EP schválil vytvorenie európskej platformy na boj proti nelegálnej práci

Cieľom platformy je rozšíriť možnosti členských štátov riešiť početné a bolestivé problémy vyplývajúce z nedeklarovanej práce, a to prostredníctvom posilnenia vzájomnej spolupráce.

Dátum publikácie: 9. 2. 2016



Európsky parlament v utorok schválil legislatívny návrh, ktorý zakladá európsku platformu na posilnenie spolupráce orgánov členských štátov, ich odborových združení a zamestnávateľských zväzov v boji proti nedeklarovanej práci a jej negatívnym účinkom na hospodárstvo a pracovný trh EÚ. Objem šedej ekonomiky v Európskej únii zodpovedá približne 18% jej HDP.

Poslanci pomerom hlasov 619 (za): 69 (proti): 7 (zdržalo sa hlasovania) schválili pozmeňovacie návrhy k pôvodne Európskou komisiou predloženému textu, na ktorých znení sa vopred dohodli s Radou (ministrov) EÚ.

"Cieľom platformy je rozšíriť možnosti členských štátov riešiť početné a bolestivé problémy vyplývajúce z nedeklarovanej práce, a to prostredníctvom posilnenia vzájomnej spolupráce. Jej úlohou je prevencia, odrádzanie a boj s nedeklarovanou prácou, ako aj podpora transformácie takejto práce na prácu legálnu," uviedol spravodajca predmetnej legislatívy, poslanec Georgi Pirinski (S&D, BG).

Ciele Európskej platformy

Nedeklarovanou prácou, nazývanou tiež čiernou prácou či prácou načierno, sa vo všeobecnosti rozumie každá platená činnosť, ktorá je vo svojej podstate zákonná, nie je však oznámená verejným orgánom, napríklad daňovému úradu či inšpektorátu práce.

Európska platforma by mala podporovať a uľahčovať praktickú, účinnú a efektívnu cezhraničnú spoluprácu a vytvoriť spoľahlivý a účinný systém rýchlej výmeny informácií medzi orgánmi jednotlivých členských štátov. V žiadnom prípade by však nemala zasahovať do opatrení prijatých na úrovni členských štátov ani sa usilovať o harmonizáciu ich právnych predpisov, uvádza sa v schválenom texte, ktorý tiež poukazuje na odlišnosť regulačných rámcov v jednotlivých krajinách EÚ.

Dlhodobým cieľom platformy je zlepšenie pracovných podmienok a podpora integrácie nelegálne pracujúcich osôb na trhu práce. Platforma by sa mala zamerať na všetky formy nedeklarovanej práce, vrátane fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti.

Organizácia a zloženie platformy

Platforma bude pozostávať zo zástupcov na vysokej úrovni nominovaných jednotlivými členskými štátmi, zástupcu Európskej komisie a najviac štyroch zástupcov medziodvetvových sociálnych partnerov na úrovni Únie reprezentujúcich rovnakou mierou organizácie zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí však nebudú mať hlasovacie právo. Na zasadnutiach platformy sa tiež budú môcť zúčastňovať ako pozorovatelia zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov odvetví s vysokou mierou výskytu nedeklarovanej práce, zástupca Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), zástupca Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), zástupca Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a zástupcovia krajín Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré nie sú členmi EÚ.

Platforma sa bude stretávať najmenej dvakrát ročne a v jej rámci sa zriadia špecifické pracovné skupiny, ktoré sa budú zaoberať rôznymi aspektmi nedeklarovanej práce. Financovanie platformy v odhadovanom rozsahu 2,1 milióna eur ročne by sa malo uskutočňovať prostredníctvom osi Progress v rámci programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI).

Súvislosti

Nelegálni pracovníci často vykonávajú prácu v nebezpečných podmienkach za nízku odmenu, pričom dochádza k porušovaniu ich pracovných práv. Nedeklarovaná práca prispieva k sociálnemu dumpingu, a to najmä v cezhraničných prípadoch. Platforma by v tejto súvislosti mala prispieť aj k eliminácii zneužívania princípu voľného pohybu pracovníkov na čiernu prácu.

Podľa údajov nadácie Eurofound zodpovedá celoúnijná miera šedej ekonomiky približne 18% HDP Európskej únie, pričom najnižšia je v Rakúsku (menej ako 8% HDP) a najvyššia v Bulharsku (temer 32% HDP). Na Slovensku zodpovedá viac ako 15% HDP.

Nelegálna práca je najviac rozšírená v sektore stavebníctva, ale aj v sektoroch služieb v domácnosti (napríklad služby upratovania či starostlivosti o deti a seniorov, súkromnej bezpečnosti (bezpečnostné služby), upratovania komerčných priestorov a priemyselných budov, v poľnohospodárstve a v odvetví hotelových, reštauračných a stravovacích služieb.

zdroj: europarl.europa.eu


S-EPI, s.r.o. © 2010-2020, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.