Daňové exekučné konanie: vybrané právne otázky

Súdna prax v súvislosti s núteným vymáhaním daňových nedoplatkov.

Autori: JUDr. PhDr. Michal Kočiš, PhD. LL.M.
Dátum publikácie: 20. 9. 2019


V tomto príspevku sa venujeme vybraným otázkam daňového exekučného konania, a to so zameraním na prepojenie právnej úpravy daňového poriadku so závermi rozhodovacej činnosti slovenských súdov. Dávame do pozornosti vybrané právne súvislosti, na ktoré upozornila súdna prax v súvislosti s núteným vymáhaním daňových nedoplatkov. Zameriavame sa pri tom na jednotlivé štádiá a procesné inštitúty daňového exekučného konania, ktoré dávame do súvislosti s aplikačnou praxou.

Daňové exekučné konanie je právny proces, prostredníctvom ktorého správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. Platí, že daňové nedoplatky podľa daňového poriadku môže vymáhať výlučne správca dane (výnimkou je však napr. vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia Komisie EÚ o neoprávnenej štátnej pomoci, čo upravuje § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov).

Ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je však správcom dane obec, tej je umožnené zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa Exekučného poriadku.

1. Priebeh daňového exekučného konania

Začatie daňového exekučného konania je podmienené existenciou spôsobilého exekučného titulu a jeho ďalší priebeh je možné ohraničiť na rozhodnutia správcu dane, ktorými sú rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, daňová exekučná výzva a daňový exekučný príkaz. V tejto časti uvádzame vybrané právne osobitosti viažuce sa na exekučný titul a uvedené rozhodnutia správcu dane, ktoré bližšie špecifikujú podmienky zákonného priebehu daňového exekučného konania. Do tohto výkladu zahŕňame tiež rozbor zákonných podmienok pre odloženie daňovej exekúcie a pre zastavenie daňového exekučného konania.

Pre výkaz daňových nedoplatkov platí, že deň jeho vyhotovenia je súčasne dňom jeho vykonateľnosti.

Z judikatúry č. 1

Najvyšší súd vo vzťahu k výkazu daňových nedoplatkov vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že „...Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa vo výroku napadnutého uznesenia konanie zastavil, rozhodol vo veci vecne správne, keď zo spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal súdneho prieskumu výkazu nedoplatkov č. 9800450/5/1510556/2012 zo dňa 4. 7. 2012, teda je zrejmé, že predmetom žaloby je výkaz nedoplatkov, ktorý nie je rozhodnutím podliehajúcim súdnemu prieskumu, čo je dôvodom pre zastavenie konania podľa § 250d ods.3 O. s. p. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil v zmysle § 250ja ods.3 veta druhá v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods.1 O. s. p.“ (NS SR, 6Sžf/51/2014)

Príspevok je skrátený, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Daňové exekučné konanie: vybrané právne otázky

 

Autor: JUDr. PhDr. Michal Kočiš, PhD. LL.M

Súvisiace vzory zmlúv a právnych podaní

Súvisiace dokumenty

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené