Základné princípy v Civilného sporového poriadku a ich význam v praxi

Prinášame Vám nevyhnutný základ pre komplexné pochopenie textu nového zákona s príkladmi inštitútov a situácií, v ktorých sa úprava základných zásad uplatní aj pri praktickej aplikácii práva.

Autori: Mgr. Barbora Magočová
Dátum publikácie: 15. 8. 2016


Problematika základných zásad civilného procesu nie je len nudnou teóriou. S trochou nadnesenosti by sa naopak dalo povedať, že kto základné zásady dôkladne ovláda, ten sa len málokedy pomýli pri výbere vhodného procesného postupu. Základné princípy upravené v samom úvode Civilného sporového poriadku sú navyše výkladovými pravidlami, ktoré je potrebné mať na zreteli pri aplikácii každého ustanovenia nového sporového procesného kódexu. Poďte sa teda s nami pozrieť na nevyhnutný základ pre komplexné pochopenie textu nového zákona; v článku zároveň prinášame aj príklady inštitútov a situácií, v ktorých sa úprava základných zásad uplatní aj pri praktickej aplikácii práva.

Princíp priorizácie súdu (čl. 1 CSP) a zákaz odopretia spravodlivosti (čl. 4 ods. 2 CSP)

Princíp priorizácie súdu pri riešení sporov vyplývajúcich z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv nie je v podstate ničím novým; uvedený princíp bol upravený už v ustanovení § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podstatou predmetného princípu je pravidlo, že ak zákon výslovne nezveruje právomoc na riešenie sporov týkajúcich sa subjektívnych práv inému orgánu, rieši tieto spory vždy príslušný všeobecný súd.

S princípom priorizácie súdu súvisí najmä úprava obsiahnutá v ustanovení § 9, § 10 a § 11 Civilného sporového poriadkuPokiaľ nebude ďalej v článku za číselným označením ustanovenia ďalej uvedené inak, platí, že ide o ustanovenie zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok., ktorá upravuje spôsob skúmania právomoci súdu na riešenie určitej záležitosti. Pri skúmaní právomoci môžu nastať v podstate štyri základné situácie:

1) spor patrí do právomoci súdu – súd je povinný vo veci konať;

2) spor nepatrí do právomoci súdu ani iných orgánov Slovenskej republiky – súd konania bezodkladne zastaví;

3) spor nepatrí do právomoci súdu, ale patrí do právomoci iných orgánov Slovenskej republiky – súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec postúpi orgánu, ktorému zákon dáva právomoc spor riešiť; právne účinky spojené s podaním žaloby zastávajú v takom prípade zachované;

4) nie je určené naisto, ktorý orgán Slovenskej republiky má spor riešiť a do úvahy prichádza aj súd – kompetenčný spor rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s Civilným sporovým poriadkom.

S princípom priorizácie súdu zároveň úzko súvisí aj princíp zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae), ktorý je upravený v ustanovení čl. 4 ods. 2 nového procesného sporového kódexu a podľa ktorého platí, že ak nemožno spor rozhodnúť na základe ustanovenia Civilného sporového poriadku a ani na základe použitia výkladu per analogiam v zmysle ustanovenia čl. 4 ods. 1, musí súd prejednať a rozhodnúť podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom (s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a na princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít).

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Základné princípy v CSP a ich význam v praxi

K článku si môžete spraviť aj krátky test:

OTESTUJTE SA: Základné princípy v CSP a ich význam v praxi

Autor: Mgr. Barbora Magočová

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené