97

VYHLÁŠKA

Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

z 12. decembra 1966,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu

Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ustanovuje po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 30 ods. 2 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (ďalej len „zákon“):


§ 1

Využitie poľnohospodárskych pozemkov (k § 5 zákona)

(1) V prípadoch, v ktorých úrovňou obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov je ohrozené ich riadne využívanie, prípadne je podstatne alebo úplne zanedbané ich obhospodarovanie, môže okresný národný výbor uložiť užívateľovi (vlastníkovi), aby vykonal na svoj vlastný náklad

a) zúrodnenie poľnohospodárskych pozemkov znehodnotených napr. prirodzeným náletom, krovinami, zamokrením alebo kameňmi, odstránenie nepotrebných poľných ciest a úvozov alebo medzí, ktoré nemajú protierózny význam, uskutočnenie vhodných agrotechnických opatrení zameraných predovšetkým na udržanie pôdy v potrebnom štruktúrnom stave (zvýšenie obsahu humusu organickým hnojením a pod.),

b) na plochách ohrozených eróziou

- zavedenie vhodných protieróznych postupov

- zabezpečenie vegetačného krytu po zbere

- dôsledné dodržiavanie orby, sejby a kultivačných prác pri vodnej erózii po vrstovnici a pri veternej erózii kolmo na smer prevládajúceho vetra, vybudovanie zariadení na neškodné odvedenie vody mimo osevnej plochy

- úpravu alebo zriadenie protieróznych medzí na zmiernenie sklonu pozemkov

- vytvorenie vsakovacích zariadení alebo zariadení na zníženie rýchlosti a množstva stekajúcej vody (pásov, brázd, záchytných priekop, terasových stupňov a pod.), na pozemkoch svahovitých alebo s nedostatočnou vsakovacou schopnosťou.

(2) Opatrenia podľa odseku 1 okresný národný výbor robí po predchádzajúcom prerokovaní s miestnym národným výborom, výrobnou poľnohospodárskou správou a užívateľom (vlastníkom) pozemkov, a ak je užívateľom (vlastníkom) organizácia, ktorú výrobná poľnohospodárska správa neriadi, s jej nadriadenou organizáciou.

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri spracovaní územných plánov (k § 8 zákona)

§ 2

(1) Východiskové podklady pre územné plány, návrhy politicko-hospodárskych a technických zásad územných plánov, ako i návrhy územných plánov musia ich spracovatelia prerokovať už počas spracovania týchto podkladov a návrhov s poľnohospodárskym orgánom národných výborov a výrobnou poľnohospodárskou správou v tých prípadoch, v ktorých sa predpokladá narušenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pritom tieto orgány a výrobné poľnohospodárske správy vymedzujú požiadavky na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a územia vyžadujúce mimoriadnu ochranu pre svoju úrodnosť, špeciálne poľnohospodárske využitie alebo pre investície, vložené do pôdy, územia vhodné na zúrodnenie alebo na rekultiváciu, prípadne uvedú ďalšie okolnosti dôležité pre ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a poľnohospodársku výrobu. Ďalej sa vyjadrujú k výške strát na poľnohospodárskej produkcii, k výhľadovému riešeniu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a navrhujú vypracovanie variantného riešenia územného plánu alebo jeho časti, ak to vyžaduje záujem ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

(2) Prerokúvaním východiskových podkladov, zásad a návrhu územného plánu nie je orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu viazaný pri udeľovaní súhlasu podľa § 8 ods. 2 zákona.

§ 3

(1) V návrhu územného plánu rajónu uvedie spracovateľ jako súčasť celkového riešenia aj možnosť výhľadového využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Orientačne tiež vyhodnotí rozsah strát na poľnohospodárskej výrobe z pôdy navrhovanej v pláne na použitie pre nepoľnohospodárske účely. Na orientačné hodnotenie spracovateľ použije najmä údaje o zaradení obcí do poľnohospodárskych výrobných oblastí, o ekonomickom hodnotení prírodných stanovíšť, hospodárení poľnohospodárskych organizácií a o výsledkoch komplexného prieskumu pôd. Súhrnne potom posúdi vplyv navrhnutého riešenia na poľnohospodársku produkciu rajónu, prípadne okresu alebo kraja a odôvodní správnosť riešenia z hľadiska celospoločenských záujmov. Spracovateľ územného plánu rajónu navrhne opatrenia smerujúce k nahradeniu prípadných strát na poľnohospodárskej výrobe (rekultivácie, meliorácie a pod.).

(2) Spracovateľ návrhu smerného územného plánu, v ktorom sa počíta s použitím poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, vypracúva súčasne grafickú prílohu „poľnohospodársky pôdny fond“. V tejto prílohe vyznačí pozemky navrhnuté pre použitie na nepoľnohospodárske účely, ako i pozemky možných alternatívnych riešení podľa kultúr a výšky hrubej produkcie rastlinnej výroby. Na základe grafickej prílohy orientačne vyhodnotí straty na hrubej poľnohospodárskej produkcii (rastlinnej i živočíšnej). Spracovateľ je povinný preukázať, že z hľadiska celospoločenských záujmov i strát na poľnohospodárskej výrobe je navrhované riešenie najvýhodnejšie. Na výpočet výšky strát hrubej poľnohospodárskej produkcie použije orientačné tabuľky vydané Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

Na výpočet strát môže spracovateľ prípadne použiť aj iné pomôcky, pokiaľ sa na tom dohodne s orgánom príslušným na udelenie súhlasu k návrhu smerného územného plánu z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

(3) Spracovateľ návrhu podrobného územného plánu vyhodnocuje straty na poľnohospodárskej výrobe s použitím vyhodnotenia strát v smernom územnom pláne; upresní ich (prípadne podľa podkladov obstaraných podľa § 5 ods. 3) však tak, aby sa mohli prevziať pri spracovaní investičnej úlohy výstavby. V prípade, že návrh podrobného územného plánu je spracúvaný bez predchádzajúceho vypracovania smerného územného plánu, a počíta sa pritom s použitím poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, spracovateľ priloží k návrhu podrobného územného plánu prehľad tejto pôdy (pozemkov) zostavený podľa kultúr a akosti pôdy, ako aj vyhodnotenie strát na poľnohospodárskej výrobe.

§ 4

(1) Orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu (§ 8 ods. 2 zákona) vyslovujú svoj súhlas s návrhom územného plánu v štádiu jeho predbežného návrhu. Ak dôjde pri spracovaní konečného návrhu územného plánu k zmenám, prípadne k nedodržaniu podmienok, za ktorých bol vyslovený súhlas podľa predchádzajúcej vety, musí byť tento návrh pred jeho predložením na schválenie podľa predpisov o územnom plánovaní opatrený novým súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

(2) Orgán predkladajúci návrh územného plánu na prejavenie súhlasu z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu krajskému národnému výboru je povinný predložiť aj výsledok prerokovania návrhu s poľnohospodárskym orgánom okresného národného výboru obsahujúci aj stanovisko výrobnej poľnohospodárskej správy; ak predkladá návrh Ministerstvu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (povereníkovi Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo) aj stanovisko poľnohospodárskeho orgánu krajského národného výboru.

(3) Orgán predkladajúci konečný návrh územného plánu na schválenie podľa predpisov o územnom plánovaní je povinný k návrhu priložiť

a) súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu (odsek 1),

b) vyhlásenie o tom, že v návrhu nedošlo k nedodržaniu alebo k zmene podmienok, za ktorých bol súhlas [písmeno a)] vyslovený.

(4) Pri spracovaní smerného územného plánu sa určí pre účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu súčasná hranica zastavanej časti obce. Zastavanou časťou obce (intravilán) podľa tejto vyhlášky sa rozumie územie, ktoré ku dňu účinnosti zákona je súvisle zastavané alebo inak technicky upravené pre potreby obce (sídliska). Do zastavaného územia obce sa zahŕňajú i pozemky, ktoré sú poľnohospodárskou pôdou, nevytvárajú však s poľnohospodárskym pôdnym fondom súvislý celok (sú od neho oddelené súvislou zástavbou alebo zabiehajú do zastavanej časti a sú tvarove i rozlohove nevhodné na poľnohospodárske obhospodarovanie mechanizačnými prostriedkami). Za takéto pozemky však nemožno považovať medzery pozdĺž hradských a ciest vzniknuté skoršou výstavbou, zastavanie ktorých by viedlo k nežiadúcemu obostavovaniu ciest a neekonomickému predlžovaniu obcí; za tieto pozemky nemožno považovať ani územie medzi sídliskom a železnicou alebo cestou, preložkou cesty, vodným tokom a pod., pokiaľ toto územie je súvislou poľnohospodárskou pôdou vhodnou na poľnohospodárske obhospodarovanie mechanizačnými prostriedkami. V prípade pochybností, či poľnohospodársky pozemok je alebo nie je súčasťou intravilánu, rozhodne vždy orgán územného plánovania okresného národného výboru po dohode s poľnohospodárskym orgánom tohto národného výboru, ak si nevyhradil v jednotlivých prípadoch rozhodnutie orgán územného plánovania, prípadne poľnohospodárstva krajského národného výboru.

(5) V prípadoch, v ktorých je nevyhnutné určiť hranicu zastavanej časti obce bez smerného územného plánu, orgán územného plánovania okresného národného výboru zabezpečí spracovanie návrhu tejto hranice. Pre schválenie tohto návrhu platia obdobne odseky 1 až 4.

§ 5

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri spracovaní prípravnej dokumentácie stavieb (k § 10 zákona)

(1) Údaje o výške strát hrubej poľnohospodárskej produkcie (rastlinnej i živočíšnej) pojaté investorom do prípravnej dokumentácie musia zahrňovať i dôsledky ďalších vplyvov investície na poľnohospodársku výrobu (exhalácie, narušenie organizácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, zmena vodného režimu, komunikačné siete, znehodnotenie investícií vložených do pôdy a pod.).

(2) Hrubou poľnohospodárskou produkciou pozemku sa rozumie produkcia pri riadnom spôsobe hospodárenia na pozemku. Riadnym spôsobom hospodárenia je hospodárenie na pozemku príslušnej poľnohospodárskej kultúry za predpokladu správne vykonávanej a súčasnej úrovni zodpovedajúcej agrotechniky. Na možnosť zvyšovania poľnohospodárskej výroby investíciami do pôdy (napr. meliorácie) sa však neprihliada. Pre posúdenie výsledkov riadneho hospodárenia sú rozhodujúce výsledky z priemeru hospodárenia popredných poľnohospodárskych závodov za posledné dva roky v rovnakých výrobných podmienkach okresu a na pozemku príslušnej kultúry. Pokiaľ pri spracovaní prípravnej dokumentácie smerových a líniových stavieb nemožno uviesť poľnohospodárske pozemky dotknuté zamýšľanou výstavbou, straty hrubej poľnohospodárskej produkcie sa vypočítajú s použitím priemerných hektárových výnosov v záujmovom území.

(3) Podklady pre výpočet hrubej poľnohospodárskej produkcie sú povinné oznámiť investorovi na jeho žiadosť za odplatu

a) výrobná poľnohospodárska správa v prípadoch, v ktorých poľnohospodársku pôdu požadovanú na nepoľnohospodárske účely užívajú poľnohospodárske organizácie ňou riadené,

b) socialistická organizácia užívajúca dotknutú pôdu, ak ide o organizáciu, ktorú výrobná poľnohospodárska správa neriadi,

c) poľnohospodársky orgán okresného národného výboru po prerokovaní s miestnym národným výborom, ak ide o poľnohospodársku pôdu užívanú občanom.

Podklady poskytujú tieto orgány (organizácie) do 30 dní od doručenia žiadosti, prípadne v lehote dohodnutej s investorom; na požiadanie poskytujú aj podklady na vykonanie rozboru prípadných ďalších vplyvov investície (odsek 1). V zložitých prípadoch (napr. narušenie vodného režimu, exhalácie) zisťuje investor potrebné údaje z vyžiadaných expertíz.

(4) Okresný národný výbor môže pred udelením predchádzajúceho súhlasu, prípadne pred predložením žiadosti vyššiemu orgánu uložiť investorovi, aby si obstaral pre výpočet strát hrubej poľnohospodárskej produkcie odborný posudok Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.

(5) So spracovaním dokumentácie smerových poľnohospodárskych stavieb (poľné cesty, otvorené vodné priekopy, terasy a pod.) môže sa začať iba v rámci progresívne vyriešenej organizácie pôdneho fondu pojatej do projektu pozemkových úprav schváleného okresným národným výborom.

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri ťažobnej a priemyslovej činnosti (k § 11 zákona)

§ 6

(1) Organizácie vykonávajúce ťažobné alebo priemyslové činnosti sú povinné:

a) vypracovať návrhy plánu zahladenia následkov ťažby alebo inej priemyslovej činnosti vrátane rekultivácie poškodených pozemkov (ďalej len „plán zahladenia“).

V oblastiach rozsiahlych devastácií poľnohospodárskej pôdy vypracúvajú sa výhľadové a ročné vykonávacie plány zahladenia. Ak dochádza k narušeniu pôdy na menších plochách (pri výstavbe priemyslových podnikov, sídlisk a pod.), spracúva sa plán zahladenia v rámci dokumentácie stavby. Organizácie spracúvajúce návrh plánu zahladenia si vyžiadajú pred jeho schválením stanovisko poľnohospodárskeho orgánu okresného národného výboru k spôsobu a druhu rekultivácie (poľnohospodárskej, lesníckej, vodohospodárskej). Pokiaľ rozsah rekultivácie presahuje obvod okresu, vyžiada si organizácia aj stanovisko poľnohospodárskeho orgánu krajského národného výboru;

b) vypracovať plán zahladenia jednak z hľadiska technických úprav vrátane technickej rekultivácie (napr. terénne úpravy výsypiek a pozemkov používaných dočasne na nepoľnohospodárske účely, pozemkov devastovaných poddolovaním, ťažbou štrkopiesku a pod., oddelené skrývanie kultúrnych vrstiev pôdy, budovanie prevádzkových a príjazdných komunikácií, hydromelioračné práce, rozloženie ornice, svahovanie lomových stien po povrchovej ťažbe ložísk nerastných surovín a pod.), jednak z hľadiska biologickej rekultivácie zúrodnením devastovaných pozemkov po technickej rekultivácii biologickým spôsobom pre poľnohospodárske účely (melioračné osevné postupy, organické a zelené hnojenie, pestovanie strukoobilninových miešaniek a zúrodňovacích viacročných kultúr a pod.) tak, aby zabezpečoval

- riadne hospodárenie s kultúrnou vrstvou pôdy, prípadne s hlbšie uloženými zúrodnenia schopnými zeminami, ich bilanciu a využitie, terénnu úpravu dotknutých pozemkov,

- spôsob vykonávania rekultivácie a nápravu vodných pomerov plôch už skôr devastovaných a novo ťažbou alebo priemyslovou činnosťou narušovaných,

- perspektívu hospodárenia poľnohospodárskych závodov, najmä v oblastiach sústredenej ťažby alebo priemyslovej činnosti.

(2) Pri vykonávaní plánu zahladenia sú organizácie (odsek 1)

a) povinné vykonávať podľa plánu ťažby a plánu zahladenia oddelenú skrývku kultúrnych vrstiev pôdy (ornica), prípadne hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín (spraše, sprašovej a svahovej hliny, tufitické íly, bentonit, oxyhumolity a pod.) na ploche dotknutej prevádzkou a starať sa o ich riadne využitie na rekultivácie devastovaných plôch a na melioračné účely, alebo zabezpečiť v ekonomicky odôvodnených prípadoch ich dopravu a rozloženie na plochy určené na zúrodnenie poľnohospodárskym orgánom okresného národného výboru, prípadne na miesta určené týmto orgánom na ďalšie spracovanie; v zložitejších prípadoch môže si tento orgán pred rozhodnutím vyžiadať stanovisko poľnohospodárskeho orgánu krajského národného výboru. Skládky oddelene skrývaných zemín musí ťažobná alebo priemyslová organizácia zakladať a evidovať tak, aby sa mohli využívať v budúcnosti;

b) využívať prebytky ornice, prípadne hlbšie uložené zúrodnenia schopné zeminy na zúrodnenie pôdy doteraz neplodnej alebo s malou úrodnosťou, na ktorej na základe dohody o vykonaní náhradnej rekultivácie predtým vykonala ťažobná organizácia povrchovú úpravu (napr. odstránenie kameňov, vyklčovanie krovísk), ďalej na zvýšenie akosti a produkčnej schopnosti inej poľnohospodárskej pôdy navezením a rozložením kultúrnej vrstvy pôdy. Hrúbka rozloženej vrstvy pôdy musí byť najmenej 10 cm po odpočítaní nakyprenia. Využitie týchto prebytkov musí sa pri veľkom rozsahu skrývok dokumentovať jednoduchým projektom a ekonomickým vyhodnotením, v ostatných prípadoch v dokumentácii stavby.

(3) Ak nemožno použiť prebytky kultúrnej vrstvy pôdy, prípadne hlbšie uložené zúrodnenia schopné zeminy na účely uvedené v odseku 2, môže ich uvoľniť na iné účely príslušný poľnohospodársky orgán okresného národného výboru; tento si vyžiada pri väčšom rozsahu skrývok stanovisko poľnohospodárskeho orgánu krajského národného výboru.

(4) Národné výbory pri prerokúvaní a schvaľovaní plánu zahladenia vyžiadajú si vždy stanovisko príslušnej výrobnej poľnohospodárskej správy.

(5) Realizáciu plánu zahladenia od technických úprav až po dokončenie biologickej rekultivácie zabezpečuje ťažobná alebo priemyslová organizácia, činnosťou ktorej boli pozemky poškodené. Poľnohospodárske organizácie preberajú rekultivovanú pôdu do obhospodarovania po dokončení biologickej rekultivácie. Ak však dôjde k dohode o prevzatí pôdy pred dokončením rekultivácie, uhradí ťažobná alebo priemyslová organizácia poľnohospodárskej organizácii zvýšené náklady spojené s jej obhospodarovaním až do času plánovaného dokončenia rekultivačného procesu. Poľnohospodárska organizácia je povinná viesť o týchto plochách oddelene evidenciu nákladov a výnosov.

§ 7

(1) Ťažobné organizácie sú povinné pri povrchovej ťažbe dodržiavať tieto opatrenia:

a) zahladzovať následky ťažby komplexne na celej devastovanej ploche v nadväznosti výsypky na okolitú krajinu a prihliadať pritom tak na potreby hospodárskeho využitia pozemkov v najbližšom okolí, aby sa vytvárali súvislé plochy, ako i na tvorbu prírodného prostredia a dbať na to, aby nedochádzalo ku škodlivej akumulácií plynných a tuhých splodín a narušeniu rázu krajiny. V oblastiach sústredenej ťažby uhlia prerokujú organizácie pre ťažbu uhlia s poľnohospodárskym orgánom okresného národného výboru, prípadne krajského národného výboru koncepciu umiestnenia stavby a tvaru výsypiek, a to nielen z hľadiska budúceho využitia na rekultiváciu, ale aj z hľadiska tvorby prírodného prostredia;

b) výsypky zakladať spôsobom, ktorý umožňuje urovnanie povrchu a jeho následnú rekultiváciu. Za tým účelom sú ťažobné organizácie povinné vypracovať technické normy úpravy povrchu výsypiek, ktoré budú v oblastiach sústredenej ťažby podkladom pre odovzdávanie plôch na rekultiváciu a na ekonomické vyhodnotenie jednotlivých spôsobov sypania výsypiek (pri zakladačových výsypkách nemajú priemerné povrchové nerovnosti presahovať + - 1 m);

c) zakladať prevýšené výsypky tak, aby sa čo najväčšia plocha mohla využiť na ich poľnohospodársku rekultiváciu;

d) prevýšené výsypky zakladať na únosnej základovej pôde, aby sa zabezpečila ich stabilita. Pritom treba prihliadnuť i na hydrologické pomery výsypky a jej podložie i okolie, aby nedošlo k zabahneniu okolitej poľnohospodárskej pôdy. Proti pôsobeniu vodnej erózie a na zabezpečenie proti zosuvom upraviť svahy výsypiek tak, aby uhol sklonu zabezpečoval ich stabilitu so zreteľom na mechanické vlastnosti výsypkových zemín a výšku výsypky (generálny sklon výsypiek nemá byť väčší ako 1:4, sklon svahov 1:2). Pri vyšších výsypkách treba svahy zabezpečiť terasovaním generálneho svahu a vhodným odstupom jednotlivých výsypkových stupňov (etáží). Svahy terás riadne upraviť a zabezpečiť proti vodnej erózii (napr. zatrávnením, výsadbou krov a vhodných krovín, technickými prostriedkami);

e) sprístupniť výsypky príjazdnými komunikáciami, pri väčších výsypkách vybudovať aj sieť účelových komunikácií na náhornej ploche a výsypkových stupňoch (etážach) a zachovávať pritom zásady protieróznej ochrany;

f) zahladiť následky neorganizovaného sypania zemín v oblastiach sústredenej ťažby uhlia aj na starých výsypkách úpravou ich svahov, presýpaním týchto výsypiek, prípadne podľa daných podmienok priamo biologickou rekultiváciou;

g) pri budovaní výsypiek dbať i na úpravu vodného režimu v pôde, povrch výsypiek urovnať a upraviť tak, aby sa na ňom mohli používať poľnohospodárske stroje, korunu výsypiek najmenej v hrúbke vegetačnej vrstvy vytvoriť zo zemín, ktoré majú schopnosť zrážkovú vodu nielen prijímať, ale aj zadržiavať pre potreby vegetácie; na uľahčenie presakovania zrážkovej vody a obmedzenie jej odtoku na minimum vytvárať vhodný štruktúrny stav pôdy, napr. biologickou rekultiváciou, pestovaním priekopníckych rastlín;

h) upraviť po dohode s vodohospodárskymi orgánmi celkový vodný režim na plochách narušených ťažbou, aby sa odstránili nepriaznivé účinky poklesu podzemných vôd a aby sa umožnil neškodný odtok povrchových vôd;

ch) zabezpečiť obrobenie pozemkov, pri ktorých je ťažbou nerastných surovín podstatne narušené ich obrábanie, a to do času, než sa budú môcť po skončení ťažby a vykonanej rekultivácii zahrnúť tieto pozemky do normálneho osevného postupu.

(2) Pri povrchovej ťažbe surovín na stavebné a priemyslové účely (štrkopiesku, tehliarskych hlín, kaolínu, vápenca, keramických ílov, kameňa, rúd a pod.) sú organizácie vykonávajúce tieto činnosti povinné vyťažené priestory rekultivovať a vrátiť poľnohospodárskej výrobe úpravou terénu, vyplnením vyťaženého priestoru náhradnými zeminami, prekrytím vrstvou ornice a vykonaním, prípadne zabezpečením biologickej rekultivácie. Ak sa nebude môcť vykonať poľnohospodárska alebo lesnícka rekultivácia (napr. pri ťažbe pod hladinou podzemnej vody a nedostatku výsypného materiálu), je ťažobná organizácia povinná ťažobný priestor upraviť do pravidelného tvaru, spevniť svahy, vyčistiť priestory od nevyťažených zvyškov, hmôt, upraviť narušené vodné toky, aby nedochádzalo k zamokreniu, prípadne k vysušeniu poľnohospodárskych pozemkov. Spôsob a zásadné riešenie rekultivácie dokumentuje ťažobná organizácia už v období prerokúvania dobývacieho priestoru; plán rekultivácie v nadväznosti na ťažbu je súčasťou investičnej úlohy, prípadne plánu otvárky, prípravy a dobývania.

§ 8

Ťažobné organizácie sú povinné dodržiavať pri hlbinnej ťažbe tieto opatrenia:

a) znižovať - pokiaľ je to za daných technicko-ekonomických podmienok možné - poklesy poľnohospodárskej pôdy (zakládkou vyrúbaných slojov a pod.);

b) v miestach intenzívnych poklesov a pred postupom háld vykonávať skrývku rekultivácie schopných zemín a využívať ich na rekultiváciu znehodnotených poddolovaných pozemkov a na úpravu odvalov, ktoré možno rekultivovať na poľnohospodársku, prípadne lesnú pôdu;

c) na miernejších nezvodnatených pôdnych poklesoch vykonať terénne úpravy, hlbšie poklesy vyplniť náhradnými zeminami a prevrstviť ornicou za účelom ďalšieho poľnohospodárskeho využitia;

d) na zamokrených pozemkoch, pokiaľ boli dotknuté pri hlbinnej ťažbe a činnosťou s ňou súvisiacou, upraviť vodný režim odvodnením a úpravou narušených vodných tokov; zvodnatené plochy zasypať náhradnou zeminou a prekryť ornicou na ďalšie využitie (na získanie ornej pôdy, založenie sadu atď.), zvodnatené poklesové kotliny riadne upraviť, vrátane okolitých brehových pozemkov, na vybudovanie viacúčelových vodných nádrží.

§ 9

Priemyslové organizácie sú povinné pri svojej činnosti dodržiavať, pokiaľ pri nej vznikajú odvaly odpadových hmôt (zložište popolovín, flotačných hlušín a pod.), tieto opatrenia:

a) odvaly popolčekov a trosiek zakladať predovšetkým do neúrodných nerovných prirodzených i umelých terénov (napr. do vyťažených baní, pieskovní a tehelní);

b) na obmedzenie prašnosti pri budovaní odvalov zabezpečiť odvoz popolčekov a trosiek na odval v zvlhčenom stave; pri hydraulickom spôsobe dopravy zabezpečiť čistenie odpadovej vody z odvalov a zamedziť presakovanie vody do okolitej pôdy. Budovať plošné odvaly s dobre urovnaným povrchom, plochy odvalov udržiavať v bezprašnom (vlhkom) stave; pri prerušení prevádzky (pokiaľ sa odvaly nebudú rekultivovať) upevniť povrchovú vrstvu dostatočným množstvom prímesí väzkých zemín;

c) plochy určené na odval zapĺňať postupne tak, aby jednotlivé zaplnené miesta sa mohli včas rekultivovať;

d) odvaly trvale vyradené z prevádzky rekultivovať prevrstvením kultúrnou vrstvou pôdy; na rekultiváciu využiť vlastné skrývky ornice, prípadne prebytky skrývky ornice a zúrodnenia schopné zeminy z iných podnikov.


§ 10

Záverečné ustanovenie

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Minister:

Ing. Burian v. r.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené