8. Zostatková cena ako daňový výdavok

Autori: Ing. Eva Markovičová
Právny stav od: 1. 1. 2007
Právny stav do: 31. 12. 2007
Dátum publikácie: 24. 8. 2007
Prameň: Daňový a účtovný poradca podnikateľa / DÚPP - 2007 / DÚPP - 13/2007
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov



Obsah

Zostatkovou cenou je podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmovrozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov]. Zostatková cena sa teda mení s časom a hodnotou uplatnených odpisov v danom časovom okamihu. 

Odpisovanie majetku spravidla končí vtedy, keď celková suma uplatnených odpisov dosiahne hodnotu vstupnej ceny, t. j. po uplynutí doby odpisovania. Odpisovanie sa môže skončiť aj v priebehu doby odpisovania, a to v prípade, ak majetok z rôznych dôvodov daňovník vyradí z užívania, to znamená prestane sa používať na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Takými dôvodmi môže byť: 

  • predaj, 
  • likvidácia, 
  • bezodplatný prevod, 
  • prevod na základe právnych predpisov, 
  • škoda na majetku, 
  • preradenie z podnikania do osobného užívania. 

Pravidlá pre uplatnenie zostatkovej ceny, resp. vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku do daňových výdavkov pri jeho vyradení určuje zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 3 písm. b), c), d), e)g) a v § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov

Hmotný a nehmotný majetok odpisovaný sa na účely zákona o dani z príjmov vyraďuje z používania v daňovej zostatkovej cene, hmotný a nehmotný majetok neodpisovaný (§ 23 zákona o dani z príjmov) sa na účely zákona o dani z príjmov vyraďuje z používania v obstarávacej (vstupnej) cene. Ustanovenia § 19§ 21 zákona o dani z príjmov určujú podmienky, za ktorých daňová zostatková cena, resp. vstupná cena je uznaným daňovým výdavkom, prípadne je uznaným daňovým výdavkom len do určitej výšky. 

8.1 Zostatková cena pri predaji a likvidácii 

Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou je podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmovdaňovým výdavkom v plnej výške. Rovnako je posudzovaná aj pomerná časť zostatkovej ceny, ktorá sa vzťahuje k predanej alebo likvidovanej časti hmotného majetku.  

 PRÍKLAD č. 25:  

Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva kúpil v roku 2005 obrábací stroj v sume 150 000 Sk, zaradil ho do 2. odpisovej skupiny a odpisoval rovnomerným odpisom. V roku 2007 obrábací stroj predal za sumu 70 000 Sk. V rámci účtovných uzávierkových operácií uplatnil podnikateľ v roku 2005 odpis vo výške 25 000 Sk (150 000 : 6) a v roku 2006 odpis vo výške 25 000 Sk (150 000 : 6). V roku 2007 daňovník neuplatní žiadny odpis (ročný odpis sa podľa § 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov uplatní iba z majetku účtovaného k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia a polročný odpis neexistuje), preto zostatková cena pri predaji je v sume 100 000 Sk (stav k 1. 1. 2007). Do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v roku predaja zahrnie podnikateľ v rámci účtovných uzávierkových operácií zostatkovú cenu vo výške 100 000 Sk, príjem z predaja vo výške 70 000 Sk uvedie v peňažnom denníku do príjmov zahrnovaných do základu dane. 

 PRÍKLAD č. 26:  

Spoločnosť v januári 2007 predala kopírovací stroj, ktorý kúpila v januári 2006 za 95 000 Sk. Príjem z predaja je vo výške 70 000 Sk. Stroj daňovo odpisovala rovnomernou metódou odpisovania v 1. odpisovej skupine, pričom daňový odpis pri vyradení majetku bol totožný s účtovným odpisom. V roku 2006 uplatnila do nákladov a do daňových výdavkov odpis vo výške 23 750 Sk. 

Účtovanie v roku 2007: 

Text 

MD 

D 

Suma 

1.    Faktúra za predaj 

315 

641 

 70 000 Sk 

2.    Zúčtovanie zostatkovej ceny (95 000 - 23 750) 

541 

082 

 71 250 Sk  

3.     Vyradenie majetku 

082 

022 

 95 000 Sk 

Daňová zostatková cena (aj účtovná) je v roku vyradenia majetku z dôvodu predaja daňovým výdavkom v plnej výške, t. j. 71 250 Sk. Príjem z predaja vo výške 70 000 Sk je zdaniteľný príjem. Strata z predaja je teda v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov daňovo uznaná. 


Pri likvidácii stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s novou výstavbou zostatková cena likvidovaného stavebného objektu sa zahrnie do obstarávacej ceny novej investície v súlade s účtovnými predpismi [§ 36 ods. 2 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve (opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov)]. Ak je na stavebnom objekte vykonávané technické zhodnotenie, ktoré vyžaduje likvidáciu časti stavebného objektu, zostatková cena časti likvidovaného stavebného objektu sa zahrnie do obstarávacej ceny technického zhodnotenia. 

 PRÍKLAD č. 27:  

V súvislosti s vybudovaním prístupovej cesty k novej výrobnej hale je spoločnosť nútená zlikvidovať budovu využívanú ako skladové priestory. Zostatková cena likvidovaného objektu v sume 150 000 Sk sa zahrnie do obstarávacej ceny vybudovanej cesty účtovným zápisom na ťarchu účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku a v prospech účtu 081 – Oprávky k stavbám. 

8.2 Zostatková cena bezodplatne odovzdaného majetku 

Od 1. januára 2004 daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov je aj zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu. 

Týmto osobitným predpisom sú: 

  • zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (energetický zákon), 
  • zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, 
  • zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (cestný zákon). 

Ide o elektrické zariadenia a prípojky, vodovodné a kanalizačné prípojky a účelové komunikácie, ktoré investor (ten, kto výstavbu financoval) bezodplatne odovzdá organizácii zabezpečujúcej ich využitie, a to za účelom dodávky vody, tepla, energie, plynu a pod. Zostatková cena, resp. obstarávacia cena na strane odovzdávajúceho je daňovým výdavkom v plnej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k bezodplatnému odovzdaniu. U preberajúcej organizácie, ktorá ho dostane bezodplatne, je tento majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. V súlade s § 52 ods. 25 zákona o dani z príjmov tento postup je možné použiť len na hmotný majetok bezodplatne odovzdaný po 31. 12. 2003. 

 PRÍKLAD č. 28:  

Spoločnosť rozširovala výrobu a na tento účel musela vybudovať novú energetickú prípojku na dodávku elektrickej energie. Dodávateľ energie dodávku podmienil bezodplatným prevodom prípojky do jeho vlastníctva po uvedení prípojky do užívania. Výdavky na vybudovanie prípojky v sume 1,5 mil. Sk uhradila spoločnosť vo výške 800 000 Sk, energetické závody vo výške 700 000 Sk. V roku bezodplatného odovzdania prípojky je v spoločnosti suma 800 000 Sk daňovým výdavkom. Výrobca a dodávateľ energie bude prípojku na účely zákona o dani z príjmov odpisovať len zo vstupnej ceny 700 000 Sk, t. j. zo sumy, ktorú skutočne vynaložil na jej obstaranie.  


Pozor však treba dať na prípady, keď sa robia preložky energetických diel, preložky verejných vodovodov a kanalizácií a preložky pozemných komunikácií. Náklady na preložky sú súčasťou obstarávacej ceny budovanej investície u tých daňovníkov, ktorí potrebu preložky vyvolali a zahrnú sa do daňových výdavkov prostredníctvom odpisov. 

8.3 Zostatková cena majetku vyradeného z dôvodu škody 

Zostatkovú cenu hmotného a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody je možné podľa § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmovzahrnúť do daňových výdavkov len do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. 

Vyradenie hmotného a nehmotného majetku z dôvodu škody predpokladá správne posúdenie škody. Škodu definuje ustanovenie § 26 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) ako neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku a je záväzné aj na daňové účely. V súvislosti s vymedzením škody je potrebné dôsledne rozlišovať odstrániteľné a neodstrániteľné poškodenie majetku. Ak totiž dôjde k poškodeniu majetku, ktoré účtovná jednotka opravou odstráni, predmetom účtovania nie je účtovanie o škode, ale účtovanie o oprave. 

 PRÍKLAD č. 29:  

Spoločník firmy havaroval s firemným automobilom tak, že automobil bol podľa vyjadrenia autoopravovne neopraviteľný. Autorizovaná autoopravovňa bola však ochotná automobil vykúpiť za cenu vyzískaných náhradných dielov, a to v cene 90 000 Sk. Automobil nebol poistený. Obstarávacia cena havarovaného automobilu bola 725 000 Sk, daňová zostatková cena pri vyradení bola 543 750 Sk a účtovná zostatková cena bola 649 480 Sk. 

Účtovanie: 

Text 

MD 

D 

Suma  

1. Vyradenie havarovaného automobilu 

082 

022 

 725 000 Sk 

2. Zaúčtovanie zostatkovej ceny 

549 

082 

649 480 Sk 

3. Predajná cena v cene náhradných dielov 

311 

648 

90 000 Sk 

Pretože ide o škodu, pri posúdení zostatkovej ceny sa bude vychádzať z § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov. V súlade s týmto ustanovením je daňová zostatková cena hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody uznaná do daňových výdavkov len do výšky náhrady vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. V tomto prípade firma neobdrží žiadnu náhradu, ale má príjem z predaja vyradeného majetku. Zostatková cena bude teda uznaným daňovým výdavkom vo výške dosiahnutého výnosu v sume 90 000 Sk. Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a dosiahnutým výnosom v sume 453 750 Sk (543 750 - 90 000), zvýšený o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou v sume 105 730 Sk (649 480 - 543 750), bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. 

Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov sa nevzťahuje na škody na hmotnom majetku a nehmotnom majetku upravené v § 19 ods. 3 písm. g), ktoré sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd. Ide o škody nezavinené daňovníkom: 

  • vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy a 
  • spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom. 

 PRÍKLAD č. 30:  

Podnikateľ – fyzická osoba, mal vo svojom majetku osobný automobil v obstarávacej cene 850 000 Sk. Vo februári 2007 došlo ku krádeži automobilu. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila v máji 2007 náhradu škody vo výške 580 000 Sk. Podnikateľ v roku 2007 obdržal od polície potvrdenie, že páchateľ je neznámy. Účtovná zostatková cena a daňová zostatková cena automobilu v čase vzniku škody bola vo výške 637 500 Sk. 

Postup v jednoduchom účtovníctve: 

Vzhľadom na to, že škoda bola nahlásená polícii a páchateľ nebol zistený, daňová zostatková cena automobilu je podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške, a to bez ohľadu na výšku poskytnutej náhrady od poisťovne (580 000 Sk). Škoda spôsobená podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom je daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť polícia potvrdí. Pretože polícia potvrdila, že páchateľ je neznámy, v roku 2007, do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane sa v roku 2007 v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje daňová zostatková cena v plnej výške 637 500 Sk. Výšku poistného plnenia vo výške 580 000 Sk zahrnie daňovník v roku 2007 do príjmov ovplyvňujúcich základ dane. 

8.4 Zostatková cena darovaného majetku 

Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku z používania darovaním sa jeho zostatková cena zaúčtuje na účet 543 – Dary a táto podľa § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov ako zostatková cena vyradeného majetku nie je daňovo uznaným výdavkom

 PRÍKLAD č. 31:  

Spoločnosť v roku 2007 darovala základnej škole počítač, ktorý evidovala vo svojom majetku od roku 2006 v obstarávacej cene 60 000 Sk. Zostatková cena počítača pri jeho vyradení z dôvodu darovania bola vo výške 45 000 Sk. Zostatková cena počítača zúčtovaná na účte 543 nie je uznaným daňovým výdavkom. 

8.5 Predaj neodpisovaného majetku 

Podľa § 19 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov sa pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania ako daňový výdavok uplatní výdavok (náklad) spojený s jeho nadobudnutím, pričom v niektorých prípadoch sa uzná takýto výdavok len do výšky príjmu z predaja. Majetok vylúčený z odpisovania je taxatívne vymedzený v § 23 zákona o dani z príjmov

V zásade platí, že výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku sa premietajú do daňových výdavkov postupne prostredníctvom odpisov. Pri majetku vylúčenom z odpisovania nie sú výdavky na jeho obstaranie daňovými výdavkami v roku obstarania, ale až v roku predaja. Výdavok na obstaranie hmotného majetku sa neuzná v plnej výške, ale len do výšky príjmu z jeho predaja u tohto majetku: 

  • pozemkov nedotknutých ťažbou – sem patria všetky pozemky s výnimkou tých, ktoré sú určené na ťažbu, 
  • umeleckých diel, ktoré nie sú súčasťou budov a stavieb, 
  • hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, 
  • povrchových a podzemných vôd, lesov, jaskýň, meračských značiek, signálov a iných zariadení vybraných geodetických bodov a tlačových podkladov štátnych mapových diel, 
  • predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, 
  • hmotného majetku u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo k tomuto majetku v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva počas zabezpečenia tohto záväzku. 

 PRÍKLAD č. 32:  

Daňovník v roku 2007 predal pozemok za 1,8 mil. Sk, ktorý evidoval vo svojom majetku od roku 2001 v obstarávacej cene 2 mil. Sk. Pretože predajná cena pozemku je nižšia ako jeho obstarávacia cena, do daňových výdavkov zahrnie daňovník obstarávaciu cenu len do výšky príjmu z predaja. Rozdiel v sume 200 000 Sk bude pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia, resp. v jednoduchom účtovníctve sa rozdiel nezahrnie do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane. 

8.6 Zúčtovanie zostatkových cien v podvojnom účtovníctve 

U daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva zostatková cena podľa zákona o dani z príjmov nemusí byť vždy zhodná so zostatkovou cenou podľa účtovných predpisov. Tento rozdiel vyplýva z rozdielu medzi účtovnými a daňovými odpismi. Ak sú teda rozdielne odpisy, bude rozdielna aj zostatková cena. Pri zistení základu dane je potom potrebné sa s týmto rozdielom vysporiadať.  

Zostatkové ceny dlhodobého hmotného a nehmotného majetku môžubyť zachytené na týchto účtoch: 

  • 551 – pri fyzickej likvidácii v dôsledku opotrebenia 

    V prípade rozdielnych odpisov vzniká rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou, ktorý je pripočítateľnou alebo odpočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. 

  • 541 – pri predaji 

    Strata z predaja hmotného a nehmotného majetku je súčasťou základu dane. Aj pri predaji však môže vzniknúť z dôvodu rozdielu medzi daňovými a účtovnými odpismi rozdiel medzi daňovou a účtovnou zostatkovou cenou, ktorý zvyšuje alebo znižuje výsledok hospodárenia. 

  • 549 – v dôsledku mánk a škôd 

    Manká a škody prevyšujúce prijaté náhrady nemožno uznať do daňových výdavkov a sú pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou sa pripočíta alebo odpočíta od výsledku hospodárenia. 

  •     582 – v dôsledku škody vzniknutej na majetku z mimoriadnych príčin, napr. v dôsledku živelnej pohromy 

    Škoda vzniknutá v dôsledku živelnej pohromy a tiež škoda spôsobená podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom je daňovo uznaným výdavkom v plnej výške. Rozdiel medzi daňovou a účtovnou zostatkovou cenou je pripočítateľnou alebo odpočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. 

  • 543 – v prípade daru 

    Dary sú všeobecne pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Rozdiel medzi daňovou a účtovnou zostatkovou cenou je pripočítateľnou alebo odpočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. 

  • 491 – pri preradení majetku z podnikania do osobného užívania. 

    Rozdiely medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou sú odpočítateľnou alebo pripočítateľnou položkou len do výšky dočasného rozdielu medzi daňovými a účtovnými odpismi. 

8.7 Zúčtovanie zostatkových cien v jednoduchom účtovníctve 

O zostatkovej cene v jednoduchom účtovníctve sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií, ak zostatková cena je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane. Pretože odpis v jednoduchom účtovníctve môže byť daňový, rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou nevzniká. 

Vyradenie hmotného a nehmotného majetku z obchodného majetku fyzickej osoby jeho preradením do osobného užívania sa v jednoduchom účtovníctve nezaúčtuje. Vyradenie majetku sa vyznačí v knihe dlhodobého majetku (inventárnej karte) a prestane sa evidovať. 


Autor: Ing. Eva Markovičová

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2020, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.