Podanie žiadosti podľa zákona o slobode informácií a zneužitie práva

Ústava SR upravuje právo na slobodný prístup k informáciám. Podmienky využívania tohto práva podrobnejšie upravuje infozákon. Ani predmetný zákon neupravuje všetky možné situácie, ktoré prax prináša. Tieto „medzery“ v právnej úprave čiastočne odstraňuje rozhodovacia prax súdov.

Autori: JUDr. Tatiana Mičudová
Dátum publikácie: 23. 12. 2015



Prax so sebou prináša rôzne situácie a medzi nimi aj také, kedy dochádza k zneužívaniu práva na informácie zaručeného Ústavou SR a infozákonom.

Jedným zo spôsobov, akým žiadatelia zneužívajú právo na informácie zaručené Ústavou SR, sú žiadosti o informácie, ktoré administratívne zaťažujú povinné osoby, či už absurditami (napr. koľko stoličiek je na obecnom úrade, koľko ceruziek a pod.), alebo takými žiadosťami, ktorých spracovanie je administratívne náročné vzhľadom na množstvo a rozsah žiadaných informácií.

V Národnej rade SR na jeseň 2015 bola prerokovávaná novela infozákona, ktorá mala reagovať na problémy aplikačnej praxe a mala za cieľ odstrániť nedostatky, ktoré bránia efektívnemu získavaniu požadovaných informácií, ako aj efektívnej práci orgánov verejnej správy. Novela mala zásadne reformovať poskytovanie informácií povinnými osobami, avšak vzhľadom na množstvo pripomienok z tejto veľkej novely nič nebolo. Preto bola prijatá aspoň malá novela, ktorá sa však týka len opakovaného použitia informácií.

Príkladom problému z praxe, ktorý však novela neodstránila, je napr. prípad, kedy žiadateľ povinnej osobe – súdu – podal takú žiadosť o informácie, ktorá nesúvisela s úlohami, ktoré majú súdy primárne plniť v rámci úloh im zverených zákonmi a ktorá mala viac-menej prevádzkový charakter. Vybavovanie takejto žiadosti, ktorá bola navyše obsiahla, mohlo ohroziť primárnu úlohu súdu, na ktorú je určený, a to súdenie. Ide o prípad riešený Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 3 Sži/4/2014.

Pojem „zneužívanie práva“

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „infozákon“) vo svojich ustanoveniach neobsahuje legálnu definíciu zneužitia práva. Zákaz zneužívania výkonu práva je však jedným z ústavných princípov, ktoré zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) implicitne obsahuje v Čl. 1 ods. 1.

Ústavné princípy v právnom štáte predstavujú hodnotovú časť aplikácie práva pre také prípady či situácie, keď sa zákon o určitej situácii, probléme osobitne nezmieňuje. Cieľom zisťovania, či došlo k zneužitiu práva, je preskúmať, či formálnou aplikáciou zákona – postupom, ktorý vychádza z dikcie zákona, nedochádza k narušeniu ústavného pozadia právnej regulácie. Takéto pozadie je dané napr. aj Čl. 152 ods. 4 a Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

V zmysle Čl. 152 ods. 4 Ústavy SR musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou.

Podľa Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Uvedené požiadavky na aplikáciu zákona vyžadujú od štátnych orgánov konanie nielen v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ale súčasne pri zachovaní ústavných princípov.

Pod zneužitím práva v oblasti práva na informácie možno rozumieť takú individuálnu situáciu, kedy v rámci správnej úvahy a v rámci úvahy súdu (inej povinnej osoby) existuje dostatočný počet indícií, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem žiadateľa získať informáciu.

 

Článok je uvedený v skrátenom zení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Podanie žiadosti podľa zákona o slobode informácií a zneužitie práva

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.