90

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

z 26. augusta 1985

o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o právnej pomoci v trestných veciach

Dňa 18. novembra 1982 bola vo Viedni podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o právnej pomoci v trestných veciach.

So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident Československej socialistickej republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené v Prahe 11. júla 1985.

Zmluva nadobudne platnosť na základe svojho článku 21 odseku 2 dňom 1. októbra 1985.

České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)

Minister:

Ing. Chňoupek v. r.

ZMLUVA

medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o právnej pomoci v trestných veciach

Prezident Československej socialistickej republiky a spolkový prezident Rakúskej republiky,

vedení snahou prehĺbiť a uľahčiť právne vzťahy a právny styk medzi oboma štátmi,

ako aj vedení prianím celkom a úplne uskutočňovať ustanovenia Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe,

dohodli sa uzavrieť túto Zmluvu.

Za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov:

Prezident Československej socialistickej republiky Ing. Bohuslava Chňoupka, ministra zahraničných vecí Československej socialistickej republiky

Spolkový prezident Rakúskej republiky Dr. Willibalda Pahra, spolkového ministra zahraničných vecí Rakúskej republiky,

ktorí po výmene svojich plnomocenstiev, ktoré boli zistené v dobrej a náležitej forme, dohodli sa na tomto:

Článok 1

Zmluvné štáty sa zaväzujú poskytovať si navzájom na žiadosť súdu alebo prokuratúry podľa ustanovení tejto Zmluvy právnu pomoc v konaní o súdne trestných činoch.

Článok 2

V záležitostiach upravovaných touto Zmluvou sa písomný styk uskutočňuje medzi generálnym prokurátorom Československej socialistickej republiky, ministrom spravodlivosti Českej socialistickej republiky a ministrom spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky na jednej strane a spolkovým ministrom spravodlivosti Rakúskej republiky na druhej strane. Diplomatická cesta sa tým nevylučuje.

Článok 3

(1) Právna pomoc zahŕňa najmä výsluch obvinených osôb a svedkov, obstaranie znaleckých posudkov, ohliadku, prehliadku, zaistenie vecí, zasielanie spisov, písomností alebo iných predmetov potrebných pre trestné konanie, doručovanie písomností, ako aj zasielanie výpisov z registra trestov.

(2) Právna pomoc sa poskytuje aj

a) v záležitostiach podmienečného odsúdenia alebo podmienečného prepustenia z trestu, alebo ochranného opatrenia,

b) vo veciach milosti,

c) v záležitostiach zahladenia odsúdenia a registra trestov,

d) doručovaním výziev na nastúpenie trestu alebo na zaplatenie peňažitých trestov a trov konania,

e) vo veciach obnovy konania.

(3) Právna pomoc výkonom rozsudkov a iných rozhodnutí sa neposkytuje.

Článok 4

(1) Preklady žiadostí podávaných podľa tejto Zmluvy, ako aj pripojených podkladov, sa s výhradou odseku 2 nepripájajú.

(2) K písomnostiam, ktoré majú byť doručené, sa pripojí preklad do jazyka dožiadaného štátu vyhotovený a overený úradne ustanoveným tlmočníkom, ktorý má sídlo v jednom zo zmluvných štátov. Overenie podpisu tlmočníka nie je potrebné.

(3) Ak písomnosť, ktorá má byť doručená, nie je opatrená prekladom do jazyka dožiadaného štátu, obmedzí sa dožiadaný súd na to, že zariadi doručenie odovzdaním písomnosti príjemcovi, ak je ten ochotný ju prijať.

Článok 5

(1) Právna pomoc sa neposkytuje, ak:

a) čin, ktorého sa žiadosť týka, nie je podľa práva dožiadaného štátu súdne trestným činom,

b) vybavenie žiadosti by mohlo byť zásahom do zvrchovanosti dožiadaného štátu, mohlo by ohroziť jeho bezpečnosť, priečiť sa zásadám jeho právneho poriadku alebo porušiť iné podstatné záujmy dožiadaného štátu,

c) sa o ňu žiada pre čin, ktorý podľa názoru dožiadaného štátu je trestným činom politického charakteru, pri ktorom so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, najmä spôsob spáchania, použité alebo zamýšľané prostriedky alebo závažnosť vzniknutých alebo možných následkov neprevažuje kriminálny charakter,

d) čin, ktorého sa žiadosť týka, je podľa názoru dožiadaného štátu vojenským trestným činom,

e) čin, ktorého sa žiadosť týka, spočíva podľa názoru dožiadaného štátu výhradne v porušení predpisov o daniach a dávkach, monopolných alebo devízových predpisov alebo predpisov o hospodárení s tovarom alebo o zahraničnom obchode.

(2) Právna pomoc sa však poskytuje, ak sa týka súdne trestných činov, ktoré spočívajú výhradne v porušení predpisov o dovoze, vývoze a tovaru, ktoré sa vzťahujú na clá alebo iné dovozné alebo vývozné dávky. Právna pomoc sa v týchto prípadoch poskytuje nezávisle na tom, či v dožiadanom štáte platí colný predpis rovnakého druhu.

(3) Informácie, ktoré sa zašlú súdom a prokuratúram dožadujúceho štátu v rámci poskytnutia právnej pomoci v colnom trestnom konaní, sa smú použiť iba v tomto konaní a v konaní o cle a ďalších dávkach, ktoré bezprostredne súvisia s trestným konaním.

Článok 6

(1) Žiadosť o právnu pomoc sa podáva písomne a musí obsahovať:

a) označenie dožadujúceho a dožiadaného orgánu,

b) označenie trestnej veci, krátke opísanie činu s uvedením miesta a času jeho spáchania,

c) právne posúdenie činu,

d) pokiaľ možno presné údaje o obvinenej osobe, jej štátnom občianstve a mieste jej bydliska alebo pobytu,

e) meno a adresu prípadného obhajcu,

f) predmet žiadosti, ako aj prípadné ďalšie údaje potrebné na jej vybavenie.

(2) Žiadosti o právnu pomoc podpisuje príslušný sudca alebo prokurátor a opatria sa úradnou pečaťou dožadujúceho orgánu. Žiadosť nie je potrebné overovať.

(3) K žiadosti o vykonanie prehliadky osôb alebo miestností alebo o zaistenie vecí sa pripojí jedno vyhotovenie alebo overený odpis (kópia) nariadenia dožadujúceho orgánu.

Článok 7

(1) Pri vybavovaní žiadostí o právnu pomoc sa použije právo dožiadaného štátu. Pokiaľ je to zlučiteľné so zásadami právnych predpisov dožiadaného štátu o konaní, môžu sa však na požiadanie dožadujúceho štátu použiť jeho odlišné predpisy o konaní.

(2) Ak dožiadaný orgán nie je príslušný na vybavenie žiadosti, musí ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom dožadujúci orgán.

(3) Ak adresa osoby, na ktorú sa má vzťahovať úkon právnej pomoci, nie je uvedená presne alebo ak sa ukáže, že je nesprávna, dožiadaný orgán podľa možnosti zistí správnu adresu.

(4) Dožiadaný orgán upovedomí dožadujúci orgán na jeho požiadanie včas o mieste a čase vybavenia žiadosti o právnu pomoc. Toto upovedomenie sa uskutoční v bezprostrednom styku medzi dožadujúcim a dožiadaným orgánom.

(5) Osoby zúčastnené na trestnom konaní a ich právni poradcovia, ako aj zástupcovia orgánov zúčastňujúcich sa na trestnom konaní, smú byť, ak je to nevyhnutné potrebné podľa povahy veci pre vybavenie žiadosti o právnu pomoc, prítomní pri vykonávaní úkonov právnej pomoci v dožiadanom štáte. Smú dať podnet k dopĺňajúcim otázkam. Na tieto osoby sa použije článok 10 obdobne.

(6) Prítomnosť zástupcov orgánov dožadujúceho štátu uvedených v odseku 5 pri úkonoch právnej pomoci v dožiadanom štáte si vyžaduje v Československej socialistickej republike súhlas generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky alebo ministra spravodlivosti Českej socialistickej republiky alebo ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, v Rakúskej republike súhlas spolkového ministra spravodlivosti.

(7) Ak sa právna pomoc neposkytne úplne alebo sčasti alebo ak sú prekážky vo vybavení žiadosti, upovedomí sa o tom s uvedením dôvodu dožadujúci orgán.

Článok 8

Doručenie sa preukazuje buď potvrdením o doručení, ktoré musí byť opatrené dátumom a podpisom doručujúcej osoby, ako aj podpisom príjemcu, alebo potvrdením dožiadaného orgánu, z ktorého je zrejmé vykonanie doručenia, jeho forma a čas. Ak je doručovaná písomnosť zaslaná vo dvoch vyhotoveniach, môže sa doručenie potvrdiť na druhom vyhotovení.

Článok 9

(1) Ak sa ukáže nevyhnutné, aby sa osoba, ktorá sa zdržiava v jednom zo zmluvných štátov, osobne dostavila na súd druhého zmluvného štátu za účelom výsluchu ako obvinený, svedok alebo znalec, doručí tejto osobe predvolanie príslušný orgán dožiadaného štátu.

(2) Predvolanie nesmie obsahovať hrozbu použitia donucovacích prostriedkov pre prípad, že sa osoba nedostaví. Ak predvolaná osoba neposlúchne predvolanie, nesmú byť nariadené opatrenia, ktoré sú zákonom ustanovené ako dôsledok nedostavenia sa.

(3) Ak je predvolaný svedok alebo znalec, uvedie sa v predvolaní, do akej miery má nárok na náhradu nákladov cesty a pobytu, na odškodnenie za zameškaný čas a znalec okrem toho na odmenu za výkon. Dožadujúci štát vyplatí predvolanému svedkovi alebo znalcovi na jeho požiadanie preddavok na krytie nákladov cesty a pobytu.

Článok 10

(1) Osoba predvolaná ako obvinený, svedok alebo znalec, ktorá potom, čo na území jedného zo zmluvných štátov dostala predvolanie na súd druhého zmluvného štátu a toto predvolanie poslúchne, nesmie byť na území tohto zmluvného štátu stíhaná ani vzatá do väzby, ani inak podrobená obmedzeniu svojej osobnej slobody za čin spáchaný pred vstupom na jeho územie alebo z iného skôr vzniknutého dôvodu.

(2) Stíhanie, zatknutie alebo iné obmedzenie osobnej slobody predvolanej osoby je však prípustné

a) pre čin, ktorý je predmetom predvolania osoby ako obvineného, alebo

b) ak predvolaná osoba po oznámení súdu, že jej prítomnosť už nie je potrebná, zdržiava sa dlhšie ako pätnásť dní na území dožadujúceho štátu, napriek tomu, že mala možnosť toto územie opustiť, alebo

c) ak sa po opustení územia dožadujúceho štátu tam dobrovoľne vráti alebo je vrátená zákonným spôsobom.

Článok 11

(1) Ak je svedok, ktorý má byť predvolaný, v dožiadanom štáte na základe rozhodnutia súdu alebo prokurátora vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, odovzdá sa, pokiaľ s tým súhlasí, dožadujúcemu štátu na požiadanie na výsluch, pokiaľ tomu nebránia naliehavé dôvody.

(2) Svedok je v dožadujúcom štáte ďalej držaný vo väzbe a po výsluchu sa neodkladne odovzdá späť dožiadanému štátu.

Článok 12

Náklady vzniknuté vybavovaním dožiadania znáša, s výnimkou nákladov vzniknutých pribraním znalca alebo odovzdaním osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, dožiadaný štát.

Článok 13

(1) Zmluvné štáty sa najmenej raz za rok informujú o všetkých odsúdeniach trestnými súdmi týkajúcich sa štátnych občanov druhého zmluvného štátu a zapísaných do ich registra trestov. Tieto výpisy z registra trestov si vymieňajú generálny prokurátor Československej socialistickej republiky a spolkový minister vnútra Rakúskej republiky. Rovnakou cestou si zmluvné štáty navzájom poskytujú na dopýtanie dopĺňajúce informácie o odsúdení, ktoré je podkladom výpisu z registra trestov.

(2) Zmluvné štáty si navzájom poskytujú podľa vnútroštátnych zákonných predpisov na žiadosť výpisy z registra trestov o osobách, proti ktorým je v dožadujúcom štáte začaté trestné konanie. Výpisy sa smú použiť iba na účely tohto trestného konania. Dožiadaný štát nie je povinný poskytovať informácie o svojich štátnych občanoch.

Článok 14

(1) Zmluvný štát zašle na žiadosť druhého zmluvného štátu spisy, písomnosti alebo iné predmety, ktoré môžu slúžiť ako dôkazné prostriedky pre trestné konanie v dožadujúcom štáte. Písomnosti a iné predmety sa zašlú aj vtedy, keď v dožiadanom štáte podliehajú zaisteniu alebo prepadnutiu.

(2) Spisy alebo písomnosti sa zasielajú v origináli iba v odôvodnených prípadoch. Vo všetkých ostatných prípadoch sa zasielajú odpisy (kópie), ktoré netreba vracať.

(3) Dožiadaný štát môže pozdržať spisy, písomnosti alebo iné predmety potrebné v tomto štáte pre trestné konanie po dobu jeho trvania.

(4) Práva dožiadaného štátu alebo tretích osôb k zaslaným písomnostiam alebo predmetom zostávajú nedotknuté. Zaslané spisy, písomnosti alebo predmety sa vrátia dožiadanému štátu čo najskôr, pokiaľ sa ich vrátenia nevzdal.

(5) Pri zasielaní spisov, písomností alebo iných predmetov podľa tohto článku sa nepoužijú obmedzujúce predpisy na dovoz a vývoz predmetov a devíz.

Článok 15

Orgány uvedené v článku 2 si navzájom na žiadosť poskytujú informácie o svojom trestnom práve a právnych predpisoch o trestnom konaní a výkone trestov.

Článok 16

(1) Ak sa štátny občan jedného zmluvného štátu na území druhého zmluvného štátu dopustil činu, ktorý je v oboch zmluvných štátoch súdne trestný, môže štát miesta činu požiadať druhý zmluvný štát, aby prevzal stíhanie pre tento čin. Príslušné orgány dožiadaného štátu vykonajú trestné konanie podľa právnych predpisov tohto štátu.

(2) Príslušné orgány štátu miesta činu preskúmajú v jednotlivom prípade, či podanie žiadosti podľa odseku 1 je žiadúce v záujme zistenia pravdy, z iných dôvodov dôležitých pre trestné konanie, z dôvodov týkajúcich sa uloženia alebo výkonu trestu alebo v záujme resocializácie obvineného.

(3) Pre posúdenie súdne trestných činov spáchaných v doprave sa v dožiadanom štáte vychádza z dopravných predpisov platných na mieste činu.

Článok 17

Súdy a prokuratúry dožadujúceho štátu urobia vzhľadom na žiadosť o prevzatie trestného stíhania potrebné opatrenia, aby dožiadanému štátu umožnili výkon jeho súdnej právomoci v trestných veciach.

Článok 18

(1) Žiadosť o prevzatie trestného stíhania musí obsahovať opísanie skutkového stavu, ako aj, pokiaľ je to možné presné údaje o obvinenej osobe, jej štátnom občianstve a mieste jej bydliska alebo pobytu. K žiadosti sa pripojí:

a) originál alebo overený odpis (kópia) spisov, ako aj vecné dôkazy;

b) ustanovenia o skutkovej podstate a treste, ktoré sa použijú pre čin podľa práva platného na mieste činu, a pri súdne trestných činoch spáchaných v doprave okrem toho dopravné predpisy rozhodujúce pre ich posúdenie;

c) vyhlásenia poškodeného, ktoré sú potrebné pre začatie trestného konania.

(2) Pri zasielaní spisov a vecných dôkazov sa použije článok 14 odseky 4 a 5.

(3) Návrh potrebný pre začatie trestného konania alebo podobné splnomocnenie, ktoré by bolo dané v dožadujúcom štáte, je účinné aj v dožiadanom štáte; žiadosti alebo splnomocnenia, ktoré sú potrebné iba podľa práva dožiadaného štátu, môžu byť vyhotovené dodatočne na orgáne tohto štátu príslušnom na trestné stíhanie v lehote dvoch mesiacov po doručení trestného oznámenia.

Článok 19

Súdy a prokuratúry dožadujúceho štátu upustia dočasne od opatrení týkajúcich sa stíhania pre čin, pre ktorý bola podaná žiadosť o prevzatie trestného stíhania. S konečnou platnosťou upustia od takých opatrení, ak obvinená osoba bola v dožiadanom štáte

1. právoplatne oslobodená od obžaloby alebo ak konanie proti nej bolo právoplatne zastavené, pretože spáchanie činu nebolo preukázané alebo preto, že čin nie je súdne trestný;

2. právoplatne odsúdená a trest bol úplne vykonaný alebo, pokiaľ trest nebol vykonaný, bol odpustený.

Článok 20

Dožiadaný štát upovedomí dožadujúci štát o vykonaných opatreniach a o výsledku konania. Ak v tomto konaní bolo vydané právoplatné rozhodnutie, zašle sa jeho jedno vyhotovenie alebo overený odpis (kópia).

Článok 21

(1) Táto Zmluva podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú vymenené v Prahe.

(2) Zmluva nadobudne platnosť prvým dňom tretieho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom boli vymenené ratifikačné listiny.

(3) Zmluva zostáva v platnosti na neurčitý čas, pokiaľ jeden zo zmluvných štátov Zmluvu písomne diplomatickou cestou nevypovie; v tomto prípade stráca Zmluva platnosť rok po výpovedi.

Na dôkaz toho splnomocnenci oboch zmluvných štátov túto Zmluvu podpísali a opatrili ju pečaťami.

Dané vo Viedni 18. novembra 1982 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a nemeckom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za

Československú socialistickú republiku:

Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.

Za

Rakúsku republiku:

Dr. Willibald Pahr v. r.

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa uverejňuje slovenský preklad.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené