K neopodstatnenosti preukazovania existencie bezprostrednej ujmy hroziacej zastavením dodávok elektriny do nehnuteľnosti

I. Za nedôvodnú bolo potrebné považovať aj námietku žalovanej o neosvedčení bezprostrednej ujmy hroziacej žalobcovi zastavením dodávok elektriny do sporných nehnuteľností, keďže v konaní bolo nesporné že predmetné nehnuteľnosti žalobca užíva za účelom uspokojovania si svojich bytových potrieb, kde vylúčenie dodávok elektrickej energie do takýchto priestorov, bez akýchkoľvek pochybností, znemožňuje ich riadne užívanie a vytvára potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi dodávateľom energie - žalovanou, ktorá takúto energiu na základe zmluvného vzťahu s odberateľom realizovala a samotným odberateľom energie, v tomto prípade žalobcom v prípade, že zánik takéhoto zmluvného vzťahu a z neho plynúcich práv a povinností jeho účastníkov je sporný. V takomto prípade neobstoja ani námietky žalovanej, že žalobca mal a má možnosť uzavrieť zmluvu o združenej dodávke elektriny aj s iným dodávateľom elektriny ako so žalovanou, najmä ak konanie žalobcu jednoznačne smeruje k preukázaniu neplatnosti odstúpenia žalovanej od zmluvy od dodávky elektrickej energie a teda preukázaniu existencie právnej povinnosti žalovanej na základe tejto konkrétnej zmluvy dodávať elektrickú energiu do odberného miesta dohodnutého v tejto zmluve. 

II. Účelom konania o neodkladnom opatrení je dočasná a podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť, ktorá vec neznesie odklad až do vydania rozhodnutia vo veci samej, teda do rozsudku upravujúceho pomery sporových strán definitívne. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, však kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby tu bolo možno považovať potrebu navrhovanej dočasnej úpravy za osvedčenú (to preto lebo súd pred rozhodnutím o neodkladnom opatrením zásadne nevykonáva žiadne dokazovanie, ktoré je takto vyhradené až konaniu vo veci samej). Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť uplatneného práva navrhovateľa - žalobcu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Existencia právneho pomeru medzi sporovými stranami alebo nároku, prípadne ich osvedčenie samotné, ešte netvoria zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávnenou stranou najviac aspoň osvedčené.

Nariadeným neodkladným opatrením sa vo vzťahu k sporovým stranám nevytvára nenávratný právny stav, ani sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi nimi, ako ani do právnych vzťahov tretích osôb. Nevyhnutnosť potreby dodávky elektrickej energie je dostatočne zabezpečená vyššie uvedeným výrokom o uložení povinnosti dodávať elektrickú energiu do sporného bytu oproti povinnosti žalobcu riadne uhrádzať cenu dodanej elektriny až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej dodáva, že nariadené predbežné opatrenie má iba dočasný charakter a neprejudikujú sa ním práva povinností sporových strán a tak obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť aj inak. Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli (§ 340 ods. 1 CSP).