Počítanie lehôt
(1) Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.
(2) Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.
(3) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
(4) Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(5) Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu väzby.
(6) Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote
a) podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,
b) urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,
c) urobené príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo príslušníkom v služobnom pomere u jeho nadriadeného alebo služobného orgánu,
d) urobené u riaditeľa ústavu, v ktorom je ten, kto urobí podanie, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo
e) urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u okresného prokurátora.
Ods. 1: Lehota je časovým úsekom na naplnenie právnej skutočnosti alebo uplatnenie právneho nároku. Podľa uvedeného ustanovenia sa počítajú lehoty ustanovené zákonom (zákonné lehoty) ako aj uložené orgánmi činnými v trestnom konaní (obzvlášť prokurátorom alebo súdom) pri vykonávaní a zabezpečovaní úkonov trestného konania. Zákonodarca určuje v trestnom práve rovnaké pravidlá počítania lehôt ako v civilnom práve. Lehota slúži na určenie času, počas ktorého sa môže vykonať úkon orgánov činných v trestnom konaní, procesnej strany alebo inej osoby zúčastnenej na trestnom konaní. Od lehoty sa rozlišuje termín, ktorým je určenie dňa, hodiny, miesta na vykonanie procesného úkonu.
Časovými mernými jednotkami trvania lehôt podľa TP sú hodina, deň, týždeň, mesiac a rok. Začiatok lehoty určuje podstatne významná udalosť, ktorá je zákonom ustanovená vždy pri lehote, napr. oznámenie rozhodnutia pri lehote na podanie opravného prostriedku, koniec trvania väzby pri lehote na predĺženie trvania väzby, zadržanie alebo prevzatie osoby pri lehote na návrh na jej vzatie do väzby.
Ods. 2, 3, 4: Lehota určená hodinou sa počíta od momentu, keď nastala udalosť (napr. zadržanie osoby – § 85). Pri lehote určenej dňami sa nepočíta deň uskutočnenia udalosti (napr. oznámenie rozsudku – § 309 ods. 1). Lehoty určené týždňami, mesiacmi a rokmi končia dňom totožným podľa pomenovania a číselného označenia s dňom, kedy sa lehota začínala. Výnimkou je koncový deň v mesiaci, ak lehota začína plynúť posledným dňom v danom mesiaci a tento sa nenachádza v mesiaci ukončenia lehoty, pretože nie všetky kalendárne mesiace majú zhodný počet dní.
Posledný deň podania opravného prostriedku voči rozhodnutiu v trestnom konaní uplynie až 24. hodinou uvedeného dňa, a preto je pri jeho nepodaní a márnom uplynutí lehoty dátumom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní až nasledujúci deň, ktorým môže to byť aj deň pracovného voľna alebo pracovného pokoja.
Ods. 5: Dni pracovného pokoja sú v zmysle § 94 ZP dni, na ktoré pripadá nepretržitý pracovný odpočinok v jednom týždni, a sviatky. Nepretržitý odpočinok v týždni pripadá na dva po sebe nasledujúce dni, ktorými sú pri päťdňovom uzákonenom týždennom pracovnom čase sobota a nedeľa. Konkrétne dni štátnych sviatkov a sviatkov ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Pod dňom pracovného voľna sa rozumie spravidla sobota. Uvedené pravidlo o počítaní konca lehoty pripadajúceho na deň pracovného voľna alebo pokoja neplatí pri počítaní lehôt väzby z dôvodu striktnej dĺžky trvania obmedzovania osobnej slobody.