Vyššie trestné sadzby aj povolené platby v tisícoch eur v hotovosti: Aké rôzne právne zmeny priniesol núdzový stav?

Spätný pohľad na obmedzenia súvisiace s pandémiou Covid- 19, v ktorom vysvetlíme rozdiel medzi mimoriadnou situáciou, núdzovým stavom a lockdownom a čo tieto inštitúty znamenajú z právneho hľadiska pre náš bežný život prinášajú právnici z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Autori: Advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS
Právny stav od: 14. 1. 2022
Dátum publikácie: 14. 1. 2022
Prameň: EPI Odborné články / epi - 2022
Oblasti práva:
Ústavné právo
Trestné právo



Od výskytu prvého lokálneho prípadu ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky už prešlo vyše 21 mesiacov. Každodenný život obyvateľov Slovenska sa odvtedy razantne zmenil. V čase písania tohto článku (13.1.2022) je u nás stále vyhlásený núdzový stav. Celoštátny lockdown, ktorý bol výsledkom kulminácie tretej vlny, práve skončil.

Za necelé dva roky slovenská vláda vyhlásila jednu mimoriadnu situáciu (od dňa 12.03.2020), tri núdzové stavy a zaviedla tri lockdowny. Všetko v relatívne krátkom období. Tieto kroky smerovali k obmedzeniu šírenia vírusu SARS-CoV-2, ktoré decimovalo slovenské zdravotníctvo, ako aj riadne fungovanie štátu.

„Napriek skutočnosti, že väčšina z nás si už do istej miery zvykla na doposiaľ prijaté protipandemické opatrenia a s tým súvisiace obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd zo strany kompetentných orgánov, nie každý rozumie, čo vlastne so sebou prinášali jednotlivé právno-politické rozhodnutia,“ približuje JUDr. Ján Azud, partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Kto sa v tom má vyznať? Núdzový stav v číslach

Ako dlho vlastne na Slovensku v minulom roku trval núdzový stav? A koľko právnych úprav bolo pre udržanie tohto stavu potrebných?

Druhá vlna pandémie COVID-19 v sebe priniesla aj „druhú vlnu núdzového stavu“, ktorý sa začal ešte predvlani uznesením vlády z 30. septembra 2020 a stanovoval núdzový stav od 1. októbra 2020 v trvaní 45 dní. Táto dĺžka núdzového stavu bola zmenená ďalším uznesením na 90 dní, čo malo zmeniť koniec núdzového stavu zo 14. novembra na 29. decembra 2020. Vplyvom zmeny legislatívy a umožnenia predlžovania núdzového stavu, ktorý do slovenského právneho poriadku zaviedla novela č. 414/2020 Z. z. došlo opäť ďalším uznesením vlády k predĺženiu na obdobie 40 dní odo dňa 30.12.2020. Tento núdzový stav bol opakovane predlžovaný v roku 2021 uzneseniami vlády č. 77/2021, č. 160/2021, č. 215/2021, až nakoniec bol uznesením vlády č. 260/2021 ukončený, a to od 15. mája 2021. To znamená, že od začiatku roku 2021 sme boli v núdzovom stave do 14. mája 2021, čo predstavuje 134 dní.

Rovnako tak začiatkom súčasnej tretej vlny začala aj „tretia vlna núdzového stavu“ vyhlásená uznesením vlády odo dňa 25. novembra v trvaní 90 dní, čo do konca roka 2021 predstavuje 37 dní. Núdzový stav pritom naďalej trvá aj v roku 2022.

„Dokopy sme tak v roku 2021 boli 171 dní v núdzovom stave, čo predstavuje takmer pol roka. Zároveň treba dodať, že uznesením vlády č. 260/2021 (ktorým sa ukončil vlani na jar núdzový stav) mimoriadna situácia, vyhlásená ešte 11. marca 2020, ukončená nebola a trvala naďalej, teda do konca roka 2021 celých 649 dní,“ dodáva Matej Škultéty z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Pre predstavu, v akej dynamickej situácii žijeme a ako často sa menili pravidlá, sa stačí pozrieť na fakt, že vyhláška upravujúca obmedzenia fungovania prevádzok bola upravená Úradom verejného zdravotníctva SR celkovo 23 krát (+ 1 redakčné oznámenie opravujúce chyby) za rok 2021, z toho 8 krát len minulú jeseň, t. j. od 7.10.2021. (stav k 13.01.2022)

Mimoriadna situácia, núdzový stav a lockdown. Čo je čo?

V súčasnosti neexistuje snáď nikto, kto by sa nestretol s pojmami mimoriadna situácia, núdzový stav a lockdown. Stali sa súčasťou našich bežných konverzácií a nie je žiadnym prekvapením, že sa nám pletú a môžeme ich vnímať ako synonymá. Napriek skutočnosti, že tieto právne inštitúty spolu úzko súvisia, obsahovo sú od seba diametrálne odlišné. Čo znamenajú a ako ovplyvňujú náš bežný život v kontexte pandémie COVID-19?

1. Mimoriadna situácia: zmena fungovania štátu, povinnosti aj pokuty

Prvý pojem, ktorý je potrebné objasniť je „mimoriadna situácia“. Mimoriadnu situáciu upravuje zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, podľa ktorého mimoriadnou situáciou je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona. Jednoducho povedané mimoriadna situácia je dôsledkom živelnej pohromy, havárie, katastrofy, ohrozenia verejného zdravia II. stupňa alebo teroristického útoku. Nevzniká však automaticky. To, že vznikne niektorá z mimoriadnych udalostí ešte neznamená, že zároveň automaticky začína v krajine platiť aj mimoriadna situácia. Tá musí byť podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva vyhlásená (samozrejme po vzniku mimoriadnej udalosti) kompetentnými orgánmi, ktorým sú Vláda Slovenskej republiky, okresné úrady v sídle kraja alebo obce. Pôsobnosť jednotlivých orgánov pre vyhlasovanie, resp. odvolanie mimoriadnej situácie vychádza z miery a intenzity postihnutej oblasti. V marci 2020 Vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu situáciu, a to preto, lebo rozsah ohrozeného, resp. postihnutého územia mimoriadnou udalosťou (ohrozením verejného zdravia II. stupňa) presiahlo územný obvod kraja.

„V prípade vyhlásenej mimoriadnej situácie dochádza k zmene fungovania štátu ako takého a taktiež aj k obmedzovaniu základných práv a slobôd obyvateľov územia, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia. Vo všeobecnosti platí, že v prípadoch mimoriadnej udalosti je každý povinný primerane svojmu veku a zdravotnému stavu spolupracovať v súčinnosti s inými osobami v civilnej ochrane. V záujme ochrany života, zdravia a majetku možno uložiť obmedzenia a vyžadovať poskytnutie vecných prostriedkov potrebných na civilnú ochranu,“ vymenúva zmeny JUDr. Ádám Sípos z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Tento právny režim sa líši od bežného stavu najmä v tom, že obyvateľom (fyzickým aj právnickým osobám) vznikajú ďalšie povinnosti, ktoré by za normálnych okolnosti nevznikli. Podľa § 3 ods. 1 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva sa počas mimoriadnej situácie vykonávajú konkrétne prevenčné opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku. Dobrým príkladom je evakuácia daného územia, vykonávanie časovo obmedzenej práce, poskytnutie vecných prostriedkov patriacich do vlastníctva povinných osôb, ako aj poskytnutie potrebných priestorov a prostriedkov na núdzové ubytovanie osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou, ako aj osobám, ktoré vykonávajú záchranné práce.

„V prípade nerešpektovania povinností a obmedzení vyplývajúcich zo zákona o civilnej ochrane obyvateľstva dochádza k spáchaniu priestupku na úseku civilnej ochrany, za ktorý počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu môže byť uložená peňažná sankcia, až do 1659 eur a v blokovom konaní do 1000 eur,“ zdôrazňuje JUDr. Ádám Sípos.

2. Núdzový stav: ústavný zákon s presne stanovenými obmedzeniami

Núdzový stav je na rozdiel od mimoriadnej situácie upravený ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Zaujímavosťou je, že v súčasnosti neexistuje žiadna zákonná definícia tohto pojmu, ústavný zákon len zakotvuje, za akých podmienok je možné núdzový stav vyhlásiť.

Núdzový stav je na rozdiel od mimoriadnej situácie upravený ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej len „ústavný zákon“). Zaujímavosťou je, že v súčasnosti neexistuje žiadna zákonná definícia tohto pojmu, ústavný zákon len zakotvuje, za akých podmienok je možné núdzový stav vyhlásiť. Z dikcie ústavného zákona o bezpečnosti štátu vyplýva, že núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie.

Núdzový stav je teda špecifickou situáciou zvýšeného nebezpečenstva, v rámci ktorej je krízová situácia spôsobená vonkajšími faktormi, akým je napríklad choroba COVID-19 (alebo trebárs únik nebezpečných toxínov po priemyselnej havárii).

V čase núdzového stavu je možné v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.

„Obmedzenia základných práv a slobôd, ktoré môže využiť vláda počas núdzového stavu, sú taxatívne vymenované ústavným zákonom, čo znamená, že vláda nemôže nad rámec ústavného zákona rozširovať obmedzovanie našich práv a slobôd. Počas núdzového stavu môže dôjsť najmä
k obmedzovaniu nedotknuteľnosti obydlia, pohybu a pobytu, doručovania poštových zásielok, ako aj k zákazu uplatňovania práva na štrajk,“ vysvetľuje Ján Azud.

Mimoriadna situácia, ako aj núdzový stav, predstavujú špecifické právne režimy, počas ktorých môže dôjsť k limitovaniu určitých ústavných práv a slobôd. „Spomínaná možnosť obmedzovania práv súvisí aj s rozširovaním jednotlivých právomocí kompetentných orgánov. Za normálnych okolností by nám vláda nemohla obmedzovať naše základné práva, akým je napríklad právo pokojne sa zhromažďovať, takýto krok by bol jednoznačne protiústavný,“ dodáva Azud.

Napriek skutočnosti, že mimoriadna situácia a núdzový stav majú niekoľko spoločných čŕt (existencia zákonom stanovených špecifických krízových situácií, možnosť obmedzovania určitých práv a slobôd zo strany štátu, potreba vyhlásenia oboch režimov prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov) v mnohom sú tiež z právneho hľadiska odlišné.

Prvým základným rozdielom je, že oba inštitúty sú upravené odlišnými právnymi predpismi. Druhým rozdielom je časová limitácia núdzového stavu oproti mimoriadnej situácii. Núdzový stav môže byť vyhlásený len na nevyhnutný čas - maximálne na 90 dní (je možné predĺžiť ho najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane). Mimoriadna situácia na druhej strane nemá žiadnu zákonnú limitáciu, čo znamená, že teoreticky by mohla byť vyhlásená bez potreby predĺženia aj na obdobie viacerých mesiacov, resp. rokov, ak je na to daný dôvod.

Azda najväčším rozdielom je, že núdzový stav môže byť vyhlásený jedine vládou Slovenskej republiky, navyše takéto vyhlásenie sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. „Pokiaľ ide o obmedzenia základných práv a slobôd, núdzový stav je oproti mimoriadnej situácii diametrálne závažnejším režimom,“ upresňuje JUDr. Azud, partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

3. Čo je teda lockdown?

Obmedzenie základných práv a slobôd počas núdzového stavu môže, ale nemusí, zahŕňať aj obmedzenie slobody pohybu a pobytu, ktoré poznáme pod dnes už zľudoveným názvom „lockdown“.

Neznamená teda, že každý vyhlásený núdzový stav, a to aj v súvislosti so vznikom pandémie, musí nevyhnutne zahŕňať aj lockdown. Ako uvádza dôvodová správa k poslednému vyhlásenému núdzovému stavu, jeho vyhlásenie plní okrem primárneho cieľa obmedzenia mobility, a tým zníženia tlaku na zdravotnícky systém, aj operatívne ciele pri riadení zdravotníckych kapacít.Dôvodová správa k Návrhu na vyhlásenie núdzového stavu a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov [Dostupná na https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26625/1] Jedným z hlavných dôvodov vyhlásenia núdzového stavu teda je práve aj efektívny manažment pracovných síl v zdravotníctve a využitie príslušníkov ozbrojených síl.

Pripomeňme si napríklad, že uznesenie vlády č. 587/2020, ktorým sa vyhlásil núdzový v trvaní od 1.októbra 2020, v sebe automaticky neobsahovalo lockdown, a teda obmedzenie slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania. Ten bol doplnený neskôr, a to ďalším uznesením, ktoré až od 24. októbra 2020 do 1. novembra 2020 rozšírilo opatrenia v rámci vyhláseného núdzového stavu a stanovilo lockdown. „To znamená, že takmer celý október sme mali na území Slovenska vyhlásený núdzový stav, no nebola obmedzená sloboda pohybu,“ pripomína JUDr. Ádám Sípos.

Lockdown je teda laické pomenovanie jedného z obmedzení, ktoré môže byť vyhlásené vládou na základe ústavného zákona počas núdzového stavu. Jednoducho povedané - bez núdzového stavu nemôže byť lockdown, avšak núdzový stav môže byť aj bez lockdownu.

Zmeny, o ktorých možno neviete: Trestné sadzby a výnimky v platbách

Povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest v interiéri alebo zákaz vychádzania sú jedny zo zmien v núdzovom stave či mimoriadnej situácii, ktoré sa dotkli každého z nás. Okrem tých zjavných obmedzení však tieto režimy prinášajú aj rôzne ďalšie zmeny, ktoré nie sú na prvý pohľad až také evidentné. Dve z nich sú pritom pomerne významné.

Prvú obrovskú zmenu, ktorú priniesla so sebou mimoriadna situácia a núdzový stav počas pandémie COVID-19 je výnimka v obmedzení platieb v hotovosti. Za normálnych okolností právna úprava zakazuje podnikateľom odovzdať hotovosť v maximálnej úhrnnej výške 5000 eur. Pre fyzické osoby je tento zákonný limit stanovený vo výške 15 000 eur. V prípade nedodržanie tohto zákazu vzniká povinným subjektom administratívnoprávna zodpovednosť, za ktorú môžu príslušné orgány uložiť fyzickým osobám pokutu až do výšky 10 000 eur a podnikateľom do 150 000 eur. Toto obmedzenie sa však (podľa § 8 písm. h) zákona č. 394/2012 Z. z) nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté počas núdzového stavu a mimoriadnej situácie. „To znamená, od vyhlásenia mimoriadnej situácie bolo a stále je možné uskutočniť transakcie aj nad spomínanými zákonnými limitmi, a to bez porušovania zákona,“ hodnotí Ádám Sípos.

Ďalšia zmena sa udiala v trestnom práve. Tá bola azda najzávažnejšou právnou zmenou, ktorú priniesol núdzový stav. V Trestnom zákone je núdzový stav spoločne s výnimočným stavom, vojnovým stavom a vojnou definovaný ako krízová situácia. Zákonodarca v Trestnom zákone taxatívne vymedzuje skutky, pri ktorých realizácií dochádza k spáchaniu trestných činov.

Ďalšia zmena sa udiala v trestnom práve. Tá bola azda najzávažnejšou právnou zmenou, ktorú priniesol núdzový stav. V Trestnom zákone je núdzový stav spoločne s výnimočným stavom, vojnovým stavom a vojnou definovaný ako krízová situácia. Zákonodarca v Trestnom zákone taxatívne vymedzuje skutky, pri ktorých realizácií dochádza k spáchaniu trestných činov.

Súdy pri výmere, resp. ukladaní sankcií musia brať do úvahy viaceré faktory, jedným z nich je existencia takzvaných kvalifikačných znakov, ktoré zvyšujú závažnosť a nezákonnosť daného trestného činu.MENCEROVÁ, I. et al. Trestné právo hmotné : Všeobecná časť, 2. aktualizované a prepracované vydanie. Október 2015 : Heuréka vydavateľstvo, Šamorín Existencia takéhoto kvalifikačného znaku pri spáchaní trestných činov automaticky zvyšuje trestnú sadzbu protiprávneho skutku. V súčasnosti Trestný zákon pozná viac ako 80 trestných činov, ktoré vo svojich skutkových podstatách zahŕňajú práve kvalifikačný znak krízovej situácie, ktorý ako sme už vyššie spomínali, okrem iného v sebe obsahuje aj pojem „núdzový stav“.SEPEŠI, P. Prokurátorské fórum. Zoznam trestných činov obsahujúcich kvalifikačný znak „krízová situácia“ (núdzový stav) a ich trestné sadzby, dostupné na internete : https://beta.ucps.sk/zoznam-trestnych-cinov-obsahujucich-kvalifikacny-znak-krizova-situacia-nudzovy-stav

Dobrým príkladom na vysvetlenie predmetnej problematiky je trestný čin zabitia. Podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona platí, že „Kto v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov“. Na základe § 148 ods. 3 písm. c) sa situácia razantne zmení v prípade, ak bol takýto trestný čin spáchaný počas krízovej situácie, v našom prípade počas núdzového stavu. V takomto prípade sa trestná sadzba zvyšuje na sedem rokov až dvanásť rokov.

Zákonodarca na vyššie uvedenú skutočnosť reagoval prijatím novely zákona č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa snažil predísť zbytočným neproporcionálnym sankciám počas núdzového stavu. Predmetná novela nadobudla účinnosť 01.01.2021 a od tohto momentu sa na kvalifikačný znak núdzového stavu (a výnimočného stavu) neprihliada v prípade, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom (resp. výnimočným stavom).

„To znamená, že ak by niekto ukradol kilo kukurice, tak by sa mu kvalifikačný znak krízovej situácie „nepripočítal“, a to z dôvodu, lebo takéto konanie by logicky nesúviselo s krízovou situáciou. V prípade krádeži rúšok alebo očkovacej látky proti COVIDU-19 by sa situácia razantne zmenila a páchateľovi takéhoto skutku by automaticky hrozila zvýšená trestná sadzba,“ objasňuje Ádám Sipos.

Problémom je, že medzi vyhláseným núdzovým stavom z októbra 2020 a účinnosťou novely existovalo skoro trojmesačné „okno“, počas ktorého spomínaná výnimka neplatila. „Čo v podstate môže znamenať, že ľudia, ktorí sa dopustili aspoň jedného z trestných činov, ktorých skutková podstata v seba zahŕňa kvalifikačný znak krízovej situácie, sa dopustili kvalifikačných trestných činov, ktorých sankcionovanie je podmienené požitím vyššej trestnej sadzby. Na druhej strane je málo pravdepodobné, že osoby stíhané za takéto trestné činy už boli právoplatne odsúdené do účinnosti spomínanej novely Trestného zákona, t.j. pred 01.01.2021. Treba si uvedomiť, že ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudli účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Čo v podstate znamená, že na týchto páchateľov sa nebude vzťahovať zvýšená trestná sadzba, ak ich súd právoplatne odsúdi po 01.01.2021,“ uzatvára Ján Azud, partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Zdroje:

Advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o. je jednou z najväčších a najstarších právnických firiem. Na slovenskom trhu úspešne pôsobí od roku 1992. Za bezmála 30 rokov svojho pôsobenia sa spoločnosť vyprofilovala na jednu z najoceňovanejších advokátskych kancelárií na Slovensku, ponúkajúcich univerzálne aj špecializované právne poradenstvo vo všetkých oblastiach obchodnej a podnikateľskej praxe.

Pozn. redakcie: čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2022, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.