Návrh novely Správneho súdneho poriadku

Podľa § 18 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov účinného do 30. júna 2016 mali účastníci občianskeho súdneho konania právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú, pričom súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Zároveň v zmysle § 141 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie, platil štát.

Podľa nového správneho súdneho kódexu účastníci zabezpečujú preklad podaní a dôkazov v inom ako štátnom jazyku sami, alebo ich preklad síce zabezpečí štát, ale trovy prekladu nehradí a na náhradu týchto trov sa použijú všeobecné ustanovenia o náhrade trov konania.

V nadväznosti na zásady ochrany práva používať regionálne a menšinové jazyky v konaniach pred národnými súdmi, vyjadrenými v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä v Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov (oznámenie č. 588/2001 Z. z.), sa k právu strany civilného sporového konania konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, dopĺňa aj jej právo predkladať podania a dôkazy v materinskom jazyku, pričom štát – pokiaľ ide o bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk, ktoré Slovenská republika pri ratifikácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov označila ako regionálne alebo menšinové jazyky – sám zabezpečuje preklad týchto podaní a dôkazov. Uvedená ochrana zahŕňa aj povinnosť štátu znášať s tým spojené výdavky.