39

ZÁKON

z 10. apríla 1980

o vysokých školách

Vysoké školy majú významnú úlohu pri budovaní vyspelej socialistickej spoločnosti. Vychovávajú vysokokvalifikovaných pracovníkov, zúčastňujú sa na rozvoji národného hospodárstva, kultúry, vedy, výskumu a ostatných úsekov spoločenskej praxe. Vysoké školy pod vedením Komunistickej strany Československa v celej svojej činnosti spájajú vedu, výchovu a vzdelávanie do jednotného celku, vychádzajúc pritom z marxizmu-leninizmu.

Úlohy budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti kladú aj na vysoké školy zvýšené nároky. Tomu treba prispôsobiť obsah i výchovno-vzdelávací proces vysokých škôl, ich organizáciu a systém riadenia, aby mohli účinnejšie uskutočňovať úlohy vyplývajúce z potrieb spoločnosti.

Preto Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:


PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

(1) Vysoké školy sú najvyšším stupňom československej výchovno-vzdelávacej sústavy; sú vedeckými a kultúrnymi inštitúciami najvyššej úrovne.

(2) Socialistický štát utvára podmienky na výchovno-vzdelávaciu a vedeckú činnosť vysokých škôl, na ich všestranný rozvoj, na ich aktívnu účasť na medzinárodnej deľbe práce a socialistickej integrácii a na využívanie výsledkov pokrokovej vedy, techniky a kultúry vo svete.

(3) Vysoké školy sa zúčastňujú na budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti svojou výchovno-vzdelávacou, vedeckou, výskumnou, vývojovou, umeleckou, kultúrnou a inou činnosťou.

§ 2

(1) Vysoké školy v súlade s cieľmi komunistickej výchovy a s najnovšími poznatkami vedy a techniky pripravujú absolventov politicky a morálne vyspelých, vysokovzdelaných pre prácu v národnom hospodárstve, kultúre, vede, správe a v ostatných oblastiach života rozvinutej socialistickej spoločnosti.

(2) Vysoké školy rozvíjajú výchovno-vzdelávaciu, vedeckú, výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť a zúčastňujú sa na rozvoji vedy, techniky a umenia vo všetkých oblastiach podľa potrieb budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti.

(3) Vysoké školy svojou vedeckou, odbornou, ako aj umeleckou činnosťou pomáhajú spoločenskej praxi pri riešení jej aktuálnych i perspektívnych úloh.

§ 3

(1) Vysoké školy sú vysoké školy univerzitného smeru, vysoké školy technického smeru, vysoké školy ekonomického smeru, vysoké školy pôdohospodárskeho smeru a vysoké školy umeleckého smeru.

(2) Vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.

§ 4

Vysoké školy sa zriaďujú, zlučujú, rozdeľujú a zrušujú zákonom Federálneho zhromaždenia; rovnakým spôsobom sa ustanovuje ich názov, sídlo a smer.

§ 5

(1) Vysoké školy sa spravidla členia na fakulty. Fakulty sú spravidla toho istého smeru ako príslušná vysoká škola; na vysokých školách sa môžu zriaďovať aj fakulty iného smeru.

(2) Fakulty sa zriaďujú, zlučujú, rozdeľujú a zrušujú nariadením vlády Československej socialistickej republiky; rovnakým spôsobom sa ustanovuje ich názov, sídlo a smer.

DRUHÁ ČASŤ

ORGANIZÁCIA A RIADENIE VYSOKÝCH ŠKÔL

PRVÝ DIEL

Organizácia vysokých škôl

§ 6

Vysoké školy

(1) Ak sa vysoká škola člení na fakulty, sú fakulty súčasťou vysokej školy.

(2) Organizačnými útvarmi fakulty alebo vysokej školy sú katedry.

(3) Súčasťou vysokej školy môžu byť vedecko-pedagogické, vedeckovýskumné a vývojové pracoviská, ústavy, ako aj účelové zariadenia (§ 9 a 10).

§ 7

Fakulty

Fakulty sú základné organizačné útvary vysokej školy na riadenie výchovno-vzdelávacej činnosti a na vykonávanie a kontrolu zverenej vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti.

§ 8

Katedry

(1) Katedry sú základné pracoviská fakulty alebo vysokej školy na výchovno-vzdelávaciu, vedeckú, výskumnú alebo umeleckú činnosť; politicky a odborne pripravujú študentov a zabezpečujú rozvoj študijných predmetov, študijných odborov a vedných odborov. Katedry sa zúčastňujú na plnení úloh plánu rozvoja vedy a techniky fakulty a vysokej školy a zabezpečujú odbornú prax a spoločensko-politickú prax študentov.

(2) Katedry zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje v Českej socialistickej republike so súhlasom Ministerstva školstva Českej socialistickej republiky, v Slovenskej socialistickej republike so súhlasom Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) rektor spravidla na návrh dekana.

(3) Katedry, ktoré plnia úlohy pre viac vysokých škôl a vojenské katedry vysokých škôl zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje v Českej socialistickej republike minister školstva Českej socialistickej republiky, v Slovenskej socialistickej republike minister školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „minister školstva“).

§ 9

Vedecko-pedagogické, vedeckovýskumné a vývojové pracoviská a ústavy

(1) Na vysokých školách možno zriaďovať vedecko-pedagogické, vedeckovýskumné a vývojové pracoviská a ústavy, ktoré môžu plniť úlohy pre viac fakúlt alebo vysokých škôl.

(2) Na vysokých školách sa môžu zriaďovať ústavy marxizmu-leninizmu ako vedecko-pedagogické a vedeckovýskumné pracoviská, ktoré môžu plniť aj úlohy spoločné viacerým vysokým školám.

(3) Vedecko-pedagogické, vedeckovýskumné a vývojové pracoviská a ústavy podľa odseku 1 a 2 zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje minister školstva spravidla na návrh rektora.

§ 10

Účelové zariadenia

(1) Na vysokých školách a fakultách možno zriaďovať účelové zariadenia, ktoré pomáhajú vysokým školám pri ich výchovno-vzdelávacej, vedeckej alebo umeleckej, odbornej, výskumnej, vývojovej, telovýchovnej, športovej a hospodárskej činnosti a v brannej výchove alebo v starostlivosti o študentov a pracovníkov vysokých škôl. Účelové zariadenia môžu slúžiť viacerým fakultám alebo viacerým vysokým školám.

(2) Účelové zariadenia zriaďuje a zrušuje rektor so súhlasom ministerstva školstva; v odôvodnených prípadoch môže tieto zariadenia zriadiť a zrušiť minister školstva.

§ 11

Vedecko-pedagogické a vedeckovýskumné organizácie

Na výskum a riešenie otázok riadenia a rozvoja vysokých škôl zriaďuje minister školstva podľa osobitných predpisov1) vedecko-pedagogické a vedeckovýskumné organizácie riadené ministerstvom školstva.

DRUHÝ DIEL

Funkcionári vysokých škôl

§ 12

Rektor

(1) Na čele vysokej školy je rektor.

(2) Rektora vymenúva a odvoláva prezident Československej socialistickej republiky, v Českej socialistickej republike na návrh vlády Českej socialistickej republiky, v Slovenskej socialistickej republike na návrh vlády Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „vláda republiky"); vymenúva ho z profesorov a docentov vysokej školy.

§ 13

Prorektori

(1) Rektori zastupujú na určených úsekoch činnosti vysokej školy prorektori; za svoju činnosť zodpovedajú rektorovi. Počet rektorov a úseky ich činnosti určuje minister školstva.

(2) Prorektorov ustanovuje a odvoláva minister školstva na návrh rektora; ustanovuje ich z profesorov a docentov vysokej školy.

§ 14

Dekan

(1) Na čele fakulty je dekan.

(2) Dekana ustanovuje a odvoláva minister školstva na návrh rektora; ustanovuje ho z profesorov a docentov vysokej školy.

§ 15

Prodekani

(1) Dekana zastupujú na určených úsekoch činnosti fakulty prodekani; za svoju činnosť zodpovedajú dekanovi. Počet prodekanov a úseky ich činnosti určuje rektor so súhlasom ministra školstva.

(2) Prodekanov ustanovuje a odvoláva rektor na návrh dekana; ustanovuje ich z profesorov a docentov vysokej školy.

§ 16

Vedúci katedry

(1) Na čele katedry je vedúci katedry.

(2) Vedúceho katedry ustanovuje a odvoláva rektor na návrh dekana; ustanovuje ho z profesorov a docentov vysokej školy, výnimočne so súhlasom ministra školstva z odborných asistentov vysokej školy. Vedúceho katedry zriadenej podľa § 8 ods. 3 ustanovuje o odvoláva rektor so súhlasom ministra školstva.

§ 17

Riaditeľ ústavu marxizmu-leninizmu

(1) Na čele ústavu marxizmu-leninizmu je riaditeľ.

(2) Riaditeľ ústavu marxizmu-leninizmu ustanovuje a odvoláva minister školstva na návrh rektora; ustanovuje ho z profesorov a docentov vysokej školy.

§ 18

Funkčné obdobie a hodnotenie funkcionárov vysokých škôl

(1) Rektori, prorektori, dekani, prodekani, vedúci katedier a riaditelia ústavov marxizmu-leninizmu sa vymenúvajú, prípadne ustanovujú na dobu päť rokov.

(2) Ten istý učiteľ vysokej školy môže byť vymenúvaný, prípadne ustanovovaný do tej istej funkcie na niekoľko po sebe idúcich funkčných období.

(3) Činnosť rektorov a riaditeľov ústavov marxizmu-leninizmu hodnotí minister školstva, činnosť prorektorov, dekanov a vedúcich katedier zriadených na vysokých školách hodnotí rektor, činnosť prodekanov a vedúcich katedier zriadených na fakulte hodnotí dekan.

TRETÍ DIEL

Vedecké rady

§ 19

Vedecká rada a umelecká rada vysokej školy

(1) Vedecká rada vysokej školy, na vysokých školách umeleckého smeru umelecká rada vysokej školy (ďalej len „vedecká rada vysokej školy") sa zúčastňuje na riadení vysokej školy ako poradný a iniciatívny orgán rektora, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

(2) Vedecká rada vysokej školy prerokúva zásadné a koncepčné otázky činnosti a rozvoja vysokej školy i rozvoja vedných odborov, ktoré sú na vysokej škole zastúpené, a podáva rektorovi návrhy na ich riešenie.

(3) Predsedom vedeckej rady vysokej školy je rektor. Členmi vedeckej rady vysokej školy sú prorektori, dekani, riaditeľ ústavu marxizmu-leninizmu, kvestor a ďalší členovia, ktorých vymenúva o odvoláva rektor; vymenúva ich z učiteľov a iných pracovníkov vysokej školy, z vedeckých pracovníkov a odborníkov z praxe. Jej členmi sú aj zástupcovia spoločenských organizácií pracovníkov a študentov vysokej školy.

§ 20

Vedecká rada a umelecká rada fakulty

(1) Vedecká rada fakulty, na fakultách umeleckého smeru umelecká rada fakulty (ďalej len „vedecká rada fakulty") sa zúčastňuje na riadení fakulty ako poradný a iniciatívny orgán dekana, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

(2) Vedecká rada fakulta prerokúva zásadné a koncepčné otázky činnosti a rozvoja fakulty i rozvoja vedných odborov, ktoré sú na fakulte zastúpené, a podáva dekanovi návrhy na ich riešenie.

(3) Predsedom vedeckej rady fakulty je dekan. Členmi vedeckej rady fakulty sú prodekani, tajomník fakulty a ďalší členovia, ktorých vymenúva a odvoláva dekan; vymenúva ich z vedúcich katedier, učiteľov a iných pracovníkov pôsobiacich na fakulte, z vedeckých pracovníkov a odborníkov z praxe. Jej členmi sú aj zástupcovia spoločenských organizácií pracovníkov a študentov.

ŠTVRTÝ DIEL

Riadenie vysokých škôl

Ministerstvo školstva

§ 21

(1) Ministerstvo školstva riadi vysoké školy v súlade s politikou Československej socialistickej republiky.

(2) Minister školstva najmä

a) určuje zásady rozvoja vysokých škôl podľa potrieb budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti a zabezpečuje ich uskutočňovanie,

b) určuje vysokým školám základné úlohy vo výchovno-vzdelávacej, vedeckej alebo umeleckej, odbornej, výskumnej, vývojovej, telovýchovnej a športovej činnosti a v brannej výchove,

c) určuje organizáciu jednotlivých vysokých škôl, územné rozmiestnenie študijných odborov, učebné plány, učebné osnovy a schvaľuje edičné plány vysokoškolských učebníc a príručiek,

d) usmerňuje spoluprácu vysokých škôl so spoločenskou praxou,

e) riadi kádrovú a personálnu prácu na vysokých školách, určuje systemizáciu pracovných miest a kvalifikačné zloženie pracovníkov vysokých škôl,

f) organizuje a koordinuje styky vysokých škôl so zahraničnými vysokými školami, inými vedeckými, odbornými, výskumnými a vývojovými alebo umeleckými zariadeniami v zahraničí,

g) určuje vysokým školám úlohy vyplývajúce zo štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a štátneho rozpočtu,

h) zabezpečuje kontrolu všetkej činnosti vysokých škôl, plnenia ich plánov a rozpočtov a dodržiavania zákonov a iných právnych predpisov.

§ 22

(1) Ministerstvo školstva vykonáva na vysokých školách inšpekciu. Jej hlavným poslaním je kontrolovať plnenie úloh vo výchovno-vzdelávacej činnosti; pomáhať funkcionárom vysokých škôl, ako aj učiteľom vysokých škôl odstraňovať zistené nedostatky, prípadne predkladať ministrovi školstva návrhy na ich odstránenie.

(2) Podrobnosti o úlohách, oprávneniach a podmienkach pri vykonávaní inšpekcie na vysokých školách podľa odseku 1 upravuje všeobecne záväzný právny predpis.

Riadenie vysokej školy

§ 23

(1) Rektor riadi vysokú školu a koná vo všetkých veciach v jej mene; zodpovedá ministrovi školstva za činnosť vysokej školy, najmä za úroveň a výsledky jej výchovno-vzdelávacej, vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti.

(2) Rektor zodpovedá najmä za

a) vypracúvanie koncepcie a plánu rozvoja vysokej školy podľa zásad určených ministerstvom školstva,

b) výučbu podľa schválených učebných plánov a učebných osnov a jej zabezpečenie učebnicami a inými učebnými pomôckami,

c) vypracúvanie programov a plánov výchovno-vzdelávacej činnosti vysokej školy a schvaľuje ich,

d) politickovýchovnú prácu,

e) kádrovú a personálnu prácu na vysokej škole,

f) vypracúvanie návrhov plánu a rozpočtu vysokej školy a po ich schválení za rozpis na príslušné útvary a súčasti vysokej školy,

g) vypracúvanie návrhu plánu rozvoja vedy a techniky a po jeho schválení za realizáciu jeho úloh,

h) kontrolu všetkej činnosti vysokej školy s osobitným zreteľom na jej výchovno-vzdelávaciu a vedeckú, odbornú, výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť.

(3) Rektor vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty, plní aj úlohy dekana.

§ 24

Rektorát je výkonným útvarom vysokej školy; zabezpečuje hospodársku a administratívnu činnosť vysokej školy.

§ 25

(1) Kvestor zastupuje rektora v hospodárskych a administratívnych veciach vysokej školy v rozsahu určenom štatútom vysokej školy; riadi rektorát a zodpovedá za jeho činnosť rektorovi.

(2) Kvestora vymenúva a odvoláva minister školstva na návrh rektora.

(3) Kvestor najmä

a) zabezpečuje riadne vykonávanie a kontrolu hospodárskej a administratívnej činnosti vysokej školy a dôsledné dodržiavanie zákonov a iných právnych predpisov pri vykonávaní tejto činnosti,

b) zabezpečuje prípravu a rozpis úloh plánu a rozpočtu vysokej školy a ich plnenie, prípravu a uskutočňovanie investičnej výstavby vysokej školy a hospodárne využívanie hmotných a finančných prostriedkov,

c) riadi hospodársku činnosť účelových zariadení vysokej školy, ak si jej riadenie nevyhradil rektor.

Riadenie fakulty

§ 26

(1) Dekan riadi fakultu a zodpovedá rektorovi za jej činnosť; je oprávnený konať vo veciach fakulty v mene vysokej školy v rozsahu určenom štatútom vysokej školy.

(2) Dekan najmä

a) riadi výchovno-vzdelávaciu činnosť na fakulte, zodpovedá za prípravu učebníc a iných učebných pomôcok a zabezpečuje výučbu podľa schválených učebných plánov a učebných osnov,

b) riadi politickovýchovnú prácu,

c) navrhuje obsah a rozsah účasti fakulty na vedeckej, odbornej, výskumnej a vývojovej alebo umeleckej činnosti; zabezpečuje a kontroluje plnenie úloh plánu rozvoja vedy a techniky na fakulte,

d) riadi kádrovú a personálnu prácu na fakulte a rozhoduje o kádrových a personálnych veciach v rozsahu, v akom ho na to splnomocnil rektor,

e) kontroluje všetku činnosť fakulty.

§ 27

(1) Výkonným útvarom fakulty na zabezpečovanie jej administratívnych úloh je dekanát.

(2) Dekanát riadi tajomník alebo iný pracovník poverený dekanom; za činnosť dekanátu zodpovedá dekanovi.

§ 28

Riadenie katedry

(1) Vedúci katedry riadi činnosť katedry a zodpovedá za ňu dekanovi; ak je katedra zriadená priamo na vysokej škole alebo ak plní úlohy pre viac vysokých škôl, zodpovedá rektorovi vysokej školy, v ktorej je organizačne začlenená.

(2) Vedúci katedry zabezpečuje plnenie výchovno-vzdelávacích a vedeckovýskumných alebo umeleckých úloh katedry, vykonáva jeho kontrolu, hodnotí činnosť pracovníkov pôsobiacich na katedre a zodpovedá za politickú a odbornú úroveň tejto činnosti. Vedúci katedry zabezpečuje najmä

a) rozvoj študijných predmetov, študijných odborov a vedných odborov zverených katedre,

b) plnenie učebných plánov a učebných osnov vo všetkých študijných predmetoch katedry,

c) politickovýchovnú prácu v rámci katedry,

d) vypracúvanie učebníc a iných učebných pomôcok pre študijné predmety katedry,

e) plnenie úloh vyplývajúcich pre katedru z plánu rozvoja vedy a techniky,

f) kádrovú prácu na katedre vrátane zvyšovania politickej, odbornej a pedagogickej úrovne pracovníkov pôsobiacich na katedre.

§ 29

Štatúty vysokých škôl

(1) Organizáciu, riadenie a činnosť vysokej školy a jej fakúlt, katedier i súčastí vysokej školy ustanovuje štatút vysokej školy, ktorý vydáva minister školstva. Štatút vysokej školy tiež ustanovuje, ktorí ďalší funkcionári a pracovníci vysokej školy sú oprávnení konať v mene vysokej školy a v akom rozsahu.

(2) Podrobnosti o vnútornej organizácii fakúlt a ostatných súčastí vysokej školy ustanovujú ich organizačné poriadky, ktoré vydáva rektor v súlade so štatútom vysokej školy.

TRETIA ČASŤ

VÝCHOVNO-VZDELÁVACIA ČINNOSŤ A ŠTÚDIUM

PRVÝ DIEL

Obsah, organizácia a priebeh štúdia

§ 30

Štúdium na vysokých školách sa organizuje ako riadne štúdium alebo ako mimoriadne štúdium, a to podľa ročníkov a semestrov.

§ 31

Štúdium na vysokých školách sa uskutočňuje podľa jednotlivých školských rokov. Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho roku.

§ 32

Riadne štúdium

(1) Riadne štúdium na vysokých školách sa organizuje ako denné štúdium alebo ako štúdium popri zamestnaní. Štúdiom popri zamestnaní sa organizuje formou diaľkového štúdia alebo večerného štúdia. Denné štúdium možno spájať so štúdiom popri zamestnaní.

(2) Riadne denné štúdium trvá štyri až šesť rokov. Riadne štúdium popri zamestnaní trvá štyri až sedem rokov.

(3) Dĺžku riadneho štúdia na vysokých školách v jednotlivých študijných odboroch ustanovuje vláda Československej socialistickej republiky nariadením.

§ 33

Obsah riadneho štúdia

(1) Obsah riadneho štúdia je určený študijnými odbormi. Sústavu študijných odborov na vysokých školách ustanovuje vláda Československej socialistickej republiky nariadením.

(2) Obsah jednotlivých študijných odborov vymedzujú učebné plány [§ 21 ods. 2 písm. c)].

(3) Učebné plány obsahujú študijné predmety a základné formy výchovno-vzdelávacej činnosti celého štúdia rozložené na jednotlivé ročníky a semestre.

§ 34

Riadne štúdium podľa individuálneho študijného plánu

(1) V odôvodnených prípadoch môže dekan určiť študentovi alebo skupine študentov na ich žiadosť individuálny študijný plán, v ktorom pri zachovaní obsahu a rozsahu štúdia určeného učebným plánom príslušného študijného odboru určí osobitnú organizáciu a dĺžku štúdia.

(2) V prípadoch, ak to vyžadujú potreby spoločenskej praxe, môže ministerstvo školstva študentovi alebo skupine študentov s ich súhlasom určiť individuálny študijný plán, ktorým sa na prehĺbenie vedomostí a zručností rozšíri obsah a rozsah štúdia.

§ 35

Medziodborové štúdium

(1) Ako riadne štúdium sa môže organizovať medziodborové štúdium podľa osobitných učebných plánov, a to kombináciou študijných predmetov dvoch alebo viacerých študijných odborov. Uskutočňuje sa na fakulte, viacerých fakultách vysokej školy alebo na viacerých vysokých školách.

(2) Študent, ktorému sa umožní medziodborové štúdium, je študentom tej fakulty alebo vysokej školy, na ktorej sa študuje hlavný študijný odbor.

(3) Kombinácie študijných odborov a učebné plány medziodborového štúdia určuje ministerstvo školstva.

§ 36

Prijímanie na riadne štúdium

(1) Na riadne štúdium na vysokej škole sa v súlade s potrebami socialistickej spoločnosti prijímajú uchádzači podľa vedomostí, schopností, nadania, záujmu a zdravotného stavu, so zreteľom na ich občianske a morálne vlastnosti. Prijať možno len uchádzača, ktorá získal úplné stredné vzdelanie a úspešne vykonal prijímaciu skúšku. Ministerstvo školstva ustanoví podmienky, za ktorých možno prijímaciu skúšku odpustiť.

(2) Prihlášku na štúdium podáva uchádzač na strednej škole, na ktorej študuje, alebo v organizácii, s ktorou je v pracovnom, členskom, služobnom pomere alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu; v ostatných prípadoch na miestnom (mestskom) národnom výbore v mieste svojho trvalého bydliska. Riaditeľ strednej školy, organizácia alebo národný výbor postúpi prihlášku v lehote určenej ministerstvom školstva aj s osobnou charakteristikou uchádzača fakulte alebo vysokej škole, ak sa nečlení na fakulty, na ktorej sa uchádza o štúdium. Prijímacie konanie sa začína dňom, keď prihláška uchádzača došla na fakultu (vysokú školu). Termíny prijímacích skúšok určuje ministerstvo školstva.

(3) O prijatí uchádzača na riadne štúdium rozhoduje dekan do 15 dní odo dňa skončenia prijímacích skúšok. Na posúdenie predpokladov uchádzačov o štúdium (odsek 1) zriaďuje dekan komisie ako svoj poradný orgán.

(4) V osobitne odôvodnených prípadoch môže minister školstva právoplatné rozhodnutie o neprijatí na štúdium zrušiť a rozhodnúť, že uchádzač sa prijíma na riadne štúdium na vysokej škole.

§ 37

Právoplatným rozhodnutím o prijatí na riadne štúdium sa stáva uchádzač o štúdium na vysokej škole študentom.

§ 38

Priebeh riadneho štúdia

(1) Študenti sa zapisujú do príslušného ročníka na začiatku školského roku.

(2) Študent, ktorý splnil všetky študijné povinnosti určené učebným plánom za predchádzajúci ročník do konca školského roku, zapisuje sa do vyššieho ročníka. Do vyššieho ročníka možno zapísať študenta aj podmienečne. Študentovi, ktorý nesplnil podmienky na zápis do vyššieho ročníka, môže dekan povoliť opakovanie ročníka. Počas štúdia možno študentovi povoliť opakovanie len dvoch ročníkov. Druhé opakovanie toho istého ročníka a opakovanie dvoch ročníkov v prvých troch rokoch štúdia sa nepovoľuje.

(3) Študentovi, ktorý nemôže splniť počas školského roku všetky študijné povinnosti v určených termínoch z vážnych osobných, najmä zdravotných dôvodov, môže dekan prerušiť riadne štúdium. O prerušení štúdia rozhodne dekan na žiadosť študenta alebo z vlastného podnetu. Po uplynutí času prerušenia štúdia sa študent spravidla zapisuje do toho ročníka, v ktorom sa mu štúdium prerušilo. Toto zaradenie možno podmieniť vykonaním osobitných skúšok. Ak pominú dôvody prerušenia štúdia, možno na žiadosť študenta prerušenie štúdia ukončiť aj pred uplynutím času prerušenia. Prerušiť štúdium možno najdlhšie na dva roky. Počas prerušenia štúdia nemá študent práva a povinnosti študenta.

(4) Študentovi možno povoliť prestup na príbuzný študijný odbor tej istej fakulty alebo vysokej školy, prípadne na rovnaký alebo príbuzný študijný odbor inej fakulty alebo vysokej školy, respektíve na inú formu riadneho štúdia rovnakého študijného odboru. Tomuto študentovi možno započítať vykonané skúšky.

(5) Študent, ktorý skončí štúdium (§ 40 ods. 1) alebo zanechá štúdium, alebo sa nezapíše v určenom termíne do príslušného ročníka a do piatich dní po jeho uplynutí sa neospravedlní alebo nesplní podmienky na postup do vyššieho ročníka a nepovolí sa mu opakovanie ročníka alebo ktorému sa nepovolí opakovanie záverečnej skúšky (§ 40 ods. 1), prestáva byť študentom; študentom prestáva byť aj vtedy, ak bol zo štúdia vylúčený.

(6) Študent, ktorý skončil štúdium, prestáva byť študentom odo dňa vykonania záverečnej skúšky alebo jej poslednej časti. Študent, ktorý zanechá štúdium, prípadne sa nezapíše v určenom termíne, prestáva byť študentom odo dňa, keď oznámil zanechanie štúdia, alebo odo dňa, keď sa mal zapísať; ak sa mu nepovolí opakovanie ročníka alebo záverečnej skúšky alebo ak je zo štúdia vylúčený, prestáva byť študentom odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia dekana.

(7) Ak študent neukončil štúdium v termíne určenom na vykonanie záverečnej skúšky a povolí sa mu jej opakovanie, zachovávajú sa mu všetky práva a povinnosti študenta do konca školského roku, v ktorom mal štúdium ukončiť; po tomto termíne nemá práva a povinnosti študenta, s výnimkou práva konať záverečnú skúšku.

(8) Tomu, kto prestal byť študentom a na základe nového prijímacieho konania bol znovu prijatý na štúdium na vysokú školu, možno započítať vykonané skúšky do ďalšieho štúdia.

§ 39

Podrobnosti na vykonanie § 30, 31, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 2 a 3, § 34, 35, 36 a § 38 ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

DRUHÝ DIEL

Ukončenie riadneho štúdia

§ 40

(1) Štúdium na vysokých školách sa ukončuje vykonaním záverečných skúšok podľa tohto zákona (§ 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 43 a § 45 ods. 1) po splnení študijných povinností určených učebným plánom.

(2) Ukončením štúdia podľa odseku 1 sa študenti stávajú absolventmi vysokej školy a získavajú vysokoškolské vzdelanie.

§ 41

(1) Na vysokých školách a fakultách technického, ekonomického a pôdohospodárskeho smeru sa štúdium ukončuje vykonaním štátnej záverečnej skúšky.

(2) Vysoké školy priznávajú absolventom vysokých škôl uvedených v odseku 1 titul „inžinier" (v skratke „Ing."), absolventom študijného odboru architektúra a študijného odboru urbanizmus a územné plánovanie na vysokých školách technického smeru titul „inžinier architekt" (v skratke „Ing. arch.").

§ 42

(1) Na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru v lekárskych a veterinárskych študijných odboroch sa štúdium ukončuje vykonaním štátnej rigoróznej skúšky.

(2) Absolventom lekárskych fakúlt priznávajú vysoké školy titul „doktor medicíny" (v skratke „MUDr.“), absolventom vysokých škôl veterinárskych titul „doktor veterinárskej medicíny“ (v skratke „MVDr.“).

§ 43

Na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru - s výnimkou uvedenou v § 42 ods. 1 - sa štúdium ukončuje vykonaním štátnej záverečnej skúšky.

§ 44

(1) Absolventi vysokých škôl univerzitného smeru, ktorí skončili štúdium štátnou záverečnou skúškou, môžu v nadväznosti na skončené štúdium vykonať štátnu rigoróznu skúšku.

(2) Po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky priznávajú vysoké školy tieto tituly:

a) absolventom právnických fakúlt a Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti titul „doktor práv“ (v skratke „JUDr."),

b) absolventom prírodovedeckých a matematicko-fyzikálnych fakúlt titul „doktor prírodovedy" (v skratke „RNDr."),

c) absolventom filozofických fakúlt a fakúlt žurnalistiky titul „doktor filozofie" (v skratke „PhDr."),

d) absolventom pedagogických fakúlt a fakúlt telesnej výchovy a športu titul „doktor pedagogiky" (v skratke „PaedDr."),

e) absolventom farmaceutických fakúlt titul „doktor farmácie" (v skratke „PharmDr.“),

f) absolventom Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a absolventom Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda titul „doktor sociálno-politických vied“ (v skratke „RSDr.").

(3) Tituly uvedené v odseku 2 môžu priznať vysoké školy bez vykonania štátnej rigoróznej skúšky podľa odseku 1 absolventom, ktorí počas celého štúdia na vysokej škole dosahovali výborné študijné výsledky, vykonali štátnu záverečnú skúšku s výborným prospechom a absolvovali štúdium s vyznamenaním.

§ 45

(1) Na vysokých školách a na fakultách umeleckého smeru sa štúdium ukončuje štátnou záverečnou skúškou.

(2) Vysoké školy umeleckého smeru priznávajú absolventom v študijnom odbore architektonická tvorba titul „akademický architekt", v študijných odboroch výtvarné umenie a reštaurátorstvo výtvarných diel titul „akademický maliar" alebo „akademický sochár".

§ 46

(1) Absolventi študijných odborov vied o umení na vysokých školách umeleckého smeru, ktorí skončili štúdium štátnou záverečnou skúškou, môžu v nadväznosti na skončené štúdium vykonať štátnu rigoróznu skúšku.

(2) Vysoké školy priznávajú absolventom uvedených v odseku 1 po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky titul „doktor filozofie" (v skratke „PhDr.").

(3) Titul uvedený v odseku 2 môžu priznať vysoké školy bez vykonania štátnej rigoróznej skúšky podľa odseku 1 absolventom, ktorí počas celého štúdia na vysokej škole dosahovali výborné študijné výsledky, vykonali štátnu záverečnú skúšku s výborným prospechom a absolvovali štúdium s vyznamenaním.

§ 47

(1) Štátne záverečné skúšky a štátne rigorózne skúšky upravuje vláda Československej socialistickej republiky nariadením.

(2) Študijné predmety, z ktorých sa konajú v príslušnom študijnom odbore štátne záverečné skúšky alebo štátne rigorózne skúšky, určuje ministerstvo školstva.

§ 48

Vysokoškolské diplomy

(1) Vysoké školy vydávajú absolventom vysokej školy diplom s uvedením študijného odboru, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie. Absolventom, ktorí skončili štúdium podľa § 41, 42, § 44 ods. 3, § 45 a § 46 ods. 3, sa v diplome uvedie aj priznaný titul.

(2) Vysoké školy vydávajú absolventom, ktorí vykonali štátnu rigoróznu skúšku po skončení štúdia, diplom, v ktorom sa uvedie priznaný titul.

(3) Obsah a formu diplomov a spôsob ich vydávania ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

TRETÍ DIEL

Mimoriadne štúdium

§ 49

(1) Mimoriadne štúdium je štúdium jednotlivých študijných predmetov na jednej fakulte alebo vysokej škole alebo na viacerých fakultách alebo vysokých školách; neposkytuje vysokoškolské vzdelanie.

(2) Mimoriadne štúdium sa môže organizovať pre študentov vysokých škôl popri riadnom štúdiu alebo pre absolventov stredných škôl a vysokých škôl.

(3) Na prijímanie na mimoriadne štúdium sa vzťahujú primerane ustanovenia § 36 a na priebeh mimoriadneho štúdia sa vzťahujú primerane ustanovenia § 38.

§ 50

Vysoké školy môžu organizovať podľa požiadaviek praxe doplňujúce a rozširujúce štúdium a kurzy na zvyšovanie kvalifikácie pracujúcich.

§ 51

Podrobnosti na vykonanie § 49 a 50 ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

ŠTVRTÝ DIEL

Študenti

§ 52

Práva a povinnosti študentov

(1) Študenti sú oprávnení najmä používať zariadenia vysokých škôl v súlade s úlohami a cieľmi vysokej školy, zúčastňovať sa na vedeckej a umeleckej činnosti študentov vysokých škôl a na zdokonaľovaní výučby a politickovýchovnej práce.

(2) Študenti sú povinní plniť svoje študijné a občianske povinnosti, najmä osvojovať si požadované odborné vedomosti a zručnosti a vedecké metódy práce, získavať poznatky a skúsenosti z praxe a pripravovať sa na obranu vlasti.

§ 53

Účasť študentov na činnosti a riadení vysokej školy

Študenti sa zúčastňujú prostredníctvom Socialistického zväzu mládeže na činnosti a riadení vysokej školy, najmä na upevňovaní študijnej disciplíny, na zvyšovaní úspešnosti štúdia, na organizovaní vedeckej a umeleckej činnosti študentov, na spoločensky užitočnej práci a na organizovaní využívania ich voľného času, na ukladaní výchovných opatrení a na poskytovaní hmotného a finančného zabezpečenia študentov.

§ 54

Výchovné opatrenia

(1) Za vzorné plnenie študijných alebo občianskych povinností a za účasť na spoločensky užitočnej práci môže minister školstva, rektor alebo dekan udeliť študentom pochvaly, odmeny a ceny.

(2) Za závažné porušenie študijných alebo občianskych povinností alebo pravidiel socialistického spolunažívania môže dekan študentom uložiť: napomenutie, pokarhanie, verejné pokarhanie, podmienečné vylúčenie zo štúdia a vylúčenie zo štúdia.

(3) Výchovné opatrenia podľa odseku 2 možno uložiť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o porušení povinnosti študentom dekan dozvedel, najneskoršie však do jedného roku odo dňa, keď študent povinnosť porušil, alebo odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní, ak bol študent odsúdený.

§ 55

Hmotné a finančné zabezpečenie študentov

(1) Štát poskytuje študentom bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Študenti sú nemocensky a dôchodkovo zabezpečení v rozsahu ustanovenom predpismi.2)

(2) Študentom denného štúdia sa poskytujú štipendiá, prípadne príspevky, stravovanie v študentských jedálňach a ubytovanie v študentských domovoch za podmienok určených ministerstvom školstva. Študujúcim popri zamestnaní poskytujú organizácie pracovné úľavy v zamestnaní a hmotné zabezpečenie v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

(3) Ustanovenia odseku 1 a prvej vety odseku 2 sa vzťahujú primerane aj na študentov vyslaných na štúdium na zahraničných vysokých školách (§ 92).

§ 56

Podrobnosti na vykonanie § 52 až 55 ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

PIATY DIEL

Rozhodovanie vo veciach štúdia a študentov

§ 57

(1) Vo veciach týkajúcich sa štúdia a študentov rozhoduje dekan, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 34, 36, 38, § 54 ods. 2, § 55 ods. 2 prvej vete a odseku 3 a § 93 možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva do ôsmich dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak tento orgán nevyhovie odvolaniu, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď odvolanie došlo.

(3) O odvolaní proti rozhodnutiu dekana rozhoduje rektor; o odvolaní proti rozhodnutiu rektora podľa § 23 ods. 3 rozhoduje ministerstvo školstva. O odvolaní treba rozhodnúť do 30 dní odo dňa, keď odvolanie došlo odvolaciemu orgánu.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VEDECKÁ A UMELECKÁ ČINNOSŤ VYSOKÝCH ŠKÔL

§ 58

(1) Vysoké školy rozvíjajú v súlade s potrebami rozvinutej socialistickej spoločnosti vedeckú alebo umeleckú činnosť.

(2) Vysoké školy ako organizácie rozvíjajúce vedeckú činnosť sú súčasťou výskumnej a vývojovej základne Československej socialistickej republiky.

§ 59

Vysoké školy v rámci svojej vedeckej činnosti riešia v súlade s cieľmi štátnej vedecko-technickej politiky úlohy štátnych a rezortných plánov rozvoja vedy a techniky; pritom spolupracujú s Československou akadémiou vied, Slovenskou akadémiou vied, s ich ústavmi a pracoviskami, s ústrednými orgánmi a socialistickými organizáciami a s ich výskumnými a vývojovými pracoviskami (ďalej len „orgány a organizácie").

§ 60

Vysoké školy v rámci medzištátnych dohôd spolupracujú pri riešení vedeckých úloh s vysokými školami a inými vedeckými zariadeniami v zahraničí, najmä vo Zväze sovietskych socialistických republík a v ostatných socialistických štátoch, koordinujú a podľa utváraných podmienok integrujú s nimi svoju vedeckú činnosť.

Výchova na vedeckú a umeleckú činnosť

§ 61

Vysoké školy pripravujú študentov už počas vysokoškolského štúdia na vedeckú a umeleckú činnosť a vyhľadávajú na túto činnosť nadaných a talentovaných študentov; podrobnosti ustanovuje ministerstvo školstva.

§ 62

Vysoké školy vychovávajú nových vedeckých pracovníkov a zabezpečujú ďalšie zvyšovanie vedeckej kvalifikácie učiteľov vysokých škôl, vedeckých pracovníkov a vedecko-technických pracovníkov vysokých škôl podľa osobitných predpisov.3)

§ 63

Udeľovanie vedeckých hodností

Vysoké školy udeľujú vedecké hodnosti podľa osobitných predpisov. Vedecká rada vysokej školy a vedecká rada fakulty rozhodujú o udeľovaní vedeckých hodností podľa osobitných predpisov.4)

§ 64

Umelecká ašpirantúra

(1) Absolventom vysokých škôl umeleckého smeru, s výnimkou absolventov umenovedných študijných odborov, sa na vysokých školách umeleckého smeru umožňuje ďalšie zvyšovanie ich umeleckej úrovne formou internej alebo externej umeleckej ašpirantúry. Interná umelecká ašpirantúra trvá tri roky. Externá umelecká ašpirantúra trvá najdlhšie päť rokov.

(2) Umelecká ašpirantúra sa uskutočňuje na školiacom pracovisku, ktorým je fakulta, prípadne vysoká škola, ak sa nečlení na fakulty. Školiace pracoviská, ako aj odbory umeleckej výchovy určuje ministerstvo školstva. Vedením ašpiranta poveruje dekan školiteľa, ktorý zodpovedá za vedenie zvereného ašpiranta.

(3) Na rozhodovanie vo veciach umeleckej ašpirantúry sa nevzťahujú predpisy upravujúce všeobecné konanie pred správnymi orgánmi.

(4) Spôsob prijímania ašpirantov, obsah, priebeh a spôsob ukončovania umeleckej ašpirantúry ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

(5) Na pracovnoprávne vzťahy umeleckých ašpirantov a na poskytovanie štipendia ašpirantom sa vzťahujú primerane ustanovenia platné pre účastníkov vedeckej výchovy.5)

§ 65

Spolupráca vysokých škôl pri výchove na vedeckú alebo umeleckú činnosť

(1) Vysoké školy pri zabezpečovaní ďalšieho zvyšovania vedeckej alebo umeleckej kvalifikácie učiteľov vysokých škôl a ostatných vedeckých a umeleckých pracovníkov a pri výchove nových vedeckých a umeleckých pracovníkov spolupracujú s orgánmi a organizáciami; koordinujú s nimi svoju činnosť a po dohode s nimi využívajú aj ich výskumné, vývojové a umelecké zariadenia.

(2) Vysoké školy spolupracujú navzájom, spolupracujú s vysokými školami a inými vedeckými a umeleckými inštitúciami v zahraničí, najmä vo Zväze sovietskych socialistických republík a v ostatných socialistických štátoch.

PIATA ČASŤ

SPOLUPRÁCA VYSOKÝCH ŠKÔL S PRAXOU

§ 66

(1) Vysoké školy vo svojej výchovno-vzdelávacej a vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti spolupracujú s orgánmi a organizáciami (§ 59), pomáhajú spoločenskej praxi využívať výsledky svojej vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti, podľa svojich možností vykonávajú pre socialistické organizácie niektoré práce a zúčastňujú sa na budovaní spoločných výskumných ústavov a pracovísk.6)

(2) Orgány a organizácie poskytujú vysokým školám pomoc pri výchovno-vzdelávacej a vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti a rozvoji vysokých škôl, najmä pri modernizácii obsahu výchovy a vzdelávania, pri rozvoji študentskej vedeckej a odbornej alebo študentskej umeleckej činnosti a pri utváraní kádrových a materiálno-technických podmienok na túto činnosť.

(3) Odborná prax a spoločensko-politická prax študentov ako súčasť výchovno-vzdelávacej činnosti vysokých škôl sa uskutočňuje v organizáciách riadených alebo spravovaných ministerstvom školstva a inými ústrednými orgánmi alebo národnými výbormi. Orgány a organizácie sú povinné pre tieto praxe utvárať potrebné podmienky. Odborná prax a spoločensko-politická prax študentov sa môžu uskutočňovať aj v zahraničí.

(4) Ústredné orgány a národné výbory, socialistické organizácie, Československá akadémia vied a Slovenská akadémia vied uzavierajú v súlade s cieľmi a úlohami štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva s vysokými školami dohody o obsahu a rozsahu pomoci vysokým školám podľa odseku 2 a o podmienkach uskutočňovania odbornej praxe a spoločensko-politickej praxe študentov podľa zásad, ktoré ustanovuje vláda Československej socialistickej republiky.

§ 67

(1) Vysoké školy môžu vykonávať pre socialistické organizácie vedecké, umelecké, projektové, prieskumové a iné práce.

(2) Prostriedky získané činnosťou uvedenou v odseku 1 sú mimorozpočtovými prostriedkami a využívajú sa na rozvoj činnosti vysokých škôl; hospodári sa s nimi podľa zásad, ktoré určuje ministerstvo školstva Českej socialistickej republike po dohode s Ministerstvom financií ČSR, Ministerstvom práce a sociálnych vecí ČSR a Českou plánovacou komisiou, v Slovenskej socialistickej republike po dohode s Ministerstvom financií SSR, Ministerstvom práce a sociálnych vecí SSR a Slovenskou plánovacou komisiou. Časť týchto prostriedkov, ktoré určí ministerstvo školstva, odvádzajú vysoké školy ministerstvu školstva; so zvyšnou časťou hospodária vysoké školy.

ŠIESTA ČASŤ

PRACOVNÍCI VYSOKÝCH ŠKÔL

§ 68

Na vysokých školách pôsobia učitelia vysokých škôl, vedeckí a vedecko-technickí pracovníci, hospodárskosprávni, technicko-hospodárski a iní odborní pracovníci a pracovníci vykonávajúci robotnícke povolania.

Učitelia vysokých škôl

§ 69

Učiteľom vysokej školy môže byť ten, kto

a) má vysokoškolské vzdelanie,

b) má pedagogické predpoklady na výchovno-vzdelávaciu činnosť,

c) má spôsobilosť na vedeckú alebo umeleckú prácu,

d) je občiansky bezúhonný a morálne vyspelý a aktívne pracuje v prospech socialistickej spoločnosti.

§ 70

(1) Učitelia vysokých škôl sú profesori, docenti, odborní asistenti, asistenti a lektori.

(2) Profesori, docenti, odborní asistenti a asistenti sú vedecko-pedagogickí pracovníci alebo umelecko-pedagogickí pracovníci.

§ 71

(1) Označenie „profesor" (v skratke „Prof.") a „docent" (v skratke „Doc.") je vedecko-pedagogický a v umeleckých odboroch umelecko-pedagogický titul.

(2) Označenia „odborný asistent", „asistent" a „lektor" sú funkčné označenia učiteľov vysokých škôl.

§ 72

Práva a povinnosti učiteľov vysokých škôl

(1) Učitelia vysokých škôl sú povinní najmä

a) pripravovať študentov na základe vedeckého svetového názoru v súlade s najnovšími poznatkami vedy a techniky a potrebami budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti,

b) všestranne pracovať v rámci vysokej školy a aktívne sa zúčastňovať na živote socialistickej spoločnosti,

c) rozvíjať vedeckú, odbornú, výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť vysokej školy,

d) sústavne rozvíjať svoju vedecko-pedagogickú a ideovo-politickú kvalifikáciu,

e) viesť študentov k samostatnej tvorivej vedeckej alebo umeleckej práci,

f) uplatňovať pokrokové metódy vo výchovno-vzdelávacej a vedeckej činnosti,

g) zúčastňovať sa na vypracúvaní vysokoškolských učebníc, učebných textov a iných študijných pomôcok zodpovedajúcich najnovším poznatkom vedy a techniky.

(2) K povinnostiam učiteľov vysokých škôl, ktorí tým boli poverení, patrí aj vychovávať nových vedecko-pedagogických pracovníkov, nových vedeckých alebo umeleckých pracovníkov.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na lektorov v rozsahu určenom ministerstvom školstva.

(4) Učitelia vysokých škôl sú oprávnení najmä

a) používať zariadenia vysokých škôl v súlade s úlohami a cieľmi vysokej školy,

b) zúčastňovať sa na riešení otázok, ktoré súvisia s činnosťou vysokej školy a s tvorbou a uskutočňovaním školskej politiky,

c) zúčastňovať sa na riadení vysokej školy,

d) zúčastňovať sa v súlade s cieľmi a úlohami vysokej školy v rámci medzinárodnej spolupráce vysokých škôl na vedeckých, umeleckých alebo na iných odborných rokovaniach v Československej socialistickej republike a v zahraničí.

(5) Podrobnosti týkajúce sa práv a povinností učiteľov vysokých škôl upravuje ministerstvo školstva v pracovných poriadkoch.

Vymenúvanie profesorov a docentov a obsadzovanie pracovných miest učiteľov vysokých škôl

§ 73

Vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul „profesor" a „docent" sa získava vymenúvaním.

§ 74

(1) Profesorov vymenúva prezident Československej socialistickej republiky na návrh vlády republiky.

(2) Za profesora určitého odboru možno vymenovať docenta, vedeckého alebo umeleckého pracovníka alebo významného odborníka z praxe, ktorý vo svojej výchovno-vzdelávacej a vedeckej alebo umeleckej práci vychádza z vedeckého svetového názoru, preukázal pedagogickú spôsobilosť, preukázal vedeckú alebo umeleckú spôsobilosť vytvorením spoločensky významných prác a má potrebnú prax.

§ 75

(1) Docentov vymenúva minister školstva.

(2) Za docenta určitého odboru možno vymenovať odborného asistenta, vedeckého alebo umeleckého pracovníka alebo významného odborníka z praxe, ktorý vo svojej výchovno-vzdelávacej, vedeckej alebo umeleckej práci vychádza z vedeckého svetového názoru, preukázal pedagogickú spôsobilosť a schopnosť tvorivo vedecky alebo umelecky pracovať a má potrebnú prax.

§ 76

(1) Vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul možno odňať tomu, kto sa spreneveril občianskej, pedagogickej alebo vedeckej cti. O odňatí titulu rozhoduje orgán, ktorý profesora alebo docenta vymenoval.

(2) Vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul stráca ten, kto bol súdom právoplatne odsúdený na stratu čestných titulov a vyznamenaní.

§ 77

Minister školstva môže v súvislosti s vymenúvaním profesorov a docentov po dohode s nimi určiť ich pôsobisko.

§ 78

(1) Počet pracovných miest učiteľov vysokých škôl pre jednotlivé vysoké školy určuje ministerstvo školstva.

(2) Voľné pracovné miesta učiteľov vysokých škôl sa obsadzujú spravidla konkurzom.

(3) Podrobnosti o postupe pri vymenúvaní profesorov a docentov, o postupe pri obsadzovaní voľných miest učiteľov vysokých škôl konkurzom a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie učiteľov vysokých škôl ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

§ 79

Vznik, zmena a rozviazanie pracovného pomeru pracovníkov vysokých škôl

(1) S profesormi a docentmi vysokých škôl uzaviera a mení pracovnú zmluvu a rozväzuje pracovný pomer rektor po predchádzajúcom súhlase ministra školstva.

(2) V odôvodnených prípadoch môže s profesormi a docentmi vysokých škôl uzavierať pracovnú zmluvu a rozväzovať pracovný pomer namiesto rektora minister školstva.

(3) S ostatnými pracovníkmi vysokej školy uzaviera a mení pracovné zmluvy a rozväzuje pracovný pomer rektor v mene vysokej školy okrem prípadov, v ktorých štatút vysokej školy určuje inak.

§ 80

Skončenie pracovného pomeru učiteľov vysokých škôl

Pracovný pomer učiteľov vysokých škôl sa končí koncom školského roka, v ktorom dovŕšili šesťdesiaty piaty rok veku, ak sa pracovný pomer neskončil z iného dôvodu skôr. Minister školstva môže na návrh rektora alebo na vlastnú žiadosť učiteľa vysokej školy povoliť výnimku.

§ 81

Pôsobenie učiteľov vysokých škôl na iných pracoviskách a pôsobenie iných pracovníkov na vysokých školách

(1) Učitelia vysokých škôl môžu dočasne pôsobiť

a) v ústavoch a na iných pracoviskách Československej akadémie vied, Slovenskej akadémie vied, ústredných orgánov a socialistických organizácií a v iných oblastiach spoločenskej praxe, ak neboli na takéto pracoviská vyslaní vysokou školou, len so súhlasom rektora,

b) na návrh rektora a so súhlasom ministra školstva na vysokých školách a vo výskumných a vývojových zariadeniach v zahraničí.

(2) Na vysokých školách môžu pôsobiť vedeckí pracovníci z výskumných ústavov a významní odborníci z praxe; výchovno-vzdelávaciu činnosť môžu vykonávať, len ak spĺňajú podmienky určené v § 69.

§ 82

Pôsobenie zahraničných odborníkov na vysokých školách

Na vysokých školách môžu so súhlasom ministra školstva pôsobiť učitelia zahraničných vysokých škôl a iní významní odborníci zo zahraničia.

SIEDMA ČASŤ

ZRIAĎOVANIE ZARIADENÍ A ORGANIZÁCIÍ NA VYDÁVANIE UČEBNÝCH TEXTOV, ÚČELOVÝCH PUBLIKÁCIÍ A UČEBNÍC

§ 83

(1) Vysoké školy sú oprávnené vyrábať, vydávať a distribuovať na vysokých školách a vo vlastných účelových zariadeniach na to určených (§ 10) učebné texty a v rozsahu určenom ministerstvom školstva aj vedecké a účelové publikácie. Zariadenie zriaďuje rektor, a ak zariadenia vykonávajú takúto činnosť aj pre viaceré vysoké školy, zriaďuje ich minister školstva.

(2) Na zabezpečenie výroby, vydávania a distribúcie vysokoškolských učebníc môže minister školstva zriaďovať podľa osobitných predpisov7) nakladateľstvá a výrobno-distribučné organizácie riadené ministerstvom školstva.

ÔSMA ČASŤ

VYSOKÁ ŠKOLA POLITICKÁ ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY ČESKOSLOVENSKA

§ 84

Vysoká škola politická Ústredného výboru Komunistickej strany Československa je vysokou školou univerzitného smeru; postavenie tejto školy upravujú osobitné predpisy.8)

DEVIATA ČASŤ

VYSOKÉ ŠKOLY RIADENÉ INÝMI ÚSTREDNÝMI ORGÁNMI

Vojenské vysoké školy

§ 85

(1) Vojenské vysoké školy sú vysoké školy univerzitného smeru, technického smeru alebo ekonomického smeru podľa tohto zákona.

(2) Na vojenské vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, s výnimkou ustanovení § 4, § 5 ods. 2, § 8 ods. 2 a 3, § 12 ods. 2, § 32 ods. 3, § 33 ods. 1 a § 74 ods. 1. Ustanovenia § 13, 14, 15, § 16 ods. 2, § 18, 23 až 27, 36, 53, 54, 55, 57, 67, 68, 79, 80, 81, 97 a 103 sa na ne vzťahujú obdobne.

§ 86

Prezident Československej socialistickej republiky

a) zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje vojenské vysoké školy a fakulty, určuje a mení ich názov, sídlo a smer,

b) určuje študijné odbory a dĺžku štúdia pre jednotlivé študijné odbory,

c) vymenúva a odvoláva rektorov vojenských vysokých škôl na návrh ministra národnej obrany Československej socialistickej republiky,

d) vymenúva profesorov vojenských vysokých škôl na návrh vlády Československej socialistickej republiky.

§ 87

(1) Vojenské vysoké školy riadi Federálne ministerstvo národnej obrany; pri riadení vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

(2) Pôsobnosť, ktorú podľa tohto zákona vykonáva ministerstvo školstva alebo minister školstva, vykonáva, ak ide o veci vojenských vysokých škôl, Federálne ministerstvo národnej obrany alebo minister obrany Československej socialistickej republiky.

(3) Ak sa na vojenských vysokých školách vyučujú študijné odbory alebo študijné predmety ako na ostatných vysokých školách, vzťahujú sa na vyučovanie týchto odborov alebo predmetov na vojenských vysokých školách obdobne predpisy platné pre ostatné vysoké školy.

(4) Ak sa na príprave vojenských odborníkov zúčastňuje súčasne vojenská vysoká škola a iná vysoká škola, postupujú tieto vysoké školy pri uskutočňovaní tejto prípravy podľa zásad spolupráce vysokých škôl na splnenie výchovno-vzdelávacích cieľov určených Federálnym ministerstvom národnej obrany po dohode s ministerstvom školstva.

(5) Na služobné pomery študentov a učiteľov, ktorí sú vojakmi v činnej službe, sa vzťahujú osobitné predpisy.9)

(6) Podrobnosti vo veciach riadenia vojenských škôl podľa odseku 1 upravuje Federálne ministerstvo národnej obrany.

Vysoká škola Zboru národnej bezpečnosti

§ 88

Vysoká škola Zboru národnej bezpečnosti je vysokou školou univerzitného smeru. Na Vysokú školu Zboru národnej bezpečnosti sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, s výnimkou ustanovení § 8 ods. 3, § 12 ods. 2 a § 74 ods. 1. Ustanovenia § 8 ods. 2, § 10, 13 až 16, § 18, 23 až 28, 31, 33, 34, 36, 53 až 55, 57, 67 až 73, § 74 ods. 2, § 75 až 81, 97, 98 a 103 sa na ne vzťahujú obdobne.

§ 89

Vláda Československej socialistickej republiky podáva prezidentovi Československej socialistickej republiky návrhy na vymenovanie a odvolanie rektora Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti a na vymenovanie profesorov Vysokej školy národnej bezpečnosti.

§ 90

(1) Vysokú školu Zboru národnej bezpečnosti riadi Federálne ministerstvo vnútra; pri riadení vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

(2) Pôsobnosť, ktorú podľa tohto zákona vykonáva ministerstvo školstva alebo minister školstva, vykonáva, ak ide o veci Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti, Federálne ministerstvo vnútra alebo minister vnútra Československej socialistickej republiky.

(3) Študijné odbory na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti určuje minister vnútra Československej socialistickej republiky so súhlasom vlády Československej socialistickej republiky.

(4) Na služobné pomery študentov a učiteľov - príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, vojakov vojsk ministerstva vnútra, vojakov a príslušníkov zborov nápravnej výchovy - sa vzťahujú osobitné predpisy.9),10)

DESIATA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA O ŠTÚDIU NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH

§ 91

Štúdium cudzincov na československých vysokých školách

Prijímanie cudzincov na štúdium na československých vysokých školách upravuje ministerstvo školstva po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi. Na štúdium cudzincov sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú primerane.

§ 92

Vysielanie študentov na štúdium na zahraničných vysokých školách

Ministerstvo školstva vysiela študentov vysokých škôl na ich žiadosť a podľa potrieb spoločnosti na štúdium na zahraničných vysokých školách. Vysielanie študentov na štúdium na zahraničných vysokých školách, podmienky spojené s týmto štúdiom a postavenie vysielaných študentov upravuje ministerstvo školstva.

§ 93

Platnosť diplomov a iných dokladov o štúdiu vydaných zahraničnými vysokými školami

(1) Diplomy, prípadne iné doklady o vysokoškolskom štúdiu alebo o vykonaných skúškach vydané zahraničnou vysokou školou platia na území Československej socialistickej republiky, iba ak boli výslovne uznané (nostrifikované).

(2) O nostrifikácii rozhoduje vysoká škola, na ktorej sú rovnaké alebo obdobné študijné odbory; ak niet v Československej socialistickej republike takej vysokej školy, rozhoduje ministerstvo školstva. Pri nostrifikácii sa rozhodne aj o priznaní titulu podľa tohto zákona.

(3) Bližšie podmienky nostrifikácie a postup pri nej ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.

JEDENÁSTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

PRVÝ DIEL

Spoločné ustanovenia

§ 94

Vysoké školy a fakulty zriadené podľa doterajších predpisov sú vysokými školami a fakultami podľa tohto zákona.11)

§ 95

(1) Akademické tituly a stavovské označenia absolventov vysokých škôl priznané do roku 1953, a ak ide o lekárov, priznané do roku 1954, ako aj tituly priznané absolventom vysokých škôl podľa zákona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách zostávajú nedotknuté. Titul MSDr. sa nahrádza titulom MUDr.

(2) Absolventom vysokých škôl, ktorí skončili štúdium predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ale nedosiahli titul, priznávajú vysoké školy tituly uvedené v § 44 ods. 2 a § 46 ods. 2 po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky podľa tohto zákona.

§ 96

Na ubytovanie študentov v študentských domovoch sa nevzťahujú ustanovenia tretej časti prvej a druhej hlavy Občianskeho zákonníka.

§ 97

Overovanie návrhov na zdokonaľovanie štúdia, organizácie a riadenia vysokých škôl

Ministerstvo školstva môže so súhlasom vlády republiky overovať na jednej alebo viacerých vysokých školách alebo fakultách návrhy na zdokonaľovanie štúdia, organizácie a riadenia vysokých škôl.

§ 98

Splnomocňovacie ustanovenia

(1) Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzné právne prepisy na vykonanie § 22, 48, 64 a 93 tohto zákona a všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravujú podrobnosti

a) o štúdiu na vysokých školách, jeho formách a formách výchovno-vzdelávacej činnosti, učebných plánoch, o individuálnych študijných plánoch, o medziodborovom štúdiu, o organizácii školského roku, o priebehu štúdia,

b) o spôsobe podávania prihlášok na štúdium na vysokej škole, o lehotách, v ktorých sa majú podať, o postupe pri prijímaní uchádzačov o štúdium na vysokej škole a o podmienkach, za ktorých možno prijímaciu skúšku odpustiť,

c) o ukončovaní štúdia,

d) o mimoriadnom štúdiu, o doplňujúcom a rozširujúcom štúdiu a o kurzoch,

e) o právach a povinnostiach študentov, o výchovných opatreniach,

f) o príprave a účasti študentov na vedeckej a umeleckej činnosti,

g) o postupe pri vymenúvaní profesorov a docentov, o postupe pri obsadzovaní voľných miest učiteľov vysokých škôl konkurzom a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie učiteľov vysokých škôl.

(2) Ministerstvo školstva po dohode s ministerstvom financií republiky, s ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky a ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom v súlade so zásadami určenými vládou Československej socialistickej republiky podrobnosti o starostlivosti o študentov, najmä o ich hmotnom a finančnom zabezpečení.

(3) Ministerstvo školstva podľa zásad ustanovených vládou Československej socialistickej republiky ustanovuje po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o odbornej praxi študentov a o spoločensko-politickej praxi študentov.


DRUHÝ DIEL

Prechodné ustanovenia

§ 99

(1) Na študentov, ktorí sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v druhom a vyšších ročníkoch riadneho štúdia na vysokých školách, sa vzťahujú doterajšie predpisy o študijných odboroch a dĺžke štúdia.

(2) Na študentov, ktorí sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v štádiu záverečných skúšok, sa vzťahujú doterajšie predpisy o štátnych záverečných skúškach.

§ 100

(1) Samostatné fakulty zriadené podľa doterajších predpisov majú postavenie vysokých škôl podľa tohto zákona.

(2) Na čele samostatnej fakulty je dekan, ktorého vymenúva a odvoláva minister školstva; vymenúva ho z profesorov a docentov fakulty.

(3) Dekana zastupujú prodekani ustanovovaní alebo odvolávaní na návrh dekana ministrom školstva. Ustanovujú sa z profesorov a docentov fakulty.

(4) Na právomoc dekana a prodekanov samostatnej fakulty sa vzťahujú ustanovenia § 8, 9, 10, 15 a 23 obdobne.

(5) Na pôsobnosť dekanátu a právomoc tajomníka samostatnej fakulty sa vzťahujú ustanovenia § 24 a 25 obdobne.

§ 101

(1) Do vydania osobitných predpisov o postgraduálnom štúdiu sa postupuje podľa doterajších predpisov upravujúcich postgraduálne štúdium.

(2) Dovtedy, kým nadobudnú účinnosť vykonávacie predpisy podľa tohto zákona, postupuje sa podľa doterajších predpisov o štipendiách a o finančnom a hmotnom zabezpečení študentov, o nostrifikácii štúdia a o uznávaní dokladov o štúdiu na zahraničných vysokých školách.

§ 102

Riadni profesori a mimoriadni profesori vymenovaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa stávajú dňom nadobudnutia účinnosti zákona profesormi. Ak sa o návrhoch na vymenovanie riadnych profesorov a mimoriadnych profesorov podaných ministerstvu školstva predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nerozhodlo do tohto dňa, rozhodne sa o nich ako o návrhoch na vymenovanie profesorov.

§ 103

(1) Rektori a prorektori vysokých škôl, dekani a prodekani fakúlt a vedúci katedier a riaditelia ústavov marxizmu-leninizmu, ktorí boli vymenovaní, ustanovení, potvrdení alebo poverení do týchto funkcií podľa skorších predpisov, zostávajú vo funkciách dovtedy, kým budú vymenovaní alebo ustanovení funkcionári podľa tohto zákona.

(2) Odborní inštruktori prijatí na vysoké školy podľa doterajších predpisov zostávajú naďalej v tejto funkcii.

TRETÍ DIEL

Záverečné ustanovenia

§ 104

(1) Zrušujú sa

1. zákon č. 19/1966 Zb. vysokých školách v znení zákona č. 163/1969 Zb. a zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 18/1976 Zb.,

2. § 19 zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon),

3. § 2 až 6 zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 107/1973 Zb. o Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti,

4. vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 25/1966 Zb., ktorou sa vydávajú študijné predpisy pre vysoké školy,

5. vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 26/1966 Zb., ktorou sa vydávajú predpisy pre rigorózne skúšky (rigorózny poriadok), v znení vyhlášky č. 41/1967 Zb.,

6. vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 27/1966 Zb. o priznávaní titulov absolventom, ktorí ukončili štúdiom pred účinnosťou zákona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách, v znení vyhlášky č. 45/1968 Zb.,

7. vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 28/1966 Zb., ktorou sa vydávajú predpisy o habilitačnom a vymenúvacom konaní a o obsadzovaní voľných pracovných miest učiteľov vysokých škôl,

8. vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 110/1966 Zb. o označovaní zahraničných absolventov československých vysokých škôl v znení vyhlášky č. 79/1968 Zb.,

9. vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 210/1959 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vydáva organizačný a študijný poriadok pre umeleckých ašpirantov,

10. vyhláška Ministerstva školstva ČSR č. 114/1975 Zb. o úprave štúdia študentiek vysokých škôl z dôvodov podpory materstva,

11. vyhláška Ministerstva školstva SSR č. 15/1976 Zb. o úprave štúdia študentiek vysokých škôl z dôvodov podpory materstva,

12. vyhláška Ministerstva školstva ČSR č. 163/1975 Zb. o prijímaní na štúdium na vysoké školy,

13. vyhláška Ministerstva školstva SSR č. 164/1975 Zb. o prijímaní na štúdium na vysokých školách.

§ 105

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1980.


Husák v. r.

Indra v. r.

Štrougal v. r.


Príloha zákona č. 39/1980 Zb.

Zoznam vysokých škôl a fakúlt

1. Vysoké školy univerzitného smeru

Univerzita Karlova

v Prahe

Fakulta všeobecného lekárstva
Lekárska hygienická fakulta
Fakulta detského lekárstva
Lekárska fakulta v Hradci Králové
Lekárska fakulta v Plzni
Fakulta farmaceutická v Hradci Králové
Fakulta právnická
Fakulta filozofická
Fakulta matematicko-fyzikálna
Fakulta prírodovedecká
Fakulta telesnej výchovy a športu
Fakulta žurnalistiky
Fakulta pedagogická

Univerzita Komenského

v Bratislave

Lekárska fakulta
Lekárska fakulta v Martine
Farmaceutická fakulta
Právnická fakulta
Filozofická fakulta
Prírodovedecká fakulta
Matematicko-fyzikálna fakulta
Fakulta telesnej výchovy a športu
Pedagogická fakulta v Trnave

Univerzita Jana Evangelisty Purkyně

v Brne

Fakulta lekárska
Fakulta právnická
Fakulta filozofická
Fakulta prírodovedecká
Fakulta pedagogická

Univerzita Palackého

v Olomouci

Fakulta lekárska
Fakulta filozofická
Fakulta prírodovedecká
Fakulta pedagogická

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika

v Košiciach

Lekárska fakulta
Právnická fakulta
Filozofická fakulta v Prešove
Prírodovedecká fakulta
Pedagogická fakulta v Prešove

Vysoká škola veterinární

v Brne

Vysoká škola veterinárska

v Košiciach

Samostatné pedagogické fakulty

Pedagogická fakulta v Českých Budějoviciach
Pedagogická fakulta v Plzni
Pedagogická fakulta v Ústí nad Labem
Pedagogická fakulta v Hradci Králové
Pedagogická fakulta v Ostrave
Pedagogická fakulta v Nitre
Pedagogická fakulta v Banskej Bystrici

Vysoká škola politická Ústredného výboru Komunistickej strany Československa

v Prahe

Vysoká škola Zboru národnej bezpečnosti

v Prahe

Fakulta Verejnej bezpečnosti
Fakulta Štátnej bezpečnosti
Fakulta ochrany štátnych hraníc v Holešove
Fakulta vyšetrovania v Bratislave

2. Vysoké školy technického smeru

České vysoké učení technické

v Prahe

Fakulta stavebná
Fakulta strojnícka
Fakulta elektrotechnická
Fakulta jadrová a fyzikálno - inžinierska
Fakulta architektúry

Slovenská vysoká škola technická

v Bratislave

Stavebná fakulta
Strojnícka fakulta
Elektrotechnická fakulta
Chemicko - technologická fakulta
Fakulta architektúry

Vysoká škola dopravy a spojov

v Žiline

Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov
Strojnícka a elektrotechnická fakulta
Vojenská fakulta

Vysoká škola chemicko-technologická

v Prahe

Fakulta chemickej technológie
Fakulta technológie palív a vody
Fakulta potravinárskej a biochemickej technológie
Fakulta chemicko-inžinierska

Vysoká škola chemicko-technologická

v Pardubiciach

Vysoká škola strojní a elektrotechnická

v Plzni

Fakulta strojnícka
Fakulta elektrotechnická

Vysoká škola strojní a textilní

v Liberci

Fakulta strojnícka
Fakulta textilná

Vysoké učení technické

v Brne

Fakulta stavebná
Fakulta strojnícka
Fakulta elektrotechnická
Fakulta technologická v Gottwaldove
Fakulta architektúry

Vysoká škola báňská

v Ostrave

Fakulta banícko-geologická
Fakulta hutnícka
Fakulta strojnícka a elektrotechnická
Fakulta ekonomická

Vysoká škola technická

v Košiciach

Banícka fakulta
Hutnícka fakulta
Strojnícka fakulta
Elektrotechnická fakulta
Stavebná fakulta

3. Vysoké školy ekonomického smeru

Vysoká škola ekonomická

v Prahe

Fakulta národohospodárska
Fakulta výrobno - ekonomická
Fakulta obchodná
Fakulta riadenia

Vysoká škola ekonomická

v Bratislave

Národohospodárska fakulta
Obchodná fakulta
Fakulta riadenia
Fakulta ekonomiky a riadenia výrobných odvetví
Fakulta ekonomiky služieb a cestovného ruchu v Banskej Bystrici

4. Vysoké školy pôdohospodárskeho smeru

Vysoká škola zemědelská

v Prahe

Fakulta prevádzkovo-ekonomická
Fakulta agronomická
Fakulta mechanizačná
Fakulta prevádzkovo-ekonomická v Českých Budějoviciach

Vysoká škola zemědelská

v Brne

Fakulta prevádzkovo-ekonomická
Fakulta agronomická
Fakulta lesnícka

Vysoká škola poľnohospodárska

v Nitre

Prevádzkovo-ekonomická fakulta
Agronomická fakulta
Mechanizačná fakulta

Vysoká škola lesnícka a drevárska

vo Zvolene

Lesnícka fakulta
Drevárska fakulta

5. Vysoké školy umeleckého smeru

Akademie musických umění

v Prahe

Fakulta hudobná
Fakulta divadelná
Fakulta filmová a televízna

Akademie výtvarných umění

v Prahe

Vysoká škola umělecko-průmyslová

v Prahe

Janáčkova akademie musických umění

v Brne

Vysoká škola múzických umení

v Bratislave

Hudobná fakulta
Divadelná fakulta

Vysoká škola výtvarných umení

v Bratislave

6. Vojenské vysoké školy

Poznámky pod čiarou

1) Napr. Hospodársky zákonník č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 134/1970 Zb. o pravidlách štátneho rozpočtu československej federácie a o zásadách hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami štátnych rozpočtov federácie a republík (rozpočtové pravidlá).

2) Napr. zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov, zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení.

3) Napr. zákon č. 39/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov.

4) Napr. zákon č. 53/1964 Zb. o udeľovaní vedeckých hodností a o Štátnej komisii pre vedecké hodnosti.

5) Vyhláška č. 54/1977 Zb., ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o pracovnoprávnych vzťahoch účastníkov vedeckej výchovy a študijných pobytoch a o poskytovaní štipendií, v znení vyhlášky č. 40/1979 Zb.

6) Vyhláška č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií.

7) Napr. Hospodársky zákonník č. 109/1964 Zb. v znení neskorších prepisov, zákon č. 94/1949 Zb. o vydaní a rozširovaní kníh, hudobnín a iných neperiodických publikácií.

8) Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 7/1966 Zb. o Vysokej škole politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 92/1966 Zb. o priznávaní titulov absolventom Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.

9) Branný zákon č. 92/1949 Zb. v znení neskorších prepisov (úplné znenie č. 121/1978 Zb.).
Zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 122/1978 Zb.).
Zákon č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 32/1957 Zb. nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov.

10) Zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti.

11) Príloha tohto zákona: Zoznam vysokých škôl a fakúlt.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené