280

Zákon

zo dňa 21. decembra 1948

o krajskom zriadení.

Národné zhromaždenie republiky Československej sa uznieslo na tomto zákone:


Diel 1.

Zriadenie krajov a krajských národných výborov.

§ 1.

Základné ustanovenie.

Územie Československej republiky sa delí na kraje.

Zriadenie krajov.

§ 2.

(1) Zriaďujú sa tieto kraje:

A. v českých zemiach (v Čechách, na Morave a v Sliezsku):

1. Pražský kraj

2. Českobudějovický kraj

3. Plzeňský kraj

4. Karlovarský kraj

5. Ústecký kraj

6. Liberecký kraj

7. Hradecký kraj

8. Pardubický kraj

9. Jihlavský kraj

10. Brnenský kraj

11. Olomoucky kraj

12. Gottwaldovský kraj

13. Ostravský kraj;

B. na Slovensku:

14. Bratislavský kraj

15. Nitriansky kraj

16. Banskobystrický kraj

17. Žilinský kraj

18. Košický kraj

19. Prešovský kraj.

(2) Územie krajov a ich sídla (krajské mestá) sú určené v prílohe tohto zákona, ktorá tvorí jeho súčiastku (ďalej len „príloha“).

§ 3.

Postavenie hlavného mesta Prahy upraví osobitný zákon. Dokiaľ sa tak nestane, platia všeobecné predpisy.

§ 4.

(1) V prípadoch, kde krajské hranice, určené v prílohe, rozdeľujú územie doterajších okresov alebo obcí, nech sa tieto územia prispôsobia krajským hraniciam. V tejto súvislosti nech sa vykoná nová územná organizácia okresov. V českých zemiach urobí tak vláda nariadením; pritom sa opatrenie na dočasné vedenie správy v dotknutých okresoch a na ustavenie ich mimoriadnych orgánov a ďalej majetkové vyporiadanie medzi okresmi a rozdelenie zamestnancov vykonajú podľa príslušných ustanovení dekrétu prezidenta republiky zo dňa 27. októbra 1945, č. 21 Sb., o územnej organizácii správy, vykonávanej národnými výbormi.

(2) Až do času, keď sa územia okresov a obcí prispôsobia krajským hraniciam (odsek 1), ostáva miestna príslušnosť doterajších okresných a miestnych národných výborov nedotknutá. V tomto prechodnom čase sa miestna príslušnosť krajských národných výborov vzťahuje na obvody všetkých okresných národných výborov, ktorých sídla sú na území kraja. Prípady tejto dočasne odchylnej miestnej príslušnosti krajských národných výborov sú v prílohe osobitne vyznačené.

§ 5.

(1) Zriadiť alebo zrušiť kraj alebo zmeniť jeho sídlo možno len zákonom.

(2) Okresy a obce môžu patriť len do obvodu jedného kraja.

(3) Pre zmenu hraníc krajov platia tieto ustanovenia:

a) Ak prechádza z jedného kraja do druhého iba časť územia obce, platia všeobecné predpisy o zmenách hraníc obcí a okresov.

b) Do 31. decembra 1950 môže vláda nariadením vykonávať i iné drobné úpravy krajských hraníc, ktoré sa nedotýkajú existencie okresov, a v súvislosti s tým meniť územie okresov. Tohto zmocnenia nie je možno použiť na zmeny krajských hraníc, ktoré oddeľujú kraje v zemiach českých od krajov na Slovensku.

c) Mimo prípadov upravených pod písm. a) a b) možno meniť krajské hranice len zákonom.

Zriadenie krajských národných výborov.

§ 6.

Pre každý kraj sa zriaďuje krajský národný výbor so sídlom v krajskom meste.

§ 7.

Krajské národné výbory začnú pôsobiť dňom 1. januára 1949.

Diel 2.

Pôsobnosť krajských národných výborov.

§ 8.

Základné ustanovenia.

(1) Krajské národné výbory vykonávajú vo svojom obvode verejnú správu vo všetkých jej odboroch (krajskú správu), s výnimkou tých odvetví verejnej správy, ktorých výkon prislúcha iným orgánom (§ 124 Ústavy).

(2) Krajská správa v sebe zahrňuje:

a) správne odbory, ktoré obstarávajú dosiaľ zemské národné výbory, na Slovensku potom pôsobnosť toho istého druhu, ktorú tam dosiaľ vykonávajú povereníctva alebo iné úrady, pričom podrobnosti môže určiť vláda nariadením,

b) ostatné správne odbory, ktoré dosiaľ obstarávajú iné orgány, a to v rozsahu, ktorý určia osobitné zákony.

(3) Krajské národné výbory budú sa ujímať jednotlivých odborov krajskej správy začínajúc dňom 1. januára 1949 postupne, a to

a) správnych odborov, uvedených v odseku 2, písm. a), v časovom poradí, ktoré určí vláda nariadením,

b) ostatných správnych odborov [odsek 2, písm. b)] podľa osobitných zákonov.

(4) Vláda môže pre najjednoduchší a najúspornejší výkon verejnej správy nariadením

a) preniesť pôsobnosť vydávať rozhodnutia a činiť opatrenia v I. stolici z ústredných úradov na krajské národné výbory, po prípade na okresné národné výbory,

b) preniesť pôsobnosť krajských (zemských) národných výborov na okresné národné výbory alebo na miestne národné výbory a pôsobnosť okresných národných výborov na miestne národné výbory.

§ 9.

Úlohy krajských národných výborov.

Krajské národné výbory majú podľa § 125 Ústavy ako orgány jednotnej ľudovej správy v odbore svojej pôsobnosti najmä tieto úlohy:

chránia a posilňujú ľudovodemokratické zriadenie;

spolupôsobia pri plnení úloh obrany štátu;

starajú sa o národnú bezpečnosť;

podporujú udržovanie a zveľaďovanie národného majetku;

účastnia sa na vypracovávaní a vykonávaní jednotného hospodárskeho plánu;

v rámci jednotného hospodárskeho plánu plánujú a vedú hospodárske, sociálne a kultúrne budovanie na svojom území, zaisťujú predpoklady plynulej pôdohospodárskej a priemyslovej výroby a starajú sa o zásobovanie a o výživu obyvateľstva;

starajú sa o národné zdravie;

rozhodujú o právnych veciach v odbore svojej pôsobnosti, najmä vykonávajú v medziach stanovených zákonom právomoc trestnú.

Diel 3.

Podriadenosť a dozor.

§ 10.

(1) Krajské národné výbory a ich zložky sú podriadené vláde a v jednotlivých odboroch svojej pôsobnosti vecne príslušným ministrom a ústredným úradom.

(2) Krajské národné výbory a ich zložky sú povinné zachovávať zákony a nariadenia a v záujme jednotného výkonu verejnej správy a jednotnej štátnej politiky dbať na smernice a pokyny vlády, jednotlivých ministrov a ústredných úradov. Sú za to zodpovedné ministrovi vnútra.

(3) Ústredné úrady dozerajú v odbore svojej pôsobnosti na to, či krajské národné výbory a ich zložky plnia svoje povinnosti podľa odseku 2.

Diel 4.

Organizácia krajských národných výborov.

§ 11.

Počet členov.

(1) Krajský národný výbor má

v krajoch do 500.000 obyvateľov 36 členov, v krajoch nad 500.000 do 750.000 obyvateľov 48 členov,

v krajoch nad 750.000 do 1,000.000 obyvateľov 60 členov,

v krajoch nad 1,000.000 obyvateľov 72 členov.

(2) Počet obyvateľov sa zisťuje podľa posledného všeobecného sčítania ľudu, vykonaného za účinnosti tohto zákona; kým bude toto sčítanie vykonané, zisťuje sa počet obyvateľov podľa iného úradného zistenia. V pochybnostiach rozhoduje Ministerstvo vnútra.

§ 12.

Voľby a odvolateľnosť.

(1) Členovia krajského národného výboru sú volení a môžu byť zo svojej funkcie odvolaní.

(2) Podrobnosti o podmienkach i o výkone volebného práva a o vykonávaní volieb a spôsob odvolávania členov upraví zákon.

§ 13.

Zodpovednosť a kontrola.

(1) Členovia krajského národného výboru a členovia jeho zborových výkonných zložiek (§ 16) sú za svoju činnosť zodpovední ľudu a podliehajú jeho kontrole.

(2) Spôsob, akým ľud vykonáva kontrolu a uplatňuje túto zodpovednosť, stanoví zákon.

§ 14.

Rozpustenie.

(1) Krajský národný výbor môže byť rozpustený uznesením vlády, najmä ak neplní svoje úlohy alebo ak ohrožuje jeho činnosť riadny výkon verejnej správy. Rozpustenie krajského národného výboru vyhlási minister vnútra v Úradnom liste.

(2) Nové voľby nech sú vypísané najneskoršie do 2 mesiacov odo dňa uznesenia vlády (odsek 1).

(3) Na prechodný čas, kým sa ujmú funkcie orgány novozvolené, urobí minister vnútra potrebné opatrenia na dočasné vedenie správy.

§ 15.

Plenárne zasadanie.

(1) Krajský národný výbor určuje na svojich plenárnych zasadaniach smer činnosti a politiku krajského národného výboru. V rámci jeho uznesení vykonávajú krajskú správu (§ 8) jeho výkonné zložky (§ 16).

(2) Krajskému národnému výboru je vyhradené v plenárnom zasadaní:

a) schvaľovať v rámci jednotného hospodárskeho plánu krajský plán a kontrolovať jeho vykonávanie,

b) vydávať v rámci smerníc a pokynov vyšších orgánov smernice pre činnosť výkonných zložiek, prijímať správy o ich činnosti, kontrolovať ich činnosť a dávať im pokyny a podnety,

c) voliť a odvolávať svojho predsedu, jeho námestníkov a referentov a zriaďovať a zrušovať komisie,

d) uznášať sa na svojom rozpočte a na účtovných závierkach svojho hospodárenia,

e) rozhodovať o veciach, ktoré sú mimoriadnej hospodárskej dôležitosti,

f) rozhodovať o veciach, vyhradených osobitnými predpismi rozhodnutiu plenárneho zasadania.

(3) Krajský národný výbor môže v plenárnom zasadaní rozhodnúť o ktorejkoľvek veci krajskej správy.

§ 16.

Výkonné zložky.

Výkonné zložky krajského národného výboru sú:

a) rada,

b) predseda (jeho námestníci),

c) referenti,

d) komisie.

§ 17.

Rada.

(1) Členmi rady sú predseda, jeho námestníci a referenti.

(2) Rada vykonáva uznesenie plenárneho zasadania krajského národného výboru. Prislúcha jej vedenie a správa všetkých vecí prináležiacich do pôsobnosti krajského národného výboru, pokiaľ nie sú vyhradené plenárnemu zasadaniu alebo predsedovi krajského národného výboru.

(3) Rada vykonáva svoju pôsobnosť podľa odseku 2 zásadne prostredníctvom referentov. V zbore jej prislúcha

a) rokovať predbežne o veciach, o ktorých má rokovať krajský národný výbor v plenárnom zasadaní,

b) rokovať o veciach politickej povahy, pokiaľ to neprislúcha plenárnemu zasadaniu,

c) uznášať sa na návrhu krajského plánu a predkladať ho plenárnemu zasadaniu na schválenie,

d) prejednávať pravidelne správy o plnení hospodárskeho plánu,

e) rozhodovať o veciach, vyhradených osobitnými predpismi rozhodnutiu rady.

(4) Rada je oprávnená rozhodnúť o ktorejkoľvek veci, o ktorej inak rozhodujú referenti alebo komisie.

(5) Rada môže v čase, keď krajský národný výbor nezasadá, zriaďovať komisie, je však povinná požiadať najbližšie plenárne zasadanie o dodatočné schválenie.

(6) Rada kontroluje činnosť jednotlivých komisií a referátov a jednotliví jej členovia, ako aj predsedovia komisií sú povinní podávať jej pravidelne správy o svojej činnosti a o svojich pracovných plánoch; rada môže dávať jednotlivým referentom a komisiám záväzné pokyny.

(7) Rada preskúmava všetky rozhodnutia, ktoré vydal referent alebo ním splnomocnený zamestnanec (§ 19, ods. 4) alebo komisia (§ 23), ak bolo proti nim podané odvolanie. Ak prišla rada k náhľadu, že by sa odvolaniu, ktoré nie je neprípustné, mohlo vyhovieť, môže vyhovieť odvolaciemu návrhu a vybaviť odvolanie, ak sa netýka rozhodnutie v odpor vzaté nikoho iného než odvolateľa. Odvolania, ktoré neboli takto vybavené, musia byť predložené odvolaciemu úradu (§ 25, ods. 1), pokiaľ nie je inak ustanovené, do 3 týždňov po ich podaní.

§ 18.

Predseda.

(1) Predseda krajského národného výboru zastupuje krajský národný výbor a kraj ako zväzok ľudovej správy navonok a predsedá na plenárnych zasadaniach krajského národného výboru a na schôdzkach rady.

(2) V čase, keď rada nezasadá, môže predseda robiť neodkladné opatrenia, na ktoré by inak bolo potrebné uznesenie rady, je však povinný do 8 dní požiadať radu o dodatočné schválenie.

(3) Predseda zjednocuje činnosť jednotlivých referátov a bdie nad vykonávaním smerníc nadriadených orgánov a smerníc, na ktorých sa uznieslo plenárne zasadanie krajského národného výboru.

(4) Ak neurobí referent krajského národného výboru včas opatrenia potrebné na riadne obstaranie prác svojho referátu (§ 19), urobí tieto opatrenia namiesto neho predseda a oznámi to rade na jej najbližšej schôdzke.

(5) Ak je predseda toho názoru, že uznesenie (opatrenie) plenárneho zasadania krajského národného výboru alebo rady alebo komisie alebo rozhodnutie (opatrenie) referenta vybočuje z medzí ich pôsobnosti alebo že odporuje predpisom alebo že je v rozpore so smernicami a pokynmi nadriadených orgánov, je povinný zastaviť výkon tohto uznesenia a oznámiť to, pokiaľ ide o uznesenie (opatrenie) plenárneho zasadania alebo rady, vecne príslušnému ústrednému úradu a Ministerstvu vnútra, pokiaľ potom ide o uznesenie (opatrenie) komisie alebo o rozhodnutie (opatrenie) referenta, rade. Dokiaľ o veci nerozhodne vecne príslušný minister (prednosta ústredného úradu), po prípade rada, nesmie byť uznesenie (rozhodnutie, opatrenie) vykonané.

(6) Predseda je služobným predstaveným všetkých zamestnancov krajského národného výboru (§§ 30 a 38). Prideľuje zamestnancov jednotlivým referátom; zamestnancov, ktorí sú určení (vyškolení) pre osobitné úlohy jednotlivých rezortov (zamestnancov pre odborné služby), možno použiť na iné úlohy len so súhlasom príslušného ústredného úradu. Odpadá udeľovanie súhlasu ústredných úradov na použitie zamestnancov krajských národných výborov pre odborné služby na iné úlohy.

(7) Predseda krajského národného výboru má v krajoch do 500.000 obyvateľov jedného námestníka, v krajoch nad 500.000 do 1,000.000 obyvateľov dvoch námestníkov a v krajoch nad 1,000.000 obyvateľov troch námestníkov.

(8) Predseda krajského národného výboru je za výkon svojho úradu zodpovedný plenárnemu zasadaniu i rade, ktorej je podriadený. Je povinný spravovať sa príkazmi a pokynmi ministra vnútra.

Referenti.

§ 19.

(1) Práce krajského národného výboru sa obstarávajú v referátoch. Na čele každého referátu je volený referent.

(2) Rada určuje spôsob vzájomného zastupovania referentov. Ak nemôže niektorý z referentov vykonávať funkciu alebo ak sa uprázdni miesto referenta, poverí rada niektorého iného člena krajského národného výboru dočasnou správou referátu. Člen krajského národného výboru, poverený správou referátu, má práva a povinnosti referenta.

(3) Vláda vydá nariadením predpisy o rozsahu činnosti jednotlivých referátov, pričom môže podrobnejšiu úpravu zveriť všeobecným právnym predpisom, vydaným vecne príslušným ústredným úradom po dohode s Ministerstvom vnútra.

(4) Pokiaľ sa rada neuzniesla inak, prislúcha referentovi právo rozhodovať a robiť opatrenia v rozsahu činnosti referátu v mene rady. Referent môže so súhlasom rady splnomocniť pridelených zamestnancov, aby rozhodovali a robili opatrenia z jeho rozkazu.

(5) Referent je za výkon svojho úradu zodpovedný plenárnemu zasadaniu i rade, ktorej je podriadený. Je povinný spravovať sa rozkazmi a pokynmi vecne príslušných ústredných úradov.

§ 20.

(1) Bezprostredným služobným predstaveným zamestnancov, pridelených referátu, je referent.

(2) Rada ustanoví pre každý referát zo zamestnancov, pridelených tomuto referátu, prednostu referátu. Jeho ustanovenie vyžaduje potvrdenie ministra vnútra, udelené po dohode s vecne príslušnými ministrami.

(3) Ostatní pridelení zamestnanci sú podriadení prednostovi referátu.

§ 21.

Krajské veliteľstvo národnej bezpečnosti.

(1) Na obstarávanie úloh národnej bezpečnosti sa zriaďuje v rámci bezpečnostného referátu krajského národného výboru krajské veliteľstvo národnej bezpečnosti. Ministerstvo vnútra pridelí tomuto veliteľstvu potrebný počet zamestnancov z príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a zo zamestnancov, obstarávajúcich úlohy národnej bezpečnosti.

(2) Organizáciu a činnosť krajského veliteľstva národnej bezpečnosti upraví Ministerstvo vnútra. Pritom môže určiť odchýlky od § 19, ods. 4 a od ustanovení, upravujúcich služobné postavenie pridelených zamestnancov.

Ustanovenie § 21 zákona zo dňa 21. decembra 1948, č. 280 Sb., o krajskom zriadení, neplatí pre Krajský národný výbor Pražského kraja.

§ 22.

Krajský tajomník.

(1) Rada ustanoví zo zamestnancov, pridelených krajskému národnému výboru, krajského tajomníka. Jeho ustanovenie vyžaduje potvrdenie ministra vnútra.

(2) Prednostovia referátov a ostatní zamestnanci krajského národného výboru sú podriadení krajskému tajomníkovi.

(3) Krajský tajomník je pomocníkom predsedu krajského národného výboru pri výkone jeho pôsobnosti podľa § 18, ods. 2 až 5, a jeho výkonným orgánom a zastupuje ho v jeho funkcii služobného predstaveného zamestnancov krajského národného výboru.

(4) Krajský tajomník je povinný zúčastniť sa na plenárnych zasadaniach a schôdzkach rady; na schôdzkach rady má poradný hlas.

§ 23.

Komisie.

Komisie krajského národného výboru majú spravidla funkciu poradnú. Rada ich však môže poveriť, aby v rozsahu, ktorý určí, rozhodovali v jej mene.

§ 24.

Konanie.

Dokiaľ nebude vydaný zákon, upravujúci všeobecne zásady konania pred národnými výbormi, platí pre konanie, ktoré vykonáva krajský národný výbor, pokiaľ osobitnými predpismi nie je alebo nebude ustanovené inak, vládne nariadenie zo dňa 13. januára 1928, č. 8 Sb., o konaní vo veciach náležiacich do pôsobnosti politických úradov (o správnom konaní).

§ 25.

Odvolanie.

(1) Pokiaľ opravný prostriedok nie je vylúčený, možno sa odvolať z rozhodnutí, opatrení a nálezov krajského národného výboru na príslušný ústredný úrad.

(2) Z rozhodnutí krajského národného výboru ako odvolacej stolice nie je ďalšie odvolanie prípustné.

Zásady rokovania krajského národného výboru a jeho zborových výkonných zložiek.

§ 26.

(1) Predseda zvoláva členov krajského národného výboru najmenej dvakrát do roka na plenárne zasadania.

(2) Plenárne zasadanie musí byť zvolané, ak sa uznesie na tom rada alebo ak žiada o to aspoň jedna štvrtina členov krajského národného výboru a uvedie predmet rokovania. Schôdzky rady sa konajú podľa potreby.

(3) Zaujatí členovia nesmú byť prítomní na schôdzkach; podrobnosti určia zpravovacie poriadky (§ 28, ods. 1).

(4) Plenárne zasadania krajského národného výboru sú spravidla verejné; schôdzky rady a schôdzky komisií sú spravidla neverejné.

(5) Predseda vedie schôdzku a stará sa o zachovanie pokoja a poriadku pri rokovaní a o jeho nerušený priebeh.

§ 27.

(1) Plenárne zasadanie krajského národného výboru alebo rada sú schopné sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov. Ak sa nezídu členovia tak, aby boli schopní sa uznášať, zvolá ich predseda znova na prerokovanie toho istého programu. Po tomto druhom zvolaní sú plenárne zasadanie alebo rada schopné sa uznášať za prítomnosti najmenej jednej tretiny členov.

(2) Pre platnosť uznesenia sa vyžaduje, aby sa pre návrh vyslovilo viac členov než proti nemu. Pri rovnosti hlasov sa považuje návrh za prijatý, ak hlasoval preň predseda.

(3) Spravovacie poriadky určia najmenší počet kladných hlasov, potrebných pre prijatie návrhu; môžu tiež pre niektoré druhy uznesení určiť vyššiu väčšinu.

§ 28.

(1) Spravovacie poriadky pre plenárne zasadania krajského národného výboru a jeho zborových výkonných zložiek vydá minister vnútra nariadením. Podrobnejšie predpisy o rokovaní môže vydať krajský národný výbor.

(2) Všeobecné zásady pre zloženie komisií ustanoví a všeobecné predpisy pre vonkajší styk i pre vnútorné úradovanie krajských národných výborov, najmä tiež kancelársky poriadok, vydá Ministerstvo vnútra. Osobitné predpisy o zložení jednotlivých komisií a osobitné predpisy pre vnútorné úradovanie jednotlivých referátov z hľadiska odborných potrieb môžu vydať vecne príslušné ústredné úrady po dohode s Ministerstvom vnútra.

§ 29.

Poukazovacie právo a účtovná a pokladničná služba.

(1) Predpisy o výkone poukazovacieho práva a o organizácii účtovnej a pokladničnej služby vydá pre krajské národné výbory nariadením minister financií po dohode s ministrom vnútra. Dokiaľ tieto predpisy nebudú vydané, platia primerane predpisy pre úrady II. stolice, na Slovensku predpisy pre povereníctva.

(2) Ustanovenie § 11, ods. 2, zákona zo dňa 20. marca 1919, č. 175 Sb., o zriadení a pôsobnosti Najvyššieho účtovného kontrolného úradu zostáva nedotknuté.

§ 30.

Osobné vybavenie.

(1) Krajským národným výborom pridelí v rámci schválenej systematizácie služobných miest Ministerstvo vnútra potrebný počet zamestnancov z osobného stavu svojho rezortu a príslušné ministerstvá po dohode s Ministerstvom vnútra tiež potrebný počet štátnych zamestnancov pre odborné služby. Ministerstvo vnútra prevezme po dohode s príslušným ministerstvom do svojho osobného stavu potrebný počet ostatných zamestnancov tých úradov a orgánov, ktorých pôsobnosť prejde na krajské národné výbory.

(2) Odborní zamestnanci môžu byť pridelení dočasne pre obvod niekoľkých krajských národných výborov určitému krajskému národnému výboru. Tento obvod určí príslušné ministerstvo po dohode s Ministerstvom vnútra.

(3) Krajské národné výbory sú osobnými úradmi štátnych zamestnancov, pridelených krajským národným výborom, okresným národným výborom a národným výborom, vykonávajúcim pôsobnosť okresných národných výborov. Ústredným úradom týchto zamestnancov je príslušný odborný ústredný úrad, ktorý robí opatrenia a rozhoduje o ich osobných veciach po vypočutí krajského národného výboru.

(4) Podrobnosti, ako aj odchýlky ustanoví vláda nariadením.

§ 31.

Spoločná správa.

(1) Krajské národné výbory sa môžu súhlasným uznesením svojich plenárnych zasadaní združiť pre spoločnú správu svojich jednotlivých vecí. Uznesenie vyžaduje schválenie vecne príslušného ústredného úradu, udelené po dohode s Ministerstvom vnútra.

(2) Krajské národné výbory môžu byť rozhodnutím vlády združené pre spoločnú správu niektorých svojich vecí.

Diel 5.

Prechodné ustanovenia o hospodárení krajských národných výborov a o zamestnancoch krajov.

§ 32.

(1) Hospodárenie krajských národných výborov upraví zákon.

(3) V hospodársko-správnych a účtovných veciach krajského veliteľstva národnej bezpečnosti platia predpisy, vydané pre Zbor národnej bezpečnosti.

§ 33.

Vláda určí, aké sumy štátneho rozpočtu, určené na rok 1949 pre zemské národné výbory, na Slovensku pre povereníctva, pripadnú jednotlivým krajským národným výborom.

§ 34.

Hospodárstvo krajov ako zväzkov ľudovej správy povedú v roku 1949 krajské národné výbory podľa rozpočtov, ktoré pre ne určí Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií. Tieto rozpočty sa nevyhlasujú.

§ 35.

Minister vnútra pridelí po dohode s ministrom financií v rámci štátneho rozpočtu na rok 1949 krajom štátne príspevky, ktorými bude zabezpečené potrebné hospodárenie krajov.

§ 36.

Do krajských rozpočtov na rok 1949 sa nezaradia štátne prídely, určené na príspevky nižším zväzkom ľudovej správy. Sumy, určené na prídely zemiam na poskytovanie zemských príspevkov finančne slabým okresom a obciam, rozdelí v roku 1949 okresom a obciam na ten istý cieľ Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií.

§ 37.

Krajské národné výbory v Prahe a v Brne zostavia účty o hospodárení zemí v roku 1948 a predložia ich vláde na schválenie namiesto príslušných zemských národných výborov. Ďalšie prerokovanie týchto účtov podľa doterajších predpisov odpadá.

§ 38.

(1) Až do novej zákonnej úpravy právnych pomerov zamestnancov zväzkov ľudovej správy prislúcha rade krajského národného výboru uznášať sa o tom, či ku správe osobitných krajských zariadení, ústavov, podnikov a pod. treba ustanoviť zamestnancov a ktoré služobné miesta a s ktorými platmi majú byť na trovy kraja systemizované. Služobné a platové pomery zamestnancov kraja upravuje rada krajského národného výboru. Služobné a platové práva z tejto úpravy vyplývajúce nesmú presahovať mieru jednotlivých druhov služobných a platových práv a nárokov štátnych zamestnancov rovnakej alebo rovnocennej kategórie a rovnakých služobných, ako aj rodinných pomerov.

(2) Uznesenia podľa predchádzajúceho odseku vyžadujú pre svoju platnosť schválenie Ministerstva vnútra, udelené po dohode s Ministerstvom financií.

(3) Ustanoviť zamestnanca na správu osobitných krajských zariadení a udeliť mu systemizované služobné miesto (odsek 1) patrí krajskému národnému výboru.

Diel 6.

Likvidácia zemí a zemských národných výborov.

§ 39.

Majetok zemí.

(1) Zem Česká a Moravskosliezska ako zväzky ľudovej správy zanikajú uplynutím dňa 31. decembra 1948.

(2) Majetok a fondy každej z oboch zemí tvoria odo dňa 1. januára 1949 zvyškovú podstatu ako právnickú osobu verejného práva, ktorú spravuje a podľa ustanovenia odseku 3 zlikviduje Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií. Vykonanie niektorých likvidačných úkonov môžu tieto ministerstvá zveriť jednotlivým krajským národným výborom. Bežnú správu jednotlivých častí zvyškových podstát zveria zatiaľ spravidla tomu krajskému národnému výboru, v ktorého obvode leží dotyčný majetok. Krajský národný výbor ho bude spravovať v rámci krajského rozpočtu (§ 34). Ustanovenie § 2, ods. 1, zákona zo dňa 19. júla 1948, č. 185 Sb., o poštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a o organizácií štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti, zostáva nedotknuté.

(3) Ministerstvo vnútra prevedie po dohode s Ministerstvom financií a s vecne príslušnými ministerstvami jednotlivé časti zvyškovej podstaty zásadne na zväzky ľudovej správy. Pred tým vypočuje krajský národný výbor, v ktorého obvode leží dotknutý majetok. Ak sú pre to dôvody hospodárskej účelnosti alebo verejného záujmu, môže byť niektorá časť zvyškovej podstaty prevedená tiež na iný subjekt. Na štát majú byť prevedené:

a) peňažné hotovosti, vklady, kmeňové podiely, podielové listy a cenné papiere,

b) hypotekárne zaistené pohľadávky,

c) pohľadávky z pôžičiek,

d) dlhy z pôžičiek,

e) záväzky z ručenia,

f) majetok, ktorý Česká zem nadobudla podľa zákona zo dňa 10. júla 1947, č. 143 Sb., o prevode vlastníctva majetku hlubockej vetvy Schwartzenbergov na Českú zem.

(4) Skončenie likvidácie podľa odsekov 2 a 3 vyhlási Ministerstvo vnútra v Úradnom liste. Dňom vyhlásenia tohto opatrenia prechádzajú na štát práva a záväzky obidvoch zvyškových podstát, pokiaľ neboli už prv prevedené na štát alebo na iných nadobúdateľov.

(5) Prevod vlastníckeho práva a iných pozemnoknižných práv podľa ustanovení odsekov 3 a 4 zapíšu pozemnoknižné súdy podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra a na návrh Ministerstva techniky priamo na nových nadobúdateľov.

(6) Ministerstvo vnútra určí po dohode s Ministerstvom financií, na ktoré orgány verejnej správy sa prevedie správa jednotlivých samostatných fondov a základín, ktoré boli doteraz v správe zemí.

(7) Opatreniami podľa odsekov 2 až 4 a 6 nie sú dotknuté práva a záväzky tretích osôb.

(8) Právne úkony, písomnosti a úradné úkony, ktoré sú potrebné na vykonanie ustanovení odsekov 1 až 6, sú oslobodené od daní, poplatkov a dávok za úradné úkony vo veciach správnych a od obecnej dávky z prírastku hodnoty nehnuteľností.

§ 40.

Zamestnanecké veci.

(1) Zamestnanci zemí, ktorí budú dňa 31. decembra 1948 zamestnaní v správe (prevádzke) osobitných zemských zariadení (ústavov, podnikov a pod.) stávajú sa dňom 1. januára 1949 zamestnancami príslušnej zvyškovej podstaty so všetkými doterajšími služobnými (pracovnými) a platovými (mzdovými) právami a nárokmi. Pre ich služobné (pracovné) a platové (mzdové) pomery sú smerodajné primerane predpisy doteraz pre nich platné. Dňom, keď dotyčné zemské zariadenie bude podľa § 39, ods. 3 alebo 4, prevedené na nového nadobúdateľa, prejdú do služieb tohto nadobúdateľa. Ich služobné a platové pomery sa upravia primerane podľa zásad vládneho nariadenia zo dňa 7. novembra 1930, č. 163 Sb., o prevzatí zamestnancov samosprávnych korporácií do štátnej služby a o ich zaradení. Pracovné a mzdové pomery prevzatých zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú predpisy o vedení štátnej mzdovej politiky, zostávajú nezmenené. Ustanovenie § 7 zákona č. 185/1948 Sb. a ustanovenie § 23 zákona zo dňa 21. júla 1948, č. 199 Sb., o komunálnych podnikoch, zostávajú nedotknuté.

(2) Odpočivné (zaopatrovacie) platy zamestnancov zemí, ktorí predo dňom 1. januára 1949 vstúpili do výslužby, a zaopatrovacie platy pozostalých po zamestnancoch zemí, ktorí predo dňom 1. januára 1949 zomreli, hradí od toho dňa štát, pokiaľ nepresahujú mieru ustanovenú v § 212, ods. 1 až 3 zákona zo dňa 24. júna 1926, č. 103 Sb., o úprave platových a niektorých služobných pomerov štátnych zamestnancov (platový zákon). Štát hradí od toho dňa, s obmedzením ustanoveným v predchádzajúcej vete, tiež ostatné odpočivné a zaopatrovacie platy, ktoré doteraz uhradzovali zeme; tým však nie sú dotknuté doterajšie záväzky iných subjektov na refundáciu týchto platov. Výška odpočivných a zaopatrovacích platov (starobných, vdovských, sirotských a iných dôchodkov), ktoré uhradzovala Česká zem podľa ustanovenia § 3, ods. 3 zákona č. 143/1947 Sb., zostáva nedotknutá.

§ 41.

Zemská správna komisia.

Minister vnútra rozpustí zemské národné výbory, len čo značná časť ich doterajšej pôsobnosti bude vykonávaná krajskými národnými výbormi alebo inými orgánmi, a vymenuje zemskú správnu komisiu na obstarávanie zostávajúcej správy.

Diel 7.

Dočasná správa.

§ 42.

(1) Na prechodný čas, dokiaľ nezačnú pôsobiť krajské národné výbory, vyšlé z volieb, zriadi sa pre každý kraj dočasný krajský národný výbor.

(2) Počet členov dočasného krajského národného výboru určí minister vnútra.

(3) Členov dočasného krajského národného výboru a ich náhradníkov vymenúva a odvoláva na návrh Ústredného akčného výboru Národného frontu minister vnútra, ktorý tiež poverí jednotlivých členov funkciami.

(4) Dočasný krajský národný výbor vykonáva pôsobnosť krajského národného výboru (§§ 8 a 9) podľa predpisov, pre tento národný výbor platných.

Diel 8.

Prispôsobenie organizácie okresných a miestnych národných výborov.

§ 43.

(1) Vláda upraví nariadením organizáciu okresných a miestnych národných výborov primerane podľa zásad, platných pre krajské národné výbory.

(2) Minister vnútra môže upraviť nariadením na čas, dokiaľ nebudú vydané predpisy o voľbách do okresných a miestnych národných výborov, spôsob, akým sa ustavujú zborové zložky okresných a miestnych národných výborov.

(3) Predpisy o výkone poukazovacieho práva a o organizácii účtovnej a pokladničnej služby vydá pre okresné a miestne národné výbory nariadením minister financií po dohode s ministrom vnútra. Dokiaľ tieto predpisy nebudú vydané, platia doterajšie predpisy. Ustanovenie § 29, ods. 2 platí obdobne.

Diel 9.

Zrušenie obchodných a živnostenských (priemyslových) komôr.

§ 44.

(1) Obchodné a živnostenské (priemyslové) komory (ďalej len „komory“) sa zrušujú uplynutím dňa 31. decembra 1948.

(2) Doterajšia pôsobnosť komôr prechádza na Patentný úrad v Prahe, pokiaľ vláda nariadením neustanoví, že časť tejto pôsobnosti prechádza na iné orgány alebo zaniká.

§ 45.

(1) Majetok a fondy, majetkové práva a záväzky komôr, ako aj ústavy a iné zariadenia komôr tvoria odo dňa 1. januára 1949 zvyškovú podstatu ako právnickú osobu verejného práva, ktorú spravuje a podľa odseku 3 zlikviduje Ministerstvo vnútorného obchodu po dohode s Ministerstvom financií. Vykonanie niektorých likvidačných úkonov, ako aj bežnú správu jednotlivých častí zvyškovej podstaty môžu tieto ministerstvá zveriť jednotlivým krajským národným výborom.

(2) Ministerstvo vnútorného obchodu prevedie po dohode s Ministerstvom financií a s vecne príslušnými ministerstvami jednotlivé časti zvyškovej podstaty na kraje alebo na iný zväzok ľudovej správy alebo na štát alebo na iný subjekt, na ktorý prenesie vláda nariadením podľa § 44, ods. 2, časť doterajšej pôsobnosti komôr.

(3) Skončenie likvidácie podľa odsekov 1 a 2 vyhlási Ministerstvo vnútorného obchodu v Úradnom liste. Dňom tohto vyhlásenia prechádzajú na štát práva a záväzky zvyškovej podstaty komôr, ktoré neboli prevedené na kraje ani na iné subjekty.

(4) Prevod vlastníckeho práva a iných pozemnoknižných práv podľa ustanovení odsekov 2 a 3 zapíšu pozemnoknižné súdy podľa rozhodnutia Ministerstva vnútorného obchodu a na návrh Ministerstva techniky priamo na nových nadobúdateľov.

(5) Opatreniami podľa odsekov 1 až 3 nie sú dotknuté práva a záväzky tretích osôb.

(6) Právne úkony, písomnosti a úradné úkony, ktorých je treba na vykonanie ustanovení odsekov 1 až 4, sú oslobodené od daní, poplatkov a dávok za úradné úkony vo veciach správnych a od obecnej dávky z prírastku hodnoty nehnuteľností.

§ 46.

(1) Zamestnanci komôr stávajú sa dňom 1. januára 1949 zamestnancami zvyškovej podstaty (§ 45, ods. 1). Ich služobné (pracovné) a platové (mzdové) pomery zostávajú nezmenené a sú smerodajné primerane predpisy doteraz pre nich platné.

(2) Zamestnanci komôr, ktorí budú prevzatí do služieb štátnych, budú zaradení do príslušných kategórií štátnych zamestnancov, pričom sa im plne započíta služobný čas, strávený v komorách, a to odo dňa začiatku ich penzijného poistenia (zaopatrenia) v tomto služobnom pomere. Iná predchádzajúca služba bude zhodnotená primerane podľa zásad, určených v § 4, ods. 4 zákona zo dňa 19. marca 1947, č. 48 Sb., o organizácii starostlivosti o mládež. Zaradenie týchto zamestnancov vykoná príslušný ústredný úrad podľa platných predpisov po dohode s ministerstvami vnútra a financií.

(3) Právne pomery zamestnancov, ktorí nebudú prevzatí do štátnych služieb, upraví vláda nariadením.

(4) Odpočivné (zaopatrovacie) platy zamestnancov komôr, ktorí predo dňom vyhlásenia skončenia likvidácie komôr (§ 45, ods. 3) vstúpili do výslužby, a zaopatrovacie platy pozostalých po zamestnancoch komôr, ktorí pred týmto dňom zomreli, hradí, začínajúc týmto dňom, štát, pokiaľ sú doteraz vyplácané z prostriedkov penzijných komorných fondov, zriadených podľa § 21, ods. 2 zákona zo dňa 29. júna 1868, č. 85 r. z., o organizácii obchodných a živnostenských komôr, alebo podľa zák. čl. VI/1868, a pokiaľ nepresahujú mieru, určenú v § 212, ods. 1 až 3 platového zákona.

(5) Štát hradí, začínajúc dňom vyhlásenia skončenia likvidácie komôr (§ 45, ods. 3), tiež doplnenie odpočivných a zaopatrovacích platov, ktoré sú doteraz vyplácané z osobitných príplatkových (nadlepšovacích) komorných fondov, pokiaľ v každom jednotlivom prípade súčet doplnenia a dôchodku, vyplácaného podľa zákona zo dňa 15. apríla 1948, č. 99 Sb., o národnom poistení, nepresiahne mieru, určenú v § 212, ods. 1 až 3 platového zákona.


Diel 10.

Záverečné ustanovenia.

§ 47.

Opatrenia na prípravu krajského zriadenia, vykonané pred účinnosťou tohto zákona, pokiaľ sú v zhode s jeho ustanoveniami, platia za opatrenia urobené podľa tohto zákona.

§ 48.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.

S výhradou ustanovenia odseku 2, zaniká 1. februára 1949 dočasne odchylná miestna príslušnosť krajských národných výborov podľa § 4, ods. 2 zák. č. 280/1948 Sb.


Gottwald v. r.

Dr. John v. r.

Zápotocký v. r.

Široký v. r.

Kopecký v. r.

Fierlinger v. r.

Kliment v. r.

Dr. Ševčík v. r.

Ďuriš v. r.

Dr. Clementis v. r.

Krajčír v. r.

arm. gen. Svoboda v. r.

Petr v. r.

Dr. Gregor v. r.

Dr. Ing. Šlechta v. r.

Nosek v. r.

Dr. Neuman v. r.

Dr. Dolanský v. r.

Erban v. r.

Dr. Nejedlý v. r.

Plojhar v. r.

Dr. Čepička v. r.

Ing. Jankovcová v. r.

Dr. Šrobár v. r.


Príloha k § 2 ods. 2 zákona č. 289/1948 Sb.

Územný popis krajov.

Územie jednotlivých okresov sa upravuje tak, ako je ustanovené v časti I prílohy nariadenia č. 3/1949 Sb.

Hranice krajov a okresov, určené týmto zákonom a vládnym nariadením č. 3/1949 Sb., o územnej organizácii okresov v českých zemiach, sa upravujú tak, ako je určené v prílohe k nariadeniu č. 119/1950 Sb.

1. Pražský kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Prahe.

Územie kraja tvoria:

A. Štatutárne mesto Praha.
B. Celé okresy: Benešov, Beroun, Brandýs nad Labem, Český Brod, Hořovice, Jílové, Kladno, Kralupy nad Vltavou, Mělník, Mladá Boleslav,Nymburk,Praha-okolie-juh,Praha-okolie-sever,Příbram,Rakovník,Říčany,Slaný aVlašim.
C. Časti území delených okresov, ktorých sídlo zostáva na území Pražského kraja, a to:
Z okresu Sedlčany všetky obce súdneho okresu Votice:
obce súdneho okresu Sedlec, vynímajúc:Borotín, Modlíkov, Nadějkov, Nosetín, Orlov,Petříkovice,Pohoří,Starcova Lhota aSvoříž
a vynímajúc tieto osady obce Jetřichovice:Alenina Lhota, Cunkov, Javoří aOunuz;
obce súdneho okresu Sedlčany, vynímajúc:Kosobudy a Obděnicea vynímajúc osadu Přední Chlum z obce Podmoky.
Z okresu Poděbrady obce súdneho okresu Městec Králové vynímajúc obec Skochovice;
všetky obce súdneho okresu Poděbrady.
Z okresu Kolín obce súdneho okresu Kolín,vynímajúc obce Kojice a Vinařice;
všetky obce súdneho okresu Kouřim.
Z okresu Kutná Hora obce súdneho okresu Kutná Hora, vynímajúc:Bernardov, Pucheř a Třebešice;
obce súdneho okresu Uhlířské Janovicevynímajúc obec Chabeřice.
D. Časti území delených okresov, ktorých sídlo je mimo územia Pražského kraja, a to: Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Tábor obce súdneho okresu Mladá Vožice, vynímajúc: Domamyšl, Hlasivo, Pohnánec, Pohnání, Pojbuky, Radostovice,Rodná,Smilovy Hory,Velký Ježov aZadní Střítež.České Budějovice
Z okresu Písek tieto obce súdneho okresu Mirovice: Těchnice a Zbenice.
Z okresu Blatná tieto obce súdneho okresu Březnice: Horní Láz, Hořejany, Ostrov,Tochovice aVrančice.Plzeň
Z okresu Rokycany tieto obce súdneho okresu Zbiroh:Jivina, Kařízek, Kvaň,Olešná aZaječov.
Z okresu Podbořany tieto obce súdneho okresu Jesenice: Hořesedly, Kolešovice, Pšovlky,Řeřichy aVáclavy.Karlovy Vary
Z okresu Louny tieto obce súdneho okresu Louny: Kozojedy, Pochvalov, Smilovice,Třeboc aZichovec.Ústí nad Labem
Z okresu Dubá tieto obce súdneho okresu Štětí:Liběchov, Tupadly a Želízy;
obec Sitné (súdny okres Dubá). Liberec
Z okresu Mnichovo Hradiště obec Bradlec (súdny okres Mnichovo Hradiště).
Z okresu Ledeč nad Sázavou tieto obce súdneho okresu Dolní Kralovice: Borovnice, Čechtice, Horní Lhota,Chmelná, Jeníkov, Kuňovice, Miřetice,Mnichovice,Nakvasovice,Otročice,Pravonín aTisek.Jihlava

2. Českobudějovický kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Českých Budějoviciach.

Územie kraja tvoria:

A. Celé okresy: České Budějovice, Český Krumlov, Milevsko, Kaplice,Prachatice,Třeboň aTýn nad Vltavou.
B. Časti území delených okresov, ktorých sídlo zostáva na území Českobudějovického kraja, a to:
Z okresu Strakonice všetky obce súdneho okresu Strakonice;
všetky obce súdneho okresu Volyně.
Z okresu Písek všetky obce súdneho okresu Písek;
všetky obce súdneho okresu Vodňany;
obce súdneho okresu Mirovice, vynímajúc obce Těchnice a Zbenice.
Z okresu Tábor obce súdneho okresu Tábor, vynímajúc obec Vlčeves;
tieto obce súdneho okresu Mladá Vožice: Hlasivo, Pohnánec a Pohnání;
obce súdneho okresu Soběslav, vynímajúc:Mlýny, Psárov, Tříklasovice a Vícemil.
Z okresu Jindřichův Hradec obce súdneho okresu Jindřichův Hradec,
vynímajúc obce Najdek, Okrouhlá Radouň a Záhradky;
obce súdneho okresu Nová Bystřice, vynímajúc: Dobrotín, Kebharec, Košťálkov, Kuní, Návary, Peršláček, Pomezí,Rajchéřov,Romava,Staré Hutě,Staré Město aVitíněves.
C. Časti území delených okresov, ktorých sídlo je mimo územia Českobudějovického kraja, a to: Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Sušice obec Filipova Huť (súdny okres Hartmanice); Plzeň
tieto obce súdneho okresu Kašperské Hory:Horská Kvilda, Javorník, Nicov aStachy.
Z okresu Blatná obec Plíškovice (súdny okres Březnice).
Z okresu Sedlčany tieto obce súdneho okresu Sedlčany: Kosobudy a Obděnicea osada Přední Chlum z obce Podmoky;Praha
tieto obce súdneho okresu Sedlec:Borotín, Modlíkov, Nadějkov, Nosetín, Orlov,Petříkovice,Pohoří,Starcova Lhota aSvoříž
a tieto osady obce Jetřichovice:Alenina Lhota, Cunkov, Javoří aOunuz.
Z okresu Dačice tieto obce súdneho okresu Telč: Česká Olešná, Palupín a Popelín.Jihlava

3. Plzeňský kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Plzni.

Územie kraja tvoria:

A. Štatutárne mesto Plzeň.
B. Celé okresy: Domažlice, Horšovský Týn, Klatovy, Plzeň-okolie,Přeštice,Stříbro aTachov.
C. Časti území delených okresov, ktorých sídlo zostáva na území Plzeňského kraja, a to:
Z okresu Kralovice všetky obce súdneho okresu Kralovice;
obce súdneho okresu Manětín, vynímajúc:Bezvěrov, Krašov, Luková, Mezí,Potok,Služetín aVlkošov.
Z okresu Rokycany všetky obce súdneho okresu Rokycany;
obce súdneho okresu Zbiroh, vynímajúc:Jivina, Kařízek, Kvaň,Olešná aZaječov.
Z okresu Blatná všetky obce súdneho okresu Blatná;
obce súdneho okresu Březnice, vynímajúc: Horní Láz, Hořejany, Ostrov, Plíškovice,Tochovice aVrančice.
Z okresu Sušice všetky obce súdneho okresu Sušice;
obce súdneho okresu Kašperské Hory, vynímajúc: Horská Kvilda, Javorník, Nicov aStachy;
obce súdneho okresu Hartmanice,vynímajúc obec Filipova Huť.
D. Časti území delených okresov, ktorých sídlo je mimo územia Plzeňského kraja, a to: Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Planá tieto obce súdneho okresu Planá: Bezděkov, Damnov, Jemnice, Klíčov, Kočov, Kumpolec,Lhota,Pavlovice,Třebel,Vížka aZáhoří;Karlovy Vary
obce súdneho okresu Bezdružice, vynímajúc:Dolní Jamné,Hanov, Chudeč, Kořen, Lestkov,Stan,Vysoké Jamné aŽernovník.
Z okresu Podbořany tieto obce súdneho okresu Jesenice: Nová Ves, Přehořov, Vysoká Libyně,Zdeslav aŽihle.Karlovy Vary
Z okresu Strakonice všetky obce súdneho okresu Horažďovice. České Budějovice

4. Karlovarský kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Karlových Varoch.

Územie kraja tvoria:

A. Celé okresy: Aš, Cheb, Jáchymov, Kadaň, Karlovy Vary, Kraslice, Loket,Mariánské Lázně,Nejdek,Sokolov,Teplá aŽlutice.
B. Časti území delených okresov, ktorých sídlo zostáva na území Karlovarského kraja, a to:
Z okresu Vejprty všetky obce súdneho okresu Vejprty;
obce súdneho okresu Přísečnice, vynímajúc:Sobětice, Třebíška,Úbočí aVolyně.
Z okresu Podbořany všetky obce súdneho okresu Podbořany;
obce súdneho okresu Jesenice, vynímajúc: Hořesedly, Kolešovice, Nová Ves, Přehořov, Pšovlky, Řeřichy,Václavy,Vysoká Libyně,Zdeslav aŽihle.
Z okresu Planá tieto obce súdneho okresuBezdružice:Dolní Jamné,Hanov, Chudeč, Kořen, Lestkov,Stan,Vysoké Jamné aŽernovník.
obce súdneho okresu Planá, vynímajúc:Bezděkov, Damnov, Jemnice, Klíčov, Kočov, Kumpolec,Lhota,Pavlovice,Třebel,Vížka aZáhoří.
C. Časť územia deleného okresu, ktorého sídlo je mimo územia Karlovarského kraja, a to: Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Kralovice tieto obce súdneho okresu Manětín: Bezvěrov, Krašov, Luková, Mezí,Potok,Služetín aVlkošov.Plzeň

5. Ústecký kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Ústí nad Labem.

Územie kraja tvoria:

A. Celé okresy: Bílina, Duchcov,Chomutov,Most,Roudnice nad Labem, Teplice, Ústí nad Labem a Žatec.
B. Časti území delených okresov, ktorých sídlo zostáva na území Ústeckého kraja, a to:
Z okresu Děčín všetky obce súdneho okresu Děčín;
všetky obce súdneho okresu Benešov nad Ploučnicí;
tieto obce súdneho okresu Česká Kamenice: Markvartice, Nová Oleška a Stará Oleška.
Z okresu Litoměřice všetky obce súdneho okresu Lovosice;
všetky obce súdneho okresu Litoměřice;
obce súdneho okresu Úštěk, vynímajúc:Heřmanice, Stvolínecké Petrovice a Veľká Javorská.
Z okresu Louny obce súdneho okresu Louny, vynímajúc:
Kozojedy,
Smilovice,
Pochvalov,
Třeboc a
Zichovec.
C. Časti území delených okresov, ktorých sídlo je mimo územia Ústeckého kraja, a to: Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Dubá obce súdneho okresu Štětí, vynímajúc: Liběchov, Tupadly a Želízy.Liberec
Z okresu Vejprty tieto obce súdneho okresu Přísečnice: Sobětice, Třebíška,Úbočí aVolyně.Karlovy Vary

6. Liberecký kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Liberci.

Územie kraja tvoria:

A. Štatutárne mesto Liberec.
B. Celé okresy: Česká Lípa, Frýdlant, Jablonec nad Nisou, Jablonné v Podještědí, Jilemnice, Liberec-okolie,Rumburk,Semily,Šluknov,Turnov aVarnsdorf.
C. Časti území delených okresov, ktorých sídlo zostáva na území Libereckého kraja, a to:
Z okresu Mnichovo obce súdneho okresu Hradiště Mnichovo Hradiště, vynímajúc obec Bradlec;
všetky obce súdneho okresu Bělá pod Bezdězem.
Z okresu Dubá obce súdneho okresu Dubá,
vynímajúc obec Sitné.
D. Časti území delených okresov, ktorých sídlo je mimo územia Libereckého kraja, a to:Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Jičín všetky obce súdneho okresu Sobotka. Hradec Králové
Z okresu Litoměřice tieto obce súdneho okresu Úštěk: Heřmanice, Stvolínecké Petrovice a Velká Javorská.Ústí nad Labem
Z okresu Děčín obce súdneho okresu Česká Kamenice, vynímajúc:Markvartice, Nová Oleška a Stará Oleška.

7. Hradecký kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Hradci Králové.

Územie kraja tvoria:

A. Celé okresy: Broumov, Dobruška, Dvůr Králové nad Labem, Hořice, Hradec Králové, Jaroměř, Náchod,Nová Paka,Nové Město nad Metují,Trutnov,Vrchlabí aŽamberk.
B. Časti území delených okresov, ktorých sídlo zostáva na území Hradeckého kraja, a to:
Z okresu Rychnov nad Kněžnou všetky obce súdneho okresu Rychnov nad Kněžnou;
obce súdneho okresu Kostelec nad Orlicí, vynímajúc:Koldín, Seč, Sudslava aVelká Skrovnice.
Z okresu Nový obce súdneho okresu Chlumec nad Cidlinou, vynímajúc: Bílé Vchynice,Hlavečník, Chýšť, Kolesa, Komárov, Labské Chrčice, Malé Výkleky,Přepychy,Strašov,Tetov,Újezd aVápno;
Bydžov všetky obce súdneho okresu Nový Bydžov.
Z okresu Jičín všetky obce súdneho okresu Libáň;
všetky obce súdneho okresu Jičín.
C. Časti území delených okresov, ktorých sídlo je mimo územia Hradeckého kraja, a to: Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Pardubice tieto obce súdneho okresu Pardubice: Hubenice, Osice, Osičky,Polizy aTrávnik.Pardubice
Z okresu Poděbrady obec Skochovice (súdny okres Městec Králové).Praha

8. Pardubický kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Pardubiciach.

Územie kraja tvoria:

A. Celé okresy: Chrudim, Lanškroun,Ústí nad Orlicí aVysoké Mýto.
B. Časti území delených okresov, ktorých sídlo zostáva na území Pardubického kraja, a to:
Z okresu Litomyšl obce súdneho okresu Litomyšl, vynímajúc:Dětřichov, Kamenná Horka, Koclířov, Mikuleč,Opatov aOpatovec.
Z okresu Polička obce súdneho okresu Polička, vynímajúc: Banín, Bělá, Brněnec, Česká Dlouhá, Česká Radiměř,Chrastavec,Lavičné aVítějeves.
Z okresu Chotěboř tieto obce súdneho okresu Přibyslav:Borová, Peršíkov, Radostín,Vojnův Městec aŽelezné Horky;
všetky obce súdneho okresu Chotěboř.
Z okresu Čáslav obce súdneho okresu Habry, vynímajúc:Dobrnice, Kunemil, Leština, Lučice, Malčín, Pohleď,Radostín,Smrdov,Skuhrov,Štěpánov aVrbice;
obce súdneho okresu Čáslav,vynímajúc obce Hlohov a Hostkovice.
Z okresu Pardubice všetky obce súdneho okresu Přelouč;
obce súdneho okresu Pardubice, vynímajúc:Hubenice, Osice, Osičky,Polizy aTrávník;
všetky obce súdneho okresu Holice.
C. Časti území delených okresov, ktorých sídlo je mimo územia Pardubického kraja: Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Zábřeh obec Lubník (súdny okres Zábřeh). Olomouc
Z okresu Nové Město na Moravě tieto obce súdneho okresu Nové Město na Moravě:
Borovnice,
Herálec,
Javorek,
Jimramov,
Jimramovské Pavlovice,
Krásné,
Líšná,
Moravská Svratka,
Nový Jimramov,
Podlesí a
Spělkov
Jihlava
a osada Moravská Cikánka z obce Moravské Křižánky;
osada Kocanda z obce Cikháj (súdny okres Žďár).
Z okresu Kutná Hora tieto obce súdneho okresu Kutná Hora:
Bernardov, Pucheř a Třebešice.
Praha
Z okresu Kolín tieto obce súdneho okresu Kolín:
Kojice a Vinařice.
Z okresu Nový Bydžovtieto obce súdneho okresu Chlumec nad Cidlinou:
Bílé Vchynice,Hlavečník, Chýšť, Kolesa, Komárov, Labské Chrčice, Malé Výkleky,Přepychy,Strašov,Tetov,Újezd aVápno.
Hradec Králové
Z okresu Rychnov nad Kněžnou tieto obce súdneho okresu Kostelec nad Orlicí: Koldín, Seč, Sudslava aVelká Skrovnice.

9. Jihlavský kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Jihlave.

Územie kraja tvoria:

A. Celé okresy: Havlíčkův Brod, Humpolec, Jihlava,Kamenice nad Lipou,Moravské Budějovice aPelhřimov.
B. Časti území delených okresov, ktorých sídlo zostáva na území Jihlavského kraja, a to:
Z okresu Ledeč nad Sázavou obce súdneho okresu Dolní Kralovice, vynímajúc:
Borovnice, Čechtice, Horní Lhota,Chmelná, Jeníkov, Kuňovice, Miřetice,Mnichovice,Nakvasovice,Otročice,Pravonín aTisek;
všetky obce súdneho okresu Ledeč nad Sázavou.
Z okresu Nové Město na Moravě obce súdneho okresu Žďár,
vynímajúc osadu Kocanda z obce Cikháj;
obce súdneho okresu Nové Město na Moravě, vynímajúc:Borovnice, Herálec, Javorek, Jimramov, Jimramovské Pavlovice, Krásné,Líšná,Míchov,Moravská Svratka,Nový Jimramov,Podlesí aSpělkov
a vynímajúc osadu Moravská Cikánka z obce Moravské Križánky.
Z okresu Velké Meziříčí všetky obce súdneho okresu Velké Meziříčí;
osada Lhotka z obce Holubí Zhoř (súdny okres Velká Bíteš).
Z okresu Třebíč všetky obce súdneho okresu Třebíč;
tieto obce súdneho okresu Náměšť nad Oslavou:Koněšín, Pozďatín a Studenec.
Z okresu Dačice všetky obce súdneho okresu Slavonice;
všetky obce súdneho okresu Dačice;
obce súdneho okresu Telč, vynímajúc Česká Olešná, Palupín a Popelín.
C. Časti území delených okresov, ktorých sídlo je mimo územia Jihlavského kraja, a to: Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Jindřichův Hradec tieto obce súdneho okresu Nová Bystřice:
Dobrotín,
Kebharec,
Košťálkov,
Kuní,
Návary,
Peršláček,
Pomezí,
Rajchéřov,
Romava,
Staré Hutě,
Staré Město a
Vitíněves;
České Budějovice
tieto obce súdneho okresu Jindřichův Hradec: Najdek, Okrouhlá Radouň a Zahrádky.
Z okresu Tábortieto obce súdneho okresu Soběslav: Mlýny, Tříklasovice a Psárov, Vícemil;
obec Vlčeves (súdny okres Tábor);
tieto obce súdneho okresu Mladá Vožice: Domamyšl, Pojbuky, Radostovice,Rodná,Smilovy Hory,Velký Ježov aZadní Střítež.
Z okresu Kutná Hora obec Chabeřice (súdny okres Uhlířské Janovice).Praha
Z okresu Čáslav tieto obce súdneho okresu Čáslav: Hlohov a Hostkovice;Pardubice
tieto obce súdneho okresu Habry: Dobrnice, Kunemil, Leština, Lučice, Malčín, Pohleď,Radostín,Smrdov,Skuhrov,Štěpánov aVrbice.
Z okresu Chotěboř obce súdneho okresu Přibyslav, vynímajúc:Borová, Peršíkov, Radostín,Vojnův Městec aŽelezné Horky.
Z okresu Moravský Krumlov obce súdneho okresu Hrotovice, vynímajúc: Běhařovice, Dobronice, Dukovany, Heřmanice, Horní Kounice,Křepice, Přeskače, Ratišovice,Rešice,Rouchovany,Skryje,Stupešice,Šemíkovice aTavíkovice.Brno
Z okresu Znojmo tieto obce súdneho okresu Vranov: Oslnovice, Vysočany a Zblovice.

10. Brnenský kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Brne.

Územie kraja tvoria:

A. Štatutárne mesto Brno.
B. Celé okresy: Boskovice, Brno-okolie, Hustopeče, Mikulov,Moravská Třebová aTišnov.
C. Časti územia delených okresov, ktorých sídlo zostáva na území Brnenského kraja, a to:
Z okresu Znojmo všetky obce súdneho okresu Jaroslavice;
všetky obce súdneho okresu Znojmo;
obce súdneho okresu Vranov, vynímajúc:Oslnovice, Vysočany a Zblovice.
Z okresu Moravský Krumlov všetky obce súdneho okresu Moravský Krumlov;
tieto obce súdneho okresuHrotovice:Běhařovice, Dobronice, Dukovany, Heřmanice, Horní Kounice,Křepice, Přeskače, Ratišovice,Rešice,Rouchovany,Skryje,Stupešice,Šemíkovice aTavíkovice.
Z okresu Vyškov obce súdneho okresu Vyškov,vynímajúc obec Ondratice;
všetky obce súdneho okresu Bučovice;
všetky obce súdneho okresu Slavkov u Brna.
D. Časti území delených okresov, ktorých sídlo je mimo územia Brnenského kraja, a to:Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Třebíč obce súdneho okresu Náměšť nad Oslavou, vynímajúc:Koněšín, Pozďatín a Studenec.Jihlava
Z okresu Velké Meziříčí obce súdneho okresu Velká Bíteš, vynímajúc: osadu Lhotka z obce Holubí Zhoř.
Z okresu Nové Město na Moravě všetky obce súdneho okresu Bystřice nad Pernštejnem;
obec Míchov (súdny okres Nové Město na Moravě).
Z okresu Polička tieto obce súdneho okresu Polička: Banín, Bělá, Brněnec, Česká Dlouhá, Česká Radiměř,Chrastavec,Lavičné aVítějeves.Pardubice
Z okresu Litomyšl tieto obce súdneho okresu Litomyšl: Dětrichov, Kamenná Horka, Koclířov, Mikuleč,Opatov aOpatovec.
Z okresu Zábřeh obec Vranová (súdny okres Mohelnice). Olomouc
Z okresu Kroměříž obec Dětkovice (súdny okres Zdounky). Zlín
Z okresu Hodonín všetky obce súdneho okresu Břeclav.

11. Olomoucky kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Olomouci.

Územie kraja tvoria:

A. Štatutárne mesto Olomouc.
B. Celé okresy: Litovel, Olomouc-okolie, Prostějov, Přerov,Rýmařov,Šternberk aŠumperk.
C. Časti území delených okresov, ktorých sídlo zostáva na území Olomouckeho kraja, a to:
Z okresu Zábřeh obce súdneho okresu Mohelnice, vynímajúc obec Vranová;
obce súdneho okresu Zábřeh, vynímajúc obec Lubník;
všetky obce súdneho okresu Šilperk.
Z okresu Jeseník všetky obce súdneho okresu Javorník;
všetky obce súdneho okresu Vidnava;
všetky obce súdneho okresu Jeseník;
obce súdneho okresu Cukmantl, vynímajúc obec Heřmanovice.
Z okresu Bruntál všetky obce súdneho okresu Vrbno;
všetky obce súdneho okresu Bruntál;
tieto obce súdneho okresu Horní Benešov:Leskovec nad Moravicí, Razová a Slezská Harta.
Z okresu Moravský Beroun obce súdneho okresu Dvorce, vynímajúc: Herčivald, Kerhartice, Kunčice a Medlice;
obce súdneho okresu Libavá, vynímajúc:Budišov nad Budišovkou, Guntramovice, Nové Oldřůvky,Staré Oldřůvky aŠumvald.
Z okresu Hranice obce súdneho okresu Hranice, vynímajúc: Babice, Kelč, Luboměř,Malá Lhota aSpálov;
všetky obce súdneho okresu Lipník nad Bečvou.
D. Časti území delených okresov, ktorých sídlo je mimo územia Olomouckeho kraja, a to: Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Vyškov obec Ondratice (súdny okres Vyškov). Brno
Z okresu Holešov tieto obce súdneho okresu Bystřice pod Hostýnem:Bezuchov, Hradčany, Líšná, Nahošovice,Oprostovice aŠišma.Zlín

12. Gottwaldovský kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Zlíne.

Územie kraja tvoria:

A. Celé okresy: Kyjov, Uherský Brod, Uherské Hradiště, Valašské Meziříčí,Vsetín aZlín.
B. Časti území delených okresov, ktorých sídlo zostáva na území Gottwaldovského kraja, a to:
Z okresu Hodonín všetky obce súdneho okresu Strážnice;
všetky obce súdneho okresu Hodonín.
Z okresu Kroměříž všetky obce súdneho okresu Kroměříž;
obce súdneho okresu Zdounky, vynímajúc obec Dětkovice.
Z okresu Holešov všetky obce súdneho okresu Holešov;
obce súdneho okresu Bystřice pod Hostýnem, vynímajúc:Bezuchov, Hradčany, Líšná, Nahošovice,Oprostovice aŠišma.
C. Časť územia deleného okresu, ktorého sídlo je mimo územia Gottwaldovského kraja, a to: Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Hranice tieto obce súdneho okresu Hranice: Babice, Kelč a Malá Lhota.Olomouc

13. Ostravský kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Ostrave.

Územie kraja tvoria:

A. Štatutárne mestá Ostrava a Opava.
B. Celé okresy: Bílovec, Český Těšín, Fryštát, Hlučín, Nový Jičín,Krnov,Místek aOpava-okolie.
C. Časti území delených okresov, ktorých sídlo je mimo územia Ostravského kraja, a to: Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Hranice tieto obce súdneho okresu Hranice: Luboměř a Spálov.Olomouc
Z okresu Moravský Beroun tieto obce súdneho okresu Libavá:Budišov nad Budišovkou, Guntramovice,Nové Oldřůvky,Staré Oldřůvky aŠumvald;
tieto obce súdneho okresu Dvorce:Herčivald, Kerhartice, Kunčice aMedlice.
Z okresu Bruntál obce súdneho okresu Horní Benešov, vynímajúc: Leskovec nad Moravicí, Razová a Slezská Harta.
Z okresu Jeseník obec Heřmanovice (súdny okres Cukmantl).

14. Bratislavský kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Bratislave.

Územie kraja tvoria:

A. Mesto Bratislava.
B. Celé okresy: Bratislava-okolie, Dunajská Streda, Galanta, Malacky, Modra, Myjava, Nové Mesto nad Váhom,Piešťany,Senica,Skalica,Šamorín,Trenčín aTrnava.
C. Časti území delených okresov, ktorých sídlo je mimo obvodu Bratislavského kraja a to:Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Hlohovec tieto obce: Dvorníky, Malý Báb, Pusté Sady, Rumanová,Šalgočka,Veľký Báb,Zemianske Sady.Nitra
Z okresu Šaľa tieto obce: Dverníky, Pata, Šintava aŠoporňa.
Z okresu Komárno tieto obce:Bodza, Čalovo, Číčov, Hodžovo, Holiare, Ižop, Klížska Nemá,Okoč,Opatovský Sokolec,Tôň,Trávnik aZemianska Olča.

15. Nitriansky kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Nitre.

Územie kraja tvoria:

A. Celé okresy: Bánovce nad Bebravou, Hurbanovo, Levice, Nitra, Nové Zámky, Štúrovo,Topoľčany,Vráble,Zlaté Moravce aŽeliezovce.
B. Časti území delených okresov, ktorých sídlo zostáva na území Nitrianskeho kraja, a to:
Z okresu Komárno všetky obce, vynímajúc:Bodza, Čalovo, Číčov, Hodžovo, Holiare, Ižop, Klížska Nemá,Okoč,Opatovský Sokolec,Tôň,Trávnik aZemianska Olča.
Z okresu Šaľa všetky obce, vynímajúc:Dverníky, Pata, Šintava aŠoporňa.
Z okresu Hlohovec všetky obce, vynímajúc: Dvorníky, Malý Báb, Pusté Sady, Rumanová,Šalgočka,Veľký Báb aZemianske Sady.
Z okresu Prievidza všetky obce, vynímajúc Valaská Belá.

16. Banskobystrický kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Banskej Bystrici.

Územie kraja tvoria:

Celé okresy: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Jesenské, Kremnica, Krupina, Lučenec,Modrý Kameň,Nová Baňa,Rimavská Sobota,Šafárikovo aZvolen.

17. Žilinský kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Žiline.

Územie kraja tvoria:

A. Celé okresy: Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Ilava, Trstená,Kysucké Nové Mesto, Liptovský Svätý Mikuláš, Námestovo,Považská Bystrica,Púchov,Ružomberok,Turčiansky Svätý Martin aŽilina.
B. Časť územia deleného okresu, ktorého sídlo je mimo obvodu Žilinského kraja, a to: Dočasná príslušnosť krajského národného výboru (§ 4, ods. 2)
Z okresu Prievidza obec Valaská Belá Nitra

18. Košický kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Košiciach.

Územie kraja tvoria:

A. Mesto Košice a obec Vysoké Tatry.
B. Celé okresy: Gelnica, Kežmarok, Košice-okolie, Kráľovský Chlmec, Levoča, Moldava nad Bodvou,Poprad,Revúca,Rožňava,Spišská Nová Ves aTrebišov.

19. Prešovský kraj.

Sídlo krajského národného výboru je v Prešove.

Územie kraja tvoria:

Celé okresy: Bardejov, Giraltovce, Humenné, Medzilaborce, Michalovce, Prešov, Sabinov, Snina,Sobrance,Spišská Stará Ves,Stará Ľubovňa,Stropkov,Svidník,Veľké Kapušany aVranov.

S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené