K aplikácii § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka na námietku premlčania práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu

Z ustanovenia § 390 ObchZ vyplýva, že ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie.

Predmetom premlčania podľa ObchZ sú všetky práva z obchodných záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú (§ 387 ods. 2 ObchZ), a nie je rozhodné, či právo vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Práva, na ktoré sa premlčanie vzťahuje, môžu byť rôzneho druhu. Ide o práva na určité plnenie, a to ako peňažné, tak aj nepeňažné alebo o právo uskutočniť právny úkon.

V § 388 ods. 1 ObchZ sú upravené účinky premlčania práva na plnenie povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu. Právom na plnenie povinnosti nie je len majetkové právo v podobe pohľadávky, ale aj akékoľvek právo na plnenie povinnosti, ktorému zodpovedá záväzok povinnej osoby plniť. V odseku 2 písm. a) tohto ustanovenia je obsiahnutá špeciálna úprava, kedy je námietka premlčania neúčinná za stanovených podmienok, aj keď je vznesená po uplynutí premlčacej doby. Táto úprava sa však týka len premlčania práva na plnenie povinnosti, ako sa uvádza v odseku 1 § 388 ObchZ. Vznesenie námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu je právom uskutočniť právny úkon, nie právom na plnenie povinnosti druhej strany. Úpravu premlčania práva uskutočniť právny úkon potom obsahuje ustanovenie § 390 ObchZ. Ak nie je právo učiniť právny úkon právom na plnenie povinnosti druhej strany, nemôže byť pri posúdení námietky premlčania tohto práva aplikované ustanovenie § 388 ods. 2 písm. a) ObchZ.