Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

* základný kódex bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci * ochrana zdravia pri práci * pracovné úrazy * inšpekcia práce * zákonník práce a BOZP * dokumentácia BOZP * legislatíva

Autori: Mgr. Denisa Martyneková
Právny stav od: 1. 1. 2004
Právny stav do: 31. 12. 2004
Dátum publikácie: 7. 7. 2005
Prameň: Jednoduché účtovníctvo / JÚ - 2004 / JÚ - 1/2004
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci



Celkový podiel malých a stredných podnikov vrátane samostatne zárobkovo činných fyzických osôb na zamestnanosti v SR predstavuje viac ako 60 %. Najvyšší nárast zaznamenali práve tzv. mikropodniky do 9 zamestnancov. 

V závislosti od poznatkov inšpekcie práce bolo zaznamenaných najviac nedostatkov v oblasti dodržiavania predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci práve u malých i stredných podnikov. 

Príčiny spočívajú predovšetkým v neznalosti právnych a ostatných predpisov, v nedostatku odborných zamestnancov, z vedomého nerešpektovania predpisov a z nedostatku finančných prostriedkov. 

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je súčasťou práva na ochranu života a zdravia. Samotná oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plnenia pracovných úloh.  

Táto oblasť je legislatívne upravená v mnohých predpisoch (pozri kapitolu 7). 

1. Základný kódex bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 

Základným kódexom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (BOZP). 

Tento zákon platí pre všetky odvetvia výrobnej a nevýrobnej sféry a vzťahuje sa na právnické i fyzické osoby (zamestnávateľov) a primeraným spôsobom aj na samostatne zárobkovo činné osoby (ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby alebo zabezpečujú plnenie úloh prostredníctvom manžela alebo detí). 

Účelom zákona je ustanovenie základných podmienok BOZP, na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia a všeobecných zásad prevencie. 

Preventívne opatrenia, potrebné na zaistenie BOZP, so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sa vykonávajú najmä prostredníctvom technických, organizačných, výchovných a kontrolných opatrení. Opatrenia môžu byť chápané ako súbor postupných krokov, z ktorých všetky musia byť splnené alebo je zrejmá snaha o ich splnenie. 

Všeobecné povinnosti zamestnávateľa  

Zamestnávateľ je v zmysle § 8a zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov povinný: 

  • zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom, 
  • zisťovať nebezpečenstvá, ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika u všetkých zamestnancov, 
  • zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie pri práci, 
  • zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, 
  • zabezpečovať, aby chemické, fyzikálne a biologické činitele a činitele ovplyvňujúce psychické zaťaženie neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, 
  • odstraňovať nebezpečenstvá, ohrozenia a tam, kde to nie je možné, vypracúvať písomný dokument o vyhodnotení neodstrániteľných nebezpečenstiev a ohrození (tento dokument môže byť súčasťou posúdenia rizika), 
  • nahrádzať namáhavé, jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých podmienkach vhodnými zariadeniami, postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce, 
  • tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, alebo kde môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho rozsahu: 1. prijať opatrenia na vylúčenie alebo obmedzenie ohrozenia života a zdravia, 2. vykonať opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života, zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len zamestnancom, ktorí boli riadne a preukázateľne vyškolení a vybavení príslušnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, 
  • určovať bezpečné a zrozumiteľné pracovné postupy, určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať a ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať, 
  • vydať pravidlá, predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 
  • zaraďovať zamestnancov na práce so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a oprávnenia podľa osobitných predpisov a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, schopnostiam a na ktoré nemajú oprávnenia, 
  • zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických možností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami (nariadenie vlády SR č. 204/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami v znení neskorších predpisov), 
  • zabezpečiť podľa miery ohrozenia zdravia a pre vybrané povolania pravidelné lekárske preventívne prehliadky (najmenej raz ročne pre zamestnancov na rizikových prácach, najmenej raz ročne pre zamestnancov pracujúcich na nočných prácach, najmenej raz za 2 roky pre ostatných zamestnancov) a lekárske prehliadky ustanovené osobitnými predpismi (napr. pre vodičov, zváračov, obsluhu zdvíhacích zariadení...), 
  • zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu s ohľadom na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku a tiež vtedy, ak o to zamestnanec požiada, 
  • venovať zvýšenú pozornosť zamestnancom na odlúčených pracoviskách, zamestnancom, ktorí pracujú na pracovisku sami, a osobitným skupinám zamestnancov (vykonávať kontrolu zamestnancov, či sú v poriadku, napr. telefonicky), 
  • poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti (vrátane bezpečnostných prestávok pri riadení motorových vozidiel), 
  • oznamovať príslušným orgánom vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, havárií, zisťovať a odstraňovať príčiny ich vzniku, viesť ich evidenciu a vykonávať registráciu, 
  • vypracovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti BOZP, program jej realizácie
  • viesť a uschovávať predpísanú dokumentáciu z oblasti BOZP
  • nepoužívať pri prácach, kde je zvýšená možnosť vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, tzv. úkolovú prácu, 
  • nenariaďovať prácu nadčas pri prácach v zdraviu škodlivom pracovnom prostredí (t. j. na rizikových prácach), 
  • vypracovať hodnotenie nebezpečenstiev – posúdenie rizík, ktoré vyplývajú z pracovného procesu a prostredia a na jeho základe vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov (nariadenie vlády SR č. 504/2002 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov), 
  • bezplatne poskytovať zamestnancom potrebné, účinné OOPP, udržiavať ich vo funkčnom stave, dbať o riadne používanie, 
  • bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a obuv, ak odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu, znečisteniu, 
  • bezplatne poskytovať zamestnancom umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny, a ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, aj ochranné nápoje (napr. v studených alebo v horúcich prevádzkach), 
  • vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách ustanovených osobitnými predpismi. 

Riadiaci systém 

Všetky časti riadiaceho systému vo firme musia zahŕňať problematiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 

Implementácia zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa musí uskutočniť na všetkých úrovniach zamestnávateľského subjektu. Riadiaci systém každej firmy je úzko spojený so zodpovednosťou zamestnávateľa. 

Plnenie povinností (úloh) môžu zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú súčasťou ich pracovných povinností. Tým ale nie je dotknutá zodpovednosť a povinnosti zamestnávateľa. 

Oboznamovacie, informačné povinnosti zamestnávateľa 

Zamestnávateľ je v zmysle § 8b zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov povinný: 

  • oboznamovať pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne zamestnancov s príslušnými predpismi na zaistenie BOZP a s nebezpečenstvami, ich účinkami na zdravie a s ochranou proti nim, 
  • vykonať oboznámenie zamestnanca pri prijatí do zamestnania, pri preložení, pri prevedení na inú prácu alebo pri zavedení novej technológie, nových pracovných postupov, pracovných prostriedkov, 
  • označovať zreteľne pracoviská a zariadenia, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnanca, 
  • poskytovať informácie o: 
    • nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, a o výsledkoch posúdenia rizika, 
    • preventívnych a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal, 
    • opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj v prípade záchranných prác a evakuácie, 
    • pracovných úrazoch, chorobách z povolania a ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa a o vykonaných opatreniach. 

Zamestnávateľ upraví pravidelnosť oboznamovania, aby k oboznamovaniu došlo najmenej raz za 2 roky, ak nie je ustanovené inak. 

Oboznamovanie, školenie, výcvik zamestnancov a zástupcov zamestnancov, ktoré zabezpečuje zamestnávateľ v záujme zaistenia BOZP, sa uskutočňujú v pracovnom čase. 

Povinnosti pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia 

Zamestnávateľ je v zmysle § 8c zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov povinný: 

  • vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia v prípade mimoriadnych situácií, vrátane požiarov a poskytnutia prvej pomoci, 
  • včas informovať (napr. telefonicky) o ohrození a ochranných opatreniach všetkých zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť vystavení ohrozeniu, 
  • vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o zdravie a bezpečnosť svoju, prípadne aj iných osôb a aby podľa svojich možností zabránili následkom tohto ohrozenia, 
  • vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli zastaviť svoju prácu, okamžite opustiť pracovisko a odísť do bezpečia, 
  • nepožadovať od zamestnancov s výnimkou odôvodnených a výnimočných prípadov, aby pracovali alebo sa zdržiavali na pracovisku, na ktorom existuje takéto ohrozenie, 
  • určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci; na tento účel vybaviť pracoviská prostriedkami prvej pomoci, určiť a odborne spôsobilými osobami vyškoliť zamestnancov na vykonávanie záchranných prác a evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci a zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi, záchrannými a protipožiarnymi pracoviskami. 

Zamestnávateľ neposudzuje ako nesplnenie povinností, ak zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený život a zdravie jeho a iných osôb. 

Kontrolná činnosť zamestnávateľa 

Zamestnávateľ je v zmysle § 8d zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov povinný: 

  • sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie predpisov z oblasti BOZP
  • kontrolovať 1. stav BOZP vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, zabezpečovať merania a hodnotenia faktorov pracovného prostredia, odborné prehliadky a skúšky zariadení, 2. či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia, 3. činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám, 
  • kontrolovať a vyžadovať používanie OOPP, ochranných zariadení, 
  • vykonať najmenej raz za rok previerku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na všetkých pracoviskách a zariadeniach v spolupráci so zástupcami zamestnancov, bezpečnostným technickom a podobne, 
  • odstraňovať nedostatky zistené pri kontrolnej činnosti

Denné kontroly priestorov, kde sa vykonáva práca, a v ktorých sa zdržiavajú osoby s vedomím zamestnávateľa, vykonávajú zodpovední riadiaci zamestnanci, primeraným spôsobom aj prevádzkoví zamestnanci. Pri týchto kontrolách sa zamerajú najmä na: 

  • poriadok a čistotu na pracoviskách, komunikáciách, hygienických a sociálnych zariadeniach, 
  • vybavenie zamestnancov predpísanými OOPP, 
  • stav strojov a zariadení, náradia, funkcie bezpečnostných zariadení (kryty, ističe, zábradlia, signálne a meracie zariadenia), vhodnosť oblečenia a obutia zamestnancov, 
  • dodržiavanie predpisov pri príslušnej pracovnej činnosti alebo v pracovnom priestore počas výkonu práce. 

O zistených nedostatkoch vykonávajú písomný záznam. Ak zistené nedostatky nemôžu svojimi schopnosťami odstrániť, sú povinní na túto závadu upozorniť svojho priameho nadriadeného. 

  • Zamestnávateľ, resp. ním poverený vedúci zamestnanec vykonáva kontroly podľa vlastného plánu kontrol. Zistené nedostatky operatívne zabezpečí, odstráni a informuje spolupracovníkov o zistených nedostatkoch. Taktiež ich informuje o opatreniach, ktoré na odstránenie nedostatkov vykonal. 
  • Pravidelnú kontrolu na úseku BOZP vykonáva ďalej poverený zamestnanec na zabezpečovanie úloh v BOZP
  • Nezávislú kontrolu na pracoviskách zamestnávateľa vykonávajú zástupcovia zamestnancov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, príp. odborová komisia. 
  • Zodpovední zamestnanci sú povinní pred prácou skontrolovať všetky pomôcky, náradia, s ktorými má podriadený zamestnanec pracovať. 
  • Kontrolnú činnosť (dozor) vykonáva príslušný inšpektorát práce a Štátny zdravotný ústav. 

Účasť, spolupráca zamestnávateľa a zamestnancov 

Zamestnávateľ umožňuje (podľa § 8e zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov) zamestnancom zúčastňovať sa na riešení problematiky BOZP, prerokúvať otázky týkajúce sa tejto oblasti. 

Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci 

V zmysle § 10 zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 10 zamestnancov, vymenúva jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci 

a)    na návrh odborovej organizácie, 

b)    alebo na základe voľby zamestnancov z ich radov. 

Zástupcu zamestnancov možno vymenovať len s jeho súhlasom. 

Jeden zástupca zamestnancov nemá zastupovať viac ako 20 zamestnancov. 

Zástupca zamestnancov je oprávnený 

a)    vykonávať kontroly na pracoviskách a overovať plnenie opatrení na zaistenie BOZP

b)    vyžadovať od zamestnávateľa informácie o BOZP

c)    spolupracovať so zamestnávateľom a predkladať návrhy na zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 

d)    požadovať od zamestnávateľa odstránenie zistených nedostatkov; je oprávnený dávať podnety orgánom dozoru, 

e)    zúčastňovať sa rokovaní, ktoré sa týkajú BOZP, vyšetrovaní príčin pracovných úrazov, chorôb z povolania, havárií, merania a hodnotenia faktorov pracovného prostredia, zúčastňovať sa na kontrolách vykonávaných orgánmi dozoru a od zamestnávateľa dožadovať informácie o výsledkoch, záveroch kontrol, meraní,  

f)    predkladať pripomienky a návrhy orgánom inšpekcie práce pri výkone inšpekcie práce u zamestnávateľa. 

Zástupcom zamestnancov je potrebné zabezpečiť školenie a vytvoriť podmienky na výkon funkcie, poskytnúť v primeranom rozsahu pracovné voľno s náhradou mzdy. 

Výchova a vzdelávanie zamestnancov 

Zamestnávateľ je v zmysle § 15 ods. 2, § 8 ods. 1 písm. i) , § 8a ods. 1 písm. h) bod 3. , § 8a ods. 4 , § 8b ods. 1, 2 a 3 zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov povinný: 

  • zabezpečiť, aby súčasťou programu vzdelávania odbornej výchovy všetkých zamestnancov bola BOZP a prevencia rizík, 
  • poskytovať informácie z oblasti BOZP (v rámci prevencie), 
  • zabezpečiť oboznámenie, výcvik a vybavenie zamestnancov podľa osobitných požiadaviek tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, alebo sa používajú technológie a zariadenia, ktoré môžu pri zlyhaní ohroziť osoby, 
  • presvedčiť sa, či zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorí budú vykonávať práce v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie na zaistenie BOZP
  • oboznamovať zamestnancov so zreteľom na vykonávané práce, pracoviská, 
  • zamestnancom, príslušnému odborovému orgánu, zástupcom zamestnancov poskytnúť informácie o ohrozeniach, preventívnych a ochranných opatreniach, opatreniach v prípade poškodenia zdravia, o minimálnych negatívnych udalostiach a o opatreniach orgánov dozoru, 
  • poskytnúť potrebné informácie aj odborným zamestnancom, ktorých poveril vykonávaním úloh pri zaisťovaní BOZP . 

2. Ochrana zdravia pri práci 

Povinnosti fyzických a právnických osôb 

Fyzické a právnické osoby sú v zmysle § 12 zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov povinné: 

  • plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam, 
  • predkladať opatrenia na posúdenie príslušným orgánom na ochranu zdravia,  
  • zisťovať zdraviu škodlivé faktory životného a pracovného prostredia, ktoré používajú pri svojej činnosti alebo ktoré pri ich činnosti vznikajú, 
  • vyžiadať si posudok orgánu na ochranu zdravia v prípade zistenia škodlivých faktorov, 
  • vylúčiť alebo obmedziť používanie zdrojov škodlivých faktorov pracovného prostredia, 
  • sledovať, či ich výrobky z hľadiska ochrany zdravia sú nezávadné a preukazovať túto zdravotnú nezávadnosť, 
  • dodržiavať schválené pracovné a technologické postupy, 
  • spolupracovať s orgánmi na ochranu zdravia, 
  • ihneď oznamovať orgánom na ochranu zdravia všetky významné okolnosti na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a ochorení podmienených prácou, 
  • poskytovať orgánom na ochranu zdravia informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci, 
  • uvoľňovať svojich zamestnancov a prípadných žiakov na preventívne lekárske prehliadky, vyšetrenia a očkovania, a to v nevyhnutne potrebnom čase, ak ich nemožno vykonávať mimo pracovného času, 
  • zamestnávať zamestnancov s predpísanou zdravotnou a odbornou spôsobilosťou na určitý druh práce. 

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu 

Právny rámec 

Zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov

Vestník MZ SSR č. 17/1970 – Smernice o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu: 

Posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu je súčasťou základnej ambulantnej, preventívnej a liečebnej starostlivosti. Zdravotná spôsobilosť na prácu sa posudzuje na základe zistenia zdravotného stavu zamestnanca a na základe znalostí, požiadaviek nárokov práce, ktorú vykonáva.  

Týmito predpismi sa upravuje posudzovanie zdravotnej spôsobilosti: 

a)    pri voľbe povolania a pri nástupe do práce, 

b)    v súvislosti s výkonom práce, 

c)    pri zmene práce, 

d)    pri dočasnej pracovnej neschopnosti. 

Lekársky posudok, ktorý vydá ošetrujúci lekár ešte pred nástupom na konkrétnu prácu, alebo pri dočasnej pracovnej neschopnosti, je záväzný pre zamestnávateľa, ktorý je povinný postupovať v súlade s týmto posudkom. 

Vstupná a výstupná a preventívna lekárska prehliadka 

Zákon č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku určuje v § 20 povinnosť vstupnej prehliadky u zamestnanca: 

a)    pri výkone epidemiologicky závažných činností, 

b)    na rizikovom pracovisku, 

c)    pri činnostiach, kde môže ohroziť zdravie iných osôb, 

d)    na pracoviskách, kde sa vyžaduje osobitná zdravotná spôsobilosť, 

e)    u zamestnanca, ktorý je v dispenzárnej starostlivosti (osoby s chorobami z povolania a inými poškodeniami zdravia z práce a osoby, u ktorých vplyvy pracovných rizík pôsobia aj po skončení expozície rizika), 

f)    u mladistvých zamestnancov. 

Pracoviská, ktoré spadajú do § 20 ods. 2 a 3 zákona o Liečebnom poriadku

A.    Práca, pri ktorej sa vykonáva epidemiologicky závažná činnosť
napr. pri manipulácii s požívatinami, v úpravovni vôd, pri obsluhe vodovodných zariadení, pri výrobe liečiv, kozmetických výrobkov, kožných čistiacich prostriedkov a potrieb osobnej hygieny, pri stravovaní detí, v ubytovacích zariadeniach, v holičstvách a kaderníctvach, v prevádzkach starostlivosti o pleť, manikúry, pedikúry, v masážnych salónoch... 

B.    Práca, pri ktorých je ohrozenie chorobou z povolania, priemyslovou otravou alebo iným poškodením zdravia (t. j. rizikových prácach)
Rizikové práce písomne vyhlasuje orgán na ochranu zdravia – štátny okresný hygienik. 

C.    Práca, pri ktorej sa môže ohroziť zdravie spolupracovníkov alebo obyvateľstva
napr. vodiči z povolania, obsluha stavebných strojov, žeriavnici, viazači žeriavových bremien, riadiči výťahov nad 500 kg, obsluha ťažobných zariadení a banských strojov, zamestnanci v školských a sociálnych zariadeniach. 

D.    Práca, pri ktorej sa vyžaduje osobitná zdravotná spôsobilosť
napr. pracujúci vo výške nad 10 m, banskej záchrannej službe, hasičskom zbore, potápači. 

Výstupná prehliadka sa v zmysle § 20 ods. 2 zákona o Liečebnom poriadku vykonáva 

1.    pri ukončení práce na rizikovom pracovisku 

2.    pri ukončení pracovného pomeru 

a)    z epidemiologicky závažnej činnosti 

b)    z rizikového pracoviska 

c)    z činnosti, ktorou sa môže ohroziť zdravie iných 

d)    z činnosti, kde sa vyžaduje osobitná zdravotná spôsobilosť 

Preventívne prehliadky poistencov sa vykonávajú jeden raz za dva roky, ak nie je stanovené inak. Tieto preventívne prehliadky podľa § 5 zákona o Liečebnom poriadku vykonáva praktický lekár, ktorý má poistenca vo svojej starostlivosti. Tento typ prehliadok nie je povinný zabezpečovať zamestnávateľ, ale poistenec má na ne bezplatný nárok. 

3. Pracovné úrazy 

Evidencia a registrácia pracovných úrazov 

V zmysle vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení neskorších predpisov sa: 

  • Za pracovný úraz pokladá akékoľvek poškodenie zdravia alebo smrť, spôsobené zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Dôležité je kvalifikovať, či poškodenie zdravia napĺňa znaky úrazu, to znamená, či k nemu došlo pri plnení pracovných úloh, v súvislosti s plnení pracovných úloh alebo aj pre plnenie pracovných úloh. 
  • Za pracovný úraz pokladá aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením pracovných úloh, alebo aj úraz, ktorý utrpela iná osoba, ktorá sa s vedomím zamestnávateľa zdržiava na jeho pracoviskách alebo v priestoroch, ktoré inak nie sú verejne prístupné (za začiatok pracoviska sa považuje vstup do objektu, vrátnica, brána a pod.). 
  • Za pracovný úraz nepovažuje úraz, ktorý sa zamestnancovi prihodil na ceste do zamestnania a späť. 
  • Registrácii podliehajú pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená smrť alebo pracovná neschopnosť trvajúca najmenej jeden deň okrem dňa, keď došlo k pracovnému úrazu.
    Registráciou pracovného úrazu sa rozumejú tieto úkony: 

a)    zodpovedné a spoľahlivé zistenie príčin a súvisiacich okolností vzniku pracovného úrazu, 

b)    spísanie záznamu o pracovnom úraze podľa výsledkov zistenia príčin, 

c)    vykonanie potrebných opatrení proti opakovaniu podobných pracovných úrazov. 

  • O pracovných úrazoch, ktorými nebola spôsobená pracovná neschopnosť alebo bola spôsobená pracovná neschopnosť kratšia ako jeden deň, zamestnávateľ vedie, resp. príslušný vedúci zamestnanec, evidenciu drobných úrazov.  
  • Evidencia drobných úrazov slúži ako podklad na vykonanie potrebných opatrení a na neskoršie spísanie záznamu o úraze, ak by sa následky úrazu prejavili neskôr. 
  • Spísanie a predkladanie záznamov o úrazoch 
  • Zamestnávateľ je povinný najneskôr do 2 dní po ohlásení pracovného úrazu spísať záznam o úraze. Záznam spisujú zamestnanci vyšetrujúci pracovný úraz (vedúci zamestnanci, bezpečnostný technik a podobne). 
  • Záznam o úraze (kópia) sa zasiela príslušnej zdravotnej poisťovni postihnutého a za uplynulý kalendárny mesiac do piateho dňa nasledujúceho mesiaca inšpektorátu práce. 
  • Odškodnenie pracovného úrazu sa po ukončení práceneschopnosti postihnutého vykonáva prostredníctvom Sociálnej poisťovne. 
  • Jedno vyhotovenie záznamu o úraze sa odovzdáva postihnutému. 
  • Ak utrpí pracovný úraz podliehajúci registrácii zamestnanec iného zamestnávateľa, ohlási úraz, zistí jeho príčinu a spíše o ňom záznam o úraze zamestnávateľ, u ktorého došlo k úrazu a zašle ho v potrebnom počte vyhotovení do dvoch dní odo dňa, keď sa o úraze dozvedel, príslušnému zamestnávateľovi postihnutého. 

Pri ťažkých, smrteľných a hromadných pracovných úrazoch platí osobitný postup uvedený vo vyhláške č. 111/1975 Zb. 

4. Inšpekcia práce 

Povinnosti zamestnávateľa a fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom  

Sú povinní podľa zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov inšpektorátu práce: 

  • písomne oznamovať začatie prevádzky, charakter a rozsah činnosti, podstatné zmeny a skončenie prevádzky, 
  • oznamovať registrované pracovné úrazy, prevádzkové nehody (havárie), poruchy technických zariadení, priemyselné otravy, choroby z povolania a okolnosti ich vzniku. 

Inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce: 

  • umožniť voľný vstup na pracovisko, utvárať podmienky na nerušený, rýchly výkon inšpekcie práce, 
  • poskytovať informácie o zistených nebezpečenstvách, ktoré ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov, 
  • umožniť odobratie nevyhnutne potrebného množstva vzoriek materiálov alebo látok na účely rozboru, 
  • umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, 
  • na požiadanie predložiť inšpektorátu práce všetky potrebné dokumenty. 

5. Zákonník práceBOZP  

Z pohľadu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú pre zamestnávateľa dôležité i niektoré ustanovenia v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov): 

§ 47 

Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru 

§ 81 

Základné povinnosti zamestnanca 

§ 82 

Základné povinnosti vedúcich zamestnancov 

§ 90 

Začiatok a koniec pracovného času 

§ 97 

Práca nadčas 

§ 98 

Nočná práca 

§ 99 

Evidencia 

§ 146 

Ochrana práce 

§ 147 

Povinnosti zamestnávateľa 

§ 148 

Práva a povinnosti zamestnancov 

§ 149 

Kontrola odborovým orgánom 

§ 150 

Inšpekcia práce 

§ 151 

Pracovné podmienky a životné podmienky zamestnancov 

§ 160 –162 

Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti  

§ 171 – 176 

Pracovné podmienky mladistvých zamestnancov, zákaz práce nadčas a práce v noci a pracovnej pohotovosti, práce zakázané mladistvým zamestnancom, lekárske vyšetrenie 

§ 195 – 221 

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobe z povolania  

6. Dokumentácia BOZP 

Dostatočná dokumentácia a jej pravidelná aktualizácia sú kľúčovými prvkami umožňujúcimi zaviesť efektívny, úspešný a primerane zrozumiteľný systém riadenia BOZP. Je významným článkom informačného, vzdelávacieho a komunikačného systému u zamestnávateľa. 

Zamestnávateľ musí mať k dispozícii: 

  • technickú, technologickú a stavebnú dokumentáciu, 
  • prevádzkovú a evidenčnú dokumentáciu,  
  • dokumentáciu systému riadenia BOZP. 

Zamestnávateľ je povinný vypracovať a realizovať postupy na riadenie dokumentácie aby: 

  • dokumenty mohli byť kedykoľvek vyhľadané, 
  • boli sústavne udržiavané v súlade so skutočným stavom a podľa potreby aktualizované, 
  • dokumenty a údaje boli dostupné na všetkých miestach, kde sa vykonávajú činnosti s dôležitým vplyvom na efektívne fungovanie systému BOZP, napr. aby pracovné postupy, inštrukcie boli k dispozícii na mieste použitia, 
  • dokumenty a údaje, ktoré stratili platnosť, boli pohotovo odstránené zo všetkých miest používania alebo inak zabezpečené proti neúmyselnému použitiu, 
  • všetky dokumenty preukazujúce jej činnosť v oblasti BOZP boli archivované a aby archívne dokumenty boli vyhovujúco identifikované. 

Je potrebné viesť nevyhnutné množstvo dokumentácie potrebné na dosiahnutie a udržiavanie efektívnosti a výkonnosti systému riadenia BOZP. Preto rozsah dokumentácie by mal byť prispôsobený potrebám zamestnávateľa a zložitosti. Určitú dokumentáciu si vyžadujú právne predpisy, a to bez ohľadu na veľkosť organizácie.  

Dokumentácia by mala byť prístupná za bežných alebo mimoriadnych prevádzkových podmienok, vrátane havarijných stavov. 

Príklady dokumentácie 

Základná dokumentácia systému riadenia: 

  • politika BOZP, ciele, 
  • systém riadenia dokumentácie, zásady na vypracúvanie, schvaľovanie, identifikáciu, vydávanie a odstraňovanie dokumentácie BOZP
  • dokumentácia posudzovania rizík, 
  • dokumentácia vzdelávania, školení, 
  • príkazy, nariadenia, 
  • dokumentácia vypracovaná na základe právnych požiadaviek, 
  • kompetencie, zodpovednosti, popisy práce, 
  • technická a prevádzková dokumentácia strojov a zariadení, technológií, 
  • dokumentácia kontroly a vyhodnocovania. 

Predpisy právne a ostatné: 

  • všeobecne záväzné (zákony, vyhlášky), 
  • technické normy, 
  • interné predpisy povinne vypracované (skladový poriadok, dopravno-prevádzkový poriadok, prevádzkový poriadok na prevádzku nízkotlakových kotolní, prevádzkový poriadok na prácu s lasermi a prevádzkový poriadok pre prácu s nebezpečnými chemickými faktormi a podobne), 
  • pravidlá a pokyny BOZP (manuály). 

Plánovacia dokumentácia: 

  • plány prehliadok a skúšok technických zariadení, 
  • plány preventívnej údržby, 
  • havarijné plány, 
  • plány postupu pri vzniku ohrozenia, 
  • plány nápravných opatrení, 
  • plány kontrol. 

Metodická dokumentácia: 

  • metódy na posudzovanie a riadenie rizík, 
  • postupy na vykonávanie auditov, 
  • kontrolné zoznamy na výkon kontrol, 
  • postupy na komunikáciu v oblasti BOZP

Dokumentácia na výchovu a vzdelávanie: 

  • požadovaná spôsobilosť na plnenie úloh, 
  • školiace plány pre jednotlivé profesie, 
  • záznamy zo školení, záznamy z preverovaní vedomostí. 

Správy: 

  • z kontrol BOZP
  • z auditov, 
  • z vyšetrovania zdrojov a príčin pracovných úrazov a mimoriadnych udalostí, 
  • z prehliadok a skúšok technických zariadení. 

Údajové súbory: 

  • štatistické údaje o úrazoch, chorobách z povolania a iné, 
  • karty bezpečnostných údajov (chemikálie, suroviny, odpady, vedľajšie produkty). 

Záznamy: 

  • záznamy z konzultácií so zamestnancami (zástupcami zamestnancov), 
  • podnety a návrhy, záznamy z lekárskych prehliadok. 

Opatrenia: 

  • nápravné opatrenia (po kontrolách, skúškach, prehliadkach, inšpekciách, auditoch), 
  • disciplinárne opatrenia. 

7. Legislatíva 

Právne predpisy upravujúce oblasť BOZP

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.