Návrh zákona o verejnom obstarávaní

Medzi ciele návrhu patrí zefektívnenie a urýchlenie procesov verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita a zníženie administratívnej záťaže, uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh.

Autori: Mgr. Miriama Draškovičová
Dátum publikácie: 26. 1. 2015



Dňa 22. januára 2015 Úrad pre verejné obstarávanie vypracoval a predložil do legislatívneho procesu návrh zákona o verejnom obstarávaní (ďalej len „návrh zákona”) ako iniciatívny materiál, ktorého hlavným zámerom je transponovať smernice upravujúce oblasť verejného obstarávania. Konkrétne ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní, Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb  a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií (ďalej len „Smernice),Prvé dve menované smernice zrušujú a nahrádzajú doterajšie smernice č. 2004/17/ES a 2004/18/ES a tretia menovaná je úplne novou samostatnou právnou úpravou. Všetky tri smernice nadobudli účinnosť 20. dňom od ich zverejnenia, t. j. 18. apríla 2014 a od tohto dátumu začala členským štátom plynúť 24-mesačná transpozičná lehota (36 mesiacov pre centrálne obstarávanie a 54 mesiacov pre zavedenie povinnej elektronizácie). ktorých hlavným cieľom je zefektívnenie a urýchlenie procesov verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita a zníženie administratívnej záťaže, uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom  na trh, podpora využívania verejného obstarávania ako kľúčového nástroja na plnenie cieľov environmentálnej a sociálnej politiky a taktiež zavedenie väčšej právnej istoty pri aplikácii jednotlivých inštitútov.

V zmysle uvedeného návrh zákona najmä:

  1. zakladá povinnosť aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní aj osobám, ktoré za štandardných okolností nie sú povinné aplikovať postupy verejného obstarávania. Uvedeným sa zakotvuje pravidlo prenesenia povinnosti aplikovať postupy verejného obstarávania platné pre poskytovateľa finančných prostriedkov, čím sa sleduje snaha o rovnako transparentné postupy pre zadávanie zákaziek prijímateľom finančných prostriedkov, ako platia pre poskytovateľa;
  2. zabezpečuje určenie správnej predpokladanej hodnoty zákazky, pričom do úvahy sa musia vziať všetky príjmy plánované vynaložiť dodávateľovi za predmet zákazky, či už od verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo od tretích strán. Zároveň by sa na účely určenia predpokladanej hodnoty daného obstarávania malo spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty by sa malo umožniť vychádzať z rozdelenia obstarávania len vtedy, keď je to odôvodnené z objektívnych dôvodov. Napríklad by mohlo byť dôvodné určiť predpokladanú hodnotu zákazky na úrovni samostatnej prevádzkovej jednotky verejného obstarávateľa, akou sú napríklad školy alebo materské školy, a to za predpokladu, že daná jednotka je samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie. Návrhom zákona sa ustanovujú aj pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky, ak ide o tovary, služby a stavebné práce, ako aj pravidlo týkajúce sa rozdelenia zákazky na časti a samostatne pre tovary;
  3. umožňuje rozdeľovať zákazky na menšie časti. Po novom sa tak verejným obstarávateľom a obstarávateľom explicitne vytvára legislatívny priestor na delenie zákaziek, pričom využitie tejto možnosti musí priamo vyplývať už z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, z  oznámení použitých ako výzva na účasť, kde zároveň musí byť uvedená aj veľkosť jednotlivých častí a ich predmet. Taktiež je dôležité aj uvedenie skutočnosti, či ponuky je možné predložiť len na jednu časť alebo aj na viaceré, resp. všetky časti;
  4. ustanovuje možnosť využitia elektronickej aukcie v procese verejného obstarávania, pričom použitie elektronickej aukcie musí byť uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Všetky podrobnosti ohľadom realizovania elektronickej aukcie sa uvedú v súťažných podkladoch, pričom navrhovaná úprava ďalej definuje sumár informácií týkajúcich sa elektronickej aukcie, ktoré musia byť  obsahom súťažných podkladov; 
  5. rieši problematiku certifikácie systémov na uskutočnenie elektronickej aukcie, ktorej účelom je zabezpečiť, aby sa v procese verejného obstarávania používali výlučne systémy na uskutočnenie elektronickej aukcie, ktoré sú súladné s požiadavkami zákona;
  6. redukuje rozsah oznamovacích povinností verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8 voči úradu. Cieľom návrhu zákona je vymedziť oznamovacie povinnosti len na tie situácie, ktoré majú pre úrad význam z hľadiska začatia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok;
  7. s cieľom predchádzať zisteniam o porušení zákona o verejnom obstarávaní pri verejných obstarávaniach projektov financovaných z fondov Európskej únie až po ukončení verejného obstarávania a po uzavretí zmluvy, ktorá je jeho výsledkom, sa ustanovuje povinnosť verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8 podať úradu podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky. Táto povinnosť sa však nebude vzťahovať na situácie, ak bola úradu doručená námietka po otváraní častí ponúk označených ako „Kritériá“ alebo ak bola úradu po začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok doručených po otváraní častí ponúk označených ako „Kritériá“ doručená námietka podľa § 188 ods. 3 písm. g) návrhu zákona a úrad o tejto námietke rozhodol meritórne, pretože v takýchto prípadoch úrad už uskutočnil prieskum postupu zadávania zákazky v štádiu pred uzavretím zmluvy;
  8. jedným z cieľov návrhu zákona je zaviesť povinnú elektronizáciu. Z povinného používania elektronických prostriedkov komunikácie však nevyplýva  povinnosť, aby sa vykonávalo elektronické spracovanie, ani povinnosť elektronického vyhodnotenia či automatického spracovania ponúk, ak však verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sú schopní predmetné realizovať prostredníctvom elektronických prostriedkov, nič nebráni, aby túto formu komunikácie a výmeny informácií realizovali. Taktiež použitie elektronických prostriedkov komunikácie nie je povinné, ak je to nevyhnutné na ochranu osobitne citlivej povahy informácií, ktoré sa majú poskytovať alebo prijímať. Platí, že ak nevyhnutnú úroveň ochrany môže poskytnúť použitie elektronických nástrojov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, mali by sa použiť tieto elektronické nástroje. To môže byť napríklad prípad, keď verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vyžadujú použitie špecializovaných zabezpečených prostriedkov komunikácie, ku ktorým ponúkajú prístup.

Celé znenie osobitnej časti dôvodovej správy návrhu zákona môžete nájsť TU.

Zdroj: Portál právnych predpisov

Súvisiace príklady z praxe


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.