Susedské vzťahy a imisie v priemyselnej oblasti

Aj pre Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. platila zásada, že ak sa opieral napadnutý výkon vlastníckeho práva o úradné povolenie a žalovaný neprekročil medze tohto povolenia, bolo treba považovať výkon vlastníckeho práva za oprávnený; toto pravidlo však neplatilo bez výnimky. Pri posudzovaní, či je v konkrétnom prípade možné (výnimočne) poskytnúť ochranu aj proti rušeniu vzniknutému z úradne povolenej  činnosti, bolo potrebné vziať do úvahy aj to, či rušený žalobca mal možnosť uplatniť svoje námietky proti schváleniu prevádzky v správnom konaní. Bolo – a bude aj naďalej – potrebné zvážiť všeobecnú prospešnosť činnosti, z ktorej rušenie pochádza, a spoločenské dôsledky zákazu. To samozrejme neznamená, že jednotlivcovi je možné odoprieť ochranu proti zjavne protiprávnemu rušeniu len z dôvodu verejného záujmu na činnosti rušenie vyvolávajúcej; k významu činnosti však je potrebné prihliadnuť v hraničných situáciách a tiež pri poskytovaní lehoty na plnenie tak, aby žalovaný mal reálnu možnosť realizovať potrebné opatrenia.

Pri riešení otázky, či sa pri prevádzke zariadenia slúžiaceho priemyselnej výrobe, ktorého činnosť je inak v súlade s verejným právom, prekračuje miera primeraná pomerom, je potrebné vyjsť z porovnania s inými lokalitami, v ktorých sú prevádzkované obdobné zariadenia; ak je v mieste prevádzkovaná na základe príslušných povolení priemyselná výroba, nie je možné „mieru primeranú pomerom“ porovnávať s miestami, kde taká výroba prevádzkovaná nie je.