K pasívnej legitimácii účastníkov konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Keďže v zmysle § 159 ods. 2 OSP rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre účastníkov konania, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania) zapísané v katastri ako vlastníci. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám (popierajúcim vlastnícke právo žalobcu), naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol daný. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď požadoval, aby žaloba smerovala i voči ostatným fyzickým osobám, ktoré ako vlastníci nehnuteľnosti nie sú zapísané v katastri. Súdu prvého stupňa zrejme ušlo pozornosti, že v danom prípade žaloba smeruje o určenie vlastníckeho práva a nie o neplatnosť kúpnej zmluvy. Len v prípade konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia, a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. Ak v konaní ide o určenie ...

Spisová značka: 6Co/25/2015
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 11. 3. 2015
Oblasti práva: Občianske právo / Občianske právo / Vlastnícke práva
Územná pôsobnosť: Slovensko
Zdroj: EPI Vybrané rozhodnutia krajských súdov
Právny inštitút: vlastnícka žaloba / určovacia žaloba


Uznesenie

Krajský súd Nitra

11.03.2015

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: J. Z., bytom O. XX, zastúpený advokátom: Mgr. Štefan Slováčik, so sídlom Nitra, Farská 34, proti odporcovi: Casareal, s.r.o., so sídlom Piešťany, Winterova 1777/60, IČO: 46 478 264, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Trenčín, Mierové nám. 14, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. júla 2014 č. k. 15C/304/2013-40 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. Z., zapísaných na LV č. XXXX parc. č. 111/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2, rodinný dom súp. č. XXX a parc. č. 111/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 v celosti. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1.228,42 eura všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi odporcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že vlastníkom horeuvedených nehnuteľností je odporca. Odporca nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 16.09.2013 od predávajúceho H. Y., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/X, X.. Poukázal na ust. § 91 ods. 2 OSP, keď podľa názoru súdu návrh zamietol z formálnych dôvodov. Nositeľmi práv a povinností z tohto občianskoprávneho vzťahu je nielen odporca, ale aj fyzické osoby H. L. a H. Y.. Bolo potrebné, aby navrhovateľ návrh podal voči týmto fyzickým osobám, lebo ide o nerozlučných spoločníkov konania. Ide o tzv. nútené spoločenstvo, a keď súd tak nepostupoval, návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania tak, ako si ju uplatnil.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Skonštatoval, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nespĺňa náležitosti ust. § 157 ods. 2 OSP. V odôvodnení sa obmedzil len na stručné konštatovanie skutkového stavu bez zhrnutia výpovedí účastníkov konania, nijakým spôsobom neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil, akými úvahami sa riadil a z akého dôvodu dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť. Ku skutkovému stavu a meritu veci vôbec nevypočul štatutárov odporcu, rovnako bez riadneho odôvodnenia zamietol návrh na doplnenie dokazovania a to pripojením a oboznámením katastrálnych spisov, z ktorých malo byť zrejmé, ako postupne dochádzalo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Objasnenie okolnosti týchto prevodov je podstatné pre posúdenie platnosti jednotlivých kúpnych zmlúv ako predbežnej otázky, ako aj z dôvodu skúmania, či odporca nadobudol predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere. Takýmto postupom mu odňal ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ako popísal v návrhu. Ide o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP a určovacia žaloba je procesným inštitútom, pre ktorý nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia účastníkov. Návrh smeruje voči subjektu, ktorému svedčí zápis vlastníckeho práva v príslušnom liste vlastníctva. Len právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bude návrhu vyhovené, dôjde k odstráneniu neistoty v právnom postavení navrhovateľa, keďže H. L. sa vyhýba povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa sa domnieva, že nebol povinný podať návrh aj voči právnym predchodcom odporcu, ktorí by mali spolu s odporcom tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné zaoberať sa otázkou dobrej viery, ale aj prípadnej predbežnej otázky platnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol odporca nehnuteľnosti od jeho právneho predchodcu, prípadne aj platnosti ostatných kúpnych zmlúv, uzatvorených postupne medzi právnymi predchodcami odporcu. Doposiaľ v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie, pretože k nadobudnutiu vlastníckeho práva odporcu sa jeho právny zástupca nevedel vyjadriť a na tieto okolnosti bolo nevyhnutné vypočuť štatutárov odporcu. Tým, že súd prvého stupňa odmietol tento dôkaz vykonať, odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom a účinne sa domáhať svojho nároku.

K odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zároveň navrhovateľa zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ navrhovateľ vyčíta rozsudku súdu prvého stupňa rôzne chyby v písaní, alebo v nepozornosti pri vypracovávaní písomného vyhotovenia rozhodnutia, nejedná sa o tak závažné pochybenia, ktoré by mali vplyv na správnosť a zákonnosť výrokovej časti rozsudku. Tiež sa nejedná o také závažné chyby, ktoré by mohli spôsobovať nezrozumiteľnosť či neurčitosť odôvodnenia napadnutého rozsudku ako celku. Ponecháva bez svojho bližšieho vyjadrenia polemiku navrhovateľa vyslovenú v odôvodnení rozsudku o tzv. nerozlučnom procesnom spoločenstve na strane odporcov v prípade určovacej žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Za rozhodujúce považuje, či v prípade, ak v období medzi doručením navrhovateľovho odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2013 kupujúcemu, došlo k následným prevodom vlastníckeho práva a či je možné a potrebné chrániť vlastnícke právo v poradí ďalších nadobúdateľov alebo nie. Písomný prejav navrhovateľa o odstúpenie od kúpnej zmluvy bol druhej zmluvnej strane doručený až 24.09.2013, pričom odporca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2013, ktorej vklad bol povolený už dňa 18.09.2013. V danom prípad je preto potrebné postupovať v súlade so zásadou ochrany dobromyseľne nadobudnutého vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odporcom. Navrhovateľ svoje domnienky o údajnej neexistencii dobromyseľnosti na strane odporcu nijakým spôsobom bližšie nevymedzil, poukazuje akurát na urýchlené prevody dotknutých nehnuteľností medzi právnymi predchodcami odporcu ako aj na samotného odporcu. Časový sled uzavretia jednotlivých kúpnych zmlúv vo vzťahu k totožnému predmetu prevodu nemá a objektívne ani nemôže mať žiadny vplyv na platnosť takýchto právnych úkonov. Je toho názoru, že povinnosť unesenia bremena tvrdenia spočívala na navrhovateľovi, ktorý bol povinný poukázať na konkrétne relevantné okolnosti, ktoré by vylučovali alebo spochybňovali dobromyseľnosť odporcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2013. Poukázal na fakt, že vlastnícke právo k príslušným nehnuteľnostiam nenadobudol od navrhovateľa, ale dokonca v čase, od uzavretia kúpnej zmluvy v poradí až od ich druhého následného vlastníka.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k vyššie popísaným nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu, že bolo potrebné, aby navrhovateľ podal návrh i voči fyzickým osobám H. L. a H. Y., ktorí boli účastníkmi kúpno-predajných zmlúv predtým, ako odporca nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy od H. Y.. Podľa názoru súdu prvého stupňa ide o tzv. nútené spoločenstvo a keďže navrhovateľ tieto fyzické osoby nežaloval, bolo potrebné z formálnoprávnych dôvodov návrh zamietnuť. S takýmto právnym posúdením súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho za nesprávne.

Podľa § 80 písm. c/ OSP v návrhu na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacia žaloba v zmysle citovaného ustanovenia § 80 písm. c/ OSP má preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Určovacia žaloba je procesným inštitútom, pre ktorý nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia účastníkov. Úspešne ju môže podať len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem v podstate nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov.Pre úspech v spore nie je nutné, aby účastníci boli subjektmi práv a povinností, prípadne právneho vzťahu, ktoré majú byť určené, ale podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení a to na určení proti označenému žalovanému.

Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z LV preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Keďže v zmysle ust. § 159 ods. 2 OSP rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre účastníkov konania, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania), zapísané v katastri ako vlastníci. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám (popierajúcim vlastnícke právo žalobcu) naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol daný. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď požadoval, aby žaloba smerovala i voči ostatným fyzickým osobám, ktoré ako vlastníci nehnuteľnosti nie sú zapísaní v katastri. Súdu prvého stupňa zrejme ušlo pozornosti, že v danom prípade žaloba smeruje o určenie vlastníckeho práva a nie o neplatnosť kúpnej zmluvy. Len v prípade v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmet konania sa preto týka tak predávajúceho, ako aj kupujúceho. Kúpna zmluva v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 OSP) z čoho vyplýva, že účastníkmi konania (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 159 ods. 2 prvá časť vety OSP); inak návrh musí byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie. V danom prípade sa však navrhovateľ nedomáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, túto otázku si súd bude ako predbežnú otázku riešiť práve v konaní o určenie vlastníckeho práva. V konaní o určenie vlastníckeho práva však žaloba smeruje len proti tomuto, kto je ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP, keďže súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa bude viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, vykoná vo veci dokazovanie a až po náležitom dokazovaní opätovne vo veci rozhodne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

JUDr. Marta Polyaková

Poznámka redakcie:

- § 80 z. č. 99/1963 Zb.

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Súvisiace príklady z praxe


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.