K niektorým povinnostiam podľa zákona o odpadoch

Reakcie na niektoré publikované názory k viacerým aspektom nového zákona o odpadoch, odpovede na často uvádzané otázky, porovnanie niektorých ustanovení starého a nového zákona.

Autori: JUDr. Božena Gašparíková, CSc.
Dátum publikácie: 16. 11. 2016



Porovnanie niektorých ustanovení starého a nového zákona

Najčastejšie výhrady sa týkajú povinností podnikateľov pri uplatňovaní rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV). Predchádzajúci zákon o odpadoch (resp. zákon o obaloch) ukladal podnikateľom celý rad povinností týkajúcich sa odpadu z ich výrobkov, ktoré z dnešného pohľadu možno označiť ako počiatočnú formu RZV. Boli vyčlenené komodity, za ktoré výrobcovia platili príspevok do Recyklačného fondu (ďalej ako „RF“), ktorý mal tieto prostriedky použiť na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania odpadu z uvedených výrobkov. Výrobcovia mali povinnosť registrovať sa a viesť ustanovenú evidenciu. Nový zákon cielene nadviazal na predchádzajúci systém, avšak už bez medzičlánku tvoreného RF a s transparentnou a adresnou zodpovednosťou výrobcov za reálny výkon zberu odpadov a jeho zhodnotenie. Uvádzame stručné porovnanie niektorých povinností podnikateľov (výrobcov) vo vzťahu k RZV podľa predchádzajúceho zákona a súčasného zákona:

Výrobky, na ktoré sa uplatňovala/uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov:

Predchádzajúci zákonSúčasný zákon

a) batérie a akumulátory,
b) oleje,
c) pneumatiky,
d) viacvrstvové kombinované materiály,
e) elektrozariadenia,
f) plasty,
g) papier,
h) sklo,
i) vozidlá,
j) kovové obaly.

a) batérie a akumulátory,
b) –c) pneumatiky,
d) viacvrstvové kombinované materiály(+),
e) elektrozariadenia,
f) plasty (+),
g) papier(+),
h) sklo(+),
i) vozidlá,
j) kovové obaly, (+)ako súčasť obalov a neobalových výrobkov.

Reakcie na niektoré publikované názory k viacerým aspektom nového zákona o odpadoch

  • Keď podnikateľ dáva zákazníkom na tovar vrecká, musí sa predtým registrovať na ministerstve a väčšinou sa nevyhne ani plateniu poplatkov; musí si overovať aj svojich dodávateľov, lebo v niektorých prípadoch prechádza zodpovednosť na kupujúceho podnikateľa.

Nejde o nové povinnosti – pozri porovnanie pojmov povinná osoba podľa predchádzajúceho zákona o obaloch a pojmu výrobca obalov podľa nového zákona. Podľa predchádzajúceho zákona bol povinnou osobou pre obaly uvádzané na trh SR buď ten, kto ich vyrábal alebo dovážal na trh SR alebo subjekt, ktorý balil tovar do obalov alebo plnil obaly. Nový zákon len precizuje definíciu výrobcu obalov, aby sa zabraňovalo duplicitnej zodpovednosti viacerých subjektov. Rovnako ani povinnosť výrobcu obalov registrovať sa v registri vedenom ministerstvom nie je nová, ale platila už podľa predchádzajúceho zákona. Taktiež nie je nová ani povinnosť platiť za plnenie povinností týkajúcich sa zberu a zhodnotenia odpadov z obalov niektorej OZV (v minulosti oprávnenej organizácii). Ak by sa podnikatelia, ktorí uvádzajú na trh obaly, nepodieľali finančne na systéme ich zberu a zhodnocovania, unikli by tak zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov a za zber a zhodnotenie odpadov z ich obalov by museli platiť iní výrobcovia zapojení do systému. Dôsledkom by napokon bolo to, že v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov by neboli dostatočné finančné zdroje na krytie nákladov spojených so spomínanými činnosťami nakladania s odpadmi a v konečnom dôsledku by došlo k nesplneniu cieľov, ktorými je SR viazaná a ktoré jej vyplývajú zo smernice EÚ o obaloch a odpadoch z obalov č. 94/62/ES.

Prechod zodpovednosti nezaregistrovaného výrobcu na distribútora, ako určitá forma vnútorného kontrolného mechanizmu, platil vo vzťahu k obalom aj podľa predchádzajúceho zákona.

Je treba uviesť, že v súčasnosti sa registrujú aj také subjekty, ktoré mali povinnosť sa registrovať už podľa predchádzajúceho zákona o odpadoch a zákona o obaloch, ale buď nevedeli o tejto povinnosti, alebo celé roky obchádzali zákon. Možno práve upozornenia, ktoré ministerstvo zverejňuje na svojej webovej stránke v súvislosti s novými povinnosťami, ktoré nový zákon prináša, ako aj sankcie, ktoré sa zámerne nastavili prísnejšie oproti minulosti (zaviedli, resp. zvýšili sa spodné hranice pri sankciách, hoci horná hranica pre výrobcov obalov sa za nezaregistrovanie znížila), majú za následok to, že mnohé subjekty sa až teraz zo strachu pred sankciou registrujú.

  • Ak si chce podnikateľ kúpiť zo zahraničia tovar v obale (napríklad tlačiareň na vlastné použitie), musí byť najskôr registrovaný na ministerstve a mať uzavretú zmluvu s odpadovou spoločnosťou. Zákon nerozlišuje, či podnikateľ kúpený tovar v rámci svojho podnikania ďalej predáva alebo si ho kupuje na vlastné použitie.

Ani v tomto prípade nejde o novú povinnosť, pretože aj podľa predchádzajúceho zákona, ak si podnikateľ kúpil v zahraničí napr. tlačiareň a používal ju vo svojej firme, dostal sa do polohy výrobcu – vtedy povinnej osoby za obal, v ktorom bola tlačiareň zabalená. Ak ale kúpil tlačiareň na území SR, nebol v polohe výrobcu. A tak isto je to aj teraz. Je potrebné mať evidované subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za výrobky uvádzané na trh, v tomto prípade obalové výrobky. Povinnosť výrobcu mať uzatvorenú zmluvu s OZV (označenie „odpadová spoločnosť“ nie je správne a nezodpovedá charakteru činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov - OZV – pozri aj úvod tohto článku) je opäť povinnosť, ktorá tu bola aj v rámci predchádzajúceho zákona o obaloch, kde sa výrobcovia stávali klientmi oprávnených organizácií v prípade kolektívneho plnenia povinností. Za uvedenie obalu na trh sa podľa zákona považuje aj dovoz výrobku v obale, ak ide o dovoz s cieľom použitia, lebo aj z takéhoto obalu vzniká odpad na území SR.

  • Reštaurácie, bagetérie a iné stánky rýchleho občerstvenia musia svoj kuchynský odpad evidovať, vážiť a nahlasovať jeho množstvá a nemôžu ho odhodiť do komunálneho odpadu.

Je pravdou, že uvedený odpad nie je možné odhodiť do bežného zberu komunálneho odpadu v obci. Ide síce o odpad, ktorý je podľa čísla v Katalógu odpadov zaradený ako komunálny odpad (20 01 08), ale je výsledkom podnikateľskej činnosti, resp. činnosti právnickej osoby. Za nakladanie s ním preto zodpovedá priamo prevádzkovateľ kuchyne, a to nezávisle od toho, či obec vo VZN uplatňuje výnimku pre triedený zber kuchynského odpadu z domácností. Dôvodom tejto úpravy je povinnosť SR znížiť množstvo bioodpadov ukladaných na skládky.

Kuchynský bioodpad, ktorý produkujú reštaurácie a iné podnikateľské subjekty, je potrebné z ich strany evidovať, keďže potrebujú vedieť, aké množstvá odovzdávajú oprávnenému subjektu, ktorý ich od nich zberá na ďalšie spracovanie. Tých množstiev nie je veľa, v praxi zväčša tieto subjekty dostanú od spoločnosti, s ktorou majú zmluvu na odber tohto odpadu, zbernú nádobu (cca 50 litrov) a tú plnia kuchynským bioodpadom a nemajú problém s evidenciou, pretože to nemusia robiť na dennej báze, ale bez evidencie ani oni nebudú vedieť, koľko odpadu vyprodukovali napr. za mesiac a koľko majú zaplatiť oprávnenému subjektu.

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články: 

K niektorým povinnostiam podľa zákona o odpadoch

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.