Odpočet daňovej straty právnickej osoby

Daňová strata je legálny nástroj znižovania základu dane, ako aj daňovej povinnosti daňovníka.

Autori: Ing. Iveta Petrovická
Dátum publikácie: 21. 12. 2015



Daňová strata je legálny nástroj znižovania základu dane, ako aj daňovej povinnosti daňovníka.

Zásadné zmeny v právnej úprave odpočítania daňových strát od základu dane nastali od 1. januára 2014.

Kým do konca roka 2013 bol možné daňovú stratu odpočítavať počas siedmich zdaňovacích období, od roku 2014 je na odpočet k dispozícii len štvorročné obdobie. Zároveň sa zmenili aj pravidlá, keď sa z odpočtu daňovej straty v ľubovoľnej výške v príslušnom zdaňovacom období prešlo na rovnomernú výšku v každom zdaňovacom období.

Tieto zmeny výrazne zužujú možnosti daňovníka optimalizovať daňovú povinnosť.

1. Daňová strata

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) umožňuje v § 30 daňovú stratu vykázanú v príslušnom zdaňovacom období odpočítať od základu dane v štyroch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Daňová strata je definovaná v § 2 písm. k) ZDP a treba ňou rozumieť rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka[§ 2 písm. i) ZDP]. Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy [§ 2 písm. h) ZDP].

Pri zisťovaní daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia (zisk alebo strata), u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Na zistenie daňovej straty, rovnako ako na zistenie základu dane, platia ustanovenia § 17 až § 29 ZDP. Daňová strata za zdaňovacie obdobie sa zisťuje v daňovom priznaní, a to úpravou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami o položky zvyšujúce alebo znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Podľa § 17 ods. 2 ZDP ide o sumy, ktoré:

  • nemožno podľa ZDP zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
  • nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sú zahrnované do základu dane,
  • sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sa nezahrnú do základu dane.

Daňovú stratu je potrebné odlíšiť od účtovnej straty. Výsledok hospodárenia, ktorým môže byť zisk alebo strata, sa v podvojnom účtovníctve zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady. Ak je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi záporný, ide o účtovnú stratu. V jednoduchom účtovníctve sa účtovná strata zistí ako záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Základ dane z príjmov, resp. daňová strata sa zisťuje z výsledku hospodárenia pred zdanením (zisk alebo strata), a to úpravou o položky, ktoré ho znižujú alebo zvyšujú.

2. Čo platilo pred rokom 2014

Do konca roka 2013 sa daňové straty vykázané pred 1. 1. 2010 umorovali päť rokov a daňové straty vykázané po 31. 12. 2009 sa umorovali sedem rokov, pričom výšku odpočtu si určoval sám daňovník. To mu umožňovalo variabilne narábať so stratou, a tak si znižovať daňový základ a daň podľa toho, ako sa mu v podnikaní darilo. Mohol ju odpočítať jednorazovo alebo postupne v akejkoľvek výške a v ktoromkoľvek z týchto piatich, resp. siedmich zdaňovacích období, čiže mohol kombinovať odpočet daňovej straty v závislosti od vykázaného daňového základu.

Ak daňovník neuplatnil odpočet daňovej straty v jednom zdaňovacom období, možnosť jej odpočtu sa prenášala do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Stratu odpisoval počas najviac piatich, resp. siedmich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto strata vykázaná.

3. Čo platí od roku 2014

Od 1. januára 2014 si daňový základ možno znížiť každý rok len o pomernú časť daňovej straty, ktorou môže byť najviac jedna štvrtina. Ak bude základ dane vyšší ako pomerná časť daňovej straty, daňovník zaplatí daň z príjmu. Ak základ dane bude nižší ako pomerná časť straty, daňovník prichádza o možnosť odpočítať pomernú časť daňovej straty presahujúcu základ dane.

Nové pravidlo sa vzťahuje aj na doteraz naakumulované daňové straty, čiže daňovník stráca možnosť optimalizovať aj straty, ktoré vykázal vo všetkých doterajších zdaňovacích obdobiach. Daňovník môže doumorovať daňové straty, ktoré „zbieral“ v minulosti, avšak v novom režime, rovnomerne počas štyroch zdaňovacích období.

Celkovo sa teda strata z roku 2010 bude odpočítavať sedem rokov (2011 až 2017) a pre ďalšie straty sa odpočet skráti tak, že strata z roku 2013 sa bude odpočítavať už iba štyri roky (2014 až 2017).  

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok nájdete v EPI produkte – Odborné články:

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.