24

VYHLÁŠKA

Ministerstva financií

z 10. marca 1967,

ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy

Ministerstvo financií ustanovuje podľa § 22 ods. 3 zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení článku I zákona č. 71/1957 Zb. (ďalej len „zákon“):


Čl. 1

Daňová povinnosť

K § 2 zákona

(1) Dani zo mzdy (ďalej len „daň“) podlieha i mzda (odmena) za prácu vykonávanú na príkaz tuzemského platiteľa mimo územia Československej socialistickej republiky,

a) ak sa vykonáva po dobu nepresahujúcu 183 dní alebo

b) ak sa vykonáva v období dvanástich po sebe idúcich mesiacov po dobu dlhšiu ako 183 dní, ale mzda nebola v cudzine podrobená dani zo mzdy alebo dani rovnakého druhu. Rovnako sa posudzuje zdaniteľnosť náhrady mzdy za dovolenku týchto pracovníkov.

Skutočnosť, že mzda bola v cudzine zdanená, preukáže pracovník.

(2) Dani nepodlieha mzda (odmena) za prácu vykonávanú na území Československej socialistickej republiky na príkaz cudzozemského platiteľa po dobu nepresahujúcu 183 dní, ak túto mzdu vypláca cudzozemský platiteľ.

(3) Dani nepodliehajú mzdy pracovníkov cudzích zastupiteľských úradov v tuzemsku, ak nie sú československými štátnymi príslušníkmi. Mzdy pracovníkov cudzích zastupiteľských úradov, ktorí sú našimi štátnymi príslušníkmi, podliehajú dani. Pokiaľ im cudzie zastupiteľské úrady daň nezrazia, platia pre nich ustanovenia § 14 ods. 3 a 4 zákona a čl. 12 ods. 2 tejto vyhlášky.

(4) Zamestnania vykonávané členmi posádok na plavidlách plaviacich sa pod československou vlajkou sa posudzujú ako zamestnania vykonávané na československom štátnom území.

(5) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia, pokiaľ medzinárodné zmluvy daňovú povinnosť neustanovujú inak.

Čl. 2

K § 3 zákona

(1) Príjmami vyplývajúcimi z pracovného pomeru alebo v súvislosti s ním sú najmä:

a) mzdy a platy všetkých druhov, ako základná mzda (časová a úkolová), prémie, príplatky, odmeny, podiely na hospodárskych výsledkoch organizácie, mzda za prácu nadčas, náhrada mzdy (vrátane náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku), odmeny za vyriešenie výskumných a vývojových úloh, za vyriešenie úloh bádateľského výskumu a za vyriešenie tematických úloh a pod., teda všetko, čo pracujúci dostane v hotovosti alebo naturáliách za prácu od platiteľa. Mzdou sú i odmeny za vedľajšiu činnosť, t. j. za činnosť, ktorú vykonáva pracovník v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, mimo pracovného času ustanoveného pre tento pracovný pomer a ktorá záleží v prácach iného druhu, než sa dojednali v pracovnej zmluve,

b) všetky iné príjmy, ktoré dostávajú pracovníci v súvislosti so svojím pracovným pomerom, bez ohľadu na to, či na ne majú alebo nemajú právny nárok, napr. odmeny, dary a iné bezodplatné venovania a pod., pokiaľ nie sú oslobodené podľa § 4 zákona.

(2) Funkčné požitky sú:

a) základný funkčný plat členov vlády, funkčný plat predsedu a podpredsedov Národného zhromaždenia, platy predsedu, podpredsedov a povereníkov Slovenskej národnej rady, ako aj platy vedúcich ústredných úradov a orgánov,

b) odmeny za výkon funkcie v národných výboroch,

c) odmena za výkon sudcovskej funkcie,

d) odmena za výkon funkcie v komisiách ľudovej kontroly,

e) odmeny za výkon akejkoľvek funkcie v spoločenských organizáciách.

(3) Za príjmy vyplývajúce zo zamestnaní vykonávaných v pomere podobnom pracovnému pomeru sa vyhlasujú tieto príjmy:

a) odmeny za prácu vyplácané ktoroukoľvek organizáciou osobám, ktoré v nej nie sú v pracovnom pomere, ale pre ňu vykonávajú hoci príležitostnú, jednorazovú a neopakujúcu sa prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce) s výnimkou činností spadajúcich pod ustanovenia zákona o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti. Ak však pracovník vykonáva podľa týchto dohôd práce na vlastný účet alebo ak ide o samostatných živnostníkov alebo remeselníkov, podlieha tento príjem dani z príjmov obyvateľstva,

b) príjmy z uskutočňovania hudby v súboroch ľudových hudobníkov; platiteľom podľa § 3 ods. 4 zákona je vedúci súboru,

c) príjmy funkcionárov a členov združení advokátov a Ústredia československej advokácie,

d) odmeny za vynálezy, za objavy, na ktoré bol vydaný diplom, za návrhy na nové spôsoby liečenia chorôb a ochrany pred chorobami, na nové odrody semien a rastlín a na nové plemená zvierat, na ktoré bolo vydané osvedčenie o pôvodcovstve, a za zlepšovacie návrhy, a to aj keď sa tieto odmeny vyplácajú osobám, ktoré nie sú k platiteľovi v pracovnom pomere (pozri aj čl. 4 č. 1).

(4) Súčasťou mzdy daňovníka je i daň zo mzdy, ak uhrádza túto daň platiteľ za daňovníka zo svojho, napr. ak sa s príležitostným pracovníkom dohodla čistá mzda.

(5) Mzdou v zmysle zákona o dani zo mzdy nie sú:

a) dôchodky*) bez rozdielu, či sú z tuzemska alebo z cudziny,

b) sumy, o ktoré sa pracovníkovi znižuje mzda podľa pracovnoprávnych alebo iných predpisov (napr. na základe uloženého nápravného opatrenia podľa § 43 a nasl. Trestného zákona a na základe kárnych opatrení podľa § 77 Zákonníka práce),

c) náhrada za stratu na zárobku a náhrada za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia a za vecnú škodu, vyplácané pracovníkom podľa Zákonníka práce pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania,

d) vecné a peňažné dary poskytované závodnými výbormi členom ich základnej organizácie ROH bez ohľadu na ich výšku,

e) odmeny za záchranu života,

f) odmeny za prácu vyplácané jednotnými roľníckymi družstvami členom družstva, ako aj osobám, ktoré síce nie sú členmi družstva, ani v pracovnom pomere v družstve, ale v ňom trvale pracujú, t. j. sústavne a pravidelne v družstve vykonávajú práce v rozsahu ako členovia a podrobujú sa pracovným príkazom družstva, a ak táto činnosť zakladá sociálne zabezpečenie podľa zákona č. 103/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov; spôsob odmeňovania nie je pri tom rozhodujúci,

g) dávky nemocenského poistenia, prídavky na deti, výchovné a obdobné plnenia poskytované na nezaopatrené deti,

h) vecné odmeny poskytované platiteľom pracovníkovi, hodnota ktorých nepresahuje u neho v jednom kalendárnom roku 100 Kčs.

(6) Naturálne požitky sa pre účely dane oceňujú podľa bežných maloobchodných cien; poskytovanie stravy sa však oceňuje sumou 180 Kčs mesačne, 6 Kčs denne (t. j. raňajky 0,80 Kčs, obed 2,80 Kčs a večera 2,40 Kčs). Pri piatich jedlách denne oceňuje sa strava mesačne sumou 228 Kčs, denne 7,60 Kčs (desiata a olovrant po 0,80 Kčs).

(7) Mesačne je hodnota zdarma poskytovaného

bytu v miestach s počtom obyvateľovvykurovaniaosvetlenia
nad 100 000nad 25 000nad 2000do 2000
na každú obytnú miestnosť (vrátane kuchyne) Kčs:24181512123

Pri spoločnom ubytovaní sa hodnota bytu, vykurovania a osvetlenia oceňuje pomernou časťou podľa počtu ubytovaných osôb, najmenej sumou 3 Kčs mesačne.

(8) Ak platiteľ poskytne pracovníkovi, ktorý má podľa mzdových predpisov nárok na naturálne pôžitky, namiesto nich peňažnú náhradu, zahrnie sa do základu dane celá vyplatená suma.

Čl. 3

(1) Náhradami služobných výdavkov (§ 3 ods. 5 zákona) sú také platby, ktorými platiteľ pracovníkovi nahrádza

a) priame výdavky, ktoré vynaložil na účet platiteľa, aby mohol uskutočniť uložené úlohy, a

b) výdavky, ktoré slúžia na úhradu zvýšených a primeraných nákladov spojených s výkonom práce.

(2) Ak daňovník uhrádza služobné výdavky z odmeny za prácu, nepodlieha dani len tá časť, ktorú daňovník platiteľovi ako skutočný služobný výdavok preukáže. Platiteľ je povinný doklady predložené daňovníkom uschovávať po dobu troch rokov.

(3) Za náhradu služobných výdavkov nepodrobenú dani sa vyhlasujú:

1. náhrady cestovných a sťahovacích výdavkov, vrátane odlučného podľa platných predpisov*) a vrátane náhrad, resp. príplatkov za denné dochádzanie na pracovisko, ak boli poplatníkom priznané osobitnými predpismi (napr. u vojakov z povolania, lesných a drevárskych robotníkov, v stavebníctve),

2. náhrady patriace poslancom a predsedom výborov Národného zhromaždenia, náhrady patriace poslancom Slovenskej národnej rady a náhrady nevyhnutných výdavkov poslancov národných výborov,

3. náhrady hotových výdavkov spojených s výkonom sudcovskej funkcie a náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s výkonom funkcie v komisiách ľudovej kontroly,

4. sumy ustanovené v platných pracovnoprávnych predpisoch, ako tzv. režijné príplatky (napr. na suroviny, opotrebenie strojov a nástrojov, udržiavanie pracovných potrieb a pod.) a ako tzv. finančné nezúčtovateľné paušály na drobnú údržbu poskytované pracovníkom obchodnej siete,

5. hodnota odevov, plášťov, čapíc, topánok a ochranných a pracovných odevov poskytovaných platiteľom pracovníkom podľa platných pracovnoprávnych predpisov, ako aj náhrady na ich údržbu, čistenie a pranie, a to bez rozdielu, či sa poskytujú v naturáliách alebo či sa namiesto nich vypláca náhrada v hotovosti,

6. iné sumy vyplácané podľa platných predpisov ako náhrada služobných výdavkov, pokiaľ sú uvedené v prílohe I tejto vyhlášky.

Čl. 4

K § 4 zákona

Oslobodenie

Od dane sú oslobodené:

1. odmeny (prémie) za vyriešenie štátnych výskumných a vývojových úloh, štátnych úloh bádateľského výskumu, za vyriešenie štátnych tematických úloh, odmeny za vynálezy, odmeny za objavy, na ktoré bol vydaný diplom, odmeny za návrhy na nové spôsoby liečenia chorôb a ochrany pred chorobami, na nové odrody semien a rastlín a na nové plemená zvierat, na ktoré bolo vydané osvedčenie o pôvodcovstve, a odmeny za zlepšovacie návrhy až do výšky 20 000 Kčs za každú úlohu, vynález, objav alebo návrh,

2. až do úhrnnej výšky 2 000 Kčs ročne:

a) vecné a peňažné odmeny a dary poskytované platiteľom pracovníkovi pri významných pracovných a životných výročiach pracovníka (napr. 20, 30, 40 rokov nepretržitej práce v tej istej organizácii, dovŕšenie 50, 60 rokov) alebo pri jeho odchode do dôchodku, s výnimkou tých odmien, ktoré patria pracovníkovi podľa mzdových predpisov alebo kolektívnej zmluvy vo výške určenej s prihliadnutím na počet odpracovaných rokov v tej istej organizácii.

b) mimoriadne jednorazové odmeny vyplatené za iniciatívu a súťaženie pracovníkov zamerané na konkrétne činy, ktoré bezprostredne prinášajú zlepšenie hospodárskych výsledkov podniku alebo zvýšenie bezpečnosti práce, a odmeny, ktoré organizácia poskytuje svojim pracovníkom pri príležitosti udelenia štátnych vyznamenaní, radov, Červených zástav a odznakov ministra „Najlepší pracovník“,

c) odmeny za priamu záchranu majetku v socialistickom vlastníctve,

d) odmeny za odvrátenie bezprostredného nebezpečenstva, ktoré by mohlo spôsobiť vecné škody alebo ohroziť ľudské zdravie alebo život,

3. iné sumy vyplácané podľa platných predpisov, pokiaľ sú uvedené v prílohe II tejto vyhlášky.

Čl. 5

(1) Ak daňovník poberá odmeny uvedené v článku 4 č. 1 od viacerých platiteľov za ten istý vynález, objav alebo návrh, je z úhrnu prijatých odmien od dane oslobodená iba suma 20 000 Kčs. Taktiež možno pri odmenách, ktoré za ten istý vynález, objav alebo návrh sa vyplácajú po viac rokov, oslobodiť úhrnom len sumu 20 000 Kčs. Platiteľ smie odmenu do uvedenej sumy oslobodiť len vtedy, ak mu daňovník predloží písomné vyhlásenie, že za odmeňovaný vynález, objav alebo návrh mu žiadny iný platiteľ nevyplatil odmenu, z ktorej by bola časť od dane oslobodená.

(2) Ak sa odmeny uvedené v článku 4 č. 1 vyplácajú kolektívu pracovníkov, je u každého člena kolektívu oslobodená suma 20 000 Kčs. Ak daňovník dostane odmeny za niekoľko vyriešených úloh, vynálezov, objavov alebo návrhov, je pri každej z týchto odmien oslobodená suma 20 000 Kčs.

(3) Suma, o ktorú odmeny, ktoré sú podľa článku 4 č. 1 oslobodené, prevyšujú 20 000 Kčs, zdaní sa ako celoročný príjem oddelene od ostatnej mzdy príjemcu odmeny a s prihliadnutím na ustanovenia o daneprostom minime podľa § 11 ods. 1 zákona a o znížení a zvýšení dane podľa § 7 až 9 zákona tak, ako keby daňovník inú mzdu nepoberal. Dani podliehajúce sumy niekoľkých odmien uvedených v článku 4 č. 1, ktoré ten istý platiteľ vyplatil daňovníkovi v kalendárnom roku, sa spočítajú a zdania spoločne ako celoročný príjem.

(4) Spôsobom uvedeným v odseku 3 prvej vete sa zdaňujú aj ! vernostné prídavky.

(5) Oslobodenie odmien (prémií) za vyriešenie štátnych výskumných a vývojových úloh, štátnych úloh bádateľského výskumu a za vyriešenie štátnych tematických úloh vzťahuje sa iba na odmeny (prémie) poskytované pracovníkom, ktorí sami priamo tieto úlohy riešia.

(6) Odmeny za účasť na rozpracovaní, vyskúšaní, zavedení alebo rozšírení vynálezov a zlepšovacích návrhov, odmeny za spoluprácu navrhovateľa a odmeny za expertízy členov komisie expertov podliehajú dani plne.

(7) Dary a odmeny, ktoré nespadajú pod ustanovenie článku 4, podliehajú dani plne a zdania sa - rovnako ako dani podliehajúca časť darov a odmien uvedených v článku 4 č. 2 - spoločne s ostatnou mzdou daňovníka. Všetky dary a odmeny uvedené v článku 4 č. 2 poskytnuté alebo vyplatené daňovníkovi počas kalendárneho roka sa spočítajú, aj keď sa poskytli z rôznych dôvodov; z tohto súčtu je oslobodená suma 2000 Kčs a zvyšok podlieha dani.

Čl. 6

K § 6 zákona

Daňová sadzba

(1) Sadzba uvedená v zákone je základnou sadzbou a platí pre daňovníkov, ktorí vyživujú dve osoby.

(2) Zrážka dane sa vykonáva podľa tabuliek vydaných Ministerstvom financií pre zrážku dane v mesačnom mzdovom období, ako aj pre zrážku dane prepočítanej na celý rok.*)

(3) Daňovníkom, ktorí sú u platiteľa v pracovnom pomere, zráža sa daň podľa mesačnej tabuľky, a to aj keď daňovník nepoberá mzdu za celé mzdové obdobie, napr. preto, že počas mzdového obdobia vstúpil u platiteľa do pracovného pomeru alebo že pracovný pomer bol rozviazaný, že daňovník po časť mesiaca nepracoval pre chorobu, neplatenú dovolenku alebo inú absenciu, alebo je zamestnaný na kratší pracovný čas a pod.

(4) Pri mzdách, pre ktoré už v daňových tabuľkách nie je daň vypočítaná, treba daňový základ zaokrúhliť nahor na sumu deliteľnú dvadsiatimi a daň počítať spôsobom uvedeným v tabuľke z tejto zaokrúhlenej sumy.

(5) Daňovníkom, ktorí nie sú u platiteľa v pracovnom pomere a poberajú príjmy uvedené v článku 2 ods. 3 písm. a) a b), ako aj pracovníkom, ktorí sú u platiteľa v pracovnom pomere dojednanom na dobu kratšiu ako dva mesiace,**) sa zráža daň paušálnou sadzbou vo výške 10 %, a to bez rozdielu, či títo pracovníci poberajú alebo nepoberajú mzdu (odmeny) aj od iného platiteľa. Ak však v týchto prípadoch sumy vyplatené tým istým platiteľom daňovníkovi presiahnu v kalendárnom mesiaci 800 Kčs, daň sa zrazí z úhrnu vyplatených súm podľa mesačnej tabuľky a s prihliadnutím na ustanovenie článku 9 ods. 2.

(6) Pracovné príjmy študujúcich formou denného štúdia vrátane odmien, ktoré sa im vyplácajú za účasť na vedľajšej hospodárskej činnosti vysokých škôl podľa § 5 ods. 2 zákona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách, podliehajú, pokiaľ nejde o príjmy z trvalého pracovného pomeru, paušálnej zrážke dane vo výške 5 %.

(7) Daň zrážaná podľa predchádzajúcich ustanovení sa zaokrúhľuje tak, že sa časť dane do výšky 50 hal. vrátane zaokrúhľuje na celé koruny smerom dole a časť presahujúca túto sumu na celé koruny smerom nahor.

Čl. 7

K § 7 a 8 zákona

Zvýšenie a zníženie dane

(1) Za vyživované osoby sa uznávajú:

a) manželka (družka), prípadne manžel (druh) a maloleté deti (i osvojené), t. j. mladšie ako 18 rokov (vnuci, deti v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov), ak žijú s daňovníkom v spoločnej domácnosti, a to bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú vlastné príjmy. Prechodný pobyt mimo spoločnej domácnosti (napr. z dôvodu liečenia, štúdia, učenia, výkonu vojenskej služby alebo nedostatku bytov) nie je na závadu tomu, aby tieto osoby boli považované za vyživované. Ak maloleté deti trvale nežijú s daňovníkom v spoločnej domácnosti, môžu byť uznané za ním vyživované len vtedy, ak im daňovník mesačne poskytuje aspoň 100 Kčs;

b) plnoleté deti (vnuci, deti v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) a iné osoby, ak nemajú vlastné príjmy presahujúce 620 Kčs mesačne a buď žijú s daňovníkom trvale v spoločnej domácnosti a daňovník im poskytuje byt, stravu a ošatenie, alebo ak nežijú v jeho domácnosti, ak im dáva mesačne podporu aspoň vo výške daňovej úľavy vyplývajúcej pre neho z uznania týchto osôb za ním vyživované, najmenej však sumu 100 Kčs mesačne. Pre posúdenie, či je táto podmienka splnená, je rozhodujúce, aká by bola daňová úľava z priemernej mzdy za posledných šesť mesiacov pred rozhodnutím okresného národného výboru;

c) deti z rozvedeného manželstva, deti z manželstva, v ktorom daňovník - bez toho, že by bol rozvedený - trvale nežije s manželom v spoločnej domácnosti a deti zrodené mimo manželstva, ak s daňovníkom nežijú v spoločnej domácnosti, ako aj manželka (manžel), ktorá je s daňovníkom rozvedená alebo i bez rozvodu s ním trvale nežije v spoločnej domácnosti, ak im daňovník platí výživné určené alebo schválené súdom. Ak výživné neurčil alebo neschválil súd, uznajú sa tieto osoby za vyživované daňovníkom, ak im platí výživné aspoň vo výške daňovej úľavy vyplývajúcej pre neho z uznania týchto osôb za ním vyživované, najmenej však sumou 100 Kčs mesačne. Manželku a plnoleté deti, ktorým daňovník platí výživné, možno však uznať za ním vyživované len vtedy, ak nemajú vlastný príjem presahujúci 620 Kčs mesačne.

Ak daňovník poskytuje podporu viacerým osobám a úhrnná podpora nie je taká, aby na každú z nich pripadla aspoň suma 100 Kčs, prihliadne sa len na toľko osôb, koľkokrát 100 Kčs daňovník mesačne platí.

(2) Ak dieťa uzavrie manželstvo, možno ho, príp. i jeho manželku (manžela) a deti uznať za vyživované daňovníkom len vtedy, ak z úhrnného príjmu tejto rodiny nepripadá na jedného jej člena viac ako 620 Kčs mesačne a ak sú splnené i ostatné podmienky ustanovené v odseku 1 písm. b).

(3) Tá istá osoba môže byť uznaná za vyživovanú len u jedného daňovníka a u toho istého daňovníka iba pri jednej dani. Toto ustanovenie nie je na závadu tomu, aby dieťa bolo uznané za vyživované tak u toho z rodičov, ktorý naň platí výživné, ako aj u toho z nich, u ktorého žije. Úľava podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona patrí iba tomu z rodičov, u ktorého dieťa žije, nie daňovníkovi, ktorý platí výživné.

(4) Ak daňovník podporuje viac osôb, z ktorých jedna má voči druhej vyživovaciu povinnosť (napr. otca a matku), považuje sa u každej z nich za príjem tá časť, ktorá z ich úhrnného príjmu na ňu pomerne pripadá.

(5) Pre otázku, či podporovaná osoba (odsek 1) má vlastný príjem presahujúci 620 Kčs mesačne, prihliada sa na všetky jej príjmy, teda napríklad na príjmy z pracovného pomeru, na dôchodky, na sociálne podpory, príjmy z budov, poľnohospodárstva, živností a i. Neprihliada sa však:

a) na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

b) na prídavky na deti a na výchovné,

c) na výživné poskytované deťom,

d) na sirotský dôchodok,

e) u detí, pripravujúcich sa na budúce povolanie s výnimkou detí, ktoré študujú popri zamestnaní alebo inej zárobkovej činnosti a po dobu výkonu základnej vojenskej služby, na štipendium, pokiaľ nemá povahu náhrady zárobku, na hodnotu bezplatného internátneho zaopatrenia a bezplatne poskytovaných jedál a ošatenia podľa predpisov o hmotnom zaopatrení mládeže pripravujúcej sa na budúce povolanie, na hodnotu naturálií, ktoré sa poskytujú študentom vysokých škôl pri výkone vojenských povinností cez prázdniny, a na príležitostné zárobky, pokiaľ sa nevyplácajú za práce vykonávané v pracovnom pomere uzavretom na neurčitý čas.

Na príjmy uvedené v predchádzajúcom odseku pod písm. a) až e) sa tiež neprihliada pri určení výšky vlastného príjmu osôb, ktoré možno uznať za vyživované poplatníkom, pri dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti a pri dani z príjmov obyvateľstva.

(6) Ustanovenie § 8 ods. 2 zákona platí aj vtedy, keď osoby tam uvedené vyživujú plnoleté deti (vnukov alebo iné deti v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov).

(7) Ak sú obaja manželia (druh a družka) zamestnaní, prihliada sa na všetky vyživované osoby u manžela (druha). Manželka (družka) sa zdaňuje podľa ustanovenia § 8 ods. 3 zákona.

(8) Ak požadujú obaja manželia (druh a družka), ktorí žijú v spoločnej domácnosti, aby úľavy z titulu vyživovaných osôb sa poskytli namiesto manželovi (druhovi) manželke (družke), pripoja k žiadosti potvrdenie platiteľa, ktorý vypláca mzdu manželovi (druhovi), že nebude u neho naďalej pri zrážke dane prihliadať na vyživované osoby.

(9) Zľava na vyživované osoby patrí manželke aj v prípadoch, v ktorých mzdu poberá len manželka a manžel buď vôbec nemá zdaniteľné príjmy (napr. dôchodca), alebo podlieha inej dani, pri ktorej neuplatňuje zníženie dane na vyživované osoby.

(10) Na zmeny okolností rozhodujúcich o zvýšení a znížení dane (napr. dosiahnutie vekovej hranice daňovníka a jeho detí, vstup do zamestnania plnoletého dieťaťa, odpadnutie niektorej vyživovanej osoby a pod.) prihliada sa s výhradou uvedenou v ustanovení čl. 15 ods. 3 začínajúc až mzdovým obdobím nasledujúcim po období, v ktorom k zmene došlo, aj keď zmena nastala už prvý deň v mesiaci. Ak teda plnoleté dieťa vstúpi do pracovného pomeru počas mesiaca, takže nepoberá mzdu za celý mesiac, možno ho pre bežný mesiac uznať za vyživované daňovníkom, aj keď v tomto mesiaci dosiahne v zamestnaní príjem presahujúci 620 Kčs mesačne.

(11) O preukaze okolností rozhodujúcich pre zvýšenie a zníženie dane platia ustanovenia článkov 15 až 17.

Čl. 8

K § 9 zákona

(1) Za invalidné osoby v zmysle § 9 zákona možno uznať iba:

1. osoby, ktoré poberajú niektorý z týchto dôchodkov:

a) invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení;

b) úrazový dôchodok podľa skorších predpisov alebo zaopatrovacie požitky invalidov podľa zákona č. 164/1946 Zb. o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obete vojny a fašistickej perzekúcie pre stratu zárobkovej schopnosti aspoň o 30 %, a to aj keď tento dôchodok alebo zaopatrovacie požitky sa zlúčili s iným dôchodkom;

c) dôchodok manželky alebo sociálny dôchodok z dôvodu, že pred dovŕšením 65 rokov sa stali invalidnými;

d) vdovský dôchodok z dôvodu invalidity;

e) poberajú namiesto invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku starobný dôchodok z dôvodu, že pri súbehu nárokov na oba druhy dôchodkov bol im priznaný starobný dôchodok;

f) sú u daňovníka uznané za vyživovanú osobu (čl. 7) a poberajú invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok;

2. osoby, ktoré síce nepoberajú žiadny z dôchodkov uvedených pod číslom 1, ale

a) preukážu, že sa vzdali zaopatrovacích požitkov uvedených pod č. 1 písm. b) alebo že ich nepoberajú len z toho dôvodu, že zmeškali lehotu na uplatnenie nároku na ne;

b) poberajú namiesto invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku starobný dôchodok z dôvodu, že im po splnení podmienok pre nárok na starobný dôchodok patrí namiesto invalidného dôchodku starobný dôchodok;

c) stali sa podľa posudku posudkového lekára sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru (ďalej len „posudkový lekár“) invalidnými alebo čiastočne invalidnými v zmysle predpisov o sociálnom zabezpečení pred vstupom do zamestnania alebo pred dovŕšením potrebnej doby zamestnania pre nárok na dôchodok a túto lehotu doteraz počas zamestnania nedovŕšili, takže len z tohto dôvodu nepoberajú invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Po dovŕšení tejto lehoty možno ich s výnimkou uvedenou v písmene d) a e) uznať za invalidov len vtedy, ak poberajú invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok;

d) stali sa pred vstupom do zamestnania alebo pred dovŕšením potrebnej doby zamestnania pre nárok na dôchodok invalidnými alebo čiastočne invalidnými a sú držiteľmi preukážky ZTP alebo ZTP/P;

e) boli podľa posudku posudkového lekára postihnuté obojstrannou hluchotou alebo ich dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, ktorý im značne sťažuje všeobecné životné podmienky, zodpovedá podľa posudku posudkového lekára podmienkam pre priznanie čiastočného invalidného dôchodku, a to aj keď uvedené osoby nepoberajú čiastočný invalidný dôchodok;

f) sú u daňovníka uznané za vyživovanú osobu (článok 7) a ich zdravotný stav podľa posudku posudkového lekára zodpovedá podmienkam pre priznanie invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.

(2) Zľava podľa predchádzajúceho odseku sa poskytne tým spôsobom, že sa pripočítajú

a) dve vyživované osoby naviac, ak daňovník (osoba ním vyživovaná) poberá invalidný dôchodok (odsek 1 č. 1) alebo ak sa má posudzovať tak, ako keby poberal invalidný dôchodok [odsek 1 č. 2 písm. a) až d) a f)];

b) jedna vyživovaná osoba naviac v ostatných prípadoch uvedených v odseku 1.

(3) Pri úrazových dôchodkoch a zaopatrovacích požitkoch invalidov podľa zákona č. 164/1946 Zb. je pre výšku zľavy rozhodujúcim percento poškodenia uvedené v poslednom rozhodnutí o úrazovom dôchodku alebo o zaopatrovacích požitkoch. Pri poškodení o 30 % až 50 % sa pripočíta jedna osoba naviac, pri poškodení o viac ako 50 % sa pripočítajú dve osoby naviac. Ak daňovník poberá viac úrazových dôchodkov alebo úrazový dôchodok a zaopatrovacie požitky invalidov podľa zákona č. 164/1946 Zb. a ak sú v každom výmere uvedené percentá invalidity, rozhoduje pre otázku výšky zľavy súčet týchto percent, ak dôchodky boli priznané z rôznych titulov. Ak to tak nie je, je rozhodujúcim najvyššie percento. V pochybnostiach treba si vyžiadať posudok posudkového lekára.

(4) O priznaní úľavy a jej výšky rozhodne s výnimkou prípadov, v ktorých daňovník, jeho manželka alebo maloleté deti poberajú dôchodok uvedený v odseku 1 č. 1 písm. a) (článok 16 č. 4), okresný národný výbor na základe:

a) rozhodnutia o priznaní príslušného dôchodku a potvrdenia pošty o jeho výplate (odsek 1 č. 1);

b) posudku posudkového lekára a dokladov o splnení ustanovených podmienok v prípadoch uvedených v odseku 1 č. 2.

(5) Pri posudzovaní osôb, ktoré nemajú nárok na poberanie invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, postupuje sa podľa zásad platných pre posúdenie invalidity a čiastočnej invalidity pre účely sociálneho zabezpečenia; najmä sa v posudku uvedie, či treba daňovníka (osobu ním vyživovanú) podľa jeho zdravotného stavu posudzovať tak, ako keby poberal čiastočný invalidný dôchodok, alebo tak, ako keby poberal invalidný dôchodok, a či ide o trvalý stav alebo do kedy posudok platí.

(6) Zľavu z dôvodu invalidity daňovníka nemožno povoliť v žiadnom prípade, ak daňový základ daňovníka presahuje v mesiaci hranicu 2 400 Kčs.

(7) Zľava patrí manželovi (v prípade § 8 ods. 4 zákona manželke). Ak však zľavu neuplatní, môže ju uplatňovať ten z manželov, na invaliditu (zdravotnú chybu) ktorého bola zľava povolená, a to aj keď zľavu na vyživované osoby uplatňuje druhý manžel.

(8) Zľava podľa § 9 ods. 1 zákona nepatrí daňovníkovi na telesnú alebo duševnú chybu dieťaťa, na ktoré platí výživné [článok 7 ods. 1 písm. c)], ak táto zľava bola povolená tomu z rodičov, u ktorého dieťa žije.

(9) Úľava podľa § 9 ods. 2 patrí vdovám len po dobu vdovstva.

Čl. 9

K § 11 zákona

(1) Platitelia vyplácajúci mzdu, ktorá nepresiahne v bežnom mesiaci 200 Kčs, upustia podľa § 11 ods. 1 zákona od zrážky dane len vtedy, ak im daňovník predloží písomné vyhlásenie uvedené v článku 15 ods. 5 písm. b) bod cc).

(2) Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov, zrazí daň len jeden z nich s prihliadnutím na vyživované osoby a na prípadnú zľavu podľa § 9 zákona, a to ten, ktorému daňovník predloží preukaz a vyhlásenie podľa článku 15 ods. 5. Ostatní platitelia zrazia daň tak, ako keby daňovník žiadnu osobu nevyživoval, teda s príslušným zvýšením podľa § 7 zákona (so zreteľom na vek a u žien aj na okolnosť, či sú vydaté), najmenej však vo výške 10 %. Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na prípady, v ktorých sa daň vyberie podľa článku 6 ods. 5 vo výške 10 %.

Čl. 10

Spôsob vyberania dane

K § 12 zákona

(1) Platiteľom sú všetky organizácie (úrady, ústavy, zariadenia, podniky atď., ak sú samostatne účtujúcimi jednotkami) a osoby, ktoré vyplácajú mzdu.

(2) Platiteľ zrazí daň pri každej výplate mzdy z celej sumy podrobenej dani. Z preddavkov vyplácaných počas mzdového obdobia sa daň nezráža, ale až z úhrnu pri konečnom vyúčtovaní.

(3) Ak druhý alebo ďalší platiteľ zašle na žiadosť daňovníka hrubú mzdu (odmenu) organizácii, aby ju vyplatila pracovníkovi, ktorý je u nej v pracovnom pomere, zdaní ju táto organizácia spolu so mzdou, ktorú daňovníkovi vypláca.

(4) Podiely na hospodárskych výsledkoch organizácie sa zdaňujú pri vyúčtovaní podielu, a to oddelene od ostatnej mzdy pracovníka, sadzbami dane zo mzdy pre mesačné výplatné obdobie s prihliadnutím na všetky skutočnosti rozhodujúce pre zrážku dane v mzdovom období, v ktorom boli podiely vyúčtované.*) Pri zúčtovaní dane zo mzdy sa na podiely na hospodárskych výsledkoch neprihliada.

Čl. 11

K § 13 zákona

(1) Jednorazovou mzdou je najmä náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, dary a odmeny, pokiaľ nie sú od dane oslobodené, odmeny za vedľajšiu činnosť vykonávanú pre organizáciu, v ktorej je pracovník v pracovnom pomere, na základe dohôd o vykonaní práce, jednorazové prémie, doplatky mzdy za minulé kalendárne roky a pod.

(2) Ak mzda v jednotlivých mesiacoch kolíše, vypočíta sa pri zdaňovaní jednorazovej mzdy pravdepodobná celoročná mzda tak, že sa zistí priemerná mesačná mzda v bežnom roku až doteraz vyplatená a vynásobí sa dvanástimi. Ak však platiteľ v čase výplaty jednorazovej mzdy bezpečne vie, že sa mzda daňovníka počas roka zmení, prihliadne na očakávanú zmenu.

(3) Ak pracovník nie je v pracovnom pomere u platiteľa po celý rok (napr. do pracovného pomeru vstúpi počas roka alebo pracovný pomer je pred koncom roka rozviazaný), možno jednorazovú mzdu rozvrhnúť len na tie mzdové obdobia, za ktoré bude alebo bola mzda vyplácaná.

(4) Ak platiteľ mzdu (odmenu) vypláca za minulé roky daňovníkovi, ktorý v roku, v ktorom k tejto výplate dôjde, už nie je u neho v pracovnom pomere, zrazí daň podľa ročnej tabuľky s prihliadnutím na ustanovenie článku 9 ods. 2.

(5) Doplatky za mzdové obdobia bežného kalendárneho roka rozvrhnú sa na jednotlivé mesačné obdobia a takto zistené sumy sa pripočítajú k jednotlivým mesačným mzdám. Za každý mesiac sa vypočíta z tohto súčtu daň a odpočíta sa daň už zrazená; zvyšok dane sa potom zrazí pri výplate doplatku. Doplatky pripadajúce na skoršie kalendárne roky sa zdania ako jednorazová mzda (odsek 1 až 4).

(6) Platiteľ upustí od zdanenia podľa predchádzajúcich odsekov a zdaní jednorazovú odmenu alebo doplatky v mesiaci výplaty, ak je to pre daňovníka výhodnejšie.

(7) Prepočet dane podľa § 13 ods. 3 zákona - tzv. zúčtovanie - vykoná platiteľ len vtedy, ak o to požiada daňovník (ústne alebo písomne) alebo závodný výbor základnej organizácie ROH za všetkých zamestnancov najneskôr pri vyúčtovaní mzdy za december. Zmeškanú lehotu môže odpustiť okresný národný výbor príslušný podľa sídla pokladnice platiteľa (článok 19).

(8) Ak bol daňovník u platiteľa zamestnaný po celý rok, poberal mzdu za všetky mzdové obdobia a ak sa nezmenili okolnosti rozhodujúce pre zvýšenie a zníženie dane, platiteľ pri zúčtovaní určí daň na celoročný príjem pomocou ročnej tabuľky. Ak sa uvedené predpoklady nesplnia, platiteľ určí daň na priemernú mesačnú mzdu podľa mesačnej tabuľky (pozri odsek 11).

(9) Ak daňovník nastúpil do pracovného pomeru u platiteľa počas roka, platiteľ vykoná zúčtovanie len za mesiace, v ktorých bol daňovník u neho zamestnaný. Za dobu, v ktorej daňovník poberal v tom istom roku mzdu od iného platiteľa, môže platiteľ vykonať zúčtovanie len na základe potvrdenia predchádzajúceho platiteľa o tom, v akej výške bola v jednotlivých mesiacoch vyplatená mzda a zrazená daň a podľa ktorej sadzby sa daň zrážala. Ak daňovník pred koncom roka rozviazal pracovný pomer, platiteľ vykoná zúčtovanie takisto len za mesiace, v ktorých bol daňovník u neho zamestnaný, a len vtedy, keď daňovník v tom istom roku nevstúpil do nového pracovného pomeru.

(10) Ak platiteľ vykonáva zúčtovanie u daňovníkov, ktorí síce boli po celý rok u neho v pracovnom pomere, ale nepoberali vo všetkých mzdových obdobiach mzdu (napr. pre chorobu, materskú alebo neplatenú dovolenku a pod.), prihliada len na tie mzdové obdobia, za ktoré bola mzda zdanená.

(11) V prípadoch uvedených v odseku 8 druhej vete a v odsekoch 9 a 10 platiteľ vykoná zúčtovanie tak, že úhrn miezd vyplatených počas roka delí počtom mzdových období, za ktoré bola mzda zdanená. Na takto vypočítanú priemernú mzdu určí pre každé mzdové obdobie daň podľa okolností rozhodujúcich pre zvýšenie a zníženie dane na začiatku obdobia. Súčet takto vypočítaných daňových súm tvorí celkovú daňovú povinnosť, ktorú platiteľ porovná so zrazenou daňou.

(12) U daňovníkov, ktorí nie sú u platiteľa v pracovnom pomere, ale len v pomere podobnom pracovnému pomeru (článok 2 ods. 3), možno zúčtovanie vykonať len vtedy, ak sa im zrážala daň podľa mesačnej tabuľky a len za mesiace, za ktoré sa im takto zdanená mzda vyplatila (odsek 10).

(13) Ak daňovník, ktorému bola povolená zľava podľa § 9 zákona, poberal v niektorých mesiacoch mzdu presahujúcu 2400 Kčs, takže na tieto mesiace mu nebola povolená uvedená zľava, poskytne sa pri zúčtovaní zľava i za tieto mesiace, ak priemerná mesačná mzda za zúčtovanú dobu nepresiahne 2400 Kčs.

(14) Zúčtovanie možno vykonať len v prospech daňovníka. Ak by zo zúčtovania vyplynula vyššia daň, než aká bola správne zrazená, nemožno zúčtovanie vykonať. O sumu, ktorú pracovníkom v dôsledku zúčtovania vráti, platiteľ odvedie pri budúcom odvode dane menej a vyznačí ju na hlásení o dani zo mzdy [článok 14 odsek 3 písm. c)]. Zúčtovanie dane treba vykonať do konca februára po uplynutí každého roka. Túto lehotu môže predĺžiť národný výbor príslušný podľa sídla pokladnice platiteľa (článok 19).

Čl. 12

K § 14 zákona

(1) Daň, ktorú platiteľ nezrazil, predpíše okresný národný výbor príslušný podľa sídla platiteľa na priame platenie platiteľovi bez rozdielu, či platiteľ nesprávnu zrážku dane zavinil alebo nezavinil.

(2) Daňovníkom poberajúcim mzdu z cudziny vyrubí daň okresný národný výbor, v obvode ktorého bývajú. Daňovníkom bývajúcim v obvode Národného výboru hlavného mesta Prahy daň však vyrubí Obvodný národný výbor Praha 1.

(3) Ak sa zistí, že sa daňovníkovi na dani zrazilo viac, než sa malo, vráti sa mu preplatok, pokiaľ neuplynuli tri roky od konca mzdového obdobia, v ktorom došlo k výplate mzdy, z ktorej bola nesprávne zrazená daň.

(4) Platiteľ môže preplatenú daň vrátiť daňovníkovi len počas roka, v ktorom bola zrazená, alebo začiatkom budúceho roka, dokiaľ nepredložil okresnému národnému výboru vyúčtovanie zrazenej a odvedenej dane zo mzdy [článok 14 ods. 3 písm. a)]. O vrátenú daň platiteľ odvedie pri budúcom odvode dane menej a vyznačí toto vrátenie na rube poukážky alebo prevodného príkazu. Po uplynutí tejto lehoty preplatok vráti okresný národný výbor príslušný podľa sídla pokladnice platiteľa.

Čl. 13

Zodpovednosť platiteľov

K § 15 zákona

(1) Organizácie vykonávajúce zrážku dane sú povinné predložiť Štátnej banke československej pri výbere doplatku miezd vyúčtovaných za minulý mesiac príkaz na odvod zrazenej dane zo mzdy.

(2) Daň dovyrubená podľa § 14 ods. 2 zákona je splatná do troch dní po doručení platobného výmeru a penále sa počíta začínajúc nasledujúcim dňom. V týchto prípadoch nemožno vyrubiť penále za dobu odo dňa, keď sa dovyrubená daň mala zraziť, do doručenia platobného výmeru.

(3) Penále sa nepredpíše, ak nie je aspoň 20 Kčs ročne.

(4) Daň zrazenú osobám, ktoré sú u platiteľa v pomere podobnom pracovnému pomeru, nemusí platiteľ odvádzať do troch dní po vykonaní daňovej zrážky, ale odvedie ju spoločne s daňou zrazenou pracovníkom v pracovnom pomere.

(5) Krajský národný výbor môže povoľovať odchýlky vo veci spôsobu, času a miesta odvodu dane, pokiaľ sa odchýlka týka okresných národných výborov jeho obvodu.

Čl. 14

K § 17 zákona

(1) Každý platiteľ je povinný uvádzať v mzdových listoch popri základných údajoch (daňovníkove meno, priezvisko, povolanie, dátum narodenia, bydlisko, rodinný stav, mená osôb, ktoré daňovník vyživuje, a údaje o ich narodení, počet osôb uznaných naviac podľa § 9 zákona a pre každé mzdové obdobie jeho označenie) ešte tieto ďalšie údaje:

a) údaje o odpracovanej dobe,

b) hrubú sumu mzdy v hotovosti so všetkými príplatkami, prémiami a odmenami i so sumami preukázanými príp. inými platiteľmi pre daňovníka podľa článku 10 ods. 3 (nie však náhrady služobných výdavkov),

c) hodnotu naturálnych požitkov,

d) sumu náhrad služobných výdavkov, ktorá podlieha dani zo mzdy,

e) sumy oslobodené od dane zo mzdy,

f) základ pre výpočet zrážky dane zo mzdy,

g) zrážku dane zo mzdy.

(2) Pre osoby, ktoré nie sú u platiteľa v pracovnom pomere, alebo pracujú pre neho v pomere podobnom pracovnému pomeru [článok 2 ods. 3 písm. a)], platiteľ nemusí viesť mzdové listy; stačí zoznam s týmito údajmi: dátum výplaty, daňovníkovo meno a bydlisko, vek, rodinný stav, výška vyplatenej mzdy a zrazenej dane. To isté platí pre vedenie záznamov vedúcimi súborov ľudových hudobníkov [článok 2 ods. 3 písm. b)].

(3) Platitelia sú ďalej povinní:

a) každoročne do konca marca predkladať príslušnému okresnému národnému výboru vyúčtovanie zrazenej a odvedenej dane zo mzdy za uplynulý rok na predpísaných tlačivách,

b) každoročne predkladať tomu istému okresnému národnému výboru v lehote ním určenej výkaz o počte zamestnancov podľa výšky mzdy a o počte závodov, mzdách a dani zo mzdy,

c) hlásiť na rube prevodného príkazu alebo výplatného lístka, ktorým odvádzajú zrazenú daň, akú sumu úhrnom všetkým daňovníkom v mzdovom období zrazili,

d) vydávať daňovníkom, ktorí o to požiadajú, po uplynutí kalendárneho roka alebo pri skončení pracovného pomeru alebo pri zániku povinnosti vyplácať mzdu písomné potvrdenie o tom, aká bola v uplynulom roku, prípadne do dňa skončenia pracovného pomeru hrubá mzda daňovníka a aká daň mu z nej bola zrazená a podľa akej daňovej sadzby.

Čl. 15

K § 18 zákona

Podmienky pre zníženie dane

(1) Daňovník je povinný do 30 dní po vstupe do pracovného pomeru a každoročne do konca decembra preukázať platiteľovi pre budúci kalendárny rok počet vyživovaných osôb, príp. nárok na zľavu podľa § 9 zákona, pokiaľ nejde o preukazy už predložené, ktoré podľa článku 17 ods. 1 platia trvale.

(2) Ak daňovník nepredloží preukaz o tom, že a koľko osôb vyživuje, príp. aká zľava mu podľa § 9 zákona patrí, alebo ak nepredloží vyhlásenie podľa odseku 5, platiteľ je povinný zrážať daň tak, ako keby daňovník nevyživoval žiadnu osobu (teda so zvýšením podľa § 7 zákona).

(3) Na predložený preukaz platiteľ prihliadne začínajúc až mzdovým obdobím nasledujúcim po období, v ktorom bude preukaz platiteľovi predložený. Ak sa však daňovníkovi narodí dieťa, prihliadne sa naň už pre to mzdové obdobie, v ktorom sa narodilo, ak daňovník predloží preukaz o jeho narodení platiteľovi aspoň do 30 dní po narodení dieťaťa. Ak daňovník nepredloží preukaz v tejto lehote, možno na preukaz prihliadnuť až v mzdovom období nasledujúcom po období, v ktorom bol preukaz predložený. Ak však daňovník predloží po vstupe do pracovného pomeru preukazy platiteľovi do 30 dní odo dňa vstupu do pracovného pomeru, platia preukazy už od tohto dňa. Ak oproti predchádzajúcemu potvrdeniu nedošlo k zmene, stačí predloženie jeho duplikátu.

(4) Potvrdenie na zľavu vydáva okresný národný výbor príslušný podľa bydliska daňovníka alebo podľa sídla pokladnice platiteľa.

(5) Platiteľ smie u daňovníkov, ktorým sa daň zráža podľa základnej sadzby alebo so znížením podľa § 8 zákona na predložené preukazy prihliadnuť len vtedy, ak daňovník podpíše pri vstupe do pracovného pomeru a každoročne najneskoršie do 31. decembra pre budúci kalendárny rok písomné vyhlásenie o tom,

a) aké sú skutočnosti rozhodujúce pre zvýšenie a zníženie dane, prípadne kedy a ako sa zmenili,

b) ak poberá alebo nepoberá mzdu aj od iného platiteľa; v kladnom prípade, že

aa) nárok na uznanie vyživovaných osôb a nárok na zľavu podľa § 9 zákona neuplatnil u iného platiteľa ani daňovník ani iná osoba,

bb) hrubá mzda nepresahuje ani u daňovníka ani u osoby ním vyživovanej, na ktorú uplatňuje zľavu podľa § 9 zákona, mesačne 2400 Kčs,

cc) mzda poberaná od ďalších platiteľov nepresahuje u žiadneho z nich 200 Kčs mesačne a že u žiadneho z nich daňovník neuplatňuje oslobodenie podľa § 11 ods. 1 zákona (daneprosté minimum),

c) že osoba ním vyživovaná (okrem manželky, družky, manžela, druha a maloletých detí) nemá vlastný príjem presahujúci sumu 620 Kčs mesačne.

(6) Ak dôjde počas roka k zmenám skutočností rozhodujúcich pre zvýšenie a zníženie dane, daňovník je povinný oznámiť ich platiteľovi najneskoršie posledný deň mzdového obdobia, v ktorom zmena nastala.

(7) Daňovníci, ktorým bola priznaná zľava podľa § 9 zákona z dôvodu, že buď sami, alebo osoby nimi vyživované poberajú invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, prípadne iný dôchodok obdobného charakteru, sú povinní každoročne, najneskoršie do 31. decembra predložiť platiteľovi pre budúci kalendárny rok potvrdenie pošty o výplate dôchodku.

Čl. 16

Spôsob preukazovania nároku na zníženie dane zo mzdy

Nárok na zníženie dane preukazuje daňovník platiteľovi takto:

1. platným občianskym preukazom svojím, manželky, prípadne občianskymi preukazmi detí starších ako 15 rokov, ak ide o

a) vek,

b) rodinný stav,

c) maloleté deti, vnukov alebo iné maloleté deti v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak s ním trvale žijú v spoločnej domácnosti,

d) skutočnosť, že daňovník je slobodný, ovdovelý, rozvedený a vyživuje aspoň jedno dieťa, ktoré s ním žije trvale v spoločnej domácnosti.

Ak uvedené skutočnosti nie sú zrejmé z občianskeho preukazu, treba ich preukázať iným úradným dokladom;

2. potvrdením školy a u učňov potvrdením organizácie, že plnoleté dieťa študuje alebo že je v učebnom pomere a aký má od školy alebo organizácie príjem;

3. súdnym rozhodnutím o povinnosti platiť výživné na deti a manželku (rozvedenú, nežijúcu s ním trvale v spoločnej domácnosti), ak platiteľ zráža výživné z jeho mzdy a zasiela ho oprávneným osobám buď podľa príkazu súdu, alebo na prianie daňovníka;

4. rozhodnutím o priznaní invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku a potvrdením pošty o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zľavu podľa § 9 zákona z dôvodu, že sám, jeho manželka alebo maloleté deti poberajú invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok. V prípadoch uvedených pod č. 3 a 4 platiteľ poznamená potrebné údaje (číslo a dátum súdneho rozhodnutia, výšku určeného výživného na jednotlivé deti a manželku, druh priznaného dôchodku a číslo a dátum rozhodnutia, ktorým bol priznaný invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok) na mzdovom liste a potvrdenie pošty uschová;

5. potvrdením okresného národného výboru*), ak ide o skutočnosť, že

a) žije trvale v spoločnej domácnosti s družkou (daňovníčka s druhom); toto potvrdenie vydá okresný národný výbor na základe písomného vyhlásenia druha a družky, že spolu takto žijú v spoločnej domácnosti, a preukazu o ich spoločnom bydlisku,

b) vyživuje iné osoby než manželku (družku) a deti (napr. rodičov, starých rodičov, svokra a svokru, tesťa a testinú a súrodencov), pokiaľ môžu byť uznané za vyživované daňovníkom [článok 7 ods. 1 písm. b)],

c) platí výživné na deti z rozvedeného manželstva, na deti, s ktorými trvale nežije v spoločnej domácnosti, na deti zrodené mimo manželstva, rozvedenej manželke alebo manželke, s ktorou trvale nežije v spoločnej domácnosti (s výnimkou uvedenou pod č. 3),

d) vyživuje aspoň jedno dieťa a nežije s manželom (manželkou) trvale v spoločnej domácnosti,

e) vyživuje plnoleté deti (s výnimkou uvedenou pod č. 2), vnukov alebo iné plnoleté deti v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

f) bola povolená výmena zľavy medzi manželmi (druhmi) podľa § 8 ods. 4 zákona,

g) daňovníkovi alebo osobám vyživovaným daňovníkom patrí zľava podľa § 9 zákona (s výnimkou uvedenou pod č. 4).

Čl. 17

Platnosť preukazov

(1) Preukazy uvedené v článku 16 č. 1, 3, 4 a 5 písm. e) až g) platia pre preukázanie nároku na zníženie dane zo mzdy trvale, ak ich platnosť nebola na tento účel časove obmedzená, a preukazy uvedené v článku 16 č. 2 a 5 písm. a) až d) platia vždy len na rok, pre ktorý boli vystavené, a to za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb nenastali zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre zvýšenie alebo zníženie dane.

(2) U plnoletých študujúcich detí platia potvrdenia vydané školou podľa článku 16 č. 2 ešte dva mesiace nasledujúce po mesiaci, v ktorom študujúci ukončil štúdium, pokiaľ na začiatku týchto mesiacov nebol v pracovnom pomere.

(3) Za ukončenie štúdia sa považuje u žiakov škôl poskytujúcich stredné odborné vzdelanie vysvedčenie na odchod, prípadne vysvedčenie tej istej povahy, u žiakov škôl poskytujúcich úplné stredné vzdelanie (všeobecné, odborné), ktorí nepokračujú v štúdiu, maturitná skúška a u študentov vysokých škôl štátna záverečná skúška.

(4) Oneskorené predloženie preukazu alebo zmeškanú lehotu pre uplatnenie nároku na zníženie dane zo mzdy môže odpustiť okresný národný výbor, ktorý potvrdenie vydáva (článok 15 ods. 4).

Čl. 18

Kontrola dane zo mzdy

K § 19 zákona

(1) Okresné národné výbory sú povinné každoročne vykonať kontrolu u všetkých platiteľov svojho obvodu. U platiteľov zamestnávajúcich najviac 50 pracovníkov stačí však vykonávať kontroly raz za dva roky.

(2) Ak okresný národný výbor pri kontrole zistí, že na dani bolo zrazené menej ako sa malo zraziť, v platobnom výmere platiteľovi predpíše na priame platenie úhrnnú sumu dane, o ktorú sa na dani zrazilo menej. V prílohe platobného výmeru vyčísli, u ktorých pracovníkov a o akú sumu sa zrazilo menej. Pritom osobitne vyčísli sumy pripadajúce na posledné 3 mesiace.

(3) Okresný národný výbor môže upustiť od dodatočného predpisu dane, príp. môže dovyrubenú daň úplne alebo čiastočne odpustiť, keby vybratie tejto dane znamenalo ohrozenie výživy daňovníka alebo osôb na neho odkázaných.

(4) Na zabezpečenie správneho zrážania dane zo mzdy vedie každý okresný národný výbor zoznam platiteľov, ktorý pravidelne kontroluje a dopĺňa.

Čl. 19

K § 20 zákona

Sídlom pokladnice platiteľa sa rozumie miesto, v ktorom sa vykonáva výpočet mzdy a kde platiteľ zostavuje a vedie mzdové listy, aj keď skutočná výplata mzdy sa vykonáva na inom mieste.*)

Čl. 20

Premlčanie

K § 21 zákona

Okresný národný výbor upustí od predpísania dane zo mzdy, aj keď nie je premlčaná, ak k nesprávnej zrážke dane došlo vinou daňovníka a odo dňa výplaty mzdy, pri ktorej došlo k nesprávnej zrážke dane, uplynuli aspoň tri roky, takže by platiteľ vzhľadom na ustanovenie § 16 zákona nesmel už daňovníkovi daň dodatočne zraziť.


Čl. 21

Záverečné ustanovenia

Zrušujú sa:

1. vyhláška Ministerstva financií č. 369/1952 Ú. l. (č. 6/1953 Ú. v.), ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy,

2. vyhláška Ministerstva financií č. 192/1953 Ú. l. (č. 235/1953 Ú. v.) o úprave percent zvýšenia a zníženia dane zo mzdy,

3. vyhláška Ministerstva financií č. 338/1953 Ú. l. (č. 385/1953 Ú. v.) o úprave zvýšenia a zníženia dane zo mzdy daňovníkom, ktorí poskytujú úhradu osobných potrieb,

4. vyhláška Ministerstva financií č. 13/1954 Ú. l. (č. 24/1954 Ú. v.) o zmene percent zvýšenia dane zo mzdy a o niektorých iných opatreniach v odbore tejto dane,

5. vyhláška Ministerstva financií č. 244/1956 Ú. l. (Ú. v.) o niektorých opatreniach v odbore dane zo mzdy,

6. vyhláška Ministerstva financií č. 111/1957 Ú. l. (Ú. v.) o niektorých ďalších opatreniach v odbore dane zo mzdy,

7. vyhláška Ministerstva financií č. 218/1957 Ú. l. (Ú. v.) o povoľovaní zliav podľa § 9 zákona o dani zo mzdy a uznávaní osôb za vyživované daňovníkom,

8. vyhláška Ministerstva financií č. 88/1962 Zb. o zdaňovaní prémií a odmien,

9. vyhláška Ministerstva financií č. 210/1964 Zb. o preukazoch pre zníženie dane zo mzdy a o niektorých ďalších opatreniach v odbore tejto dane,

10. úprava Ministerstva financií č. 153/102 376/57 (Vestník Ministerstva financií č. 18/1957 a Vestník Povereníctva financií č. 19/1957) o odmenách projektantom a ich zdanení,

a všetky smernice, inštrukcie, úpravy a iné obdobné predpisy vydané Ministerstvom financií, Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie a býv. Povereníctvom financií v odbore dane zo mzdy do 31. marca 1967.

Čl. 22

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1967.


Minister:

Ing. Sucharda v. r.


Príloha I vyhlášky č. 24/1967 Zb.

Náhrady služobných výdavkov

vyhlásené za nezdaniteľné

1. Náhrady poskytované umelcom v divadlách, symfonických orchestroch, Československom rozhlase, Československej televízii, cirkusoch a iných kultúrnych zariadeniach za opotrebiteľné súčiastky hudobných nástrojov, za používanie vlastných nástrojov, šatstva, líčidiel a rekvizít, ak sú vyplácané na základe pracovnoprávnych predpisov.

2. 30 % odmien vyplácaných hudobníkom a spevákom účinkujúcim v súboroch ľudových hudobníkov.

3. Hodnota stravy a ubytovania poskytovaná frekventantom kurzov pre požiarnikov alebo kurzov PO.

4. Paušálne sumy vyplácané ako náhrada výdavkov pozorovateľom staníc hydrometeorologického ústavu.

5. 15 % z odmien, ktoré dostávajú ľudoví umeleckí výrobcovia za zhotovovanie predmetov zadávaných Ústredím ľudovej umeleckej výroby.

6. Sumy určené organizačnou jednotkou spojov predavačom poštovej novinovej služby a poštovej filatelistickej služby na úhradu režijných nákladov.

7. Hodnota ochrannej stravy poskytovanej pracovníkom pracujúcim v chemických prevádzkach s látkami škodlivými zdraviu.

8. Povinná stravná norma (náhrada zvýšených výdavkov na stravovanie) poskytovaná v peniazoch alebo naturáliách výkonným letcom prevádzkových zložiek Sväzarmu.

9. Ošacovacie vyplácané rozhodcom športových súťaží a stretnutí.

10. U kominárskych pracovníkov náhrada za prostriedky na umývanie, za výdavky s udržiavaním dopravného prostriedku, príp. náhrada za používanie vlastného dopravného prostriedku a príspevok na ochranný odev.

11. Paušál na písacie potreby vyplácaný pracovníkom do výšky 3 Kčs mesačne.

12. Paušálne odplaty, ktoré majitelia domov poskytujú podľa pracovnoprávnych predpisov domovníkom na čistiace prostriedky.

13. Príspevok na stravu strážnych psov 3 Kčs denne.

Príloha II vyhlášky č. 24/1967 Zb.

Sumy oslobodené od dane zo mzdy

1. Odmeny členov a členov korešpondentov Československej akadémie vied; oslobodenie sa však nevzťahuje na odmeny za výkon funkcií v tejto inštitúcii.

2. U pracovníkov československých zastupiteľských úradov a iných pracovníkov poverených trvale výkonom funkcií v zahraničí prídavok zahraničnej služby a jednorazový zariaďovací príplatok.

3. 20 % odmien za výkon funkcie vyplácaných funkcionárom národných výborov, ktorí sú pre výkon funkcie úplne uvoľnení alebo ju vykonávajú mimo svojho pracovného času.

4. Odmeny členom záchranných sborov za zásahy v banských revíroch.

5. Náborové príspevky poskytované podľa smerníc Štátnej plánovacej komisie doosídlencom v pohraničí, ako aj náborové príspevky poskytované podľa príslušných vyhlášok pracovníkom získaným pre dôležité hospodárske odvetvia v nábore vykonávanom národnými výbormi.

6. Jednorazový príspevok vyplácaný pracovníkom po skončení základnej vojenskej služby na zakúpenie pracovného výstroja.

7. Hodnota stravovania, príp. ubytovania, ktorú podľa platných predpisov dostávajú nevyučení mladiství robotníci popri mesačnej mzde od podniku úplne alebo čiastočne bezodplatne v období zaškoľovania.

8. Odmeny vyplácané učňom, ktorí sú v učebnom pomere v jednotných roľníckych družstvách.

9. Mzdy a odmeny nevidomých občanov, ktorým s prihliadnutím na stupeň nevidomosti a na sociálne pomery vydala okresná posudková komisia sociálneho zabezpečenia preukážku označenú ZTP-P, ako aj existenčný príspevok nevidomým pracujúcim.

10. Suma 600 Kčs mesačne zo štipendií a príspevky na deti študujúcich; ak sa štipendium vypláca za dobu kratšiu ako mesiac, je od dane oslobodená len pomerná časť zo 600 Kčs, napr. pri polmesačnej dobe len 300 Kčs. Toto oslobodenie sa však nevzťahuje na štipendiá poskytované pracovníkom prijatým na študijný pobyt, uvedené v § 19 vyhlášky č. 183/1960 Zb. o organizácii výchovy nových vedeckých pracovníkov.

11. Odmeny za poľnohospodárske brigády a česanie chmeľu vyplácané školám alebo ich prostredníctvom účastníkom brigád organizovaných týmito školami, ako aj odmeny vedúcim školských brigád za vedenie a dozor.

12. Odmeny vyplácané členom JRD a osobám trvale pracujúcim v družstve za práce v čase vegetačného pokoja, ktoré sa vykonávajú so súhlasom JRD pre Štátne lesy alebo Štátne cesty (napr. približovanie a zvoz dreva v lesoch, odpratanie snehu z ciest a posypávanie ciest v zime), pokiaľ sa im odmeny vyplácajú prostredníctvom družstva.

13. Odmeny vyplácané osobám uvedeným v predchádzajúcom odseku materskými družstvami za práce vykonané pre melioračné družstvá v pracovných jednotkách alebo v peňažnej odmene podľa predpisov vydaných Ministerstvom poľnohospodárstva.

14. Odmeny vyplácané členom JRD za výkon funkcie predsedu melioračného družstva, a to aj keď odmenu vypláca priamo melioračné družstvo.

15. Vyrovnávací príspevok a prémie za splnenie celoročných výrobných a nákupných úloh poskytované pracovníkom vyslaným na kádrové posilnenie JRD z prostriedkov výrobných poľnohospodárskych správ ako doplnok odmeny za prácu v družstve; odmena za prácu v družstve podlieha dani zo mzdy len vtedy, ak nie sú členmi družstva.

16. Mzdy pripadajúce na príležitostné práce vykonávané pre družstevnú, podnikovú alebo štátnu bytovú výstavbu, ktoré sa pracovníkom nevyplácajú v hotovosti, ale sa pripisujú v prospech stavebného bytového družstva alebo v prospech ich členských podielov alebo podielov manžela alebo detí. Sem spadajú i príležitostné práce pri výrobe stavebných hmôt organizovanej národnými výbormi a vypracovanie projektovej dokumentácie pre bytovú výstavbu. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na prípady, v ktorých pracovník túto činnosť vykonáva v pracovnom pomere.

17. Úmrtné po pracovníkoch, ak ho vypláca organizácia podľa platných predpisov.

18. Odmeny vyplácané Štátnym štatistickým úradom zpravodajcom za vedenie záznamov rodinných účtov pre účely štatistického vyšetrovania.

19. Naloďovací príplatok vyplácaný v cudzích menách členom posádok československých námorných lodí.

20. Odmeny vyplácané darcom krvi za odber krvi.

21. Odmeny vyplácané pokusným osobám za pokusné úkony v zdravotníctve.

Poznámky pod čiarou

*) zák. č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení,zák. č. 103/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov a vyhláška č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacích príspevkov členom ich rodín.

*) Napr.
Vyhláška Ministerstva financií z 10. júna 1964 č. 100/1964 Zb. o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov; vyhláška Ministerstva dopravy zo 14. apríla 1965 č. 41/1965 Zb. o používaní vlastných osobných vozidiel pracovníkmi pri vonkajších výkonoch.

*) Tabuľky možno dostať v Štatistickom a evidenčnom vydavateľstve tlačív, národný podnik, Praha a na okresných národných výboroch.

**) Napr. na poľnohospodárskych a stavebných brigádach, pri vrecovaní a rozvážaní zemiakov, pri sezónnych a kampaňových prácach, pri komparze, pri ambulantnom predaji pri usporadúvaní verejných podnikov a pod.

*) Platnosť potvrdení okresných národných výborov o vyživovaných osobách a zľavách podľa § 9 zákona vydaných pred 1. aprílom 1967 zostáva nedotknutá.

*) Pod ustanovenie § 20 ods. 1 zákona nespadajú spory o tom, či platiteľ má voči pracovníkovi nárok na vrátenie dane, ktorú podľa § 15 ods. 3 zákona zaplatil.

*) Z preddavkov podielov na hospodárskych výsledkoch sa zrazí daň zo mzdy preddavkove v tých prípadoch, v ktorých možno predpokladať, že by sa zo súm podielu pri jeho účtovaní neuhradila daň zo mzdy z celého podielu.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené