnymi predpismi ich štatúty. Zásady štatútov ustanovia a ich vydávanie a schvaľovanie upravia vykonávacie predpisy.

(2) Vnútornú organizáciu jednotlivých štátnych hospodárskych organizácií, prípadne ich organizačných jednotiek upravujú ich organizačné poriadky, ktoré vydáva podľa zásad určených v štatútoch, prípadne vo vykonávacích alebo osobitných predpisoch vedúci organizácie.“.

15. V § 47 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

(2) Organizačná jednotka štátnej hospodárskej organizácie vystupujúca v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene nezodpovedá za záväzky štátnej hospodárskej organizácie, ktorej je súčasťou. Štátna hospodárska organizácia však zodpovedá za záväzky svojej organizačnej jednotky, na úhradu ktorých nestačia prostriedky, s ktorými organizačná jednotka hospodári.“.

16. § 60 ods. 2 znie:

(2) Rozpočtovými organizáciami sú štátne organizácie, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet federácie alebo republiky alebo na rozpočet národného výboru (ďalej len „príslušný rozpočet") a hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov.“.

17. § 62 znie:

㤠62

Inými štátnymi organizáciami sú najmä:

a) príspevkové organizácie, ktoré sú na príslušný rozpočet zapojené finančnými vzťahmi (príspevkom alebo odvodom); platí pre ne obdobne ustanovenie § 61 ods. 1,

b) federálne fondy a štátne fondy republík.“.

18. § 64 znie:

㤠64

(1) Národným majetkom sú všetky veci v štátnom socialistickom vlastníctve (hmotný národný majetok) a všetky pohľadávky a iné majetkové práva štátu, včítane práva štátu využívať v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanovujú právne predpisy, výsledky výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti.

(2) Jednotlivé časti národného majetku sú v správe štátnych organizácií. Organizačné jednotky štátnej organizácie vystupujúce vo svojom mene v hospodárskych vzťahoch vykonávajú vo svojom mene v rozsahu svojej spôsobilosti nadobúdať práva a zaväzovať sa aj správu národného majetku, ktorý je v správe štátnej organizácie a s ktorým tieto jednotky hospodária; vo svojom mene vykonávajú aj právne úkony týkajúce sa tohto národného majetku. Pokiaľ neustanovuje inak vykonávací predpis alebo za podmienok v ňom uvedených neurčuje inak štatút, majú pritom rovnaké oprávnenia a povinnosti ako organizácie spravujúce národný majetok.“.

19. V § 65 ods. 3 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „ak právny predpis neustanoví, že tento majetok je v dočasnej správe iného štátneho orgánu alebo organizácie.“.

20. § 67 znie:

㤠67

Pre prevody správy národného majetku medzi štátnymi organizáciami, ku ktorým dochádza pri plnení záväzku dodať výrobky, vykonať práce alebo poskytnúť iné plnenie v rámci vymedzeného predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním (obvyklé hospodárenie), platia ustanovenia tohto zákona a vykonávacích predpisov o príslušných druhoch hospodárskych záväzkov.“.

21. V § 68 sa doterajší text označuje ako odsek 1. § 68 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:

(2) Vykonávací predpis môže ustanoviť, v ktorých prípadoch sa prebytočný alebo neupotrebiteľný majetok prevádza v rámci obvyklého hospodárenia.“.

22. § 69 ods. 1 znie:

(1) Pre prevody národného majetku do vlastníctva iných organizácií než štátnych, ku ktorým dochádza pri obvyklom hospodárení, platia ustanovenia tohto zákona a vykonávacích predpisov o príslušných druhoch hospodárskych záväzkov.“.

23. Nadpis nad § 72 znie:

„Pohľadávky a iné majetkové práva štátu“.

24. V § 72 ods. 1 sa v úvodnej vete vypúšťajú tieto slová: „a iných práv štátu (ďalej len „pohľadávky")“.

25. Za § 73 sa vkladá § 73a, ktorý znie:

㤠73a

(1) Pre príslušnosť k správe iných majetkových práv štátu platia ustanovenia § 72 obdobne.

(2) Organizácie sú povinné spravovať, využívať a zabezpečovať ďalšie účelné využívanie iných majetkových práv štátu včítane výsledkov výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti spôsobom ustanoveným právnymi predpismi.“.

26. § 76 ods. 2 znie:

(2) Družstevnými organizáciami sú najmä ľudové družstvá, ich vyššie organizácie (zväzy družstiev, Ústredná rada družstiev) a družstevné podniky.“.

27. V § 77 ods. 2 sa vypúšťajú slová „melioračné družstvá“.

28. § 78 znie:

㤠78

(1) Ľudové družstvá môžu na zabezpečenie svojho rozvoja, na prehĺbenie vzájomnej pomoci a spolupráce a v záujme jednotného riadenia vytvárať vyššie organizácie, najmä zväzy družstiev.

(2) Zväzy družstiev plánujú, riadia a kontrolujú v rozsahu svojej pôsobnosti činnosť družstiev vo svojom odbore, svojich družstevných podnikov, prípadne ďalších družstevných organizácií.

(3) Zväzy družstiev môžu vo svojej pôsobnosti v záujme zdokonaľovania plánovitého riadenia družstevných organizácií vytvárať územné alebo odborové orgány (ďalej len „územné orgány"). Vytváranie, najmä spôsob voľby a základnú pôsobnosť územných orgánov upravujú stanovy zväzu družstiev. Územné orgány môžu vo svojom mene vystupovať v hospodárskych vzťahoch iba vtedy, keď tak určujú stanovy príslušného zväzu, a v tom rozsahu, ktorý tiež určujú stanovy príslušného zväzu.“.

29. V § 83 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

(2) Stanovy Ústrednej rady družstiev alebo zväzu družstiev môžu určiť, že sa v týchto organizáciách môže zriadiť orgán vykonávajúci v období medzi zasadaniami ich najvyšších orgánov pôsobnosť týchto orgánov v rozsahu vymedzenom stanovami.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

30. § 84 znie:

㤠84

(1) Výkonnými orgánmi družstiev a ich vyšších organizácií sú predstavenstvá, ktoré sú oprávnené konať v ich mene vo všetkých veciach. Spôsob, akým predstavenstvá konajú navonok, upravujú stanovy; ak je však pre právny úkon, ktorý vykonáva predstavenstvo, predpísaná písomná forma, sú potrebné podpisy najmenej dvoch členov predstavenstva.

(2) Činnosť predstavenstva organizuje a riadi predseda volený podľa stanov. Pôsobnosť predstavenstva a predsedu upravujú stanovy, prípadne rokovacie poriadky.“.

31. § 87 ods. 1 znie:

(1) Zväzy družstiev a Ústredná rada družstiev vydávajú v súlade s právnymi predpismi a potrebami národného hospodárstva vo svojej pôsobnosti záväzné smernice najmä v otázkach organizácie, plánovania, hospodárenia s majetkom, financovania, úverovania a likvidácie družstevných organizácií; plánovanie, financovanie a úverovanie družstevnej bytovej výstavby upravujú však vykonávacie, prípadne osobitné predpisy.“.

32. V § 87 ods. 2 sa za ustanovenie označené písmenom a) vkladá nové ustanovenie označené písmenom b), ktoré znie:

b) zrušiť uznesenie, ktorého výkon bol zastavený, ak odporuje právnym predpisom, stanovám alebo záväzným smerniciam vyšších družstevných organizácií a ak družstevná organizácia, ktorá ho vydala, sama neurobí nápravu v primeranej lehote, ktorú jej vyššia družstevná organizácia určila s upozornením, že inak sa uznesenie zruší,“.

Doterajšie ustanovenia označené písmenami b), c) sa označujú písmenami c), d).

33. V § 93 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

(2) V čele družstevného podniku je jediný vedúci (riaditeľ) podniku, ktorý riadi činnosť podniku a je oprávnený konať v jeho mene vo všetkých veciach; vymenúva ho a odvoláva po vyjadrení príslušného odborového zväzu družstevná organizácia, ktorá družstevný podnik zriadila.

(3) Ak sa družstevný podnik člení na závody, môže družstevná organizácia, ktorá ho zriadila, určiť, ktoré závody sa zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody družstevného podniku; vedúci odštepného závodu je oprávnený vykonávať v mene družstevného podniku všetky právne úkony týkajúce sa závodu.“.

Doterajšie odseky 2, 3, 4 sa označujú ako odseky 4, 5, 6.

34. § 95 znie:

㤠95

(1) Družstevný majetok je vo vlastníctve jednotlivých družstevných organizácií s výnimkou tých, ktorým sa majetok zveruje do správy.

(2) Zväzy družstiev a Ústredná rada družstiev zverujú svoj družstevný majetok do správy družstevným podnikom, ktoré zriadia, prípadne iným družstevným organizáciám, ktoré zriadia na základe osobitných predpisov, a zväzy družstiev aj územným orgánom, ktoré vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene.“.

35. V § 113 sa za slová „medzi socialistickými organizáciami“ vkladajú slová „medzi orgánmi hospodárskeho riadenia, prípadne aj medzi orgánmi hospodárskeho riadenia a socialistickými organizáciami“.

36. Za § 114 sa vkladá § 114a, ktorý znie:

㤠114a

(1) Organizácie sú povinné sústavne vykonávať prieskum potrieb a vzájomnou spoluprácou vytvárať predpoklady riadneho uzavierania hospodárskych zmlúv na taký rozsah, štruktúru a časové členenie dodávok, aké v súlade s pripravovanými úlohami plánu budú najlepšie uspokojovať potreby spoločnosti. Preto sú v období prípravy a tvorby strednodobých plánov a pri zabezpečovaní úloh týchto plánov pri príprave vykonávacích plánov najmä povinné

a) prerokúvať vzájomné dodávateľsko-odberateľské vzťahy podľa naliehavosti potrieb a stavu ich zabezpečenia,

b) informovať dlhodobých odberateľov a dodávateľov v potrebnom predstihu o zámeroch v rozvoji výrobných, prípadne odbytových programov, v inovácii sortimentu a o výraznejších zmenách v predpokladanom rozsahu, sortimente alebo časovom členení dodávok a odberov a v závažnejších prípadoch ich s nimi prerokúvať.

(2) V prípadoch, keď je právnym predpisom ustanovená najmä povinnosť prerokovať dodávateľsko-odberateľské vzťahy alebo keď takú povinnosť uložia príslušné orgány hospodárskeho riadenia, sú organizácie, prípadne orgány hospodárskeho riadenia povinné na základe podkladov určených na vypracovanie návrhu štátneho plánu uzavrieť rokovanie spísaním zápisnice o prerokovaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov, prípadne uzavretím zmluvy o príprave dodávok.

(3) Orgány hospodárskeho riadenia sú povinné organizovať prerokovanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a v prípadoch, keď je toto prerokovanie ustanovené ako povinnosť podľa odseku 2, riešiť rozpory postupom a v lehotách, ktoré ustanovuje právny predpis alebo opatrenie príslušnej vlády.

(4) Po schválení štátneho plánu sú organizácie i orgány hospodárskeho riadenia povinné vykonať nevyhnutné úpravy dodávateľsko-odberateľských vzťahov, pokiaľ vyplynú z potreby zabezpečiť úlohy štátneho plánu.

(5) Vykonávací predpis ustanoví podrobnejšie postupy organizácií, prípadne orgánov podľa odsekov 1 až 4; môže tiež ustanoviť, či a v ktorých prípadoch majú povinnosti ustanovené v odsekoch 1, 2 a 4 organizačné jednotky alebo organizačné zložky socialistických organizácií.“.

37. § 115 včítane nadpisu znie:

㤠115

Plánovacie akty

(1) Plánovací akt, na základe ktorého vzniká povinnosť uzavrieť hospodársku zmluvu alebo právo vydať dodávkový príkaz, je plánovacie rozhodnutie vydané oprávneným orgánom v súlade s právnym predpisom, ktoré zhodne po dodávateľskej i odberateľskej línii vymedzuje budúce dodávky výrobkov, prác alebo výkonov medzi organizáciami, prípadne aj inú ich spoluprácu (ďalej len „plánovací akt"). Plánovací akt musí stanoviť aspoň základné určenie predmetu a obdobie plnenia určitej organizácie voči inej organizácii; vydáva sa spravidla na ročné alebo viacročné obdobie. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie náležitosti plánovacieho aktu.

(2) Plánovacími aktami, ak spĺňajú náležitosti podľa odseku 1, sú úloha štátneho plánu a jej rozpis, opatrenie vlády ustanovujúce úlohy na zabezpečenie naliehavých spoločenských potrieb a ďalšie druhy plánovacích rozhodnutí ustanovené vykonávacím predpisom.“.

38. § 116 včítane nadpisu znie:

㤠116

Hospodárske zmluvy

(1) Socialistické organizácie sú povinné v plánovacom procese využívať hospodársku zmluvu ako nástroj organizovania vzájomnej spolupráce. Hospodárske zmluvy najmä konkretizujú a zabezpečujú plánované úlohy; sú aj jedným z podkladov pre prípravu a tvorbu plánov.

(2) Organizácie sú povinné zodpovedajúcim spôsobom premietnuť do zmlúv plánovacie rozhodnutia a dohody uzavreté pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese; záväzky z týchto zmlúv sú pre organizácie záväzným podkladom pre spracovanie ich hospodárskeho plánu, najmä plánu výroby.

(3) Orgány hospodárskeho riadenia a orgány, prípadne organizácie poverené hmotným bilancovaním a rozdeľovaním sú pri rozpise úloh určených na vypracovanie návrhov plánov, pri rozpise bilancií a pri rozpise úloh plánu povinné vychádzať zo zmlúv uzavretých na základe plánovacích rozhodnutí.

(4) Organizácie uzavierajú hospodárske zmluvy, aby pripravili budúce plnenia (prípravné zmluvy), alebo zmluvy o dodávke výrobkov, prác, výkonov alebo o inom plnení (zmluvy o dodávke).

(5) Ak je to na zabezpečenie vzájomnej spolupráce účelné, uzavierajú hospodárske zmluvy aj orgány hospodárskeho riadenia. V týchto prípadoch pre orgány hospodárskeho riadenia primerane platia ustanovenia o socialistických organizáciách.“.

39. § 117 včítane nadpisu znie:

㤠117

Záväzky z plánovacích aktov a z jednostranných úkonov

(1) Vo vykonávacích predpisoch môže byť ustanovené, že hospodárske záväzky vznikajú priamo z plánovacích aktov, ak ich ďalšie spresnenie v hospodárskej zmluve nie je nevyhnutné.

(2) Za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo vykonávacím predpisom môžu medzi organizáciami vznikať hospodárske záväzky na dodávku a odber aj na základe právneho úkonu jednej z organizácií.

(3) Pre hospodárske záväzky podľa odsekov 1 a 2 platia ustanovenia o záväzkoch z hospodárskych zmlúv.“.

40. V § 119 ods. 1 v druhej vete sa za slovom „najvhodnejšie“ vypúšťa slovo „a“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „a dôsledne kontrolovať plnenie záväzkov, ktoré majú voči nim druhé organizácie.“.

41. § 119 ods. 2 a 3 znie:

(2) Ak organizácia včas neinformuje druhú organizáciu o výraznejších zmenách v predpokladanom rozsahu, sortimente alebo časovom členení dodávok alebo odberov (§ 114a), je pri dlhodobých dodávateľsko-odberateľských vzťahoch dodávateľ povinný pri uzavieraní hospodárskych zmlúv sa zaväzovať v nadväznosti na doterajší vývoj rozsahu, štruktúry a sortimentu dodávok a odberateľ je oprávnený presadzovať iba také dodávky.

(3) Organizácie dodávajúce priemyselné výrobky sú povinné v nevyhnutnom rozsahu zabezpečovať servisnú službu a dodávky náhradných dielcov, ak to vyžaduje povaha týchto výrobkov. Táto povinnosť trvá aj po zastavení výroby naďalej v čase, v ktorom je obvyklé a účelné výrobky opravovať. Obdobnú povinnosť má pri dovoze podnik zahraničného obchodu.“.

42. § 119a znie:

㤠119a

(1) Organizácie nesmú v rozpore s požiadavkami odberateľov obmedzovať výrobu alebo vypúšťať z výrobného programu výrobky, práce alebo výkony, pokiaľ im na to nedá súhlas nadriadený ústredný orgán alebo pri organizáciách riadených národnými výbormi krajský národný výbor; súhlas dáva po prerokovaní s rozhodujúcimi odberateľskými ústrednými orgánmi. Ak ide o výrobky určené pre potreby obrany a bezpečnosti štátu, nemožno obmedziť výrobu alebo vypustiť výrobky z výrobného programu, ak nadriadený orgán nedosiahne dohodu s Federálnym ministerstvom národnej obrany alebo s Federálnym ministerstvom vnútra, a ak ide o výrobky určené pre komplexnú bytovú výstavbu, dohody s ministerstvami výstavby a techniky republík. Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť ďalšie prípady, keď na obmedzenie výroby alebo na vypustenie výrobkov z výrobného programu sa môže dať súhlas iba po dohode s odberateľskými ústrednými orgánmi, prípadne ustanoviť, s ktorými ďalšími ústrednými orgánmi sa musí obmedzenie alebo zrušenie výroby prerokovať. Ustanovenia § 51 platí obdobne.

(2) Organizácie nesmú zneužívať svoje hospodárske postavenie na získanie neoprávnených alebo neprimeraných výhod na úkor iných organizácií alebo na úkor spotrebiteľov alebo nesmú iným spôsobom konať proti záujmom spoločnosti. Nesmú najmä

a) vynucovať si neprimerané podmienky pri uzavieraní hospodárskych zmlúv alebo iných dohôd (vyhlasovať neprimerané množstvo jednostranne výhodných ustanovení za náležitosti nevyhnutné pre vznik zmluvy, podmieňovať uzavretie hospodárskej zmluvy prevzatím záväzku na plnenie, ktorý s požadovaným plnením nesúvisí alebo ktorého zabezpečenie patrí do ich hospodárskej činnosti a pod.);

b) zastaviť alebo obmedziť predaj výrobkov, zatajovať alebo hromadiť výrobky alebo iným spôsobom vyvolávať ich nedostatok s cieľom získať neoprávnený hospodársky prospech;

c) znevýhodňovať organizácie za to, že uplatňujú majetkovú zodpovednosť, najmä vymáhajú majetkové sankcie.

(3) Organizácie sa nesmú samy alebo po dohode s inými organizáciami vo svojej hospodárskej činnosti dopúšťať konania, ktoré by v rozpore so záujmami národného hospodárstva obmedzovalo alebo inak nepriaznivo ovplyvňovalo činnosť iných organizácií alebo bolo na ujmu spotrebiteľov.

(4) Organizácia, ktorá má na tom právny záujem, sa môže na hospodárskej arbitráži domáhať toho, aby sa organizácia, ktorá koná v rozpore s ustanoveniami odsekov 1 až 3, zdržala takého konania, prípadne aby sa odstránil protiprávny stav. Organizácia, ktorá takým konaním spôsobila inej organizácii škodu, je povinná nahradiť jej túto škodu včítane ušlého zisku.“.

43. § 125 ods. 2 znie:

(2) Organizácia je povinná pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzkov z hospodárskej zmluvy, ak o to požiada druhá organizácia do jedného mesiaca po uplynutí lehoty na predloženie návrhu zmluvy na príslušné dodávkové obdobie,

a) ak podkladom je plánovací akt alebo neskoršie vzniknutý záväzok, prípadne iný záver prijatý pri rokovaní o medzinárodných hospodárskych vzťahoch vedenom orgánmi na to oprávnenými,

b) ak druhá organizácia preukáže, že by v dôsledku obsahu záväzku nemohla zabezpečiť plnenie úloh uložených jej neskorším plánovacím aktom; povinnosť pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzkov organizácia však nemá, ak by jej požadovaná úprava znemožnila plnenie úlohy uloženej plánovacím rozhodnutím aspoň rovnakej sily.“.

44. § 125 sa dopĺňa odsekmi 3 až 8, ktoré znejú:

(3) Na základe súladných opatrení nadriadených orgánov vydaných podľa právnych predpisov sú organizácie povinné pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku z hospodárskej zmluvy aj po uplynutí lehoty podľa odseku 2.

(4) Organizácie sú ďalej povinné pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzkov v prípadoch, keď

a) nebolo vydané opatrenie, ktoré je právnym predpisom ustanovené ako predpoklad plnenia záväzku,

b) plnenie záväzku aspoň jednej z organizácií by sa dostalo do rozporu s opatrením príslušného orgánu urobeným podľa právnych predpisov,

c) po uzavretí prípravnej zmluvy nastali nové skutočnosti, pre ktoré nemožno spravodlivo požadovať plnenie príslušných záväzkov; zmeny alebo zrušenia záväzku zo zmluvy o príprave dodávok, ktorú organizácie boli povinné uzavrieť, sa však možno domáhať iba podľa odsekov 2 a 3.

(5) Na zmenu záväzku je organizácia povinná pristúpiť aj v prípade, keď splnenie záväzku je závislé od jej spolupôsobenia a včasné plnenie záväzku je znemožnené tým, že svoje povinnosti v dohodnutej lehote riadne nesplnila.

(6) V prípadoch uvedených v odsekoch 4 a 5 je tá organizácia, na strane ktorej vznikol dôvod pre zmenu alebo zrušenie záväzku, povinná nahradiť druhej organizácii nevyhnutné náklady, ktoré jej v súvislosti s prípravou na plnenie záväzku, so zmenou záväzku alebo s jeho zrušením vznikli.

(7) Organizácia nie je povinná pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku podľa odsekov 2 až 5, ak o to druhá organizácia bez zbytočného odkladu nepožiadala po tom, čo zistila alebo mohla zistiť skutočnosť rozhodujúcu pre zmenu alebo zrušenie záväzku. Podnik zahraničného obchodu nie je ďalej povinný pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku, ak nie je zabezpečené devízové krytie na úhradu nákladov, bez vynaloženia ktorých nemožno zabezpečiť zodpovedajúcu zmenu alebo zrušenie záväzku vo vzťahu k zahraničiu.

(8) Ďalšie prípady, keď sú organizácie povinné pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku, a prípady, na ktoré sa povinnosť pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku nevzťahuje, môžu ustanoviť vykonávacie predpisy.“.

45. V § 130 ods. 2 sa za ustanovenie označené písmenom a) vkladá nové ustanovenie označené písmenom b), ktoré znie:

b) pri právach na plnenie z poistenia voči poisťovni tri roky,“.

Doterajšie ustanovenie označené písmenom b) sa označuje písmenom c).

46. V § 131 ods. 1 písm. b) sa za slová „do konca“ vkladá slovo „druhého“.

47. § 131 ods. 3 druhá veta znie:

„Právo na náhradu škody možno však uplatniť najneskôr do konca piateho roku, a ak ide o dodávky pre vývoz, do konca desiateho roku nasledujúceho po uplynutí lehôt na reklamáciu vád, ak ide o škodu vzniknutú vadným plnením; v ostatných prípadoch do konca desiateho roku nasledujúceho po vzniku škody.“.

48. V § 131

a) sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

(4) Lehota na zánik práv na plnenie poistenia voči poisťovni sa začína od prvého dňa roku nasledujúceho po tom, čo nastala poistná udalosť.“;

b) doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5 a na konci sa pripája táto veta:

„Právo na splnenie samostatne odovzdávanej a preberanej časti dodávky pre uskutočnenie investičnej výstavby, na poskytnutie samostatného (čiastkového) plnenia investičného celku z dovozu alebo dodávky vývozného investičného celku však nezanikne, kým nezanikne právo na splnenie celého predmetu plnenia podľa zmluvy.“.

49. § 137 znie:

㤠137

(1) Vady traťových dodávok môže reklamovať odberateľ alebo príjemca zásielky. Ak reklamuje príjemca, platí, že tak robí ako zástupca odberateľa. Reklamáciu ďalej prerokúva odberateľ.

(2) Ak vady traťovej dodávky reklamuje príjemca zásielky a pošle odpis reklamácie odberateľovi, plní tým voči nemu povinnosť reklamovať.“.

50. § 142 ods. 1 znie:

(1) Organizácie sú povinné majetkové sankcie ustanovené týmto zákonom, vykonávacími predpismi, opatrením nadriadeného orgánu alebo rozhodnutím hospodárskej arbitráže vyúčtovať a vymáhať; to isté platí pre majetkové sankcie, ktoré organizácie dojednali na základe povinnosti uloženej im týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi. Majetková sankcia, ktorá v jednotlivom prípade neprevýši sumu 2000 Kčs, sa nemusí účtovať ani vymáhať. Tento zákon ustanovuje, prípadne vykonávacie predpisy môžu ustanoviť ďalšie prípady, keď sa majetkové sankcie nemusia účtovať a vymáhať.“.

51. § 142 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

(4) Ak hospodárska arbitráž zistí, že v dôsledku porušenia povinnosti vyúčtovať, vymáhať alebo platiť majetkové sankcie zaniklo právo na penále, uloží každej z organizácií povinnosť odviesť do príslušného štátneho rozpočtu sumu, ktorá sa mala ako penále zaplatiť. Odvod možno uložiť najneskôr do troch rokov po vzniku práva na penále.“.

52. V § 144 sa text zakončuje bodkočiarkou a pripája sa táto veta: „v prípadoch, keď podľa právnych predpisov hospodársky spor vnútri výrobnej hospodárskej jednotky rozhoduje jej orgán, môže tak urobiť tento orgán.“.

53. V § 147 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „včítane odstránenia vady, ak ide o škodu vzniknutú vadným plnením.“.

54. § 147 ods. 3 znie:

(3) Na náhradu škody sa započítavajú majetkové sankcie, ktoré boli zaplatené za nesplnenie povinností, ktorých porušením bola škoda spôsobená.“.

55. § 148 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

(3) V prípade, keď podľa právnych predpisov hospodársky spor vnútri výrobnej hospodárskej jednotky rozhoduje jej orgán, môže postupovať podľa odsekov 1 a 2.“.

56. V § 152 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová a veta: „pokiaľ tento zákon alebo vykonávacie predpisy neustanovujú niečo iné. V zmluvách o príprave dodávok, ktoré boli organizácie povinné uzavrieť, sú také výhrady neplatné, ak sa týkajú povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu.“.

57. § 152 ods. 2 znie:

(2) Ak sa organizácie nedohodnú na lehotách na predkladanie návrhov zmlúv, platí, že návrh zmluvy predkladá organizácia v lehote ustanovenej vo vykonávacom predpise, a ak táto lehota nie je ustanovená, v obvyklej lehote.“.

58. V § 153 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

„Ak nedôjde k dohode o celom požadovanom rozsahu plnenia, uzavrie sa zmluva na rozsah plnenia, o ktorom sa dosiahla dohoda, ak tomu nebráni prejav organizácie, povaha záväzku alebo právny predpis.“.

59. V § 153 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

(2) Zmluva platí za uzavretú, aj keď nedošlo k dohode o niektorej nevýznamnej podrobnosti predmetu plnenia, ak z úkonov a neskoršieho správania organizácií vyplýva, že pokladali zmluvu za uzavretú.“.

60. V § 153 sa doterajší odsek 2 označuje ako odsek 3 a na konci ustanovenia označeného písmenom a) sa pripájajú tieto slová:

„a to aj keď dodávateľov návrh zmien a doplnkov je oneskorený;“.

Doterajšie odseky 3, 4, 5 sa označujú ako odseky 4, 5, 6.

61. § 153 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

(7) Ustanovenia odseku 3 písm. c) a odseku 4 platia obdobne v prípade, keď podľa právnych predpisov spory o uzavieraní zmlúv rozhoduje iný orgán než hospodárska arbitráž.“.

62. V § 154 ods. 1 sa druhá veta nahrádza týmito vetami:

„Organizácia, ktorá podáva návrh zmluvy, môže určiť inú lehotu na vyjadrenie k nemu; ak tak robí bez dohody s organizáciou, ktorej bol návrh určený, môže kratšiu lehotu určiť len v osobitne odôvodnených prípadoch. Organizácia je svojím návrhom viazaná do konca lehoty určenej na vyjadrenie.“.

63. Vypúšťa sa označenie siedmej časti včítane nadpisu, prvá hlava a druhá hlava včítane nadpisov.

64. § 155a a 155b sa označujú ako § 156 a 157.

65. Za § 157 sa vkladá štvrtá hlava, ktorá včítane nadpisu znie:

„Štvrtá hlava

POVINNOSŤ UZAVRIEŤ HOSPODÁRSKU ZMLUVU

§ 158

(1) Zmluvu o príprave dodávok sú organizácie povinné uzavrieť, ak ide o včas predložený návrh

a) na základe plánovacieho aktu,

b) na splnenie úlohy ustanovenej vládou na dlhodobé zmluvné zabezpečenie,

c) na zabezpečenie nevyhnutných náhradných dielcov k výrobkom, ktoré dodali, prípadne doviezli. Táto povinnosť trvá určený alebo dohodnutý čas, v ostatných prípadoch desať rokov po skončení výroby takých výrobkov, ak je obvyklé a účelné také výrobky opravovať. Organizácia môže túto povinnosť splniť aj tak, že zaistí zmluvné zabezpečenie príslušných dodávok prostredníctvom inej organizácie,

d) na zaistenie obranyschopnosti alebo bezpečnosti štátu,

e) na zabezpečenie liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2) Zmluvu o dodávke je povinný uzavrieť dodávateľ, ak ide o včas predložený návrh odberateľa,

a) v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) a c) až e),

b) na zabezpečenie dodávok nevyhnutných na splnenia plánovaných úloh rozvoja vedy a techniky,

c) ak prevzatím záväzku nie je ohrozené plnenie iných jeho povinností; organizácie sú pritom povinné prednostne uspokojovať požiadavky na dodávky slúžiace na zabezpečenie potrieb, ktoré sa v štátnom pláne uvádzajú ako prednostné, a na zabezpečenie potrieb dlhodobých odberateľov.

§ 159

(1) Okrem prípadov uvedených v § 158 sú organizácie povinné uzavrieť hospodársku zmluvu, ak

a) povinnosť uzavrieť zmluvu o dodávke vyplýva zo zmluvy o príprave dodávok,

b) je tak ustanovené v tomto zákone alebo vo vykonávacích predpisoch.

(2) Pri dodávkach nevyhnutných na splnenie plánovaných úloh rozvoja vedy a techniky je dodávateľ povinný výnimočne uzavrieť zmluvu o dodávke, aj keď sa nedodržala lehota na predloženie návrhu zmluvy, ak potreba vznikla v priebehu riešenia úloh až po tejto lehote a odberateľ to preukáže.

§ 160

Podnik zahraničného obchodu nie je povinný uzavrieť zmluvu o dodávke, ak sa neuvoľní devízové krytie na úhradu nákladov v zahraničí, bez vynaloženia ktorých nemožno zmluvu splniť.

§ 161

Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť ďalšie prípady, keď sú organizácie povinné uzavrieť hospodársku zmluvu, a prípady, na ktoré sa povinnosť uzavrieť hospodársku zmluvu podľa § 158 a 159 nevzťahuje.“.

66. Za § 161 sa vkladá šiesta A časť, ktorá včítane nadpisu znie:

„ŠIESTA A ČASŤ

PRÍPRAVNÉ ZMLUVY

§ 162

Prípravnými zmluvami sa organizácie alebo orgány hospodárskeho riadenia zaväzujú spolupracovať tak, aby sa budúce plnenia mohli uskutočňovať čo najhospodárnejšie, v súlade s potrebami a možnosťami, v požadovanom rozsahu i skladbe. Prípravné zmluvy sa uzavierajú buď ako zmluvy o príprave dodávok, alebo ako zmluvy o spolupráci.

§ 163

Zmluva o príprave dodávok

(1) Zmluvou o príprave dodávok sa organizácie zaväzujú uzavrieť na predpokladaný rozsah a obsah dodávok výrobkov, prác, výkonov alebo poskytnutí iných plnení, ktoré sa majú uskutočniť v určitom období, budúcu zmluvu alebo pri dodávkach výrobkov pre vývoz vydať dodávkový príkaz; orgány hospodárskeho riadenia sa obdobne zaväzujú zabezpečiť uzavretie budúcej zmluvy alebo vydanie dodávkového príkazu.

(2) Zmluva o príprave dodávok môže obsahovať aj záväzky na vzájomnú spoluprácu s cieľom riadnej a včasnej prípravy budúcich plnení.

(3) Zmluva o príprave dodávok vzniká dohodou o celom jej obsahu.

(4) Ak sa nedohodne alebo neurčí niečo iné, platí, že podnet na uzavretie budúcej zmluvy je povinný dať odberateľ predložením návrhu zmluvy alebo dopytu v obvyklých lehotách, prípadne, že je povinný vydať dodávkový príkaz v obvyklých lehotách.

(5) Ak odberateľ nepredloží návrh zmluvy alebo dopyt, prípadne ak nevydá dodávkový príkaz na splnenie záväzku zo zmluvy o príprave dodávok, môže sa dodávateľ domáhať iba náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená, pokiaľ nie je dohodnutý alebo určený aj ďalší dôsledok. Zodpovednosti za túto škodu sa odberateľ nemôže zbaviť, s výnimkou škôd, ktoré vznikli v súvislosti s neplnením záväzku zo zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím.

(6) Záväzok zabezpečiť uzavretie zmluvy o dodávke alebo vydanie dodávkového príkazu je splnený až uzavretím zmluvy, prípadne vydaním dodávkového príkazu.

(7) Zmluvy o príprave dodávok sa uzavierajú tak, aby zabezpečovali spoluprácu na niekoľko rokov, najmenej však na obdobie jedného roku, pokiaľ výnimočne sa nedohodne niečo iné.

(8) Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť náležitosti zmlúv o príprave dodávok a odchylne upraviť ich vznik i dôsledky neplnenia záväzkov.

§ 164

Zmluva o spolupráci

(1) Zmluvou o spolupráci sa organizácie alebo orgány hospodárskeho riadenia zaväzujú spolupracovať s cieľom riadnej a včasnej prípravy podmienok a predpokladov uspokojovania budúcich potrieb alebo za účelom dosiahnutia iného dohodnutého cieľa.

(2) Ak sa jedna z organizácií dovolá dohody dojednanej v zmluve o spolupráci alebo pri plnení tejto zmluvy, musí sa budúca zmluva uzavrieť v súlade s touto dohodou. To platí aj vtedy, keď zmluvu o spolupráci uzavreli orgány hospodárskeho riadenia nadriadené organizáciám.

(3) Ustanovenia § 163 ods. 3 a 7 platia obdobne.

(4) Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť náležitosti zmlúv o spolupráci a odchylne upraviť ich vznik.“.

67. Za § 164 sa vkladá označenie siedmej časti s nadpisom:

„SIEDMA ČASŤ

HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY PRI DODÁVKE VÝROBKOV“.

Doterajšia tretia hlava a štvrtá hlava sa označujú ako prvá hlava a druhá hlava.

68. V § 166 sa na konci pripájajú tieto slová: „a na vývoj ich potrieb.“.

69. Za § 166 sa vkladá § 166a, ktorý znie:

㤠166a

Dodávateľské výrobné organizácie sú povinné postupovať tak, aby do jedného mesiaca po uplynutí lehoty na predloženie návrhu zmluvy (objednávky) mali uzavreté hospodárske zmluvy na plánovaný rozsah dodávok výrobkov na príslušné štvrťročné dodávkové obdobie, pokiaľ vykonávací predpis neustanovuje pre určitý okruh prípadov niečo iné. Dôsledky za porušenie tejto povinnosti ustanovuje tento zákon a osobitný predpis.“.

70. § 171 ods. 2 a 3 znie:

(2) Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť alebo organizácie dohodnúť odchylnú úpravu započítavania dodávok.

(3) Výrobky, ktoré neboli dodané ani do konca roku, v ktorom mali byť podľa zmluvy dodané, je dodávateľ povinný dodať v nasledujúcom roku. Ak však ide o bilancované výrobky a príslušný orgán (organizácia) poverený hmotným bilancovaním a rozdeľovaním po prerokovaní postupom ustanoveným právnym predpisom rozhodne, že úloha plánu predchádzajúceho roku sa nemá plniť, záväzok zaniká dňom tohto rozhodnutia, najvčaššie však po uplynutí jedného mesiaca omeškania.“.

71. V § 172 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová:

„alebo pokiaľ nejde o dodávky z nevyužitých zásob.“.

72. V § 190 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

73. V § 192 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

(2) Dodávateľ nesmie plniť odberateľovi výrobky, o ktorých sa pri kontrole vykonávanej pred splnením preukázalo, že sú vadné, pokiaľ odberateľ zo závažných dôvodov nedá súhlas na plnenie. To platí aj v prípadoch, keď vadnosť výrobkov sa preukázala pri previerke akosti, ktorú podľa právnych predpisov alebo podľa dohody orgánov hospodárskeho riadenia alebo podľa dohody organizácií vykonáva pred splnením dodávky určený kontrolný orgán alebo odberateľ alebo iná organizácia. To isté platí, ak odberateľ aj iným spôsobom zistí, že dodávka pripravená na plnenie je vadná. Vykonávacie predpisy ustanovujú, kedy a za akých podmienok je dodávateľ povinný umožniť odberateľovi vykonať vstupnú kontrolu už v závode dodávateľa a znovu overiť akosť v priebehu výrobného procesu.“.

74. V § 192 sa doterajší odsek 2 označuje ako odsek 3 a v ňom sa za slovo „neustanovujú“ vkladajú slová „alebo organizácie nedohodnú“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

75. V § 201

a) v odseku 1 v prvej vete sa za slová „vykonávacie predpisy“ vkladajú slová „alebo ak organizácie nedohodnú“,

b) v odseku 2 v prvej vete sa za slovo „neustanovujú“ vkladajú slová „alebo organizácie nedohodnú“.

76. § 201 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

(6) Dohodou organizácií podľa odsekov 1 a 2 sa zodpovednosť za vady nemôže znížiť.“.

77. § 202 ods. 1 znie:

(1) Odberateľ nemusí v rozsahu vadného plnenia zaplatiť faktúru, prípadne, ak požaduje nové bezvadné plnenie, doplnenie chýbajúceho množstva výrobkov alebo zrušenie zmluvy, môže žiadať vrátenie sumy už zaplatenej; ak sa pri štatistickej prebierke zistí, že dodávka je nevyhovujúca, nemusí odberateľ zaplatiť faktúru alebo môže žiadať vrátenie zaplatenej sumy za celú dodávku. Odberateľ však musí riadne a včas reklamovať a uplatniť svoje právo zo zodpovednosti za vady, ak dodávateľ reklamáciu neuzná.“.

78. V § 212 ods. 1 sa na konci vypúšťajú slová „až tretej“.

79. § 212 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

(3) Dodávateľ, ktorý sa zúčastní na rokovaní o uzavretí zahraničnej zmluvy o vývoze výrobkov, je povinný pri rokovaní sa písomne vyjadriť, či a za akých podmienok môže výrobok dodať. Ak odberateľ podá návrh zmluvy v súlade s týmto vyjadrením do jedného mesiaca alebo do inej lehoty určenej dodávateľom, je dodávateľ povinný uzavrieť hospodársku zmluvu.“.

80. § 215 ods. 1 znie:

(1) Vykonávacie predpisy ustanovujú alebo organizácie sa dohodnú, v ktorých prípadoch, v akých lehotách a ako podrobne je odberateľ povinný oznamovať údaje na včasné materiálové a výrobné zabezpečenie, prípadne, či a za akých podmienok môže dodávateľ oznámené údaje odmietnuť.“.

81. V § 217 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

(2) Ak odberateľ v dodávkovom príkaze požaduje inú akosť alebo iné vyhotovenie výrobku, než ustanovuje technická norma, bez toho, žeby došlo k dojednaniu dohody podľa odseku 1, a na dodávkovom príkaze túto skutočnosť vyznačí, je takto vydaný dodávkový príkaz platný, ak ho dodávateľ nevráti odberateľovi najneskôr do 15 dní po tom, čo ho dostal.“.

82. § 220 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

(4) Ak sa dodávka odosiela do zahraničia vo viacerých zásielkach, ktoré netvoria samostatné čiastkové plnenia, prechádza nebezpečenstvo straty, náhodnej skazy alebo zhoršenia odoslanej zásielky na odberateľa

a) prechodom čs. hranice pri preprave po železnici alebo loďou alebo cestným dopravným prostriedkom,

b) odovzdaním verejnému dopravcovi pri preprave lietadlom alebo pošte na prepravu do miesta určenia alebo odovzdaním odberateľovi,

ak k strate, náhodnej skaze alebo k zhoršeniu nedošlo z dôvodov, za ktoré zodpovedá dodávateľ.“.

83. V § 230 druhá veta znie:

„Preverovať dodávané výrobky je odberateľ povinný len v prípadoch, keď je tak ustanovené vo vykonávacích predpisoch alebo dohodnuté organizáciami.“.

84. § 232 ods. 3 znie:

(3) Ak je odberateľ viazaný medzištátnymi podmienkami alebo podmienkami dojednanými so zahraničným zákazníkom podľa požiadavky zahraničného trhu určitým spôsobom vybaviť reklamáciu, je dodávateľ na odberateľovu žiadosť povinný reklamáciu vybaviť týmto spôsobom.“.

85. § 232 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

(4) Ak odberateľ vyvezeného výrobku požaduje od dodávateľa, aby mu za odplatu odstránil vady alebo poskytol nové bezvadné plnenie po tom, čo dodávateľova zodpovednosť za vady (záruka) už zanikla, je dodávateľ povinný odberateľovi sa zaviazať, že poskytne požadované plnenie tak, aby sa zabezpečilo včasné a riadne vybavenie reklamácie zahraničného zákazníka. Prípadné odberateľovo právo na náhradu škody vzniknutej vadným plnením tým nie je dotknuté. Toto ustanovenie platí aj vo vzťahu medzi ďalšími dodávateľmi a odberateľmi vyvezeného výrobku.“.

86. V § 235 sa odsek 1 nahrádza novými odsekmi 1 a 2, ktoré znejú:

(1) Dodávateľ zodpovedá za porušenie práv k vynálezom a priemyselným vzorom, k ochranným známkam, k označeniu pôvodu výrobkov, autorských a iných obdobných práv zahraničných osôb.

(2) Dodávateľ nezodpovedá za porušenie práv zahraničných osôb, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, ak postupoval podľa plánov, výkresov, receptov alebo iných podkladov, ktoré mu odovzdal odberateľ, alebo ak podľa pokynov odberateľa opatril výrobky určitým označením.“.

87. Za § 235 sa vkladá § 235a, ktorý znie:

㤠235a

Výrobca je povinný na žiadosť organizácie, ktorá to potrebuje pre svoju hospodársku činnosť, dať záväzné vyjadrenie o tom, či sa vývozom výrobkov do určitej krajiny neporušia práva k vynálezom a priemyselným vzorom, k ochranným známkam, k označeniu pôvodu výrobkov, autorské alebo iné obdobné práva zahraničných osôb. Náklady spojené s prípadným zisťovaním nezávadnosti uhrádza organizácia, ktorá si ich vyžiadala, ak výrobca preukáže, že uskutočnené zisťovanie nepotrebuje pre svoju hospodársku činnosť.“.

88. § 237 znie:

㤠237

Ak sa výrobky stali v zahraničí nepredajnými za pôvodne určených podmienok preto, že dodávateľ nedodržal dodaciu lehotu, alebo preto, že dodávka, prípadne jej časť bola vadná, je odberateľ oprávnený plnenie vrátiť a požadovať vrátenie zaplatenej ceny, prípadne odmietnuť dosiaľ neuskutočnenú dodávku. Ak o to odberateľ súčasne požiada, je dodávateľ povinný skladovať vrátené, prípadne odmietnuté výrobky na svoje náklady šesť mesiacov, alebo sa zaviazať na náhradnú dodávku. Na dodávku takto uskladnených výrobkov je odberateľ oprávnený vydať dodávkový príkaz.“.

89. § 238 znie:

㤠238

Pri dodávkach z dovozu je odberateľ povinný uzavrieť zmluvu aj

a) na základe plánovacieho aktu,

b) na základe zmluvy o príprave dodávok; ustanovenie § 163 ods. 5 v tomto prípade nemožno použiť,

c) ak ide o dovoz, ktorý bol dohodnutý s jeho súhlasom alebo so súhlasom jeho nadriadeného orgánu.“.

90. § 239 znie:

㤠239

(1) Ak sa zásobovanie výrobkov z dovozu zabezpečuje prostredníctvom dovozného gestora, môže dodávateľ uzavrieť zmluvy iba s dovozným gestorom a s organizáciou, ktorá predáva dovezené výrobky za devízové prostriedky. Ak dostane návrh zmluvy od inej organizácie, je povinný návrh vrátiť a súčasne označiť dovozného gestora.

(2) Dovozný gestor je povinný uzavrieť zmluvu alebo pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku za rovnakých podmienok ako podnik zahraničného obchodu.

(3) Dovozný gestor je oprávnený pri uzavieraní zmlúv so svojimi ďalšími odberateľmi požadovať takú úpravu dodacích lehôt, preverovania plnenia, reklamácií a reklamačných lehôt, aká zodpovedá jeho povinnostiam voči dodávateľovi.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne, ak odberateľom výrobkov dovážaných na základe medzištátnej dohody alebo zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím je organizácia na to určená, ktorá ich dodáva v nezmenenom stave ďalším odberateľom.“.

91. Za § 241 sa vkladajú § 241a a 241b, ktoré znejú:

㤠241a

Dodávateľ je povinný pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku zo zmluvy o príprave dodávok aj v prípadoch, keď odberateľ preukáže, že nepotrebuje dovoz podľa pôvodného záväzku alebo že by dovoz bol v rozpore s devízovými záujmami štátu. To však neplatí, ak sa už uzavrela zmluva so zahraničnou osobou alebo ak ide o záväzok, ktorý sa dohodol v zmluve o príprave dodávok na splnenie záväzku zo zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím.

§ 241b

Organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú povinné zabezpečiť, aby sa nedovážali stroje a zariadenia, ktorých potrebné využitie sa vopred nezabezpečilo a aby sa stroje a zariadenia nedovážali s nežiadúcim časovým predstihom pred časom určeným na ich využitie.“.

92. § 246 včítane nadpisu znie:

㤠246

Splnenie dodávky

(1) Dodávka ja splnená

a) pri preprave po železnici - príchodom vagóna do československej pohraničnej colnej stanice; pokiaľ sa tu dodávka prekladá, môžu sa organizácie na jej splnení dohodnúť odchylne;

b) pri preprave cestným dopravným prostriedkom - príchodom na československú pohraničnú colnicu;

c) pri preprave loďou - príchodom do československého colného prístavu;

d) pri preprave lietadlom - príchodom na tuzemské colné letisko;

e) pri preprave poštou - príchodom na vyclievaciu poštu;

f) pri preprave potrubím alebo vedením - súčasne s plnením zahraničného dodávateľa podniku zahraničného obchodu;

g) v ostatných prípadoch - odovzdaním dohovorených výrobkov verejnému dopravcovi v tuzemsku na prepravu do miesta určenia, prípadne odovzdaním odberateľovi.

(2) Ak podľa zahraničnej zmluvy nastane splnenie dodávateľovi neskôr, než ustanovuje odsek 1, splnenie odberateľovi nastane zhodne so splnením zahraničnej zmluvy.

(3) Ak sa dovážaný výrobok odosiela zo zahraničia inej organizácii než tej, ktorá je odberateľom podniku zahraničného obchodu, platia ustanovenia odsekov 1 a 2 aj vo vzťahu medzi touto organizáciou a jej dodávateľom.

(4) Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť odchylnú úpravu.“.

93. Za § 248 sa vkladá § 248a, ktorý znie:

㤠248a

(1) Ak sa dodávka zo zahraničia odosiela vo viacerých zásielkach, ktoré netvoria samostatné čiastkové plnenia, prechádza nebezpečenstvo straty, náhodnej skazy alebo zhoršenia na odberateľa príchodom zásielky

a) do československej pohraničnej colnej stanice, ak sa zásielka prepravuje po železnici,

b) na československú pohraničnú colnicu, ak sa zásielka prepravuje cestným dopravným prostriedkom,

c) do československého colného prístavu, ak sa zásielka prepravuje loďou,

d) na tuzemské colné letisko, ak sa zásielka prepravuje lietadlom.

(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, pokiaľ k strate, náhodnej skaze alebo zhoršeniu došlo z dôvodov, za ktoré zodpovedá dodávateľ, alebo pokiaľ nebezpečenstvo s tým spojené podľa zahraničnej zmluvy znáša zahraničný dodávateľ.“.

94. V § 250 sa vypúšťajú odseky 3, 4.

95. Za § 251 sa vkladá § 251a, ktorý znie:

㤠251a

(1) Ak dodávateľ odberateľovi písomne oznámi, že bude reklamovať u svojho zahraničného dodávateľa, predlžuje sa lehota podľa § 130 ods. 2 písm. a) o čas počítaný odo dňa, keď odberateľ dostal toto oznámenie, do dňa, keď dostane oznámenie dodávateľa o výsledku reklamácie u zahraničného dodávateľa, prípadne o výsledku zahraničného reklamačného sporu.

(2) Ak sa dodávateľ so súhlasom odberateľa dohodne so svojím zahraničným dodávateľom na spôsobe a rozsahu vybavenia reklamácie, platí dohodnutý spôsob a rozsah aj vo vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom.

(3) Organizácie sa môžu dohodnúť, že dodávateľ vybaví odberateľovu reklamáciu v súlade s rozhodnutím príslušného súdu alebo rozhodcovského orgánu v spore medzi dodávateľom a jeho zahraničným dodávateľom. V tom prípade je dodávateľ povinný umožniť odberateľovi, aby mohol byť pri pojednávaní súdu alebo rozhodcovskému orgánu prítomný.“.

96. § 252 znie:

㤠252

(1) Odberateľ je povinný aj po uplynutí reklamačnej lehoty oznámiť dodávateľovi všetky zistené vady. Pokiaľ to podmienky v zahraničí umožňujú, je dodávateľ povinný na základe tohto oznámenia bez zbytočného dokladu reklamovať u zahraničného dodávateľa a po odpočítaní svojich nákladov poskytnúť odberateľovi plnenie, ktoré dostane od zahraničného dodávateľa; to isté platí, ak odberateľ síce včas reklamoval, ale jeho právo zo zodpovednosti za vady zaniklo.

(2) Ak dodávateľ nesplní svoju povinnosť podľa odseku 1, hoci v čase, keď tak mal urobiť, mu zahraničný dodávateľ ešte zodpovedal za zistené vady, je povinný odberateľovi poskytnúť peňažnú náhradu za plnenie, na ktoré by mal odberateľ voči nemu nárok, keby včas vady reklamoval, prípadne včas uplatnil svoje právo zo zodpovednosti za vady.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne vo vzťahu medzi dodávateľom (podnikom zahraničného obchodu) a ďalšou organizáciou, ktorej bol dovezený výrobok dodaný bez zmien alebo úprav, ak táto ďalšia organizácia oznámila vady dodávateľovi prostredníctvom jeho odberateľa.“.

97. § 253 včítane nadpisu, § 254 a 255 sa vypúšťajú.

98. § 256 znie:

㤠256

Dodávateľ je povinný upozorniť odberateľa na práva k vynálezom a priemyselným vzorom, k ochranným známkam, k označeniu pôvodu výrobkov a na autorské a iné obdobné práva zahraničných osôb, obmedzujúce používanie dovážaných výrobkov alebo dovážanej dokumentácie.“.

99. § 257 znie:

㤠257

(1) Dodávateľ je povinný uhradiť odberateľovi aj škodu, ktorú spôsobil zahraničný dodávateľ. Dodávateľ je však oprávnený požadovať od organizácie, ktorej škodu uhradil, aby mu vrátila zaplatenú sumu, prípadne jej časť, ktorú nedostal od zahraničného dodávateľa napriek tomu, že vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať.

(2) Ak dodávateľ dostane od poisťovne, dopravcu alebo inej osoby plnenie na náhradu škody, ktorú utrpel odberateľ, je povinný mu toto plnenie po odpočítaní vynaložených nákladov vydať. Túto povinnosť dodávateľ nemá, ak odberateľovi patrí právo na náhradu škody z iného právneho dôvodu alebo ak jeho právo na náhradu škody už bolo uspokojené z iného právneho dôvodu.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne, ak škodu, ktorú spôsobil zahraničný dodávateľ, utrpela iná organizácia než odberateľ.“.

100. V § 258 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

(2) Ustanovenia § 206 a 208 nemožno použiť pri dovážaných výrobkoch vo vzťahoch medzi ďalšími dodávateľmi a odberateľmi, ak sa dodávajú

a) ako traťové dodávky alebo

b) v nezmenenom stave a ich preverovaním by došlo k poškodeniu pôvodného obalu, k zhoršeniu akosti alebo inému znehodnoteniu alebo strate určených vlastností.“.

101. Doterajšia piata hlava siedmej časti sa označuje ako tretia hlava s nadpisom, ktorý znie:

„Tretia hlava

OSOBITNÉ USTANOVENIA O NÁKUPE POĽNOHOSPODÁRSKYCH A LESNÝCH VÝROBKOV A O DODÁVKACH POĽNOHOSPODÁRSKYCH POTRIEB“.

102. Za § 260 sa vkladá § 260a, ktorý znie:

㤠260a

Vybrané lesné výrobky a drevo z vybraných stromov rastúcich mimo lesa môžu organizácie dodávať iba organizáciám oprávneným ich nakupovať; tieto výrobky, ako aj organizácie oprávnené ich nakupovať určí vykonávací predpis.“.

103. § 261 znie:

㤠261

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené niečo iné, platia pre dodávky poľnohospodárskych a lesných výrobkov a pre dodávky poľnohospodárskych potrieb ustanovenia prvej hlavy.“.

104. Nadpis ôsmej časti znie:

„ÔSMA ČASŤ

HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY V INVESTIČNEJ VÝSTAVBE A PRI DOVOZE A VÝVOZE INVESTIČNÝCH CELKOV, PRÁC A VÝKONOV“.

105. § 269 znie:

(1) Na prípravu investičnej výstavby sa uzatvárajú hospodárske zmluvy

a) o spolupráci na riešenie novej technológie,

b) o dodávke prieskumných alebo projektových prác,

c) o dodávke geologických, geodetických alebo kartografických prác,

d) o príprave dodávok,

e) o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby.

(2) Na vykonanie investičnej výstavby sa uzavierajú hospodárske zmluvy

a) o dodávke stavebných prác alebo dodávke stavebnej časti,

b) o dodávke súboru strojov a zariadení,

c) o dodávke zmontovaných strojov, zariadení alebo konštrukcií,

d) o dodávke montáže,

e) o dodávke stavby,

f) o rekonštrukcii alebo modernizácii.

(3) Dodávky výrobkov, aj keď sú určené pre investičnú výstavbu, sa zabezpečujú zmluvami podľa siedmej časti; generálne opravy strojov, zariadení a odborná pomoc, prípadne iné práce alebo výkony, sa zabezpečujú zmluvami podľa desiatej časti. Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť, že staveniskové zariadenie, prípadne aj ďalšie plnenia potrebné pre investičnú výstavbu sa zabezpečujú osobitnou zmluvou.“.

106. § 270 sa vypúšťa.

107. V § 271 ods. 2 sa vypúšťajú slová „najmä pre dokončenie prác na investičnej úlohe“ a slová „v investičnej úlohe mohla navrhovať a v projektovej dokumentácii použiť“ sa nahrádzajú slovami „v dokumentácii stavby mohla navrhovať a použiť“.

108. V § 275 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

„Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť lehoty, po uplynutí ktorých už nemožno reklamovať vady prieskumných alebo projektových prác.“.

109. V § 277 ods. 3 sa slová „Ak dodávateľ neodstráni vady v dohodnutej lehote“ nahrádzajú slovami „Dodávateľ, ktorý je v omeškaní s odstránením vád“.

110. § 278 včítane nadpisu sa vypúšťa.

111. V § 280 ods. 1 sa slovo „investičnej“ nahrádza slovom „projektovej“ a slová v zátvorkách sa nahrádzajú slovami „(s dodávateľom stavebnej časti, s dodávateľmi súboru strojov a zariadení, s dodávateľom stavby, prípadne aj s dodávateľom rekonštrukcie alebo modernizácie).“.

112. V § 282 ods. 1 sa v tretej vete za slovo „ustanoviť“ vkladajú slová „alebo organizácie dohodnúť“.

113. V § 285 sa vypúšťa odsek 2 a označenie odseku 1.

114. V § 293 sa doterajšie znenie označuje ako odsek 1. § 293 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:

(2) Splnením dodávky prechádza správa (vlastníctvo) predmetu dodávky na odberateľa, pokiaľ vo vykonávacích predpisoch nie je ustanovené niečo iné.“.

115. Za § 294 sa vkladá § 294a, ktorý znie:

㤠294a

Ak dodávateľ investora požaduje od svojho poddodávateľa, aby za odplatu odstránil vady dodávky alebo poskytol nové bezvadné plnenie po tom, čo zodpovednosť poddodávateľa za vady už zanikla, je poddodávateľ povinný zaviazať sa poskytnúť požadované plnenie tak, aby sa zabezpečilo včasné vybavenie oprávnenej reklamácie investora. Prípadné právo dodávateľa investora na náhradu škody, ktoré vzniklo vadným plnením jeho poddodávateľa, tým nie je dotknuté. To isté platí aj vo vzťahu medzi ďalšími dodávateľmi a odberateľmi.“.

116. V § 295

a) v odseku 2 sa slová "Ak dodávateľ neodstrání vady alebo drobné nedorobky v odhodnutých lehotách" nahrádzajú slovami "Dodávateľ, ktoý je v omeškaní s odstránením vád alebo drobných nedorobkov",

b) v odseku 6 sa slová „dodávateľovi neodovzdá v dohodnutých lehotách projektovú dokumentáciu“ nahrádzajú slovami „je v omeškaní s odovzdaním projektovej dokumentácie,“.

117. V § 299 ods. 2 v prvej i druhej vete sa slovo „investorovi“ nahrádza slovom „odberateľovi“.

118. § 305 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

(4) Vykonávací predpis môže ustanoviť, že skúšobná prevádzka je súčasťou dodávky; pre taký prípad môže práva a povinnosti organizácií a postup pri skúšobnej prevádzke upraviť odchylne.“.

119. V § 306 sa na konci pripája táto veta:

„Prípadné rozpory o rozsah a náplň garančných skúšok, ako aj rozpory o kritériá na posúdenie ich úspešnosti riešia nadriadené orgány.“.

120. V § 311 sa za odsek 2 vkladá odsek 3, ktorý znie:

(3) Ak montáž dodávaných strojov, zariadení alebo konštrukcií patrí do predmetu činnosti dodávateľa, nemôže dodávateľ v rozpore s požiadavkou odberateľa presadzovať uzavretie samostatnej zmluvy o dodávke montáže.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

121. Za § 318 sa vkladajú § 318a a 318b, ktoré včítane nadpisov znejú:

„Zmluva o dodávke stavby

§ 318a

(1) Zmluvou o dodávke stavby sa dodávateľ zaväzuje dodať odberateľovi celú stavbu včítane úplnej projektovej dokumentácie alebo aspoň stavebnú a technologickú časť včítane len príslušnej časti projektovej dokumentácie.

(2) Ak súčasťou dodávky je úplná projektová dokumentácia, dohodnú sa organizácie pri uzavieraní zmluvy aj na lehote na odovzdanie tej časti projektovej dokumentácie, ktorá podľa osobitných predpisov podlieha schváleniu. Najneskôr do 3 mesiacov po schválení projektovej dokumentácie sú organizácie povinné v súlade s ňou zmluvu upraviť, prípadne doplniť.

(3) Ak súčasťou dodávky je len príslušná časť projektovej dokumentácie, uzaviera sa zmluva na základe tej časti projektovej dokumentácie, ktorá podľa osobitných predpisov podlieha schváleniu.

(4) Komplexné vyskúšanie je súčasťou dodávky s výnimkou prípadov, keď sa komplexné vyskúšanie vzhľadom na povahu dodávky nerobí. Ak komplexným vyskúšaním nemožno spoľahlivo overiť, či zariadenie bude schopné vyrábať v určenej kvalite a množstve, prípadne inak riadne plniť svoju funkciu, môže vykonávací predpis ustanoviť, že súčasťou dodávky je aj skúšobná prevádzka. Pokiaľ vykonávací predpis neustanovuje niečo iné, platia ustanovenia § 303 až 307 a 309 aj pre zmluvu o dodávke stavby.

(5) Vady, ktoré sú zrejmé už pri odovzdávaní a preberaní, musí odberateľ reklamovať v zápisnici o prevzatí, inak právo zo zodpovednosti za tieto vady zaniká.

(6) Záručná doba je - pokiaľ nie je podľa § 135 a § 300 ods. 2 ustanovené inak - jeden a pol roku od splnenia dodávky.

(7) Vykonávací predpis môže podrobnejšie upraviť uzavieranie a obsah zmluvy o dodávke stavby a spôsob plnenia dodávky; môže tiež so zreteľom na rozsah predmetu plnenia odchylne upraviť zodpovednosť dodávateľa stavby.

Zmluva o rekonštrukcii alebo modernizácii

§ 318b

(1) Zmluvou o rekonštrukcii alebo modernizácii sa dodávateľ zaväzuje vykonať na stavbe súbor prác v rozsahu potrebnom na dosiahnutie vyššej účinnosti alebo zlepšenia použiteľnosti technologického zariadenia alebo stavebného objektu oproti pôvodnému stavu. Súbor prác zahŕňa spravidla úpravy, výmeny a iné podobné práce včítane opráv a dodávok nových strojov, zariadení a iných výrobkov a prípadne aj príslušnej projektovej dokumentácie alebo jej časti.

(2) Odberateľ je povinný pripraviť technologické zariadenie alebo stavebný objekt na príslušné práce a zabezpečiť počas vykonávania týchto prác potrebné výluky alebo obmedzenia prevádzky alebo užívania.

(3) Odberateľ je povinný umožniť dodávateľovi využitie svojich prevádzkových priestorov, mechanizmov, pomôcok a prívodu energií, pokiaľ tým nebude neprimerane obmedzená prevádzka alebo užívanie ostatných zariadení alebo stavebných objektov, a tam, kde je to hospodársky účelné, je povinný dojednať ďalšie potrebné spolupôsobenia.

(4) Ak sa v priebehu prác zistia nové skutočnosti, o ktorých dodávateľ pri uzavieraní zmluvy nevedel a vedieť nemusel, ktoré podstatne sťažia alebo znemožnia dosiahnutie určeného alebo dojednaného cieľa, je odberateľ povinný súhlasiť s návrhom dodávateľa na zodpovedajúcu zmenu zmluvného záväzku. Ak sa zistí, že plnenie bolo od začiatku nemožné, alebo sa nemožným stalo dodatočne, sú organizácie povinné dohodnúť sa na potrebných dokončovacích prácach. Dodávateľ nestráca právo na zaplatenie vykonaných prác.

(5) Pripravenosť na odovzdanie a prevzatie osvedčuje dodávateľ spôsobom zodpovedajúcim povahe dodávky. Pri rekonštrukciách a modernizáciách technologického zariadenia osvedčuje dodávateľ kvalitu dodávky a spôsobilosť uvedenia zariadenia do prevádzky dohodnutými, prípadne určenými skúškami. Rozsah a spôsob týchto skúšok sa určí s prihliadnutím na povahu dodávky primerane podľa § 303, 312 alebo § 317.

(6) Ak to povaha dodávky vyžaduje, dojednajú organizácie aj podmienky skúšobnej prevádzky, prípadne aj garančných skúšok primerane podľa ustanovení § 305 a 306.

(7) Záručná doba je - pokiaľ nie je podľa § 135 a § 300 ods. 2 ustanovená inak - jeden rok od skončenia skúšobnej prevádzky, a ak skúšobná prevádzka nie je dojednaná, jeden a pol roku od splnenia dodávky.

(8) Pre dodávky rekonštrukcie alebo modernizácie platia obdobne aj ustanovenia § 302, 304, 307, § 308 ods. 1 a 3, § 309 a 310, pokiaľ ide o technologické zariadenie, a § 300 ods. 1, 3 a 4, pokiaľ ide o stavebné objekty. Dodávky rekonštrukcie alebo modernizácie sa považujú za vyššie dodávky, ak rozsah a povaha plnenia zodpovedá dodávke súboru strojov a zariadení alebo dodávke stavebnej časti.“.

122. V § 319 sa na konci pripája táto veta:

„Ak organizácia určená ako vyšší dodávateľ o to požiada, musí opatrenie nadriadených orgánov určiť aj rozhodujúce poddodávateľské organizácie a spôsob ich dodávok.“.

123. V druhej hlave ôsmej časti sa mení nadpis, vkladá sa označenie prvého oddielu s nadpisom a § 320b až 320h, ktoré znejú:

„Druhá hlava

DOVOZ A VÝVOZ INVESTIČNÝCH CELKOV, PRÁC A VÝKONOV

Prvý oddiel

Dovoz investičných celkov a niektorých strojov a zariadení

§ 320b

(1) Zmluvou o dovoze investičného celku sa organizácia, ktorá zabezpečuje dovoz (dovozca), zaväzuje obstarať pre organizáciu, ktorá dovoz objednáva (objednávateľ), za podmienok v nej dohodnutých investičný celok. Objednávateľ sa touto zmluvou zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, investičný celok prevziať a zaplatiť. Zmluva vznikne, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.

(2) Podkladom pre vypracovanie návrhu zmluvy je dopyt obsahujúci požiadavky objednávateľa a lehotu, v ktorej sa má návrh zmluvy predložiť.

(3) Dovozca je povinný podať návrh zmluvy v lehote uvedenej v dopyte. Ak tak nemôže urobiť, musí najneskôr do 15 dní po tom, čo dostal dopyt, oznámiť objednávateľovi riadne odôvodnené stanovisko.

§ 320c

Investičným celkom z dovozu sa rozumie plnenie, prípadne súbor plnení zahraničnej osoby, ktorých predmetom je aspoň

a) výstavba jedného stavebného objektu, prípadne bez stavebných hmôt, dielcov, strojov alebo zariadení a oceľovej stavebnej konštrukcie a prípadne včítane príslušnej časti projektovej dokumentácie alebo

b) súbor strojov a zariadení zabezpečujúci úplný alebo aspoň čiastkový samostatný technologický proces, včítane montáže alebo technickej pomoci pri montáži a skúšok zodpovedajúcich cieľom komplexného vyskúšania (§ 303 ods. 1), prípadne včítane príslušnej časti projektovej dokumentácie a účasti na skúšobnej prevádzke a na garančných skúškach.

§ 320d

(1) Dovozca je povinný vyžiadať si od objednávateľa spoluprácu, ktorú potrebuje na prípravu na uzavretie zmluvy so zahraničnou osobou. Objednávateľ je povinný dovozcovi spoluprácu poskytnúť.

(2) Dovozca je povinný objednávateľovi predložiť na odsúhlasenie návrh písomnej dohody

a) o znení tých ustanovení návrhu zmluvy so zahraničnou osobou, ktoré ustanovuje vykonávací predpis alebo dohoda organizácií, a keby tak nebolo ustanovené, o znení tých ustanovení, ktoré sa zahrnú do zmluvy o dovoze investičného celku,

b) o čase plnenia a o lehotách na spolupôsobenie objednávateľa, ktoré sa dojednajú v zmluve o dovoze investičného celku.

(3) Nadriadené orgány sú povinné riešiť prípadné rozpory, ktoré vzniknú pri príprave zmluvy o dovoze investičného celku v súvislosti s prerokúvaním zmluvy so zahraničnou osobou.

(4) Organizácie sú povinné uzavrieť zmluvu o dovoze investičného celku tak, aby bola v súlade so zmluvou so zahraničnou osobou. Objednávateľ však nie je povinný uzavrieť zmluvu o dovoze investičného celku, ak nedošlo k dojednaniu dohody podľa odseku 2 alebo ak dovozca neuzavrel zmluvu so zahraničnou osobou v znení, o ktorom sa s ním vopred dohodol (odsek 2), prípadne v znení, s ktorým súhlasili nadriadené orgány (odsek 3).

(5) Pre vzťahy medzi objednávateľom a ďalšími zúčastnenými organizáciami platia obdobne ustanovenia odsekov 1 až 3 a primerane ustanovenia odseku 4.

§ 320e

Ak sú predmetom samostatného plnenia práce, splnenie nastane zhodne so splnením zmluvy so zahraničnou osobou.

§ 320f

Dovozca zodpovedá objednávateľovi za vady investičného celku rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako zodpovedá zahraničná osoba dovozcovi; údaje o tom uvedú organizácie v zmluve. Ak však zmluva so zahraničnou osobou neumožňuje dovozcovi reklamovať neskôr ako v posledný deň záručnej lehoty a organizácie sa nedohodnú inak, objednávateľ musí reklamovať najneskôr 7 pracovných dní pred koncom lehoty, v ktorej môže dovozca reklamovať voči zahraničnej osobe, inak jeho právo zo zodpovednosti za vady zaniká.

§ 320g

Pokiaľ vykonávací predpis neustanovuje niečo iné, vzťahujú sa na porušenie povinností zo zmluvy o dovoze investičného celku majetkové sankcie, ktoré zodpovedajú majetkovým sankciám určeným za porušenie zmluvy so zahraničnou osobou; organizácie uvedú tieto majetkové sankcie v zmluve o dovoze investičného celku. Tieto majetkové sankcie organizácie nemusia účtovať a vymáhať.

§ 320h

(1) Pre dovoz investičných celkov platia obdobne ustanovenia § 169, 193 až 195, 197, § 211 ods. 2, § 238, 241b, 246, 247, 248a, 251a, 252, 256, 257 a § 293 ods. 2.

(2) Vykonávací predpis môže ustanoviť, že ustanovenia o dovoze investičného celku sa použijú aj pri dovoze jednotlivých technicky náročných alebo nákladných strojov a zariadení a úpravu tohto oddielu vztiahnuť aj na súvisiace záväzkové vzťahy, ktorých účastníkom nie je dovozca; môže sa tiež odchýliť od ustanovení § 320c a 320f.“.

124. Nad § 321 sa označenie „Druhá hlava“ nahrádza označením „Druhý oddiel“.

125. V § 321 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo jedného objektu.“.

126. V § 322 sa na konci slová „sa zúčastnené ministerstvá nedohodnú inak“ nahrádzajú slovami „vykonávací predpis alebo dohoda zúčastnených ministerstiev neustanoví inak.“.

127. V § 323

a) v odseku 1 sa slovo „vypracovať“ nahrádza slovom „predložiť“,

b) odsek 6 znie:

(6) Hlavný dodávateľ je povinný poskytnúť vývoznému odberateľovi na jeho žiadosť odbornú pomoc pri príprave a dojednávaní zmluvy so zahraničným zákazníkom. Ak to vývozný odberateľ požaduje, hlavný dodávateľ je povinný vyjadriť svoje stanovisko písomne a súhlasiť, aby sa do zmluvy o dodávke vývozného investičného celku zahrnuli záväzky a úpravy v súlade s týmto stanoviskom.“.

128. V § 331 sa vypúšťa odsek 3.

129. Za § 331 sa vkladá § 331a, ktorý znie:

㤠331a

Pre dodávky vývozných investičných celkov platia obdobne ustanovenia § 178 ods. 1, § 189 ods. 3, § 192 ods. 1 a 2, § 211 ods. 2, § 220 ods. 3 a 4, § 225, 226, § 228 ods. 2, § 230, 231, § 232 ods. 3 a 4, § 233, 235, 235a a § 293 ods. 2 a primerane ustanovenia § 174 ods. 4, § 175 ods. 1 a 3, § 183 ods. 1, § 221 a 224.“.

130. V § 332 ods. 1 písm. a) sa text končí bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:

„vykonávací predpis však môže ustanoviť inú lehotu na reklamáciu vád,“.

131. § 332 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

(3) Pre dodávky jednotlivých výrobkov určených pre vývozný investičný celok, ak ich odberateľom je hlavný dodávateľ alebo niektorá z organizácií uvedených v odseku 1 písm. a), platia obdobne ustanovenia § 211 ods. 2, § 232 ods. 3 a 4, § 235 a 235a a primerane ustanovenia § 217 ods. 1, § 220 ods. 3 a 4, § 221, 224 až 231.“.

132. Za § 332 sa vkladá tretí oddiel, ktorý včítane nadpisu znie:

„Tretí oddiel

Dovoz a vývoz prác a výkonov

§ 332a

Dovoz prác a výkonov

(1) Zmluvou o dovoze prác a výkonov sa dovozca zaväzuje obstarať pre objednávateľa za podmienok v nej dohodnutých uskutočnenie prác a výkonov zahraničnou osobou. Objednávateľ sa zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, práce a výkony prevziať a zaplatiť. Zmluva vznikne, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.

(2) Súčasťou plnenia prác a výkonov môžu byť hmoty, dielce a iné výrobky, ak je to účelné.

(3) Splnenie nastane zhodne so splnením podľa zmluvy so zahraničnou osobou.

(4) Dovozca zodpovedá objednávateľovi za vady prác a výkonov rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, v akom zodpovedá zahraničná osoba dovozcovi; údaje o tom uvedú organizácie v zmluve. Objednávateľ musí reklamovať najneskôr v lehote, v ktorej je oprávnený reklamovať dovozca, skrátenej o 7 pracovných dní, inak jeho právo zo zodpovednosti za vady zaniká.

(5) Pre dovoz prác a výkonov platia obdobne ustanovenia § 211 ods. 2, § 238, 241b, 247, 251a, 257, § 320d ods. 1, 2 a 4 a § 320g.

§ 332b

Vývoz prác a výkonov

(1) Zmluvou o vývoze prác a výkonov sa organizácia vývozcovi zaväzuje uskutočniť v čase a za podmienok v nej dohodnutých práce a výkony pre jeho zahraničného zákazníka. Vývozca sa zaväzuje zabezpečiť pre organizáciu, ktorá práce a výkony uskutočňuje, dojednanú súčinnosť a za uskutočnené práce a výkony zaplatiť. Zmluva vznikne, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.

(2) Záväzok uskutočniť práce a výkony je splnený ich riadnym vykonaním.

(3) Organizácia, ktorá práce a výkony uskutočňuje, vývozcovi zodpovedá za vady prác a výkonov rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, v akom zodpovedá vývozca zahraničnému zákazníkovi. Vývozca musí reklamovať najneskôr do 15 dní odo dňa, keď dostal včasnú správu zahraničného zákazníka o vadách prác a výkonov; inak jeho právo zo zodpovednosti za vady zaniká.

(4) Ak o to vývozca požiada, je organizácia, ktorá práce a výkony uskutočňuje, povinná poskytnúť mu odbornú pomoc pri príprave a dojednávaní zmluvy so zahraničným zákazníkom; písomným stanoviskom, ktoré pri tom zaujme, je voči vývozcovi viazaná.

(5) Pre vývoz prác a výkonov platia obdobne ustanovenia § 211 ods. 2, § 231, § 232 ods. 3 a 4, § 233, 320g a § 330 ods. 2.“.

133. Za § 332b sa vkladá ôsma A časť, ktorá včítane nadpisu znie:

ÔSMA A ČASŤ

HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY NA ZABEZPEČENIE VEDECKO-TECHNICKÉHO ROZVOJA

§ 332c

Záväzky na zabezpečenie vedecko-technického rozvoja vznikajú uzavretím hospodárskych zmlúv alebo na príkaz nadriadených orgánov.

§ 332d

Zmluva o vedecko-technických prácach

(1) Zmluvou o vedecko-technických prácach sa riešiteľ zaväzuje vyriešiť výskumnú alebo vývojovú úlohu alebo jej časť (ďalej len „úloha“) a výsledok riešenia odovzdať v dojednanom čase zadávateľovi. Zadávateľ sa zaväzuje spolupracovať v dohodnutom rozsahu na dosiahnutí cieľa zmluvy, výsledok riešenia odobrať a zaplatiť alebo zabezpečiť zaplatenie, ak z osobitných predpisov nevyplýva niečo iné. Ak je zadávateľom nadriadený orgán, môže svoj záväzok splniť tým, že zabezpečí jeho splnenie prostredníctvom inej organizácie.

(2) Predmet plnenia je dohodnutý, ak je zhoda aspoň o technických alebo ekonomických parametroch alebo iných charakteristikách výsledku riešenia a o forme, v ktorej sa výsledok riešenia odovzdá.

(3) Záväzok riešiteľa vyriešiť úlohu a výsledok riešenia odovzdať je splnený riadnym vyriešením úlohy včítane úspešného vykonania určených alebo dohodnutých skúšok, splnením ďalších podmienok ustanovených právnymi predpismi alebo zmluvou a ponúknutím výsledkov riešenia na prevzatie. Záväzok riešiteľa vyriešiť úlohu je tiež splnený, keď riešením preukáže, že dohodnutý cieľ nemožno dosiahnuť (negatívne riešenie.).

(4) Záväzok zadávateľa odobrať výsledok riešenia je splnený vyhlásením zadávateľa v zápisnici o prevzatí, že výsledok riešenia preberá.

(5) Riešiteľ je povinný využívať pri riešení dostupné najnovšie poznatky vedy a techniky.

(6) Ak zadávateľ prevzal vadný výsledok riešenia, má právo na bezodplatné odstránenie vady alebo, ak by odstránenie vady bolo spojené s neúmernými nákladmi, na primeranú zľavu z ceny, ak z rovnakých dôvodov nebola cena znížená podľa cenových predpisov. Zadávateľ je povinný vady reklamovať najneskôr v čase, keď odstránenie vady má ešte z technického alebo ekonomického hľadiska význam; vykonávacie predpisy môžu ustanoviť lehoty, po uplynutí ktorých už nemožno reklamovať.

(7) Riešiteľ nezodpovedá za vady výsledku riešenia, ak preukáže, že ich spôsobili okolnosti, ktorým nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať; na požiadanie zadávateľa je však povinný, ak je to hospodársky účelné, odstrániť vady za odplatu.

(8) Škoda sa uhrádza iba do výšky ceny predmetu plnenia, pokiaľ sa organizácie nedohodnú na vyššej hranici náhrady škody.

(9) Riešiteľ, ktorý je v omeškaní so splnením záväzku vyriešiť úlohu a výsledok riešenia odovzdať, je povinný zadávateľovi zaplatiť penále vo výške 0,5 % z jej ceny za každý začatý mesiac omeškania.

(10) Zadávateľ, ktorý je v omeškaní so splnením záväzku spolupôsobiť, je povinný riešiteľovi zaplatiť za každý prípad a deň omeškania penále vo výške 500 Kčs, najviac však za každý prípad 15 000 Kčs.

(11) Zadávateľ, ktorý v určenej lehote nevytvoril potrebné predpoklady pre prebierku, nezačal ju, riadne v nej nepokračoval alebo neoprávnene odmietol riadne ponúknutý výsledok riešenia prevziať, je povinný zaplatiť riešiteľovi penále vo výške 500 Kčs za každý deň omeškania.

(12) Organizácie, ktorým vzniklo právo na majetkové sankcie podľa odsekov 9 až 11, môžu od ich účtovania a vymáhania čiastočne alebo úplne upustiť. Ustanovenia odsekov 10 a 11 a § 378 sa nepoužijú, ak stranou, ktorá je v omeškaní, je nadriadený orgán.

§ 332e

Zmluva o využívaní výsledkov vedecko-technických prác

(1) Zmluvou o využívaní výsledkov vedecko-technických prác sa organizácie zaväzujú konať tak, aby sa v súlade s národohospodársky odôvodnenou potrebou zabezpečilo včasné a efektívne zavedenie výsledkov riešení výskumných a vývojových úloh do výroby alebo ostatnej spoločenskej praxe, prípadne ich opätovné použitie.

(2) Organizácie v zmluve uvedú obsah záväzkov a spôsob a čas ich plnenia. Ak z povahy záväzku nevyplýva niečo iné alebo ak nie je niečo iné ustanovené, platí, že plnenie sa poskytuje za odplatu vo výške podľa cenových predpisov. Zmluva vzniká dohodou o celom jej obsahu.

(3) Ak organizácia zúčastnená na vedecko-technických prácach alebo prichádzajúca do úvahy ako ich realizátor alebo užívateľ preukáže v ktoromkoľvek štádiu riešenia alebo realizácie odôvodnený záujem na tom, aby zodpovedajúce zmluvné záväzky pôsobili na čo najrýchlejšie alebo najširšie alebo najefektívnejšie využitie výsledkov vedecko-technických prác, je tá organizácia, ktorá požadovanou činnosťou môže k zamýšľanému cieľu prispieť, povinná zmluvu uzavrieť.

(4) Záväzok zo zmluvy je splnený, len čo sa dosiahol cieľ, ktorý sa sledoval prevzatím záväzku pri uzavieraní zmluvy. Splnenie záväzku si organizácie písomne potvrdia, ak to povaha záväzku vyžaduje.

(5) Organizácia, ktorá svoj záväzok riadne nesplnila alebo inak porušila, nemôže sa zbaviť povinnosti nahradiť škodu; uhrádza však najviac dvojnásobok poskytnutej odplaty alebo najviac 10 000 Kčs, ak ide o bezodplatné plnenie.

§ 332f

Záväzky založené príkazom nadriadeného orgánu

Záväzky na zabezpečenie úloh plánu vedecko-technického rozvoja sa môžu založiť aj príkazom orgánu nadriadeného riešiteľovi, ktorý obsahuje náležitosti nevyhnutné pre vznik zmluvy. Pre vzťah medzi nadriadeným orgánom a riešiteľskou organizáciou platia ustanovenia o záväzkoch z hospodárskych zmlúv, ak vykonávacie predpisy neustanovujú niečo iné.

§ 332g

Vykonávací predpis podrobnejšie upraví jednotlivé druhy zmlúv o vedecko-technických prácach a zmlúv o využívaní výsledkov vedecko-technických prác a záväzky z príkazov vydávaných nadriadenými orgánmi.".

134. Nadpis druhej hlavy deviatej časti znie:

„ZÁVÄZKY Z PREPRAVNÉHO PLÁNU A ZMLUVA O PRÍPRAVE PREPRÁV".

135. V § 334 ods. 1 sa slovo „mesačného" nahrádza slovom „záväzného" a v ods. 2 slovo „mesačnom" slovom „záväznom".

136. Za § 334 sa vkladá § 334a, ktorý znie:

㤠334a

(1) Zmluva o príprave prepráv sa uzaviera, ak treba zabezpečiť budúce opakované prepravy členené podľa predpokladanej prepravnej cesty, spôsobu prepravy, objemu i druhu nákladu a s nimi súvisiacu hospodársku spoluprácu.

(2) Uzavretím zmluvy o príprave prepráv vzniká medzi organizáciami záväzok uzavrieť prepravné zmluvy na predpokladaný objem a druh nákladu a spôsob prepravy v predpokladanom časovom členení.

(3) Uzavretím zmluvy o príprave prepráv vznikajú organizáciám aj obdobné povinnosti, ako sú ustanovené v § 334 ods. 2 a 3.

137. § 335 znie:

㤠335

(1) Organizácia je povinná zaplatiť majetkové sankcie ustanovené vykonávacími predpismi, ak nepripraví dopravné prostriedky na uskutočnenie prepráv alebo ak neodčerpá objem a druh prepráv na predpokladanej prepravnej ceste alebo v predpokladanom časovom členení, ako určil záväzný prepravný plán alebo zmluva o príprave prepráv.

(2) Za škodu spôsobenú porušením povinností uvedených v odseku 1 zodpovedá organizácia iba vtedy, keď tak ustanovujú vykonávacie predpisy.

(3) Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť aj ďalšie majetkové sankcie pre prípad porušenia iných povinností v preprave, najmä pri plnení záväzného prepravného plánu alebo zmluvy o príprave prepráv.“.

138. Za § 351 sa vkladá nová druhá hlava, ktorá včítane nadpisu znie:

„Druhá hlava

ZÁVÄZKY PRI ZABEZPEČOVANÍ HOSPODÁRSKEJ SPOLUPRÁCE SO ZAHRANIČÍM

§ 351a

(1) Organizácie sú povinné vzájomnou spoluprácou zabezpečovať riadnu prípravu zmlúv o výrobnej špecializácii a kooperácii a o vedecko-technickej spolupráci so zahraničím (ďalej len „zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím") a plnenie záväzkov z týchto zmlúv v tuzemsku. S tým cieľom, ak príprava zmlúv alebo plnenie záväzkov nie je zabezpečené opatrením nadriadených orgánov, uzavierajú organizácie zmluvu o zabezpečení hospodárskej spolupráce so zahraničím, zmluvu o príprave dodávok, prípadne iné hospodárske zmluvy.

(2) Ak organizácia, ktorá bude uzavierať zmluvu o hospodárskej spolupráci so zahraničím, bude potrebovať na splnenie záväzkov z tejto zmluvy súčinnosť ďalšej organizácie, je povinná prerokúvať s ňou uzavretie hospodárskej zmluvy súbežne s rokovaním o zmluve o hospodárskej spolupráci so zahraničím a predložiť jej návrh hospodárskej zmluvy v takom predstihu, aby sa mohla uzavrieť pred podpisom zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím. V tomto prípade je táto ďalšia organizácia povinná uzavrieť hospodársku zmluvu, ak nepreukáže, že uzavretie hospodárskej zmluvy by bolo v rozpore s potrebami národného hospodárstva.

(3) Organizácia, ktorá spoločne s podnikom zahraničného obchodu uzavrela zmluvu o hospodárskej spolupráci so zahraničím, v ktorej bol dojednaný aj záväzok na uzavretie budúcich zmlúv o dodávke pre vývoz, je povinná na jeho žiadosť uzavrieť s ním zmluvu o príprave dodávok v rozsahu, o ktorom sa dohodlo, že bude prijatý, prípadne ktorý bol prijatý.

(4) Ak zmluvu o hospodárskej spolupráci so zahraničím uzaviera viac organizácií a ak nie je ustanovené alebo dohodnuté niečo iné, platí na účely ich vzájomného vyrovnania a na zabezpečenie zodpovedajúcich záväzkov v tuzemsku, že každá organizácia zodpovedá za tie záväzky, ktoré sa týkajú predmetu jej činnosti; ak sa záväzok týka predmetu činnosti viacerých organizácií, platí, ak nebolo ustanovené alebo dohodnuté niečo iné, že zodpovedajú rovnakým dielom.

§ 351b

(1) Zmluvou o zabezpečení hospodárskej spolupráce so zahraničím sa organizácie zaväzujú urobiť potrebné opatrenia na zabezpečenie riadneho plnenia záväzkov, ktoré vyplynú zo zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím.

(2) Zmluva o zabezpečení hospodárskej spolupráce so zahraničím spravidla obsahuje

a) rozsah spolupráce vo výrobnej a obchodnej oblasti a určenie výrobkov, ktorých sa spolupráca týka,

b) lehotu a podmienky zavedenia, zastavenia, prípadne obmedzenia výroby,

c) spôsob zabezpečenia náhradných dielcov,

d) lehoty a podmienky spolupráce v oblasti technického rozvoja výrobkov a postúpenie výsledkov doterajšieho vývoja včítane technických a výrobných poznatkov,

e) spôsob a podmienky zmien dohodnutých technicko-ekonomických parametrov a akostí,

f) spôsob a podmienky preverovania výrobkov (napr. skúšok, analýz, prehliadok a pod.),

g) dojednanie o použití technických, bezpečnostných a iných predpisov, najmä predpisov o štátnom skúšobníctve,

h) dojednanie o zabezpečení práv k vynálezom a priemyselným vzorom, k ochranným známkam, k označeniu pôvodu výrobkov, autorských a iných obdobných práv,

i) dojednanie o odovzdávaní informácií o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa hospodárskej spolupráce so zahraničím,

j) ustanovenia o majetkových sankciách,

k) predpokladanú cenu výrobku, ktorého sa spolupráca týka.

(3) Zmluva vzniká, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.

§ 351c

(1) Ak vykonávací predpis neustanovuje niečo iné, vzťahujú sa na porušenie povinností zo zmluvy o zabezpečení hospodárskej spolupráce so zahraničím a zo zmluvy o príprave dodávok majetkové sankcie, ktoré zodpovedajú majetkovým sankciám určeným za porušenie zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím; organizácie uvedú tieto majetkové sankcie v hospodárskej zmluve. Tieto majetkové sankcie organizácie nemusia účtovať a vymáhať.

(2) Organizácia je povinná pristúpiť na zrušenie záväzku z hospodárskej zmluvy, ak pripravená zmluva o hospodárskej spolupráci so zahraničím nebola uzavretá do šiestich mesiacov po jej vzniku.“.

Doterajšia druhá hlava sa označuje ako tretia hlava.

139. V § 352 sa slová „v ustanoveniach § 156 až 351“ nahrádzajú slovami „v ustanoveniach § 162 až 351c“.

§ 354 včítane nadpisu znie:

㤠354

Zmluva o obstaraní vecí

(1) Zmluvou o obstaraní vecí sa organizácia (obstarávateľ) zaväzuje obstarať veci inej organizácie (objednávateľa) v rozsahu a za podmienok v nej dohodnutých, a to buď v mene objednávateľa, alebo vo vlastnom mene na účet objednávateľa. Objednávateľ sa zaväzuje odovzdať obstarávateľovi potrebné poverenia a dohodnutým spôsobom spolupôsobiť. Zmluva vznikne dohodou o celom jej obsahu.

(2) Objednávateľ je povinný za obstarávateľskú činnosť zaplatiť, ak je cena za túto činnosť určená alebo dohodnutá v súlade s cenovými predpismi, a uhradiť obstarávateľovi náklady nevyhnutné alebo užitočne vynaložené pri príprave a plnení zmluvy, ak nie sú zahrnuté v cene.

(3) Obstarávateľ je povinný vykonávať úkony v rámci obstarávateľskej činnosti včas a riadne, informovať objednávateľa o stave obstarania vecí a po skončení predložiť vyúčtovanie.

(4) Obstarávateľ je oprávnený od zmluvy sa odchýliť pri konaní s ďalšou organizáciou alebo s osobou iba vtedy, keď to je v záujme objednávateľa a nemôže si včas vyžiadať jeho súhlas.

(5) Obstarávateľ je povinný

a) riadne sa starať o veci, ktoré mu objednávateľ zveril, a o veci, ktoré pre objednávateľa získal,

b) uschovať pre potreby objednávateľa po primeraný čas doklady, ktoré získal v súvislosti s obstarávateľskou činnosťou.

(6) Objednávateľ je oprávnený reklamovať nedostatky obstarávateľskej činnosti najneskôr do jedného roku odo dňa, čo obstaranie vecí bolo skončené; v pochybnostiach sa predpokladá, že bolo skončené doručením záverečného vyúčtovania. Objednávateľ má právo na bezodkladné a bezodplatné odstránenie nedostatkov, prípadne, ak to nie je dobre možné alebo účelné, na zľavu z ceny; právo môže uplatniť iba v lehote na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady.

(7) Pokiaľ obstarávateľ koná vo vlastnom mene,

a) je sám zaviazaný a oprávnený z právnych úkonov, ktoré urobí vo vzťahu k ďalším organizáciám alebo osobám,

b) veci zverené mu na predaj zostávajú v správe (vlastníctve) objednávateľa, pokiaľ správa (vlastníctvo) neprejde na ďalšiu organizáciu alebo osobu a veci získané obstarávateľom pre objednávateľa prechádzajú priamo do správy (vlastníctva) objednávateľa,

c) ak predmetom zmluvy je činnosť smerujúca k tomu, aby s objednávateľom uzavrela určitú zmluvu ďalšia organizácia alebo osoba, nie je obstarávateľ oprávnený pre objednávateľa nič prijímať alebo zaňho konať, ibaže na to dostal písomné plnomocenstvo.

(8) Konanie realizované vo vlastnom mene obstarávateľa nemusí objednávateľ uznať za konanie realizované na jeho účet, ak obstarávateľ nekonal voči ďalšej organizácii v súlade so zmluvou a ak objednávateľ bez zbytočných odkladov odmietol účinnosť konania pre seba po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel; to však neplatí, ak obstarávateľ konal v súlade s ustanovením odseku 4.

(9) Ak nebolo dohodnuté niečo iné, objednávateľ môže zmluvu kedykoľvek vypovedať; ak však obstarávateľ koná vo vlastnom mene, objednávateľ tak môže urobiť iba do tých čias, než vznikol záväzok obstarávateľa voči ďalšej organizácii alebo osobe. Ak zmluva zanikne výpoveďou, je obstarávateľ povinný urobiť všetko, čo nemožno odložiť a čo si nemôže obstarať sám.

(10) Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť uzavieranie a obsah zmluvy o obstaraní vecí pre jednotlivé odbory činností a pritom ustanoviť nevyhnutné odchýlky.“.

140. Za § 354 sa vkladajú § 354a a 354b, ktoré včítane nadpisov znejú:

㤠354a

Zasielateľská zmluva

(1) Zasielateľskou zmluvou sa zasielateľ zaväzuje obstarať prepravu a vykonať súvisiace úkony vo vlastnom mene pre objednávateľa na jeho účet v dohodnutom rozsahu a za určených podmienok. Zasielateľ môže na obstaranie prepravy použiť ďalšieho zasielateľa alebo uskutočniť prepravu sám. Objednávateľ sa zaväzuje dávať zasielateľovi potrebné príkazy, dohodnutým spôsobom spolupôsobiť a za obstaranie prepravy zaplatiť. Zmluva vzniká dohodou o celom jej obsahu.

(2) Rozsah zodpovednosti za škodu spôsobenú neobstaraním alebo oneskoreným obstaraním prepravy môže vykonávací predpis obmedziť.

(3) Pre uplatňovanie a zánik práv zo zasielateľskej zmluvy platia obdobne ustanovenia § 344 až 346.

(4) Pokiaľ tento zákon, iné právne predpisy alebo zasielateľské podmienky neustanovujú inak, platia pre zasielateľskú zmluvu primerane ustanovenia § 354 ods. 2 až 9.

§ 354b

Zmluva o odbornej pomoci

(1) Zmluvou o odbornej pomoci sa organizácia zaväzuje za podmienok v nej dohodnutých poskytnúť odbornú pomoc potrebnú na zabezpečenie prípravy a splnenie úloh druhej organizácie, prípadne na overenie výsledkov jej činnosti. Organizácia, ktorej sa odborná pomoc poskytuje, sa zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, za odbornú pomoc zaplatiť, ak je cena za túto činnosť určená alebo dohodnutá v súlade s cenovými predpismi, a uhradiť náklady nevyhnutné alebo užitočne vynaložené pri príprave a plnení zmluvy, ak nie sú zahrnuté v cene. Zmluva vznikne dohodou o celom jej obsahu.

(2) Organizácia, ktorá poskytuje odbornú pomoc, je povinná vykonávať úkony v rámci odbornej pomoci včas a riadne; zodpovedá najmä za správnosť a úplnosť poskytnutých posudkov, rád, odporúčaní a stanovísk a za odborné a kvalitné vykonanie iných činností a prác.

(3) Organizácia, ktorej sa odborná pomoc poskytuje, je oprávnená reklamovať nedostatky odbornej pomoci najneskôr do jedného roku odo dňa, keď odborná pomoc bola ukončená; v pochybnostiach sa predpokladá, že bola skončená doručením záverečného vyúčtovania. Organizácia, ktorej sa odborná pomoc poskytla, má právo na bezodkladné a bezodplatné odstránenie nedostatkov, prípadne, ak to nie je dobre možné alebo účelné, na zľavu z ceny; právo môže uplatniť iba v lehote na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady.

(4) Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť uzavieranie a obsah zmlúv o odbornej pomoci pre jednotlivé odbory činnosti a pritom ustanoviť nevyhnutné odchýlky.“.

141. V § 357 ods. 2 druhá veta znie:

„Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť alebo organizácie dohodnúť odchýlnu úpravu; dohodou sa však nemôže znížiť zodpovednosť za vady.“.

142. § 358 znie:

㤠358

(1) Poistenie slúži organizáciám na úhradu škôd vyvolaných náhodnými udalosťami; vzniká z hospodárskej zmluvy uzavretej s poisťovňou alebo zo zákona.

(2) Zmluvne možno poistiť:

a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku),

b) zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škody); ak však ide o zodpovednosť za pracovný úraz alebo chorobu z povolania iba vtedy, ak sú splnené ďalšie podmienky, ktoré ustanoví vláda Československej socialistickej republiky,

c) občana pre prípad jeho úrazu alebo smrti (poistenie osôb), ak má byť z poistnej zmluvy oprávnený občan, ktorý je voči organizácii v zodpovedajúcom právnom vzťahu; vykonávací predpis môže ustanoviť niečo iné.

(3) Zmluva musí určiť druh poistenia, majetok, zodpovednosť za škodu alebo osobu, na ktorú sa poistenie vzťahuje, výšku plnenia poisťovne, prípadne spôsob jeho určenia, výšku poistného, spôsob jeho platenia (jednorazové poistné alebo bežné poistné za dohodnuté poistné obdobia) a jeho splatnosť. V zmluve sa spravidla uvedú aj povinnosti organizácie na zamedzenie vzniku poistnej udalosti.

(4) Na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia sa vyžaduje písomná forma, ak vykonávací predpis neustanovuje niečo iné. Návrh zmluvy predložený poisťovňou môže tiež prijať zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu a v lehote určenej na jeho prijatie alebo iným spôsobom ustanoveným vo vykonávacom predpise.

(5) Poistenie vznikne prvým dňom po uzavretí zmluvy, ak sa nedohodlo, že sa začína už uzavretím zmluvy alebo neskôr.

(6) Organizácia, ktorá s poisťovňou uzaviera poistnú zmluvu, je povinná pravdivo a úplne odpovedať na všetky písomné dotazy poisťovne týkajúce sa dojednávaného poistenia. To tiež platí, keď ide o zmenu poistenia. Ak organizácia vedome poruší túto povinnosť, môže poisťovňa od zmluvy odstúpiť, ak by pri pravdivom a úplnom zodpovedaní dotazov zmluvu neuzavrela. Toto právo môže poisťovňa uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistila.

(7) Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, možno vypovedať, a to ku koncu kalendárneho roku aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

(8) Omeškaním s platením poistného poistenie nezaniká; dôsledky omeškania upravuje vykonávací predpis, ktorý tiež ustanovuje, v ktorých prípadoch má poisťovňa právo na poistné aj po zániku poistenia.“.

143. § 359 znie:

㤠359

(1) Právo na plnenie organizácii vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť (poistná udalosť); poistnú udalosť ustanovujú vykonávacie predpisy, prípadne aj zmluva. Plnenie je splatné do 30 dní po tom, čo poisťovňa skončila skúmanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť. Skúmanie sa musí uskutočniť bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, čo sa poisťovňa o poistnej udalosti dozvedela, je povinná organizácii na požiadanie poskytnúť primeraný preddavok.

(2) Organizácia je povinná bez zbytočného odkladu poisťovni oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov, predložiť potrebné doklady, ktoré si poisťovňa vyžiada, a oznámiť poisťovni, či v súvislosti s poistnou udalosťou vznikla zodpovednosť niektorého z pracovníkov organizácie za škodu podľa pracovnoprávnych predpisov. Organizácia je tiež povinná zabezpečiť, aby ten, komu sa má na základe poistnej udalosti plniť, na plnení jej povinností účinne spolupracoval.

(3) Poisťovňa je oprávnená plnenie primerane znížiť, ak bolo určené nižšie poistné alebo ak sa zväčšil rozsah jej povinnosti plniť v dôsledku vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede, na písomný dotaz poisťovne alebo v dôsledku porušenia povinností uložených týmto zákonom alebo vykonávacím predpisom, prípadne dohodnutých v zmluve.

(4) Ak sa poisťovňa až po poistnej udalosti dozvie, že príčinou tejto udalosti je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohla poisťovňa zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá by bola podstatná pre uzavretie zmluvy, je oprávnená plnenie zo zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

(5) Právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, ktoré organizácii patrí voči inému, prechádza na poisťovňu až do výšky plnenia, ktoré bolo vyplatené. Organizácia je povinná zabezpečiť, aby právo na náhradu škody voči inému mohla poisťovňa uplatniť, inak je poisťovňa oprávnená požadovať od organizácie náhradu podľa vykonávacieho predpisu.“.

144. § 360 znie:

㤠360

(1) Z poistenia majetku má organizácia právo, aby sa jej poskytlo plnenie vo výške určenej vykonávacím predpisom, prípadne zmluvou. Organizácia je povinná dbať, aby poistná udalosť nenastala, najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo k zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú jej uložené právnymi predpismi alebo na ich základe alebo ktoré na seba vzala zmluvou. Ak porušenie takej povinnosti prispelo k vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poisťovňa oprávnená plnenie primerane znížiť.

(2) Z poistenia zodpovednosti má organizácia právo, aby v prípade poistnej udalosti poisťovňa za ňu nahradila škodu, za ktorú organizácia zodpovedá, ak vykonávací predpis neustanovuje niečo iné. Náhradu poisťovňa platí poškodenému, ktorý však voči poisťovni právo na plnenie nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Poisťovňa nemá právo náhradu vyplácanú poškodenému znížiť. Organizácia je však povinná uhradiť jej sumu, o ktorú by poisťovňa inak podľa § 359 ods. 3 plnenie znižovala, a ďalej sumu určenú podľa vykonávacieho predpisu, ak ide o plnenie na úhradu škody spôsobenej zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

(3) Pre práva zo zmluvného poistenia osôb uzavretého organizáciou s poisťovňou platia ustanovenia Občianskeho zákonníka a predpisov vydaných na jeho vykonanie; pre uplatnenie práv medzi organizáciami však platia len ustanovenia tohto zákona.

(4) Rozsah a podmienky zmluvného poistenia organizácií upravia vykonávacie predpisy, ktoré tiež ustanovia ďalšie prípady zániku poistenia.“.

145. V § 360a ods. 3

a) z druhej vety sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou,

b) tretia veta sa zaradí ako nový odsek 4 a pripojí sa k nej ďalšia veta v tomto znení:

„Ak povinnosť uzavrieť zmluvu o združení organizáciám ukladá národný výbor podľa osobitných predpisov, nie je na jej platnosť potrebné schválenie nadriadeného orgánu (nadriadených orgánov).“.

146. V § 360a ods. 4 sa za tretiu vetu vkladá táto veta:

„V prípadoch, keď má na základe zmluvy o združení v hospodárstve riadenom národnými výbormi vzniknúť nová socialistická organizácia s pôsobnosťou iba na území jedného kraja, udeľuje súhlas na vznik tejto organizácie príslušný krajský národný výbor, ktorý tiež schvaľuje štatút alebo stanovy základnej organizácie a ich zmeny a vykonáva voči nej funkciu orgánu hospodárskeho riadenia.“.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.

147. Za § 384 sa vkladá nová - jedenásta A časť, ktorá znie:

„JEDENÁSTA A ČASŤ

HOSPODÁRSKE POKUTY

§ 384a

(1) Organizácie, organizačné jednotky socialistických organizácií vystupujúce v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, prípadne orgány hospodárskeho riadenia s výnimkou rozpočtových organizácií, ústredných orgánov a národných výborov sa môžu za závažné alebo opätovné konanie proti záujmom spoločnosti postihovať podľa ďalších ustanovení hospodárskymi pokutami, ktoré sa odvádzajú do príslušného štátneho rozpočtu.

(2) Hospodárska pokuta sa môže uložiť

a) organizácii alebo organizačnej jednotke socialistickej organizácie vystupujúcej v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, ktorá

1. nesplní povinnosť prerokovať dodávateľsko-odberateľské vzťahy a uzavrieť konanie o nich spísaním zápisnice, prípadne uzavretím zmluvy o príprave dodávok, v prípadoch ustanovených v § 114a ods. 2;

2. bez súhlasu nadriadeného ústredného orgánu alebo krajského národného výboru obmedzí výrobu alebo vypustí z výrobného programu výrobky, práce alebo výkony v rozpore s požiadavkami odberateľov alebo nezabezpečí v nevyhnutnom rozsahu servisnú službu alebo dodávky náhradných dielcov;

3. vynucuje neprimerané podmienky pri uzavieraní hospodárskych zmlúv alebo iných dohôd;

4. zastaví alebo obmedzí predaj výrobkov, zatají alebo hromadí výrobky alebo iným spôsobom vyvoláva ich nedostatok, aby získala neoprávnený hospodársky prospech;

5. vedome nadsadí alebo podhodnotí požiadavky v plánovacom alebo rozpočtovom procese, zatají zdroje a možnosti alebo vynúti si výnimočné riešenie tým, že dôležitejšie potreby ponechá nezabezpečené a pohotovými zdrojmi pokryje menej naliehavé potreby;

6. uvedie s cieľom získať neoprávnený prospech nesprávne údaje vo výkazoch, hláseniach alebo návrhoch slúžiacich riadeniu, plánovaniu, kontrole a hodnoteniu hospodárskej činnosti alebo určeniu cien;

7. znevýhodňuje organizácie za to, že vymáhajú majetkovú zodpovednosť, najmä majetkové sankcie;

8. napriek výzve na nápravu prekračuje rozsah predmetu činnosti alebo inak neoprávnene vyvíja hospodársku činnosť;

9. opätovne uskutočňuje dodávky bez včasného uzavretia hospodárskej zmluvy;

10. sústavne dodáva vadné výrobky alebo neoprávnene presadzuje, pri uzavieraní zmluvy nižšiu akosť, než ustanovuje technická norma;

11. pripraví na odoslanie do zahraničia výrobky so závažnými nedostatkami;

12. sústavne porušuje povinnosť účtovať a vymáhať majetkové sankcie;

13. opakovane fakturuje za ceny, ktoré sú v rozpore s cenovými predpismi alebo tieto ceny platí, fakturuje alebo platí dodávky, ktoré sa neuskutočnili alebo opakovane požaduje alebo platí splátky v rozpore s podmienkami ustanovenými na ich poskytovanie;

14. spôsobí, že sa doviezol stroj alebo zariadenie, ktorého potrebné využitie nebolo vopred zabezpečené, alebo sa doviezol s nežiadúcim časovým predstihom pred časom určeným na jeho využitie, alebo inak spôsobí vážnu ujmu devízovému hospodárstvu;

b) orgánu hospodárskeho riadenia, ktorý

1. nesplní povinnosť organizovať riadne prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a pri ohrození úlohy štátneho plánu riešiť včas rozpory, ktoré vznikli pri tomto prerokúvaní v prípadoch ustanovených v § 114a ods. 3;

2. pri schvaľovaní dokumentácie stavieb poruší zákazy ustanovené právnymi predpismi;

3. dopustí sa niektorého z konaní uvedených pod písmenom a) v bodoch 5, 6 a 14.

§ 384b

(1) Hospodárske pokuty ukladá hospodárska arbitráž na návrh orgánov oprávnených na to osobitným predpisom alebo z vlastného podnetu na základe zistení urobených v arbitrážnom konaní orgánmi hospodárskej arbitráže.

(2) Návrh na uloženie hospodárskej pokuty možno podať, prípadne konanie z vlastného podnetu hospodárskej arbitráže možno začať do jedného roku od zistenia porušenia povinnosti, najdlhšie však do troch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola táto povinnosť porušená.

(3) Hospodárske pokuty sa ukladajú vo výške od 10 000 do 1 milióna Kčs. Pri určení ich výšky sa prihliada najmä na závažnosť dôsledkov postihovaného konania. Ak právne predpisy ukladajú za konanie postihnuteľné hospodárskou pokutou aj povinnosť iného odvodu alebo pokuty odvádzanej do štátneho rozpočtu, hospodárska pokuta sa neuloží.“.

148. V § 388 ods. 2 sa za slovo „pripadol“ vkladajú slová „na sobotu alebo“.

149. Za § 390 sa vkladá § 390a, ktorý znie:

㤠390a

Ustanovenia tohto zákona o právnych vzťahoch podnikov zahraničného obchodu platia aj pre ďalšie socialistické organizácie oprávnené vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť.“.

150. Za § 390a sa vkladá § 390b, ktorý včítane nadpisu znie:

„Orgány hospodárskeho riadenia

§ 390b

Orgánmi hospodárskeho riadenia sa na účely tohto zákona rozumejú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a národné výbory, vyššie družstevné organizácie, ústredné orgány spoločenských organizácií, ako aj iné orgány a organizácie, ktoré priamo alebo na vyššom stupni riadia hospodársku činnosť podriadených organizácií, prípadne organizačných jednotiek socialistických organizácií vystupujúcich v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene.“.

151. § 391 znie:

㤠391

(1) Federálne ministerstvo financií vydá predpisy

a)

1. o správe národného majetku včítane sankcií za ich porušenie,

2. o úprave finančného hospodárenia štátnych hospodárskych organizácií včítane sankcií za ich porušenie,

b) o úprave finančného hospodárenia organizácií zahraničného obchodu včítane sankcií za ich porušenie,

c) o fakturovaní a platení; v prípade potreby môže odchylne upraviť majetkové sankcie ustanovené za porušenie platobnej a fakturačnej disciplíny.

(2) Federálne ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom financií Českej socialistickej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky vydá predpisy o rozsahu a podmienkach poistenia socialistických organizácií.

(3) Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy po dohode s Federálnym ministerstvom financií vydá podľa potreby k § 69 ods. 3 vykonávací predpis o podmienkach predaja poľnohospodárskych výrobkov pracovníkom štátnych organizácií s poľnohospodárskou výrobou.

(4) Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky a Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky vydajú po dohode so zúčastnenými ministerstvami predpis na vykonanie § 260a.

(5) Predseda Štátnej banky československej vydá vykonávacie predpisy k jedenástej časti druhej a štvrtej hlave.“.

152. § 392 ods. 1 znie:

(1) Federálne dodávateľské ministerstvá po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi a Štátnou arbitrážou Československej socialistickej republiky vydajú podľa potreby na vykonanie šiestej, šiestej A, siedmej, ôsmej a desiatej časti tretej hlavy základné podmienky dodávky pre určitú skupinu výrobkov, prác, výkonov, prípadne iných plnení. Obdobne vydá základné podmienky

a) o dodávkach výrobkov, prác a výkonov pre vývoz a z dovozu, o dovoze investičných celkov a o obstaraní vecí uskutočňovaných podnikmi zahraničného obchodu Federálne ministerstvo zahraničného obchodu,

b) o dodávkach vývozných investičných celkov Federálne ministerstvo zahraničného obchodu, Federálne ministerstvo hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálne ministerstvo všeobecného strojárstva a Federálne ministerstvo elektrotechnického priemyslu,

c) o dodávkach na zabezpečenie obranyschopnosti štátu Federálne ministerstvo národnej obrany,

d) o dodávkach štátnych hmotných rezerv Správa federálnych hmotných rezerv,

e) o dodávkach poľnohospodárskych výrobkov a potrieb Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy.“.

153. V § 392 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

(2) Na úsekoch, na ktorých pôsobia ako dodávateľské ministerstvá len ministerstvá republík, vydá základné podmienky dodávky na základe ich návrhov a po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky.

(3) Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj po dohode so štátnou arbitrážou Československej socialistickej republiky a po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi vydá základné podmienky

a) o dodávkach projektových prác,

b) o poskytovaní odbornej pomoci a obstaraní vecí v investičnej výstavbe,

c) o zabezpečení vedecko-technického rozvoja.“.

154. V § 392 sa odsek 2 označuje ako odsek 4 a znie:

(4) Základné podmienky dodávky obsahujú podrobnejšiu úpravu dodávateľsko-odberateľských vzťahov včítane majetkových sankcií; vzťahujú sa na všetky dodávky a iné plnenia príslušného odvetvia, aj keď niektoré dodávateľské organizácie neriadi ministerstvo, ktoré tieto základné podmienky dodávky vydalo.“.

155. V § 392 sa odsek 3 označuje ako odsek 5 a znie:

(5) Federálne ministerstvo dopravy po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podrobne upraví v prepravných poriadkoch hospodárske záväzky obsiahnuté v deviatej časti a vydá predpisy, ktorými podrobnejšie upraví zmluvu o príprave prepráv, zasielateľskú zmluvu a zmluvu o hromadnej preprave osôb.“.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 6 a slovo „ministerstvami“ sa v ňom nahrádza slovami „ústrednými orgánmi“.

156. § 393 znie:

㤠393

Vláda Československej socialistickej republiky nariadením ustanoví:

a) formy výrobných hospodárskych jednotiek, spôsob ich vytvárania, zásady vydávania a schvaľovania ich štatútov a vydávania a schvaľovania organizačných poriadkov štátnych hospodárskych organizácií riadených ministerstvami;

b) ďalšie podmienky zriaďovania štátnych hospodárskych organizácií riadených ministerstvami a môže odchylne upraviť ich zriaďovanie a právne postavenie;

c) v ktorých prípadoch a za akých podmienok môžu organizačné jednotky štátnej hospodárskej organizácie riadenej ministerstvom vystupovať v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene;

d) podrobnosti o podnikovom registri a upraví spôsob vedenia obchodných registrov a registrov spoločenstiev;

e) zásady organizácie a výkonu kontroly hospodárskej činnosti a jej riadenia.“.

157. § 394 znie:

㤠394

(1) Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky vydá predpisy

a) na vykonanie § 115 spolu so Štátnou plánovacou komisiou,

b) na vykonanie tých ustanovení, pri ktorých zákon vykonávacie predpisy predpokladá, pokiaľ ich vydanie nepatrí iným orgánom.

(2) Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky môže podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky

a) vydať predpisy na vykonanie iných ustanovení než tých, pri ktorých Hospodársky zákonník vydanie vykonávacích predpisov predpokladá,

b) upraviť na prechodný čas hospodárske záväzky pre jednotlivé odvetvia (odbory) alebo organizácie odchylne od ustanovení tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ak to vyžadujú naliehavé potreby národného hospodárstva.

(3) Ak sa predpisy uvedené v odseku 2 týkajú sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, vydáva ich Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky spolu so Štátnou plánovacou komisiou.“.

158. § 395 znie:

㤠395

(1) Základné podmienky dodávky a ostatné vykonávacie predpisy, ktorých vydanie zákon predpokladá, sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto zákona, ak to tento zákon pripúšťa; ak zákon ustanovuje v jednotlivých ustanoveniach podmienky a medze odchýlok, môžu odchýlky obsahovať, len ak nevyhnutnosť odchylnej úpravy je odôvodnená zvláštnosťami upravovaného odvetvia alebo upravovaného odboru činnosti.

(2) Organizácie sa môžu dohodnúť odchylne od ustanovení základných podmienok dodávky, ak to základné podmienky dodávky alebo iné právne predpisy nevylučujú. Dohodou sa však nemôže znížiť zodpovednosť za škodu a zodpovednosť za vady.“.

Čl. II

(1) Lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody vzniknutej vadným plnením, ktoré začali plynúť pred 1. januárom 1983, sa posudzujú podľa doterajšieho ustanovenia § 131 ods. 3 druhej vety.

(2) Ustanovenie § 131 ods. 5 druhej vety sa nepoužije pri zmluvách, na ktoré bolo poskytnuté prvé samostatné (čiastkové) plnenie pred 1. januárom 1983.

(3) Ustanovenie § 142 ods. 4 sa nepoužije, ak došlo k zániku práva na penále pred 1. januárom 1983.

(4) Ak zákon pripúšťa odchylnú úpravu, zostáva odchylná úprava uvedená vo vykonávacích predpisoch platných k 1. januáru 1983 nedotknutá; úprava vzniku zmlúv o príprave dodávok, ktorú ustanovujú vykonávacie predpisy, sa však zrušuje.


Čl. III

Zrušujú sa:

1. čl. III zákona č. 138/1970 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia Hospodárskeho zákonníka,

2. vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 34/1975 Zb. o hospodárskych záväzkoch pri vývoze, dovoze a pri zabezpečovaní hospodárskej kooperácie so zahraničím,

3. vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 35/1975 Zb. o hospodárskych záväzkoch vo výskume a vývoji,

4. vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 98/1976 Zb. o dovoze investičných celkov a stavebných prác.

Čl. IV

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie Hospodárskeho zákonníka, ako vyplýva z neskorších predpisov.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1983.


Husák v. r.

Indra v. r.

Štrougal v. r.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené