Konanie o spôsobilosti na právne úkony

Konanie o spôsobilosti na právne úkony je konanie, ktoré svojimi dôsledkami zasahuje do samotnej podstaty právnej sféry človeka. Viaceré krajiny inštitút pozbavenia spôsobilosti na právne úkony odstránili zo svojej právnej úpravy.

Autori: doc. JUDr. Katarína Ševcová, PhD.
Dátum publikácie: 27. 2. 2020



tt_kladivko

Konanie o spôsobilosti na právne úkony patrí nepochybne medzi najvýznamnejšie konania civilných súdov. Rozhodne ide o konanie, ktoré svojimi dôsledkami zasahuje do samotnej podstaty právnej sféry človeka. Pomerne dlhú dobu tu prebieha globálne rozsiahla diskusia o fundamente tohto súdneho konania, ako aj o jeho priebehu, v dôsledku ktorej mnohé štáty pristúpili k reforme právnej úpravy, viaceré krajiny inštitút pozbavenia spôsobilosti na právne úkony odstránili zo svojej právnej úpravy. Spomeňme napríklad prístup susednej Českej republiky, kde Občiansky zákonník účinný od 1. 1. 2014 už inštitút pozbavenia spôsobilosti na právne úkony tiež nepozná. Ako je známe, rekodifikácia procesných predpisov, konkrétne Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) už umožňuje len obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony (prípadne zmenu tohto obmedzenia a navrátenie spôsobilosti). Ďalším otáznikom je nadväznosť na hmotnoprávnu úpravu. Legislatívny návrh novely Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 1. 2021 nepočíta so zásadnými zmenami v inštitúte spôsobilosti na právne úkony. Dodnes sa tu používa naďalej pojem pozbavenie spôsobilosti. Novela v § 46 OZ sa dotýka len neplatnosti právnych úkonov a len preberá znenie pôvodného § 38 OZ. V čom nevidíme zásadný problém, pri skúmaní platnosti právneho úkonu je rozhodujúce skúmať spôsobilosť fyzickej osoby na tento úkon a je nepodstatné, či osoba nedisponuje touto spôsobilosťou na konkrétny úkon z dôvodu obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti. To je už procesnoprávna otázka.

V praxi sa civilné súdy stretávajú s týmto typom konania pomerne často. Aktuálnu procesnú úpravu motivoval doterajší stav. Osoba, o spôsobilosti ktorej sa má rozhodnúť, spravidla ani nebola o takomto súdnom konaní informovaná. Konanie prebehlo zväčša formálne, bez hlbšieho skúmania skutočnej mentálnej úrovne osoby, bez jeho priameho vypočutia a zisťovania jeho stavu. Súdy ani nevypočúvali svedkov a posudok psychiatra sa považoval za neomylný fakt. Civilné súdy mali tendenciu prikloniť sa k úplnému pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony namiesto toho, aby uprednostnili menej radikálne riešenie. Samotní navrhovatelia často opomínajú účel tohto konania a sledujú najmä ochranu svojich majetkových pomerov. Nedostatky boli charakteru hmotnoprávneho i procesnoprávneho. Nedokonalá úprava práv dotknutej osoby, povinnosti opatrovníka, nízka kontrola nad opatrovníkom, v dôsledku čoho bol inštitút značne nadužívaný. Tieto nedostatky sa stretávajú s kritikou predovšetkým ochrancov ľudských práv. Rozhodnutie o obmedzení svojprávnosti by nemalo ovplyvniť spôsobilosť právne konať v prípade každodenných záležitostí.

 

 

Príspevok je skrátený, celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:

Niekoľko poznámok ku konaniu o spôsobilosti na právne úkony

 

Súvisiace autorsky spracované rozhodnutie súdu


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.