Návrh zákona na vykonanie Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahuje 175 novelizačných článkov. Návrh zákona bol zaradený do medzirezortného pripomienkového konania dňa 10. 6. 2015, pričom účinnosť zmien v jednotlivých zákonoch sa navrhuje na 1. júla 2016, teda k rovnakému dátumu ako účinnosť schválených znení civilných procesných kódexov.
Obsahové zmeny zahŕňajú najmä zmeny technického charakteru a zmeny terminologické.
Návrh zákona tvorí normatívna časť, ktorú tvoria len 2 paragrafy, a novelizačná časť, ktorú tvorí 174 novelizačných článkov. Ustanovenie § 1 je generálnou klauzulou pre všetky právne predpisy, ktorá má zosúladiť terminológiu zmenenú v nových civilných procesných predpisoch v celom právnom poriadku a § 2 upravuje prechodné ustanovenia v súvislosti so správnym súdnictvom.
V prvom paragrafe je uvedené napríklad: „Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem ‚návrh‘, ‚navrhovateľ‘, ‚odporca‘, ‚účastník‘, rozumie sa tým podľa povahy veci aj ‚žaloba‘, ‚žalobca‘, ‚žalovaný‘, ‚strana‘.“.
Zmeny v súvislosti s Civilným mimosporovým poriadkom sú najmä terminologického charakteru (vyžiadalo si ich napríklad zavedenie inštitútov ako notárske úschovy, presun agendy umorovania listín zo súdov na notárov, ale i samotné oddelenie mimosporového konania do samostatného právneho predpisu).
Koncepcia nového správneho súdnictva
Zmeny v súvislosti so Správnym súdnym poriadkom sa týkajú najmä novej koncepcie správneho súdnictva, podľa ktorej nebudú súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale po splnení zákonom stanovených predpokladov bude možné rozhodnutia týchto orgánov preskúmať na základe nového inštitútu správnej žaloby.
Novelizácia zákona o súdnych poplatkoch
Najrozsiahlejšou zmenou zrejme prejde zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Návrh zákona upravuje napr. zrušenie poplatkovej povinnosti v prípade inštitútov, ktoré boli zrušené novou právnou úpravou – zmierovacie konanie, zmenkový a šekový platobný rozkaz, rozkaz na plnenie. Naopak, v súvislosti so zavedením kasačnej sťažnosti, ktorá bude prípustná proti rozhodnutiam krajských súdov, sa zavádza poplatková povinnosť. Navrhuje sa najmä:
- oslobodiť od súdneho poplatku konanie o kompetenčnej žalobe a o vydaní súhlasu s inšpekciou. V oboch prípadoch sú účastníkmi konania orgány verejnej správy, preto nie je dôvod súdny poplatok vyberať,
- nespoplatňovať podanie odporu ako prostriedku procesnej obrany z dôvodu možného rozporu s Ústavou SR a nálezom Ústavného súdu SR z 11. júla 2012, sp. zn. PL. ÚS 109/2011,
- zaviesť hornú hranicu súdneho poplatku zo žaloby na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy a zo žaloby vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania s náhradou nemajetkovej ujmy,
- vypustiť položku sadzobníka, ktorá spoplatňuje návrh na zrušenie zmieru, keďže po novom Civilné procesné kódexy neumožňujú zrušiť zmier na základe takého návrhu,
- spoplatniť konanie o prijatie hnuteľnej veci do úschovy a konanie o umorenie listiny notárskym poplatkom.
Právna úprava vrátenia súdneho poplatku sa zachováva v prevažnej miere rovnaká. Ako sa píše v dôvodovej správe, jedným z najdôležitejších motivačných prostriedkov na zmierlivé ukončenie sporov je vrátenie súdneho poplatku, ak strany v určitej fáze sporu prejavia záujem o skončenie konania.
Novela exekučného poriadku
Ide o novelu, ktorá okrem terminológie upravuje aj niektoré vecné otázky. V ustanovení § 9b sú odlišne od Civilného sporového poriadku upravené niektoré inštitúty, ako skúmanie príslušnosti počas celého konania, vylúčenie intervencie, nariadenie pojednávania, zavedenie vyšetrovacieho princípu a rozhodovanie zásadne uznesením, aj keď ide o rozhodnutie vo veci samej.
Upravuje sa doručovanie upovedomenia o exekúcii, čo je v prípade exekučného konania zásadná vec. Súčasná úprava počíta s tým, že upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Novelou sa má zaviesť povinnosť pre exekútora urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu povinného, ak sa upovedomenie o začatí exekúcie nepodarí doručiť povinnému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky, podľa druhu pobytu cudzinca.
Ak sa to exekútorovi nepodarí, požiada súd o zverejnenie oznámenia o upovedomení o začatí exekúcie na webovej stránke príslušného súdu. Súd preskúma, či exekútor urobil všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu povinného. Ak žiadosti vyhovie, oznámenie o upovedomení o začatí exekúcie zverejní na webovej stránke súdu. Upovedomenie o začatí exekúcie sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručené, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Novela zákona o súdnych úradníkoch
Najdôležitejším rozdielom v porovnaní s doterajšou právnou úpravou je ustanovenie, podľa ktorého vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie.
Zároveň sa obmedzujú právomoci vyšších súdnych úradníkov, napr. už nebudú konať a rozhodovať na základe poverenia sudcu o úschovách, o umorení listín, v zmierovacom konaní atď.
Navrhuje sa vypustiť konania, ktoré nová procesná úprava nepozná, ako napr. konania o ustanovení opatrovníka osobám pozbaveným spôsobilosti na právne úkony alebo osobám, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, ako aj neprítomným a neznámym osobám a konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov.
Autor: JUDr. Robert Gogola