Súdna rada SR a disciplinárna zodpovednosť sudcov

Súdna rada SR sa od súdnych rád v iných štátoch odlišuje predovšetkým tým, že nie je orgánom s kompetenciou rozhodnúť o disciplinárnej zodpovednosti sudcu. V SR sa za tým účelom čl. 147 ods. 1 a čl. 148 ods. 1 Ústavy SR zriadili disciplinárne senáty. 

Autori: JUDr. Ján Drgonec, DrSc.
Dátum publikácie: 28. 10. 2008
Prameň: Justičná revue / Justičná revue 2006 / JR - 3/2006
Oblasti práva: Ústavné právo / Súdnictvo a prokuratúra / Sudcovia; Súdy; Štát, ústavné právo / Ústava, ústavné zákony


Obsah

V Slovenskej republike sa súdna rada zriadila ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. a ústavného zákona č. 9/1999 Z. z.  

Článkom 141a ústavy sa zriadila Súdna rada SR ako orgán štátu, ktorý nemožno zamieňať či dokonca stotožňovať so sudcovskými radami predstavujúcimi sudcovskú samosprávu podľa čl. 143 ods. 3 Ústavy SR. 

Právny inštitút, ktorému sa zachová pomenovanie, ale odníme alebo zásadne zmení obsah, prestáva byť právnym inštitútom, po ktorom má názov. Súdna rada SR má rad pôsobností nad rámec obvyklých pôsobností súdnej rady [napr. vyjadrovať sa k návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu podľa čl. 141a ods. 4 písm. f)]. Tento prírastok pôsobnosti nie je primeranou náhradou za absenciu pôsobnosti rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti sudcov. Súdna rada SR je súdnou radou podľa pomenovania, ale nezhoduje sa s účelom ústavného inštitútu súdnej rady. 

Súdna rada SR sa od súdnych rád v iných štátoch odlišuje predovšetkým tým, že nie je orgánom s kompetenciou rozhodnúť o disciplinárnej zodpovednosti sudcu. V SR sa za tým účelom čl. 147 ods. 1 a čl. 148 ods. 1 Ústavy SR zriadili disciplinárne senáty. 

 Podľa čl. 147 ods. 1 ústavy: „Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.“ 

V citovanej ústavnej úprave je explicitná zmienka o disciplinárnych senátoch. Disciplinárne senáty sa uvádzajú aj v úprave čl. 148 ods. 1. Obe ústavné normy možno hodnotiť ako ustanovenia kladúce ústavný základ pre disciplinárne súdnictvo; absencia výslovnej zmienky o disciplinárnych súdoch v čl. 143 ods. 1 („Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy“) neopodstatňuje prípadnú námietku o mimosúdnom charaktere disciplinárnych súdov, či o ich nepríslušnosti k orgánom súdnej moci. 

Súdna rada SR má v disciplinárnych veciach právomoc voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov [čl. 141a ods. 4 písm. e)] a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov [čl. 141a ods. 4 písm. e)]. Súdna rada SR je jediným orgánom Slovenskej republiky oprávneným predložiť návrh na odvolanie sudcu všeobecného súdu. Prezident SR, ktorý jediný má právomoc sudcu odvolať, nemôže odvolať sudcu bez návrhu Súdnej rady SR. Súdna rada SR nemá možnosť voľnej úvahy, kedy navrhne prezidentovi SR odvolanie sudcu. V čl. 147 ods. 1 Ústavy SR sa v taxatívnom výpočte určujú štyri právne významné dôvody pre odvolanie sudcu. Jedným z nich je rozhodnutie disciplinárneho senátu o tom, že sudca sa dopustil činu, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. Popri čl. 147 ods. 1 Ústava SR zakladá aj miernejšiu formu sudcovskej zodpovednosti za disciplinárne previnenie. Touto formou je preloženie sudcu. Podľa čl. 148 ods. 1 Ústavy SR „Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom, alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.“ 

O preložení sudcu rozhoduje Súdna rada SR podľa čl. 141a ods. 4 písm. b); preloženie sudcu z disciplinárneho dôvodu je predmetom úpravy čl. 148 ods. 1. V prípade disciplinárnej zodpovednosti doslovným výkladom oboch relevantných noriem možno dôjsť k záveru, že Súdna rada SR bez rozhodnutia disciplinárneho senátu nemôže sudcu preložiť na iný súd. 

Nie jednoznačné je postavenie Súdnej rady SR, ak disciplinárny senát rozhodne o preložení sudcu na iný súd. V právnom štáte každý orgán verejnej moci by mal vzniknúť na uplatnenie konkrétnych právomocí. V súlade s tým Súdna rada SR nemôže mať formálne postavenie „podateľne“ pre disciplinárny senát, ani nemôže byť verejným vyhlasovateľom rozhodnutia disciplinárneho senátu. Taktiež jej nemožno priznať postavenie podľa opačného extrému – nemôže „prehodnocovať“ rozhodnutie disciplinárneho senátu a rozhodovať, či na jeho základe sudcu preloží, alebo či rozhodnutiu disciplinárneho senátu nevyhovie. Právomoc Súdnej rady SR teda možno vymedziť a obmedziť tak, že disciplinárny senát urobí zásadné rozhodnutie o tom, či sudcu treba potrestať preložením na iný súd, a na základe jeho rozhodnutia Súdna rada SR rozhodne o tom, na ktorý iný súd sudcu preloží. Súdna rada SR pri uplatnení čl. 148 ods. 1 má postavenie, ktoré nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu úpravy čl. 148 ods. 1. Pôsobí ako inhibítor disciplinárnej zodpovednosti, jej pôsobnosťou sa odďaľuje vznik právneho účinku rozhodnutia disciplinárneho senátu, ktorý bez „spoluúčasti“ súdnej rady by mohol nastať skôr. Zároveň sa vytvára dubiózny stav, keď právoplatné rozhodnutie orgánu súdnej moci nie je spôsobilé vyvolať priamy právny účinok. 

Tento zvláštny stav je následkom omylu v koncepcii – súdna rada je modelovo zriadená na to, aby rozhodovala o disciplinárnej zodpovednosti sudcu. Na Slovensku sa vytvoril nepodarený hybrid, v ktorom chýbala vôľa vytvoriť typickú, štandardnú súdnu radu ako orgán štátu rozhodujúci o disciplinárnej zodpovednosti sudcu a zároveň chýbala odvaha priznať, že súdna rada sa zriaďuje s právomocami, ktoré neslúžia na naplnenie účelu ústavnoprávneho inštitútu „súdna rada“ a sú menšie, než je obvyklé. 

Dôsledkov tohto odklonu od štandardného poslania súdnej rady s negatívnym dopadom na disciplinárnu zodpovednosť sudcov a jej inštitucionálne zabezpečenie je viac. Napríklad podľa druhej polvety čl. 145 ods. 1 ústavy prezident vymenúva sudcov do ich funkcií „bez časového obmedzenia“. Ústava neumožňuje výnimku. 

Ústavné postavenie sudcov disciplinárnych senátov nie je zhodné, pokiaľ ide o orgán štátu, ktorý ich vymenúva a odvoláva. Nie prezident SR, ale Súdna rada SR menuje a odvoláva sudcov disciplinárnych senátov. V Ústave SR absentuje úprava funkčného obdobia sudcov disciplinárnych senátov. Ako samozrejmosť sa zaužívalo obmedzenie tohto obdobia zákonom, a to na tri roky. Ustanovenie druhej polvety čl. 145 ods. 1 ústavy síce nemožno priamo aplikovať aj pri uplatnení čl. 141a ods. 4 písm. e), ale zásada časovej neobmedziteľnosti výkonu funkcie sudcu by sa mala týkať aj výkonu funkcie sudcu v disciplinárnom senáte, lebo účel tejto zásady je rovnako dôležitý pre výkon súdnej moci bez závislosti od povahy sporov, o ktorých sudca rozhoduje. Rešpektovanie tejto zásady pri zriaďovaní disciplinárnych senátov sa nedá dosiahnuť inak, ako zriadením profesionálnych disciplinárnych súdov, v ktorých by nepôsobili sudcovia rozhodujúci o disciplinárnych veciach „popri zamestnaní“. Vhodnosť a výhodnosť takého riešenia nepatrí k otázkam nastoľovaným v tomto článku. Slúži iba na naznačenie rozsahu problémov, ktoré sa môžu objaviť tam, kde sa konanie o disciplinárnej zodpovednosti sudcov vyčlení z pôsobnosti súdnej rady a prizná sa inému orgánu. 

Na úpravu čl. 147 ods. 1 a čl. 148 ods. 1 Ústavy SR nadväzuje úprava so silou zákona – zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ako aj zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnej rade“). 

Tieto zákony nielen nadväzujú na ústavnú úpravu, ale aj zavdávajú príčinu pre ďalšie otázky a pochybnosti týkajúce sa tak zákonného riešenia, ako aj uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov. 

pozn. redakcie: čl. 143 ods. 3 Ústavy SR, § 119 z. č. 385/2000 Z. z.

Autor: JUDr. Ján Drgonec, DrSc.

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2020, všetky práva vyhradené