Dobromyseľnosť pri vzniku vecného bremena

K posúdeniu dobromyseľnosti v prípade, ak je založená zmluvou, na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra.

Dátum publikácie: 2. 9. 2019


Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 222. februára 2018, sp. zn. 3Cdo/147/2016

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu spočíva napadnutý rozsudok na správnom právnom závere, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že k spornému pozemku nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Právna veta:


...zastáva najvyšší súd názor, že od 1. januára 1992 nemôže dobrú vieru určitého subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zakladať zmluva, na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností.

...Nadväzujúc na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že jedným z viacerých predpokladov vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je skutočnosť, že ten, kto určitú nehnuteľnosť užíva (napríklad za účelom prechodu alebo prejazdu), je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že koná ako oprávnený z vecného bremena. Rozhodujúcim tu nie sú subjektívne predstavy alebo domnienky konajúceho; jeho dobromyseľnosť musí byť, podobne ako v prípade vydržania vlastníckeho práva, posudzovaná z objektívneho hľadiska, to znamená z hľadiska, či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Sama skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva nerušene po dobu presahujúcu 10 rokov, nezakladá dobrú vieru o tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu.

Celé znenie rozhodnutia 3Cdo/147/2016 v produkte EPI Rozhodnutia súdov

 

Súvisiace autorsky spracované rozhodnutie súdu


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené