Vyhláška č. 42/1975 Zb.Vyhláška Ústrednej rady odborov o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami

(v znení č. 25/1983 Zb.)

Čiastka 11/1975
Platnosť od 29.04.1975 do31.01.1991
Účinnosť od 01.04.1983 do31.01.1991
Zrušený 3/1991 Zb.

42

VYHLÁŠKA

Ústrednej rady odborov

zo 7. apríla 1975

o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami

Ústredná rada odborov ustanovuje po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, Federálnym ministerstvom financií, Ministerstvom spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky podľa § 216 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 42/1970 Zb.) a zákona č. 20/1975 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce (ďalej len „zákonník“):


PRVÁ ČASŤ

Rozhodcovské komisie

§ 1

Spory prejednávané rozhodcovskými komisiami

(1) Rozhodcovské komisie (ďalej len „komisie“) prejednávajú a rozhodujú v rozhodcovskom konaní pracovné spory medzi organizáciou a pracovníkom o obsah potvrdenia o zamestnaní, o obsah posudkov o pracovnej činnosti a o návrhu pracovníka na zrušenie kárneho opatrenia. Ostatné spory o nároky z pracovného alebo učebného pomeru a z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovný pomer“) prejednávajú,

a) ak sa sporný nárok uplatňuje v komisii v čase, keď pracovný pomer ešte trvá,

b) ak ide o nároky, ktoré organizácii vznikli z toho istého dôvodu voči niekoľkým pracovníkom, pokiaľ aspoň jeden z nich je v čase uplatnenia nároku v pracovnom pomere s organizáciou.

(2) Komisie neprejednávajú pracovné spory o vznik a skončenie pracovného pomeru a o nároky z toho vyplývajúce, ako ani pracovné spory, ktorých účastníkom je vedúci organizácie alebo organizačnej jednotky, v ktorej sú komisie ustanovené, prípadne jeho zástupca. Ďalej neprejednávajú spory o odmeny poskytované v súvislosti s vynálezmi, zlepšovacími návrhmi a priemyselnými vzormi, spory týkajúce sa podnikových bytov, nemocenského poistenia alebo sociálneho zabezpečenia a ostatné spory z iných než pracovnoprávnych vzťahov.

(3) Komisia prejedná spor o náhradu škody spôsobenej pracovníkom organizácii trestným činom, prečinom alebo priestupkom len vtedy, ak sa o nároku na náhradu škody ešte nezačalo konanie v súvislosti s konaním o takom čine alebo ak príslušný orgán v súvislosti s týmto konaním o nároku na náhradu škody ešte nerozhodol. Ak komisia zistí, že sa o takom nároku začalo konanie pred príslušným orgánom, vyčká jeho výsledok; právoplatné rozhodnutie, že tu ide o trestný čin, prečin alebo priestupok a kto ho spáchal, je pre komisiu záväzné.

Ustanovovanie komisií

§ 2

(1) Komisie sa ustanovujú v základných organizáciách Revolučného odborového hnutia tých organizačných jednotiek, v ktorých je aspoň 500 pracovníkov v pracovnom pomere, a v organizáciách štátneho a družstevného obchodu a miestneho hospodárstva, v ktorých je aspoň 100 pracovníkov v pracovnom pomere. Na učňov a pracovníkov činných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa pritom neprihliada. Pri menšom počte pracovníkov sa komisia ustanoví so súhlasom okresnej odborovej rady, ak to závodný výbor Revolučného odborového hnutia (ďalej len „závodný výbor") považuje za účelné.

(2) Komisie môžu byť ustanovené tiež pri tých podnikových výboroch Revolučného odborového hnutia, ktorým bola zverená právomoc závodného výboru.

(3) V oblasti školstva spravovaného okresnými národnými výbormi sa komisie ustanovujú pri okresných výboroch Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, pre oblasť školstva spravovaného krajskými národnými výbormi pri krajských výboroch Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy.

§ 3

(1) Členov komisie v základnej organizácii Revolučného odborového hnutia volí členská schôdza alebo konferencia tejto základnej organizácie verejným hlasovaním. Členov komisie pri podnikovom výbore Revolučného odborového hnutia volí konferencia delegátov tých základných organizácií Revolučného odborového hnutia, pre pracovisko ktorých má byť komisia príslušná. Členov komisie ustanovovanej v oblasti školstva volí plenárne zasadanie okresného, prípadne krajského výboru odborového zväzu. Komisia musí mať najmenej sedem členov. Počet členov komisie určuje závodný výbor s prihliadnutím na veľkosť a štruktúru organizácie, na charakter, rozsah a problematiku činnosti organizácie. Počet členov komisie ustanovovanej pri podnikovom výbore Revolučného odborového hnutia alebo v oblasti školstva určuje odborový orgán, pri ktorom sa komisia ustanovuje.

(2) Členom komisie môže byť len člen základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, pre pracovisko ktorej je komisia príslušná, ktorý dosiahol vek 18 rokov, pokiaľ nebol zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená. Nemôže však ním byť vedúci organizácie alebo organizačnej jednotky, v ktorej je komisia ustanovená, prípadne jeho zástupca.

(3) Komisia je ustanovená zvolením najmenej siedmich členov. Členovia komisie zvolia zo svojho stredu predsedu komisie a jeho zástupcu väčšinou hlasov všetkých členov komisie.

(4) O ustanovení komisie závodný výbor (podnikový výbor Revolučného odborového hnutia, okresný alebo krajský výbor Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy) bezodkladne upovedomí kolektív pracovníkov, vedenie organizácie, okresný súd a okresnú odborovú radu, príslušné podľa sídla komisie. Ak je komisia ustanovená pri podnikovom výbore Revolučného odborového hnutia alebo v oblasti školstva príslušná pre pracoviská vo viacerých okresoch, upovedomia sa všetky okresné odborové rady v týchto odboroch.

§ 4

(1) Funkčné obdobie komisie je štvorročné. Ak pred jeho uplynutím nebude zvolená nová komisia, predĺži sa funkčné obdobie až do jej zvolenia, najviac však o šesť mesiacov.

(2) V priebehu funkčného obdobia možno vykonať doplňovaciu voľbu za člena, ktorý sa svojej funkcie vzdal alebo bol z nej odvolaný alebo stratil spôsobilosť byť členom komisie (§ 3 ods. 2). Dopĺňaciu voľbu treba však vykonať vždy, keď závodný výbor určí, že sa doterajší počet členov komisie zvýši (§ 3 ods. 1), alebo ak sa počet členov komisie zníži na menej než sedem.

(3) Člena komisie môže z funkcie odvolať orgán, ktorý ho zvolil.

DRUHÁ ČASŤ

Rozhodcovské konanie

Začatie rozhodcovského konania

§ 5

(1) Rozhodcovské konanie sa začína na návrh pracovníka (bývalého pracovníka) alebo organizácie. Konanie sa začína dňom podania návrhu komisii.

(2) Návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva z právneho predpisu, pracovnoprávneho vzťahu alebo z porušenia práva,

b) o zrušení kárneho opatrenia,

c) o určení, či tu pracovnoprávny vzťah alebo právo je, či nie je, alebo či bol právny úkon vykonaný platne, ak je na tom naliehavý právny záujem.

(3) Návrh sa podáva písomne alebo ústne. Písomný návrh sa podáva poverenému členovi komisie, pracovníkovi organizácie poverenému na to komisiou po dohode s organizáciou, do podateľne organizácie alebo pracovníkovi organizácie poverenému prijímať písomnosti. Ústny návrh sa podáva do zápisnice, ktorú spíše poverený člen komisie alebo pracovník organizácie poverený na to komisiou po dohode s organizáciou. Písomný návrh je podaný dňom jeho doručenia a ústny návrh je podaný dňom spísania zápisnice. Písomný návrh na zrušenie kárneho opatrenia je podaný tiež jeho odovzdaním na pošte.

(4) V návrhu treba uviesť, kto návrh podáva (navrhovateľ), čo uplatňuje a proti komu návrh smeruje (odporca), ako aj skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie návrhu a ako ich možno preukázať. Ak je návrh neúplný, komisia zabezpečí jeho doplnenie. Rovnopis návrhu zašle komisia odporcovi.

(5) Navrhovateľ môže vziať návrh späť alebo zmeniť spôsobom uvedeným v odseku 3 alebo v priebehu pojednávania pred komisiou, kým komisia uzavretý zmier neschválila alebo o spore nerozhodla.

(6) Komisia svojím rozhodnutím rozhodcovské konanie zastaví,

a) ak navrhovateľ vezme návrh späť,

b) ak vedúci pracovník, ktorý uložil kárne opatrenie, vyhovie celkom návrhu pracovníka zrušiť toto kárne opatrenie.

(7) V rozhodnutí o zastavení rozhodcovského konania rozhodne komisia na návrh pracovníka aj o nákladoch konania. Rozhodnutie o zastavení konania sa vyhotovuje písomne a doručuje všetkým účastníkom. Proti tomuto rozhodnutiu môžu účastníci podať námietky (§ 13).

§ 6

(1) Návrh sa podáva komisii, ktorá je príslušná na jeho prejednanie.

(2) Na prejednanie návrhu je príslušná komisia ustanovená v základnej organizácii Revolučného odborového hnutia tej organizačnej jednotky, v ktorej má (pred skončením pracovného pomeru mal) trvalé pracovisko pracovník, ktorý je účastníkom konania (§ 1 ods. 1). Návrh môže prejednať aj komisia príslušná pre pracovisko, na ktorom sporný nárok vznikol; spor prejedná tá komisia, ktorej bol návrh podaný. V oblasti školstva je na prejednanie návrhu príslušná iba komisia ustanovená podľa § 2 ods. 3.

(3) Ak komisia nie je na prejednanie návrhu príslušná, doručí ho bez meškania tej komisii v organizácii, ktorá je príslušná, a upovedomí o tom navrhovateľa.

(4) Ak v organizácii nie je komisia príslušná na prejednanie návrhu alebo ak bol komisii podaný návrh na prejednanie sporu, ktorý rozhodcovské komisie neprejednávajú (§ 1), vráti ho komisia bez meškania navrhovateľovi s poučením, že prejednanie návrhu je v právomoci súdu, prípadne iného orgánu.

Prejednávanie komisie

§ 7

(1) Predseda komisie, prípadne jeho zástupca alebo iný poverený člen komisie (ďalej len „predseda komisie“) určí miesto a čas pojednávania tak, aby pokiaľ možno nezasahovalo do pracovného času a spravidla aby sa skončilo najneskoršie do 30 dní od začatia konania. V prípadoch, keď to bude treba, zvlášť v obťažnejších sporoch, môže sa pri príprave pojednávania vopred zistiť najmä stanovisko odporcu, urobiť pokus o zmierne vyriešenie sporu, môžu sa odstrániť nedostatky v návrhoch účastníkov a zabezpečiť vykonanie dôkazov.

(2) Predseda komisie pozve na pojednávanie účastníkov sporu (ich zástupcov) a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je potrebná na objasnenie rozhodných skutočností. Ak účastníkom je mladistvý pracovník, prizve aj jeho zákonného zástupcu, a ak ide o pracovníka, ktorému súd ustanovil opatrovníka, aj jeho opatrovníka.2)

(3) V záujme hospodárnosti a účelnosti môže predseda komisie spojiť na spoločné prejednanie návrhy, ktoré boli komisii podané a obsahove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

(4) Ak sa v návrhu uvádzajú veci, ktoré sa na spoločné pojednávanie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody pre spoločné prejednanie, predseda komisie môže niektorú vec vylúčiť na samostatné prejednanie.

§ 8

(1) Komisia môže pojednávať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov. Na platné rozhodnutie komisie a schválenie zmieru je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov jej prítomných členov. Pojednávanie komisie vedie jej predseda.

(2) Z účasti na pojednávaní je vylúčený člen komisie, u ktorého so zreteľom na jeho pomer k prejednávanej veci, účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. O tom, či je člen komisie vylúčený, rozhodne komisia; člen, o vylúčenie ktorého ide, sa na hlasovaní nezúčastní.

(3) Komisia môže prejednávať a rozhodovať spory aj v užších komisiách, najmenej trojčlenných. Užšie komisie, ich členov a predsedu určí komisia na celé funkčné obdobie; zriadiť alebo zrušiť užšie komisie alebo zmeniť ich zloženie počas funkčného obdobia môže komisia len v naliehavých prípadoch. Užšia komisia môže pojednávať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov, najmenej však traja. Na platné rozhodnutie užšej komisie a na schválenie zmieru je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných členov užšej komisie. V ostatnom pre pojednávanie užšej komisie platia ustanovenia o pojednávaní komisie. Závodný výbor môže určiť podrobnosti o ustanovovaní užších komisií.

§ 9

(1) Na pojednávaní majú byť prítomní účastníci sporu. Ak sa účastník na pojednávanie nedostaví, môže sa v jeho neprítomnosti pojednávať len vtedy, ak dal na to vopred súhlas alebo sa na pojednávanie dostavil jeho zástupca, inak komisia pojednávanie odloží na primeraný čas. Ak sa účastník alebo jeho zástupca nedostaví bez dôvodného ospravedlnenia ani na odložené pojednávanie, hoci bol naň riadne pozvaný, môže sa pojednávanie uskutočniť aj v jeho neprítomnosti.

(2) Pojednávanie komisie je prístupné všetkým pracovníkom organizácie, pracovníkom alebo zástupcom orgánov nadriadených organizácii, vyšších odborových orgánov, štátnych orgánov a spoločenských organizácií. Komisia môže vylúčiť ich prítomnosť, pokiaľ by verejným pojednávaním bolo ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo alebo dôležitý záujem účastníkov. Nemožno vylúčiť prítomnosť zákonného zástupcu mladistvého pracovníka, opatrovníka, a ak boli poverení zúčastniť sa na pojednávaní, zástupcu orgánov nadriadených organizácii, vyšších odborových orgánov a štátnych orgánov. Komisia ich však upozorní na trestné následky porušenia takého tajomstva. Schválenie zmieru a rozhodnutie o spore sa musí vždy vyhlásiť verejne.

§ 10

Objasnenie sporného nároku

(1) Komisia musí dbať, aby sa pri pojednávaní zistil skutočný stav veci čo najúplnejšie, najúčelnejšie a najrýchlejšie.

(2) Komisia začne pojednávanie na základe správy, ktorú podá jej predseda. Komisia vypočuje stanoviská účastníkov, preskúma ich správnosť na základe predložených podkladov a podľa potreby si zaobstará ďalšie doklady a vypočuje aj ďalšie osoby, ktoré svojou výpoveďou môžu prispieť k objasneniu veci; komisia tieto osoby upozorní, že sú povinné vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.

(3) Ak rozhodnutie závisí na posúdení skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, určí komisia po vypočutí účastníkov znalca. Komisia znalca vypočuje; môže mu tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Miesto vypočutia znalca sa môže komisia v odôvodnených prípadoch uspokojiť s jeho písomným posudkom.

(4) Účastníci a ich zástupcovia majú právo vyjadriť sa k predloženým podkladom, zaobstaraným dokladom, znaleckým posudkom, k výpovediam ostatných účastníkov a osôb prizvaných na objasnenie veci; môžu týmto osobám klásť so súhlasom predsedu komisie otázky.

(5) Ak to treba na objasnenie veci, najmä na zistenie ďalších rozhodných skutočností, môže komisia pojednávanie odložiť na čas čo možno najkratší, aby sa aj v tomto prípade rozhodcovské konanie mohlo skončiť spravidla do 30 dní od podania návrhu.

§ 11

Zmier

Komisia sa usiluje predovšetkým o urovnanie sporu zmierom. Ak dôjde k zmieru, komisia ho schváli, ak neodporuje právnym predpisom. Schválenie zmieru vyhlási predseda komisie s poučením, že proti schváleniu zmieru nie sú námietky prípustné. Do 15 dní po schválení zmieru doručí komisia účastníkom osobne alebo poštou ako doporučenú zásielku do vlastných rúk rovnopis zápisnice o pojednávaní, prípadne tej jeho časti, ktorá obsahuje schválený zmier. Schváleným zmierom je komisia viazaná.

§ 12

Rozhodnutie

(1) Ak sa nepodarí dosiahnuť zmier, prípadne ak komisia zmier neschválila, zhodnotí komisia na neverejnej porade výsledky pojednávania a v súlade s právnymi predpismi o spore rozhodne.4)

(2) Komisia môže vo svojom rozhodnutí priznať viac, než čoho sa navrhovateľ domáha, iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia (§ 81 ods. 1 zákonníka) môže komisia iba potvrdiť alebo zrušiť, nemôže ho však meniť.

(3) Rozhodnutie komisie vyhlási jej predseda so stručným odôvodnením a poučením o možnosti podať komisii proti rozhodnutiu námietky. Vyhláseným rozhodnutím je komisia viazaná. Písomné vyhotovenie rozhodnutia doručí komisia účastníkom do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia.

(4) Písomné vyhotovenie rozhodnutia komisie musí obsahovať označenie rozhodcovskej komisie, presné označenie účastníkov, mená ich zástupcov, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o námietkach, deň a miesto vyhlásenia rozhodnutia a podpis predsedu komisie.

§ 13

Námietky proti rozhodnutiu komisie

(1) Proti rozhodnutiu komisie môže účastník podať komisii námietky do pätnástich dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia. Námietky sú podané včas aj vtedy, ak sú podané po uplynutí pätnásťdňovej lehoty preto, že účastník sporu sa spravoval nesprávnym poučením komisie o námietkach. Ak rozhodnutie neobsahuje riadne poučenie o námietkach, možno podať námietky do troch mesiacov od doručenia.

(2) Námietky sa podávajú písomne alebo ústne spôsobom uvedeným v § 5 ods. 3. Lehota na podanie námietok je zachovaná aj vtedy, ak sú písomné námietky posledný deň lehoty (odsek 1) odovzdané na odoslanie pošte.

(3) V námietkach sa uvedie, v čom a z akého dôvodu sa rozhodnutie považuje za nesprávne, prípadne akými ďalšími dôkazmi možno uplatnený nárok preukázať alebo vyvrátiť a aké rozhodnutie sa navrhuje.

(4) Ak boli námietky podané po lehote uvedenej v odseku 1, komisia o tom upovedomí účastníka, ktorý ich podal. Na žiadosť účastníka odpustí komisia zmeškanie lehoty na podanie námietok, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a námietky boli podané do pätnástich dní po odpadnutí prekážky; v tom prípade sa námietky považujú za podané v určenej lehote. V ostatných prípadoch komisia žiadosť o odpustenie lehoty zamietne. Proti rozhodnutiu komisie, ktorým bola žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty zamietnutá, môže účastník, ktorý žiadosť podal, podať komisii námietky do pätnástich dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia (odsek 2). Námietky podané proti rozhodnutiu komisie, ktorým bola žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty zamietnutá, majú voči tomuto rozhodnutiu účinky uvedené v § 212 ods. 2 zákonníka.

(5) Písomné vyhotovenie rozhodnutia o odpustení zmeškania lehoty alebo o zamietnutí takej žiadosti sa doručí obom účastníkom. V rozhodnutí komisia uvedie stručné odôvodnenie. Rozhodnutie, ktorým sa žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty zamieta, musí obsahovať poučenie o možnosti podať proti nemu komisii námietky.

§ 14

Právoplatnosť a vykonateľnosť

(1) Zmier schválený komisiou a rozhodnutie komisie, proti ktorému neboli v určenej lehote podané námietky, nadobúdajú právoplatnosť.

(2) Ak komisia rozhodla o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo o právach niekoľkých účastníkov, nie je dotknutá právoplatnosť tej časti výroku, proti ktorej neboli v určenej lehote podané námietky; to neplatí, ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov a z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi.

(3) Rozhodnutie komisie, proti ktorému nie sú prípustné námietky, nadobúda právoplatnosť dňom doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia účastníkom. Rozhodnutie komisie, ktoré sa nedoručuje účastníkom, nadobúda právoplatnosť dňom vyhlásenia.

(4) Ak uplynula lehota na plnenie podľa schváleného zmieru alebo podľa právoplatného rozhodnutia, potvrdí komisia na žiadosť účastníka jeho vykonateľnosť.

(5) Len čo bol vo veci schválený zmier alebo o nej bolo právoplatne rozhodnuté, nemôže sa prejednávať znovu.

Bezvýslednosť konania

§ 15

(1) Rozhodcovské konanie je bezvýsledné, ak proti rozhodnutiu komisie boli podané v určenej lehote námietky alebo ak účastník navrhol, aby sa spor postúpil na ďalšie prejednávanie súdu, pretože do 30 dní od podania návrhu na začatie rozhodcovského konania nebol v ňom ani schválený zmier, ani nebolo vydané rozhodnutie.

(2) Návrh na postúpenie sporu súdu podľa odseku 1 môže účastník podať komisii písomne alebo ústne do zápisnice.

§ 16

Pri bezvýslednom konaní komisia bezodkladne zašle námietky alebo návrh na postúpenie sporu a spisový materiál o spore okresnému súdu, v obvode ktorého má sídlo komisia, a upovedomí o tom účastníkov. Rovnopis námietok súčasne zašle druhému účastníkovi.

§ 17

Zrušenie schválenia zmieru alebo právoplatného rozhodnutia

(1) Komisia zruší na návrh účastníka schválenie zmieru alebo svoje právoplatné rozhodnutie, ak sa dodatočne zistili závažné okolnosti, ktoré tento účastník nemohol bez svojej viny v spore použiť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, a rozhodne znovu, ak nedôjde k zmieru (§ 11). Ak však zistí, že návrh nie je odôvodnený, zamietne ho.

(2) Návrh na zrušenie môže účastník podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskoršie však do troch rokov od právoplatnosti schváleného zmieru alebo rozhodnutia.

(3) Pre podanie návrhu a jeho prejednanie komisiou platia primerane ustanovenia o podaní a prejednaní návrhu na začatie rozhodcovského konania.

(4) O návrhu rozhodne komisia rozhodnutím, ktoré vyhlási jej predseda so stručným odôvodnením a s poučením o námietkach. Písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktorým bol návrh zamietnutý, doručí komisia účastníkom do 15 dní odo dňa vyhlásenia. O jeho obsahu platí primerane ustanovenie § 12 ods. 4.

(5) Ak komisia zamietne návrh ako bezdôvodný, môže účastník proti tomuto rozhodnutiu podať námietky podľa § 211 ods. 1 zákonníka; pre konanie o námietkach platí ustanovenie § 212 ods. 2 zákonníka.

TRETIA ČASŤ

Všeobecné ustanovenia

§ 18

Zápisnica o pojednávaní a ostatný spisový materiál

(1) O pojednávaní spíše komisia zápisnicu, v ktorej sa uvedie najmä:

a) označenie komisie (užšej komisie), mená a priezviská predsedu, zapisovateľa a členov prítomných na pojednávaní,

b) miesto, čas a predmet pojednávania,

c) mená a priezviská účastníkov a ich zástupcov (pri organizácii sa uvedie popri jej názve aj meno a priezvisko pracovníka, ktorého organizácia poverila pojednávaním),

d) stručné opísanie priebehu pojednávania a obsahu výpovedí účastníkov a iných vypočutých osôb,

e) záznam o prípadnom vylúčení verejnosti,

f) úplné znenie uzavretého zmieru a jeho schválenie alebo rozhodnutie komisie so stručným odôvodneným,

g) záznam o poučení účastníkov, najmä o možnosti podať proti rozhodnutiu komisie námietky.

(2) Pri odložení pojednávania spíše komisia o každom pojednávaní osobitnú zápisnicu s vyznačením, že ide o pokračovanie v pojednávaní.

(3) Zápisnicu o pojednávaní podpisuje predseda komisie a zapisovateľ; ak došlo k uzavretiu zmieru, podpíšu ju aj účastníci.

(4) Komisia vedie zoznam podaných návrhov, do ktorého sa zapisujú

a) návrh na začatie rozhodcovského konania s uvedením dňa jeho podania, mena a priezviska (názvu) navrhovateľa a odporcu a stručného označenia predmetu sporu,

b) deň vyhlásenia rozhodnutia komisie o spore (schválenia zmieru) a deň doručenia jeho písomného vyhotovenia (rovnopisu zápisnice o pojednávaní alebo jej časti) účastníkom,

c) námietky proti rozhodnutiu komisie s uvedením dňa ich podania a s uvedením mena (názvu) účastníka, ktorý tieto námietky podáva,

d) návrh na postúpenie sporu súdu, ak do 30 dní od začatia rozhodcovského konania nebol v ňom schválený zmier ani nebolo vydané rozhodnutie, s uvedením dňa podania návrhu a mena (názvu) účastníka, ktorý tento návrh podáva,

e) odoslanie spisu súdu v prípade bezvýslednosti konania s uvedením dňa odoslania,

f) návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia komisie (schválenia zmieru) podaný účastníkom podľa § 17 s uvedením dňa podania návrhu a mena (názvu) účastníka, ktorý tento návrh podáva.

(5) Organizácia je povinná poskytnúť bezplatne pre činnosť komisie miestnosť s potrebným vybavením a zabezpečí, aby spisy týkajúce sa konania, najmä zoznam podaných návrhov a zápisnice o pojednávaní boli riadne uschované najmenej počas desiatich rokov od skončenia konania.5)

§ 19

Doručovanie

Pre doručovanie písomností platia obdobne ustanovenia § 266a zákonníka.6)

§ 20

Zodpovednosť a metodické riadenie komisií

(1) Za správne vykonávanie rozhodcovského konania zodpovedá komisia členskej schôdzi (konferencii) základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Pri rozhodovaní je komisia viazaná iba právnymi predpismi.

(2) Činnosť komisií metodicky riadia okresné odborové rady, ktoré vedú zoznamy ustanovených komisií. V spolupráci so závodnými výbormi sledujú vykonávanie rozhodcovského konania z hľadiska dodržiavania socialistickej zákonnosti.

Zánik komisie

§ 21

(1) Komisia zanikne, ak zanikne základná organizácia Revolučného odborového hnutia, v ktorej bola ustanovená, alebo orgán, pri ktorom bola ustanovená, alebo ak uplynie jej funkčné obdobie a nová komisia nie je zvolená do šiestich mesiacov po uplynutí funkčného obdobia.

(2) Odborový orgán uvedený v § 3 ods. 4 bezodkladne upovedomí o zániku komisie kolektív pracovníkov, vedenie organizácie, okresný súd (okresné súdy) a okresnú odborovú radu (okresné odborové rady), ktoré boli upovedomené o ustanovení komisie.

§ 22

Komisia pri svojom zániku upozorní účastníkov na právne dôsledky s týmto zánikom spojené a odovzdá spisy o skončených aj neskončených sporoch okresnej odborovej rade, v obvode pôsobnosti ktorej má svoje sídlo. Po zániku komisie táto okresná odborová rada potvrdzuje na žiadosť účastníka vykonateľnosť schváleného zmieru alebo právoplatného rozhodnutia.


§ 23

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1975.


Predseda:

Hoffmann v. r.

Poznámky pod čiarou

1) Na uvoľňovanie členov komisie sa vzťahuje § 6 vyhlášky č. 172/1973 Zb. o uvoľňovaní pracovníkov zo zamestnania na výkon funkcie v Revolučnom odborovom hnutí.

2) O prípadných trovách pozri ustanovenie § 215 ods. 3 zákonníka: „Organizácia, ktorá je účastníkom sporu, je povinná uhradiť osobám, ktoré boli prizvané na pojednávanie a neboli účastníkmi sporu, výdavky, ktoré im vznikli účasťou na konaní, a poskytnúť im náhradu mzdy, prípadne znalečné."

3) O trovách konania § 215 ods. 1 zákonníka ustanovuje: „Ak sa rozhodcovské konanie skončí schválením zmieru, nemá žiaden z účastníkov sporu právo na náhradu trov konania, pokiaľ v zmieri nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné."

4) O nároku pracovníka na náhradu trov § 215 ods. 2 ustanovuje: „Ak sa rozhodcovské konanie neskončí schválením zmieru, má pracovník, ktorý mal v spore úspech, voči organizácii nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie svojho práva, včítane prípadných trov na zastúpenie a náhradu mzdy. Ak má úspech iba čiastočný, má nárok na náhradu pomernej časti týchto trov; komisia mu však môže priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Povinnosť uhradiť a výšku náhrady určí komisia v rozhodnutí o spore."

5) Na zabezpečenie činnosti rozhodcovských komisií odsek 15 uznesenia IV. všeodborového zjazdu o závodných výboroch základných organizácií Revolučného odborového hnutia ustanovuje: „Pre organizačnú, kultúrnu, výchovnú a ostatnú činnosť základnej organizácie Revolučného odborového hnutia a jej orgánov vedenie organizácie poskytuje bezplatne závodnému výboru v primeranom rozsahu miestnosti s potrebným vybavením a uhrádza náklady spojené s ich výstavbou, údržbou i technickou prevádzkou. To platí aj o miestnostiach, ktoré vedenie organizácie na tieto účely najalo."

6) O doručovaní ustanovuje § 266a zákonníka:„(1) Písomnosti organizácie týkajúce sa vzniku a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmien a zániku povinností pracovníka vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, ako aj rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia musia byť doručené pracovníkovi do vlastných rúk. to platí obdobne o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajücich z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Písomnosti sa pracovníkovi doručujú na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý; ak to nie je možné, možno písomnosti doručiť poštou.(2) Písomnosti doručované poštou zasiela na poslednú adresu pracovníka, ktorá je jej známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk".(3) Povinnosť organizácie doručiť písomnosť sa splní, len čo pracovník písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcej organizácii ako nedoručiteľnú a pracovník svojím konaním doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak pracovník prijatie písomnosti odmietne."


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené