Vyhláška č. 21/1960 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky

Čiastka 10/1960
Platnosť od 29.03.1960
Účinnosť od 13.04.1960
Uzavretie zmluvy 30.01.1959
Ratifikácia zmluvy 21.10.1959
Redakčná poznámka

Podľa svojho článku 35 Dohovor nadobudol účinnosť 1. decembra 1959.

21

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

z 29. decembra 1959

o Dohovore medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky


Dňa 30. januára 1959 v Budapešti dojedna sa Dohovor medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky.

Prezident republiky Dohovor ratifikoval 21. októbra 1959 a ratifikačné listiny sa vymenili v Prahe 6. novembra 1959.

Podľa svojho článku 35 Dohovor nadobudol účinnosť 1. decembra 1959.

Slovenské znenie Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.

David v. r.

DOHOVOR

medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky

Prezident Československej republiky a Prezidiálna rada Maďarskej ľudovej republiky želajúc si ďalej prehľbiť a rozšíriť spoluprácu na poli sociálnej politiky v duchu priateľských vzťahov medzi oboma štátmi rozhodli sa uzavrieť tento Dohovor a na tento účel vymenovali svojich splnomocnencov:

prezident Československej republiky

Evžena Erbana, predsedu Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia,

Prezidiálna rada Maďarskej ľudovej republiky

Ödöna Kisháziho, ministra práce,

ktorí po výmene svojich plnomocenstiev, nájdených v dobrej a náležitej forme, dohodli sa takto:

I. Zásady spolupráce

Článok 1

Zmluvné strany budú spolupracovať na poli sociálnej politiky a v jej rámci na poli sociálneho zabezpečenia (poistenia) k rozvoju sociálneho pokroku v oboch štátoch, ako aj na poli medzinárodnom. Za tým účelom

a) príslušné orgány oboch Zmluvných strán budú si navzájom oznamovať právne predpisy v odbore sociálnej politiky a najmä v odbore sociálneho zabezpečenia (poistenia);

b) budú si navzájom poskytovať štatistické údaje vhodné pre teoretické skúmanie otázok sociálnej politiky a sociálneho zabezpečenia (poistenia);

c) budú podporovať výmenu skúseností a vzájomné návštevy medzi orgánmi a organizáciami zaoberajúcimi sa otázkami sociálnej politiky a sociálneho zabezpečenia (poistenia);

d) budú podporovať vzájomnú starostlivosť o zotavovanie detí, mladistvých a pracujúcich, vykonávanú príslušnými orgánmi;

e) budú spolupracovať na úlohách medzinárodnej sociálnej služby, týkajúcich sa občanov Zmluvných strán, ako pri zadovažovaní dokladov, oznamovaní údajov a pod.;

f) zabezpečia podľa ustanovení tohto Dohovoru uspokojenie nárokov pracujúcich, ako aj ich rodinných príslušníkov zo sociálneho zabezpečenia (poistenia).

Článok 2

Občania jednej Zmluvnej strany, pracujúci, poťažne zdržujúci sa na území druhej Zmluvnej strany, ako aj ich rodinní príslušníci posudzujú sa v odbore pracovného práva, sociálneho zabezpečenia (poistenia), ako aj iných sociálnych služieb a rodinných prídavkov, rovnako ako vlastní občania, pokiaľ sa v tomto Dohovore neustanovuje ináč; majú rovnaké práva a povinnosti ako vlastní občania.

II. Sociálne zabezpečenie (poistenie)

HLAVA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 3

1. Tento Dohovor sa vzťahuje na tieto odvetvia sociálneho zabezpečenia (poistenia) upravené podľa právnych predpisov Zmluvných strán:

a) poistenie na prípad nemoci a materstva;

b) zabezpečenie (poistenie) v starobe, invalidite a v prípade úmrtia, včítane zabezpečenia (poistenia) v prípade pracovného úrazu a nemoci z povolania (ďalej len „dôchodkové zabezpečenie“).

2. Ustanovenia tohto Dohovoru sa však nevzťahujú na sociálne zabezpečenie príslušníkov ozbrojených síl z povolania.

Článok 4

1. Pri vykonávaní tohto Dohovoru sa použijú právne predpisy o sociálnom zabezpečení (poistení) tej Zmluvnej strany, na území ktorej vykonáva pracujúci činnosť rozhodnú pre jeho sociálne zabezpečenie (poistenie).

2. Z ustanovenia uvedeného v odseku 1 tohto článku platia tieto výnimky:

a) zamestnanci podniku so sídlom na území jednej zo Zmluvných strán, ktorí boli vyslaní na vykonávanie práce prechodne na územie druhej Zmluvnej strany, podliehajú naďalej právnym predpisom o sociálnom zabezpečení (poistení) tej Zmluvnej strany, na území ktorej je sídlo podniku;

b) zamestnanci dopravných a prepravných podnikov, včítane zamestnancov leteckej a lodnej dopravy a pošty, ako aj zamestnanci orgánov kontrolujúcich styk medzi oboma štátmi podliehajú právnym predpisom o sociálnom zabezpečení (poistení) tej Zmluvnej strany, na území ktorej je sídlo ich podniku alebo orgánu.

3. Nepracujúci dôchodcovia podliehajú právnym predpisom o zabezpečení v nemoci a v materstve tej Zmluvnej strany, ktorej príslušný orgán im poskytuje dôchodok; ak dôchodca berie dôchodok od príslušných orgánov oboch Zmluvných strán, vzťahujú sa na neho právne predpisy o zabezpečení v nemoci a materstve iba tej Zmluvnej strany, na území ktorej má stále bydlisko.

Článok 5

1. Ak občan jednej Zmluvnej strany je v pracovnom pomere u vlastného diplomatického alebo konzulárneho zastupiteľského úradu alebo u ich vedúcich, členov a ostatných zamestnancov, platia pre neho právne predpisy o sociálnom zabezpečení (poistení) Zmluvnej strany udržujúcej tieto úrady na území druhej Zmluvnej strany, ak nemá trvalé bydlisko na území, kde tieto úrady pôsobia.

2. Ak zamestnanec diplomatického alebo konzulárneho zastupiteľského úradu alebo ich vedúcich, členov a ostatných zamestnancov, nie je občanom Zmluvnej strany udržujúcej tieto úrady, alebo je síce občanom, ale má trvalé bydlisko na území, kde tieto úrady pôsobia, platia ustanovenia článku 4, odseku 1.

Článok 6

Príslušné ústredné orgány Zmluvných strán môžu sa dohodnúť, že sociálne zabezpečenie (poistenie) jednotlivých osobitne vymedzených skupín pracujúcich a dôchodcov upravia odchylne od ustanovení článkov 4 a 5.

Článok 7

1. Pri posudzovaní nároku na dávky sociálneho zabezpečenia (poistenia) a pri určovaní ich výšky započítavajú sa doby zamestnania (poistenia) a doby im na roveň postavené, získané na území oboch Zmluvných strán.

2. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije pri posudzovaní nároku na dávky, ktoré prislúchajú len podľa právnych predpisov jednej Zmluvnej strany.

3. Ak sa kryje doba zamestnania (povinného poistenia) získaná podľa právnych predpisov jednej Zmluvnej strany s dobou dobrovoľného poistenia podľa právnych predpisov druhej Zmluvnej strany, prihliada sa iba k dobe zamestnania (povinného poistenia). Ak sa kryje doba zamestnania (poistenia) získaná podľa právnych predpisov jednej Zmluvnej strany s dobou postavenou jej na roveň podľa právnych predpisov druhej Zmluvnej strany, prihliada sa iba k dobe zamestnania (poistenia).

4. Nároky a dávky zo sociálneho zabezpečenia jednej Zmluvnej strany prináležiace občanom tejto Zmluvnej strany na základe dôb zamestnania a dôb postavených im na roveň, získaných na území tretieho štátu, občanom druhej Strany neprináležia.

Článok 8

1. Ak podľa právnych predpisov niektorej zo Zmluvných strán závisí vznik, trvanie a obnovenie nárokov alebo výška dávky od pobytu na vlastnom území, kladie sa pobyt na území druhej Zmluvnej strany na roveň pobytu na vlastnom území.

2. Ustanovenie odseku 1 sa použije aj pre výplatu dávok dôchodkového zabezpečenia alebo iných peňažných dávok, ak oprávnený presídli na územie druhej Zmluvnej strany.

3. Príslušný orgán jednej Zmluvnej strany vypláca občanom druhej Zmluvnej strany, zdržujúcim sa v treťom štáte, dávky sociálneho zabezpečenia (poistenia), na ktoré títo voči nemu majú nárok, za rovnakých podmienok, akoby šlo o jej vlastných občanov.

Článok 9

Právne predpisy jednej Zmluvnej strany, podľa ktorých priznanie alebo výplata dávok sociálneho zabezpečenia (poistenia) sa obmedzuje, prípadne spočíva, použijú sa aj vtedy, ak okolnosti rozhodné pre také obmedzenie, prípadne spočívanie výplaty dávky nastali na území druhej Zmluvnej strany.

HLAVA 2

Poistenie na prípad nemoci a materstva

Článok 10

1. Peňažné dávky poistenia na prípad nemoci a materstva poskytuje podľa svojich právnych predpisov a na svoj účet orgán sociálneho zabezpečenia (poistenia), u ktorého je oprávnená osoba v dobe vzniku nároku na tieto dávky poistená, prípadne u ktorého bola naposledy poistená.

2. Ak sa zdržuje oprávnená osoba v dobe, keď má nárok na dávky podľa predchádzajúceho odseku, na území druhej Zmluvnej strany, môže orgán sociálneho zabezpečenia (poistenia), ktorý je povinný poskytovať dávku, poveriť výplatou dávky orgán sociálneho zabezpečenia (poistenia) tejto druhej Zmluvnej strany. Takto vykonané výplaty nahradí orgán sociálneho zabezpečenia (poistenia), ktorý je povinný poskytovať dávku.

Článok 11

1. Osobám, ktoré majú trvalé bydlisko na území jednej Zmluvnej strany a pracujú na území druhej Zmluvnej strany, poskytne vecné dávky poistenia na prípad nemoci a materstva (preventívnu a liečebnú starostlivosť) predovšetkým orgán príslušný podľa ich bydliska a v nutných prípadoch orgán príslušný podľa ich pracoviska. Rodinným príslušníkom týchto osôb poskytne vecné dávky poistenia na prípad nemoci a materstva (preventívnu a liečebnú starostlivosť) orgán príslušný podľa ich bydliska.

2. Občanom jednej Zmluvnej strany, ktorí sa prechodne zdržujú na území druhej Zmluvnej strany, príslušný orgán tejto Zmluvnej strany poskytne v neodkladných prípadoch nevyhnutnú liečebnú starostlivosť. Tento orgán poskytne na požiadanie príslušného orgánu aj liečebnú starostlivosť nad uvedený rámec.

3. Nepracujúcim dôchodcom - včítane osôb uvedených v článku 14 - ako aj ich rodinným príslušníkom, poskytne vecné dávky v nemoci a materstve (preventívnu a liečebnú starostlivosť) orgán príslušný podľa ich bydliska.

4. Podmienky a spôsoby poskytovania vecných dávok (preventívnej a liečebnej starostlivosti) podľa ustanovení tohto článku upravia osobitnou dohodou ústredné orgány Zmluvných strán, určené na základe článku 30. V rámci tejto dohody nutno upraviť aj úhradu nákladov ústavného ošetrovania (nemocničného, sanatórneho a kúpeného liečenia), ako aj nákladnejších liečebných pomôcok.

HLAVA 3

Dôchodkové zabezpečenie

Článok 12

1. Nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia posudzujú príslušné orgány Zmluvných strán podľa právnych predpisov pre nich platných s s prihliadnutím na ustanovenie článku 7 a ak sú u oprávneného splnené všetky podmienky nároku, vymerajú dávku so zreteľom na dĺžku doby zamestnania (poistenia) získanej na oboch územiach. Príslušný orgán každej z oboch Zmluvných strán je povinný vyplácať oprávnenému pomernú časť dávky, pripadajúcu na dobu zamestnania (poistenia), získanú na jeho území.

2. Ak oprávnený i pri sčítaní doby získanej na území oboch Zmluvných strán splňuje podmienky nároku, stanové právnymi predpismi len jednej Zmluvnej strany, poskytne príslušný orgán tejto Zmluvnej strany oprávnenému časť dávky na neho pripadajúcu podľa odseku 1. Ak splní žiadateľ neskoršie podmienky nároku podľa právnych predpisov druhej Zmluvnej strany, výška dávky dôchodkového zabezpečenia sa určí znovu podľa ustanovenia odseku 1.

3. Ak je súčet čiastkových dávok, ktoré majú vyplácať príslušné orgány oboch Zmluvných strán podľa ustanovenia odseku 1, nižší ako najnižšia dávka dôchodkového zabezpečenia, stanovená právnymi predpismi Zmluvnej strany príslušnej podľa bydliska oprávneného, prináleží oprávnenému doplnok vo výške rozdielu. Doplnok vypláca oprávnenému orgán príslušný podľa bydliska.

4. Ak je súčet čiastkových dávok, ktoré majú vyplácať príslušné orgány oboch Zmluvných strán podľa ustanovení odseku 1, prípadne čiastka dávky stanovená podľa odseku 2, nižšia ako čiastka, ktorá by prináležala oprávnenej osobe podľa právnych predpisov jednej Zmluvnej strany len na základe doby získanej v zamestnaní (poistení) na území tejto Zmluvnej strany príslušný orgán tejto Zmluvnej strany doplní ním vyplácanú časť dôchodku na túto sumu.

5. Ak je doba strávená v zamestnaní škodlivom zdraviu alebo v zamestnaní konanom za ťažkých podmienok spojená s výhodami pre oprávneného podľa právnych predpisov platných pre príslušný orgán, ktorý sčíta poistné doby podľa odseku 1, započítava sa tiež doba strávená v takomto zamestnaní na území druhej Zmluvnej strany ako doba zvýhodnená.

6. Ak doba zamestnania (poistenia), získaná podľa právnych predpisov jednej Zmluvnej strany, nedosahuje šesť mesiacov, nie je nárok voči príslušnému orgánu tejto Zmluvnej strany. Príslušný orgán druhej Zmluvnej strany z tohto dôvodu neskráti dávku ním vyplácanú.

Článok 13

Ak dôchodca získa novú dobu zamestnania (poistenia) u príslušného orgánu ktorejkoľvek Zmluvnej strany a ak žiada o úpravu dávky so zreteľom na túto dobu, opakuje sa postup stanovený v článku 12.

Článok 14

1. Dávky z dôchodkového zabezpečenia vojenských a vojnových poškodencov, obetí bojov za oslobodenie a fašistickej perzekúcie, osobné dôchodky za mimoriadne zásluhy a sociálne dôchodky, vyplácané na základe potrebnosti, priznávajú a vyplácajú príslušné orgány Zmluvných strán podľa právnych predpisov pre ne platných.

2. Pokiaľ v jednom zo Zmluvných štátov sú alebo boli poskytované nad rámec všeobecného sociálneho zabezpečenia (poistenia) dôchodky alebo iné peňažné dávky, zakladajúce sa na členstve v penzijných pokladniciach (fondoch) alebo na zmluvách tohto druhu súvisiacich so služobným pomerom, priznáva a vypláca tieto dávky príslušný orgán tejto Zmluvnej strany podľa právnych predpisov preň platných.

Článok 15

1. Dávky v prípade pracovného úrazu alebo nemoci z povolania povinný je poskytovať podľa právnych predpisov preň platných so započítaním dôb zamestnania (poistenia) získaných na území oboch Zmluvných strán príslušný orgán tejto Zmluvnej strany, ktorej právne predpisy o sociálnom zabezpečení (poistení) vzťahovali sa na oprávneného v dobe pracovného úrazu, prípadne v dobe vzniku nemoci z povolania. Ak poistenec pracoval na území oboch Zmluvných strán v zamestnaní vystavenom škodlivému pôsobeniu, vyvolávajúcemu tú-ktorú nemoc z povolania, povinný je poskytnúť dávku príslušný orgán tej Zmluvnej strany, ktorej právne predpisy o sociálnom zabezpečení (poistení) sa na oprávneného vzťahovali v dobe, keď naposledy v takomto zamestnaní pracoval.

2. Ak nastane u pracujúceho, ktorý má zníženú pracovnú schopnosť v dôsledku pracovného úrazu alebo nemoci z povolania, ďalší pokles pracovnej schopnosti následkom nového pracovného úrazu alebo inej nemoci z povolania, povinný je poskytnúť dávku so zreteľom na celkové zníženie pracovnej schopnosti príslušný orgán tejto Zmluvnej strany, ktorej právne predpisy o sociálnom zabezpečení (poistení) sa na oprávneného vzťahovali v dobe tohto ďalšieho zníženia pracovnej schopnosti. Ak dôchodok, ktorý by sa mal takto stanoviť, nedosahoval by výšku dôchodku skôr priznaného, bude doterajší dôchodok vyplácaný aj naďalej.

3. Ak dôjde pre zhoršenie zdravotného stavu k ďalšiemu poklesu pracovnej schopnosti spôsobenému pracovným úrazom alebo nemocou z povolania, a to bez toho, že by bolo došlo k novému pracovnému úrazu alebo nemoci z povolania, je povinný vykonať zmenu výšky dôchodku orgán, ktorý dôchodok vypláca, a to aj vtedy, ak v čase, keď zhoršenie stavu nastalo, sa na oprávneného vzťahovali právne predpisy o sociálnom zabezpečení (poistení) druhej Zmluvnej strany.

Článok 16

Príslušné ústredné orgány Zmluvných strán môžu sa dohodnúť, že rozhodnutie príslušného orgánu jednej zo Zmluvných strán o invalidite (znížení pracovnej schopnosti) a jej stupni je záväzné aj pre príslušný orgán druhej Zmluvnej strany.

Článok 17

Ak sa dávky dôchodkového zabezpečenia vymeriavajú z priemerného zárobku dosiahnutého v určitej dobe zamestnania (poistenia), vypočítava sa priemerný zárobok podľa právnych predpisov tej Zmluvnej strany, ktorej orgán dávku priznáva, zo zárobkov dosiahnutých v rozhodnej dobe na území oboch Zmluvných strán.

III. Rodinné prídavky

Článok 18

1. Rodinné prídavky poskytuje podľa svojich právnych predpisov a na svoj účet príslušný orgán tej Zmluvnej strany, na území ktorej býva dieťa oprávnenej osoby.

2. Ak dieťa, na ktoré prináležia rodinné prídavky, presídli na územie druhej Zmluvnej strany, zastaví sa výplata rodinných prídavkov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni presídlenia a príslušný orgán tejto druhej Zmluvnej strany bude poskytovať rodinné prídavky podľa svojich právnych predpisov a na svoj účet.

3. Na deti zamestnancov, ktorí bývajú v pohraničnom území jedného štátu a ktorí pracujú v pohraničnom území štátu druhého, poskytuje rodinné prídavky podľa svojich právnych predpisov a na svoj účet príslušný orgán Zmluvnej strany, na území ktorej zamestnanec pracuje.

4. Pri rozhodovaní o priznaní rodinných prídavkov a pri určení ich výšky prihliadne príslušný orgán k zárobku, príjmu a majetku na území oboch Zmluvných strán.

IV. Sociálna starostlivosť

Článok 19

1. Občanom jednej Zmluvnej strany, ktorí majú stále bydlisko na území druhej Zmluvnej strany, poskytujú príslušné orgány tejto Zmluvnej strany sociálnu starostlivosť a pomoc (hmotnú podporu, umiestnenie v domovoch a pod.) za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako vlastným občanom.

2. Zmluvné strany nebudú vzájomne požadovať úhradu nákladov na sociálnu starostlivosť poskytnutú podľa odseku 1. Úhradu nákladov možno však požadovať od osôb, ktorým bola starostlivosť poskytnutá, alebo od príslušníkov ich rodiny, ktorí sú povinní poskytovať im výživu.

V. Spoločné ustanovenia

Článok 20

1. Orgány sociálneho zabezpečenia (poistenia) i ostatné príslušné orgány oboch Zmluvných strán poskytnú si pri vykonávaní tohto Dohovoru vzájomnú pomoc v rovnakom rozsahu, ako keby šlo o vykonanie vlastných právnych predpisov o sociálnej politike.

2. Žiadosti o dávky a iné podania (opravné prostriedky atď.) možno podať u príslušného orgánu ktorejkoľvek Zmluvnej strany. Žiadosť podaná u príslušného orgánu jednej Zmluvnej strany sa považuje za súčasne podanú aj u druhej Strany.

3. Ak pri uplatnení alebo určení nárokov podľa tohto Dohovoru alebo pre výplatu dávok je potrebná lekárska prehliadka účastníka zdržujúceho sa na území druhej Zmluvnej strany, potvrdenie o žití alebo zistenie iných údajov alebo objasnenie okolností, vykoná vyšetrenie orgán príslušný podľa miesta pobytu na požiadanie orgánu povinného stanoviť alebo vyplácať dávku, a výsledky vyšetrenia, prípadne zistené údaje oznámi orgánu, ktorý o ne požiadal.

4. Na žiadosť orgánu sociálneho zabezpečenia (poistenia) jednej Zmluvnej strany koná orgán sociálneho zabezpečenia (poistenia) ako splnomocnenec za účelom uplatnenia a vymáhania pohľadávok vyplývajúcich z právnych predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), ktoré si žiadajúci orgán praje uplatniť proti fyzickej alebo právnickej osobe, ktorej bydlisko, respektíve sídlo je na území druhej Zmluvnej strany.

5. Zmluvné strany nebudú navzájom uplatňovať nároky na úhradu nákladov činnosti alebo služieb konaných podľa tohto článku.

Článok 21

Písomný styk medzi príslušnými orgánmi, ako aj styk so zúčastnenými osobami v súvislosti s Dohovorom koná sa v ktoromkoľvek úradnom jazyku Zmluvných strán.

Článok 22

Príslušné ústredné orgány oboch Zmluvných strán - aby sa uľahčilo vykonávanie tohto Dohovoru - označia na svojom území orgány, ktoré posudzujú žiadosti o dávky zaslané príslušnými orgánmi druhej Zmluvnej strany, prípadne oznamujú údaje, obstarávajú potvrdenia a doklady, potrebné pre posúdenie nárokov na dávky alebo pre ich výplatu.

Článok 23

Diplomatickým a konzulárnym úradom oboch Zmluvných strán prináleží právo zastupovať bez osobitného plnomocenstva občanov svojho štátu - ak si neustanovia iného splnomocnenca - vo všetkých záležitostiach vyplývajúcich z tohto Dohovoru a súvisiacich s jeho vykonávaním, konať v ich mene pred úradmi, orgánmi sociálneho zabezpečenia (poistenia) a ostatnými orgánmi druhej Zmluvnej strany.

Článok 24

Spory, ktoré by vznikli pri vykonávaní tohto Dohovoru, rozhodnú príslušné ústredné orgány oboch Zmluvných strán vzájomnou dohodou v písomnom styku alebo v odbornej komisii ustanovenej na podklade parity.

Článok 25

1. Ak nárok oprávneného na dávky dôchodkového zabezpečenia alebo na iné dávky nie je sporný, ale je sporné, ktorý orgán sociálneho zabezpečenia (poistenia) je povinný priznať dávku, alebo v akom pomere zaťažuje výplata dávok príslušné orgány, prináleží oprávnenému preddavok až do rozhodnutia sporu podľa článku 24. Preddavok vo výške tej časti dávky, ktorú možno určiť, stanoví a vypláca podľa predpisov preň platných príslušný orgán sociálneho zabezpečenia (poistenia) tej Zmluvnej strany, na území ktorej oprávnený býva.

2. Orgán sociálneho zabezpečenia (poistenia) druhej Zmluvnej strany je povinný uhradiť preddavok vyplácaný podľa odseku 1 vyplácajúcemu orgánu v pomere, v akom pôjde výplata dávky na jeho ťarchu podľa rozhodnutia vydaného podľa ustanovenia článku 24.

3. Ak je preddavok vyšší ako dávka, ktorá prináleží od orgánov sociálneho zabezpečenia (poistenia) oboch zmluvných strán, môžu tieto orgány zrážať preplatenú sumu zo súm dávky nimi vyplácaných. Úhrn zrážok nesmie presahovať dvadsať percent vyplácaných súm.

Článok 26

Orgán sociálneho zabezpečenia (poistenia) jednej Zmluvnej strany môže splnomocniť orgán druhej Zmluvnej strany, aby na jeho vrub vyplatil stanovený preddavok na dávku oprávnenému, ktorý sa zdržuje na území druhej Zmluvnej strany a ktorému prináležia od orgánu sociálneho zabezpečenia (poistenia) poverujúcej Zmluvnej strany dávky dôchodkového zabezpečenia alebo iné peňažné dávky.

Článok 27

Podania, spisy a doklady, ktoré sú potrebné pre uplatnenie práv podľa tohto Dohovoru oslobodené sú od všetkých poplatkov. Tieto písomnosti nepotrebujú overenie diplomatickými alebo konzulárnymi orgánmi.

Článok 28

Na poukazy peňazí na územie druhej Zmluvnej strany, vyplývajúce z vykonávania tohto Dohovoru, vzťahujú sa ustanovenia dohody o neobchodných platbách, platné medzi Zmluvnými stranami v dobe poukazu.

Článok 29

1. Opatrenia, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto Dohovoru, urobia príslušné ústredné orgány oboch Zmluvných strán. Tieto vykonávacie predpisy si uvedené orgány navzájom oznámia.

2. Ústredné orgány uvedené v odseku 1 budú v trvalom priamom styku a podľa potreby sa budú uskutočňovať schôdzky ich predstaviteľov za účelom prerokovania jednotlivých otázok, ktoré súvisia s vykonávaním Dohovoru, a za účelom organizovania vzájomnej výmeny skúseností na poli sociálnej politiky. Tieto schôdzky predstaviteľov príslušných ústredných orgánov oboch Zmluvných strán budú uskutočňovať striedavo na území oboch Zmluvných strán.

Článok 30

Obe Zmluvné strany oznámia si po nadobudnutí účinnosti tohto Dohovoru, ktoré ústredné orgány sú príslušné na vykonávanie Dohovoru, a budú si bez meškania oznamovať všetky zmeny, ktoré v budúcnosti nastanú v tomto smere.

Článok 31

Tento Dohovor platí tiež na právne predpisy, ktorými v budúcnosti Zmluvné strany zmenia alebo doplnia právne predpisy týkajúce sa otázok upravených týmto Dohovorom.

Článok 32

Obe Zmluvné strany budú tento Dohovor vykonávať v úzkej spolupráci s odborovými organizáciami.

VI. Ustanovenia prechodné a záverečné

Článok 33

1. Ustanovenia tohto Dohovoru použijú sa aj na dávky z dôchodkového zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred jeho účinnosťou.

2. Pri vykonávaní tohto Dohovoru sa prihliada aj k dobám zamestnania (poistenia) a k dobám postaveným im na roveň, získaným pred jeho účinnosťou.

Článok 34

1. Doby zamestnania (poistenia) a doby postavené im na roveň - včítane dôb, na ktorých sa zakladajú dávky uvedené v článku 14 odseku 2 - získané predo dňom podpísania Dohovoru, považujú sa za doby získané podľa právnych predpisov tej Zmluvnej strany, na území ktorej mala osoba majúca nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia v deň podpísania trvalé bydlisko.

2. Dávky dôchodkového zabezpečenia - včítane dávok uvedených v článku 14 odseku 2 - na ktoré vznikol nárok predo dňom podpísania Dohovoru, stanoví a vypláca za podmienok a vo výške podľa právnych predpisov preň platných orgán sociálneho zabezpečenia (poistenia) tej Zmluvnej strany, na území ktorej mal oprávnený v deň podpísania trvalé bydlisko. To platí aj vtedy, ak orgán sociálneho zabezpečenia (poistenia) druhej Zmluvnej strany stanovil oprávnenému dávku ešte pred účinnosťou Dohovoru. Ak bol dôchodok priznaný a vyplácaný už pred účinnosťou Dohovoru orgánom príslušným podľa Dohovoru, bude sa naďalej vyplácať bez zmeny.

3. Do jedného mesiaca po účinnosti tohto Dohovoru odovzdajú si obe Zmluvné strany navzájom zoznamy dôchodkov priznaných a vyplácaných pred účinnosťou Dohovoru do druhého štátu, ktoré má vyplácať podľa ustanovení odseku 2 orgán príslušný podľa bydliska dôchodcu. Ak doterajší dôchodok uvedený v zozname je vyšší ako dôchodok, ktorý by prislúchal oprávnenému podľa ustanovení tohto Dohovoru, preberajúca Zmluvná strana bude vyplácať dôchodok aj naďalej v doterajšej výške.

4. Zmluvné strany nebudú navzájom požadovať náhradu z dôvodu započítania doby zamestnania (poistenia), vymerania a vyplácania dôchodkov podľa ustanovení tohto článku.

Článok 35

1. Tento Dohovor podlieha ratifikácii. Výmena ratifikačných listín bude v Prahe v dobe čo najkratšej. Dohovor nadobudne účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po výmene ratifikačných listín.

2. Dohovor ostáva v platnosti päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti a jeho platnosť sa predlžuje vždy o päť rokov, ak ho nevypovie jedna zo Zmluvných strán najmenej jeden rok pred uplynutím doby platnosti.

3. Ak dôjde k výpovedi Dohovoru, ostávajú naďalej v platnosti jeho ustanovenia, pokiaľ ide o dávky dôchodkového zabezpečenia priznané do dňa skončenia jeho platnosti, ako aj ustanovenia článku 34.

Článok 36

Tento Dohovor bol napísaný vo dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v jazyku slovenskom a maďarskom, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Na dôkaz toho splnomocnenci na tento účel vymenovaní podpísali tento Dohovor a opatrili ho svojou pečaťou.

Dané v Budapešti 30. januára 1959.

Z plnomocenstva prezidenta Československej republiky:

Evžen Erban v. r.

Z plnomocenstva Prezidiálnej rady Maďarskej ľudovej republiky:

Kisházi Ödön v. r.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2020, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.