Škoda v pracovnoprávnych vzťahoch

Vecná škoda, škoda na zdraví, predchádzanie škodám, zodpovednosť za škodu a jej náhrada.

Autori: JUDr. Klára Kučerková
Dátum publikácie: 15. 11. 2019


tt_rozliata-kava

Pod termínom „škoda v pracovnom práve“ si väčšina predstaví najmä vecnú škodu, ktorú spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi, alebo škodu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktorú by mal zodpovedať zamestnávateľ.

Úprava škody v pracovnom práve je však omnoho širšia a pokrýva aj iné prípady vzniku škody, rozlišuje viaceré druhy zodpovednosti za škodu a taktiež pozná rozdielnu úpravu náhrady škody v závislosti od zavinenia a od subjektu, ktorý škodu spôsobil.

Aby sme sa vedeli v tejto problematike zorientovať, v pokračovaní dvojdielneho miniseriálu – v tejto druhej časti – si bližšie povieme o zodpovednosti zamestnávate­ľa za škodu, rozoberieme si jednotlivé druhy škôd a pozrieme sa aj na náhradu škody spôsobenú zamestnávateľom.

Predchádzanie škodám

V záujme predchádzania škodám na živote, zdraví alebo majetku kladie Zákonník práce dôraz na prevenciu zo strany zamestnávateľov, ako aj zamestnancov tým, že im ukladá určité povinnosti, ktorých dodržiavanie by malo viesť k predchádzaniu vzniku týchto škôd.

Zamestnávateľ má prevenčnú povinnosť, ktorá spočíva v zabezpečovaní takých pracovných podmienok, aby mohli zamestnanci riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zamestnávateľ zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

  1. Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu
  2. Osobitná zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať
  3. Osobitná zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov
  4. Rozsah a náhrada škody spôsobenej zamestnancom

Pod termínom „škoda v pracovnom práve“ si väčšina predstaví najmä vecnú škodu, ktorú spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi, alebo škodu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktorú by mal zodpovedať zamestnávateľ. Úprava škody v pracovnom práve je však omnoho širšia a pokrýva aj iné prípady vzniku škody, rozlišuje viaceré druhy zodpovednosti za škodu a taktiež pozná rozdielnu úpravu náhrady škody v závislosti od zavinenia a od subjektu, ktorý škodu spôsobil.

Aby sme sa vedeli v tejto problematike zorientovať, v článku si bližšie povieme o povinnostiach, ktorých plnenie má viesť k predchádzaniu škôd, ďalej o zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom a zamestnávateľom, rozoberieme si jednotlivé druhy škôd a pozrieme sa aj na náhradu škody zamestnancom či zamestnávateľom. 

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Zákonník práce upravuje nasledovné druhy zodpovednosti za škodu zamestnávateľa:

  1. Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu.
  2. Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach.
  3. Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa pri odvracaní škody zamestnancom.
  4. Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.

Článok je skrátený, jeho celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články: 

Škoda v pracovnom práve a jej náhrada – 1. časť 

Škoda v pracovnom práve a jej náhrada – 2. časť 

Autor: JUDr. Klára Kučerková

Súvisiace vzory zmlúv a právnych podaní

Súvisiace odborné články

Súvisiace eurokódex komentované ustanovenia

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace autorsky spracované rozhodnutie súdu

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené