Vyhláška č. 175/1964 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohode o mnohostrannom zúčtovaní v prevoditeľných rubľoch a o zriadení Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce

Čiastka 74/1964
Platnosť od 19.09.1964
Účinnosť od 04.10.1964
Uzavretie zmluvy 22.10.1963
Ratifikácia zmluvy 24.02.1964
Redakčná poznámka

Dohoda vstúpila na základe svojho článku XIV, v platnosť 18. mája 1964.

175

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

zo 6. júla 1964

o Dohode o mnohostrannom zúčtovaní v prevoditeľných rubľoch a o zriadení Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce


Dňa 22. októbra 1963 bola v Moskve podpísaná Dohoda o mnohostrannom zúčtovaní v prevoditeľných rubľoch a o zriadení Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce medzi vládami Bulharskej ľudovej republiky, Československej socialistickej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Mongolskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Rumunskej ľudovej republiky a Sväzu sovietskych socialistických republík.

S Dohodou vyslovila vláda súhlas 12. decembra 1963 a Národné zhromaždenie 31. januára 1964. Prezident republiky Dohodu ratifikoval 24. februára 1964.

Ratifikačná listina Československej socialistickej republiky k Dohode bola uložená na sekretariáte Rady vzájomnej hospodárskej pomoci v Moskve - depozitára Dohody - 12. marca 1964.

Dohoda vstúpila na základe svojho článku XIV, v platnosť 18. mája 1964.

Český preklad Dohody sa vyhlasuje súčasne.*)

David v. r.

DOHODA

o mnohostrannom zúčtovaní v prevoditeľných rubľoch a o zriadení Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce

Vlády Bulharskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Mongolskej ľudovej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Rumunskej ľudovej republiky, Sväzu sovietskych socialistických republík a Československej socialistickej republiky

v záujme rozvoja a prehľbenia medzinárodnej socialistickej deľby práce, ďalšieho rozšírenia a upevnenia obchodných a hospodárskych stykov a

v záujme zdokonalenia systému zúčtovania a posilnenia devízového a finančného pôsobenia na plnenie vzájomných záväzkov

sa dohodli takto:

Článok I

Zúčtovanie na základe dvojstranných a mnohostranných dohôd a jednotlivých kontraktov o vzájomných dodávkach tovaru, ako aj dohôd o iných platbách medzi zmluvnými stranami bude sa vykonávať od 1. januára 1964 v prevoditeľných rubľoch.

Zlatý obsah prevoditeľného rubľa je 0,987412 g rýdzeho zlata.

Každá zmluvná strana, ktorá má prostriedky na účtoch v prevoditeľných rubľoch, môže týmito prostriedkami voľne disponovať pre zúčtovanie s ostatnými zmluvnými stranami.

Každá zmluvná strana bude pri uzavieraní obchodných dohôd zabezpečovať vyrovnanosť príjmov a platieb v prevoditeľných rubľoch v rámci kalendárneho roku so všetkými ostatnými zmluvnými stranami ako celkom. Pritom sa bude prihliadať na vytváranie alebo využívanie prípadných rezerv v prevoditeľných rubľoch, ako aj na úverové operácie.

Každá zmluvná strana bude zabezpečovať včasné a úplné splnenie svojich platobných záväzkov v prevoditeľných rubľoch voči ostatným zmluvným stranám a Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce.

Článok II

S cieľom napomáhať hospodárskej spolupráci a rozvoju národného hospodárstva zmluvných strán, ako aj rozširovať spoluprácu týchto strán s inými štátmi zriaďuje sa Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce so sídlom v Moskve.

Členmi banky sú zmluvné strany.

Úlohou banky je:

a) vykonávať mnohostranné zúčtovanie v prevoditeľných rubľoch;

b) úverovať zahraničnoobchodné a iné operácie zmluvných strán;

c) získavať a uschovávať voľné prostriedky v prevoditeľných rubľoch;

d) získavať na účty a vklady zlato, ďalej voľne vymeniteľné a iné meny od členských štátov banky a takisto od iných štátov a vykonávať operácie s týmito prostriedkami do výšky nazhromaždených súm.

Po skončení prvého roku činnosti banky prerokuje banková rada otázku tvorby časti základného kapitálu banky v zlate a vo voľne vymeniteľných menách a takisto preskúma možnosti vykonávať prostredníctvom banky výmenu prevoditeľných rubľov na zlato a voľne vymeniteľné meny;

e) vykonávať iné bankové operácie zodpovedajúce cieľom a úlohám banky vyplývajúcim z jej Štatútu.

Okrem vyššie uvedených funkcií vykonáva banka z poverenia a z prostriedkov zainteresovaných štátov financovanie a úverovanie spoločnej výstavby, rekonštrukcie a prevádzky priemyslových podnikov a iných objektov.

Činnosť banky sa spravuje touto Dohodou, Štatútom banky, ktorý je nedeliteľnou súčasťou tejto Dohody, ako aj smernicami a predpismi vydávanými bankou v rámci jej právomoci.

Článok III

Základný kapitál Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce sa určuje v sume tristo miliónov prevoditeľných rubľov. Podiely (kvóty) zmluvných strán na tomto kapitáli sa určujú podľa objemu vývozu v ich vzájomnom obchode a sú pre

Bulharskú ľudovú republiku 17 mil. rubľov

Maďarskú ľudovú republiku 21 mil. rubľov

Nemeckú demokratickú republiku 55 mil. rubľov

Mongolskú ľudovú republiku 3 mil. rubľov

Poľskú ľudovú republiku 27 mil. rubľov

Rumunskú ľudovú republiku 16 mil. rubľov

Sväz sovietskych socialistických republík 116 mil. rubľov

Československú socialistickú republiku 45 mil. rubľov

Splácanie základného kapitálu banky sa bude zabezpečovať dodávkami tovaru prevyšujúcimi dovoz nad vybilancované dodávky tovaru zmluvných strán o sumy, ktoré sa rovnajú výške ich kvót. Splácanie základného kapitálu banky (v prevoditeľných rubľoch) môže sa podľa priania štátu vykonať aj vo voľne vymeniteľnej mene alebo v zlate.

Podiely bude splácať každá zmluvná strana v prvom roku vo výške 20 % svojej kvóty a v ďalších rokoch podľa rozhodnutia bankovej rady.

Výška základného kapitálu banky môže sa zmeniť uznesením zmluvných strán.

Banka má rezervný kapitál; lehotu, výšku, účel a spôsob jeho vytvárania určí banková rada.

Banka môže mať aj osobitné fondy vytvárané bankovou radou podľa dohody zmluvných strán.

Článok IV

Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce vykonáva svoju činnosť na základe plnej rovnoprávnosti a uznávania zvrchovanosti členských štátov banky.

Pri prejednávaní a riešení otázok spojených s činnosťou banky majú členovia banky rovnaké práva.

Článok V

Zúčtovanie medzi zmluvnými stranami sa bude vykonávať v prevoditeľných rubľoch prostredníctvom Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce za účasti bánk zmluvných strán. Ustanovujú sa tieto základné zásady sústavy mnohostranného zúčtovania:

a) zúčtovanie sa vykonáva v prevoditeľných rubľoch na účtoch bánk zmluvných strán; účty budú otvorené v Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce alebo po dohode s ňou v bankách zmluvných strán. Pritom banka vyvážajúceho štátu zasiela príslušné dispozičné dokumenty na tovar, ako aj platobné dokumenty bezprostredne banke dovážajúceho štátu. Banky štátov oznamujú denne Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce určenou formou údaje s uvedením príslušnej sumy pohľadávok (príjmov) alebo platieb v prospech banky vývozcu;

b) platby sa vykonávajú v prevoditeľných rubľoch v rámci vlastných prostriedkov každej banky na účtoch, na ktoré sa účtujú všetky príjmy v prospech banky disponujúcej s účtom vrátane súm prijatých úverov;

c) prostriedkami na účtoch v prevoditeľných rubľoch disponuje banka zmluvnej strany, na meno ktorej je účet otvorený;

d) vlastné a požičané prostriedky bánk zmluvných strán v prevoditeľných rubľoch sa oddeľujú a za tým účelom sa týmto bankám otvárajú jednak účty, na ktorých sa zhromažďujú prostriedky patriace uvedeným bankám, a jednak úverové účty, na ktorých sa účtujú záväzky z úverov poskytnutých týmto bankám Medzinárodnou bankou hospodárskej spolupráce;

e) prednostnou formou zúčtovania je inkaso s následným akceptom (promptné inkaso). Podľa dohody medzi bankami zmluvných strán sa môžu používať aj iné formy zúčtovania (inkaso s predbežným akceptom, akreditívy, bankové prevody a i.);

f) Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce vypláca úroky z peňažných prostriedkov na účtoch a z vkladov diferencovane podľa doby uloženia.

Banková rada môže určiť minimálny objem zostatkov prostriedkov na účtoch, ktorý banka neúrokuje.

Článok VI

Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce môže poskytovať úvery:

a) na zabezpečenie včasného zúčtovania obratu tovaru pri krátkodobom prevýšení platieb nad príjmy (zúčtovací úver). Úver na zaplatenie tovaru sa poskytuje ihneď pri nedostatku prostriedkov na účte platiteľa. Výšku úveru pre banku každej zmluvnej strany určí banková rada;

b) na krytie prevýšenia platieb nad príjmy spôsobeného sezónnymi a inými podmienkami výroby a realizácie tovaru. Výšku úveru a lehoty jeho splatenia určí banková rada na základe plánov príjmov a platieb vyplývajúcich z plánu vývozu a dovozu tovaru a iných operácií. Takýto úver sa poskytuje na lehotu v rámci kalendárneho roka;

c) na krytie dočasného neplánovaného prevýšenia platieb nad príjmy, spôsobeného oneskorením dodávok tovaru oproti určeným lehotám. Takýto úver sa poskytuje podľa rozhodnutia bankovej rady so splatnosťou do konca kalendárneho roka a pri zvýšených úrokových sadzbách. Súčasne s poskytnutím takéhoto úveru informuje banka zmluvné strany v súlade s článkom VII tejto Dohody;

d) na operácie spojené s rozširovaním obratu tovaru nad kontingenty tovaru dohodnuté medzi zmluvnými stranami a na dobu do konca budúceho roka;

e) na vyrovnanie platobnej bilancie v spojitosti s dočasnými ťažkosťami vo výmene tovaru jednotlivých štátov. Tento úver sa poskytuje vo výnimočných prípadoch podľa rozhodnutia bankovej rady, pričom lehotu splatnosti takéhoto úveru určí banková rada v závislosti od konkrétnych podmienok, avšak nie s dlhšou lehotou ako do konca budúceho roka;

f) na spoločnú výstavbu, rekonštrukciu a prevádzku priemyslových podnikov a iných objektov. Tento úver sa poskytuje z prostriedkov poskytnutých zainteresovanými štátmi.

Za používanie úveru sa platia úroky. Výšku úrokovej sadzby určí banková rada diferencovane podľa druhu a lehoty splatnosti úveru, vychádzajúc z nevyhnutnosti podnecovať hospodárne využívanie peňažných prostriedkov a zabezpečovať rentabilitu banky.

Podľa rozhodnutia bankovej rady sa môže zúčtovací úver poskytovať bezúročne; s prihliadnutím na zvláštnosti výmeny tovaru jednotlivých štátov môže sa poskytovať takisto bezúročný úver na sezónne potreby, pričom však celková výška bezúročných úverov nesmie prekročiť 3 % ročného obratu výmeny tovaru toho ktorého štátu s členskými štátmi banky.

Článok VII

Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce bude pri plnení jej uložených funkcií v oblasti zúčtovania a úverovania všestranne napomáhať splnenie záväzných vzájomných dodávok tovaru medzi zmluvnými stranami a upevnenie plánovacej a platobnej disciplíny pri vzájomnom zúčtovaní.

V tejto súvislosti je banka splnomocnená:

a) obmedzovať alebo úplne zastaviť poskytovanie úverov bankám tých zmluvných strán, ktoré nedodržiavajú svoje platobné záväzky voči banke alebo ostatným zmluvným stranám. Obmedzovanie a zastavovanie úverovania sa vykonáva v lehotách určených bankovou radou;

b) informovať na základe podkladov, ktoré má k dispozícii, príslušné orgány a v nevyhnutných prípadoch vlády zmluvných strán o porušovaní platobných záväzkov za dodaný tovar, ako i záväzkov spojených s financovaním a úverovaním výstavby, rekonštrukcie a prevádzky spoločných priemyslových podnikov a iných objektov.

Pri zúčtovaní a úverovaní v prevoditeľných rubľoch banka zabezpečuje evidenciu o plnení platobných záväzkov zmluvných strán.

Článok VIII

Zúčtovanie neobchodných operácií uskutočňovaných podľa vnútorných maloobchodných cien a sadzieb za služby bude sa vykonávať na osobitných účtoch v národných menách v bankách zmluvných strán podľa dohôd o zúčtovaní neobchodných platieb platných medzi týmito stranami. Tieto účty sa môžu dopľňať z účtov v prevoditeľných rubľoch po prepočte koeficientom a kurzom s prirážkami (zrážkami) pre neobchodné platby určenými uvedenými dohodami o zúčtovaní neobchodných platieb. Prostriedky z účtu neobchodných platieb sa môžu prevádzať na účty v prevoditeľných rubľoch takisto s použitím vyššie uvedeného koeficientu a kurzu.

Článok IX

Na základe rozhodnutia Rady Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce môže táto banka vykonávať zúčtovanie v prevoditeľných rubľoch so štátmi, ktoré nie sú zmluvnými stranami tejto Dohody. Spôsob a podmienky zúčtovania v prevoditeľných rubľoch s týmito štátmi určuje banková rada po dohode so zainteresovanými štátmi.

Článok X

Účasť štátov v Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce a činnosť tejto banky nemôže prekážať rozvoju bezprostredných finančných a iných vzťahov zmluvných strán ako medzi sebou navzájom, tak i s inými štátmi.

Článok XI

Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce má na území každej zmluvnej strany právnu spôsobilosť potrebnú na výkon jej funkcií a na dosiahnutie jej cieľov.

Banka, ako i zástupcovia štátov v bankovej rade a funkcionári banky používajú na území každej zmluvnej strany výsady a imunity, ktoré sú nevyhnutné pre výkon funkcií a dosiahnutie cieľov určených touto Dohodou a Štatútom banky.

Právnu spôsobilosť, výsady a imunity uvedené v tomto článku určuje Štatút banky.

Článok XII

Zmluvné strany vykonajú zmeny vyplývajúce z tejto Dohody v dvojstranných dohodách platných medzi nimi, ktoré určia zúčtovanie clearingovými účtami, alebo uzavrú nové dohody predpokladajúce zúčtovanie v prevoditeľných rubľoch.

Po podpise tejto Dohody vyhlásia zmluvné strany Dohodu o mnohostrannom clearingu z 20. júna 1957 za zrušenú podľa článku 15 tej istej Dohody.

Sumy dlhov zmluvných strán vykázané na dvojstranných clearingových účtoch k 1. januáru 1964 budú sa brať do úvahy pri uzavieraní obchodných dohôd na rok 1964 a vyrovnajú sa v rámci týchto dohôd v prevoditeľných rubľoch spôsobom dohodnutým medzi zainteresovanými stranami.

Článok XIII

So súhlasom všetkých zmluvných strán môžu pristúpiť k tejto Dohode iné štáty, ktoré uznávajú jej ciele a zásady a ktoré prijmú záväzky vyplývajúce z tejto Dohody a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce.

Dokument o pristúpení sa odovzdá depozitárovi tejto Dohody.

Článok XIV

Táto dohoda podlieha ratifikácii a vstúpi v platnosť dňom, keď posledná zo zmluvných strán odovzdá svoju ratifikačnú listinu depozitárovi tejto Dohody.

Dohoda sa však bude predbežne vykonávať začínajúc 1. januárom 1964, ak k tomuto dňu nevstúpi v platnosť podľa prvého odseku tohto článku.

Pre štáty, ktoré pristúpia k tejto Dohode, bude dňom vstupu Dohody v platnosť deň súhlasu všetkých zmluvných strán s pristúpením toho ktorého štátu k Dohode.

Článok XV

Táto dohoda sa môže zmeniť len so súhlasom všetkých zmluvných strán.

Každá zmluvná strana môže vypovedať túto Dohodu s tým, že to oznámi najmenej 6 mesiacov vopred sekretariátu Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a vyrovná počas tejto doby svoje záväzky vyplývajúce z tejto Dohody.

Táto Dohoda stráca platnosť, ak ju vyhlásia za zrušenú najmenej dve tretiny zmluvných strán.

Článok XVI

Táto Dohoda sa uloží v sekretariáte Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ktorý bude plniť funkcie depozitára tejto Dohody.

Spísané v Moskve 22. októbra 1963 v jednom vyhotovení v ruskom jazyku. Overené odpisy tejto Dohody rozošle depozitár všetkým zmluvným stranám.

Za vládu Bulharskej ľudovej republiky

S. Todorov v. r.

Za vládu Poľskej ľudovej republiky

P. Jaroszewicz v. r.

Za vládu Maďarskej ľudovej republiky

A. Apró v. r.

Za vládu Rumunskej ľudovej republiky

A. Birladeanu v. r.

Za vládu Nemeckej demokratickej republiky

W. Rumpf v. r.

Za vládu Sväzu sovietskych socialistických republík

M. Lesečko v. r.

Za vládu Mongolskej ľudovej republiky

D. Molomžamc v. r.

Za vládu Československej socialistickej republiky

O. Šimůnek v. r.

Príloha vyhlášky č. 175/1964 Zb.

ŠTATÚT

Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce

Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce je zriadená podľa dohody medzi vládami Bulharskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Mongolskej ľudovej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Rumunskej ľudovej republiky, Sväzu sovietskych socialistických republík a Československej socialistickej republiky s cieľom napomáhať hospodárskej spolupráci a rozvoju národného hospodárstva členských štátov banky, ako i napomáhať pri rozširovaní ich obchodných a hospodárskych stykov s inými krajinami.

I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce, ďalej len „banka“, organizuje a vykonáva zúčtovacie, úverové, finančné a iné bankové operácie.

Článok 2

1. Banka je právnickou osobou a nazýva sa „Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce“.

2. Banka je splnomocnená:

a) uzavierať dohody, ako i vykonávať akékoľvek operácie v medziach svojej právomoci;

b) získavať, prenajímať a scudzovať majetok;

c) žalovať a zodpovedať sa pred súdom a v arbitráži;

d) zriaďovať na území štátu, v ktorom má sídlo, ako i na území iných štátov pobočky a jednateľstvá a mať svojich zástupcov;

e) vydávať smernice a predpisy o veciach patriacich do jej právomoci;

f) vykonávať ďalšiu činnosť smerujúcu na plnenie úloh uložených banke týmto Štatútom.

3. Banka zodpovedá za svoje záväzky do výšky svojho majetku. Banka nezodpovedá za záväzky členských štátov banky, rovnako ako členské štáty banky nezodpovedajú za záväzky banky.

4. Banka má pečiatku s nadpisom: „Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce". Pobočky a jednateľstvá banky majú pečiatky s tým istým nadpisom a s doplnkom názvu pobočky alebo jednateľstva.

Sídlom banky je Moskva, SSSR.

Článok 3

Banka ručí za zachovanie tajomstva o operáciách, účtoch a vkladoch svojich zákazníkov a korešpondentov.

Všetci funkcionári a zamestnanci banky sú povinní zachovávať tajomstvo o operáciách, účtoch a vkladoch banky, jej zákazníkov a korešpondentov.

II

Kapitál a fondy banky

Článok 4

Banka má základný kapitál a rezervný kapitál. Banka môže mať aj osobitné fondy.

Článok 5

Základný kapitál banky je 300 miliónov prevoditeľných rubľov a vytvára sa podielmi v prevoditeľných rubľoch.

Členský štát banky má právo zložiť podiel do základného kapitálu banky (v prevoditeľných rubľoch) aj vo voľne vymeniteľnej mene alebo v zlate.

Splácanie základného kapitálu sa vykonáva spôsobom a v lehotách určených bankovou radou.

Základný kapitál banky slúži na zabezpečenie jej záväzkov a používa sa na účely určené Štatútom banky.

Výška základného kapitálu banky sa môže zmeniť na základe rozhodnutia členských štátov banky.

V prípade vystúpenia štátu z banky sa jeho podiel vracia. Pritom sa od celkovej sumy podielu odpočítajú sumy dlhov tohto štátu voči banke.

Pri zastavení činnosti banky sa vracajú podiely a iné prostriedky banky členským štátom, a to po odpočítaní sumy potrebnej na vyrovnanie platobných povinností plynúcich zo vzájomného vyrovnania nárokov členských štátov banky.

Článok 6

Štátu, ktorý vložil do základného kapitálu banky svoj podiel, vydáva sa osvedčenie, ktoré je potvrdením a dôkazom o zložení podielu.

Článok 7

Banka má rezervný kapitál; lehotu, výšku, účel a spôsob jeho vytvárania určí banková rada.

Článok 8

Osobitné fondy vytvára banková rada na základe dohody členských štátov banky.

III

Operácie banky

Zúčtovacie operácie banky

Článok 9

Banka organizuje a vykonáva mnohostranné zúčtovanie obchodných a iných operácií v prevoditeľných rubľoch.

Článok 10

Zúčtovanie sa vykonáva v prevoditeľných rubľoch prostredníctvom účtov bánk členských štátov, ďalej len „splnomocnené banky", ktoré sa otvárajú v Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce alebo po dohode s ňou v iných splnomocnených bankách.

Platby sa vykonávajú v rámci prostriedkov, ktoré má každá splnomocnená banka na účtoch v prevoditeľných rubľoch.

Článok 11

Banka prijíma a rozdeľuje prostriedky v prevoditeľných rubľoch i v inej mene spôsobom určeným bankovou radou. Banka vykonáva aj iné bankové operácie.

Spôsob vykonávania operácií, otváranie, vedenie a uzavretie účtov v banke určí banková rada.

Splnomocnené banky, ktoré majú prostriedky na účtoch v banke v prevoditeľných rubľoch, môžu voľne disponovať týmito prostriedkami pri zúčtovaní vykonávanom v prevoditeľných rubľoch.

Majitelia účtov v banke, ktoré sú uvedené v iných menách, môžu voľne disponovať prostriedkami na týchto účtoch.

Článok 12

Peňažné prostriedky v prevoditeľných rubľoch ukladajú splnomocnené banky v Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce. Za tieto prostriedky vypláca banka úroky vo výške určenej bankovou radou.

Článok 13

Banka vykonáva zúčtovanie operácie spojenej s financovaním investícií a úverovaním podnikov a iných objektov, ktoré spoločne budujú, rekonštruujú a prevádzajú zainteresované štáty.

Článok 14

Banka môže vykonávať zúčtovanie v prevoditeľných rubľoch aj so štátmi, ktoré nie sú členmi banky. Spôsob a podmienky takéhoto zúčtovania v prevoditeľných rubľoch určí banková rada podľa dohody so zainteresovanými štátmi.

Článok 15

Banka môže vydávať šeky v prevoditeľných rubľoch aj v iných menách a vykonávať operácie s týmito šekmi, ako aj so šekmi iných bánk. Podľa rozhodnutia bankovej rady môžu sa vydávať iné platobné dokumenty.

Článok 16

Banka môže preberať záruky za peňažné záväzky bánk členských štátov, iných právnických osôb, ako i fyzických osôb.

Článok 17

Banka môže spolupracovať s organizáciami, činnosť ktorých zodpovedá úlohám banky, alebo stať sa ich členom.

Článok 18

Banka uzaviera s inými bankami dohody o spôsobe zúčtovania a vedenia účtov otváraných v banke, ako aj uzaviera korešpondentské a iné zmluvy.

Úverové operácie banky

Článok 19

Banka poskytuje úvery splnomocneným bankám. Úvery sa poskytujú na určené účely a za podmienok, že sa úver splatí v dohodnutých lehotách.

Účely, na ktoré sa poskytujú úvery, spôsob poskytovania úverov, ich zabezpečenie a splácanie určí banková rada.

Článok 20

Na vykonávanie úverových operácií zostavuje banka úverové plány.

Úverové plány banky sa zostavujú na podklade dvojstranných a mnohostranných obchodných dohôd na žiadosť splnomocnených bánk o poskytnutie úverov. Úverové plány schvaľuje banková rada. Žiadosť splnomocnenej banky štátu o úvery prevyšujúce sumy obsiahnuté v úverovom pláne prejedná banka s prihliadnutím na údaje predkladané splnomocnenou bankou o tom, ako štát plní obchodné dohody, a na iné na to potrebné materiály.

Článok 21

Za úvery prijaté od banky platia dlžníci úroky vo výške určenej bankovou radou.

Článok 22

Splácanie úveru poskytnutého bankou sa vykonáva v lehote splatnosti tak, že banka odpíše prednostne ako nesporné sumy úveru z bežného účtu dlžníckej banky bez osobitného príkazu dlžníckej banky pre každý jednotlivý prípad, a to na základe jej lehotového vyhlásenia.

Ak nie sú prostriedky alebo ak nie je dostatok prostriedkov na bežnom účte dlžníckej banky, môže sa pohľadávka kryť tým istým spôsobom z prostriedkov dochádzajúcich na tento účet.

Článok 23

Z poverenia zainteresovaných štátov banka financuje a úveruje spoločnú výstavbu, rekonštrukciu a prevádzku priemyslových podnikov a iných objektov zo zdrojov poskytnutých týmito štátmi.

Článok 24

Banka uskutočňuje zúčtovacie, úverové, depozitné, arbitrážne, záručné a iné operácie vo voľne vymeniteľných rubľoch a iných menách, ako aj operácie so zlatom, a to v rozsahu zverených prostriedkov.

IV

Riadenie banky

Článok 25

Riadiacimi orgánmi banky sú banková rada a banková správa.

Banková rada

Článok 26

Banková rada je najvyšším riadiacim orgánom, ktorý celkove riadi činnosť banky.

Bankovú radu tvoria predstavitelia všetkých členských štátov banky, pričom každý členský štát banky má jeden hlas bez ohľadu na výšku podielu, ktorý vložil do kapitálu banky.

Členov bankovej rady vymenujú vlády členských štátov banky v počte až troch zástupcov z každého štátu.

Banková rada zasadá podľa potreby, najmenej však raz za štvrť roka.

Zasadaniam bankovej rady predsedajú postupne predstavitelia každého členského štátu banky.

Článok 27

Uznesenia bankovej rady sa prijímajú jednohlasne. Rokovací poriadok bankovej rady určí sama banková rada.

Článok 28

Banková rada:

a) určuje celkové zameranie činnosti banky pri nadväzovaní stykov a spolupráce s bankami členských štátov a s bankami iných štátov a takisto i spolupráce alebo účasti v organizáciách, činnosť ktorých zodpovedá úlohám banky;

b) schvaľuje na návrh bankovej správy úverové a iné plány banky, ročné výkazy, bilanciu a rozdelenie zisku banky, smernice a predpisy banky o otázkach úverovania, financovania, medzinárodného zúčtovania a devízových operácií určujúcich vzájomné vzťahy banky s jej zákazníkmi; určuje výšku úrokových sadzieb na úvery, vklady, bežné a iné účty, organizačnú štruktúru a systematizáciu banky, rozpočet správnych výdavkov banky;

c) vytvára osobitné fondy banky na základe dohody členských štátov banky;

d) vymenúva predsedu a členov bankovej správy;

e) vymenúva revíznu komisiu banky, prejednáva jej zprávy a prijíma k nim uznesenia;

f) povoľuje zriadenie a likvidáciu pobočiek, jednateľstiev a zastupiteľstiev banky;

g) prejednáva zprávy bankovej správy o jej činnosti a prijíma k nim uznesenia;

h) predkladá na posúdenie členským štátom návrhy na prijímanie nových členov banky;

i) schvaľuje pracovný poriadok zamestnancov banky;

j) plní iné funkcie vyplývajúce z tohto Štatútu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov a úloh banky.

Banková správa

Článok 29

Banková správa je výkonným orgánom a bezprostredne riadi činnosť banky v medziach právomoci danej jej týmto Štatútom a v súlade s uznesením bankovej rady.

Banková správa je zodpovedná a podriadená bankovej rade.

Bankovú správu tvorí predseda a členovia bankovej správy, vymenovaní z občanov členských štátov banky na dobu do piatich rokov. Počet členov bankovej správy určí banková rada.

V prípade dočasnej neprítomnosti predsedu bankovej správy vykonáva jeho povinnosti podľa uznesenia bankovej správy jeden z členov bankovej správy.

Predseda a členovia bankovej správy pri plnení služobných povinností konajú ako medzinárodní funkcionári, ktorí sú nezávislí od organizácií a úradných osôb štátov, ktorých sú občanmi.

Článok 30

Banková správa banky v osobe svojho predsedu alebo iných funkcionárov banky splnomocnených na to bankovou správou zastupuje banku vo všetkých otázkach a operáciách banky pred úradnými osobami, štátnymi a medzinárodnými organizáciami a inými právnickými osobami a uplatňuje v mene banky nároky a pohľadávky na súde a v arbitráži.

Banková správa môže splnomocniť na základe osobitného poverenia funkcionárov banky, aby konali v jej mene.

Záväzky a poverenia banky sú platné, ak sú opatrené dvoma podpismi, a to predsedu a člena bankovej správy a v neprítomnosti predsedu podpismi dvoch členov bankovej správy, z ktorých jeden musí byť členom bankovej správy vykonávajúcim povinnosti predsedu bankovej správy.

Článok 31

Banková správa prejednáva základné otázky operatívnej činnosti banky, najmä:

a) otázky, ktorých riešenie alebo schválenie na základe tohto Štatútu patrí do právomoci bankovej rady; pripravuje príslušné materiály a návrhy na prejednanie bankovej rade,

b) otázky určenia spôsobu podpisovania peňažných a zúčtovacích dokladov a korešpodencie v mene banky, spôsob podpisovania a vydávania poverení v mene pobočiek a jednateľstiev banky, vzory peňažných a zúčtovacích dokladov používaných bankou vo vzájomných stykoch s jej zákazníkmi, úrokové sadzby z úverov, vkladov, z bežných a iných účtov v súlade s uzneseniami bankovej rady, výšku províznych odmien za splnenie príkazov svojich zákazníkov a korešpondentov, spôsob a podmienky vydávania záruk bankou, ako i podmienky prijímania zmeniek a iných peňažných záväzkov na evidenciu a zabezpečenie,

c) otázky kontroly činnosti správ a odborov banky, jej pobočiek, jednateľstiev a zástupcov,

d) otázky používania majetku a prostriedkov banky.

Banková správa má právo v medziach svojej právomoci predkladať návrhy na posúdenie bankovej rade.

Rokovací poriadok bankovej správy si určí banková správa sama.

Uznesenia prijaté bankovou správou sa spisujú vo forme protokolov. Na plnenie uznesení bankovej správy môžu sa vydávať príkazy, smernice alebo predpisy, ktoré podpisuje predseda bankovej správy alebo na základe jeho splnomocnenia jeden z členov bankovej správy.

Článok 32

Predseda bankovej správy riadi činnosť bankovej správy a vykonáva opatrenia potrebné na splnenie úloh uložených banke týmto Štatútom.

Predseda bankovej správy:

a) disponuje v súlade s týmto Štatútom a uzneseniami bankovej rady všetkým majetkom a prostriedkami banky,

b) vystupuje v mene banky,

c) dáva príkazy a rozhoduje v operatívnych otázkach činnosti banky,

d) podpisuje záväzky a poverenia v mene banky podľa článku 30 tohto Štatútu,

e) vymenúva a odvoláva pracovníkov banky, s výnimkou riaditeľov, ktorí sú členmi bankovej správy, a podľa systematizácie a rozpočtu správnych nákladov, schválených bankovou radou, určuje výšku miezd a odmeňuje vynikajúcich pracovníkov,

f) plní iné funkcie vyplývajúce z tohto Štatútu a z uznesení bankovej rady.

V

Organizácia banky

Článok 33

Banka má správy, odbory, pobočky, jednateľstvá a zastupiteľstvá, ktoré sa zriaďujú podľa organizačnej štruktúry banky schvaľovanej bankovou radou.

Zamestnanci banky sa ustanovujú z občanov členských štátov banky podľa pracovného poriadku zamestnancov banky.

Pre nezávislé plnenie povinností sa poskytujú pracovníkom banky výsady a imunity podľa článku 40 tohto Štatútu.

VI

Revízia činnosti banky

Článok 34

Revíziu činnosti banky zahrňujúcu previerku výročnej zprávy bankovej správy, pokladnice a majetku, revíziu evidencie, výkazníctva a prevádzky banky, jej pobočiek a jednateľstiev vykonáva revízna komisia vymenovaná bankovou radou na dobu dvoch rokov a skladajúcu sa z predsedu revíznej komisie a štyroch členov.

Predseda a členovia revíznej komisie nemôžu zastávať žiadnu inú funkciu v banke.

Organizáciu a spôsob vykonávania revízie určí banková rada.

Článok 35

Banková správa poskytuje revíznej komisii všetky materiály nevyhnutné pre vykonanie revízie.

Zprávy revíznej komisie sa predkladajú bankovej rade.

VII

Spôsob prejednávania sporov

Článok 36

Nároky voči banke môžu sa uplatniť počas dvoch rokov odo dňa vzniku žalobného nároku.

Článok 37

Spory banky s jej zákazníkmi musia sa prejednávať v arbitráži, a to buď vybratej z existujúcich, alebo novozriadenej podľa dohody strán.

Ak sa nedosiahne vyššie uvedená dohoda, odovzdá sa riešenie sporu na prejednanie arbitráži pri obchodnej komore štátu, kde má banka sídlo.

VIII

Výsady a imunity banky a jej funkcionárov

Článok 38

1. Majetok banky, jej aktíva a doklady bez ohľadu na to, kde sú, ako aj operácie banky požívajú imunitu voči akémukoľvek správnemu a súdnemu zásahu, pokiaľ sa banka v jednotlivých prípadoch imunity nevzdá. Miestnosti banky, ako aj jej pobočiek, jednateľstiev a zastupiteľstiev na území ktoréhokoľvek členského štátu banky sú nedotknuteľné.

2. Banka na území členských štátov banky:

a) je oslobodená od všetkých priamych daní a dávok ako celoštátnych, tak aj miestnych. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na platby za poskytnuté komunálne a iné služby,

b) je pri dovoze a vývoze predmetov určených na služobné používanie oslobodená od colných poplatkov a obmedzení,

c) požíva na území členských štátov banky rovnaké výhody, pokiaľ ide o prednosť, tarify a poplatky v poštovom, telegrafnom a telefónnom styku, aké na území týchto štátov požívajú diplomatické zastupiteľské úrady.

Článok 39

1. Zástupcom členských štátov v bankovej rade sa pri plnení ich úradných povinností poskytujú na území členských štátov banky tieto výsady a imunity:

a) imunita voči zatknutiu alebo zadržaniu, ako aj voči právomoci súdnych orgánov za všetky činy, ktorých sa môžu dopustiť ich zástupcovia,

b) nedotknuteľnosť všetkých písomností a dokumentov,

c) rovnaké colné výhody, pokiaľ ide o osobnú batožinu, aké sa poskytujú pracovníkom diplomatických zastupiteľských úradov zodpovedajúcej hodnosti v tom ktorom štáte,

d) oslobodenie od osobných úkonov a od priamych daní a dávok z platu vyplácaného zástupcom štátov, ktorý ich vymenoval.

2. Výsady a imunity určené v tomto článku sa poskytujú uvedeným osobám výlučne v záujme výkonu funkcie. Každý členský štát banky má právo a je povinný vzdať sa imunity svojho zástupcu vo všetkých prípadoch, v ktorých je toho názoru, že imunita je prekážkou výkonu súdnictva a že vzdanie sa imunity nebude na ujmu účelom, pre ktoré sa imunita poskytla.

3. Ustanovenia bodov 1 tohto článku neplatia o pomere medzi zástupcom a orgánmi štátu, ktorého je zástupca občanom.

Článok 40

1. Banková rada určuje na základe návrhov bankovej správy kategórie funkcionárov banky, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia tohto článku. Mená týchto funkcionárov oznamuje pravidelne predseda bankovej správy príslušným orgánom členských štátov banky.

2. Funkcionári banky pri výkone svojich služobných povinností na území každého členského štátu banky:

a) nepodliehajú súdnej a správnej právomoci za žiadne činy, ktorých sa môžu dopustiť ako funkcionári,

b) sú oslobodení od osobných úkonov a priamych daní a dávok z platu vyplácaného im bankou. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na funkcionárov banky, ktorí sú občanmi štátu, na území ktorého má banka, jej pobočky, jednateľstvá a zastupiteľstvá svoje sídlo,

c) požívajú rovnaké colné výhody, pokiaľ ide o osobnú batožinu, aké sa poskytujú v tom ktorom štáte pracovníkom diplomatických zastupiteľských úradov zodpovedajúcej hodnosti.

3. Výsady a imunity určené v tomto článku poskytujú sa funkcionárom banky výlučne v služobnom záujme.

Predseda bankovej správy má právo a je povinný vzdať sa imunity funkcionárov banky vo všetkých prípadoch, keď podľa jeho mienky bráni imunita výkonu súdnictva a keď vzdanie sa imunity nebude na ujmu účelom, pre ktoré bola poskytnutá. Pokiaľ ide o predsedu a členov bankovej správy, patrí právo vzdať sa imunity bankovej rade.

IX

Výkazníctvo

Článok 41

Za hospodársky rok banky sa pokladá obdobie od 1. januára do 31. decembra vrátane.

Ročnú bilanciu uverejňuje banková správa spôsobom určeným bankovou radou.

X

Rozdeľovanie zisku

Článok 42

Zisk banky po schválení výročnej zprávy sa rozdeľuje podľa uznesení bankovej rady a môže sa použiť na doplnenie rezervného kapitálu a na iné účely.

XI

Spôsob prijímania nových členov banky a vystúpenie z banky

Článok 43

Prijímanie nových členov banky sa vykonáva za súhlasu všetkých členských štátov banky. Štát, ktorý si praje stať sa členom banky, podá bankovej rade žiadosť s poukazom na to, že súhlasí s cieľmi a zásadami banky a prijíma na seba záväzky vyplývajúce z tohto Štatútu, najmä o podiele na základnom kapitáli banky vo výške a lehotách určených bankovou radou.

Každý štát sa môže zriecť účasti v banke tým, že o tom upovedomí bankovú radu najmenej 6 mesiacov vopred. Počas určenej lehoty musia sa upraviť vzťahy medzi bankou a príslušným štátom, pokiaľ ide o ich vzájomné záväzky.

XII

Záverečné ustanovenia

Článok 44

Spôsob zmeny Štatútu

Každý členský štát banky môže predložiť návrh na zmenu tohto Štatútu. Zmeny Štatútu banky sa vykonávajú za súhlasu všetkých členských štátov banky.

Článok 45

Zastavenie činnosti banky

Činnosť banky môže sa zastaviť na základe rozhodnutia dvoch tretín členských štátov banky, ktoré určia spôsob likvidácie činnosti banky.

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené