Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B (za zdaňovacie obdobie 2019)

Daňové priznanie typ B k dani z príjmov fyzickej osoby podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 5 až 8 zákona o dani z príjmov a nie sú oslobodené od dane. Daňové priznanie typ A je určené pre daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti.

Autori: Ministerstvo financií SR
Právny stav od: 1. 1. 2020
Dátum publikácie: 20. 11. 2019
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov


Poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby

podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) - Typ: B (MF/013999/2019-721)

Daňové priznanie typ B k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie typ B") podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 5 až 8 zákona a nie sú oslobodené od dane. Daňové priznanie typ A je určené pre daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti.

1. Podľa § 32 zákona sa podáva daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy v príslušnom zdaňovacom období presiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t.j. pre rok 2019 sumu 1 968,68 eura za ustanovených podmienok, v lehote podľa § 49 zákona do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak (lehota podľa § 49 zákona sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý podáva priznanie podľa § 32 ods. 5 zákona), pričom príjmom na zdanenie podľa zákona sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, dosiahnuté aj zámenou. V daňovom priznaní typ B sa vypočíta daň z príjmov fyzickej osoby a v lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu [§ 35 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“)] daň aj zaplatiť. Ak daňovník v ustanovenej lehote túto daň nezaplatí, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“). Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V lehote na podanie daňového priznania je daň splatná.

Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona alebo do lehoty podľa § 49 ods. 3 zákona správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu (§ 35 Zákonníka práce). Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, s výnimkou, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona (ďalej len „daňový bonus podľa § 33 zákona “) alebo daňové zvýhodnenie na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie (ďalej len „daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona “). Tento postup použije aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Daň na úhradu sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur a to aj v prípade, ak daňovník využije postup podľa § 50 zákona.

Daňové priznanie typ B sa podáva správcovi dane podľa § 49 ods. 1 zákona. Daňové priznanie typ B je povinný podať tiež daňovník, ktorého na to vyzve správca dane.

2. Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (v tomto prípade daňové priznanie typ B) môže daňovník podať opravné priznanie [typ B alebo typ A, ak môže podať tento typ daňového priznania] podľa § 16 ods. 1 daňového poriadku, v ktorom vyznačí, že ide o opravné priznanie.

3. Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania typ B je povinný daňovník podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie [typ B alebo typ A, ak si môže podať tento typ daňového priznania], ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola ním priznaná v daňovom priznaní typ B alebo správcom dane vyrubená alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods. 3 daňového poriadku), a v tejto lehote je dodatočne priznaná daň aj

splatná (§ 16 daňového poriadku). Dodatočné daňové priznanie typ B podáva aj daňovník, ktorý podal daňové priznanie typ A a dodatočne zistil, že mal aj iné druhy príjmov, t.j., že nemal podať daňové priznanie typu A. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 zákona, ak nebol povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 3 zákona. Na prvej strane daňového priznania vyznačí, že ide o dodatočné priznanie a vyznačí zároveň aj deň, keď zistil skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie typ B (alebo typ

A) môže podať aj daňovník, ktorý zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako ju uviedol v priznaní typ B (alebo typ A), alebo ako bola správcom dane vyrubená alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní typ B (§ 16 ods. 4 daňového poriadku).

Ak daňový subjekt podá dodatočné priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2, a 5 daňového poriadku, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné priznanie. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné priznanie (§ 16 daňového poriadku). Podľa § 32 ods. 8 zákona, osoba uvedená v § 35 Zákonníka práce a osoba uvedená v § 49 ods. 4 zákona zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie, pričom správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. V súlade s § 32 ods. 11 zákona, podáva dodatočné priznanie aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6 zákona) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. Podľa § 32 ods. 12 zákona, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9 zákona) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9 zákona). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 154 až 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa

§ 6 až 8 zákona v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8 zákona.

Daňovník vypĺňa v dodatočnom daňovom priznaní typ B všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo bezprostredne predchádzajúcemu podanému daňovému priznaniu, ak daňovník podal dodatočne priznanie alebo ročnému zúčtovaniu. Uvedené vyznačí v X. ODDIELe dodatočného daňového priznania na riadkoch 127 až 134.

4. Daň z príjmov fyzickej osoby sa vypočíta

- samostatne zo základu dane, ktorý sa v súlade s § 4 ods. 1 zákona zistí ako súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona. O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona a

- samostatne z osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 zákona

- samostatne z osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

Základ dane zistený podľa § 4 zákona, osobitný základ dane zistený podľa § 7 zákona a osobitný základ dane podľa § 51e zákona sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol.

Sadzba dane pre fyzickú osobu podľa § 15 zákona

1. zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona je

1.a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, t.j. do sumy 36 256,38 eura, vrátane.

1.b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t.j. sumy, ktorá presiahne 36 256,38 eura.

2. z osobitného základu dane zisteného podľa § 7 je 19%

3. z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a) je 7%

4. z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b) je 35% .

Výsledná daň sa vypočíta ako súčet dane vypočítanej zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona, dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a dane vypočítanej z osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

5. Takto vypočítaná daň sa zníži o daňový bonus podľa § 33 zákona a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ak daňovníkovi vznikne nárok na ich uplatnenie podľa § 33 a § 33a zákona. Daňový bonus podľa § 33 zákona a daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona môže uplatniť daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ale aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 33 ods. 10 zákona a § 33a ods. 10 zákona).

Číselné údaje, vyjadrujúce peňažné sumy, sa v priznaní typ B uvádzajú v eurách, s presnosťou na eurocenty, so zaokrúhlením podľa § 47 zákona, ak zákon neustanovuje inak.

POSTUP PRI VYPĹŇANÍ PRIZNANIA - TYP B

Pred vyplnením každého riadku je potrebné si pozorne prečítať s ním súvisiacu predtlač v daňovom priznaní typ B. Daňové priznanie sa vyplňuje čitateľne, strojom alebo paličkovým písmom. Riadky daňového priznania typ B sa vyplnia podľa predtlače, nevyplnené riadky sa neprečiarkujú.

Nevyplnené riadky v celom daňovom priznaní typ B daňovník ponechá prázdne.

Na riadku 01 uvádza daňovník DIČ, ak ho má pridelené; v ostatných prípadoch sa uvádza rodné číslo. Na riadku 02 sa uvádza dátum narodenia v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené DIČ ani rodné číslo.

Riadok 03 vypĺňa len daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 zákona) alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona). Na riadku 03 sa uvedie kód SK NACE Rev. 2 podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Kód SK NACE nahrádza kód OKEČ a klasifikáciu kódov SK NACE možno nájsť na internetovej stránke www.statistics.sk. V kolónke „Hlavná, prevažná činnosť“ sa uvádza názov činnosti vykonávanej v rámci podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, z ktorej v zdaňovacom období daňovník dosiahol najvyšší príjem.

I. ODDIEL - ÚDAJE O DAŇOVNÍKOVI

Riadky 04 až 06 vypĺňa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou aj s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa predtlače.

Na riadkoch 07 až 11 vypĺňa daňovník adresu svojho miesta trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí v deň podania daňového priznania.

Riadok 12 zaškrtáva daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) podľa § 2 písm. e) prvého a druhého bodu zákonaa príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, vypĺňa sa aj ODDIEL XI. V súlade so Smernicou rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní Finančná správa SR nahlasuje príjmy nerezidentov zo zdrojov na území SR. Článok 8 tejto smernice určuje (okrem iného) povinnú automatickú výmenu informácií príjmov zo závislej činnosti a príjmov z nehnuteľného majetku.

Pre účely automatickej výmeny informácií, daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, uvádza krajinu svojej rezidencie a vypĺňa riadok 137 resp. 138, ak dosahuje príjmy, ktoré sa na týchto riadkoch uvádzajú.

Riadok 13 zaškrtáva daňovník, ktorý je prepojenou osobou podľa § 2 písm. n) zákona, ak v príslušnom zdaňovacom období vykonal vzájomnú obchodnú transakciu s osobou, voči ktorej je podľa zákona považovaný za závislú osobu. V takomto prípade daňovník XIII. ODDIELe uvedie aj druh prepojenia a identifikáciu osôb, s ktorými je prepojený.

Riadky 14 až 17 vypĺňa len ten daňovník, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

II. ODDIEL - ÚDAJE O ZÁKONNOM ZÁSTUPCOVI ALEBO DEDIČOVI ALEBO ZÁSTUPCOVI ALEBO SPRÁVCOVI V KONKURZNOM KONANÍ, KTORÝ PODÁVA PRIZNANIE

Riadky 18 až 26 vyplní len zákonný zástupca, zástupca podľa § 9 daňového poriadku alebo dedič, alebo správca v konkurznom konaní, ktorý podáva priznanie za daňovníka. Ak je dedič daňovníka fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne a musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom, uvádzajú sa na riadkoch 18 až 26 údaje o zákonnom zástupcovi (opatrovníkovi), ktorý podáva priznanie a údaje o dedičovi v členení riadkov 18 až 26, sa uvádzajú v XIII. ODDIELe ako osobitný záznam.

Riadky 27 a 28 vyplní daňovník, ak podáva priznanie sám, pričom na týchto riadkoch uvedie svoje telefónne číslo a email. Ak podáva priznanie zákonný zástupca alebo dedič alebo zástupca alebo správca v konkurznom konaní za daňovníka, uvedie na týchto riadkoch svoje telefónne číslo a email, ak sa nedohodnú inak. Tieto údaje nie je daňovník povinný vyplniť v súlade s § 32 zákona. Číslo telefónu je daňovník povinný vyplniť, ak uplatňuje postup podľa § 50 zákona a vypĺňa riadky 141 a 142 v XII. ODDIELe.

III. ODDIEL - ÚDAJE NA UPLATNENIE ZNÍŽENIA ZÁKLADU DANE (§ 11 zákona) A DAŇOVÉHO BONUSU (§ 33 zákona)

Riadky 29 a 30 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý je na začiatku (1. januára) zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie) poberateľom dôchodku (ov) uvedených v § 11 ods. 6 zákona, alebo daňovník, ktorému bol tento dôchodok (ky) priznaný spätne k začiatku (k 1. januáru) zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva daňové priznanie (dodatočné daňové priznanie). Riadok 30 sa vypĺňa len v prípade, ak daňovník si uplatňuje zníženie základu dane alebo dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, kedy je tento údaj potrebný pre účely výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti na platenie preddavkov podľa § 34 zákona.

Riadok 31 vypĺňa podľa predtlače daňovník, len v prípade, ak si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona alebo nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona za manželku (manžela).

Riadok 32 vypĺňa daňovník, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona. Nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 3 na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti si môže daňovník uplatniť, ak manželka (manžel) nemá vlastné príjmy presahujúce sumu 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“) len za ustanovených podmienok podľa § 11 ods. 4 zákona.

Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona, sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona, za manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, považuje manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá

- sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2 zákona) maloleté dieťa (do 3 rokov, resp. v určených prípadoch do 6 rokov veku) podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, alebo

- v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“), alebo

- bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, alebo

- sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona, daňový bonus podľa § 33 zákona, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, pričom vlastný príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ods. 4 písm. b) zákona]. Do vlastného príjmu manželky (manžela) patria okrem zdaniteľných príjmov napr. aj nemocenské dávky (napr. materské), dôchodkové dávky (napr. starobný dôchodok), ďalej dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, dávka v hmotnej núdzi, rôzne ďalšie sociálne dávky a pod. V stĺpci počet mesiacov sa uvádza počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (kalendárnom roku), počas ktorých manželka (manžel) splnila podmienky uvedené v § 11 ods. 4 zákona (už za kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené ustanovené podmienky; ak sú súčasne splnené dve a viac podmienok v tom istom kalendárnom mesiaci, do počtu mesiacov sa započíta takýto mesiac len jedenkrát).

Daňovník ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane za každý mesiac na začiatku ktorého boli splnené podmienky.

Riadok 33 vypĺňa daňovník, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojenými službami podľa § 11 ods. 14 zákona za manželku (manžela). Za nezdaniteľnú časť základu dane sa považujú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami zaplatené za manželku vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z.

o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách v znení neskorších predpisov, v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok.

Riadok 34 vypĺňa daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus a uplatňuje si ho podľa § 33 zákona a/alebo ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona za vyživované dieťa (deti) žijúce s daňovníkom v domácnosti.

Podľa ustanovenia § 33 zákona si daňovník môže uplatniť daňový bonus podľa § 33 zákona na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu). Na daňový bonus má nárok daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a aj vykázal z týchto príjmov základ dane (čiastkový základ dane). Na daňový bonus podľa § 33 zákona má nárok tiež daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Daňovník, ktorý podáva priznanie, si môže uplatniť daňový bonus podľa § 33 zákona (§ 33 ods. 1, 6 až 9, § 36 ods. 5 a § 38 ods. 1 zákona), ak

1. v zdaňovacom období nedosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ale v tomto zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a aj vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov, alebo

2. dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti v sume nižšej ako 6-násobok minimálnej mzdy a v tomto zdaňovacom období dosiahol aj zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale aj vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov,

3. poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti v sume nižšej ako 6-násobok minimálnej mzdy a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal daňový bonus podľa § 33 zákona len v pomernej časti a v tomto zdaňovacom období vykázal aj základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti; v tomto prípade si daňovník môže v priznaní uplatniť len zostávajúcu časť daňového bonusu nepriznanú zamestnávateľom,

4. nepoberal za niektorý kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo nepeňažnej forme aspoň v sume polovice minimálnej mzdy u zamestnávateľa, u ktorého si uplatňuje daňový bonus, ale úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za celé zdaňovacie obdobie dosiahol aspoň 6-násobok minimálnej mzdy; v tomto prípade si môže zostávajúcu časť daňového bonusu podľa § 33 zákona uplatniť v priznaní za podmienky, že si ju neuplatnil pri ročnom zúčtovaní,

5. poberal len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a neuplatňoval daňový bonus podľa § 33 zákona u žiadneho zamestnávateľa, ale v zdaňovacom období dosiahol tieto príjmy aspoň vo výške 6- násobku minimálnej mzdy a nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania.

Na riadku 34 sa uvádzajú údaje o vyživovanom dieťati (deťoch), na ktoré za rovnaké obdobie kalendárneho roka neuplatnil nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona alebo nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona iný daňovník. Ak vyživované dieťa nemá pridelené rodné číslo, uvádza sa na riadku 34 dátum narodenia tohto dieťaťa. Ak sa uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona za 12 kalendárnych mesiacov, vyznačí sa krížikom okienko 1-12. Ak sa nárok uplatňuje len za niektoré kalendárne mesiace, vyznačí sa krížikom len okienko príslušného mesiaca. Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona za vyživované dieťa (deti), sa v stĺpci „Kúpeľná starostlivosť (KS)“ vyznačí x a na riadku 36 sa uvedie suma preukázateľne zaplatených úhrad na kúpeľnú starostlivosť za každé vyživované dieťa (deti) žijúce s daňovníkom v domácnosti, pri ktorom (ktorých) je v stĺpci „Kúpeľná starostlivosť (KS) vyznačené x, v úhrne však najviac do výšky 50 eur za rok na jedno vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti.

Ak uplatňuje daňovník daňový bonus podľa § 33 zákona a/alebo nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť podľa § 11 ods. 14 zákona na viac ako na 4 deti, v rovnakom členení ako je uvedené na riadku 34, sa uvedú ostatné vyživované deti v XIII. ODDIELe (zaškrtne sa riadok 35).

Daňový bonus podľa § 33 zákona možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu podľa § 33 zákona, požiada daňovník miestne príslušného správcu dane v XIV. ODDIELe o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu podľa § 33 zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Správca dane postupuje pri vrátení uvedenej sumy ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku (§ 33 ods. 6 zákona).

IV. ODDIEL - ÚDAJE NA UPLATNENIE DAŇOVÉHO BONUSU NA ZAPLATENÉ ÚROKY (§ 33a zákona)

Riadok 37 vypĺňa podľa predtlače daňovník, ktorý si uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa

§ 33a zákona. Suma zaplatených úrokov za zdaňovacie obdobie sa vypĺňa podľa potvrdenia vydaného veriteľom podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. na priznanie sumy daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, ktorého kópia je prílohou daňového priznania. V stĺpci počet mesiacov sa uvádza počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období (kalendárnom roku), v ktorých má daňovník nárok na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňovník – žiadateľ o úver, ktorý si chce uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, musí spĺňať podmienky uvedené v § 33a zákona :

- ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie má daňovník najmenej 18 rokov, ale najviac 35 rokov

- daňovník má priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmov (základov dane) uvádzaných v daňovom priznaní v maximálnej výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník musí rovnako spĺňať podmienky veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je určený vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona.

Daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona sa prvýkrát použije pri zmluvách o úvere na bývanie uzatvorených po 31. decembri 2017; ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

V. ODDIEL - VÝPOČET ZÁKLADU DANE (čiastkového základu dane) Z PRÍJMOV ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI (§ 5 zákona) – v eurách

Riadky 38 až 40 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období, za ktoré sa vyrovnáva daň (daňová povinnosť), príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona od jedného zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov.

Súčasťou príjmov na riadku 38 je aj

- nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, presahujúce v úhrne 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov. Ak by takéto plnenie bolo poskytnuté v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov alebo v nižšej sume ako 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, je oslobodené od dane a neuvádza sa v daňovom priznaní [§ 5 ods. 7 písm. k) zákona].

- sociálna výpomoc z dôvodu

o úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca,

o odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo

o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia,

poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, pri ktorej nie sú v príslušnom zdaňovacom období splnené podmienky pre jej oslobodenie od dane.

Súčasťou tohto riadku nie je uvedená sociálna výpomoc vyplatená v úhrnnej výške nepresahujúcej 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa, ktorá je od dane oslobodená a neuvádza sa v daňovom priznaní [§ 5 ods. 7 písm. l) zákona]. Ak by sociálna výpomoc nepresiahla v úhrne 2 000 eur, ale bola by vyplatená od viacerých zamestnávateľov, od dane je oslobodená suma len od jedného zamestnávateľa a sociálna výpomoc vyplatená ďalšími zamestnávateľmi je zdaniteľným príjmom daňovníka a uvádza sa ako súčasť príjmov zo závislej činnosti na r. 38.

Z príjmov na r. 38 sa v tomto oddiele vypočítava základ dane (čiastkový základ dane).

Uvádzajú sa tu aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, a to prepočítané na eurá, pričom za príjmy zo zdrojov v zahraničí sa považujú hrubé (brutto) príjmy (bez odpočítateľných položiek a nezdaniteľných častí základu dane podľa zákonov platných v zahraničí).

Pri príjmoch zo závislej činnosti sa použije podľa § 31 ods. 2 zákona prepočítací kurz, ktorý sa určí ako

- priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý, alebo

- kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, alebo

- ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva priznanie, alebo

- priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.

Pri prepočítaní výdavkov (poistné a príspevky) sa použije primerane postup ako pri príjmoch.

Na riadku 38a sa vyplní úhrn príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú zahrnuté v riadku 38, ale plynuli daňovníkovi na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Na riadku 39 sa vyplní úhrn povinného poistného a príspevkov (§ 5 ods. 8 zákona). Povinné poistné a príspevky uvedie aj v prílohe č. 3, a to v úhrne a v členení na poistné a príspevky na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie.

Na riadku 40 sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) ako úhrn príjmov z riadku 38 znížený

o úhrn poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie alebo poistného a príspevkov na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len “poistné a príspevky“) (z riadku 39), ktoré je povinný

platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu (§ 5 ods. 8 zákona).

VI. ODDIEL - VÝPOČET ZÁKLADU DANE (čiastkového základu dane) Z PRÍJMOV Z PODNIKANIA, Z INEJ SAMOSTATNEJ ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI, Z PRENÁJMU A Z POUŽITIA DIELA A UMELECKÉHO VÝKONU

Tento oddiel vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 zákona). Ak daňovník dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe písomnej zmluvy o združení (§ 829 až 841 Občianskeho zákonníka) uvedie v tomto oddiele tú časť príjmov a výdavkov, ktorá na neho pripadá.

Uvádzajú sa tu aj príjmy rovnakého druhu zo zdrojov v zahraničí (napr. z podnikania, autorský honorár, z prenájmu), ktoré sa v prepočte na eurá uvádzajú spoločne s príjmami dosiahnutými na našom území (v tuzemsku). Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú bez prípadných odpočítateľných položiek podľa zákonov platných v zahraničí a výdavky vzťahujúce sa k týmto príjmom sa môžu uplatniť len podľa zákona platného na našom území. Podľa § 31 ods. 1 zákona, ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (www.nbs.sk), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve, ak zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní postup podľa § 24 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije kurz uvedený v § 31 ods. 2 zákona (postup je uvedený v oddiele V.).

Súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona sú aj príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom (napr. príjem z prenájmu takéhoto majetku) a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré patria do § 6 ods. 1 a 2 zákona, ale v súlade s § 4 ods. 7 zákona sa do základu dane nezahŕňajú a to z dôvodu, že z nich bola už vybraná daň zrážkou. Ak by však išlo o úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch zriadených v zahraničí, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, tieto budú súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 uvádzaných v priznaní. Súčasťou týchto príjmov je aj príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka (§ 17a zákona) a výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom podľa § 6 ods. 5 písm. c) a d) zákona.

Ak ide o príjmy z prenájmu dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, každý spoluvlastník uvedie v daňovom priznaní typ B príjmy a výdavky vo výške svojho podielu na riadku 11 tabuľky č. 1. Ak príjmy z prenájmu plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva, zdaňuje sa tento príjem v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodli inak. V takomto pomere sa delia aj výdavky. Každý z manželov podáva priznanie, kde zahrnie dohodnutý podiel. Ak sú výdavky spojené s príjmom z prenájmu vyššie, na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník uvedie na riadku 11 v stl. 2 výdavky len do výšky príjmov z prenájmu.

Rovnako postupuje pri vypĺňaní riadku 12 aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona.

V daňovom priznaní typ B sa neuvádzajú príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona, z ktorých sa v súlade s § 43 ods. 3 písm. h) zákona daň vyberá zrážkou, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14. Podľa § 43 ods. 14 zákona sa daň vyberaná zrážkou z uvedeného príjmu nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Ak daňovník dohodu podľa § 43 ods. 14 zákona uzatvoril, je povinný zahrnúť uvedené príjmy do základu dane (čiastkového základu dane) v daňovom priznaní.

Podľa § 6 ods. 11 zákona, daňovník, ktorý dosahuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 zákona), a ktorý uplatňuje pri týchto príjmoch (výnosoch) preukázateľné daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o

a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,

b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,

c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m) zákona],

d) zásobách a pohľadávkach,

e) záväzkoch.

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom obsahovať:

a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva a

d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Daňovník, ktorý sa rozhodne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, je povinný túto evidenciu viesť počas celého zdaňovacieho obdobia a uchovávať ju po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň. V súlade s § 1 zákona o účtovníctve sa fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť a preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v daňovej evidencii podľa

§ 6 ods. 11 zákona, nepovažujú za účtovné jednotky. Z tohto dôvodu daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona nepredkladá správcovi dane účtovné výkazy. Pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí skutočnosť, že daňovník uplatňuje daňové výdavky v súlade s § 6 ods. 11 zákona.

Výdavky percentom z príjmov si v súlade s § 6 ods. 10 zákona môže uplatniť len daňovník, ktorý aspoň časť zdaňovacieho obdobia nebol platiteľom DPH. Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona), pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí táto skutočnosť.

Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona), neuvádza sa suma výdavku pri jednotlivých druhoch príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, ale výdavky sa uvedú úhrnom vrátane preukázateľnej výšky zaplateného poistného a príspevkov na riadku 10 tabuľky č. 1, pričom pod tabuľkou č. 1 sa vyznačí táto skutočnosť.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa

§ 6 ods. 10 zákona vo výške 60 % avšak maximálne do výšky 20 000 eur ročne. Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona vo výške 60 % avšak maximálne do výšky 20 000 eur ročne.

Bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom daňovník uplatňuje svoje výdavky k príjmom podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňová evidencia podľa § 6 ods. 11 zákona alebo evidencia podľa § 6 ods. 10 zákona), uvedie pod tabuľku č. 1, sumu preukázateľne zaplateného poistného a príspevku v eurách v príslušnom zdaňovacom období.

Na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, daňovník vyplní aj Prílohu č. 3 priznania.

Čo sa týka zohľadnenia rozsahu poistného a príspevkov ako daňového výdavku znižujúceho príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvádzané v riadku pod tabuľkou č. 1 tlačiva daňového priznania, vychádza sa z ustanovení zákona v nadväznosti na spôsob vedenia výdavkov, pričom

- ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, alebo uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona, je možné odpočítať skutočne zaplatené výdavky na povinné poistné (sociálne aj zdravotné) v danom zdaňovacom období a to výdavky na zaplatené

  • preddavky na zdravotné poistenie
  • poistné na sociálne poistenie
  • nedoplatky z minulých období
  • poistné v zahraničí
  • dobrovoľné poistné a príspevky platené podľa osobitných predpisov v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona.

- ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku a to v rovnakom v rozsahu (preddavky, nedoplatky, atď.)

V prípade, ak daňovník uplatňuje osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona resp. uplatňovanie tohto spôsobu ukončil je povinný túto skutočnosť v priznaní pod tabuľkou č. 1 vyznačiť.

Tabuľku č. 1a vyplní podľa predtlače:

  • daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona,
  • daňovník s príjmami z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak účtuje podľa § 6 ods. 13 zákona.

Tabuľku č. 1b vyplní podľa predtlače daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu, ak vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona.

Na riadkoch 11 a 12 v stĺp. 2 tabuľky č. 1 sa uvedie suma výdavku pri príjmoch podľa § 6 ods. 3 a ods. 4 zákona oddelene.

Pri príjmoch z prenájmu nie je možné uplatňovať výdavky percentom z príjmov. Výdavky percentom z príjmov je možné uplatňovať pri príjmoch z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu.

V prípade, ak daňovník dosahuje aj príjmy z prenájmu aj príjmy z použitia diela alebo použitia umeleckého výkonu môže uplatňovať aj kombináciu výdavkov, t.j. pri príjmoch z prenájmu uplatní preukázateľné výdavky a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu uplatní výdavky percentom z príjmov. Rovnako môže dôjsť aj ku kombinácii medzi príjmami z prenájmu, kde musí vždy uplatniť preukázateľné výdavky a príjmami z podnikania, kde môže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Ak uplatňuje preukázateľné výdavky pri príjmoch z prenájmu a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, musí ich posudzovať oddelene, pričom na riadkoch 11 a 12 v stĺp. 2 ich uvedie maximálne vo výške každého príslušného príjmu, t.j. nesmie vykazovať daňovú stratu pri žiadnom z týchto príjmov.

Ak sa uplatňujú daňové výdavky podľa § 19 zákona, môžu sa tieto uviesť úhrnom na riadku 10 tejto tabuľky, ak sa vzťahujú len k príjmom uvedeným na riadkoch 1 až 9 (t.j. okrem príjmov z prenájmu uvedených na riadku 11 tejto tabuľky a okrem príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu uvedených na riadkoch 12 tejto tabuľky).

Na riadku 11 stĺ. 1 tabuľky č. 1 sa uvádza podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona kladný rozdiel medzi príjmom z prenájmu nehnuteľnosti a sumou 500 eur. Výdavky priraďované k príjmom z prenájmu

nehnuteľnosti zahrnovaným do základu dane sa na riadku 11 stĺ. 2 tabuľky č. 1 zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov z prenájmu nehnuteľnosti zahrnovaných do základu dane k celkovým takýmto príjmom [§ 9 ods. 1 písm. g) zákona], napríklad: daňovník v roku 2019 dosiahol príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona) vo výške 9948 eur, preukázateľné daňové výdavky sú vo výške 3785 eur. Na riadku 11 stĺ. 1 tabuľky č. 1 sa uvedie suma 9 448 eur [9 948 – 500 eur)]. Na

riadku 11 stĺ. 2 tabuľky č. 1 sa uvedie suma výdavku 3 594,76 eura [(9 448 : 9 948) x 3 785].

Z tabuľky 1 sa prenášajú údaje z riadku 10 na stranu 4 do riadku 41 (príjmy) a riadku 42 (výdavky) a z riadku 13 na stranu 5 do riadku 58 (príjmy) a riadku 59 (výdavky).

Na riadku 43 po vyplnení predchádzajúcich riadkov sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona a na riadku 60 sa po vyplnení predchádzajúcich riadkov vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona. Riadky 43 až 46 a riadky 61 až 64 vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, pričom v XIII. ODDIELe uvedie položky, o ktoré konkrétne základ dane zvýšil, resp. znížil.

Daňovník, ktorý o príjmoch podľa § 6 zákona účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v nadväznosti na § 8 ods. 4 postupov JÚ v rámci uzávierkových účtovných operácií upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do základu dane vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami zákona (položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky) a preto takýto daňovník už riadky 45, 46, 63 ani 64 daňového priznania typ B nevypĺňa s výnimkou ďalej uvedených prípadov. Tieto riadky vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v prípade, ak podáva dodatočné priznanie resp. ak podáva daňové priznanie po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu a postupuje sa podľa § 32 ods. 12 zákona, nakoľko fyzická osoba dosahujúca príjmy podľa § 6 zákona, ktorá je účtovnou jednotkou nemôže podľa § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve otvárať uzavreté účtovné knihy, z dôvodu že nemá obdobie schvaľovania účtovnej závierky. Účtovná závierka fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva je zostavená a zároveň aj schválená pripojením podpisového záznamu k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky,

t. j. nemôže podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve uzatvorené účtovné knihy znovu otvoriť. Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 a 11 zákona riadky 45, 46, 63 a 64 nevypĺňa, pričom položky zvyšujúce a znižujúce základ dane sú u neho súčasťou príjmov, resp. výdavkov uvádzaných v evidencii podľa týchto ustanovení zákona.

Výnimku z uvedeného tvoria prípady, kedy daňovník musí upraviť základ dane v súlade s ustanoveniami § 17 ods. 19 písm. h) a odsekov 34 a 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona.

Ide o úpravy základu dane v prípadoch, kedy

- daňovník, ktorý nespĺňa podmienky upravené v § 17 ods. 19 písm. h) zákona pre uplatnenie výdavkov na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe (zvyšuje základ dane),

- daňovník nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia celého ročného odpisu alebo pomernej časti ročného odpisu z automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 zákona), t.j. jeho základ dane z príjmov podľa § 6 zákona je nižší ako 12 000 eur (zvyšuje základ dane),

- daňovník nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia výdavkov na nájomné pri prenajatom aute so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 zákona), t.j. jeho základ dane z príjmov podľa § 6 zákona je nižší ako 14 400 eur (zvyšuje základ dane),

- daňovník, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa 19 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zníži základ dane o sumu

  • 3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,
  • 1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

- má v daňových výdavkoch vyššiu sumu na členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva ako 5% zo základu dane [§ 19 ods. 3 písm. n) zákona], t.j. v tomto prípade o zistenú sumu zvyšuje základ dane

- má v daňových výdavkoch vyššiu sumu na víno poskytované v rámci reklamných predmetov u daňovníka, ktorého výroba alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, ako 5% zo základu dane [§ 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona], t.j. v tomto prípade o zistenú sumu zvyšuje základ dane.

Príklad:

Fyzická osoba, podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, obstaral v januári v roku 2019 osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Iný osobný automobil so vstupnou cenou 48 000 eur a viac v obchodnom majetku zaradený nemá. Podľa § 17 ods. 34 zákona sa základ dane neupraví o rozdiel medzi sumou skutočne uplatnených daňových odpisov (v tomto prípade 15 000 eur) a odpisov z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), ak daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 zákona aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).

V roku 2019 daňovník vykáže základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona vo výške 4 000 eur. Keďže tento základ dane (v tomto prípade čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona) je nižší ako limitovaný daňový odpis (12 000 eur), daňovník je povinný zvýšiť základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o sumu 3 000 eur, t. j. o rozdiel medzi skutočne uplatneným daňovým odpisom (15 000 eur) a odpisom z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur), a to na

r. 45 ako položku zvyšujúcu základ dane.

V daňovom priznaní typ B bude celý ročný odpis z tohto automobilu uvedený ako súčasť výdavkov v tabuľke č. 1 na r. 10 stĺ. 2.

Poznámka!

Rovnakým spôsobom sa postupuje aj pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. h) a odseku 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona. Pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 37 zákona sa základ dane znižuje na riadku 46 resp. 64.

Ak v podanom daňovom priznaní typ B mal daňovník na riadku 60 nulu, pričom výdavky uviedol na riadku 11, resp. riadku 12 tabuľky č. 1 len do výšky príjmov, potom na riadku 63 dodatočného daňového priznania uvedie správnu sumu, o ktorú sa (čiastkový) základ dane zvýši.

Daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva tabuľku č. 1 nevypĺňa. Vypĺňa len riadky 43 až 48 a riadky 61 až 65. Údaje daňovník uvádza podľa účtovníctva. Ak daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 10 ods. 2 zákona), na riadkoch 43 až 48 uvedie už len podiel, ktorý na neho pripadá. Obdobne postupuje aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona ako spoluvlastník k danej veci (§ 10 ods. 1 zákona).

Prehľad o vzniku daňových strát podľa § 30 zákona.

Na r. 49 52 sa uvádza prehľad o vzniku daňových strát podľa § 30 zákona.

Podľa § 30 zákona je od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona daňovníka možné odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

V daňovom priznaní za rok 2019 je možné podľa § 30 zákona uplatniť daňovú stratu vzniknutú v roku 2015, 2016, 2017 a 2018, pričom tieto roky sa uvádzajú jednotlivo v riadkoch 49 až 52.

Na r. 53 sa uvedie súčet daňových strát z r. 49 až 52 a na r. 54 sa uvedie len ¼ zo súčtu strát na r. 53. Na r. 55 sa následne zníži čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o ¼ z úhrnu strát z predchádzajúcich zdaňovacích období (r. 54), ktorú však uplatní maximálne do výšky tohto čiastkového základu dane uvedeného na r. 47.

Uplatnenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona

Ak sa vypĺňajú riadky 56 a 57 vypĺňa sa aj príloha č. 1 daňového priznania typ B.

Podľa § 30c zákona je možné odpočítať zákonom stanovené výdavky od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zníženého o odpočet daňovej straty.

Na r. 56 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona a to na základe výpočtu uvedeného v Prílohe č. 1 - Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje

o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona.

Na r. 57 sa základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona znížený o daňovú stratu z r. 55 zníži o odpočet výdavkov (nákladov) z r. 56. Odpočet týchto výdavkov (nákladov) sa môže vykonať maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného na r. 55.

VII. ODDIEL - VÝPOČET OSOBITNÉHO ZÁKLADU DANE Z PRÍJMOV Z KAPITÁLOVÉHO MAJETKU (§ 7 zákona) - v eurách

Ak daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva priznanie, príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona), vypĺňa skôr, ako si vypočíta osobitný základ dane z týchto príjmov na riadkoch 66 68, aj tabuľku č. 2 na riadkoch 1 až 11, resp. riadok 12. Ak výdavky v stĺpci 2 na riadku 7 tabuľky č. 2 sú vyššie ako príjem na tomto riadku, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov. Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 7 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 31. decembri 2008, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Do príjmov z kapitálového majetku sa zahrnujú aj príjmy zo zahraničia, a to prepočítané na eurá spôsobom uvedeným v V. ODDIELe (podľa § 31 ods. 2 zákona). Pri príjmoch z kapitálového majetku sa v prevažnej miere uplatňuje zrážková daň podľa § 43 zákona, ide však len o také príjmy, ktoré sú dosahované na našom území (uvedené v tabuľke č. 2). V týchto prípadoch sa zrazená daň považuje za vysporiadanú a príjmy, z ktorých sa zráža, nie sú súčasťou osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 zákona (§ 7 ods. 10 zákona). Výnimku tvoria príjmy z kapitálového majetku uvedené v § 43 ods. 6 písm. b) a c) zákona, pri ktorých sa daňovník môže rozhodnúť, že daň z nich zrazenú bude považovať za preddavok. Ak takéto príjmy prizná daňovník v priznaní, považuje sa zrazená daň za preddavok (§ 43 ods. 7 zákona) a ak suma zrazenej dane bude vyššia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní typ B, daňovník má nárok na vrátenie zrazenej dane (jej časti) po podaní žiadosti o vrátenie preplatku (XIV. ODDIEL).

Na riadku 12 sa uvádzajú príjmy (brutto) dosiahnuté z vyplatenia (vrátenia) podielových listov obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 zákona. V tejto súvislosti sa vypĺňa riadok 119 priznania, kde sa uvedie suma preddavku vybraná len z takéhoto príjmu.

Ak bol daňovník povinný platiť odvody na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), potom si príjmy z kapitálového majetku uvádzané v daňovom priznaní typ B v stĺp. 1 zníži o preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie a to ako súčasť výdavkov v stĺp. 2. Nakoľko však takéto odvody platí daňovník až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré predmetné príjmy priznával v podanom daňovom priznaní typ B, uplatní

si tieto cez dodatočné priznanie, ak už v roku, kedy ich platil takéto príjmy nepoberá, alebo si ich uplatní v zdaňovacom období, v ktorom ich platil, ak takéto príjmy poberal aj v zdaňovacom období, kedy ich platil, resp. si vyberie čo je pre neho výhodnejšie (§ 32 ods. 12 zákona).

VIII. ODDIEL - VÝPOČET ZÁKLADU DANE (čiastkového základu dane) Z OSTATNÝCH PRÍJMOV (§ 8 zákona) – v eurách

V tabuľke č. 3 sa uvádzajú ostatné príjmy. Nejde o príjmy podľa § 5 až 7 zákona. Každý jednotlivý druh príjmov sa uvádza na riadkoch 1 až 16 tejto tabuľky. Na riadku 17 sa uvádza príjem neuvedený na riadkoch 1 až 16 a to ak ide o viac druhov príjmov, tak úhrnom. Na riadku 17 sa uvádza aj suma vyplatená (vrátená) dôchodkovou správcovskou spoločnosťou podľa § 64a ods. 13 alebo § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o starobnom dôchodkovom sporení“), pričom výdavkami v tomto prípade sú zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ale len do výšky tohto príjmu.

Na riadku 18 sa uvádza kladný rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo jeho pomerná časť, ak sa rozhodne daňovník (vkladateľ) uvedený rozdiel zahrnúť postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu (§ 8 ods. 2 zákona).

Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 8 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 31. decembri 2008, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor.

Ak sú výdavky v stĺ. 2 na jednotlivých riadkoch vyššie ako príjem na týchto riadkoch, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov.

Na riadku 1 stĺ. 1 sa uvádza kladný rozdiel medzi príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona a sumou 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona. Výdavky priraďované k príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona zahrnovaným do základu dane sa na riadku 1 stĺ. 2 zistia rovnakým pomerom, ako je pomer týchto príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým takýmto príjmom [§ 9 ods. 1 písm. g) zákona]. Napríklad: daňovník v roku 2019 dosiahol len príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby [§ 8 ods. 1 písm. a) zákona] vo výške 1000 eur, výdavky podľa § 8 ods. 9 zákona sú vo výške 250 eur (25 % max. do výšky 5 040 eur ročne). Na riadku 1 stĺ. 1 sa uvedie suma 500 eur [1 000 – 500]. Na riadku 1 stĺ. 2 sa uvedie suma výdavku vo výške 125 eur [(500 : 1 000) x 250]. Na riadkoch 4, 5 a 6 stĺ. 1 sa uvádza podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona kladný rozdiel medzi príjmami uvádzanými na týchto riadkoch zníženými o výdavky podľa § 8 ods. 5 a 7 zákona a sumou 500 eur [oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. decembra 2010, t.j. oslobodenie do výšky 5-násobku platného životného minima za rok 2010, a to 925,95 eura]. Napríklad daňovník dosiahol v roku 2019 len zdaniteľné príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e) zákona] v sume 3 000 eur, ktoré nadobudol v roku 2015 za 1 200 eur; na riadku 5 stĺ. 1 sa podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona uvádza sumu 1 300 eur [3 000 – 1 200 – 500] a na riadku 5 stĺ. 2 sa neuvádza žiadna suma.

Na riadku 11 v stĺp. 1 sa uvádza peňažné a nepeňažné plnenie prijaté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa pri výkone klinického skúšania. V stĺp. 2 sa uvádzajú len výdavky, na preukázateľne zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, ak bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný takéto platiť a výdavky preukázateľne vynaložené v súvislosti s klinickým skúšaním podľa § 8 ods. 3 písm. c) zákona.

Na riadku 15 sa uvádzajú príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov.

Na riadku 16 sa uvádzajú príjmy z predaja virtuálnej meny.

Na riadku 17 sa uvádzajú výdavky len do výšky každého jednotlivého druhu príjmu, ak ide o príjem neuvedený na riadkoch 1 až 16, napr. daňovník dosiahne okrem príjmov uvedených na riadkoch 1 až

14 dva druhy príjmov úhrnom 330 eur (250 eur + 80 eur), pričom výdavky k príjmom 250 eur preukázateľne vynaložil v sume 150 eur a 100 eur vynaložil k príjmom 80 eur. Výdavky v stĺ. 2 budú spolu 230 eur (150 eur + 80 eur).

Na riadku 18 sa neuvádzajú výdavky, lebo daňovník uvádza v stĺpci príjmov už výsledný rozdiel po uplatnení výdavkov.

Na riadkoch 69 až 71 sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z ostatných príjmov.

Ak bol daňovník povinný platiť odvody na zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení, potom si ostatné príjmy uvádzané v daňovom priznaní typ B zníži o preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie ako súčasť výdavkov v stĺp. 2. Nakoľko však takéto odvody platí daňovník až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré predmetné príjmy priznával v podanom daňovom priznaní typ B, uplatní si tieto cez dodatočné priznanie, ak už v roku kedy ich platil takéto príjmy nepoberá alebo si ich uplatní v zdaňovacom období, v ktorom ich platil, ak takéto príjmy poberal aj zdaňovacom období, kedy ich platil resp. si vyberie, čo je pre neho výhodnejšie.

IX. ODDIEL - VÝPOČET DANE podľa § 15 zákona – v eurách

V tomto oddiele daňovník vypočítava daňovú povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie

- zo základu dane vypočítaného podľa § 4 ods. 1 zákona, a to ako súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11 zákona) a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8 zákona

- z osobitného základu dane zisteného podľa § 7 zákona a

- z osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

Nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona sa zaokrúhľujú na eurocenty nahor (§ 47 ods. 1 zákona).

V súlade s § 11 ods. 1 zákona, daňovník môže uplatniť (odpočítať) nezdaniteľné časti len od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu a tento uvedie na riadku 72. V prípade, ak daňovník vykázal daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona v zdaňovacom období, za ktoré podáva priznanie a dosahuje aj príjmy podľa § 5 zákona, uvedie na tomto riadku len základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 zákona.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uvedie na riadku 73, s výnimkou prípadov, keď daňovník vypĺňal III. oddiel riadok 29. V týchto prípadoch uvedie len kladný rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka a ročnou sumou dôchodkov uvedených na riadku 30. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2019 je v sume 3 937,35 eura, ak daňovník spĺňa podmienky podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t.j. jeho základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, čo je pre rok 2019 suma vo výške 20 507 eur, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona.

Riadok 74 vypĺňa daňovník, ktorý uviedol údaje v III. oddiele na riadku 32. Na riadku 74 sa uvádza suma nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela). Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) v roku 2019 je v sume 3 937,35 eura, ak daňovník spĺňa ustanovené podmienky podľa § 11 ods. 3 písm. a) prvý bod a ods. 4 zákona, t.j. jeho základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu sa rovná alebo je nižší ako 176,8- násobok sumy platného životného minima čo je pre rok 2019 suma vo výške 36 256,38 eura a manželka (manžel) nemala žiadne vlastné príjmy, inak sa táto nezdaniteľná časť základu dane upravuje podľa § 11 ods. 3 písm. a) druhého a tretieho bodu a písm. b) zákona.

Na riadku 75 sa uvádza nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 10 zákona na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu a to v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok. Na to, aby mohla byť táto nezdaniteľná časť základu dane uplatnená, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky podľa § 11 ods. 12 zákona, a to:

a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 10 zákona zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“), ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 11 ods. 12 písm. a) zákona.

Podľa § 11 ods. 14 zákona nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa osobitného predpisu (§ 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok. Za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka sa považujú aj tieto zaplatené úhrady za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto daňovníka za vyživované (§ 33 zákona) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok za každého z nich. Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Úhrnná suma preukázateľne zaplatených úhrad, ktoré súvisia s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami podľa § 11 ods. 14 zákona sa uvedie na riadku 76, z toho

- na riadku 76a sa uvedie suma za daňovníka a

- na riadku 76b sa uvedie úhrnná suma za manželku (manžela) a vyživované dieťa (deti) vypočítaná ako súčet riadkov 33 a 36.

Na riadku 77 sa uvedie úhrn nezdaniteľných častí základu dane daňovníka vypočítaných podľa § 11 ods. 2, 3,10 a 14 zákona maximálne do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona alebo ich úhrnu uvedenom na riadku 72 tlačiva.

O nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (§ 11 ods. 2 zákona) a o nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť (§ 11 ods. 14 zákona) sa znižuje základ dane aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 11 zákona. O nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona a nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 10 zákona sa znižuje základ dane aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí [§ 11 ods. 7 zákona]. Takýto daňovník vypĺňa aj XI. ODDIEL.

Na riadku 78 daňovník vypočíta základ dane znížený o nezdaniteľné časti základu dane.

Na riadku 79 sa uvedie suma, o ktorú sa zvyšuje základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 zákona. Podľa § 11 ods. 9 zákona, ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o starobnom dôchodkovom sporení, a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľne platené príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od

skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Podľa § 11 ods. 13 zákona, ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Na riadku 80 daňovník vypočíta základ dane v súlade s § 4 zákona (r. 78 + 65 + 71+ 79), pričom takto vypočítaný základ dane zistený podľa § 4 zákona zvýši aj o sumu uvedenú na riadku 79. Daň podľa § 15 písm. a) bodu 1 zákona daňovník vypočíta na riadku 81 zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona zaokrúhleného na eurocenty nadol, pričom aj daň sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol.

Riadky 82 až 84 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 5, 6 a 8 zákona podliehajúce zdaneniu v zahraničí a daňové straty, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zákona vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Úhrnom vyňatých príjmov podľa § 5, 6 a 8 zákona podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14.

Tieto riadky vypĺňa aj daňovník, ktorému plynuli príjmy zo závislej činnosti z nezmluvného štátu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené alebo daňovník, ktorému plynuli takéto príjmy zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší [§ 45 ods. 3].

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona po vyňatí príjmov zo zdrojov v zahraničí sa uvedie na riadku 84.

Riadky 85 až 89 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 5, 6 a 8 zákona zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých sa podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia započítava na tuzemskú daňovú povinnosť daň zaplatená v zahraničí v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 45 ods. 1 zákona), pričom na riadku 86 sa uvádza suma zaplatenej dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Na účely vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo základu dane a na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí, sa za príjmy zo zdrojov v zahraničí považujú príjmy znížené o súvisiace výdavky v súlade so zákonom a neznížené o výdavky, nezdaniteľné časti základu dane a odpočítateľné položky podľa zahraničných predpisov.

Úhrnom príjmov (základov dane) podľa § 5, 6 a 8 zákona zo zdrojov v zahraničí na účely zápočtu dane zaplatenej v zahraničí je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4 a § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Ak vypočítaný percentuálny podiel na riadku 87 vychádza vyšší ako 100, uvedie sa v maximálnej výške 100.

Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona po vyňatí a zápočte sa uvedie na riadku 90.

Na riadku 91 uvedie daňovník daň vo výške 19% z osobitného základu dane zisteného z príjmov z kapitálového majetku uvedeného na r. 68.

Riadky 92 až 99 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol príjmy podľa § 7 zákona zo zdrojov v zahraničí, ak zamedzuje dvojitému zdaneniu týchto príjmov podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého

zdanenia. Daňovník pri vypĺňaní týchto riadkov postupuje rovnako ako pri vypĺňaní riadkov 82 až 89,

t.j. na ich vyplnenie primerane použije poučenie na vyplnenie riadkov 82 až 89.

Daň z osobitného základu dane podľa § 7 zákona po vyňatí a zápočte sa uvedie na riadku 100.

Riadky 101 až 103 vypĺňa daňovník, ktorý dosiahol úrokové príjmy z krajín zo zoznamu uverejneného na webovom sídle Ministerstva financií SR, pri ktorých sa podľa Smernice Rady č. 2003/48/ES z 3.6.2003 (ďalej len „smernica) započíta daň preukázateľne zrazená v zahraničí na úhradu dane do výšky, v ktorej môže byť zrazená podľa zákona (§ 45 ods. 4 zákona), pričom na riadku 102 sa uvádza suma preukázateľne zaplatenej dane podľa smernice.

Nadväzne na zoznam uverejnený na webovej stránke MF SR sa možnosť zápočtu v roku 2019 môže týkať iba dane preukázateľne zrazenej na Sint Maartene. V iných prípadoch sa riadky nevypĺňajú.

Na riadku 104 sa uvádza daň (daňová povinnosť) z rozdielu riadku 100 a riadku 103, t.j. daň po uplatnení zápočtu dane z úrokových príjmov. Ak daňovník nedosiahol úrokové príjmy a nie sú súčasťou zdaniteľných príjmov, na riadku 104 sa bude daň (daňová povinnosť) rovnať sume dane na riadku 100.

Na riadku 105 sa uvádza daň (daňová povinnosť) zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona, z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a z osobitného základu dane podľa § 51e zákona (r. 90 +

r. 104 + r. 28 Prílohy č. 2).

Ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok 106) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 112) a výsledná suma uvedená na riadku 105 nepresiahne 17 eur alebo ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona (riadok

106) alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona (riadok 112) a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, na riadku 105 sa uvádza nula. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 zákona uplatní postup podľa § 46a zákona, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Takýto daňovník vypĺňa aj

XI. ODDIEL.

Riadok 106 vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil III. ODDIEL. Obdobne daňovník vypĺňa aj riadky 107 až 111. Na riadku 107 sa uvádza daň (daňová povinnosť) znížená o daňový bonus podľa § 33 zákona. Daňovník, ktorý neuplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona, na riadku 107 bude mať vždy uvedenú rovnakú sumu dane, ako na riadku 105. Ak sa vypĺňa riadok 110, vypĺňa sa aj žiadosť uvedená v XIV. ODDIELe daňového priznania.

Riadok 112 vypĺňa daňovník, ktorý vyplnil IV. ODDIEL. Ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je suma vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období z riadku 37, najviac však do výšky 400 eur za rok. Ak obdobie úročenia úveru na bývanie počas ktorého má daňovník nárok na tento daňový bonus začalo v priebehu zdaňovacieho obdobia, uvádza sa v r. 112 suma zodpovedajúca pomernej časti daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov, v ktorých vznikol nárok na jeho uplatnenie.

Príklad:

Daňovník, ktorý v roku 2019 zaplatí úroky v sume 1 000 € a úver na bývanie je úročený od februára 2019, uplatní si daňový bonus na zaplatené úroky v sume 366,67 € [(50 % zo sumy 1 000 eur = 500

eur, pričom maximálna suma za kalendárny rok je 400 eur), preto pomerná časť zo 400 eur pripadajúca na rok 2019 predstavuje sumu 366,67 eur (400/12*11)].

Na riadku 113 sa uvádza daň (daňová povinnosť) znížená o daňový bonus podľa § 33 zákona a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa §33a zákona. Riadok 114 sa vypĺňa, ak bolo podané daňové priznanie po vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov. Ak sa vypĺňa riadok 116, vypĺňa sa aj žiadosť uvedená v XIV. ODDIELe daňového priznania.

Na riadku 117 sa uvádza suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom alebo správcom dane. Tento riadok sa vypĺňa, len ak daňovník uplatňoval zamestnaneckú prémiu u zamestnávateľa, alebo ju uplatnil v daňovom priznaní typ A a dodatočne zistí, že nemal na ňu nárok (dosiahol v roku, za ktorý si uplatnil zamestnaneckú prémiu aj iné druhy príjmov, napr. ostatné príjmy podľa § 8 zákona z predaja majetku).

Sumu preddavku vybranú zrážkou podľa § 43 zákona daňovník uvedie na riadku 118, ale len za podmienky, že ide o preddavok vybraný z príjmov, ktoré daňovník uvádza v priznaní (bližšie uvedené v odkaze 29 daňového priznania typ B). Na riadku 119 sa uvádza suma preddavku vybraná len z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) obstaraných do 31. decembra 2003, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 52b ods. 11, resp. § 52 ods. 20 zákona a ktoré daňovník uviedol na riadku 12 tabuľky č. 2. Zrazené alebo zaplatené preddavky na daň alebo na zabezpečenie dane uvedie daňovník na riadkoch 120 až 123.

Na riadku 124 sa uvádza zaplatená daň, resp. časť zaplatenej dane v zahraničí z úrokových príjmov podľa smernice uznaná za daňový preplatok podľa § 45 ods. 4 zákona (riadok 102 – riadok 103).

Riadky 125 a 126 sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu (riadok 125) alebo daňový preplatok (riadok 126).

X. ODDIEL - ROZDIELY Z DODATOČNÉHO DAŇOVÉHO PRIZNANIA – v eurách

Ak daňovník podáva dodatočné daňové priznanie typ B za zdaňovacie obdobie roka 2019, vypĺňa sa tento oddiel v eurách (bližšie v bode 3 tohto poučenia). Na riadku 127 dodatočného daňového priznania sa uvádza suma daňovej povinnosti z riadku 105, ktorú daňovník uviedol v riadku 105 „riadneho“ daňového priznania, prípadne bezprostredne predchádzajúceho podaného daňového priznania, alebo riadok 56 daňového priznania typ A alebo riadku 06 ročného zúčtovania. Podobný postup sa uvádza aj na riadkoch 128 až 134 dodatočného daňového priznania typ B.

XI. ODDIEL - ÚDAJE O DAŇOVNÍKOVI S OBMEDZENOU DAŇOVOU POVINNOSŤOU (nerezidentovi)

Na riadku 135 sa uvádza štát daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, t.j. štát, v ktorom sú zdaňované „celosvetové“ príjmy tohto daňovníka. Tento riadok vypĺňa každý daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Riadok 136 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 11 ods. 7, § 33 ods. 10, § 33a ods. 10 a § 46a zákona, t.j. daňovník, ktorý dosahuje najmenej 90 % zo všetkých svojich celosvetových príjmov na území Slovenskej republiky a má nárok na uplatnenie nezdaniteľných častí podľa § 11 ods. 3 a 10 zákona, daňového bonusu podľa § 33 zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, alebo nevyrubenie a neplatenie dane, ktorá za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur, alebo ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona].

Riadok 137 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva a ktorého súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 61 alebo 62 sú aj výnosy z prenájmu nehnuteľného majetku umiestneného na území Slovenskej republiky.

Riadok 138 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. podvojného účtovníctva, alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona a ktorého súčasťou príjmov na r. 41, resp. výsledku hospodárenia na r. 43 alebo r. 44 sú aj príjmy, resp. výnosy z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky, ktorá je zaradená do obchodného majetku tohto daňovníka.

Riadok 139 vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 49 ods. 7 zákona, t.j. daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky. Tento je povinný podať priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona. Na riadku 140 daňovník uvedie počet stálych prevádzkarní umiestnených na území Slovenskej republiky. Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou má na území Slovenskej republiky viacej stálych prevádzkarní, do XIII. ODDIELu uvedie ich presné adresy umiestnenia.

XII. ODDIEL - VYHLÁSENIE o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 zákona

Riadky 141 a 142 sa vypĺňajú vtedy, ak daňovník uplatní postup vyplývajúci z § 50 zákona, t.j. využije inštitút o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Údaje o prijímateľovi, ktoré daňovník uvádza na riadku 142 daňovník zistí zo zoznamu prijímateľov, ktorý každoročne zverejňuje Notárska komora SR do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť 2 % resp. 3 % podiel zaplatenej dane.

IČO sa zarovnáva sprava a ak obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná (§ 50 ods. 10 zákona). Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani (toto sa uvádza na riadku 130 dodatočného daňového priznania). V daňovom priznaní typ B podanom za zdaňovacie obdobie roka 2019 sa na riadku 141 uvádzajú 2 % alebo 3 % zo zaplatenej dane z riadku 113 minimálne však 3 eurá. Suma zodpovedajúca podielu zaplatenej dane sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol.

Podiel do výšky 3 % zo zaplatenej dane podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona môže prijímateľovi poukázať fyzická osoba, ktorá v zdaňovacom období vykonávala dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 406/2011 Z. z.“) počas najmenej 40 hodín a predloží o tom písomné potvrdenie, ktoré je prílohou daňového priznania. Podľa § 50 ods. 1 zákona, výkon dobrovoľníckej činnosti sa preukazuje písomným potvrdením a podľa § 4 ods. 9 zákona č. 406/2011 Z. z., ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti.

V prípade, ak daňovník vyjadrí súhlas zaškrtnutím políčka v tomto oddiele, správca dane je povinný v súlade s § 50 ods. 8 zákona, oznámiť prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu.

XIII. ODDIEL - MIESTO NA OSOBITNÉ ZÁZNAMY DAŇOVNÍKA

V tomto oddiele daňovník uvádza všetky požadované údaje v jednotlivých oddieloch priznania pod tabuľkami č. 1, 2 a 3 v členení, ako je uvedené priamo v priznaní v tomto oddiele. Sú to napr. spoločné príjmy dosiahnuté s ďalším daňovníkom alebo s viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci

alebo zo spoločných práv (§ 10 ods. 1 zákona), pričom sa tu uvádzajú údaje o týchto daňovníkoch, ale aj celkové spoločné príjmy a výdavky.

Uvádzajú sa tu aj príjmy a výdavky daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, pričom tieto sa uvádzajú v členení podľa štátu, z ktorého plynú (uvedie sa kód štátu podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 112/2012 Z. z., ktorý uverejňuje štatistický úrad na svojom webovom sídle – www.statistics.sk) a druhu príjmu (napr. § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 písm. b) alebo § 6 ods. 2 písm. a) zákona), výšku príjmu a výšku výdavku, ktorý znižuje daný príjem.

Poznámka:

Zákon o dani z príjmov explicitne nevymedzuje pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“, pri jeho interpretácii je potrebné vychádzať analogicky z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona. Vo všeobecnosti príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí je pri aktívnych príjmoch príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. príjem zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí, príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne), pri „pasívnych“ príjmoch sa napr. za príjem zo zdrojov v zahraničí považuje príjem z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí , resp. príjem charakteru úrokov alebo licenčných poplatkov plynúci od platiteľa tohto príjmu, ktorý je rezidentom iného zmluvného štátu.

V prípade, ak by daňovník mal na území iných štátov viaceré druhy príjmov a štrukturované riadky 1

– 6 by nepostačovali na uvedenie týchto príjmov, daňovník uvedie prednostne príjmy podľa § 5 a podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, nakoľko tieto údaje budú slúžiť pre účely zdravotného a sociálneho poistenia. Ostatné druhy príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí uvedie v časti pod tabuľkou v rozsahu uvedenom v štrukturovanej tabuľke. K jednotlivým druhom príjmov uvádza daňovník aj príslušné výdavky, ktoré na tieto príjmy vynaložil, pričom z celkových vynaložených výdavkov k danému druhu príjmu, o ktoré daňovník znížil príjmy dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí, samostatne vyčlení výdavok na zaplatené povinné poistné [ide o povinné poistné zadefinované v § 5 ods. 7 zákona (legislatívna skratka platná aj pre príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona)].

Daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. w) zákona sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok, ktoré sú ustanovené v § 152a Zákonníka práce, a to len v prípade, ak daňovníkovi už nebol poskytnutý takýto príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Tieto výdavky (náklady) na rekreáciu je možné uplatniť len na tie rekreácie, ktoré začínajú po 31. decembri 2018.

Ak si daňovník uplatňuje takéto výdavky (náklady) na rekreáciu podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona, zaškrtne príslušné políčko v XIII. oddiele. Okrem toho uvedie sumu výdavkov (nákladov) preukázateľne vynaložených na jeho rekreáciu, ktoré je možné uplatniť do daňových výdavkov, vo výške 55 % z oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce, najviac však vo výške 275 € za zdaňovacie obdobie roka 2019.

Ak daňovník, ktorý je prepojenou osobou podľa § 2 písm. n) zákona, v príslušnom zdaňovacom období vykonal vzájomnú obchodnú transakciu s osobou, voči ktorej je podľa zákona považovaný za závislú osobu, uvádza v tomto oddiele aj druh prepojenia a identifikáciu osôb, s ktorými je prepojený. K identifikácii prepojenej osoby sa u fyzickej osoby uvádza najmä meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, bydlisko a DIČ (ak bolo pridelené) a u právnickej osoby najmä obchodné meno alebo názov, sídlo, IČO a DIČ (ak bolo pridelené).

V prípade, ak daňovník podáva dodatočné priznanie len z dôvodov uvedených v § 32 ods. 8, 11 a 12 alebo § 40 ods. 7 zákona, uvedú sa v tomto oddiele aj konkrétne dôvody, pre ktoré sa podáva. Napr. daňovník podáva dodatočné priznanie podľa § 32 ods. 12 zákona, a to uplatňuje si zaplatený nedoplatok na povinnom poistnom na verejné zdravotné poistenie, vypočítaný zdravotnou poisťovňou v ročnom

zúčtovaní preddavkov na verejné zdravotné poistenie za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bolo podané priznanie, t.j. ročné zúčtovanie za rok 2019 z podaného daňového priznania za rok 2019. Uvedie tu aj presnú sumu, o ktorú si znižuje daný príjem, z ktorého mu vznikol nedoplatok na poistnom.

V tomto oddiele vykoná výpočet aj daňovník, ktorému vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, v prípadoch splnenia všetkých podmienok uvedených v § 32a zákona za situácie, že pri príjmoch z podnikania nedosiahol žiadne príjmy len uplatnil daňové výdavky, t.j. vykázal daňovú stratu. Ak vykázal daňovú stratu ale dosiahol nejaké príjmy, napr. aj z podielových listov zahrnutých do obchodného majetku, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona, nespĺňa podmienky pre uplatnenie zamestnaneckej prémie podľa § 32a ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona. Výpočet zamestnaneckej prémie môže vykonať podľa pomôcky pre jej výpočet.

Na riadku 143 sa uvádza počet všetkých príloh vrátane Prílohy č. 1 až 3, aj keď sa nevypĺňajú, ktoré sú súčasťou priznania. Ak daňovník uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj na viac projektov, každý projekt uvádza na samostatnej prílohe č. 1 a do počtu príloh sa uvádza celkový počet príloh – projektov. V prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov.

XIV. ODDIEL - ŽIADOSŤ O VRÁTENIE DAŇOVÉHO PREPLATKU ALEBO O VYPLATENIE DAŇOVÉHO BONUSU

Daňovník, ktorý vyplnil III. a IV. ODDIEL a aj riadok 110 a 116, v tomto oddiele, vyplní žiadosť o vyplatenie daňového bonusu podľa § 33 ods. 6 zákona, daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona, na základe čoho mu bude správcom dane poukázaný rozdiel medzi sumou daňového bonusu podľa § 33 zákona a daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podáva dodatočné priznanie typ B, v tomto prípade sa v žiadosti v XIV. ODDIELe vypĺňa len kladný rozdiel z riadku 132 a 134 dodatočného daňového priznania typ B. Ak je rozdiel záporný, tak tento rozdiel sa vráti správcovi dane.

Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani (riadok 126 alebo rozdiel z riadku 130, ak je záporný), ktorý žiada aj podľa § 79 daňového poriadku vrátiť, vyplní sa podľa predtlače tento oddiel. Ak daňovník žiada vrátiť inú sumu daňového preplatku, žiadosť o vrátenia inej sumy daňového preplatku žiada vrátiť osobitnou žiadosťou.

V súlade s nariadením EÚ č. 260/2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, t.j. je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu používaná pre bankové operácie. Tento sa od 1.2.2014 musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku.

U daňovníka, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie daňového bonusu podľa § 33 zákona alebo daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, sa uvádza v XIII. oddiele číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka. Pokiaľ daňovník nie je majiteľom bankového účtu, uvádza sa v XIII. oddiele názov bankového účtu príjemcu.

PRÍLOHA č. 1 – ODPOČET VÝDAVKOV (NÁKLADOV) NA VÝSKUM A VÝVOJ A ÚDAJE O PROJEKTOCH VÝSKUMU A VÝVOJA PODĽA § 30c zákona

V hornej časti Prílohy č. 1 uvedie daňovník číslo projektu z celkového počtu projektov (napr. 001/001, 002/003 a pod.) a dátum začiatku realizácie projektu. V stĺpci 1 sa uvádza vždy zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, pričom údaje sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie. V stĺpci 2 sa uvedie celková výška nároku na odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c ods. 1 zákona, ktorá daňovníkovi v zdaňovacom

období vznikla pri jednotlivom projekte. V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) alebo jeho časť, ktorú si odpočítava v príslušnom zdaňovacom období.

Ak daňovník realizuje viaceré projekty, je povinný vyplniť prílohu za každý projekt samostatne (každý projekt = samostatná príloha). Riadky 7, 8 a 9 sa vypĺňajú iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1.

Riadok 7 obsahuje úhrnnú sumu odpočtov výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 zákona skutočne odpočítavanú v danom zdaňovacom období za všetky projekty. Riadok 7 vypĺňa aj daňovník, ktorý odpočítava výdavky (náklady) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona iba na jeden projekt, pričom tento riadok obsahuje rovnaký údaj, aký je uvedený v riadku 6. Suma v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55.

V riadku 8 sa uvedie suma odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona skutočne odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období. Suma v riadku 8 po zohľadnení sumy v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55.

Riadok 9 sa vypĺňa iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1 a obsahuje súčet súm uvedených v riadku 7 a riadku 8. Suma v riadku 9 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 55; zároveň sa suma uvedená v riadku 9 prenáša do riadku 56 priznania.

V Prílohe k § 30c zákona daňovník uvedie aj ciele, ktoré sa snaží projektom dosiahnuť a ktoré sú merateľné po ukončení projektu.

PRÍLOHA č. 2 – Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona

Prílohu č. 2 vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy uvedené v § 51e zákona, ktoré mu plynú zo zdrojov v zahraničí.

Na r. 01 až 06 sa uvádzajú predmetné príjmy v prípadoch, ak plynú daňovníkom od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale nejde o daňovník nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona.

Na r. 07 až 17 daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uplatní metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia a to takú metódu, ktorú určuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.

Na r. 18 potom tento daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona po vyňatí a zápočte.

Riadky 19 až 27 vypĺňa daňovník, ktorému plynú tieto príjmy od právnickej osoby so sídlom v nezmluvnom štáte podľa § 2 písm. x zákona.

Na r. 28 potom daňovník uvedie výslednú daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona, ktorú následne prenesie na r. 105, kde sa uvádza súčet daní vypočítaných zo základu dane podľa § 4 a z osobitného základu dane podľa § 7 zákona a tohto osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

PRÍLOHA č. 3 - ÚDAJE NA ÚČELY SOCIÁLNEHO POISTENIA A ZDRAVOTNÉHO POISTENIA

Údaje na účely sociálneho a zdravotného poistenia vypĺňa každý daňovník, ktorý dosahuje príjmy z osobnej asistencie na základe uzatvorenej zmluvy o jej výkone v súlade s § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. a každý daňovník s príjmami zo závislej činnosti a s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý si uplatňuje ako daňový výdavok povinne platené poistné na sociálne a zdravotné poistenie.

Daňovník dosahujúci príjmy z osobnej asistencie na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nie je podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 10b zákona o zdravotnom poistení, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Z tohto dôvodu sa z jeho príjmu neplatia odvody na sociálne a zdravotné poistenie a preto na riadkoch 01 až 07 uvedie pre tieto účely samostatne príjmy a výdavky a základ dane resp. daňovú stratu. V prípade, ak osobný asistent vedie podvojné účtovníctvo, vypĺňa na riadku 01 zaúčtované výnosy a náklady z činnosti osobného asistenta.

Na riadku 08 sa prenesie úhrn poistného a príspevkov [z riadku 39 priznania – úhrn povinného poistného (§ 5 ods. 8 zákona)], ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu (§ 5 ods. 8 zákona). Na riadkoch 09 a 10 sa rozpíše úhrn povinného poistného z riadku 08, na úhrn poistného na sociálne poistenie (zabezpečenie) a úhrn poistného na zdravotné poistenie, pričom v prípade obdobne plateného zahraničného poistenia z príjmov dosahovaných zo závislej činnosti v zahraničí, ak z predloženého potvrdenia o zahraničnom povinnom poistnom nie je možné rozdelenie tohto poistného podľa riadkov 09 a 10, vyplní sa len riadok 08, v ktorom sa uvedie úhrn povinného poistného z riadku 39 priznania [úhrn povinného poistného (§ 5 ods. 8 zákona)].

Na riadku 11 daňovník uvedie z riadku preukázateľne zaplateného poistného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného pod tabuľkou č. 1 časť pripadajúcu na preukázateľne zaplatené poistné na sociálne poistenie zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, o ktoré si znížil základ dane v danom roku a to platby poistného za 12 kalendárnych mesiacov uhradené od januára do decembra 2019 plus zaplatené nedoplatky za predchádzajúce obdobia. Do celkovej sumy poistného sa zahrňuje aj platba poistného za december 2018 uhradená v januári 2019. Z takto stanoveného preukázateľne zaplateného poistného na sociálne poistenie daňovník vyčlení preukázateľne zaplatené poistné na dobrovoľné sociálne poistenie a uvedie ho na riadku 12.

Upozornenie: Platba poistného za december 2019 zaplatená v januári 2020 sa do úhrnu poistného nezahrňuje. Súčasťou riadkov 11 a 12 nie je povinne alebo dobrovoľne preukázateľne zaplatené sociálne poistenie v zahraničí.

Na riadku 13 daňovník uvedie z riadku preukázateľne zaplateného poistného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uvedeného pod tabuľkou č. 1 časť pripadajúcu na preukázateľne zaplatené poistné na zdravotné poistenie zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, o ktoré si znížil základ dane v danom roku a to platby preddavkov za 12 kalendárnych mesiacov uhradené od januára do decembra 2019 plus zaplatené nedoplatky za predchádzajúce obdobia. Do celkovej sumy poistného sa zahrňuje aj platba poistného za december 2018 uhradená v januári 2019.

Upozornenie: Platba preddavku za december 2019, resp. nedoplatku za predchádzajúce obdobia zaplatená v januári 2020 sa do úhrnu poistného nezahrňuje. Súčasťou riadku 13 nie je povinne preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie v zahraničí. Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku (preddavky, nedoplatky, atď.), t.j. vychádza zo sumy poistného na zdravotné poistenie, ktorú zohľadnil vo svojich nákladoch.

Na riadku 14 daňovník uvádza iba preukázateľne zaplatené preddavky na zdravotné poistenie z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, t.j. platby preddavkov uhradené v januári 2019 až decembri 2019, o ktoré si znížil základ dane v danom roku, a to bez zaplatených nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia z predchádzajúcich rokov a zahraničného poistenia. To znamená, že na príslušnom riadku sa uvedie aj platba preddavku na zdravotné poistenie za december 2018 uhradená v januári 2019.

Upozornenie: Platba preddavku za december 2019 uhradená v januári roku 2020 sa do tohto riadku nezahrnie. Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva vychádza sa zo skutočnosti, čo zaúčtoval v danom roku (len preddavky) t. j. vychádza zo sumy preddavkov na zdravotné poistenie, ktorú zohľadnil vo svojich nákladoch.

Na riadku 15 daňovník, ktorý vedie podvojné účtovníctvo a ktorý nevypĺňa riadky 1 až 3 a riadky 5 až 9 v tabuľke č. 1, uvedie výnosy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, t.j. z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sú nevyhnutné pre správne posúdenie vzniku povinného sociálneho poistenia.

Pomôcka na vyplnenie daňového priznania fyzickej osoby za rok 2019 pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane a daňového bonusu podľa § 33 zákona

(Číselné údaje sa uvádzajú v eurách, s presnosťou na dve desatinné miesta.)

Základné údaje na rok 2019

Sadzba dane podľa § 15 zákonazo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 zákona je:

1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu 36 256,38 eura (176,8-násobok sumy platného životného minima) vrátane,

2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 36 256,38 eura (176,8-násobok sumy platného životného minima).

Sadzba dane podľa § 15 zákona z osobitného základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 7 zákona je 19%.

Daňový bonus na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti:

1. na dieťa do 6 rokov veku:

a) za mesiace január až marec 2019 sumu 22,17 eur mesačne,

b) za mesiace apríl až december 2019 sumu 44,34 eur mesačne,

Sumu daňového bonusu na takéto vyživované dieťa vo výške 44,34 eur je možné poslednýkrát uplatniť za ten kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕšilo 6 rokov veku,

2. na dieťa nad 6 rokov veku je suma daňového bonusu vo výške 22,17 eur mesačne.

6-násobok minimálnej mzdy = 520 x 6 = 3 120 eur

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 zákona (v eurách)

Na účely § 35 ods. 1 písm. b) zákona sa 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vypočítala takto: 3 937,35 : 12 = 328,1125 = 328,11 eura. Napriek skutočnosti, že dvanásťnásobok sumy, vypočítanej a zaokrúhlenej podľa bodu 2 tejto pomôcky predstavuje sumu 3 937,32 eura (328,11 x 12 =3 937,32 eur), za zdaňovacie obdobie 2019 sa uplatní nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v sume 3 937,35 eura, v ktorej sa zohľadní rozdiel vzniknutý zaokrúhlením pri výpočte podľa bodu 2 (0,03 eura za zdaňovacie obdobie).

 

písm.

Ak základ dane daňovníka

Nezdaniteľná časť ZD na daňovníka

a)

- sa rovná alebo je nižší ako 20 507,00

3 937,35

b)

- je vyšší ako 20 507,00

9 064,094 – (základ dane : 4)

Príklad 1:

Základ dane = 15 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 3 937,35

Príklad 2:

Základ dane = 24 000,00

Nezdaniteľná časť základu dane = 9 064,094 – (24 000,00 : 4) = 9 064,094 – 6 000,00 = 3 064,094 ÷

3 064,1

Príklad 3:

Základ dane = 36 256,38

Nezdaniteľná časť základu dane = 9 064,094 – (36 256,38 : 4) = 9 064,094 – 9 064,095 = - 0,001 = 0

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona (v eurách)

Ak základ dane daňovníka

Vlastné príjmy

manželky

Nezdaniteľná časť ZD na

manželku

- sa rovná alebo je nižší ako

36 256,38

0

3 937,35

 

menej ako 3 937,35

3 937,35– vlastné príjmy manželky

 

3 937,35 a viac

0,00

Príklad 4:

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00

Manželka sa celý rok 2019 stará o vlastné dvojročné dieťa

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 3 937,35

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 3 937,35 – 1 500,00 = 2 437,35

3. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 4 500,00 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 0,00

Príklad 5:

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00 Manželke sa narodilo dieťa 15. augusta 2019 t.j. nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane vzniká až od septembra 2019 (§ 11 ods. 4 a 5 zákona)

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 3 937,35: 12 = 328,1125 (pomerná mesačná výška NČ ZD) x 4 (počet mesiacov, počas ktorých spĺňa podmienky pre uplatnenie NČ ZD) = 1 312,45

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 3 937,35 – 1 500,00 = 2 437,35 : 12 = 203,1125 x 4 = 812,45

3. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 4 500,00 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 0,00

§ 11 ods. 3 písm. b) zákona (v eurách)

Ak základ dane daňovníka

Vlastné príjmy manželky

Nezdaniteľná časť ZD na manželku

- je vyšší ako 36 256,38

Nepoberala

13 001,438 – (základ dane daňovníka : 4)

 

Poberala

13 001,438 – (základ dane daňovníka : 4) –

vlastné príjmy manželky

Príklad 6:

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 36 500,00 Manželka je celý rok 2019 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 13 001,438 – (36 500 : 4) = 13 001,438 – 9125 = 3 876,438 ÷ 3 876,44

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =13 001,438 – 9125 – 1 500,00 = 2 376,438 ÷ 2 376,44

Príklad 7:

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 36 500,00 Manželka je evidovaná na úrade práce od 1. mája 2019.

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 13 001,438 – 9125,00 = 3 876,438 : 12 = 323,0365x 8 = 2 584,292 ÷ 2 584,3

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =13 001,438 – 9 125,00 – 1 500,00 = 2 376,438 : 12 = 198,0365 x 8 = 1 584,292 ÷ 1 584,3

Upozornenie !!!

Ak by manželia uzavreli sobáš napr. 3. apríla 2019 a narodilo by sa im dieťa 10. septembra 2019, potom nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku (manžela) zodpovedá pomernej výške nezdaniteľnej časti vypočítanej podľa § 11 ods. 3 zákona až počnúc mesiacom október, kedy sú splnené nielen podmienky pre to, že sú manželia ale aj ďalšie podmienky upravené v § 11 ods. 4 písm. a) zákona a to v tomto prípade, že sa stará o vyživované maloleté dieťa. Rovnako by sa uvedené posudzovalo aj ak by sa im dieťa narodilo 3. apríla 2019 ale sobáš by bol 10. septembra 2019.

Pomôcka na výpočet zamestnaneckej prémie za rok 2019

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie v sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (3 120 eur) a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy (6 240 eur), vzhľadom na mechanizmus výpočtu zamestnaneckej prémie, mu nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká (výsledkom výpočtu zamestnaneckej prémie je záporné číslo).

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy (6 240 eur), potom zamestnanecká prémia sa vypočíta ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona z posudzovaných príjmov daňovníka. Postupné znižovanie zamestnaneckej prémie je zavedené v nadväznosti na výšku základu dane každého daňovníka, ktorý si uplatní zamestnaneckú prémiu, a to až do úplného zániku uplatnenia nároku na túto zamestnaneckú prémiu. Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2019 môže vzniknúť tomu daňovníkovi, ktorý poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným

príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie.

Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, túto vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri jej vyplatení postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.

Poučenie dopĺňa predtlač jednotlivých riadkov priznania a nenahrádza znalosť zákona.

Poučenie má slúžiť ako pomôcka na vyplnenie tlačiva priznania a upozorniť na hlavné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri správnom výpočte daňovej povinnosti, sumy dane na úhradu, resp. daňového preplatku, daňového bonusu podľa § 33 zákona, daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a zákona a zamestnaneckej prémie.

Autor: Ministerstvo financií SR

Prílohy

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené