Podrobnejšie informácie k určovaniu a počítaniu lehôt

(1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

(2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

(3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Hmotnoprávne lehoty (stanovené Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom hmotného práva) spôsobujú právne následky v oblasti občianskeho práva hmotného (napr. zánik záväzku), zatiaľ čo lehoty procesnoprávne (stanovené Občianskym súdnym poriadkom) majú taký procesný význam, že ich právne následky vôbec nepôsobia v oblasti práva hmotného (napr. procesná lehota na splatenie dlhu stanovená vo výroku rozsudku nespôsobuje vznik splatnosti pohľadávky, pretože splatnosť pohľadávky nastala už skôr; rovnako ani nedodržanie tejto lehoty nespôsobí omeškanie dlžníka, pretože dlžník už v omeškaní bol). Nedodržanie procesnej lehoty má procesnoprávne následky (možnosť výkonu rozhodnutia).

Základný rozdiel medzi hmotnými a procesnými lehotami spočíva v momente, v ktorom sú tieto lehoty zachované.Hmotnoprávna lehota ostáva zachovaná, ak sa prejav vôle, ktorý sa má urobiť, resp. plnenie, ktoré sa má uskutočniť, urobí najneskoršie v posledný deň lehoty. Napr. v prípade plnenia dlhu dlžníkom veriteľovi je dlh splnený až pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v jeho peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi (§ 567 ods. 2 OZ), nestačí teda napr. len vykonanie bankového prevodu, rozhodujúcim je až samotné pripísanie dlhovanej peňažnej sumy na účet veriteľa. Na rozdiel od tohto momentu splnenia, procesnoprávna lehota (časový úsek určený pre procesné úkony účastníkov, resp. iných subjektov) je zachovaná, ak sa úkon urobí posledný deň na súde alebo sa podanie odovzdá na poštovú prepravu(toto sa osvedčuje dátumom na poštovej pečiatke). V prípade, že je podanie urobené prostredníctvom telefaxu, lehota je zachovaná, ak je toto posledný deň lehoty doručené súdu.

§ 57

(1) Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

(2) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

(3) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

§ 58

(1) Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

(2) Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie lehoty.

§ 58a

Ak tento zákon ustanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu účastníka, lehota začína plynúť od doručenia návrhu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, ak nie je ustanovené inak.

Lehota môže byť určená podľa dní, týždňov, mesiacov a rokov. Môže byť tiež určená presným dátumom konca lehoty, resp. určitou udalosťou.

Deň určujúci začiatok behu lehoty vyplýva buď zo zákona, alebo musí byť určený súdom. Spravidla je ním deň doručenia, deň kedy sa navrhovateľ dozvedel o dôvode obnovy, deň právoplatnosti rozhodnutia a pod.

Ak je lehota určená dňami, počíta sa ako prvý deň, ten deň ktorý nasleduje po dni určujúcom začiatok behu lehoty. Tu je nerozhodné, či prvý deň padne na deň pracovného voľna.

Pre lehotu určenú týždňami, mesiacmi alebo rokmi je rozhodujúce menné alebo číselné označenie dňa určujúceho začiatok behu lehoty. Lehota potom skončí dňom, ktorý sa svojím označením s dňom začiatku lehoty zhoduje. Ak by takýto deň v mesiaci, kedy lehota končí, nebol, končí lehota posledným dňom mesiaca.

Z týchto pravidiel zákon pripúšťa dve výnimky:

a) Ak pripadne posledný deň lehoty určenej ktorýmkoľvek spôsobom na deň pracovného pokoja alebo sviatok, presunie sa posledný deň lehoty na najbližšie nasledujúci pracovný deň.  Individuálne presuny alebo úprava pracovného času, samozrejme, beh lehoty neovplyvňujú.

b) K zachovaniu lehoty nie je potrebné, aby podanie došlo súdu, stačí aby bolo v lehote odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Takýmto orgánom je predovšetkým pošta, akýkoľvek okresný súd, odvolací súd, orgán, ktorého rozhodnutie sa má preskúmať.

Praktický rozdiel medzi lehotami procesnými a hmotnoprávnymi je ten, že procesné lehoty sa predlžujú o dni poštovej dopravy.

Počítanie lehôt

(1) Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.

(2) Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.

(3) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

(4) Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

(5) Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu väzby.

(6) Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote

a) podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,

b) urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,

c) urobené príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo príslušníkom v služobnom pomere u jeho nadriadeného alebo služobného orgánu,

d) urobené u riaditeľa ústavu, v ktorom je ten, kto urobí podanie, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo

e) urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u okresného prokurátora.

Ods. 1: Lehota je časovým úsekom na naplnenie právnej skutočnosti alebo uplatnenie právneho nároku. Podľa uvedeného ustanovenia sa počítajú lehoty ustanovené zákonom (zákonné lehoty) ako aj uložené orgánmi činnými v trestnom konaní (obzvlášť prokurátorom alebo súdom) pri vykonávaní a zabezpečovaní úkonov trestného konania. Zákonodarca určuje v trestnom práve rovnaké pravidlá počítania lehôt ako v civilnom práve. Lehota slúži na určenie času, počas ktorého sa môže vykonať úkon orgánov činných v trestnom konaní, procesnej strany alebo inej osoby zúčastnenej na trestnom konaní. Od lehoty sa rozlišuje termín, ktorým je určenie dňa, hodiny, miesta na vykonanie procesného úkonu.

Časovými mernými jednotkami trvania lehôt podľa TP sú hodina, deň, týždeň, mesiac a rok. Začiatok lehoty určuje podstatne významná udalosť, ktorá je zákonom ustanovená vždy pri lehote, napr. oznámenie rozhodnutia pri lehote na podanie opravného prostriedku, koniec trvania väzby pri lehote na predĺženie trvania väzby, zadržanie alebo prevzatie osoby pri lehote na návrh na jej vzatie do väzby.

Ods. 2, 3, 4: Lehota určená hodinou sa počíta od momentu, keď nastala udalosť (napr. zadržanie osoby – § 85). Pri lehote určenej dňami sa nepočíta deň uskutočnenia udalosti (napr. oznámenie rozsudku – § 309 ods. 1). Lehoty určené týždňami, mesiacmi a rokmi končia dňom totožným podľa pomenovania a číselného označenia s dňom, kedy sa lehota začínala. Výnimkou je koncový deň v mesiaci, ak lehota začína plynúť posledným dňom v danom mesiaci a tento sa nenachádza v mesiaci ukončenia lehoty, pretože nie všetky kalendárne mesiace majú zhodný počet dní.

Posledný deň podania opravného prostriedku voči rozhodnutiu v trestnom konaní uplynie až 24. hodinou uvedeného dňa, a preto je pri jeho nepodaní a márnom uplynutí lehoty dátumom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní až nasledujúci deň, ktorým môže to byť aj deň pracovného voľna alebo pracovného pokoja.

Ods. 5: Dni pracovného pokoja sú v zmysle § 94 ZP dni, na ktoré pripadá nepretržitý pracovný odpočinok v jednom týždni, a sviatky. Nepretržitý odpočinok v týždni pripadá na dva po sebe nasledujúce dni, ktorými sú pri päťdňovom uzákonenom týždennom pracovnom čase sobota a nedeľa. Konkrétne dni štátnych sviatkov a sviatkov ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Pod dňom pracovného voľna sa rozumie spravidla sobota. Uvedené pravidlo o počítaní konca lehoty pripadajúceho na deň pracovného voľna alebo pokoja neplatí pri počítaní lehôt väzby z dôvodu striktnej dĺžky trvania obmedzovania osobnej slobody.

(1) Ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

(2) Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.

(3) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.

Lehoty teda začínajú plynúť až nasledujúci deň po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre začiatok. Lehota je určité časové obdobie určené na vykonanie procesných úkonov. Lehoty sú ustanovené správnym poriadkom alebo ich ustanovuje osobitný právny predpis. Takéto lehoty sú tzv. zákonné lehoty, ktorých trvanie sa nemôže meniť, nemôžu ich teda skracovať alebo predlžovať ani správny orgán, ani účastníci konania dohodou.

Druhú skupinu tvoria lehoty určené správnym orgánom. Ten správny orgán, ktorý ich určil, môže ich aj predĺžiť.

Lehoty plynú bez prerušenia. Začiatok a plynutie lehoty sa nezastaví dňami pracovného pokoja. Avšak ak koniec ktorejkoľvek lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň. Rozhodujúca pre určenie lehoty je poštová pečiatka (ak je posielané napríklad odvolanie poštou).

Lehoty určené počtom dní sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim pomenovaním alebo číselným označením zhoduje s dňom začiatku lehoty. Ak pri počítaní lehoty na mesiace v mesiaci nie je deň s takýmto číselným označením, lehota sa končí v posledný deň v mesiaci.

V záväzných prípadoch možno odpustiť zmeškanie lehoty. O odpustenie zmeškanej lehoty treba požiadať správny orgán, na ktorom sa mal v lehote urobiť úkon. V žiadosti, ktorá je podaním, treba uviesť najmä príčinu zmeškania, ako aj údaj, kedy táto príčina odpadla, aby správny orgán mohol zistiť, či sa žiadosť o odpustenie podáva v lehote. Bližšie správny poriadok nešpecifikuje čo sú to „závažné dôvody”, posúdenie dôvodov závisí od voľnej, správnej úvahy konajúceho správneho orgánu.

O odpustenie zmeškanej lehoty účastník konania musí požiadať do 15 dní, po zániku dôvodu, ale súčasne v tejto lehote musí vykonať aj zmeškaný úkon. Zmeškanie lehoty možno odpustiť, ak odo dňa, keď sa zmeškaný úkon mal vykonať, neuplynul jeden rok.