24 |
VYHLÁŠKA |
ministra zahraničných vecí |
z 15. februára 1960 |
o Konzulárnom dohovore medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou |
Dňa 27. marca 1959 sa podpísal v Prahe Konzulárny dohovor medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou. |
S Dohovorom vyslovilo Národné zhromaždenie súhlas 8. júla 1959 a prezident republiky ho ratifikoval 21. októbra 1959. Ratifikačné listiny sa vymenili v Budapešti 20. novembra 1959. |
Podľa svojho článku 23 Dohovor nadobudol platnosť 20. decembrom 1959. |
České znenie Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*) |
David v. r. |
KONZULÁRNY DOHOVOR |
medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou |
Prezident Československej republiky a |
Prezidiálna rada Maďarskej ľudovej republiky |
vedení prianím ďalej upevňovať priateľské vzťahy medzi obidvoma štátmi a prehľbiť vzájomnú spoluprácu aj v oblasti konzulárnych stykov |
rozhodli sa uzavrieť Konzulárny dohovor a za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov: |
prezident Československej republiky |
dr. Antonína Gregora, prvého námestníka ministra zahraničných vecí Československej republiky, |
Prezidiálna rada Maďarskej ľudovej republiky |
Józsefa Gábora, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Maďarskej ľudovej republiky v Československu, |
ktorí vymeniac si svoje plnomocenstvá a zhľadajúc ich v dobrej a náležitej forme, dohodli sa takto: |
I |
Zriaďovanie konzulátov, vysielanie a prijímanie konzulov |
Článok 1 |
(1) V súhlase s týmto Dohovorom má každá zo Zmluvných strán právo zriaďovať konzuláty na území druhej Zmluvnej strany. |
(2) Sídlo konzulov a ich konzulárny obvod sa vždy určuje na základe dohody Zmluvných strán. |
Článok 2 |
(1) Konzuli vymenovaní vysielajúcim štátom začnú svoju činnosť po tom, čo im prijímajúci štát po predložení konzulárneho patentu udelí exequatur. V konzulárnom patente sa uvedie konzulárny obvod a sídlo konzula. |
(2) Orgány prijímajúceho štátu urobia všetky potrebné opatrenia, aby konzuli mohli vykonávať svoju úradnú činnosť nerušene a požívať všetky práva, výsady a výhody, ktoré im zabezpečuje právny poriadok prijímajúceho štátu a tento Dohovor. |
Článok 3 |
(1) Činnosť konzula sa končí jeho odvolaním, odňatím exequatur alebo úmrtím. |
(2) V prípade odvolania konzula, odňatia exequatur alebo v prípade jeho smrti, dočasnej neprítomnosti alebo iných okolností, ktoré sú na prekážku jeho činnosti, prislúcha výkon oprávnenia konzula jeho zástupcovi. O tom treba včas upovedomiť kompetentný orgán prijímajúceho štátu. |
(3) Zástupca konzula, ktorý je poverený dočasným vedením konzulátu, požíva tie isté práva, výsady a výhody, ktoré sa poskytujú na základe tohto Dohovoru konzulovi. |
Článok 4 |
Pod označením „konzulát“ sa v tomto Dohovore rozumie generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát a konzulárna agentúra, pod označením „konzul“ generálny konzul, konzul, vicekonzul a konzulárny agent. |
II |
Práva, výsady a výhody |
Článok 5 |
Konzuli a pracovníci konzulátu Zmluvných strán nie sú podriadení, pokiaľ ide o ich služobnú činnosť, právomoci prijímajúceho štátu. |
Článok 6 |
Konzuli majú právo umiestniť na budovu konzulátu znak vysielajúceho štátu a nápis označujúci konzulárny úrad; majú taktiež právo vyvesovať na budove konzulátu, na svojom obytnom dome a na vozidlách, ktoré používajú, vlajku vysielajúceho štátu. |
Článok 7 |
(1) Konzuli a pracovníci konzulátu, ako aj ich manželky a maloleté deti, pokiaľ sú občanmi vysielajúceho štátu, sú oslobodení od osobných služieb a priamych daní, ktorým podliehajú občania prijímajúceho štátu. |
(2) Oslobodenie od platenia daní sa nevzťahuje na príjem získaný v prijímajúcom štáte, ani na nehnuteľný majetok ležiaci na jeho území. |
(3) Parcely, budovy a dopravné prostriedky sú oslobodené od vojenských a iných vecných plnení a povinností len vtedy, keď ich konzul alebo pracovníci konzulátu, ktorí sú občanmi vysielajúceho štátu, používajú pre úradnú alebo osobnú potrebu. |
Článok 8 |
Nehnuteľnosti, ktoré sú majetkom vysielajúceho štátu a slúžia na umiestnenie konzulátu alebo ako byty pre konzulov a pracovníkov konzulátu, nepodliehajú priamym daniam. |
Článok 9 |
(1) Konzuli a pracovníci konzulátu, ktorí sú občanmi vysielajúceho štátu, sú oslobodení na základe vzájomnosti od colných poplatkov v tom rozsahu, v akom sú oslobodení pracovníci diplomatických zastupiteľstiev Zmluvných strán v obdobných funkciách. |
(2) Predmety, ktoré sú určené na úradnú potrebu konzulátu, nepodliehajú colným alebo iným poplatkom. |
(3) Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na manželky a maloleté deti osôb tam uvedených. |
Článok 10 |
(1) Konzuli a pracovníci konzulátu sú povinní vydať na predvolanie svedectvo pred orgánmi prijímajúceho štátu vo veciach, ktoré sa netýkajú ich úradnej činnosti. |
(2) Ak sa nemôžu konzuli a pracovníci konzulátu ustanoviť, vydajú svedectvo vo svojom byte alebo v úradných miestnostiach konzulátu. Táto výhoda neprislúcha pracovníkom kancelárskej a technickej služby. |
(3) V predvolaní konzula sa nesmú uvádzať žiadne pohrozenia na prípad, že sa pred orgán prijímajúceho štátu neustanoví. |
Článok 11 |
(1) Úradné miestnosti konzulátu a konzulárny archív sú nedotknuteľné. Do týchto miestností a do bytu konzula nemôžu úradné orgány prijímajúceho štátu vstupovať bez súhlasu konzula, ani v nich uplatňovať donucovacie opatrenia. |
V konzulárnom archíve sa nemôžu uschovávať písomnosti súkromného rázu. |
(2) Úradná korešpondencia konzula, včítane zpráv posielaných diaľkovými spojmi, je nedotknuteľná a nekontrolovateľná. |
(3) Konzul má právo užívať v styku s úradnými orgánmi vysielajúceho štátu šifry a diplomatické kuriérne služby. Pri používaní všeobecných prostriedkov spojovacej služby platia pre konzula rovnaké sadzby ako pre diplomatických zástupcov. |
III |
Právomoc konzulov |
Článok 12 |
Konzuli prispievajú svojou činnosťou k prehlbovaniu politických, hospodárskych a kultúrnych stykov medzi oboma krajinami. |
Článok 13 |
(1) Konzuli chránia v konzulárnom obvode práva a záujmy vysielajúceho štátu, jeho občanov a právnických osôb (ďalej len „občania“). |
(2) Pri výkone svojej právomoci môžu sa obracať na orgány konzulárneho obvodu. Proti porušeniu práv a záujmov vysielajúceho štátu a jeho občanov sa môžu u týchto orgánov ohradiť. |
Článok 14 |
(1) Konzuli majú právo za účelom vykonania nutných opatrení zastupovať pred súdmi a inými úradnými orgánmi prijímajúceho štátu bez osobitného plnomocenstva občanov vysielajúceho štátu vždy, keď títo v dôsledku neprítomnosti alebo z iných príčin nemôžu včas chrániť svoje práva a záujmy. |
(2) Konzulárne zastúpenie sa skončí, keď konzulom zastúpená osoba ochranu svojich práv a záujmov prevezme sama, alebo keď vymenuje svojho splnomocnenca. |
Článok 15 |
(1) Konzuli majú právo viesť evidenciu občanov vysielajúceho štátu, vystavovať im cestovné pasy a iné osobné doklady a potvrdenia a predlžovať ich platnosť, ako aj vykonávať ďalšie úkony s tým spojené. |
(2) Konzuli môžu vydávať víza na vstup do vysielajúceho štátu alebo na výstup z neho. |
(3) Majú taktiež právo, pokiaľ sú na to splnomocnení vysielajúcim štátom, vykonávať matričné zápisy o narodení a úmrtí občanov vysielajúceho štátu alebo ich narodenie a úmrtie osvedčovať. O zápisoch o narodení a úmrtí upovedomí konzul vždy kompetentný orgán prijímajúceho štátu. |
Článok 16 |
(1) Pred konzulmi a pred na to splnomocnenými pracovníkmi konzulátu môžu podľa právneho poriadku vysielajúceho štátu uzavrieť manželstvo snúbenci, ak sú oba občanmi vysielajúceho štátu. |
(2) Konzul je oprávnený, pokiaľ ho na to splnomocňuje právny poriadok vysielajúceho štátu, zapísať pred ním uzavreté manželstvá a ich zrušenia do matriky. O tom upovedomí kompetentné orgány prijímajúceho štátu. |
Článok 17 |
(1) Konzuli sú oprávnení konať na konzulátoch, vo vlastnom byte alebo v byte občanov vysielajúceho štátu, ako aj na lodi alebo v lietadlách, ktoré nesú vlajku alebo výsostné označenie vysielajúceho štátu, pokiaľ to nezabraňuje právny poriadok prijímajúceho štátu, tieto úkony: |
a) spisovať, overovať a uschovávať závety alebo listiny o jednostranných právnych úkonoch občanov vysielajúceho štátu; |
b) spisovať alebo overovať vyhlásenia občanov vysielajúceho štátu; |
c) spisovať alebo overovať listiny o právnych úkonoch medzi občanmi vysielajúceho štátu; nemôžu však spisovať alebo overovať listiny o právnych úkonoch o zriadení alebo scudzení práv k budovám alebo k iným nehnuteľnostiam, ktoré sú na území prijímajúceho štátu; |
d) spisovať alebo overovať listiny o právnych úkonoch medzi občanmi vysielajúceho štátu a občanmi prijímajúceho štátu, pokiaľ sa tieto právne úkony týkajú výlučne záujmov na území vysielajúceho štátu, alebo k vykonaniu ktorých má dôjsť na území vysielajúceho štátu a pokiaľ tieto právne úkony nie sú v rozpore s právnym poriadkom oboch Zmluvných strán; |
e) overovať podpisy občanov vysielajúceho štátu na písomnostiach každého druhu; legalizovať písomnosti pochádzajúce od orgánov, úradných osôb alebo občanov vysielajúceho alebo prijímajúceho štátu a overovať ich odpisy, preklady a výpisy z nich; |
f) prijímať do úschovy peniaze, cenné predmety a listiny od občanov vysielajúceho štátu alebo pre nich určené; príslušné právne predpisy prijímajúceho štátu zostávajú nedotknuté; |
g) iné úkony, na ktoré sú splnomocnení vysielajúcim štátom. |
(2) Konzulom spísané, legalizované a overené písomnosti, odpisy, preklady a výpisy, ktoré sú uvedené v odseku 1, majú v prijímajúcom štáte takú platnosť a dôkaznú moc, ako písomnosti spísané, preložené, overené alebo legalizované kompetentnými orgánmi a úradnými osobami prijímajúceho štátu. |
Článok 18 |
(1) Činnosť konzulov vo veciach pozostalostných sa spravuje - s doplnkami stanovenými v odseku 2 - Zmluvou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach uzavretou Zmluvnými stranami 6. marca 1951 v Budapešti. |
(2) Kompetentný orgán prijímajúceho štátu je povinný upovedomiť konzula o každom konaní o prejednaní pozostalosti, v ktorom je dotknutý dedičský záujem občana vysielajúceho štátu, aby konzul mohol vykonať nutné opatrenia na ochranu práv a záujmov dedičov. V týchto prípadoch treba konzulovi oznámiť všetky známe údaje týkajúce sa dedičov, bydliska alebo pobytu dotyčného občana vysielajúceho štátu, stavu a hodnoty pozostalosti, ako aj údaje týkajúce sa prípadného závetu. |
Článok 19 |
Konzul môže ustanoviť opatrovníka alebo poručníka občanom vysielajúceho štátu, pokiaľ je to v súlade s právnym poriadkom vysielajúceho štátu. V týchto prípadoch má konzul právo vykonávať dozor nad poručníctvom a opatrovníctvom. |
Článok 20 |
(1) Konzul môže osobne alebo prostredníctvom svojho splnomocnenca poskytovať všestrannú pomoc lodiam plávajúcim pod vlajkou vysielajúceho štátu, keď tieto vplávajú do prístavu konzulárneho obvodu. Môže vojsť v styk s posádkou lode a cestujúcimi, preskúmavať lodné doklady, spísať zápisnicu o náklade, účele plavby a zvláštnych udalostiach. Konzul podporuje veliteľa lode pri dodržiavaní poriadku na lodi. V tomto smere sú kompetentné orgány prijímajúceho štátu povinné na požiadanie poskytnúť konzulovi alebo veliteľovi lode podporu a pomoc. |
(2) V prípade, že kompetentné orgány prijímajúceho štátu majú v úmysle vykonať donucovacie opatrenia na obchodných lodiach vysielajúceho štátu, je nutné, aby o tom upovedomili vopred konzula. Konzul môže byť prítomný pri týchto opatreniach. Toto sa nevzťahuje na vykonávanie colnej, pasovej a zdravotnej prehliadky lode, posádky a cestujúcich. |
(3) V prípade nehody alebo poškodenia lode vysielajúceho štátu má konzul právo urobiť opatrenia v záujme podpory posádky lode alebo cestujúcich, bezpečného umiestnenia nákladu a opravy lode alebo s touto žiadosťou sa obrátiť o pomoc na kompetentné orgány prijímajúceho štátu. |
(4) V prípade nehody alebo poškodenia lode vysielajúceho štátu orgány prijímajúceho štátu podajú o tom bezodkladne konzulovi zprávu a súčasne ho informujú o vykonaných opatreniach v záujme záchrany ľudí, lode a jej nákladu. Orgány prijímajúceho štátu poskytnú potrebnú pomoc konzulovi pri vykonávaní opatrení v prípade nehody alebo poškodenia lode vysielajúceho štátu. |
(5) Tento článok sa nedotýka ustanovení iných dohôd o poskytovaní vzájomnej pomoci na prípad nehody alebo poškodenia lode. |
Článok 21 |
Ustanovenie článku 20 tohto Dohovoru treba primerane použiť aj na lietadlá. |
IV |
Záverečné ustanovenia |
Článok 22 |
Ustanovenia tohto Dohovoru o právomoci a povinnostiach konzulov platia primerane aj pre pracovníkov diplomatických zastupiteľstiev, ktorí sú poverení vykonávaním konzulárnej činnosti. Toto ustanovenie sa nedotýka práv, výsad a výhod členov diplomatických zastupiteľstiev. |
Článok 23 |
(1) Tento Dohovor podlieha ratifikácii. Výmena ratifikačných listín sa vykoná v Budapešti. |
(2) Dohovor nadobudne platnosť tridsiateho dňa po výmene ratifikačných listín. |
Článok 24 |
Tento Dohovor zostane v platnosti päť rokov. V prípade, že jeden rok pred uplynutím jeho platnosti žiadna zo Zmluvných strán neoznámi druhej Zmluvnej strane svoj úmysel Dohovor zrušiť, zostane tento naďalej v platnosti, a to jeden rok odo dňa, keď jedna zo Zmluvných strán oznámi, že Dohovor vypovedá. |
Tento Dohovor sa vyhotovil v Prahe 27. marca 1959 vo dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v jazyku českom a maďarskom. Obe znenia majú rovnakú platnosť. |
Za prezidenta Československej republiky |
Ant. Gregor v. r. |
Za Prezidiálnu radu Maďarskej ľudovej republiky |
Gábor József v. r. |
Poznámky pod čiarou |
*) Tu sa vyhlasuje slovenské znenie. |