Vybrané problémy v súvislosti s pandémiou COVID-19 v pracovnoprávnych vzťahoch

Dosah pandémie COVID-19 na pracovnoprávne vzťahy je naďalej zásadný. Negatívny vplyv pandémie sa z pohľadu zamestnanosti prejavuje najmä u tých zamestnávateľov, kde je z dôvodu nariadených opatrení ich prevádzková činnosti úplne zastavená alebo značne obmedzená.

Autori: JUDr. Martin Vavro
Dátum publikácie: 22. 4. 2021



tt_skupina-ludi-covid-19

Keď bol 16. marca 2020 vládou Slovenskej republiky vyhlásený na území Slovenskej republiky núdzový stav v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktorý začal byť sprevádzaný protipandemickými a karanténnymi opatreniami, ktorých následkom začalo byť zatváranie a obmedzovanie činnosti a ekonomickej aktivity zamestnávateľov skoro v každom sektore hospodárstva, každému rozumne zmýšľajúcemu človeku začalo byť jasné, že táto bezprecedentná situácia ovplyvní zásadným spôsobom aj oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Otázka bola len to, v akom rozsahu, akým spôsobom a na ako dlho.

Keďže aj v marci 2021 máme stále vyhlásený núdzový stav, v rámci ktorého platí zákaz vychádzania s určitými výnimkami, a naďalej sú zo strany Úradu verejného zdravotníctva SR prijímané opatrenia, ktoré obmedzujú mobilitu s cieľom zabrániť, resp. obmedziť šírenie ochorenia COVID-19, je zrejmé, že dosah pandémie COVID-19 na pracovnoprávne vzťahy je naďalej zásadný. Negatívny vplyv pandémie sa z pohľadu zamestnanosti prejavuje najmä u tých zamestnávateľov, kde je z dôvodu nariadených opatrení ich prevádzková činnosti úplne zastavená alebo značne obmedzená (ide najmä o skupinu zamestnávateľov, ktorí poskytujú svoje služby v cestovnom ruchu, v službách, gastronómii v maloobchode), čím nemôžu generovať tržby, čoho dôsledkom je, že ani zamestnancom nemôžu prideľovať prácu.

Obdobie vplyvu pandémie COVID-19 a jej dosah na pracovnoprávne vzťahy v Slovenskej republike by sa dalo časovo, ale aj vecne rozdeliť do dvoch období. Ide o:

a) obdobie prvej vlny pandémie COVID-19, t. j. obdobie od 12. marca 2020 do 15. júna 2020, kedy po 90 dňoch skončilo aj vládou Slovenskej republiky vyhlásené prvé obdobie núdzového stavu, a

b) obdobie druhej vlny pandémie COVID-19, t. j. obdobie, ktoré trvá zatiaľ nepretržite od 1. septembra 2020.

Obdobie prvej vlny pandémie COVID-19

Je potrebné zdôrazniť, že obdobie prvej vlny pandémie COVID-19 bolo charakteristické zásadným obmedzovaním a prerušovaním v činnostiach zamestnávateľov naprieč celým sektorom hospodárstva, a to z dôvodu prijatých opatrení a rozhodnutí štátnych orgánov v súvislosti s ochranou zdravia.

Fakt je ďalej ten, že právna úprava obsiahnutá v Zákonníku práce pred marcom 2020 vôbec nebola pripravená na existenciu prekážok v práci na strane zamestnávateľov v takej podobe a v takom rozsahu, v akom sa tieto prekážky v práci začali vyskytovať od marca 2020. Ide o prekážky v práci na strane zamestnávateľa, ktoré majú dlhodobý charakter, čo sa stalo hlavným problémom prvej vlny pandémie.

Zo skúseností z praxe pred marcom 2020 bolo možné za prekážky v práci na strane zamestnávateľa, ktoré majú dlhodobý charakter, považovať také, ktorých úhrnný rozsah za kalendárny rok presahuje najviac jeden a pol až dva mesiace, resp. také, ktoré trvajú nepretržite do jedného mesiaca.

Skúsenosti z obdobia pred marcom 2020 ani objektívne nepredpokladali, že zamestnávatelia budú zamestnávať zamestnancov a platiť im za neprideľovanie práce náhradu mzdy niekoľko mesiacov, ak ich zákazková náplň z dlhodobého hľadiska nekorešponduje a nezodpovedá takému počtu zamestnancov, ktorý je nevyhnutne potrebný na plnenie jeho úloh, potrieb a cieľov.

Realita roka 2020 v súvislosti s pandémiou COVID-19 však priniesla reálne situácie, kde sa prekážky v práci na strane zamestnávateľov začali vyskytovať a počítať nepretržite v niekoľkých mesiacoch, čo zásadným spôsobom ovplyvňuje a ovplyvnilo a ohrozilo likviditu zamestnávateľov najmä vtedy, ak zamestnávatelia potrebnú rezervu nemali vôbec vytvorenú a súčasne ak v tejto situácii nemohli ani generovať žiadne tržby, keďže mali z dôvodu prijatých protiepidemiologických opatrení obmedzenú alebo zastavenú činnosť.

Ak si pripomenieme hospodársku krízu z rokov 2009 a 2010, ktorej dôsledky ešte pretrvávali aj v rokoch 2011 až 2013 a ktorá spôsobila nielen pokles zamestnanosti, ale aj existenciu prekážok v práci na strane zamestnávateľov z dôvodu zníženého dopytu po tovaroch a službách (tzv. vážne prevádzkové dôvody) a na strane zamestnancov zníženie ich príjmov, nástrojmi riešenia zachovania zamestnanosti sa stali v tom čase dva základné inštitúty, a to dohoda o vážnych prevádzkových dôvodoch a tzv. inštitút „flexikonta“ upravený v časovo obmedzenom ustanovení § 252c Zákonníka práce a neskôr premietnutý do § 142a Zákonníka práce, ktorý platil do 31. decembra 2012. Do 31. augusta 2011 zavedenie „flexikonta“ nebolo možné bez dohody so zástupcami zamestnancov, po 31. auguste 2011 z dôvodu zmeny Zákonníka práce v neprospech kompetencií zástupcov zamestnancov postačovalo len prerokovanie s nimi.

 

Článok je skrátený, jeho celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:

Vybrané problémy v súvislosti s pandémiou COVID-19 v pracovnoprávnych vzťahoch

 

 

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.